Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/111/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcov: X./. U. U., E.. G., O.. XX.XX.XXXX, V. XXX XX K. XX, X./. Z. Z., E.. G., O.. XX.XX.XXXX, V. X. U. XX, XXX XX Š., X./. R. G., O.. XX.XX.XXXX, V. Š.É. XXXX/X, XXX XX P., všetci žalobcovia právne zastúpení: Mgr. Oto Saloky, advokát so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, proti žalovanému: PIGSERVICE, s.r.o., so sídlom 082 53 Petrovany 474, IČO: 36 470 929, právne zastúpený: JUDr. Marek Sahuľ, advokát so sídlom Hlavná 111, 080 01 Prešov, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto

rozhodol:

I. z a s t a v u j e konanie v časti o nároku žalobkyne v 1. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 %

- tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

II. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 1. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

III. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 1. rade voči žalovanému z a m i e t a ,

IV. žalobkyňa v 1. rade n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

V. z a s t a v u j e konanie v časti o nároku žalobkyne v 2. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 %

- tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

VI. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni v 2. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

VII. v prevyšujúcej časti žalobu žalobkyne v 2. rade voči žalovanému z a m i e t a ,

VIII. žalobkyňa v 2. rade n e m á nárok na náhradu trov konania a žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a ,

IX. z a s t a v u j e konanie v časti o nároku žalobcu v 3. rade zaplatenie sumy 142,56 EUR a 5,5 % - tného ročného úroku z omeškania zo sumy 71,28 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia,

X. žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi v 3. rade sumu 235,03 EUR a 5,25 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia, v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

XI. v prevyšujúcej časti žalobu žalobcu v 3. rade voči žalovanému z a m i e t a ,

XII. p r i z n á v a žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v 3. rade vo rozsahu 80 % s tým, že o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu podanou dňa 19.03.2014 po pripustení jej zmeny (rozšírenia) uznesením zo dňa 23.08.2016 navrhli žalobcovia, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť každému zo žalobcov sumu 2.430 EUR a 5,5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.215 EUR od doručenia žaloby do zaplatenia. V rámci pojednávania konaného dňa 05.09.2018 žalobcovia navrhli, aby súd uložil žalovanému vydať bezdôvodné obohatenie za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2016 vo výške 1,412 EUR za m2, čo po prepočte predstavuje pre každého so žalobcov sumu 2.287,44 EUR a 5,5 % - tný ročný úrok z omeškania zo sumy 1.143,72 EUR odo dňa doručenia žaloby do zaplatenia. Súd tento návrh, podľa jeho obsahu, posúdil ako čiastočné späťvzatie žaloby a v časti predstavujúcej rozdiel medzi pôvodne uplatnenou sumou a sumou uplatnenou na pojednávaní dňa 5.9.2018, konanie zastavil.

2. V rámci žaloby poukázali žalobcovia na to, že žalovaný užíva časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2 (diel XX, oplotená časť parcely), časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2 (diel XX, oplotená časť parcely) a časť parcely M.-N. Č.. XXX/XX o výmere XXX m2 (diel XX, oplotená časť parcely), teda celkovo užíva výmeru X.XXX m2. Žalobcovia poukázali na to, že užívaním ich nehnuteľnosti žalovaným ho sú úplne obmedzení vo výkone svojho vlastníckeho práva bez právneho dôvodu a aj napriek výzvam im žalovaný za obmedzenie vlastníckeho práva neposkytol žiadnu náhradu, z toho dôvodu sa žalovaný na ich úkor bezdôvodne obohacuje, pričom bezdôvodné obohatenie spočíva v nezmenšení majetku žalovaného, ku ktorému by došlo pokiaľ by boli nehnuteľnosti prenajaté za obvyklý nájom. V rámci podanej žaloby žalobcovia vychádzali z výšky bezdôvodného obohatenia, ktoré predstavuje nájomné v sume 1,50 EUR za 1 m2. V rámci pojednávania konaného dňa 05.09.2018 ale nárok upravili v zmysle znaleckého posudku C.. D. na výšku 1,412 za 1 m2. Každý so žalobcov je podielovým spoluvlastníkom predmetných parciel v podiele 1/3-iny a jednotlivé diely záberu žalovaným sú vyčlenené a graficky znázornené na základe geometrického plánu Združenia geodetov, Konštantínova 6, Prešov (F. P.) zo dňa 30.09.2013.

