Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_42C-303-2016.pdf
PDF · 132.75 KB
Case nature
Area
Subarea
42C/303/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Kráľovou, v právnej veci žalobkyne: Y. L., A.. V., U..XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX R. XX, Š. O. E., právne zastúpená Mgr. Ľubomírom Urbanom, advokátom, so sídlom Hodžova 209/6, 010 01 Žilina, proti žalovaným: v rade 1/ B. N., U..XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX R. XX, štátny občan SR, právne zastúpený Advokátska kancelária M Kojtalová, s.r.o., so sídlom Antona Bernoláka 51, 010 01 Žilina, IČO: 47 258 608, v rade X/ G. N., U..XX.XX.XXXX, F. R. XXX XX R. XX, Š. O. E., právne zastúpený JUDr. Jana Ftorková, advokátka so sídlom V. Spanyola 8343/1A, 010 01 Žilina, o určenie hranice pozemkov, takto
rozhodol:
Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.
Žalovaní v rade 1/ a 2/ majú právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Žalobkyňa je povinná nahradiť trovy štátu vo výške 37,31 EUR, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobným návrhom osobne podaným Okresnému súdu Žilina dňa 30.06.2016 sa žalobkyňa domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by okresný súd rozhodol, že hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastnícke žalobkyne nachádzajúcimi sa v okrese Ž., obec R., kat. územie R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 1229 m2 a parcely CKN č. X, záhrady o výmere XXXX m2, nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ evidovanej na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. 10/1, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2 a parcely CKN č. XX, záhrady o výmere 949 m2 prechádza bodmi vytýčenými podľa grafickej prílohy geometrického plánu č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotoveného geodetom B.. G. E., ktorý tvorí súčasť rozsudku a náhrady trov konania.
2. Žalobkyňa žalobný návrh skutkovo odôvodnila tým, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Ž.B., obec R., kat. územie R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely CKN č. X, záhrady o výmere XXXX m2. Žalovaný v rade 1/ je výlučným vlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Žilina, obec R., kat. územie R., evidovanej na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2. Žalovaný v rade 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Žilina, obec R., kat. územie R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom
Žilina katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 a parcely CKN č. XX, záhrady o výmere XXX m2. Pozemok X/X a pozemok X, oba vo vlastníctve žalobkyne majú spoločnú hranicu s pozemkom XX/X, ktorý je vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a s pozemkom XX/X a pozemkom 14, ktoré sú vo vlastníctve žalovaného v rade 2/. Žalobkyňa má naliehavý právny záujem na ochrane svojho vlastníckeho práva a potrebe vyznačenia hranice pozemkov X/X K. X s pozemkami XX/X, XX/X a XX do katastra nehnuteľností a zároveň aj jej vytýčenie v teréne, nakoľko sporná hranica pozemkov medzi žalobkyňou a žalovanými má za následok nemožnosť výstavby oplotenia a tým aj zamedzeniu neoprávneným zásahom žalovaného v rade 1/ a 2/ do vlastníckych práv žalobkyne. Neurčitá hranica pozemkov medzi účastníkmi konania má za následok eskaláciu vzájomných konfliktov, nakoľko pri akejkoľvek snahe žalobkyne o sanáciu, resp. havarijnú opravu súčasného oplotenia, sa žalobcovia bránia prostredníctvom námietok voči umiestneniu drobnej stavby na príslušnom stavebnom úrade. Samotný stavebný úrad na základe šetrení konštatoval nesprávne umiestnenie súčasného oplotenia, teda že oplotenie zasahuje do pozemkov žalobkyne a dňa 05.06.2014 upozornil žalovaných na porušenie práv žalobkyne a zároveň ich vyzval na nápravu vzniknutej situácie. Dňa 27.07.2015 príslušný stavebný úrad sám vzniesol námietky voči umiestneniu drobnej stavby - oplotenia, a to z dôvodu pretrvávajúcich sporov medzi účastníkmi konania o hranicu pozemkov X/ X K. X s pozemkami XX/X, XX/X K. XX. Neurčitá situácia medzi účastníkmi kontinuálne vyúsťuje do vzájomných konfrontácií, najmä z dôvodu nepovoleného pohybu žalovaných po nehnuteľnostiach vo vlastníctve žalobkyne a tiež k neustálemu umiestňovaniu nebezpečných predmetov (napr. sklené črepiny) v sporných miestach hranice pozemkov. Uvedené konanie bolo dokonca žalobkyňou ohlásené policajným orgánom za účelom prešetrenia spáchaného priestupku. Za účelom odstránenia nejasností bol geodetom B.. G. E. vyhotovený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, ktorý okrem iného riešil aj otázku spoločnej hranice predmetných pozemkov. Žalovaní však napriek tejto skutočnosti neustále užívajú často pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a dochádza tak k neustálemu zásahu do jej vlastníckych práv. V nadväznosti na uvedené má žalobkyňa ako vlastníčka pozemkov X/X K. X prostredníctvom tejto žaloby záujem získať právne relevantný podklad, na základe ktorého by dosiahla zmenu zapísanej hranice v katastri nehnuteľností a mohla bez akýchkoľvek obmedzení nerušene vykonávať svoje vlastnícke práva k pozemku X/X a pozemku X. Vychádzajúc zo skutkového stavu veci a jej právneho posúdenia je preto nesporné, že žalobkyňa spĺňa podľa hmotného práva všetky predpoklady na plnú aktívu legitimáciu pre domáhanie sa ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o určenie hranice pozemkov X/X K. X s pozemkami XX/X, XX/X K. XX podľa § 80 písm. c) O.s.p.. Vzhľadom na horeuvedené skutočnosti, ako aj z dôvodu, že žalobkyňa má na určení spoločnej hranice pozemkov naliehavý právny záujem, navrhla, aby súd žalobe vyhovel v celom rozsahu.
