Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/32/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Mikulášom Géczim v spore žalobcu: Rozhlas a televízia Slovenska, so sídlom Mlynská dolina 845 45 Bratislava, IČO: 47 232 480, zastúpeného: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom Dvořákovo nábrežie 8A 811 02 Bratislava, IČO: 47 232 471, proti žalovanému: I. H., J.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. XX, XXX XX E., o zaplatenie 528,40 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu v časti o zaplatenie sumy 362,92 eur z a s t a v u j e .

II. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 165,48 eur v lehote 30 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalovanému súd p r i z n á v a voči žalobcovi n á r o k na náhradu trov konania vo výške 37,36 %. O výške nároku na náhradu trov konania súd rozhodne po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom.

odôvodnenie:

1. Žalobou doručenou súdu dňa 20.11.2017 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 528,40 eur titulom úhrady za služby verejnosti a pokuty podľa zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon o úhrade za služby verejnosti“) a sumy 1,40 eur titulom nákladov na vymáhanie. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný je zo zákona platiteľom úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne. Žalovaný neuhradil úhradu za obdobie od 01.05.2018 do 30.06.2017 v celkovej výške 511,40 eur. Podľa § 10 zákona o úhrade za služby verejnosti je žalovaný povinný v prípade omeškania uhradiť i pokutu vo výške 17,- eur. Žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžných úhrad, pokuty a poštových výdavkov spojených s odoslaním výzvy. Žalovaný nezaplatil dlžné sumy do 30 dní od doručenia výzvy. 2. Platobným rozkazom č. k. 4C/32/2017-19 zo dňa 29.11.2017 súd žalobe žalobcu vyhovel. Žalovaný však podal proti platobnému rozkazu však odpor s vecným odôvodnením, preto súd platobný rozkaz uznesením č. k. 4C/32/2017-27 zo dňa 18.01.2018 v celom rozsahu zrušil. 3. Žalovaný v podanom odpore zo dňa 10.01.2018 uviedol, že ako fyzická osoba je odberateľom elektrickej energie v odbernom mieste č. XXXXXXX - rekreačná chata, nachádzajúca sa v katastrálnom území Y. pri vodnej ploche. Podľa žalovaného za uvedené odberné miesto nie je povinný platiť za služby verejnosti poskytované RTVS, a teda považoval uplatnený nárok za nedôvodný v celom rozsahu. 4. Žalobca s podaným odporom nesúhlasil. Vo vyjadrení doručenom súdu dňa 12.02.2018 uviedol, že platiteľom úhrad za služby verejnosti je „fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome“. Fyzická osoba sa stane platiteľom úhrady v okamihu

