Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_20C-19-2017.pdf
PDF · 100.57 KB
Case nature
Area
Subarea
20C/19/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad, sudcom JUDr. Petrom Komanom, v právnej veci žalobcu M.. T. M., O.., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. XXX/X, korešpondenčná adresa: O. XX/X/XX, Z., P., zastúpený Advokátskou kanceláriou JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., so sídlom Veľký Slavkov, Školská 257, IČO: 36 858 935, proti žalovanej T. M., nar. XX.X.XXXX, bytom O., L. XXX/X, zastúpenej Mgr. Milošom Čičmancom, advokátom so sídlom AK Poprad, Rastislavova 3468/36, IČO: 42 077 206, v konaní o zaplatenie 5.400,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh na pripustenie rozšírenia žalobného petitu z a m i e t a.
II. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 2.700,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 23.2.2017 do zaplatenia, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. V prevyšujúcej časti súd žalobu z a m i e t a.
IV. Žiadnej zo strán sporu súd náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia, ktorým bude žalovaná zaviazaná povinnosťou úhrady sumy 5.400,- eur, ktorá predstavuje hodnotu X nájmu za byt č. XX nachádzajúci sa v O., v bytovom dome na ul. L. súp. č. XXX. Dôvodom podania žaloby je skutočnosť, že žalobca a žalovaná súd podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX, nakoľko po rozvode manželstva nedošlo k vyporiadaniu BSM manželov. Byt od roku 2004 žalobca neužíva, využíva ho žalovaná, ktorá v presne nezistenom čase na vstupných dverách bytu zabezpečila výmenu zámku a žalobca do bytu nemal prístup a bol teda vylúčený z jeho užívania. Požadovaná náhrada nájmu predstavuje sumu 150,- eur mesačne za obdobie troch rokov predchádzajúcich podaniu žaloby. Na pojednávaní dňa 21.5.2018 žalobca navrhol pripustenie rozšírenia žaloby na celkovú sumu 7.500,- eur, ktorá má predstavovať hodnotu nájmu za obdobie od apríla roku 2014 do mája roku 2018.
2. Žalovaná s podanou žalobou nesúhlasila a poprela žalobné tvrdenia žalobcu. Uviedla, že byt neužíva, a že žalobca má do bytu prístup. Je pravdou, že došlo k výmene zámky vstupných dverí, avšak z toho dôvodu, že starý zámok bol pokazený. Navyše žalobca neprejavil záujem o užívanie bytu od roku 2004, kedy sa odsťahoval a v súčasnosti žije v zahraničí. Byt do roku 2013 užívala žalovaná spolu so spoločnými deťmi, dnes byt využívajú príležitostne deti. Žalovaná poprela vznik nároku žalobcu na nájom, nakoľko nájomný vzťah nevznikol. Navyše namietla, že žalobca za celé obdobie sa nepodieľal na povinných úhradách spojených s užívaním bytu ani dani z nehnuteľností. Navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
3. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom svedka T.. U. J. a listinnými dôkazmi založenými v spise, z čoho zistil tento skutkový stav:
4. Z výsluchu svedka T.. U. J. súd zistil, že tento asi od októbra roku 2013 so žalovanou žije v spoločnej domácnosti s tým, že žijú v byte svedka a byt č. XX neužíva. Svedok uviedol, že má vedomosť o tom, že v byte č. XX žalovaná pôvodne žila žalovaná spolu so spoločnými deťmi strán sporu, avšak byt nie je užívaniaschopný z dôvodu nedostatku základného vybavenia. Nie je dokončená v ňom napr. kuchynská linka ani elektroinštalácia. Zámok na vchodových dverách bytu vymenil svedok po tom, ako žalovaná zistila, že je pokazený. Byt využívajú príležitostne deti strán sporu, žalovaná v ňom spala za sporné obdobie iba párkrát, má v ňom len zvyšky osobných vecí.
5. Z oznámenia Okresného riaditeľstva PZ v Poprade zo dňa 28.3.2017 (č.l. 15) súd zistil, že dňa 30.6.2015 žalobca žiadal asistenciu hliadky Obvodného oddelenia PZ Poprad, nakoľko sa nemohol dostať do bytu.
