Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_15Csp-23-2018.pdf
PDF · 109.28 KB
No categories available
15Csp/23/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Levice, sudkyňou Mgr. Marianou Pondelovou, v spore žalobcu: KRUK Česká a Slovenská republika, s. r. o., IČ: 247 85 199, so sídlom Hradec Králové, Československé armády 954/7, Česká republika, zastúpený spoločnosťou: Advokátska kancelária Gallo, s.r.o., IČO: 36 715 352, so sídlom Jilemnického 30, Martin, v mene ktorej koná advokát a prokurista: JUDr. Marína Gallová, proti žalovanému: U.Á. Š., A.. XX. XX. XXXX, S. W. T. X. XXX, o zaplatenie 95,50 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 95,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne:
- zo sumy 95,50 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa pôvodne podanou žalobou, ktorú podal na Okresný súd Banská Bystrica ( ďalej len „upomínací súd“) domáhal uloženia žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 353,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 353,50 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, ako aj žiadal priznať náhradu trov konania. Svoj nárok odvodzoval zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
2. Podľa § 8 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z. z. o upomínacom konaní a o doplnení niektorých zákonov ( ďalej len „ZoUK“), ak sa návrhom uplatňuje nárok, ktorý je sčasti v rozpore s právnymi predpismi, súd vyzve žalobcu, aby v lehote piatich pracovných dní od doručenia výzvy uviedol, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, ktorej sa rozpor netýka. Ak tak žalobca urobí, platí, že vo zvyšnej časti vzal návrh späť a konanie sa v tejto časti zastavilo. O tomto následku súd strany upovedomí
3. Upomínací súd vyzval žalobcu na oznámenie, či súhlasí s vydaním platobného rozkazu v časti, v ktorej sa rozpor netýka, t. j. v časti istiny v sume 95,50 Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 95,50 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia a to s poukazom na bezúročnosť a bezpoplatkovosť zmluvy o úvere od ktorej žalobca odvodzuje svoj nárok. Žalobca vo vyjadrení na výzvu súdu vyslovil súhlas s vydaním platobného rozkazu tak, ako to uvádzal súd (súhlas vyjadrený žalobcom v spise na č. l. 66,67). Z uvedeného dôvodu došlo postupom podľa ustanovenia § 8 ods. 1 ZoUK k čiastočnému zastaveniu konania zo zákona. Predmetom konania po uvedenom čiastočnom späťvzatí zostal nárok na plnenie v sume 95,50 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 95,50 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia.
4. Upomínací súd rozhodol o žalobe, s prihliadnutím na vyjadrený súhlas majúci následok čiastočného zastavenia konania, platobným rozkazom sp. zn. 10Up/245/2017 zo dňa 07. 12. 2017, ktorý však nebolo možné doručiť žalovanému do vlastných rúk. Vykonaným šetrením nebol zistený pobyt žalovaného. Upomínací súd uvedené skutočnosti oznámil žalobcovi, ktorého zároveň vyzval na oznámenie, či navrhuje pokračovať v konaní na súde príslušnom na prejednanie veci podľa Civilného sporového poriadku. Žalobca navrhol pokračovanie v konaní ( č. l. 87 ), v dôsledku čoho bola vec, po upovedomení žalobcu, postúpená Okresnému súdu Levice ( ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) dňa 22. 03. 2018. Súd následne vykonal ďalšie úkony smerujúce k zisteniu pobytu žalovaného, ktorý však zistený nebol. Bolo zistené len, že žalovaný by sa mal zdržiavať v zahraničí, na presne nezistenej adrese. Z uvedeného dôvodu súd doručoval žalovanému žalobu spolu s prílohami, čiastočným späťvzatím, poučením a uznesením č. k. 15Csp/23/2018-100 zo dňa 13. 04. 2018, ktorým bol žalovaný vyzvaný na vyjadrenie sa k žalobe, najskôr na adresu trvalého pobytu, ktorá zásielka sa vrátila súdu nedoručená s poznámkou poštového doručovateľa - neprevzaté v odbernej lehote dňa 09. 05. 2018. Súd následne pri doručovaní žaloby postupoval v súlade s ustanovením § 116 ods. 2 veta druhá zákona č. 160/2015 Z. z. v znení neskorších predpisov, Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“). Takýmto spôsobom bola žaloba žalovanému doručená dňa 04. 06. 2018. Listiny uvedené vyššie boli po doručení žaloby následne doručované žalovanému na adresu trvalého pobytu, ktorá zásielka sa však vrátila súdu nedoručená dňa 06. 07. 2018 s poznámkou poštového doručovateľa „zásielka neprevzatá v odbernej lehote“. Dňom vrátenia nedoručenej zásielky súdu sa zásielka považuje za doručenú, aj keď sa adresát o tom nedozvie
- § 111 ods. 3 CSP. Žalovaný sa k žalobe žiadnym spôsobom nevyjadril.
