Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Csp/24/2018

Rozhodnutie

Okresný súd Bardejov sudcom JUDr. Milanom Majerníkom, PhD., v spore žalobcu: Intrum Slovakia, s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07 Bratislava, IČO: 35 831 154, právne zastúpeného: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, P.O.BOX 205, 810 00 Bratislava, proti žalovanej: H. L., X.. XX.X.XXXX, L. J.V. XXXX/XXX, XXX XX L., o zaplatenie 1.768,27 EUR s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 474,88 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 474,88 Eur od 01.09.2015 do zaplatenia, s tým že dlžnú sumu povoľuje žalovanej splácať v splátkach po 40 Eur mesačne splatných vždy do 25. dňa príslušného kalendárneho mesiaca počínajúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že omeškanie plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.

II. V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

III. Žalovanej nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Právny predchodca žalobcu sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.6.2018 domáhal, aby súd uložil žalovanej zaplatiť mu sumu 1.768,27 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 1.768,27 EUR od 1.9.2015 do zaplatenia a nahradiť trovy konania.

2. Žalobu odôvodňoval tým, že so žalovanou uzavrel dňa 8.4.2013 Zmluvu o pôžičke č. 5019077, v zmysle ktorej poskytol žalovanej pôžičku vo výške 2.385,88 eur. Podľa zmluvy o pôžičke mala žalovaná splácať pôžičku v pravidelných 50 mesačných splátkach v sume 81,46 eur, a to až do celkovej sumy pôžičky vo výške 4.073 eur. Do dňa podania žaloby uhradila žalovaná z uvedenej sumy sumu 1.911 eur. Žalovaná podľa právneho predchodcu žalobcu nesplácala poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé splátky riadne a včas, a tým porušil zmluvné povinnosti. Podaním zo dňa 27.6.2015 zaslal právny predchodca žalobcu žalovanej Predžalobnú upomienku, v ktorej vyzval žalovanú k úhrade dlžných splátok a upozornil ho na možnosť vyhlásenia splatnosti celého úveru. Nakoľko k úhrade dlžných splátok nedošlo, žalobca dňa 19.8.2015 úver zosplatnil.

3. Žalovaná vo vyjadrení k žalobe uviedla, že pôžičku zobrala, aby si zariadila byt, kúpila nábytok do izieb a oblečenie pre seba. Dlžnú sumu nemá z čoho uhradiť, lebo dostáva iba vdovský dôchodok vo výške 230 eur, platí 150 eur za byt a potrebuje aj peniaze na uspokojenie základných životných potrieb.

4. Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie na deň 21.9.2018. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 10.9.2018 navrhol, aby súd pripustil do konania namiesto žalobcu spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o..

5. V podaní doručenom tunajšiemu súdu dňa 19.9.2018 právny zástupca spoločnosti Intrum Slovakia, s.r.o. oznámil súhlas so vstupom do konania namiesto žalobcu. Zároveň ospravedlnil svoju neúčasť a neúčasť nového žalobcu na nariadenom pojednávaní, súhlasil s prejednaním veci a rozhodnutím vo veci samej v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti nového žalobcu. Súhlasil so splácaním dlžnej sumy žalovanou v splátkach, a to vo výške 40 eur mesačne pod následkom straty výhody splátok v prípade neplatenia. Zároveň navrhol rozhodnúť rozsudkom pre uznanie majúc za to, že žalovaná uznala dlh.

6. Na nariadenom pojednávaní konanom dňa 21.9.2018 súd pripustil zmenu žalobcu, tak že namiesto pôvodného žalobcu, pripustil, aby do konania vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia, s.r.o.. Zároveň, keďže nový žalobca vyjadril s takýmto postupom súhlas, prejednal vec na nariadenom pojednávaní v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu.

7. Na nariadenom pojednávaní žalovaná uviedla, že kým pracovala, splácala. Nepamätala si sumu, ktorú jej banka ponúkla. Nevedela ani uviesť, akú sumu doteraz uhradila. Zopakovala tvrdenia uvedené vo vyjadrení k žalobe, že má len vdovské vo výške 230 eur s tým, že platí 150 eur za byt. Žiadala hradiť dlh v splátkach po 10 eur s tým, že naviac nemá.

