Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10Cbi/8/2017

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Lenkou Müllerovou, PhD., v právnej veci žalobcu: Slovenská republika - Daňový úrad Žilina, so sídlom Janka Kráľa 2, 010 01 Žilina, proti žalovanému: G. &. H. O. Y. H., O.. X.., X. X. Š. X, XXX XX W., sídlo kancelárie pre Žilinský kraj H. XX, XXX XX Ž., G.: XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu: ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808, právne zastúpený: IKRÉNYI & REHÁK, s. r. o., so sídlom Šoltésovej 2, 811 08 Bratislava, IČO: 36 854 808, o určenie pohľadávky s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalobu v celom rozsahu z a m i e t a .

Žalovanému právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou podanou na Okresnom súde Žilina dňa 29.11.2017 domáhal voči žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom ul. P. Mudroňa 5, Žilina, IČO: 36 385 808 určenia, že žalobca je veriteľom pohľadávky prihlásenej v konkurznom konaní úpadcu pod č. konania 2R/1/2012 prihláškou pohľadávky č. 5 zo dňa 06.09.2017 v celkovej výške 42,30 eur zapísanej do zoznamu pohľadávok pod por. č. 207 ako úroku z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie máj 2012, na základe rozhodnutia Daňového úradu Žilina č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX . zo dňa 27.11.2014. Podanú žalobu žalobca odôvodnil tým, že vyššie označenú pohľadávku prihlásenú v konkurznom konaní úpadcu žalovaný ako správca konkurznej podstaty úpadcu poprel s poukazom na obsah Oznámenia o popretí pohľadávky doručenej správcom úpadcu žalobcovi dňa 14.11.2017 podaním zo dňa 09.11.2017.

2. Podľa oznámenia správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky v celom prihlásenom rozsahu. S dôvodmi popretia predmetnej pohľadávky žalobca nesúhlasí a to s poukazom na obsah zákonného ustanovenia § 47 ods. 1, 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, ustanovenie § 39 ods. 9, § 35 ods. 6 zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov v znení neskorších predpisov a skutočnosť, že platiteľ dane podal dňa 29.06.2012 prehľad na daň z príjmov zo závislej činnosti za mesiac máj 2012, na základe ktorého platiteľ dane vybral preddavok na daň zo zdaniteľnej mzdy za zdaňovacie obdobie máj 2012 vo výške 344,37 eur, ktorý mal byť odvedený do 04.07.2012. Nakoľko preddavok nebol zaplatený, správca dane pristúpil k vyrubeniu úroku z omeškania. V zmysle ustanovenia § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní () v znení neskorších predpisov a ustanovenie § 156 ods. 1, 2 a 8 Daňového poriadku správca dane vyrubil úrok z omeškania z dôvodu neuhradenia preddavku do uplynutia zákonom stanovenej lehoty. Žalobca má za to, že právo na prihlásenú pohľadávku, ktorá bola správcom úpadcu popretá, vyplýva z vydaného rozhodnutia v rámci daňového konania, ktoré sa v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov vyhlásením konkurzu neprerušuje. Žalobca

poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, č. k. 5Sžf/146/2013, z ktorého vyplýva povinnosť správcu dane za nesplnenie povinnosti podať daňové priznanie žalobcovi uložiť sankciu. S odkazom na predmetné rozhodnutie má žalobca za to, že je veriteľom pohľadávky uplatnenej prihláškou č. 5 zo dňa 06.09.2017 v celkovej výške 42,30 eur zapísanej do zoznamu pohľadávok pod č. 207 v konkurze na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., vedenom na Okresnom súde Žilina pod č. k. 2R/1/2012 čo do právneho dôvodu a výšky.

