Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8P-33-2018.pdf
PDF · 79.33 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-8P/33/2018
Uznesenie
Okresný súd v Čadci vo veci starostlivosti o maloleté deti E. G., nar. XX. X. XXXX a C. G., nar. XX. X. XXXX, deti rodičov: matky H. G., nar. XX. XX. XXXX, bytom U. XX, XXX XX Q. a otca T. G., nar. XX. X. XXXX, U. XX, XXX XX Q., v konaní o návrhu matky na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by boli maloleté deti zverené do jej osobnej starostlivosti a výchovy, takto
rozhodol:
Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným súdu dňa 14. 9. 2018 sa navrhovateľka ako matka maloletých detí domáhala vydania neodkladného opatrenia, ktorým by súd zveril maloletého E. G. a C. G. do jej osobnej starostlivosti. Dôvodila tým, že ich otec T. G. a jeho syn T. G. E.. holdujú alkoholu, hazardným hrám, sú bez príjmu, majú veľké dlhy, v krčmách rovnako pijú na dlh. Z prídavku na detí otec detí platí exekútorovi, nestará sa o to, či deti majú čo na seba. T. G. E.. matku maloletých detí už trikrát napadol. Ohlásila to na polícii v Q., dokonca bol vzatý do cely predbežného zadržania. Rovnako niekoľkokrát volala políciu na svojho druha Bartolomeja G. J.. Navrhovateľka je zamestnaná v spoločnosti J. Q.. Najmladšia dcéra L. G., F.. X. XX. XXXX, ktorú má zverenú do svojej osobnej starostlivosti, sa strašne bojí svojho nevlastného brata T. G. E.., ktorý bol niekoľkokrát hospitalizovaný v nemocnici v Č.I., kde mu namerali veľké množstvo alkoholu a skončil na psychiatrii v E.. Uviedla, že by chcela žiť s deťmi spokojný, kľudný život, aby sa nemuseli pozerať na opitých a časté návštevy, ktoré si ich otec vodí domov, do neskorých hodín, pričom svoje návštevy uloží spať aj do postele detí. Sama narhovateľka má strach, aby jej otec maloletých detí neublížil, nakoľko ju už niekoľkokrát napadol. Do práce chodí nevyspatá. Dokonca otec začal vodiť najmladšiu dcéru do krčmy, kde s ňou sedí a popíja.
2. Z pripojeného spisu 5P/215/2009 mal súd zistené, že otec maloletých detí podal dňa 9. 10. 2009 návrh na zverenie maloletých detí E. a C. do svojej osobnej starostlivosti a o určenie výživného. V návrhu uviedol, že s družkou (navrhovateľkou) majú 2 maloleté deti. On s nimi býva v Q. a stará sa o ne, zatiaľ čo družka býva v Z., poberá rodičovský príspevok na najmladšie dieťa a zároveň zabezpečuje starostlivosť o jej starú matku. Otec v čase podania návrhu bol nezamestnaný, evidovaný v evidencii uchádzačov o zamestnanie. Z obsahu pripojeného spisu, konkrétne zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 10. 11. 2009 na č. l. 15, mal súd zistené, že v čase konania 5P/215/2009 nepoberal dávku v nezamestnanosti, poberal však prídavky na deti T. G., E. G. a C. G., v tom čase vo výške 21,25 € na každé z nich. Zo správy Štatutárneho mesta Z. zo dňa 18. 11. 2009 na č. l. 17 vyplýva, že matka maloletých detí bola v tom čase na materskej dovolenke, celodenne sa starala o maloletú L. G., nar. X. XX. XXXX, poberala dávku štátnej sociálnej podpory, tzv. rodičovský príspevok a prídavok na maloletú, spolu vo výške 9.500,- Kč. Maloletá L. pochádza z družského pomeru matky a otca T. G.. Okrem nej majú ešte maloletého E. a C.. S maloletým E. a C. je matka v pravidelnom kontakte, na Slovensku ich navštevuje. Na pojednávaní pred súdom dňa 26. 11. 2009 uzavreli rodičia maloletých detí rodičovskú dohodu, v zmysle ktorej maloletí E. a C. boli zverení do osobnej starostlivosti otca a matka bola zaviazaná povinnosťou prispievať na ich výživu sumou 30,- € mesačne na každého z nich.