8. Súd sa oboznámil s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a zistil tento skutkový stav:

9. Z predloženej Zmluvy o pôžičke (č.l. 14 spisu) zo dňa 22.3.2013, ktorá bola uzavretá medzi právnym predchodcom žalobcu a žalovanou, vyplýva, že žalovanej bola poskytnutá pôžička v celkovej výške 2385,88 eur, ktorú sa žalovaná zaviazala vrátiť 50 mesačnými splátkami vo výške 81,46 eur, ročná percentuálna miera nákladov bola vo výške 32 % a priemerná hodnota ročná percentuálna miera nákladov bola uvedená vo výške 19,53 %, celkové náklady spotrebiteľa vo výške 1.687,12 eur, termín konečnej splatnosti 6/2017.

10. Podaním označeným ako Predžalobná upomienka zo dňa 27.6.2015 právny predchodca žalobcu vyzval žalovanú na zaplatenie nedoplatku v celkovej výške 260,68 eur bezodkladne najneskôr do 5.8.2015 s upozornením, že pokiaľ do uvedeného termínu nedôjde k úhrade splátky splatnej v mesiaci 04/2015 bude právny predchodca žalobcu oprávnený úver zosplatniť. Z predloženej doručenky vyplýva, že túto prevzala žalovaná dňa 8.7.2015.

11. Súd z prehľadu splátok a úhrad zistil, že žalovaná celkovo z poskytnutej pôžičky uhradila jednotlivými splátkami sumu 1.911 eur.

12. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

13. Podľa § 1 ods. 8 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.

14. Podľa § 2 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie a. spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, b. veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti.

15. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.

16. Podľa § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:

a. druh spotrebiteľského úveru, b. obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c. adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d. meno, priezvisko a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e. identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f. dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g. celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h. opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i. úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j. ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, k. výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, l. právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, m. súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, n. prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, o. úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, p. upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, q. veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, r. výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, s. informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, t. právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, u. spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, v. informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w. právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, x. názov a adresu príslušného kontrolného orgánu podľa § 23, y. priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota

ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok.

17. Podľa § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a. zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b. zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c. zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d. v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

18. Podľa § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

19. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

20. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.

21. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.

22. Podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva alebo osobitné predpisy na ochranu spotrebiteľa priznávajú, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

23. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.

24. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

25. Súd právny vzťah medzi žalobcom a žalovanou, ktorý je predmetom tohto konania a ktorý je založený zmluvou, posúdil ako vzťah spotrebiteľský podliehajúci právnemu režimu zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy. Súd pri názore o správnosti aplikácie zákona č. 129/2010 Z.z. vychádzal zo skutočnosti, že spoločnosť Consumer Finance Holding a.s. mala v čase uzavretia zmluvy postavenie veriteľa tak, ako ho definuje ustanovenie § 2 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z., pretože ako právnická osoba zapísaná v obchodnom registri podnikajúca v právnej forme akciovej spoločnosti poskytla žalovanej spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti vykonávanej v predmete podnikania zapísanom v obchodnom registri. Žalovaná uzavrela zmluvu ako fyzická osoba - nepodnikateľ, a teda má v zmysle § 2 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.z. postavenie

spotrebiteľa. Predmetná Zmluva je tak v zmysle § 1 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z.z., ako aj v zmysle § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvou spotrebiteľskou v podobe spotrebiteľského úveru.

26. Pre spotrebiteľské zmluvy je vo všeobecnosti charakteristické, že spotrebiteľ vstupuje do zmluvného vzťahu s dodávateľom spravidla z pozície „slabšej“ zmluvnej strany, nakoľko práve dodávateľ je tvorcom zmluvných podmienok, ktoré sú vopred určené a ktoré spotrebiteľ spravidla nemá možnosť reálne ovplyvniť. Účelom právnej úpravy obsiahnutej v ustanovení § 52 a nasledujúce Občianskeho zákonníka a v zákone č. 129/2010 Z.z. je práve vyrovnávať túto nerovnováhu v právnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa. Vychádza sa totiž z predpokladu, že predovšetkým spotrebiteľ uzatvára zmluvu s dodávateľom v dobrej viere, že dodávateľ vzhľadom na jeho podnikanie a ponúkaný tovar koná profesionálne a v súlade s poctivým prístupom k podnikaniu. Preto súd v záujme naplnenia ochrany spotrebiteľa preskúmal dôvodnosť žalovaného nároku, najmä v kontexte jeho súladu s príslušnými právnymi normami upravujúcimi ochranu spotrebiteľov.

27. Táto Zmluva musí okrem všeobecných náležitostí zmluvy obsahovať aj osobitné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere obsiahnuté v § 9 zákona č. 129/2010 Z.z., absenciu ktorých tento zákon v ustanovení § 11 spája s následkom bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru.

