Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Csp-309-2017.pdf
PDF · 86.18 KB
Case nature
Area
Subarea
5Csp/309/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Máriou Jačekovou Sziegel v právnej veci žalobcu: D. H. N., N..V..Q.., F.Q. : XX XXX XXX, K. Č.. X, G., zast. Advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR s.r.o., Pajštúnska č. 5, Bratislava, proti žalovanej : D. E., J.. XX.XX.X., G. Y. XXX, o zaplatenie 326,11 € s príslušenstvom , takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi istinu 326,11 € s úrokom z omeškania 5,05% ročne zo sumy 30,07 € od 26.08.2015 až do zaplatenia, úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 38,70€ od 26.09.2015 až do zaplatenia a úrok z omeškania 5,05% ročne zo sumy 36,72€ od 27.10.2015 až do zaplatenia.
II. Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania vo výške 100%.
III. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku v samostatnom uznesení.
IV. Súd povoľuje žalovanej zaplatiť dlh spolu s trovami v mesačných splátkach po 80,-€ vždy do 25 dňa toho ktorého mesiaca počnúc od právoplatnosti rozsudku, s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stáva splatný celý dlh.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 8.12.2017, domáhal od žalovaného zaplatenia istiny 326,11 € s príslušenstvom a rozhodnutie veci vydaním platobného rozkazu.
2. Úkony súdu potrebné na zistenie adresy skutočného pobytu žalovanej boli neúspešné. Dňom 09.05.2018 zverejnil súd na svojej úradnej tabuli, ako aj na webovej stránke, úradné oznámenie o podanej žalobe. V zmysle ust. § 116 ods. 2 CSP sa žaloba považuje po 15 dňoch od takéhoto zverejnenia za doručenú, a to aj vtedy, ak sa adresát o tom nedozvie. Následne žalovaná prevzala podklady na adrese Tonkove č.449, keď uznala pohľadávku a požiadala o možnosť zaplatiť dlh v štyroch splátkach.
3. Podľa ust. § 297 písm. b/ C.s.p. pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1.000,- eur.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením sa listinami predloženými žalobcom, a to najmä faktúrami, Zmluvou o pripojení spolu s Dodatkom k zmluve a oznámením o postúpení pohľadávky a na základe takto vykonaného dokazovania bol ustálený nasledovný skutkový stav veci :
5. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 21.06.2017 postúpil postupca N. Y., M..N.. na žalobcu pohľadávku voči žalovanej. Žalovaná uzavrela s postupcom dňa 19.05.2014 Zmluvu o pripojení (ďalej len „Zmluva“). Dňa 19.05.2017 uzavrela žalovaná s postupcom aj Dodatok k Zmluve o pripojení. Predmetom Zmluvy bolo poskytnutie služieb v zmysle Zákona č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov. Na základe Zmluvy, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník, postupca poskytol žalovanému elektronické komunikačné služby špecifikované v Zmluve za podmienok stanovených v Zmluve a vo Všeobecných podmienkach. Žalovaný sa zaviazal zaplatiť za poskytnuté telekomunikačné služby cenu stanovenú v Zmluve a v Cenníku.
6. Postupca vyúčtoval žalovanej cenu za poskytnuté telekomunikačné služby a vystavil vyúčtovacie faktúry, pričom postúpil žalobcovi pohľadávky na nasledovných faktúrach:
- XXXXXXXXXX L. J. N. XX,XX €. N. N. XX.XX.XXXX,
- XXXXXXXXXX L. J. N. XX,XX €. N. N. XX.XXXX,
- XXXXXXXXXX L. J. N. XX,XX €. N. N. XX.XX.XXXX,
- XXXXXXXXXX L. J. N. XXX,XX €. N. N. XX.XX.XXXX,
7. Z dôvodu neuhradenia ceny poskytnutých služieb sa žalobca žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 326,11 EUR.
8. Podľa ust. § 43 ods. 1 písm. a) zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách podnik má právo na úhradu za poskytnutú verejnú službu.
9. Podľa ust. § 43 ods. 12/ zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách účastník je povinný a) používať verejnú službu v súlade s týmto zákonom a so zmluvou o poskytovaní verejných služieb, b) platiť za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o poskytovaní verejných služieb, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženej faktúry.
10. Podľa ust. § 52 ods. 1/ zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
11. Podľa ust. § 52 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
12. Podľa ust. § 52 ods. 3/ Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa ust. § 52 ods. 4/ Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
14. Podľa ust. § 517 ods. 2/ Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
15. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01.02.2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
16. Postupca je dodávateľom, lebo svoje služby poskytuje v rozsahu svojej činnosti, ktorú má zapísanú v obchodnom registri, čo je skutočnosť všeobecne známa a vyplýva aj z údajov v obchodnom registri, ktorý je verejne dostupný.
17. Žalovaná v zmluvnom vzťahu vystupovala ako fyzická osoba občan, ktorý nekoná pre účely zamestnania, podnikateľskej alebo inej obchodnej činnosti, preto ide o spotrebiteľa.
18. Vzhľadom na postavenie oboch účastníkov zmluvného vzťahu zo Zmluvy a jej Dodatku, je zrejmé aj s poukazom na ust. § 52 ods. 1/ Občianskeho zákonníka, že ide o vzťah spotrebiteľský, zo spotrebiteľskej zmluvy. Preto sa na daný právny vzťah musia aplikovať zákonné ustanovenia na ochranu spotrebiteľa.