6. Z LV č. XXXX (č.l. 16) súd zistil, že byt v dome postavenom na parcele parc. č. XXX v O. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej.
7. Z LV č. XXXX (č.l. 17) súd zistil, že byt č. XX v dome súp č. XXX postavenom na parcele parc. č. XXX v O. je v podielovom spoluvlastníctve žalobcu a žalovanej.
8. Z prehľadu inzercie nájmov (č.l. 18-20) súd zistil, že hodnota nájmu 3- izbového bytu v O. sa pohybuje od 370 do 700,- eur mesačne.
9. Z výzvy na vydanie kľúča zo dňa 22.2.2017 (č.l. 21) súd zistil, že pôvodne žalovanú sumu 5400,- eur žalobca požadoval z dôvodu reálnej nemožnosti užívať byt, predmet podielového spoluvlastníctva.
10. Zo znaleckého posudku T.. O. Q. č. 3/2016 (č.l. 75-106) súd zistil všeobecnú hodnotu bytu č. XX, ktorá mala podľa znalca predstavovť sumu 62.100,- eur. Posudok bol vypracovaný pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva strán sporu k bytu. Znalec konštatuje nedokončené práce v byte.
11. Z dokladov na konečné vyúčtovanie úhrad spojených s užívaním bytu a výpisov z účtu žalovanej (č.l. 107-175) súd zistil výšku úhrady za užívanie bytu, dane z nehnuteľností i skutočnosť, že na úhradách za byt sa podieľala výlučne žalovaná.
12. Z fotodokumentácie (č.l. 184-189) súd zistil, že v byte č. 12 je potrebné vykonať niekoľko nevyhnutných úprav pre účely riadneho a predovšetkým bezpečného užívania.
13. Zistený skutkový stav súd nasledovne právne posúdil:
14. Podľa čl. 6 ods. 1 C.s.p. strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možností uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu.
15. Podľa čl. 8 C.s.p. strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 137 C.s.p. žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
17. Podľa ust. § 3 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
18. Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb.
19. Podľa ust. § 137 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „Obč. zák.") podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
20. Podľa ust. § 139 ods. 2 Obč. zák. o hospodárení so spoločnou vecou rozhodujú spoluvlastníci väčšinou počítanou podľa veľkosti podielov. Pri rovnosti hlasov, alebo ak sa väčšina alebo dohoda nedosiahne, rozhodne na návrh ktoréhokoľvek spoluvlastníka súd.
21. Podľa ust. § 451 ods. 1 Obč. zák. kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
22. Podľa ust. § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
23. Podľa ust. § 456 Obč. zák. predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
24. Podľa ust. § 457 Obč. zák. ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
25. Podľa ust. § 458 ods. 1 Obč. zák. musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná náhrada.
26. V danej veci sa žalobca domáha vydania bezdôvodného obohatenia spočívajúceho v náhrade za užívanie bytu, ktorý ako podielový spoluvlastník neužíval v období od 10.4.2014 do 10.4.2017, t.j. za obdobie 3 rokov predchádzajúcich podaniu žaloby.
27. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že obsahom vlastníckeho práva je i oprávnenie vlastníka vec v medziach zákona užívať. Vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých osôb, pričom spoluvlastnícky podiel vyjadruje mieru účasti spoluvlastníka na vzťahu k spoločnej veci, t.j. vyjadruje i mieru účasti, pokiaľ ide o užívanie spoločnej veci, t. j. každý zo spoluvlastníkov je oprávnený spoločnú vec užívať v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu . V prípade, že spoluvlastníkovi nie je zabezpečené užívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu, má právo na poskytnutie tomu zodpovedajúcej náhrady vo forme peňažného plnenia. Tomuto právu totiž korešponduje povinnosť spoluvlastníka, ktorý vec užíva, takéto plnenie spoluvlastníkovi vylúčenému z užívania spoločnej veci poskytnúť. Nevyhnutným predpokladom uplatnenia nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu jeho spoluvlastníckeho podielu je užívanie danej veci spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Neužívanie veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. Je pravdou, že v judikatúre súdov, a to i Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sú vyjadrené rôzne názory v tom smere, či v uvedenom prípade ide o bezdôvodné obohatenie alebo sa o bezdôvodné obohatenie nejedná, ale ide o nárok majúci základ v § 137 ods. 1 Obč. zákonníka. Podľa názoru súdu právny základ nároku spoluvlastníka na náhradu za neužívanie spoločnej veci v rozsahu spoluvlastníckeho podielu vyplýva z § 137 ods. 1 Obč. zák. Predpokladom úspešného uplatnenia tohto nároku je užívanie veci druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu, pričom neužívanie veci spoluvlastníkom musí byť dôsledkom jej užívania druhým spoluvlastníkom nad rozsah jeho spoluvlastníckeho podielu. Len v takom prípade sa druhy spoluvlastník podieľa na prisvojení si úžitkovej hodnoty vo väčšej miere, než patrí jeho podielu. Žiaden zo spoluvlastníkov pritom nesmie svoje práva na úkor iného spoluvlastníka zneužívať ani sa na jeho úkor obohacovať. Ak jeden zo spoluvlastníkov proti vôli druhého spoluvlastníka sám užíva predmet vlastníctva, obohacuje sa na úkor druhého spoluvlastníka a musí mu za to poskytnúť náhradu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka o bezdôvodnom obohatení, ktorá je v zásade finančná.