3. Podaním zo dňa 30.09.2016, doručeným súdu dňa 05.10.2016 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný v rade 2/, ktorý uviedol, že okrem iných listín prílohou žalobného návrhu je geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX, autorizačne overený B.. G. E. dňa 14.08.2013, bez označenia dňa úradného overenia geometrického plánu podľa § 9 zákona č. 215/1995 Z.z. pod č. 1643/2013. V označenom geometrickom pláne červenou čiarou je vykreslená hranica, ktorú v prírode tvorí oplotenie s betónovým základom s tým, že v tejto v prírode zistenej hranici geodetom sú vyznačené jednotlivé body hranice krížikmi. V prírode existuje medzi pozemkami žalovaného v rade 2/ parc. KNC č. XX/X a parc. KNC č. XX a pozemkom žalobkyne parc. KNC č. X, ale aj medzi pozemkom žalovaného v rade 1/ parc. KNC č. XX/X a pozemkom žalobkyne parc. KNC č. X/X stabilné oplotenie s betónovým základom, ktoré bolo vybudované pred viac ako 45 rokmi, pričom toto existujúce oplotenie bolo vybudované presne na mieste starého oplotenia a medzi vlastníkmi susedných pozemkov nikdy neboli spory o hranicu medzi spornými pozemkami. Prvé spory začali až v roku 2013, avšak išlo o spor medzi žalobkyňou a žalovaným v rade 1/. Vo vzťahu k žalovanému v rade 2/ žalobkyňa nikdy nevznášala námietky čo sa týka hranice. Potom ako žalobkyňa medzi spornými pozemkami mala záujem si postaviť nové oplotenie a ohlásila drobnú stavbu Stavebnému úradu Bitarová, prejavila vôľu odstrániť betónový základ oplotenia, na svoje pozemky si zabezpečila podvaly pod koľajnice s tým, že týmto nahradí existujúce oplotenie, s čím žalovaný v rade 2/ nesúhlasil vzhľadom na to, že existujúce oplotenie spĺňa lepšie požiadavky oplotenia aj z estetického hľadiska ako oplotenie zo starých znehodnotených podvalov pod koľajnice, ktorým oplotením mieni žalobkyňa nahradiť súčasné oplotenie a okrem toho existujúce oplotenie po dobu od dávnej minulosti sa nachádza na hranici susedných pozemkov a žalovaný v rade 2/ hranicu medzi spornými pozemkami nikdy neporušil. Pokiaľ žalobkyňa argumentuje tým, že v minulosti boli upozornení žalovaní v rade 1/ a 2/ na porušovanie práv žalobkyne (podanie Obecného úradu R. zo dňa 05.06.2014), žalovaný v rade 2/ nemá vedomosť o tom, z akých dôkazov Obecný úrad R. vychádzal, pretože pokiaľ vychádzal z geometrického plánu, ktorý je pripojený k žalobe, úradne overený pod č. XXXX/XXXX, tento geometrický
plán bol vyhotovený za iným účelom, nie pre účely hranice medzi susednými pozemkami. Stavebný úrad obce R. doporučil v oznámení k ohláseniu drobnej stavby zo dňa 27.07.2015 č.s. E.-M. vykonať nezávislé geometrické zameranie s tým, že pokiaľ nedôjde k dohode, bolo navrhnuté žalobkyni, aby sa obrátila na súd. Ako podklad pre určovací petit žalobkyňa predložila geometrický plán, ktorý bol vypracovaný nie pre účely hranice, ale na účely zamerania stavby na parcele č. X/X a na oddelenie parcely č. X/ X, všetko na pozemkoch žalobkyne, z geometrického plánu nie je zrejmé, kde by sa mala nachádzať parcela KNC č. XX, ku ktorej sa sporná hranica vzťahuje a aj petit žaloby podľa žalovaného v rade 2/ je neurčitý a je v rozpore so skutkovým odôvodnením žaloby, pretože na jednej strane žalobkyňa tvrdí, že výstavbou súčasného oplotenia žalovaní v rade 1/ a 2/ zasiahli do jej vlastníckeho práva a na druhej strane žiada potvrdiť hranicu tak, ako túto v prírode predstavuje existujúce oplotenie, pretože keď sa domáha v zmysle žalobného petitu určenia, že hranica prechádza bodmi vytýčenými podľa grafickej prílohy v petite označeného geometrického plánu, body hranice sú vyznačené v geometrickom pláne v miestach existujúceho oplotenia v prírode. Žalovaný v rade 2/ žiadal žalobu ako neodôvodnenú voči nemu zamietnuť a priznať žalovanému v rade 2/ náhradu trov konania vrátane trov právneho zastúpenia.