3. Ako dôkazné prostriedky žalobca označil rozhodnutie daňového úradu zo dňa 27.11.2014, prihlášku pohľadávky č. 5 zo dňa 06.09.2017, doručenie prihlášky pohľadávky zo dňa 12.09.2017, výňatok z Obchodného vestníka č. 194/2017 zo dňa 11.10.2017, potvrdenie správcu o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok zo dňa 12.10.2017 a oznámenie o popretí pohľadávky veriteľa zo dňa 09.11.2017, ktoré vo fotokópii pripojil k podanej žalobe.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe zo dňa 20.12.2017 uviedol, že naďalej trvá na popretí pohľadávky žalobcu v celom rozsahu. Poukázal na dôvody popretia pohľadávky uvedené v Oznámení o popretí, a to podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, podľa ktorého sú z uspokojenia v konkurze vylúčené „mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu“. Nakoľko si žalobca prihlásil do konkurzu pohľadávku - úrok z omeškania ako mimozmluvnú sankciu, ktorá bola úpadcovi uložená rozhodnutím vydaným po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, podľa je takýto nárok z uspokojenia v konkurze vylúčený, a teda voči úpadcovi nevymáhateľný. Správca sa nestotožňuje s argumentáciou žalobcu vychádzajúcou z aplikácie ustanovení zákona č. 563/2009 Z. z. (Daňového poriadku) a ZKR, ktoré pojednávajú o prerušení konkurzného konania, ktoré vníma z hľadiska posudzovania oprávnenosti pohľadávky žalobcu za irelevantné. Žalovaný nespochybňuje účinky vyhlásenia konkurzu na daňové konanie, avšak má za to, že vzhľadom na povahu pohľadávky, ktorá rozhodnutím daňového úradu vznikla, t. j. sankciu, ktorá bola úpadcovi uložená po vyhlásení konkurzu rozhodnutím štátneho orgánu v dôsledku neplnenia si zákonných povinností úpadcu, t. j. neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov úpadcu zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie máj 2012, je podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) v konkurze voči úpadcovi nevymáhateľná. V dôsledku uvedeného nemožno pohľadávku prihlásenú žalobcom v konkurze považovať za zistenú. Žalovaný poukázal na príslušné časti Komentára k Zákonu o konkurze a reštrukturalizácii (Ďurica, M. Zákon o konkurze a reštrukturalizácii. Komentár. 2. vydanie, Bratislava: C.H.Beck, 2015, s. 858), v zmysle ktorých „termín sankcie je potrebné interpretovať čo najextenzívnejšie. Patria medzi ne pokuty, penále, úroky a pod. bez ohľadu na to, či vznikli na zmluvnom základe, alebo vzniká na ne právo priamo zo zákona, alebo sú uložené rozhodnutím štátneho orgánu. Pritom nie je rozhodujúce, že k porušeniu povinnosti došlo pred vyhlásením konkurzu, ak nárok vznikne až po jeho vyhlásení. Pre posúdenie, či ide o sankciu, ktorá je vylúčená z uspokojenia, je právne relevantný moment jej vzniku alebo uloženia.“ Žalovaný má z to, že úrok z omeškania uložený rozhodnutím daňového úradu jednoznačne možno považovať za pohľadávku, ktorá je podľa ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) z uspokojenia v konkurze vylúčená, nakoľko spĺňa všetky predpoklady vyžadované týmto ustanovením na to, aby ju v konkurze nebolo možné uspokojiť, a to ide o mimozmluvnú sankciu, ktorá bola uložená rozhodnutím daňového úradu zo dňa 27.11.2014, teda v období po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, t. j. po dni 29.06.2012. Žalovaný má za to, že zákonné ustanovenia a judikát, o ktorý opiera žalobca dôvodnosť podanej žaloby a svoju právnu argumentáciu, s dôvodom popretia pohľadávky žalobcu nesúvisia a na daný prípad ich nemožno aplikovať. Vzhľadom na dôvod popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky a skutkovú a právnu argumentáciu žalobcu, ktorá je obsahom podanej žaloby, žalovaný má za to, že žaloba žalobcu nebola podaná kvalifikovaným spôsobom, keďže nesmeruje voči dôvodom popretia pohľadávky správcom uvedenom v oznámení o popretí a preto má za to, že predmetná žaloba nebola podaná účinne. Z dôvodu márneho uplynutia 30-dňovej prekluzívnej lehoty na účinné podanie žaloby podľa názoru žalovaného žalobcovi zaniklo oprávnenie domáhať sa na súde určenia svojej pohľadávky. Uviedol, že naďalej trvá na popretí pohľadávky, a to v celom rozsahu a súčasne navrhol žalobu zamietnuť a žiadnej zo strán sporu nepriznať nárok na náhradu trov konania.