28. V danej veci mal súd za preukázané, že v rozhodnom období od 10.4.2014 do 22.2.2017 boli žalobca a žalovaná podielovými spoluvlastníkmi bytu č. XX každý v podiele X/X.
29. Ďalej súd mal za preukázané, že v tomto období predmetný byt užívala žalovaná spolu so spoločnými deťmi, dcérou a synom tak, že žalobca bol v dôsledku výmeny zámku absolútne vylúčený z užívania tohto bytu. Žalovaná nepoprela, že v rozhodnom období nemal žalobca k dispozícii kľúč od bytu a jej procesná obrana spočívala v tvrdení, že ona sama sa v rozhodnom čase v byte nezdržiavala. Je zrejmé, že ak by spoločná vec nebola vôbec užívaná spoluvlastníkmi, žiaden nárok na náhradu za jej užívanie by medzi nimi nevznikol. Rovnako takýto nárok nevzniká ani v prípade, ak, spoluvlastník užíva len časť veci v rozsahu neprevyšujúcom jeho spoluvlastnícky podiel, pretože v takomto prípade nič nebráni druhému spoluvlastníkovi, aby sa tiež podieľal na svojom užívacom oprávnení. Dôvod, pre ktorý tento spoluvlastník prípadne spoločnú vec neužíva, nie je právne významný pokiaľ vec neužíva dobrovoľne. Je pritom úplne irelevantné, ktoré miestnosti kto užíval a či niektoré miestnosti boli užívané alebo nie, pretože žalovaná v konaní potvrdila, že z jej iniciatívy došlo k výmene zámku, pričom kľúče od zámku žalobcovi až do jeho výzvy neodovzdala. Týmto konaním podľa názoru súdu znemožnila žalobcovi prístup do nehnuteľnosti a tým i užívanie spoločnej nehnuteľnosti. Toto konanie žalovanej zakladá nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia.
30. Aj keby žalovaná následne užívala byt len v rozsahu svojho podielu, tým, že byt uzamkla, učinila ho prístupným len pre seba a svoju potrebu. Keďže žalovaná uvedeným spôsobom ovládala nehnuteľnosť natoľko, že hoci nebola výlučným vlastníkom, bola to iba ona, kto ju mohla využiť kedykoľvek a podľa svojej vôle, potom jej vznikol prospech, za ktorý je potrebné zaplatiť vylúčenému spoluvlastníkovi - žalobcovi náhradu.
31. V tomto konaní procesná obrana žalovanej spočívala v argumente, že sama byt neužíva a žalobca mohol byt užívať, avšak tento oň nejaví záujem od roku 2004.