4. Podaním zo dňa 04.10.2016, doplneným a doručeným súdu dňa 05.10.2016 sa k podanej žalobe vyjadril žalovaný v rade 1/, ktorý uviedol, že považuje žalobu o určenie hranice pozemkov podľa § 80 písm. c) O.s.p. za nedôvodnú, nesúhlasí so skutkovou argumentáciou vyjadrenou žalobkyňou v jej žalobnom návrhu a má za to, že žaloba nespĺňa hypotézu ust. § 80 písm. c) O.s.p. resp. ust. § 137 písm. c) CSP. Žalovaný v rade 1/ vo vzťahu k špecifikácii vlastníckeho práva k pozemkom citovaným žalobkyňou považoval za nesporné, že je vlastníkom nehnuteľnosti - pozemok parc. KNC č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 v k. ú. R., zapísaný na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom. V zásadnej skutkovej námietke sa však nestotožňuje s tvrdením žalobkyne na potrebe vyznačenia hranice pozemkov v jej vlastníctve, a to pozemku parc. KNC č. 8/1
- zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a pozemku parc. KNC č. X - záhrady o výmere XXXX m2 v k. ú. R., zapísaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, s pozemkom vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ a žeby táto hranica pozemkov bola sporná a mala za následok nemožnosť výstavby oplotenia. Rovnako v zásadnej skutkovej námietke sa nestotožňuje žalovaný v rade 1/ s tvrdením žalobkyne, žeby mala záujem o sanáciu, resp. havarijnú opravu súčasného oplotenia. Existujúce oplotenie v časti hranice pozemkov vo vlastníctve žalobkyne a žalovaného v rade 1/ bolo vystavené cca. 45 rokov pred podaním žalobného návrhu zo strany právneho predchodcu žalovaného v rade 1/ a 2/ so súhlasom žalobkyne, táto až do obdobia roku 2013 a 2014 nemala voči existencii tohto oplotenia žiadne námietky, v časti ktorej podľa zobrazenia na geometrickom pláne č. XXXXXXXX-XX/XXXX B.. G. E. - geodetické práce výstavbou zasahuje do pozemku vo vlastníctve žalobkyne, výstavba bola vykonaná pred desiatkami rokov na podnet samotnej žalobkyne z dôvodu, že v tejto časti sa nachádza stĺp elektrického vedenia a žalobkyňa vyjadrila žiadosť, aby bolo oplotenie vedené tak, aby sa nachádzal stĺp elektrického vedenia za oplotením, t.j. na strane žalovaného v rade 1/. Nie je pravdou, žeby žalobkyňa mala záujem o sanáciu alebo havarijnú opravu oplotenia, keďže jej toto ani nepatrí, žalobkyňa bez vysporiadania sa s existujúcim skutkovým a právnym stavom požiadala tak, ako vyplýva z listinných dôkazov predložených samotnou žalobkyňou, o výstavbu drobnej stavby „Oplotenia pozemku“ s umiestnením na pozemku parc. č. 8,9 v k.ú. R.. Z obsahu žalobného návrhu nie je zrejmé, akou formou žalobkyňa ohlásenie vykonala a či si žalobkyňa splnila povinnosť zakotvenú v ust. § 57 ods. 1 zák. č. 50/1976 Zb. v platnom znení stavebného zákona. Tak ako vyplýva i z listinného dôkazu predloženého žalobkyňou, žalovaný v rade 1/ v konaní o ohlásenej drobnej stavbe nevzniesol námietku nesúhlasu s hranicou pozemku, táto skutočnosť nevyplýva zo žiadneho jeho prejavu vôle a inou formou, ako je listinne zdokumentované, sa v konaní nevyjadroval. Mal vedomosť, že bol vypočutý na podnet žalobkyne i povereným príslušníkom PZ, kde sa však vyjadroval rovnako (k uvedenému však nedisponuje listinným dôkazom). Je nesprávne a nezodpovedajúce skutkovému stavu veci, žeby sám „samotný stavebný úrad na základe šetrení konštatoval nesprávne umiestnenie súčasného oplotenia“, na takéto tvrdenie žalobkyňa neprodukuje žiaden dôkaz. Rovnako žalovanému nie je zrejmé, na základe akých skutočností dospel stavebný úrad k záverom, ktoré vyjadril vo svojom Oznámení zo dňa 27.07.2015. Žalovaný má za to, že vzájomné konfrontácie nie sú spôsobené tvrdenou „neurčitou situáciou“ medzi účastníkmi, tak ako bolo vyššie spomenuté, plot medzi pozemkami účastníkov konania stojí desiatky rokov a jeho výstavba bola vykonávaná vo vzájomnej súčinnosti oboch strán. Je nepravdivé tvrdenie žalobkyne o údajnom nepovolenom pohybe žalovaného v rade 1/ po jej nehnuteľnostiach, resp. k neustálemu umiestňovaniu nebezpečných predmetov (napr. sklenené črepiny) v údajne sporných miestach hranice pozemkov. Takéto tvrdenia žalobkyňa žiadnym spôsobom nepreukázala a túto skutočnosť nepreukázalo ani Potvrdenie o oznámení priestupku zo dňa 25.09.2013.