3. Žalobcovia v rámci výsluchu pred súdom poukázali na to, že predmetné parcely zdedili po svojich právnych predchodcoch, pričom majú informácie o tom, že v obci Petrovany sa pozemky predávajú aj za 30 EUR za m2.

4. Konateľ žalovaného poukázal na to, že nikdy netvrdil, že je vlastníkom predmetných pozemkov. Uviedol, že v roku 2001 kúpili stavby, ktoré následne zrekonštruovali a ešte predtým tam postavili oplotenie, keďže je to podmienkou pre fungovanie inseminačnej stanice. Poukázal na to, že pokiaľ žalobcovia tvrdili, že nemajú prístup k svojim pozemkom, tak týmto ponúkal kľúče od brány, aby tam mali prístup a aby mohli svoje pozemky užívať, avšak zároveň uviedol, že tieto pozemky by bolo asi ťažko obhospodarovať, keďže sú tam napr. kamene, asfalt ešte z obdobia, keď tam fungovalo poľnohospodárske družstvo. Taktiež uviedol, že je množstvo činiteľov, ktoré znižujú hodnotu týchto pozemkov, nakoľko sa jedná o pôvodné močarisko a je tam svahovitý terén, sú tam ruiny po starej maštali a násyp kameňa a asfaltu.

5. Žalobcovia súdu predložili znalecký posudok C.. D. č. XXX/XXXX, ktorý bol vypracovaný v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 8C/196/2011 pre účely určenia hodnoty vecného bremena, týkajúceho sa parciel ktoré sa nachádzajú taktiež v areáli pôvodného poľnohospodárskeho družstva, pričom v rámci tohto posudku je taktiež položka označená ako „rekapitulácia nájmu“, v rámci ktorej je uvedený nájom za rok vo výške 1,412 EUR za m2.

6. Na druhej strane žalovaný predložil súdu posudok C. K. F. C., Y.F., B. X, M. Č.. X/XXXX, ktorého úlohou bolo okrem iného taktiež určiť výšku nájomného k parcelám, ktoré sa nachádzajú v areáli bývalého Poľnohospodárskeho družstva Petrovany. Z tohto posudku (čl. 227 spisu) vyplýva, že nájomné za rok 2012 predstavovalo sumu 0,149 EUR za m2 a za rok 2013 0,144 EUR za m2.

7. Podľa § 123 Občianskeho zákonníka, vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním. Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podiel vyjadruje mieru akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva spoločnej veci. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

8. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, poľnohospodárskeho podniku a lesných pozemkov a o zmene niektorých zákonov pozemok na účely tohto zákona je taký pozemok, ktorý je poľnohospodárskou pôdou alebo časť tohto pozemku, pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24. júna 1991, ako aj iný pozemok prenechaný na poľnohospodárske účely alebo časť tohto pozemku; ustanovenia osobitného predpisu tým nie sú dotknuté. Podľa § 10 ods. 1 zák. č. 504/2003 Z.z. na vznik zmluvy o nájme pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku sa vyžaduje dohoda o výške nájomného alebo o spôsobe jej určenia, pričom výška nájomného je najmenej 1% z hodnoty poľnohospodárskej pôdy určenej podľa osobitného predpisu.

9. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. účinného od 1.2.2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

10. Podľa § 185 ods. 2 CSP, súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 185 ods. 3 CSP, súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.

11. Podľa § 470 ods. 1 CSP, ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona o predbežnom prejednaní veci, popretí skutkových tvrdení protistrany a sudcovskej koncentrácii konania, ak by boli v neprospech strany.