3. Súd za účelom overenia skutočností tvrdených v návrhu vykonal lustrácie v trestnom registri (čl. 7), v registri priestupkovom (čl. 12), v registri obyvateľov (čl. 6) a v sociálnej poisťovni za účelom zistenia zamestnávateľa otca maloletých detí (čl. 8). Mal zistené, že trestný ani priestupkový register žiadne konanie vo veci navrhovateľky ako oznamovateľky voči otcovi maloletých detí neviedlo a nevedie. Z registra obyvateľov súd zistil, že otec má nahlásený trvalý pobyt na rovnakej adrese ako navrhovateľka. Z výsledku lustrácie v sociálnej poisťovni vyplýva, že otec maloletých detí bol zamestnaný v čase od 28.8.2017 - 22.10.2017 v spoločnosti P. J.. S.. Z.., od 1.11.2017 do 28.12.2017 v spoločnosti I. U. S. J.. S.. Z.., od 7.3.2018 do 28.3.2018 v O. F. J.. S.. Z.. T. a od 28.5.2018 do 31.7.2018 na základe Dohody o vykonaní práce v spoločnosti M. M.P. J.. S.. Z.. Q., v súčasnosti nepoberá žiadnu dávku zo strany štátu.
4. Podľa § 2 Civilného sporového poriadku podľa tohto zákona sa postupuje, ak je daná právomoc súdu, pokiaľ Civilný mimosporový poriadok, Správny súdny poriadok alebo iný zákon neustanovuje inak. Podľa § 325 ods. 1 CSP neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
Podľa § 360 CMP neodkladné opatrenie možno nariadiť aj bez návrhu v konaniach, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Podľa § 326 ods. 1 CSP v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 328 ods. 2 CSP o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do 30 dní od doručenia návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorý spĺňa náležitosti podľa § 326.
Podľa § 329 ods. 1 prvá veta a ods. 2 CSP súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. (2) Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.
Podľa § 367 ods. 1, 2 CMP neodkladným opatrením môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe, maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd, alebo do striedavej osobnej starostlivosti. (2) O návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia rozhodne súd najneskôr do siedmich dní od doručenia návrhu. V tejto lehote súd uznesenie vyhotoví.
5.Ustanovenia § 360 - 369 CMP upravujú len niektoré ustanovenia o neodkladných a iných opatreniach súdu, ktoré predstavujú výnimky zo všeobecnej právnej úpravy podľa CSP. V danom prípade vzhľadom k tvrdenému skutkovému stavu súd subsumoval návrh pod ustanovenie § 367 CMP, podľa ktorého môže súd nariadiť, aby ten, kto má maloletého pri sebe (v danom prípade otec), maloletého odovzdal do starostlivosti toho, koho označí súd (v danom prípade matke) alebo do striedavej osobnej starostlivosti, kedy súd rozhoduje v lehote 7 dní. V danom prípade je návrh na vydanie neodkladného opatrenia podaný matkou maloletých detí návrhom podaným bez návrhu vo veci samej. Matka návrh na zverenie maloletých detí do svojej starostlivosti a určenie výživného na ne nepodala. Vychádzajúc z registra súdnych spisov takéto konanie zistené nebolo.