Žalovaný v rade 1/ ďalej citoval ust. § 80 písm. c) O.s.p., ust. § 137 písm. c) CSP, ust. § 470 ods. 1 CSP a ust. § 470 ods. 2 prvá veta CSP. Podľa názoru žalovaného v rade 1/ rozsudočný návrh žalobkyne opierajúc sa o predložený geometrický plán č. XXXXXXXX-XX/XXXX B.. G. E. - geodetické práce nie je vykonateľný, účelom vyhotovenia geometrického plánu bolo zameranie stavby nachádzajúcej sa na pozemku parc. č. X/X a na oddelenie pozemku parc. č. X/X pod stavbou, nie určenie hranice pozemkov, preto nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne, žeby si dala vyhotoviť geometrický plán za účelom odstránenia nejasností (keďže nejasnosti ohľadom hranice medzi pozemkom žalobkyne a žalovaného v rade 1/ nie sú). I z tohto geometrického plánu porovnávajúc kópiu katastrálnej mapy je zrejmé, že priebeh hranice pozemkov je totožný, a teda nie je sporný, rovnako nie je sporný ani medzi účastníkmi konania. Tvrdenie o neustálom zásahu do vlastníckych práv žalobkyne zo strany žalovaného v rade 1/ nie je pravdivé, keďže tak ako bolo vysvetlené vyššie, k posunu oplotenia za hranicu pozemku došlo výlučne z dôvodu obídenia existencie stĺpu elektrického vedenia, ktoré tam naďalej stojí a ktoré bráni, aby žalovaný v rade 1/ sa mohol dopúšťať údajných zásahov do vlastníckych práv žalobkyne, keďže časti pozemkov vo vlastníctve žalobkyne neužíva. S poukazom na vyššie citovanú právnu úpravu, teda nie je daný právny záujem na strane žalobkyne na určenie hranice tak, ako sa v jej rozsudočnom návrhu domáha, keďže táto skutočnosť medzi účastníkmi konania nie je sporná a na určenie tejto hranice nie je daný naliehavý právny záujem, pretože z katastrálnej mapy je zrejmé, že hranicu medzi pozemkami účastníkov konania je možné zistiť, je zrejmé kadiaľ vedie, pôvodná hranica nie je neurčitá, a teda je objektívne zistiteľné kadiaľ vedie hranica, preto zámer a účel žaloby tak, ako je vyjadrený na strane 3 žalobného návrhu „získať právne relevantný podklad zmeny zápisu hranice v katastri nehnuteľnosti“ nemôže byť touto žalobou naplnený, keďže hranica v katastri je zapísaná správne. N základe vyššie uvedeného žalovaný v rade 1/ navrhol žalobu žalobkyne ako nedôvodnú zamietnuť a zaviazať žalobkyňu na náhradu trov konania.
5. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 10.02.2017 za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, právnej zástupkyne žalovaného v rade 1/, žalovaného v rade 2/ a jeho právnej zástupkyne. Žalovaný v rade 1/ súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti.
6. Strany sporu v zásade po celý čas konania, aj pred súdom, zotrvali na svojej argumentácii v spore, ako ich uviedli v žalobe, vo vyjadrení k žalobe. Právni zástupcovia žalovaných v rade 1/ a 2/ trvali na zamietnutí žaloby z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu. Právny zástupca žalobkyne navrhol vykonať znalecké dokazovanie za účelom vytýčenia spornej hranice v teréne. Súd uznesením č.k. 42C/303/2016-76 zo dňa 21.07.2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotodokumentácia B.. H. T., ktorému bolo uložené vypracovať znalecký vytyčovací nákres priebehu KNC hranice medzi nehnuteľnosťami - pozemkami zastavané plochy a nádvoria parc. KNC č. X/X o výmere XXXX m2, záhrady parc. KNC č. 9 o výmere 1661 m2, zapísané na LV č. XX v k. ú. R., ktoré sú vo vlastníctve žalobkyne a nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ - pozemok parc. CKN č. 10/1 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2, zapísaný na LV č. XX v k. ú. R. a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ - pozemok parc. CKN č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, pozemok parc. CKN č. XX záhrady o výmere 949 m2, zapísané na LV č. XX H. L.. Ú.. R. a zodpovedať na otázky: a) či existujúca hranica pozemkov je v katastri nehnuteľnosti evidovaná správne, b) či existujúce oplotenie vybudované na hranici pozemkov zasahuje do pozemku žalobkyne, v prípade, že áno, určiť v akom rozsahu, v ktorých miestach, rešpektujúc všeobecne záväznými právnymi predpismi prípustnú odchýlku, c) popísať polohovú presnosť lomových bodov hranice pozemku evidovanej v KN, polohovú presnosť zamerania a určenia priebehu oplotenia voči hraniciam pozemkov (presnosti popísať v metrickej hodnote), d) popísať presnosť vytýčenia lomových bodov hraníc pozemku pri spracovaní znaleckého vytyčovacieho nákresu. Žalobkyňa bola povinná zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 600,- EUR. Ustanovený znalec doručil súdu dňa 19.10.2017 znalecký posudok č. 16/2017 spolu s vyúčtovaním znalečného v celkovej výške 637,31 EUR. Súd uznesením č.k. 42C/303/2016-150 zo dňa 08.01.2017 priznal znalcovi B.. H. T. znalečné vo výške 637,31 EUR, ktoré mu bolo vyplatené z preddavku zloženého žalobkyňou vo výške 600,- EUR a z rozpočtových prostriedkov vo výške 37,31 EUR. Predmetný znalecký posudok bol doručený stranám sporu na oboznámenie a následne ich vzájomné vyjadrenia k ZP boli doručené protistranám na vyjadrenie.