5. K vyjadreniu žalovaného žalobca podaním zo dňa 15.01.2018 v celom rozsahu zotrval na dôvodoch podanej žaloby.

6. V duplike zo dňa 13.02.2018 rovnako žalovaný zotrval na svojej procesnej obrane so zdôraznením skutočnosti, že žalobcovi zaniklo oprávnenie domáhať sa na súde určenia svojej pohľadávky, a

to s prihliadnutím na dôvody podanej žaloby vo vzťahu k dôvodom popretia žalobcom prihlásenej pohľadávky.

7. Konkurzné konanie na majetok úpadcu ELTOS, s.r.o., so sídlom P. Mudroňa 5, 010 01 Žilina, IČO: 36 385 808 bolo začaté uznesením Okresného súdu Žilina, č. k. 2R/1/2012 zo dňa 22.06.2012, zverejnené v Obchodnom vestníku č. 124/2012 zo dňa 28.06.2012 s účinkami začatia konkurzného konania dňa 29.06.2012. Uznesením OS Žilina, č. k. 2R/1/2012 zverejnenom v Obchodnom vestníku 219/2012 dňa 13.11.2012 bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený žalovaný po tom, čo bol odvolaný z funkcie správcu G..

8. Podľa ust. § 28 ods. 1, 2, 3 z. č. 7/2005 Z.z. , zákona o konkurze a reštrukturalizácii (ďalej len (1) Pohľadávka, ktorá nie je pohľadávkou proti podstate, sa v konkurze uplatňuje prihláškou. (2) Prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená v základnej prihlasovacej lehote do 45 dní od vyhlásenia konkurzu; v jednom rovnopise veriteľ doručí prihlášku aj na súd. Doručením prihlášky do elektronickej schránky správcu sa prihláška považuje za doručenú aj na súde. (3) Ak veriteľ doručí správcovi prihlášku neskôr, na prihlášku sa prihliada, veriteľ však nemôže vykonávať hlasovacie právo a ďalšie práva spojené s prihlásenou pohľadávkou. Právo na pomerné uspokojenie veriteľa tým nie je dotknuté; môže byť však uspokojený len z výťažku zaradeného do rozvrhu zo všeobecnej podstaty, ktorého zámer zostaviť bol oznámený v Obchodnom vestníku po doručení prihlášky správcovi. Zapísanie takejto pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca zverejní v Obchodnom vestníku s uvedením veriteľa a prihlásenej sumy.

9. Podľa ust. § 100 ods. 2 písm. c) ZKR, z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu.

10. Podľa ust. § 47 ods. 2 ZKR, vyhlásením konkurzu sa neprerušuje daňové konanie, colné konanie, konanie o výživnom pre maloleté deti, ani trestné konanie, pričom v trestnom konaní nemožno rozhodnúť o náhrade škody; tým nie sú dotknuté ustanovenia § 48.

11. Podľa ust. § 2 Zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní () a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 31.10.2016 (ďalej len „“), na účely tohto zákona sa rozumie a) správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1) b) daňou daň podľa osobitných predpisov 1)vrátane úroku z omeškania, úroku a pokuty podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov 2)a miestny poplatok za komunálne odpady a drobné stavebné odpady podľa osobitného predpisu, 3) c) daňovým konaním konanie, v ktorom sa rozhoduje o právach a povinnostiach daňových subjektov, d) daňovým preplatkom suma platby, ktorá prevyšuje splatnú daň, e) daňovou pohľadávkou pohľadávka správcu dane na dani do lehoty splatnosti dane, ak tento zákon neustanovuje inak, f) daňovým nedoplatkom dlžná suma dane po lehote splatnosti dane, g) oznamovacou povinnosťou povinnosť daňového subjektu oznamovať skutočnosti alebo ich zmeny podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