19. Bolo preukázané, že právny predchodca žalobcu a žalovaná uzavreli platnú písomnú Zmluvu o pripojení spolu s Dodatkami k tejto Zmluve. Podľa nej mala žalovaná platiť za poskytnuté služby cenu stanovenú v Zmluve a v cenníku. Žalovaná tieto služby neuhrádzala. Okrem toho sa s ich plnením dostala aj od omeškania. Súd žalobe vyhovel, keď dospel k záveru, že nárok žalobcu za poskytnuté služby bol dôvodný, tieto žalovaná žiadnym spôsobom nerozporovala, naopak pohľadávku uznala čo do dôvodu aj výšky.
20. Pokiaľ sa jedná o príslušenstvo pohľadávky k priznanej istine, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, má nárok žalobca na zaplatenie úrokov z omeškania v prípade, ak dlžník nezaplatil pohľadávku riadne a včas, ani v dodatočnej lehote stanovenej veriteľom. Úrok z omeškania je zákonom stanovený v zmysle nariadenia vlády č. 87/l995 Zb. (účinného v čase omeškania dlžníka), na základe ktorého bola stanovená výška úroku z omeškania o 5 percentuálnych bodov vyššie, ako je úroková sadzba určená Európskou centrálnou bankou platná prvým dňom omeškania sa dlžníka. Vzhľadom na to, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania vo výške v akej ho žalobca vyčíslil v žalobnom návrhu.
21. Podľa § 544 ods.1 a 2 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
22. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
23. Zmluvná pokuta je zmluvou určená peňažná suma, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi, alebo veriteľ dlžníkovi, ak dôjde k porušeniu povinností, ktoré na seba zmluvou prevzali, a to aj vtedy, keď porušením povinnosti veriteľovi alebo dlžníkovi nevznikla škoda.
24. Zaplatením zmluvnej pokuty sa účastník zmluvy nezbavuje záväzku a nemôže ani odstúpiť od zmluvy. Funkcia zmluvnej pokuty spočíva v tom, že hrozba majetkovou sankciou dlžníkovi v prípade, keď záväzok nesplní riadne a včas, má dlžníka viesť k včasnému a riadnemu plneniu. Pokutu možno dohodnúť tak pre prípad, že k splneniu nedôjde vôbec alebo iba čiastočne, alebo pre prípad, že bude porušená akákoľvek zmluvná povinnosť.
25. Strany sporu si dojednali zmluvnú pokutu v Dodatku k Zmluve o pripojení, paušálnou sumou 350,-€, s tým, že počiatočná suma bude klesať v závislosti počas plynutia doby viazanosti až do dňa ukončenia zmluvy v dôsledku porušenia podmienok zmluvy podľa písm. a/ alebo b/ Dodatku. Podľa poznámky základom pre výpočet klesajúcej hodnoty zmluvnej pokuty je počet dní uplynutých z doby viazanosti, respektíve celkový počet dní doby viazanosti.
26. Zmluva bola uzavretá dňa 19.05.2015,k porušeniu zmluvy došlo dňom 25.08.2015, keď nastala splatnosť 1.faktúry vyúčtovania služieb. , keď žalovaná nezaplatila ďalšie dve platby za mesiace október a november 2015.Celkom nedoplatok predstavoval sumu 130,28€, bez úrokov z omeškania. Zmluva trvala 123 dní. Žalobca si uplatnil pomernú časť zmluvnej pokuty 220,62€, z dojednanej zmluvnej pokuty 350,-€, čo je o 130,-€ menej, teda zodpovedá dĺžke trvania zmluvy a súbežne klesajúcej hodnote zmluvnej pokuty. Súd mal za to, že takto uplatnená zmluvná pokuta nie je v rozpore s dobrými mravmi, keď zohľadňuje trvanie zmluvy a tým súbežne jej znižovanie v čase porušenia zmluvného vzťahu. Vychádzajúc z uvedených skutočností súd priznal takto poníženú zmluvnú pokutu.
27. Súd pri rozhodovaní o trovách konania v zmysle § 262 ods. 1 CSP vychádzal zo skutočnosti, že žalobca mal vo veci 100 %- ný úspech. Z uvedeného vyplýva, že žalobcovi prináleží náhrada trov konania podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, a preto mu bol priznaný nárok na náhradu trov konania vo výške 100 %.
28. O výške náhrady trov konania v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia.
29.Podľa § 232 ods.1 a ž 4 Civilného sporového poriadku, vykonateľnosť je vlastnosť súdneho rozhodnutia ukladajúceho povinnosť plniť, ktorá spočíva v možnosti jeho priamej a bezprostrednej vynútiteľnosti zákonnými prostriedkami.
30. Ak súd uložil v rozsudku povinnosť plniť, rozsudok je vykonateľný márnym uplynutím lehoty na plnenie, ak nie je ustanovené inak.
31. Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
32. Ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
33. S poukazom na citované ustanovenie súd povolil žalovanej zaplatiť dlh v mesačných splátkach po 80,-€, čo predstavuje 1 z uplatneného nároku, až do vyrovnania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. (§ 359 CSP) Odvolanie len proti odôvodnenie rozhodnutia nie je prípustné. (§ 358 CSP) Ak zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje osobitné náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podanie je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. (§ 127 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutia považuje za nesprávne (odvolacie dôvody, a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 C.s.p.) Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok, nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho posúdenia veci. (365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 3 C.s.p.) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)