12. Súd v prejednávanej veci nemal za sporné, že žalovaný užíva parcely, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov v rozsahu X.XXX m2, resp. že žalobcovia nemajú prístup k týmto parcelám, keďže areál, v ktorom sa nachádza stavba žalovaného je oplotený, podľa jeho vlastného vyjadrenia aj musí byť na základe príslušných predpisov oplotený, keďže tam prevádzkuje inseminačnú stanicu kancov. Súd v súvislosti s prejednávanou vecou poukazuje na to, že identickú vec riešil v konaní vedenom pod sp. zn. 14C/277/2008 a v rámci tejto veci vykonal aj ohliadku na mieste samom, teda je mu zrejme, ako je budova vo vlastníctve žalovaného situovaná a ako je oplotený celý areál. V rámci citovanej veci súd rozhodol rozsudkom zo dňa 25.10.2017, ktorý bol potvrdený rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 06.03.2018, pričom v tejto veci súd priznal bezdôvodné obohatenie reprezentované trhovým nájomným za obdobie od roku 2006 až 2008, a to vo výške 0,192 EUR za m2, pričom posudok v tejto

veci vypracoval C.. M. L., ako kontrolný znalecký posudok oproti pôvodne vypracovanému posudku, pričom aj odvolací súd konštatoval, že tento posudok je úplne komplexný, je relevantný pre dané konanie, keďže pri určení nájomného vychádzal z porovnávacej metódy, ktorá je najpresnejšou pre účely určenia trhovej hodnoty nehnuteľností a znalec v tejto veci okrem iného poukázal na to, že: „Priemyselný areál pozostáva z viac ako 25 parciel s viac ako 50 súkromnými podielovými vlastníkmi, pričom prevažná časť parciel má šírku päť až desať metrov a dĺžku 150 až 200 metrov. Tento tvar a stav pozemkov výrazne obmedzuje realizáciu stavebných zámerov a využitie takýchto parciel je veľmi sťažené. Stávajúce prípojky inžinierskych sieti vedú cez parcely viacerých vlastníkov a aj prípadné ďalšie prípojky by sa v súčasnosti nemohli realizovať pre nevysporiadané vlastnícke vzťahy. Podobným problémom sú prístupové cesty. Prístupové cesty v priemyselnom areáli k jednotlivým budovám vedú tiež cez pozemky viacerých vlastníkov a využívajú ich rôzni užívatelia. Pozemky priečne križujú stávajúce budovy, prístupové cesty a prípojky inžinierskych sieti. Tvar a rozdelenie pozemkov budú aj v budúcnosti obmedzovať stavebné zámery pri výstavbe nových budov, prístupových ciest a inžinierskych sieti, pokiaľ nebudú vytvorené ucelené parcely s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou napojenia prípojok inžinierskych sieti z distribučných rozvodov vedených po obecných pozemkoch. Situáciu navyše komplikuje rozdielne vlastníctvo budov a pozemkov pod nimi. Ale odhliadnuc aj od súčasného vlastníckeho stavu, keď budovy a pozemky majú rôznych vlastníkov, reálna hodnota pozemkov pri ponuke na realitnom trhu by sa približovala k hodnote stanovenej porovnávacou metódou. V závere svojho posudku znalec C.. L. (pozn. prvotný znalec v tejto veci) zhodnotil stanovenú všeobecnú hodnotu pozemkov vo vzťahu k aktuálnemu stavu na realitnom trhu a voči ponukám pozemkov v realitných kanceláriách. Aktuálny stav na realitnom trhu so stavebnými pozemkami v obci P. sa najlepšie dá posúdiť podľa zreálnených ponúk realitných kancelárií. Všeobecná hodnota pozemkov je vždy nižšia ako ponuky realitných kancelárii, pretože cena sa môže postupom času znižovať a aj pri konečnom jednaní sa môže ešte znížiť a je potrebné odpočítať aj náklady spojené s províziou realitnej kancelárie a nákladov za vklad do katastra. Pozemky na výstavbu rodinných domov sa pohybujú v súčasnosti v rozpätí od 15 do 22 EUR za 1 m2, pozemky v priemyselných parkoch od 25 do 35 EUR za 1 m2. Ponuku na pozemok na bežnú priemyselnú výstavbu znalec v ponukách nenašiel. Všetky tieto ponuky sú ale celistvé pozemky vo výmerách od 500 do 2 000 m2 a v priemyselnom parku od 10 000 do 20 000 m2 s prístupom z obecnej cesty a s možnosťou priameho napojenia na inžinierske siete z obecných rozvodov. Hodnotené pozemky v bývalom poľnohospodárskom areáli sa s ponukami v realitných kanceláriách nedajú vôbec porovnávať z dôvodu, že spomínaný tvar, stav pozemkov, prípojky inžinierskych sieti a prístupové cesty vedúce cez parcely viacerých vlastníkov a množstvo súkromných podielových vlastníkov parciel neumožňujú ich umiestnenie na realitný trh. Z uvedenej analýzy vyplýva, že stanovenie hodnoty pozemkov porovnávacou metódou aj napriek výraznej cenovej odchýlke od pozemkov uvedených v ponukách realitných kancelárií je vzhľadom k druhu a vlastnostiam hodnotených pozemkov reálne a zodpovedá ich umiestneniu na realitný trh.“