7. Podaním zo dňa 31.01.2018, doručeným súdu dňa 08.02.2018 zaslal žalovaný v rade 2/ vyjadrenie k ZP č. XX/XXXX, v ktorom uviedol, že podľa znalca označený GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX vyhotovený B.. G. E. bol autorizačne a úradne overený, aby slúžil výlučne na zápis stavby parcely KNC č. X/X a
oddelenie pozemku parc. KNC č. X/X, takže tento geodetický grafický podklad na str. 12 spisového materiálu považoval znalec len za doplnenie číselných a grafických údajov bez akýchkoľvek ďalších povinných náležitostí podľa platnej legislatívy do kópie geometrického plánu neznámou osobou. Znalec tiež dospel k záveru, že tieto zásahy nikto neautorizoval autorizačným overením a teda geodetický grafický podklad na str. 12 spisového materiálu - GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX (predložený k žalobe) a jeho grafická príloha nie je žiadnym platným geodetickým technickým podkladom podľa platnej legislatívy použiteľným pre akékoľvek právne úkony. Z obsahu znaleckého posudku je nad akúkoľvek pochybnosť zrejmé, že platný katastrálny stav bol ustálený na základe mapovania, ktoré prebiehalo v rokoch 1970 až 1971 v rámci obnovy katastrálneho operátu, na podklade ktorého mapovania sa aktualizovala aj grafická časť operátu a priebeh posudzovanej vlastníckej hranice podľa THM nebol od THM v roku 1970 - 1971 žiadnym spôsobom na základe právnych listín a geometrických plánov k nim zmenený, pretože boli robené len geometrické plány vo vnútri parciel tvoriacich predmetnú hranicu a pre každého geodeta, ktorý robil geometrické plány, bol priebeh vlastníckej hranice podľa stavu schváleného THM záväzný. Na druhej strane však znalec v znaleckom posudku uviedol, že v rozpore so stavom THM došlo podľa katastrálneho stavu k zmene v bode XXX-X, ktorý podľa znalca by sa mal nachádzať na spojnici bodov X-XXX K. X-XXX podľa stavu katastra, avšak je vzdialený v katastrálnej mape podľa detailu v prílohe č. 5 ZP od THM mapovania o 0,27 m. Žalovaný v rade 2/ navrhol, aby sa znalec vyjadril na okolnosť, či jeho tvrdenie v znaleckom posudku, že priebeh posudzovanej vlastníckej hranice nebol od THM v roku 1970 - 1971 zmenený, nie je v rozpore s tým, že zároveň tvrdil, že pri porovnávaní ním vypočítaných súradníc lomových bodov podľa THM a aktuálne platného stavu katastra aktualizovaného geometrickými plánmi zistil v polohe niektorých lomových bodov nesúlad s odkazom na prílohu č. 6, kde mal zvýrazniť farebné čísla bodov tvoriacich platnú predmetnú vlastnícku hranicu pri zápise THM, ktorú tvorí spojnica bodov XXX, XXX, XXX, XXX, XXX, XXX z poľného náčrtu č. X/XX. Porovnaním GP č. XXXXXXXX-XX/ XXXX a jeho grafickej prílohy, na základe ktorého sa žalobkyňa domáha určenia hranice tak, že táto by mala prebiehať bodmi označenými v grafickej prílohe citovaného geometrického plánu, a prílohou č. 5 ZP, v ktorej znalec vymedzuje bodové označenie jednotlivých bodov hranice medzi spornými pozemkami, je možné zistiť, že žaloba žalobkyne, ktorá odkazuje na bodové vymedzenie hranice v GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX a jeho grafickej prílohy a na základe tohto podkladu žiadala určiť hranicu medzi spornými pozemkami, je podaná bezdôvodne a na určení hranice, ktorá je rozdielna od stavu v katastri nehnuteľností, nie je daný naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti poukázal na ZP na str. 10, kde znalec zdôrazňuje, že v grafickej prílohe GP č. XXXXXXXX-XX/XXXX sú vyznačené červenou čiarou odchýlky od vlastníckej hranice, ktoré však nie sú v originálnom vyhotovení GP tak ako je vyznačená na č.l. 12 spisového materiálu (príloha č. 15 ZP), čo vyplýva z porovnania s oficiálnou grafickou prílohou predmetného GP, ktorú znalec priložil na porovnanie v prílohe č. XX ZP. Aj z uvedeného je zrejmé, že nie je daný naliehavý právny záujem na určení hranice v zmysle petitu návrhu. Zo ZP str. X je zrejmé, že pri zohľadnení hraničnej dovolenej odchýlky 0,24 m plot žalovaných presahuje do parciel žalobkyne v bodoch X-XXX, X-XXX, X-XXX, XXX-X K. X-XXX, pričom v bodoch XXX-XX, X-XXX K. X-XXX k presahu nedošlo, nakoľko poloha bodov spĺňa kritéria dovolenej odchýlky, a teda možno tieto body na jestvujúcom oplotení považovať za identické s lomovými bodmi vlastníckej hranice. Žalovaného v rade 2/ sa