32. Čo sa týka argumentu žalovanej, že umožnila žalobcovi užívanie bytu nakoľko sa sama v predmetnom byte nezdržiava, a že žalobca o užívanie bytu neprejavil záujem, súd jej tvrdeniu neuveril, nakoľko nepreukázala, že potom, ako došlo v roku 2015 k výmene zámkov na vstupných dverách bytu, že by žalobcovi výmenu zámku oznámila a dobrovoľne poskytla kľúč. Vzhľadom na uvedené je nepochybné, že žalobca bol reálne vylúčený z užívania predmetnej nehnuteľnosti, a to práve v dôsledku konania žalovanej. Súd ďalej poukazuje na to, že skutočnosť, že žalobca ako podielový spoluvlastník neprispieva na udržiavanie spoločnej veci, nie je dôvodom na záver, že uplatnenie jeho nároku v tomto konaní je v rozpore s dobrými mravmi, pretože v konaní nebolo preukázané, že by žalovaná žalobcu upozornila na nutnosť vykonania opráv či nutnosť vykonania akýchkoľvek úhrad. Za situácie, keď žalobca nemal možnosť nehnuteľnosť užívať a žalovaná nehnuteľnosť užívala v rozsahu prevyšujúcom jej spoluvlastnícky podiel (samotným zneprístupnením bytu žalobcovi), pričom žalobcovi za takéto užívanie nič neplatila, došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu (plnenie bez právneho dôvodu), ktoré je povinná žalobcovi vydať. Za normálnych okolností by bezdôvodné obohatenie predstavovalo hodnotu nájmu, t.j. plnenie vo forme finančnej náhrady predstavujúcej zodpovedajúci nájom zaužívanie tejto nehnuteľnosti v rozhodujúcom mieste a čase. S prihliadnutím na vykonané dokazovanie mal však za to, že takýto výrok by bol v rozpore so zásadou spravodlivosti.
33. Znaleckým posudkom Ing. Petra Archela č. 3/2016 bola stanovená všeobecná hodnota bytu č. XX, avšak tento bol vypracovaný pre účely vyporiadania podielového spoluvlastníctva k bytu, nie pre stanovenie výšky nájmu. 34. Žalobca si uplatnil nárok na hodnotu, zodpovedajúcu nájmu v meste Poprad v rozhodnom období, a to sumu 150,- eur za každý mesiac.
34. Súd v sporovom konaní nemá povinnosť ani právo upozorňovať strany sporu na nedostatočné dôkazy, prípadne chýbajúce dôkazy a navrhovať im predloženie takých dôkazov, ktoré dostatočne podporia ich tvrdenia. Takýto postup súdu by bol v rozpore nielen s ustanovením citovaného čl. 8 C.s.p., ale aj so zásadou rovnosti strán sporu.
35. Podľa § 215 ods. 1, ods. 2 C.s.p., súd rozhodne na základe zisteného skutkového stavu, ktorý zisťuje procesným postupom podľa cit. zákona. V zmysle týchto ustanovení skutkovým základom súdneho rozhodnutia je súhrn skutkových zistení, ku ktorým súd dospel v priebehu konania. K skutkovým zisteniam súd dospieva vyhodnotením skutkových poznatkov, ktoré získava viacerými spôsobmi, predovšetkým v sporovom konaní dokazovaním. Civilný sporový proces sa, okrem iného, zásadne riadi princípom dispozičným a prejednacím, princípom kontradiktórnosti, princípom koncentrácie a s ním spojeným princípom formálnej pravdy. V sporovom konaní, ako v danom prípade, žalobkyňa uplatňuje na základe existujúceho právneho vzťahu na súde svoje práva, resp. právom chránené záujmy, vyplývajúce z hmotného práva, vo vzťahu k žalovanému, ktorým sú tieto porušené, resp. ohrozené. Žalovaný v sporovom konaní následne v rámci procesných ustanovení vo vzťahu k žalobcom uplatnenému nároku poskytne rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, na preukázanie ktorých zároveň pripojí listinné dôkazy, na ktoré sa odvoláva, resp. navrhne dôkazy. Pre úspech v sporovom konaní je nevyhnutné, aby strana sporu uniesla svoje dôkazné bremeno, t.j. dokázala pred súdom pravdivosť svojich tvrdení v relevantných hmotnoprávnych skutočnostiach a to prioritne žalobca v podanej žalobe a žalovaný v podanom vyjadrení k žalobe. Za výsledok sporového konania je tak plne zodpovedná sama sporová strana.