13. Právny zástupca žalovaného poukázal na to, že vo vzťahu k jeho klientovi je potrebné aplikovať ustanovenia zákona č. 504/2003 Z.z. o nájme poľnohospodárskych pozemkov, keďže žalovaný prevádzkuje inseminačnú stanicu (chov kancov určených na reprodukciu), čo je poľnohospodárska činnosť a podľa jemu dostupných informácií je obvyklé nájomné poľnohospodárskej pôdy v tejto lokalite 20 EUR za hektár, čo predstavuje 0,002 EUR za 1 m2 ročne.

14. V tejto súvislosti súd poukazuje na to, že, z dôvodovej správy k zákonu č. 504/2003 Z. z. vyplýva, že zo súkromnoprávneho hľadiska nie je rozhodujúce administratívnoprávne začlenenie pozemku ani druh pozemkov evidovaných v katastri nehnuteľností, ale skutočné hospodárske využitie pozemku. Táto právna úprava rozlišuje nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárke účely pri prevádzkovaní podniku. Cieľom zákona bolo stabilizovať dlhodobý nájom poľnohospodárskej pôdy a ide o právnu normu, ktorá dopĺňa všeobecnú úpravu nájomnej zmluvy špeciálnymi ustanoveniami a to osobitne pre nájom pozemku na poľnohospodárske účely a nájom pozemku na poľnohospodárske účely pri prevádzkovaní podniku vrátane nájmu podniku alebo jej časti. Úmyslom zákonodarcu v danom prípade bolo poskytnúť zvýšenú ochranu nájomným vzťahom pre zohľadnenie špecifík predmetu a účelu poľnohospodárskych a lesných nájmov vzhľadom na podporu hospodárneho využívania potenciálu poľnohospodárskej a lesnej pôdy a za účelom intenzívnej ekonomickej podpory výrobcov. Súd poukazuje zároveň na § 2 zákona č. 140/2014 Z.z. o nadobúdaní vlastníctva poľnohospodárskeho pozemku, z ktorého vyplýva, že poľnohospodárskym pozemkom sa na účely tohto zákona rozumie