týka len tá časť posudku, v ktorom sa vyjadruje k presahu oplotenia žalovaného v rade 2/ pri zohľadnení odchýlky 0,24 m v bodoch XXX-X K. X-XXX. Žalovaný v rade 2/ sa vyjadril len k priebehu hranice medzi pozemkami vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ parc. KNC č. XX/X a KNC č. XX s pozemkom vo vlastníctve žalobkyne parc. KNC č. X. Podľa znaleckého posudku vlastnícka hranica je evidovaná správne podľa výsledkov merania THM v rokoch 1970-1971 (priebeh hranice bol na prílohe č. 5 ZP zakreslený modrou čiarou) podľa náčrtu č. 8 z roku 1971 zakresleného správne okrem bodu XXX-X, ktorý bod by mal ležať podľa znalca na spojnici pôvodných bodov X-XXX K. X-XXX určených pri THM. Bod 152-7 bol však súradnicovo určený a zadefinovaný na podklade geometrického plánu č. XXXXXXXX- XXX/XXXX (príloha 9 ZP) a príslušného ZPMZ č. XXXE (príloha 10) k nemu, ktorý geometrický plán bol úradne a autorizačne overený a zapísaný do katastra, pričom tento GP, tak ako to vyplýva aj z prílohy č. 9 a 10, bol vyhotovený za účelom odčlenenia parcely č. XX/X od parcely č. XX/X. Podľa záveru znalca bod 152-7, ktorý je bodom vlastníckej - katastrálnej hranice, je v katastri vyznačený nesprávne, pretože by mal ležať na spojnici pôvodných bodov určených pri THM X-XXX K. X-XXX, s čím žalovaný v rade 2/ súhlasí, pretože ak mal tento bod katastrálnej hranice byť súradnicovo určený a zadefinovaný na základe GP č. XXXXXXXX-XXX/XXXX úradne overeného Správou katastra Žilina pod č. XXX/XX, z prílohy č 9 a 10 znaleckého posudku je jednoznačne zrejmé, že tento GP bol vyhotovený z dôvodu odčlenenia parcely KNC č. XX/X od parcely KNC č. XX/X a týmto GP nemalo dôjsť k zmene vlastníckej hranice. V takomto prípade by vzdialenosť oplotenia na hranici pozemku žalovaného v rade 2/ parc. KNC č. XX/X a pozemku žalobkyne parc. KNC č. X mala byť 0,31 m a nie 0,58 m.
8. Podaním zo dňa 27.08.2018, doručeným súdu dňa 28.08.2018 zaslal žalovaný v rade 1/ vyjadrenie k ZP č. XX/XXXX, v ktorom uviedol, že po oboznámení sa s obsahom spracovaného znaleckého posudku žalovaný v rade 1/ k posudku nemá výhrady. Výsledky znaleckého dokazovania opätovne potvrdzujú obranu žalovaného o nedôvodnosti žalobného návrhu o určenie hranice, ktorá nie je sporná a na určení ktorej nie je daný naliehavý právny záujem. Zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že vlastnícka hranica je evidovaná správne podľa výsledkov merania THM v rokoch 1970-1971 s tým, že sa objektívne vysporiadal i s existujúcimi odchýlkami oplotenia, pričom tieto skutočnosti, tak ako boli prezentované v súdnom konaní do nariadenia znaleckého dokazovania, neboli medzi účastníkmi sporné. Tak ako vyplýva i zo záverov znaleckého posudku, je dôvodná námietka žalovaného v rade 1/, že rozsudočný návrh, ktorého vydania sa žalobkyňa domáha, je nevykonateľný. 9. Súd vo veci nariadil a vykonal pojednávanie dňa 21.09.2018 za prítomnosti žalobkyne, jej právneho zástupcu, právnej zástupkyne žalovaného v rade 1/, žalovaného v rade 2/ a jeho právnej zástupkyne. Žalovaný v rade 1/ súhlasil, aby súd pojednával a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právny zástupca žalobkyne predložil na pojednávaní návrh na zmenu žaloby, kde žalobkyňa navrhla, aby v nadväznosti na znalecké dokazovanie súd povolil zmenu žaloby, a to v zmysle petitu, že: „Hranica medzi nehnuteľnosťami vo vlastnícke žalobkyne nachádzajúcimi sa v okrese Žilina, obec R., kat. územie R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. X/ X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely CKN č. X, záhrady o výmere XXXX m2, nehnuteľnosťou vo vlastníctve žalovaného v rade 1/ evidovanej na LV č. XX vedeným Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 794 m2 a nehnuteľnosťami vo vlastníctve žalovaného v rade 2/ evidovaných na LV č. XX vedeným Okresným úradom Žilina katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2 a parcely CKN č. XX, záhrady o výmere 949 m2 prechádza bodmi XXX-XX, X-XXX, X-XXX, X- XXX, X-XXX, XXX-X, X-XXX K. X-XXX vytýčenými podľa grafickej prílohy P5 znaleckého posudku č. XX/XXXX o určenie hranice pozemkov zo dňa 17.10.2017 vyhotoveného znalcom z odboru Geodézie a kartografie B.. H. T.. Súd na pojednávaní vyhlásil uznesenie, ktorým zmenu žalobného návrhu zo dňa 21.09.2018 pripustil.