keď je zaevidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. Následne, po zaevidovaní odberateľa elektriny v domácnosti, má dodávateľ elektriny povinnosť oznámiť žalobcovi údaje z evidencie odberateľov elektriny v domácnosti, a to tak: 1. meno, priezvisko a dátum narodenia odberateľa elektriny v domácnosti, 2. adresu trvalého pobytu odberateľa elektriny v domácnosti, 3. adresu odberného miesta, 4. číslo odberného miesta, 5. dátum, od ktorého je odberateľ elektriny v domácnosti evidovaný v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti. Zároveň uviedol, že nie je dodávateľom elektrickej energie, ale len vedie evidenciu platiteľov na základe oznámenia dodávateľa elektrickej energie. Žalobca nedisponuje zmluvami, na základe ktorých odberateľ elektrickej energie začal odoberať od dodávateľa elektrickú energiu. Žalobca vychádza zo správnosti údajov, ktoré mu v zmysle zákona oznamuje dodávateľ elektrickej energie. Žalované odberné miesto bolo dodávateľom elektrickej energie zaevidované do evidencie odberateľov elektriny v domácnosti. 5. Žalovaný trval na tom, že aj keď je odberateľom elektriny v odbernom mieste č. XXXXXXX - rekreačná chata, nachádzajúca sa v k. ú. Y. pri vodnej ploche /rybník/., nie je povinný zo zákona platiť za služby verejnosti poskytované RTVS, pretože uvedené odberné miesto nie je jeho domácnosťou. Žalovaný má domácnosť v mieste svojho trvalého pobytu v S., kde žije spolu s manželkou v rodinnom dome, kde je odberateľom elektrickej energie starý otec manželky Z. a za tom odberné miesto platí za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na ust. § 12 ods. 4 Zákona č. 340/2012 Z. z. úhrade za služby verejnosti poskytované RTVS, v zmysle ktorého nie je potrebná duplicitná platba za poskytované služby. Nesúhlasil preto s tvrdením žalobcu, že bol nahlásený dodávateľom elektrickej energie, lebo dodávateľ mal vedomosť, že sa nejedná o domácnosť, ale o rekreačný objekt, ktorý nie je jeho trvalým bydliskom. Zároveň vzniesol námietku premlčania za obdobie od 01.05.2008 do 31.05.2014, na ktoré sa vzťahuje premlčacia doba. 6. Žalobca vo vyjadrení uviedol, že vyberateľ úhrady neeviduje doklady preukazujúce skutočnosť, že na predmetnom odbernom mieste sa nenachádza rodinný dom ani byt, ale rekreačná chata, a preto je žalovaný považovaný za platiteľa úhrad v zmysle zákona. Pre úplnosť dodal, že z prihlášky, na ktorú sa Žalovaný odvoláva nie je zrejmé, o akú nehnuteľnosť sa jedná. Pokiaľ ide o vznesenú námietku premlčania, žalobca eviduje nedoplatok žalovaného na úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska (ďalej len „úhrada“) za obdobie 01.05.2008 - 30.06.2017. V zmysle ust. § 7 ods. 2 Zákona platí, že: „Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca.“ Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka platí, že: „Pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.“ V zmysle ust. § 10 ods. 1 Zákona platí, že: „Platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady.“ 1 ust. § 9 ods. 1, písm. a) zákona č. 340/2012 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Rozhlasom a televíziou Slovenska a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Žalobca doručil súdu žalobu v novembri 2017. Nepremlčaná časť nároku žalobcu zodpovedá obdobiu od novembra 2014 do novembra 2017. Žalovaný bol teda povinný v období od 01.05.2008 do 31.10.2014 (premlčané obdobie) uhradiť sumu 361,92 eur, zodpovedajúcu 78 úhradám vo výške 4,64 eur za 78 kalendárnych mesiacov. Na základe vyššie uvedeného vzal žalobca žalobu v časti istiny a to v rozsahu, ktorý zodpovedá obdobiu od 01.05.2008 do 31.10.2014, t.j. sumu 362,92 eur (78 mesiacov x 4,64 eur; poštovné vo výške 1,00 eur za obdobie 09/2012) späť. Po čiastočnom späťvzatí žaloby si žalobca uplatnil v súdnom konaní len sumu vo výške 165,48 eur a náhradu trov konania 7. Na pojednávaní dňa 21.09.2018 žalobca nebol prítomný, doručenie predvolania mal vykázané 27.08.2018, svoju neúčasť na pojednávaní ospravedlnil listom zo dňa 11.09.2018, zároveň súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím v jeho neprítomnosti. Žalovaný bol na pojednávaní prítomný osobne, doručenie predvolania mal vykázané dňa 13.09.2018. Preto súd v zmysle § 180 nariadil pojednávanie v neprítomnosti žalobcu. 8. Súd vykonal vo veci dokazovanie prečítaním žaloby zo dňa 20.11.2017, výzvy na zaplatenie nedoplatku zo dňa 18.05.2017, sumáru predpisov a platieb, prehľadu predpisov a platieb, platobného rozkazu č.k. 4C/32/2017-19 zo dňa 29.11.2017, odpor žalovaného zo dňa 15.01.2018, uznesenia č.k. 4C/32/2017-27 zo dňa 18.01.2018, vyjadrenia žalobcu zo dňa 12.02.2018, uznesenia č.k. 4C/32/2017-37 zo dňa 10.05.2018, vyjadrenia žalovaného zo dňa 08.06.2018, čiastočného späťvzatia žaloby žalobcom zo dňa 11.07.2018, vyjadrenia žalobcu zo dňa 24.08.2018, ospravedlnenia žalobcu zo dňa 11.09.2018. Na základe takto vykonaného dokazovania súd zistil nasledovný skutkový stav. 9. Žalovaný je odberateľom elektrickej energie na adrese odberného miesta V., ČOM: XXXXXXX, a to počnúc od 01.05.2008.