36. Súd postupom v zmysle zásady voľného hodnotenia dôkazov, hodnotiac ich vo vzájomnej súvislosti, prihliadajúc na predmet sporu, hospodárnosť konania a ich dôležitosť pre rozhodnutie vo veci samej, uzavrel, že žalobca uniesol dôkazné bremeno len čiastočne. Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť strany sporu za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, a z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci nebola alebo nemohla byť preukázaná. Žalobca má v prvom rade povinnosť tvrdenia. Na podporu svojho tvrdenia v zmysle ustanovenia § 132 C.s.p. je žalobca povinný označiť dôkazy, ktoré podľa jeho názoru môžu prispieť k objasneniu veci a zároveň je povinný ich k žalobe pripojiť, ak to ich povaha pripúšťa. V ustanovení § 185 C.s.p. je zavedený princíp formálnej pravdy, čo znamená, že súd pri rozhodovaní vychádza výlučne z dôkazov, ktoré mu navrhli strany sporu. Súd sa tak nemusí dostať k úplnému zisteniu pravdy, vzhľadom na to, že si o spore môže urobiť svoj obraz iba v rozsahu, v akom mu ho vykreslia strany sporu svojimi tvrdeniami a súvisiacimi dôkazmi. Dôraz sa kladie na procesnú diligenciu strán sporu, čoho dôsledkom je obmedzenie dôkaznej iniciatívy súdu a jej presun takmer bezvýhradne na strany sporu.
37. Z hľadiska posúdenia oprávnenosti a odôvodnenosti návrhu je nevyhnutné, aby sa tento posúdil aj z hľadiska zásad občianskoprávnych vzťahov - základného a zásadného interpretačného pravidla obsiahnutého v § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého „výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi“. Subjekt vykonávajúci právo musí jeho výkon realizovať v súlade so zákonom, jeho realizácia musí byť primeraná s ohľadom na cieľ, ktorý má byť dosiahnutý, t. j. nesmie ísť o šikanózny výkon práva a musí byť v súlade s dobrými mravmi (napr. uznesenie najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2 Cdo 4/2014).
38. Povinnosťou súdu je v prejednávaných prípadoch postupovať v súlade so zásadou spravodlivosti. Pri rozhodovaní je nevyhnutnosťou rešpektovanie základných princípov C.s.p. o spravodlivosti ochrany porušených práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí súčasne aj právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (sp. zn. IV.ÚS 252/04) a rovnako neznamená ani to, aby účastník konania bol pred všeobecným súdom úspešný, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jeho požiadavkou a právnymi názormi (sp. zn. I. ÚS 50/04).
39. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd priznal žalobcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, avšak len čiastočne. Uplatnený nárok 150,- eur mesačne by za normálnych okolností predstavoval približne sumu 1 obvyklého nájmu v regióne, avšak vzhľadom na skutočnosť, že predmetný byt č. XX užívali a aj v súčasnosti príležitostne užívajú aj spoločné deti žalobcu a žalovanej a navyše sama žalovaná byt osobne neužíva, súd má za to, že spravodlivým riešením je priznanie 1 uplatneného nároku, t.j. sumy 75,- eur mesačne, aj to len za obdobie od apríla roku 2014 do okamihu podania žaloby. Priznaná suma zohľadňuje tiež podiel žalobcu na úhradách spojených s užívaním bytu a správou bytového domu. Nárok žalobcu tak predstavuje sumu 2.700,- eur (36 mesiacov * 75,- eur) a vo zvyšku
súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd nepripustil tiež rozšírenie žalobného návrhu, nakoľko žalobca nepreukázal, že ani od podania žaloby nemá k dispozícii kľúč od bytu, a že je mu znemožnené byt užívať.
40. Čo sa týka uplatneného príslušenstva, žalovaná žalobcom uplatnený nárok nezaplatila a je v omeškaní so zaplatením svojho peňažného záväzku. Žalobcovi preto popri práve na zaplatenie istiny vzniklo podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka i právo na úrok z omeškania. Žalobca si uplatnil úrok z omeškania až odo dňa 23.2.2017, t. j. odo dňa nasledujúceho po doručení výzvy na odovzdanie kľúča od bytu, súd žalobcovi uvedený nárok priznal v zákonnej výške.
41. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 2 C.s.p. tak, že žiadnej zo strán sporu náhradu trov konania nepriznal. Obe strany sporu boli v konaní úspešné čiastočne, preto súd náhradu trov konania žiadnej zo strán nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.