10. Súd na základe vykonaného dokazovania vyjadreniami strán sporu, oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami a to najmä výpisom z LV č. XX, XX, XX K. Č.. XXX pre k.ú. R., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XX/XXXX zo dňa 14.08.2013, vyhotoveným B.. G. E. a úradne overeným OÚ Žilina pod č.:XXXX/XXXX, znaleckým posudkom č. XX/XXXX vypracovaným znalcom B.. H. T., ako aj celým spisovým materiálom, zistil nasledovný skutkový stav:
11. Žalobkyňa je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Žilina, obec R., L.. Ú. R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. X/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXXX m2 a parcely CKN č. X, záhrady o výmere XXXX m2. Žalovaný v rade 2/ je výlučným vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v okrese Žilina, obec R., kat. územie R., evidovaných na LV č. XX vedenom Okresným úradom Žilina katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 153 m2 a parcely CKN č. XX, záhrady o výmere XXX m2. Výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v okrese Žilina, obec R., L.. Ú. R., evidovanej na LV č. XXX vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálny odbor, a to parcely CKN č. XX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 je R. C., A.. N., nar.XX.XX.XXXX, trvale bytom R. XX, a to na základe Darovacej zmluvy č. H. XXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 14.02.2017.
12. Podľa § 217 ods. 1 veta prvá CSP pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. 13. Na to, aby sa niekto stal účastníkom konania, netreba, aby bol účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný, závisí od toho, či je účastníkom hmotnoprávneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený nárok. Pre označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. 14. Vecnou legitimáciou je stav vyplývajúci z hmotného práva, kedy jeden účastník občianskeho súdneho konania (navrhovateľ) je subjektom hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide (je aktívne vecne legitimovaný) a účastník na opačnej procesnej strane (odporca) je subjektom
hmotnoprávnej povinnosti (je pasívne vecne legitimovaný) - (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 22. 11. 2011, č. k. III. ÚS 517/2011-9.) 15. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť účastníkom určitého hmotnoprávneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie je. Nedostatok aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávneho oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotnoprávneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní ide. 16. Vecná legitimácia vyjadruje postavenie účastníka konania v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. Účastník konania, ktorý je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) má pasívnu legitimáciu. Vecná legitimácia sa na začiatku konania tvrdí. Súd žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne so záverom nedostatku pasívnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že nositeľom pasívnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil. 17. Súd poukazuje na nedostatok pasívnej vecnej legitimácie, nakoľko v priebehu konania došlo k zmene vlastníckych vzťahov na strane žalovaného v rade 1/, ktorý na základe Darovacej zmluvy č. H. XXX/XXXX, ktorej vklad bol povolený dňa 14.02.2017, nehnuteľnosť nachádzajúcu sa v okrese Žilina, obec R., L.. Ú. R., evidovanú na LV č. XXX (predtým na LV č. XX) vedenom Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a to parcelu V. Č.. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 daroval svojej dcére R. C., A.. N., U..XX.XX.XXXX, trvale bytom Bitarová 58. Súd z uvedeného dôvodu pre nedostatok pasívnej vecnej legitimácie žalobu zamietol. 18. Podľa § 137 písm. c) CSP žalobou možno požadovať najmä, aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
19. Predpokladom úspešnosti žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je, v zmysle § 137 písm. c) CSP sú po procesnej stránke skutočnosti, že strany sporu majú vecnú legitimáciu a že na určení je naliehavý právny záujem. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je účastníkom práva, o ktoré v konaní ide. 20. Návrhom na začatie konania možno uplatniť (okrem ďalších prípadov), aby sa rozhodlo o určení, či tu právny vzťah alebo právo je, alebo nie je (ak je na tom naliehavý právny záujem). Preukázanie, že žalobca má naliehavý právny záujem na žalovanom určení, je jedným z predpokladov úspešnosti žaloby. Podľa ustálenej judikatúry súdov, naliehavý právny záujem na určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo jeho postavenie by sa stalo neistým. Napriek uvedenej zásade nie je možné vylúčiť naliehavý právny záujem na určení ani vtedy, ak je možné žalovať na plnenie. Je to vtedy, ak sa určovacou žalobou vytvára pevný právny základ pre vzťahy účastníkov a predíde sa tak