10. Z predloženého prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo zistené, že za obdobie od mája 2008 do júla 2017 mal žalovaný predpísané mesačné úhrady za služby verejnosti vo výške 4,64 eur mesačne, teda v celkovej výške 511,40 eur a uhradil 0 eur 11. Výzvou zo dňa 18.05.2017 vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie nedoplatku úhrad za obdobie od 1.5.2008 do 31.01.2017 a poštovného (1,40 eur) v celkovej výške 512,85 eur, ako aj pokuty vo výške 17 eur do 30 dní pod doručenia výzvy. Výzva bola žalovanému doručená dňa 22.05.2017. 12. Podľa § 3 písm. a) zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2012, platiteľ úhrady je fyzická osoba, ktorá je koncovým odberateľom elektriny v odbernom mieste, z ktorého sa odoberá elektrina pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 13. Podľa § 3 písm. a) zákona o úhrade za služby verejnosti, je platiteľom úhrady fyzická osoba, ktorá je evidovaná dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti ako odberateľ elektriny v domácnosti v odbernom mieste, pre spotrebu v byte alebo v rodinnom dome. 14. Podľa § 4 ods. 1 zákona o úhrade za služby verejnosti, je vyberateľom úhrady a príjemcom úhrady Rozhlas a televízia Slovenska. 15. Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení platnom do 31.12.2012, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 140 Sk za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je koncovým odberateľom elektriny vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto. 16. Podľa § 6 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ podľa § 3 písm. a) platí úhradu 4,64 eur a za každý aj začatý kalendárny mesiac. Platiteľ podľa § 3 písm. a), ktorý je evidovaný dodávateľom elektriny v evidencii odberateľov elektriny v domácnosti vo viacerých odberných miestach, platí úhradu len za jedno odberné miesto, ak vznik tejto skutočnosti oznámi a preukáže vyberateľovi úhrady podľa§ 9 ods. 6 písm. c). Nárok na platenie úhrady len za jedno odberné miesto podľa odseku 1 vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom platiteľ podľa § 3 písm. a) oznámil a preukázal vznik skutočnosti podľa odseku 1. 17. Podľa § 7 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti (totožné so znením zákona č. 68/2008Z. z. platnom do 31.12.2012), povinnosť platiť úhradu vzniká od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa osoba stala platiteľom, a zaniká posledný deň kalendárneho mesiaca, v ktorom osoba prestala byť platiteľom. Úhrada sa platí mesačne; úhradu za príslušný kalendárny mesiac je platiteľ povinný zaplatiť do posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca. 18. Podľa § 13 ods. 1, 2 zákona o úhrade za služby verejnosti, výber a vymáhanie úhrady, ktorú bol platiteľ podľa zákona č. 68/2008 Z. z. o úhrade za služby verejnosti poskytované Slovenskou televíziou a Slovenským rozhlasom a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 532/2010 Z. z. povinný zaplatiť do 31. decembra 2012, ako aj vymáhanie iných pohľadávok, ktoré vznikli na základe nezaplatenia tejto úhrady, vykonáva od 1. januára 2013 Rozhlas a televízia Slovenska. Na výber a vymáhanie úhrady a iných pohľadávok podľa odseku 1 sa vzťahuje tento zákon. 19. Podľa § 10 ods. 1, 2, 3 a 5 zákona o úhrade za služby verejnosti, platiteľ, ktorý nezaplatí úhradu podľa § 7, je v omeškaní so zaplatením úhrady. Ak vyberateľ úhrady zistí, že platiteľ je v omeškaní so zaplatením úhrady, je povinný ho písomne vyzvať do 60 dní od zistenia tejto skutočnosti na zaplatenie tejto úhrady a na zaplatenie poštových sadzieb súvisiacich s odoslaním výzvy na zaplatenie úhrady. Ak platiteľ podľa § 3 písm. a) nezaplatí úhradu a poštové sadzby v lehote do 30 dní od doručenia výzvy podľa odseku 2, platiteľ je povinný zaplatiť vyberateľovi úhrady aj pokutu 17 eur. Nárok na zaplatenie úhrady, s ktorou je platiteľ v omeškaní, pokuty podľa odsekov 3 a 4 a poštových sadzieb je povinný vyberateľ úhrady uplatniť na súde. 20. Podľa § 121 ods. 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v platnom znení (ďalej len Občiansky zákonník) príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením. 21. Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej. Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. 22. Podľa § 145 ods. 2 CSP, ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej. 23. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