28. Súd musí po dôkladnom preskúmaní obsahu zmluvy konštatovať, že táto neobsahuje náležitosť v zmysle § 9 ods. 2 písm. f), i), j) zákona č. 129/2010 Z.z.. Pokiaľ ide o náležitosť špecifikovanú pod písm. f), v zmluve nepochybne chýba údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, nakoľko ten je v zmluve stanovený len údajom 6/2017, čo je nepostačujúce. Počet splátok totiž nemožno stotožniť s konečnou splatnosťou úveru, nepochybne zákonodarca pod konečnou splatnosťou úveru nemyslel len stanovenie počtu mesačných splátok, pretože inak by sa uspokojil s náležitosťou pod písm. k), kde sa uvádza aj počet splátok. Obe tieto náležitosti teda nie je možné stotožniť a iný výklad než ten, že termín konečnej splatnosti úveru je potrebné určiť dátumovo, neprichádza do úvahy (napr. rozsudok Krajského súdu v Žiline 5Co 286/14 zo dňa 27.5.2014).

29. Ďalej zmluva neobsahuje ani ďalšie údaje v zmysle § 9 ods. 2 písm. i) zákona č. 129/2010 Z.z. ako sú napríklad index alebo referenčná úroková sadzba, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, alebo časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, či podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny.

30. Absentuje tiež údaj v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. j) zákona č. 129/2010 Z.z., keď pri údaji o RPMN nie je uvedené, ktoré predpoklady boli použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov.

31. Na základe vyššie uvedených dôvodov a pri aplikácii citovaných právnych predpisov dospel súd k jednoznačnému záveru, že zmluva neobsahuje náležitosti ustanovené v § 9 ods. 2 písm. f), i), j) a k) zákona č. 129/2010 Z.z., čo má v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z.z. za následok, že spotrebiteľský úver poskytnutý žalovanej na základe zmluvy je bezúročný a bez poplatkov.

32. Žalovaná bola preto povinná vrátiť finančné prostriedky poskytnuté formou pôžičky, ktoré predstavujú sumu vo výške 2.385,88 eur. Žalovaná doposiaľ zaplatila sumu 1.911 eur v splátkach. Nakoľko súd konštatoval bezpoplatkovosť a bezúročnosť úveru, je žaloba dôvodnou iba v časti týkajúcej sa zaplatenia sumy 474,88 eur. V prevyšujúcej sume je vzhľadom na konštatovanú bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru žaloba nedôvodná a súd ju zamietol.

33. Podľa § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.

34. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

35. Podľa § 3 Nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka (ďalej len „nariadenie vlády č. 87/1995 Z.z.“) výška úrokov z

omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

36. Keďže sa žalovaná dostala do omeškania s úhradou svojich peňažných záväzkov, zaviazal ju súd v súlade s ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka zároveň aj na úhradu zákonného úroku z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 474,88 EUR od 1.9.2015 do zaplatenia. Výška úroku z omeškania je určená podľa dňa vzniku predmetného záväzkového vzťahu (po 01.02.2013) a podľa omeškania, t.j. po zosplatnení úveru, ktorý nastal dňa 26.8.2015. Žalobca si uplatnil nárok na úrok z omeškania od 1.9.2015, ktorý mu súd z dlžnej sumy priznal.