5. V danom prípade sa jedná o spor, ktorého hodnota bez príslušenstva neprevyšuje 1.000 eur, pričom sa zároveň jedná aj o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, z ktorého dôvodu okresný súd postupom podľa ustanovenia § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 297 písm. b) CSP vyhlásil dňa 21. 09. 2018 v danej veci rozsudok bez nariadenia pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo uverejnené na úradnej tabuli a na webovej stránke okresného súdu dňa 03. 09. 2018.
6. Okresný súd rozhodol o podanej žalobe žalobcu na základe nasledovných listinných dokladov: čl. 10-16 žaloba, č. l. 17,18 plná moc, č. l. 19 výpis z obchodního rejstříku žalobcu, č. l. 21-46 zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016, čl. 47-51 výpis splátok a úhrad (príloha k zmluve o postúpení pohľadávok), č. l. 52 obojstranne - zmluva o spotrebiteľskom úvere zo dňa 24. 06. 2013, č. l. 53 - zmluva o zabezpečení splátok úveru zo dňa 24. 06. 2013, č. l. 53 p. v. -štandardné európske informácie o spotrebiteľskom úvere podpísané U. Y. dňa 09. 05. 2013, č. l. 54 oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 16. 12. 2016, č. l. 54 p. v. - výpis splátok a úhrad, č. l. 55 - výpis splátok a úhrad - rovnaký ako na č. l. 54 p. v., č. l. 55 p. v. - podací hárok č. EPH008544332 zo dňa 30. 12. 2016, č. l. 56 predžalobná výzva zo dňa 21. 07. 2017, č. l. 56 p. v. - podací hárok EPH101947819 zo dňa 24. 07. 2017, č. l. 61-63 - výzva upomínacieho súdu zo dňa 18. 09. 2017 adresovaná žalobcovi, č. l. 66,67 odpoveď žalobcu - súhlas žalobcu, čiastočné späťvzatie žaloby, č. l. 68-70 platobný rozkaz spisová značka č. 10 Up/245/2017 zo dňa 07. 12. 2017, č. l. 72 vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému s dátumom 02. 01. 2018, č. l. 75 vrátená nedoručená zásielka adresovaná žalovanému s dátumom 07. 02. 2018, č. l. 78 doručovanie zásielky cestou OO PZ Š., č. l. 6 - 8 - úkony smerujúce k doručeniu zásielky žalovanému, č. l. 82 - výzva žalobcu, č. l. 86,87 - odpoveď žalobcu - návrh na pokračovanie v konaní, č. l. 89 - upovedomenie o postúpení veci Okresnému súdu Levice, č. l. 90- postúpenie veci Okresnému súdu Levice, č. l. 92 - 98 - úkony okresného súdu smerujúce k zisteniu pobytu žalovaného, č. l. 100 - uznesenie, výzva žalovaného na vyjadrenie sa k žalobe.
7.1. Z obsahu uvedených listinných dokladov, ako aj z obsahu celého spisového materiálu okresný súd zistil nasledovný skutkový a právny stav veci: Spoločnosť Provident Financial s. r. o. so sídlom Bratislava, Mlynské Nivy 49, IČO: 35 805 731 ( ďalej len „právny predchodca žalobcu“), uzatvorila dňa 24. 06. 2013 spolu so žalovaným zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý spotrebiteľský úver v sume 300,00 Eur s tým, že celkové náklady zákazníka sú podľa zmluvy tvorené súčtom úroku a poplatku za garantovanú službu, pričom úrok je vyjadrený úrokovou sadzbou 22,38 % ročne zo sumy úveru, t. j. vo výške 43,20 Eur a poplatok za garantovanú službu pevnou sumou 60,30 Eur. Podľa zmluvy celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov (ďalej len „RPMN“) vo výške 70,38 %. Celková čiastka, ktorú je zákazník povinný zaplatiť právnemu predchodcovi žalobcu na základe zmluvy, je tvorená súčtom úveru a celkových nákladov, pričom v čase uzatvorenia zmluvy a pri predpoklade riadneho a včasného plnenia dlhu uvedené predstavuje sumu 403,50 Eur.