12. Podľa § 32 ods. 1, 2 , 5, 9, 14, 15, 18 (1) Každú prihlásenú pohľadávku správca s odbornou starostlivosťou preskúma a porovná s účtovnou a inou dokumentáciou dlžníka a so zoznamom záväzkov dlžníka; správca pritom prihliadne aj na vyjadrenia dlžníka a iných osôb v rozsahu, v akom ich možno považovať za vecne preukázané a právne odôvodnené. Správca vykoná aj vlastné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Správca prihlásenú pohľadávku poprie v spornom rozsahu, len ak pri skúmaní pohľadávky zistí, že prihlásená pohľadávka je čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva sporná v miere, ktorá odôvodňuje predpoklad, že veriteľ prihlásenej pohľadávky nebude v prípade konania o určení popretej pohľadávky úspešný. Dôvodom popretia prihlásenej pohľadávky nemôže byť len skutočnosť, že spornosť vyplýva z účtovnej dokumentácie dlžníka, vyjadrení dlžníka alebo vyjadrení osôb, ktorých

záujmy môžu byť ovplyvnené záujmami dlžníka, najmä jeho súčasných alebo predchádzajúcich právnych, účtovných alebo daňových poradcov. (5) Ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť, pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel, veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že konal s odbornou starostlivosťou. (9) Veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou, pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy, ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde. (14) V žalobe sa veriteľ môže domáhať určenia právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a výšky pohľadávky, ďalej zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia zabezpečovacieho práva. V žalobe sa môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške. (15) Rozhodnutie o určení popretej pohľadávky je účinné voči všetkým účastníkom konkurzného konania. (18) Pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu verejnej moci sa v určenom rozsahu považuje za zistenú.

13. Podľa ust. § 158 Daňového poriadku (1) Daňový nedoplatok sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za pohľadávku. (2) Suma dane, na ktorej vrátenie má daňový subjekt nárok podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)sa na účely konkurzu a reštrukturalizácie považuje za záväzok. (3) Ak daňový nedoplatok vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, považuje sa za pohľadávku vzniknutú po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (4) Záväzok, ktorý vznikol v deň vyhlásenia konkurzu alebo v deň začatia reštrukturalizačného konania, alebo po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania, sa považuje za záväzok vzniknutý po vyhlásení konkurzu alebo po začatí reštrukturalizačného konania. (5) Po vyhlásení konkurzu alebo po povolení reštrukturalizácie správca dane postupuje podľa osobitného predpisu. 48) (6) V konkurze a v reštrukturalizácii vystupuje v mene správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, poverený zamestnanec správcu dane, finančného riaditeľstva; v konkurze v mene správcu dane môže konať aj iná osoba, ktorou je právnická osoba so 100-percentnou majetkovou účasťou štátu určená ministerstvom, na základe podmienok uvedených v zmluve uzatvorenej s finančným riaditeľstvom.

14. Podľa ust. § 159 Daňového poriadku, v čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu pri správe daní za daňový subjekt koná správca v konkurznom konaní. V čase od vyhlásenia konkurzu do zrušenia konkurzu sa na správcu v konkurznom konaní vzťahujú ustanovenia tohto zákona a osobitných predpisov, 1) ktoré upravujú práva a povinnosti daňového subjektu. Daňové priznania, daňové doklady a iné písomnosti, ktoré majú význam pre určenie práv a povinností daňového subjektu alebo iných osôb podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov, 1)vyhotovené správcom v konkurznom konaní namiesto daňového subjektu sa považujú za doklady vyhotovené daňovým subjektom.

15. Medzi skutočnosti nesporné medzi stranami patria účinky vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu, prihlásenie pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní úpadcu titulom úrokov z omeškania za neodvedenie vybraných preddavkov na dani z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie máj 2012, na základe rozhodnutia daňového úradu Žilina zo dňa 27.11.2014 vo výške 42,30 eur prihlásenej prihláškou pod por. č. 5 zo dňa 06.09.2017, zapísanej správcom do zoznamu nezabezpečených pohľadávok pod por. č. 5 a popretie pohľadávky správcom v rozsahu vyplývajúcom z oznámenia správcu zo dňa 09.11.2017 doručenom žalobcovi dňa 14.11.2017.

16. Vzhľadom na účinky začatia konkurzného konania súd na posudzovaný skutkový stav ustanovenia zákona o konkurze a reštrukturalizácii v znení platnom a účinnom od 01.01.2012.