37. K návrhu žalobcu na vydanie rozsudku pre uznanie nároku je nutné podotknúť, že v prejednávanej veci síce žalovaná v písomnom vyjadrení k žalobe nepoprela existenciu svojho dlhu a prejavila snahu dlh splatiť, avšak uvedenú okolnosť s ohľadom na absolútnu neplatnosť dohody o úroku nepovažoval súd za podklad pre vyhovenie návrhu žalobcu na rozhodnutie o uplatnenom nároku rozsudkom pre uznanie. Ak by súd vyhovel návrhu žalobcu a rozhodol o žalobe rozsudkom na základe uznania bez toho, aby podrobil ex offo uplatnený nárok súdnej kontrole, konal by v rozpore s cieľom ochrany práv spotrebiteľa. Navyše by tak urobil za existencie vážnych pochybností o skutočnom význame prejavenej vôle žalovanej uznať uplatnený nárok. Súd nevylučuje, že zo strany žalovanej ako nedostatočne informovaného spotrebiteľa (či už vo vzťahu k hmotnoprávnemu základu uplatneného nároku, ale aj procesným právnym predpisom upravujúcim konanie pred súdom, zmyslu uznania nároku a pod.) došlo k rezignácii, či už zo strachu z toho, že bola voči nemu podaná žaloba (súdu je známe z jeho činnosti, že ľudia neznalí právnych predpisov majú často až prehnaný rešpekt voči súdu a sú ochotní uznať aj nedôvodné nároky, len aby voči nim nebolo vedené súdne konanie a to najmä v prípadoch, ak proti nim stojí spoločnosť s právnym zastúpením, prípadne vlastným právnym oddelením), obavy z vyhovenia žaloby a uloženia povinnosti zaplatiť celú žalovanú sumu naraz (žalovaná požiadal o možnosť splácať dlžnú sumu v splátkach, a tak nie je vylúčené, že nárok uznal ako ústupok, aby mu bolo vyhovené), nedostatku argumentačných dôvodov odporujúcich podanej žalobe (žalovaná sa vyjadrila k žalobe na výzvu súdu, a teda si vyjadrením len splnil uloženú povinnosť. Pokiaľ ale nedisponoval dostatočnými informáciami a dôkazmi, ktoré by spochybňovali uplatnený nárok, boli jeho možnosti rozporovať uplatnený nárok obmedzené). Sama pritom spomenula, že ani nevie, akú časť dlžnej sumy už uhradila. Súd v tomto individuálnom prípade poukazuje na skutočnosť, že žalovaná ani presne nevedela, koľko zaplatila a koľko vrátila, preto nemožno jeho prejav vyhodnotiť ako uznanie nároku, čo do dôvodu a výšky, poukazujúc aj na špecifické postavenie spotrebiteľa v zmluvných vzťahoch ako „slabšej zmluvnej strany“, ktoré sa nepochybne prenáša aj do sféry procesnoprávnej (postavenia spotrebiteľa v súdnom konaní). V tejto súvislosti súd poukazuje aj na bod 54 vyššie uvedeného rozsudku Banco Espaňol, podľa ktorého cit. "vzhľadom na celkovú podobu, priebeh a osobitosti konania o platobnom rozkaze uvedené v bodoch 50 až 52 tohto rozsudku existuje nezanedbateľné riziko, že dotknutí spotrebitelia nepodajú požadovaný odpor buď z dôvodu mimoriadne krátkej lehoty stanovenej na tento účel, alebo z dôvodu, že ich od výkonu práva na obranu môžu odradiť trovy spojené so súdnou žalobou, ktoré vzniknú v pomere k výške napadnutého dlhu, alebo z dôvodu, že nepoznajú alebo si neuvedomujú rozsah svojich práv, alebo napokon z dôvodu, že návrh na vydanie platobného rozkazu má obmedzený obsah, a teda nemajú kompletné informácie". Aj keď sa uvedený rozsudok týkal konania o platobnom rozkaze, podľa názoru súdu je možné závery o neznalosti alebo neuvedomovaní si svojich práv, ako aj nedostatku informovanosti vzťahovať aj na spotrebiteľov v štádiu konania, v ktorom sa spotrebitelia (ako žalovaná) vyjadrujú k podanej žalobe.

38. Súd povolil žalovanej postupom podľa 232 ods. 3 druhá veta a ods. 4 splácať žalobcovi priznanú istinu s príslušenstvom v splátkach po 40 EUR mesačne. Prihliadol pritom na skutkové tvrdenia žalovaného o výške jeho príjmu v sume 230 eur a výdavkoch na životné potreby. Súd zobral v tejto súvislosti na zreteľ i procesné správanie žalovanej, ktorá sa vyjadrila k doručenej žalobe. Žalobca podaním doručeným súdu dňa 20.9.2018 súhlasil, aby súd povolil žalovanej zaplatiť dlžnú sumu v splátkach práve v sume 40 eur. Ako garanciu pre žalobcu v prípade platobnej nedisciplinovanosti žalovanej, súd upravil žalovanej stratu výhody splátok v prípade, že žalovaná sa dostane do omeškania pri vynechaní jednej splátky.

39. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

40. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa § 262 ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 tak, že žalovanej ako úspešnejšej v konaní (požadovaná suma žalobcom 1.768,27 eur, priznaná 474,88 eur), by síce patril nárok na náhradu trov konania, avšak s poukazom na článok 17 CSP, kde je stanovený princíp hospodárnosti konania, ako aj postup súdu bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a tiež článok 4 a princíp analógie iuris a pri skutočnosti, že žalovaná si náhradu trov konania neuplatnila a ani jej zo spisu vzniknuté trovy nevyplývajú, súd v súlade s uvedenými princípmi rozhodol tak, že žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia jeho písomného vyhotovenia na Okresný súd Bardejov.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 C.s.p.) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 C.s.p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 C.s.p.).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 C.s.p.).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 C.s.p.).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 C.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.