Priemerná hodnota RPMN vzťahujúca sa na úver poskytnutý na základe zmluvy predstavuje 48,52 %. Žalovaný sa zaviazal splatiť dlžnú sumu v 60 - tich týždenných splátkach, pričom výška každej splátky dlžnej sumy od prvej po predposlednú je 6,73 Eur a výška poslednej splátky dlžnej sumy je 6,43 Eur. Podľa zmluvných podmienok sa úver poskytuje na dobu 60 týždňov a termín splatnosti poslednej splátky a teda konečnej splatnosti úveru a dlžnej sumy je siedmy deň 60 - teho týždňa po dni uzavretia zmluvy. Zo zmluvných podmienok ďalej vyplýva, že žalovaný podpisom uvedenej zmluvy zároveň potvrdil prevzatie celej čiastky úveru v hotovosti. V zmysle zmluvných podmienok splatnosť prvej splátky nastáva siedmy kalendárny deň po uzavretí zmluvy. Žalobca predložil do konania aj štandardné európske informácie, ktoré sa však netýkajú žalovaného, ale úverového vzťahu uzatvoreného s U. Y.X. dňa 09. 05. 2013, na ktorý listinný doklad súd preto neprihliadal.
7.2. Spolu so zmluvou o spotrebiteľskom úvere bola toho istého dňa uzatvorená aj zmluva o zabezpečení splátok úveru medzi tými istými zmluvnými stranami, z ktorej vyplýva, že žalovaný sa zaviazal za poskytnutie služby zaplatiť poskytovateľovi celkovú odmenu v sume 154,50 Eur, ktorú sa zaviazal splácať rovnako v 60-tich pravidelných týždenných splátkach a to v 59-tich týždenných splátkach (okrem poslednej splátky) v sume 2,57 Eur a poslednú splátku v sume 2,87 Eur počas doby splácania spotrebiteľského úveru uvedenej v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Odmena je splatná v hotovosti pri prevzatí splátky poskytovateľom. Splatnosť prvej splátky nastáva 7. kalendárny deň po uzavretí tejto zmluvy. Bližšie podmienky zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ako aj zmluvy o zabezpečení splátok úveru sa nachádzajú v spise na čl. 52,53. Žalovaný z poskytnutého úveru spolu zaplatil celkovo sumu 204,50 Eur. Vzhľadom k tomu, že žalovaný prestal ďalej splácať, žalobca sa pôvodnou žalobou od žalovaného domáhal zaplatenia sumy 353,50 Eur spolu s príslušenstvom, tak ako je uvedené v prvom odseku tohto rozsudku. Ako je uvedené vyššie, žalobca po vyjadrení súhlasu na výzvu upomínacieho súdu zobral žalobu čiastočne späť čo do poplatkov vyplývajúcich zo zmluvy ako aj čo do nárokov vyplývajúcich zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru, spolu v sume 258,00 Eur s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 258,00 Eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia. Vyjadreným súhlasom v zmysle citovaného § 8 ods. 1 ZoÚK sa predmetom konania zo zákona stala len suma 95,50 Eur s príslušenstvom, ktorá tvorí predmet konania, teda len nárok vyplývajúci zo zmluvy.
8. Z vykonaného dokazovania je jednoznačné, že v danom prípade sa jedná o spotrebiteľský spor, žalovaný v zmluve vystupuje v postavení spotrebiteľa. Z listinných dokladov vyplýva, že zmluvu o spotrebiteľskom úvere ako aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, uzatvoril so žalovaným právny predchodca žalobcu. Súd preto skúmal aj aktívnu legitimáciu žalobcu. Z listinného dokladu - zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 a jej príloh nachádzajúcich sa v spise na čl. 21-46 a č. l. 48 p. v., má súd za preukázané, že pôvodný veriteľ postúpil pohľadávku voči žalovanému práve žalobcovi a to v pôvodne žalovanej sume. O postúpení pohľadávky bol žalovaný zo strany žalobcu informovaný prípismi. Týmto má súd za preukázanú aktívnu legitimáciu žalobcu.