17. Primárne súd konštatuje včasnosť podanej žaloby podľa ust. § 32 ods. 9 ZKR, keď žalobcovi bolo preukázateľne oznámené popretie pohľadávky správcom dňa 14.11.2017, pričom žalobca podal svoju určovaciu žalobu na súde dňa 29.11.2017, tzn. v zákonom stanovenej 30-dňovej lehote od doručenia oznámenia o popretí správcom. Žalobca uplatnil žalovaný nárok ako osoba aktívne vecne legitimovaná podľa § 32 ods. 9 (ako popretý veriteľ) voči tomu, kto žalobcom prihlásenú pohľadávku poprel - voči žalovanému správcovi podľa § 32 ods. 9 ZKR.

18. Z rozsahu popretia vykonaného správcom je zrejmé, že správca poprel žalobcom prihlásenú pohľadávku čo do právneho dôvodu a výšky v celom rozsahu z dôvodov nevymáhateľnosti prihlásenej pohľadávky v konkurznom konaní s poukazom na obsah zákonného ust. § 100 ods. 2 písm. c) z. č. 7/2005 Z.z. a charakter uplatnenej pohľadávky žalobcu. Vzhľadom na žalovaným zvolený spôsob popretia pohľadávky žalobcu súd hodnotil formuláciu žalobného návrhu a účinky podanej žaloby tak, aby bola procesným stranám rovnocenne poskytnutá ochrana ich procesných práv a zabezpečenie právnej istoty v ich právnych vzťahoch. Súd tak vecne prejednal podanú žalobu vymedzenú žalobným návrhom a dôvodmi podanej žaloby vo väzbe na rozsah a dôvody popretia vykonané žalovaným ako správcom konkurznej podstaty úpadcu.

19. Z vykonaných dôkazov nesporne vyplýva, že právnym dôvodom žalobcom prihlásenej pohľadávky je úrok z omeškania v sume 42,30 eur za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti za zdaňovacie obdobie máj 2012 uložený žalovanému ako správcovi konkurznej podstaty úpadcu rozhodnutím Daňového úradu Žilina č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX zo dňa 27.11.2014, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 17.12.2014. Predmetná sankcia bola žalovanému uložená podľa ustanovenia § 156 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. v znení neskorších predpisov ako sankcia za porušenie povinnosti odviesť preddavok na daň z príjmov zo závislej činnosti a viaže sa k zdaňovaciemu obdobiu máj 2012 a dlžnej sume 344,37 eur, ktorá bola splatná dňa 04.07.2012, s prihliadnutím na dobu omeškania so splnením povinnosti v rozsahu 300 dní pri stanovenej 15%-nej úrokovej sadzbe podľa § 156 ods. 2 zákona č. 563/2009, čomu zodpovedá úrok z omeškania vo výške 42,30 eur.