poľnohospodárska pôda alebo pozemok zastavaný stavbou na poľnohospodárske účely do 24.6.1991, avšak v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) cit. zákona sa za poľnohospodársky pozemok sa nepovažuje pozemok v zastavanom území obce, ktorými sú aj predmetné pozemky. Podľa dôvodovej správy k zákonu č. 140/2014 Z.z. dôvodom prijatia tejto úpravy v Slovenskej republike bola potreba popri doterajšej právnej úprave prijať zákon, ktorý bude regulovať nadobúdanie poľnohospodárskych pozemkov a zamedzí ich špekulatívnym nákupom, následnej zmene druhu pozemku a možnému zneužívaniu vlastníctva vo vzťahu k doterajším nájomcom, najmä požadovaním neprimeraného nájomného. Cieľom vyššie uvedenej právnej úpravy bolo, aby vlastníctvo poľnohospodárskej pôdy mohli nadobúdať aj fyzické osoby, ktoré spĺňajú predpoklady, ktoré táto právna úprava zadefinovala. S cieľom naviazať na ústavnú konformnosť na čl. 20 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky. V zmysle tejto ústavnej normy nielen vyvlastnenie, ale aj akékoľvek nútené obmedzenie vlastníckeho práva, je možné iba v nevyhnutnej miere a vo verejnom záujme, a to na základe zákona a za primeranú náhradu. Právna úprava nadobúdania vlastníckeho práva k poľnohospodárskej pôde predstavuje zásah do obsahu vlastníckeho práva jej doterajšieho vlastníka, pretože výrazne zúžila okruh osôb, na ktoré bude môcť svoju pôdu previesť. Avšak práve pozemky, ktoré sú predmetom tohto konania, boli z tejto ochrany vyňaté. Zákon č. 140/ 2014 Z.z. sa nevzťahuje na všetky poľnohospodárske pozemky. Z jeho pôsobnosti sú vyňaté záhrady, poľnohospodárske pozemky nachádzajúce sa v zastavanom území obce zobrazenom v katastri nehnuteľností a pozemky s malou výmerou (do 2 000 m2), aj keď sa nachádzajú mimo zastavaného územia obce. Z poľnohospodárskych pozemkov nachádzajúcich sa mimo zastavaného územia obce sú z pôsobnosti zákona vyňaté tiež tie pozemky, ktoré sú podľa predpisov o územnom plánovaní určené na iné než poľnohospodárske využitie (najmä na výstavbu), ako aj pozemky, ktorých možnosť poľnohospodárskeho využívania je nad obvyklú mieru obmedzená napríklad v záujme ochrany prírody a krajiny alebo vodných zdrojov a pozemky priľahlé k stavbám, ktoré svojím umiestnením a využitím tvoria so stavbou funkčný celok. S uvedenými závermi sa stotožnil aj odvolací súd vo veci 14 C 277/2008 a taktiež prijal záver, že je namieste priznať žalobcom primerané trhové nájomné.

15. V súvislosti s výškou nájomného súd poukazuje na to, že žalovaný súdu predložil znalecký posudok Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva, teda znaleckej organizácie, ktorá je v rámci Slovenskej republiky najkompetentnejším orgánom pre vypracovanie znaleckého posudku pre účely tohto konania, pričom z prehľadu vývoja nájomného za obdobie rokov 2008 až 2013 (čl. 227 spisu) vyplýva, že výška nájmu jednoznačne klesala, a teda že nájomné vo výške 0,149 EUR za m2 za rok 2012, resp. nájomné za rok 2013 vo výške 0,144 EUR za m2 predstavuje nepochybne trhové nájomné, ktorého výšku je potrebné použiť pre účely tohto konania. Pokiaľ žalobcovia poukazovali na použitie znaleckého posudku C.. D., tento bol vypracovaný pre účely určenia hodnoty vecného bremena, a preto má súd za to, že ho nie je možné použiť pre toto konanie, navyše znalecký posudok C.Z., ako aj znalca C.. L., ktorý bol použitý v konaní vedenom tunajším súdom pod sp. zn. 14C/277/2008 jednoznačne z hľadiska určenej výšky korešpondujú a zohľadňujú všetky špecifiká predmetnej parcely tak, ako to už bolo vyššie konštatované a za situácie, že neboli navrhované žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd vychádzal citovaného z posudku Inštitútu znalcov súdneho inžinierstva.

16. Vzhľadom na vyššie uvedené závery (bod 14. tohto rozsudku) nie je na mieste ani aplikácia znaleckého posudku C.. V. U. č. XX/XXXX, teda určenie nájomného pre účely výšky nájomného poľnohospodárskej pôdy v zmysle zákona 504/2003 Z.z., ale súd vychádzal z už uvedenej výšky nájomného za rok 2012 vo výške 0,149 EUR za m2 a za roky 2013-2016 z nájomného vo výške 0,144 EUR za m2. Žalobcovia si uplatnili nájomné za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2016, preto nájomné za uvedené obdobie predstavuje:

- obdobie od 19.03.2012 do 31.12.2012, t.j. 288 dní, čo pri dennom nájomnom 0,0004082 (0,149 : 365 dní = 0,0004082) predstavuje 0,0175616 a výmere 1.215 m2 sumu nájomného 142,84 EUR (288 x 0,0004082 x 1.215),

- obdobie od 01.01.2013 do 18.03.2016, t.j. 1.173 dní, čo pri dennom nájomnom 0,0003945 (0,144 : 365 dní = 0,0003945) predstavuje 562,24 (1.173 x 0,0003945 x 1.215),

- celkový nárok 705,08 (142,84 + 562,24) : 3 = 235,03.

17. Súd má teda za nepochybne preukázané, že žalovaný užíva, resp. obmedzuje žalobcov v užívaní predmetných parciel bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto sa na úkor žalobcov bezdôvodne obohacuje. Z tohto dôvodu preto súd priznal každému zo žalobcov po 235,03 EUR a taktiež zákonný úrok z omeškania v zmysle návrhu žalobcov, teda z časti nároku, ktorý bol uplatnený pôvodnou žalobou, teda nárok za obdobie od 19.03.2012 do 18.03.2014, čo predstavuje sumu 117,51 EUR, avšak nie vo

výške 5,5 % ročne tak, ako si to žalobcovia uplatnili v žalobe, ale v zákonnej výške 5,25 % ročne, keďže žalovaný sa dostal do omeškania najskôr dňom nasledujúcim po dni doručenia žaloby, ktorá mu v tejto veci bola doručená dňa 02.05.2014, teda žalovaný sa dostal do omeškania dňa 03.05.2014, kedy bola úroková sadzba 5,25 % ročne, a preto súd priznal žalobcom úrok z omeškania zo sumy 117,51 EUR od 03.05.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti žalobu zamietol ako nedôvodnú, a to jednak ohľadom žalovanej istiny, ako aj výšky uplatneného úroku z omeškania.

18. Súd zároveň poukazuje na to, že pokiaľ právny zástupca žalobcov v rámci pojednávania konaného dňa 29.4.2015 poukázal na to, že pri vypracovaní žaloby vychádzal z konania vedeného tunajším súdom pod sp. zn. 29C/97/2012, tak súd poukazuje na to, že aj keď v tejto žalobe bol uplatnený nárok vo výške 1,51 EUR za m2, súd v konečnom rozhodnutí rozhodol tak, že priznal nárok výške 0,38 EUR za m2, ktorý strany sporu akceptovali a žalobcovia v prevyšujúcej časti zobrali žalobcovia žalobu späť, teda z pôvodne žalovanej sumy 821,44 EUR bolo konanie v časti o zaplatenie sumy 613,64 EUR zastavené a vyhovené bolo v časti o zaplatenie sumy 207,8 EUR, pričom keďže na strane žalobcov boli 4 subjekty, každému z nich bola priznaná suma 51,95 EUR z titulu bezdôvodného obohatenia za obdobie 2 rokov.

19. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 255 ods. 2 CSP, ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

20. O trovách konania medzi stranami sporu súd rozhodol na základe vyššie citovaných zákonných ustanovení. Žalobcovia boli v konaní pomerne neúspešnejší, preto nemajú nárok na náhradu trov konania. Nárok na náhradu trov konania má v rozsahu 80 % žalovaný, keďže úspech žalobcov predstavoval 10 % a neúspech 90 %. Vo vzťahu k žalobkyni v 1. rade však súd náhradu trov konania nepriznal, keďže sa jedná o osobu s ťažkým zdravotným postihnutím (preukaz ZŤP so sprievodcom), ktorá poberá invalidný dôchodok, čo súd vyhodnotil ako dôvod hodný osobitného zreteľa pre nepriznanie trov pomerne úspešnejšiemu žalovanému. Obdobne súd nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni v 2. rade, ktorá je taktiež invalidnou dôchodkyňou a poberá iba invalidný dôchodok. Vo vzťahu k žalobcovi v 3. rade súd priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 80 %.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia, cestou tunajšieho súdu, na Krajský súd v Prešove.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).