9. Podľa § 1 ods. 2 zák. č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení ku dňu uzatvorenia zmluvy (ďalej len „zákon o spotrebiteľských úveroch“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
10. Podľa § 1 ods. 8 zákona o spotrebiteľských úveroch, ustanoveniami tohto zákona nie sú dotknuté ustanovenia Občianskeho zákonníka ani osobitných predpisov.
11. Podľa § 2 písm. g) zákona o spotrebiteľských úveroch, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok,
12. Podľa § 2 písm. i) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnou percentuálnou mierou nákladov celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru podľa § 19.
13. Podľa § 9 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi.
14. Podľa § 9 ods. 2 písm. j) zákona o spotrebiteľských úveroch, ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov,
15. Podľa § 11 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.
16. Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. v znení účinnom ku dňu uzatvorenia zmluvy, Občiansky zákonník, (ďalej len „OZ“), výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Podľa § 52 ods. 1 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
19. Podľa § 52 ods. 2, OZ ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.
20. Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
21. Podľa § 52 ods. 4 OZ, spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
22. Podľa § 53 ods. 1 OZ, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
23. Podľa § 53 ods. 2 OZ, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah.
24. Podľa § 53 ods. 3 OZ, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
25. Podľa § 53 ods. 5 a 10 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné. Neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
26. Z vykonaného dokazovania má súd za preukázané, že medzi pôvodným veriteľom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o spotrebiteľskom úvere a zmluva o zabezpečení splátok úveru za zmluvných
podmienok tak, ako sú uvedené v odseku 7.1. a 7.2. tohto rozsudku. Vzhľadom k čiastočnému späťvzatiu žaloby v dôsledku ktorého je predmet žaloby plnenie vyplývajúce len zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, súd sa pri rozhodnutí o nároku žalobcu zaoberal len zmluvnými podmienkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému úver v sume 300,00 Eur, z ktorého žalovaný zaplatil 204,50 Eur. Tieto skutočnosti neboli medzi stranami sporu sporné a zároveň žalobca ich preukazuje aj listinnými dokladmi. Po preskúmaní zmluvy o spotrebiteľskom úvere súd zistil, že uvedená zmluva má spotrebiteľský charakter vzhľadom k tomu, že žalovaný je označený rodným číslom, pričom zo zmluvy nevyplýva, že by finančné prostriedky mali byť poskytnuté žalovanému na výkon povolania alebo zamestnania. Skutočnosť, že zmluva je uzatvorená ako spotrebiteľský úver vyplýva aj zo samotného označenia tejto zmluvy s odkazom na ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. Teda ani sám žalobca túto skutočnosť nerozporoval. S prihliadnutím na čiastočné späťvzatie žaloby v dôsledku ktorého je predmetom konania len plnenie vyplývajúce z rozdielu medzi žalovanému poskytnutou sumou a vykonanými splátkami, súd nepodrobil zmluvu kontrole v rozsahu preskúmania zmluvných podmienok, ale len v rozsahu platného/neplatného uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na základe čoho súd dospel k záveru, že zmluva je v častiach, od ktorých žalobca odvodzuje svoj nárok, uzatvorená platne, bola riadne podpísaná zmluvnými stranami, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému plnenie v sume 300,00 Eur, čo žalovaný nerozporoval, spočiatku uvedenú sumu aj splácal, poslednú splátku vykonal dňa 19. 10. 2013 a postupnými splátkami uhradil sumu 204,50 Eur. Keďže žalovaný neplnil v celom rozsahu v zmysle zmluvných podmienok, žalobca sa domáha plnenia vyčísleného v sume 95,50 Eur, teda len rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými úhradami, bez akýchkoľvek poplatkov vyplývajúcich zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere. S prihliadnutím na skutočnosť, že žalovaný nárok pozostáva len z rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými splátkami, súd považuje žalobcom uplatnený nárok za dôvodný v celom rozsahu (po čiastočnom späťvzatí žaloby) a preto žalobe v tejto časti vyhovel.
27. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
28. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia OZ, (ďalej len „nariadenie“) výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky, platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
29. V konaní je nesporná aj tá skutočnosť, že žalovaný je v omeškaní s plnením, pretože neuhradil celú sumu v zmysle zmluvných podmienok, z ktorých predmetom konania je len nárok na plnenie rozdielu medzi poskytnutým plnením a vykonanými úhradami. Poskytnutú sumu 300,00 Eur spolu s poplatkami mal žalovaný zaplatiť postupnými týždennými splátkami, a to 59 splátok po 6,73 Eur a poslednú 60- tu splátku v sume 6,43 Eur. Ak však nárok žalobcu pozostáva len z nároku na rozdiel medzi poskytnutým plnením a vykonanými úhradami, teda nárok bez akýchkoľvek poplatkov, súd vykonal prepočet za aké časové obdobie by žalovaný splatil pri dohodnutých splátkach sumu 300,00 Eur a nie sumu navýšenú aj o poplatky ( 403,50 Eur). V zmysle zmluvných podmienok splatnosť prvej splátky nastala dňa 01. 07. 2013
- siedmy kalendárny deň po uzatvorení zmluvy, ktorá bola uzatvorená dňa 24. 06. 2013. S prihliadnutím na splatnosti jednotlivých splátok, ako aj sumu splátok, poskytnutá suma mala byť uhradená spolu 45
- timi splátkami a to 44 splátok po 6,73 Eur a posledná 45 - ta splátka v sume 3,88 Eur. Posledná splátka bola splatná dňom 28. 04. 2014. Keďže žalovaný zaplatil len sumu 204,50 Eur, zaplatil len 30 splátok po 6,73 Eur a 31 - vú splátku len čiastočne v sume 2,60 Eur, ktorá bola splatná dňa 20. 01. 2014. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný sa dostal do omeškania so splácaním už zostatku splátky č. 31 splatnej dňa 20. 01. 2014, pričom istinu mal zaplatiť najneskôr do 28. 04. 2014, kedy bola splatná splátka č. 45. Ak si žalobca neuplatnil nárok na úrok z omeškania z každej splátky zvlášť, do omeškania s plnením celého poskytnutého úveru sa žalovaný dostal dňom nasledujúcim po splatnosti poslednej splátky, teda dňom 29. 04. 2014. Z uvedeného vyplýva, že ak sa žalobca podanou žalobou domáha nároku na úrok z omeškania až odo dňa 17. 12. 2016, ako uvádza, odo dňa nasledujúceho po postúpení pohľadávky, tento nárok nebol uplatnený v rozpore s príslušnými právnymi predpismi. Súd ďalej zistil, že k uvedenému dňu bola výška základnej sadzby ECB 0,00 + 5 percentuálnych bodov (keďže zmluvný vzťah vznikol po 01. 02. 2013), teda k uvedenému dňu bolo možné žalobcovi priznať úrok z omeškania v maximálnej výške 5,00 %. Keďže žalobca sa aj po späťvzatí žaloby domáha nároku na úrok z omeškania práve vo výške 5,00 %, súd priznal žalobcovi aj nárok na úrok z omeškania z dlžnej sumy v zmysle žalobného návrhu.
30. Podľa § 232 ods. 3 CSP lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.
31. S poukazom na citované zákonné ustanovenie súd zaviazal žalovaného na plnenie v lehote 3 dní, pretože súd prihliadol na istinu a nie je podľa názoru súdu v danom prípade dôvod určovať dlhšiu lehotu na plnenie.
32. Týmto rozhodnutím sa konanie končí, okresný súd preto rozhodol aj o nároku na náhradu trov konania a to v súlade s ustanovením § 262 ods. 1 CSP. Žalobca bol v konaní úspešný v rozsahu 100 % (s prihliadnutím na skutočnosť, že po čiastočnom späťvzatí žaloby je predmetom konania len suma 95,50 Eur). Keďže súd žalobe vyhovel v celom rozsahu, súd zaviazal žalovaného na náhradu trov konania práve v rozsahu 100 %. Okresný súd pri rozhodovaní o nároku na trovy konania postupoval podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O výške trov konania súd rozhodne samostatným uznesením, tak ako je uvedené v 2/ výroku tohto rozsudku, ktoré vydá súdny úradník. Pri rozhodovaní o výške trov konania súd bude vychádzať z predmetu konania ktorý bol ustálený ešte v rámci upomínacieho konania, teda zo sumy 95,50 Eur s príslušenstvom.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Ak povinný (žalovaný) dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený (žalobca) môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych
exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení - Exekučný poriadok). Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zák. č. 233/1995 Z.z.) a ktorého jej vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).