24. Na základe tvrdenia žalobcu, z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb a zoznámenia o kontrole platenia úhrady mal súd za preukázané, že žalovaný bol v období od 1.5.2008 do 30.06.2017 platiteľom úhrady za služby verejnosti podľa zákona o úhrade za služby verejnosti ako odberateľ elektrickej energie na odbernom mieste V. ČOM: XXXXXXX. Žalovanému vznikla povinnosť platiť úhrady za služby verejnosti od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po kalendárnom mesiaci, v ktorom sa stal odberateľom elektrickej energie, t.j. od mája 2008. Nebolo zistené, že by bol žalovaný oslobodený od úhrady, resp. že by platil úhradu na inom odbernom mieste, a že by túto skutočnosť oznámil žalobcovi v zmysle zákona. Zároveň súd nezistil, že by žalovaný v zmysle § 6 ods. 1 a 2 zákona č. 40/2012 Z. z. oznámil žalobcovi, že je odberateľom elektrickej energie na viac ako jednom odbernom mieste a že by skutočnosť o vykonávaní úhrad v prospech RTVS na tomto odbernom mieste realizuje riadne, a teda nie je povinný vykonávať úhrady na ďalšom odbernom mieste. Výška mesačnej úhrady je zo zákona 4,64 eur. Z tvrdenia žalobcu a z prehľadu predpisov úhrad za služby verejnosti a platieb bolo preukázané, že celková dlžná suma úhrad za uvedené obdobie predstavuje 511,40 eur. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania a žalobca vzal žalobu v časti pohľadávky v sume 362,92 eur (pohľadávka od 01.05.2008 do 31.10.2014, 78 mesiacov x 4,64 eur) späť. 25. Účelom § 10 ods. 2 zákona č. 340/2012 Z. z. nie je úprava počiatku behu premlčacej lehoty, ale snaha umožniť platiteľovi splniť svoju povinnosť dodatočne a vyhnúť sa tak súdnemu konaniu. Na začiatok behu premlčacej lehoty dňom splatnosti koncesionárskeho poplatku nemá vplyv ani nesplnenie povinnosti platiteľa podľa § 9 ods. 6 zákona, keďže podľa § 9 ods.2 zákona má žalobca právo a možnosť vznik povinnosti platenia zistiť si sám. Pokiaľ žalobca k tomuto svojmu právu pristupuje tak, že si právo na informácie neuplatňuje v lehotách zaručujúcich mu podanie žaloby na súde v rámci premlčacej lehoty, nemôže byť uvedená skutočnosť na ťarchu platiteľa. 26. Na plynutie premlčacej doby v danom prípade je potrebné aplikovať ustanovenia občianskeho zákonníka o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote podľa § 101 Občianskeho zákonníka, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Týmto dňom je zásadne deň, keď právo bolo možné odôvodnene vykonať podaním návrhu (žaloby) na súde. 27. Žalovaný ako platiteľ úhrady mal začať s jej plnením od prvého dňa kalendárneho (a to aj za každý začatý mesiac) nasledujúcom po mesiaci, v ktorom sa stal platiteľom (§ 7 zákona). Úhrada sa platí mesačne, pričom žalovaný ako platiteľ je povinný príslušnú mesačnú úhradu zaplatiť do konca príslušného kalendárneho mesiaca. Vzhľadom na to, že žaloba bola podaná 20.11.2017 a pohľadávka uplatnená za obdobie 01.05.2008 až 30.06.2017, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty bola uplatnená časť pohľadávky od 01.05.2008 do 30.10.2014. Námietka premlčania vznesená žalovaným vo vzťahu k nároku na zaplatenie úhrady za obdobie od 5/2008 do 10/2014 bola dôvodná, a práve v tejto časti vzal žalobca žalobu späť. Preto súd konanie v časti 362,92 eur zastavil. 28. Vo zvyšnej časti pohľadávky za obdobie 11/2014 - 6/2017 vo výške 148,48 eur (32 mesiacov po 4,64 eur) pohľadávka žalobcu premlčaná nebola, preto tejto časti súd žalobe ako dôvodnej vyhovel. 29. Keďže sa žalovaný dostal do omeškania so zaplatením úhrad za služby verejnosti, vzniklo žalobcovi v zmysle § 10 ods. 3 zákona o úhrade za služby verejnosti právo na pokutu vo výške 17 eur. Žalovaný bol žalobcom vyzvaný na zaplatenie pokuty, pokutu napriek výzve nezaplatil. Žalovaný je teda povinný zaplatiť žalobcovi i pokutu vo výške 17 eur. 30. Vzhľadom na uvedené súd považuje žalobu za dôvodnú v nepremlčanom rozsahu a rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 165,48 eur (súčet dlžných úhrad v celkovej výške 148,48 eur a pokuty vo výške 17 eur). 31. V zmysle § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

32. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

33. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

34. Pokiaľ ide o čiastočné zastavenie konania v časti o zaplatenie 362,92 eur, v zmysle zákonného ustanovenia § 256 ods. 1 je potrebné z procesného hľadiska posudzovať otázku, ktorá zo strán sporu zastavenie konania zavinila. K čiastočnému zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia

žaloby žalobcom v dôsledku dôvodne vznesenej námietky premlčania pohľadávky žalobcu žalovaným, teda súd mal za to, že žalobca v tejto časti zastavenie konania zavinil. Vo zvyšnej časti 165,48 eur bol žalobca v konaní úspešný.

35. Súd teda určil úspech žalovaného v časti o zaplatenie 362,92 eur, keďže v tejto časti zastavenie konania zavinil žalobca a úspech žalobcu čo do sumy 165,48 eur, v ktorej časti súd žalobe vyhovel Na základe uvedeného súd určil mieru úspechu žalobcu a žalovaného pomerom 31,32% : 68,68%, teda čistý úspech žalovaného v konaní predstavuje 37,36 %. Preto mu súd v súlade s § 256 ods. 1 a § 255 ods. 2 priznal náhradu trov konania vo výške 37,36 %. Po právoplatnosti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, súd v súlade s § 262 ods. 2 rozhodne o výške náhrady trov konania.

36. Podľa § 232 ods. 2 a 3 CSP, ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu. V súlade s citovaným ustanovením zákona súd vzhľadom na nízky príjem žalovaného a jeho žiadosť o poskytnutie dlhšej lehoty na úhradu dlžnej sumy, súd určil lehotu na plnenie 30 dní od právoplatnosti rozsudku.

37. Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia.

38. Žalovaný, osobne prítomný na pojednávaní, na ktorom bol vyhlásený výrok rozsudku, sa po jeho vyhlásení vzdal práva podať proti nemu odvolanie.

Poučenie:

Žalobca môže podať proti tomuto rozhodnutiu odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia na Okresný súd v Lučenci, Dr. Herza č. 14, písomne, v štyroch vyhotoveniach.

Podľa § 363 v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každá strana v spore dostala jeden rovnopis. Ak strana nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie ja jej trovy.

Podľa § 365 ods. 1 odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší, len ak: a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy, ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.