prípadným ďalším sporom o plnenie, alebo ak sa žalobou na plnenie nemôže riešiť celý obsah a dosah sporného právneho vzťahu alebo práva. Z odôvodenia rozsudku NS SR sp.zn. 1Cdo 91/2006 zo dňa 18.06.2007 vyplýva, že naliehavosť právneho záujmu je charakterizovaná určitými aspektmi: odporcom je popieraná existencia (neexistencia) práva, či právneho pomeru navrhovateľa, teda je tu stav, že právo resp. právny vzťah medzi účastníkmi konania je sporný (existencia aktuálneho stavu objektívnej právnej neistoty medzi účastníkmi); - jestvuje ohrozenie práva či právneho vzťahu, resp. stav neistoty právneho postavenia navrhovateľa, ktorý nemožno odstrániť inak len určovacím výrokom; - existuje potreba odstránenia tejto neistoty, resp. ohrozenia práva alebo právneho vzťahu. Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu určovacieho návrhu. Je nutné, aby tento naliehavý právny záujem existoval nielen v čase rozhodovania prvostupňového súdu ale aj v čase rozhodovania vyšších súdov. K tomu, či tu je naliehavý právny záujem sa prihliada z úradnej povinnosti. Na nedostatok predpokladu určovacej žaloby musí súd prihliadať v ktoromkoľvek štádiu konania. 21. Súd poukazuje na nedostatok naliehavého právneho záujmu žalobkyne k požadovanému určeniu. Naliehavý právny záujem na určení je daný tam, kde by bez tohto určenia bolo ohrozené právo žalobcu, alebo kde by sa bez tohto určenia jeho právne postavenie stalo neistým. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide aj o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude musieť aj tak nasledovať iné (ďalšie) súdne konanie alebo konania. Na základe vyššie uvedených skutočností súd poukazuje na to, že žalovaný
v rade 1/ nie je v tejto veci pasívne vecne legitimovaný a žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení hranice medzi spornými pozemkami. Podľa ustanovenia § 137 písm. c) CSP je možné domáhať sa určenia, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Súd s poukazom na závery znaleckého posudku č. XX/XXXX vypracovaného znalcom B.. H. T., podľa ktorého vlastnícka hranica je evidovaná správne podľa výsledkov merania THM v rokoch 1970 - 1971. Predmetný znalecký posudok potvrdzuje, že hranica v mapových operátoch katastra nehnuteľnosti je evidovaná správne, a preto žalobkyňa nepreukázala z hľadiska petitu žalobného návrhu naliehavý právny záujem v zmysle § 137 písm. c) CSP. Súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že keďže aj po zmene žaloby žalobný petit smeruje k určeniu hranice podľa bodov tak, ako sú v znaleckom posudku č. XX/XXXX v prílohe č. 5 stanovené, pre nedostatok naliehavého právneho záujmu, ktorý je základným predpokladom pre úspešnosť žaloby v zmysle ustálenej súdnej judikatúry a preto, že smeruje proti žalovanému v rade 1/, ktorý v súčasnosti už nie vlastníkom nehnuteľnosti parc. KNC č. XX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2, nie je možné žalobe ani po pripustenej zmene žalobného petitu vyhovieť, nakoľko rozsudočný návrh, ktorého vydania sa žalobkyňa domáhala je nevykonateľný, a preto ju súd z tohto dôvodu musel zamietnuť.
21. Z vyššie uvedených dôvodov okresný súd žalobu žalobkyne zamietol v celom rozsahu.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
24. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 255 ods. 1 CSP v spojení s § 262 ods. 1, 2 CSP tak, že žalovaným v rade 1/ a 2/ priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko títo boli v konaní plne úspešní.
25. Súd uznesením č.k. 42C/303/2016-76 zo dňa 21.07.2017 nariadil znalecké dokazovanie znalcom z odboru geodézia a kartografia, odvetvie geodézia, kartografia a fotodokumentácia B.. H. T. a žalobkyni podľa § 253 ods. 1 CSP uložil povinnosť zložiť na účet tunajšieho súdu preddavok na trovy znaleckého dokazovania vo výške 600,- EUR. Ustanovený znalec doručil súdu dňa 19.10.2017 znalecký posudok č. 16/2017 spolu s vyúčtovaním znalečného v celkovej výške 637,31 EUR. Súd uznesením č.k. 42C/303/2016-150 zo dňa 08.01.2017 priznal znalcovi B.. H. T. znalečné vo výške 637,31 EUR, ktoré mu bolo vyplatené z preddavku zloženého žalobkyňou vo výške 600,- EUR a z rozpočtových prostriedkov vo výške 37,31 EUR. Nakoľko v konaní vznikli trovy za vykonanie znaleckého posudku v sume 37,31 EUR, ktoré boli hradené zo štátnych prostriedkov, štát má voči neúspešnej strane sporu, t. j. žalobkyni nárok na náhradu trov konania. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd zaviazal žalobkyňu, aby uhradila štátu trovy konania v sume 37,31 EUR do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 1 CSP odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 2 CSP podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ustanovenia § 125 ods. 3 CSP odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a
aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Podľa ustanovenia § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.