6.Z charakteru neodkladného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí zisťovať všetky skutočnosti, ktoré by boli inak potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Dokazovanie pred rozhodnutím súdu o návrhu na neodkladné opatrenie nie je dokazovaním v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní. Jeho rozsah je zúžený vzhľadom na účel a podstatu neodkladného opatrenia. Súd zisťuje len tie najvýznamnejšie skutočnosti potrebné pre rozhodnutie. Je však nevyhnutné, aby navrhovateľ osvedčil aspoň základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
7.Vychádzajúc z obsahu návrhu matky možno predpokladať, že spolu s otcom maloletých detí i s maloletými deťmi žijú v spoločnej domácnosti. Tejto skutočnosti svedčí i výsledok súdom vykonanej
lustrácie v Registri obyvateľov SR. Ďalej možno predpokladať, že tvrdené správanie otca maloletých detí, ako aj jeho syna, je dlhodobé, teda trvá už určitý čas, nie je bezprostredným, teda, že matka návrh nepodala ako následok predtým uskutočneného nejakého bezprostredného správania sa zo strany otca maloletých detí. Poukazovala na to, že už niekoľkokrát volala na svojho druha, otca maloletých detí, políciu, z čoho možno rovnako vyvodiť, že správanie otca maloletých detí, na ktoré matka poukazuje, bolo opakované. Navrhovateľka k svojim tvrdeniam o podaní trestného oznámenia, prípadne o zásahu policajného orgánu v rodine, v danom prípade voči otcovi maloletých detí, neprodukovala žiadny dôkaz. Výsledky lustrácie súdu tvrdeniam navrhovateľky nenasvedčujú. Pokiaľ dôvodila tým, že maloletá L. má strach zo svojho nevlastného brata, toto nemá relevanciu k predmetu sporu, rozhodnutie požadované navrhovateľkou sa nedotýka maloletej L.. Navrhovateľka podľa názoru súdu neosvedčila naliehavosť situácie a potrebu neodkladného zásahu zo strany súdu. Svoje tvrdenia nepreukázala, k návrhu žiadne listiny nepripojila. Nebolo možné dospieť k záveru, že by maloletým deťom (resp. jej samotnej - avšak to by už muselo byť predmetom iného konania) hrozila nejaká ujma, pretože pokiaľ matka bude s maloletými deťmi naďalej žiť v spoločnej domácnosti spolu s ich otcom, svojím druhom, situácia sa zrejme nezmení. Rozhodnutie súdu v tomto prípade súd vníma skôr len ako formálne. Matka neuviedla, že by mienila spoločnú domácnosť spolu s maloletými deťmi opustiť, že by si hľadala, či mala prisľúbené, iné bývanie. Matke nič nebráni v tom, aby sa domáhala zverenia maloletých detí do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného na ne samostatným návrhom v konaní, v rámci ktorého by súd vykonal riadne dokazovanie, vrátane šetrenia pomerov v rodine maloletých detí, rovnako povesti rodičov maloletých detí v obci, v ktorom by zisťoval zárobkové a majetkové pomery rodičov a v ktorom zároveň bude aj priestor pre prípadné vykonanie dopytov na orgány činné v trestnom konaní. Pretože v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia súd dokazovanie v takomto rozsahu nevykonáva. Súd teda prihliadal najmä na faktický stav, podľa ktorého matka žije v spoločnej domácnosti s druhom, otcom maloletých detí a troma maloletými deťmi. Súdu nie je zrejmé, k akej zmene by došlo, keby návrhu matky vyhovel. Iná situácia by bola, keby matka s maloletými deťmi, v danom prípade s maloletou L., ktorá jej bola zverená do jej osobnej starostlivosti, nežila v spoločnej domácnosti s otcom a maloletými deťmi E. a C.. Za danej situácie, pokiaľ žije v spoločnej domácnosti s otcom maloletých detí a jeho synom z prvého vzťahu, možno predpokladať, že zabráni akejkoľvek ujme na strane maloletých detí a v prípade potreby im poskytne potrebnú ochranu a pomoc tak, ako doteraz, napokon, je rovnako rodičom zodpovedným za riadnu starostlivosť a výchovu svojich detí. Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam, keďže nebolo preukázané žiadne bezprostredné konanie, ale ide o dlhodobejší stav, nie je dôvodné, aby súd zasahoval neodkladne a situáciu tvrdenú navrhovateľkou riešil formou neodkladného opatrenia. Súd návrh matky zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Čadca, písomne, v troch vyhotoveniach (§ 357 písm. d) CSP).
Podľa § 363 C. s. p. v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C. s. p. ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 C. m. p. odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.
Podľa § 62 ods. 2 C. m. p. odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia, písomne, na Okresný súd v Čadci (§ 357 písm. d) C.s.p.).