20. K námietke neúčinnej žaloby o určení pohľadávky vo väzbe na dôvody popretia vykonané správcom podľa oznámenia o popretí pohľadávky zo dňa 19.11.2017 súd poznamenáva, že z obsahu oznámenia o popretí pohľadávky veriteľa je zrejmé, že pohľadávku prihlásenú žalobcom v konkurznom konaní úpadcu pod por. č. 207 s výškou istiny 42,30 eur správca poprel v celom rozsahu, t. j. čo do právneho dôvodu a výšky pohľadávky, avšak dôvod tohto popretia správca viaže k obsahu ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a teda ku skutočnosti, že úrok z omeškania, ktorý bol úpadcovi uložený rozhodnutím vydaným 27.11.2014, t. j. po vyhlásení konkurzu je z uspokojenia v konkurze vedenom voči úpadcovi v celom rozsahu vylúčený a teda nevymáhateľný. Teda napriek tomu, že správca dôvody popretia pohľadávky spája s nevymožiteľnosťou pohľadávky v konkurznom konaní úpadcu, popretie špecifikoval nielen k vymáhateľnosti pohľadávky, ale rovnako k právnemu dôvodu a jeho výške. Na takto vymedzené popretie žalobca viazal svoju incidenčnú žalobu, ktorou sa domáhal určenia, že je veriteľom tejto popretej pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky. V prípade popierania pohľadávok je podľa ustanovenia § 32 popierajúci správca povinný uviesť rozsah a dôvod popretia prihlásenej pohľadávky. Popretie pohľadávky žalobcu vykonané predchádzajúcim správcom zásadne neobsahuje riadne odôvodnenie vo vzťahu k popretiu právneho dôvodu a výšky a tak by ani v zmysle ustanovenia § 32 ods. 5 nemalo byť v tejto časti účinné. Pokiaľ zákon o konkurze a reštrukturalizácii vyžaduje od konkurzných veriteľov, aby sa prihlásili so svojimi pohľadávkami do konkurzu s požiadavkou na uvedenie právneho dôvodu a výšky týchto pohľadávok bez toho, že by bolo možné tieto neskôr meniť, bolo by popretím zásad sporového konania a rovnosti zbraní, ak by prísne formálne požiadavky na prihlasovanie pohľadávok, príp. ich popieranie bolo kladené len na jednu z procesných strán. Vzhľadom na to, že aj nedostatočne kvalifikované popretie pohľadávky spôsobuje na strane žalobcu stav právnej neistoty, keďže popretie je vyznačené v zozname pohľadávok, uvedený stav právnej neistoty nie je možné odstrániť iným spôsobom ako súdnym rozhodnutím o incidenčnej žalobe, a preto súd napriek namietaným nedostatkom žaloby, keď žalobca sa v podanej žalobe primárne zaoberá právnym dôvodom ako aj výškou žalovaným popretej pohľadávky, incidenčnú žalobu vo vymedzenom rozsahu prejednal tak, aby bola procesným stranám rovnocenne poskytnutá ochrana ich procesných práv a zabezpečená právna istota v ich právnych vzťahoch.

21. Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu správcom súd konštatuje, že pokuty uložené správcom dane daňovému subjektu - úpadcovi, v mene ktorého koná správca konkurznej podstaty úpadcu podľa Daňového poriadku alebo osobitných predpisov, majú charakter mimozmluvnej sankcie postihujúcej majetok úpadcu. Úroky z omeškania ako sankcia za neodvedenie vybraných preddavkov na daň z príjmov zo závislej činnosti, boli správcom dane uložené rozhodnutím vydaným po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu.

22. V zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. b) z uspokojenia v konkurze sú vylúčené aj mimozmluvné alebo zmluvné sankcie postihujúce majetok úpadcu, ak nárok na ne vznikol, boli uložené alebo prirástli po vyhlásení konkurzu. Tým, že sú vylúčené z uspokojenia niektoré typy pohľadávok, neznamená, že súčasne tieto pohľadávky aj právne zanikli. Z uvedeného vyplýva, že tieto pohľadávky naďalej existujú, avšak ich právne účinky spočívajú počas konkurzného konania rovnako ako beh premlčacej lehoty. Po ukončení konkurzného konania, pokiaľ zostáva úpadcovi niektorý majetok, napríklad v dôsledku vylúčenia majetku z konkurznej podstaty z dôvodu jeho nemožnosti speňaženia, je možné začať súdne konanie, resp. pokračovať v exekúcii proti tomuto majetku z titulu vylúčených pohľadávok. Pokiaľ ide o predkonkurzné sankcie, na ktoré vznikol nárok v období pred vyhlásením konkurzu, tieto je možné uplatňovať a uspokojovať v konkurznom konaní. Uvedenú skupinu nárokov zákon o konkurze a reštrukturalizácii uspokojuje v konkurznom konaní ako oprávnené nároky, ak sú riadne prihlásené a nie sú popreté. Je pritom irelevantná právna skutočnosť, na základe ktorej tieto nároky vznikli.

23. Druhú skupinu nárokov tvoria sankcie, ktoré vznikli v čase po vyhlásení konkurzu vrátane dňa vyhlásenia konkurzu, ktoré sú vylúčené z uspokojenia v konkurznom konaní. Skutočnosť, že zákon o konkurze určité typy pohľadávok vylučuje z možnosti uspokojenia v konkurze, sa prejaví v štádiu uspokojovania konkurzných veriteľov, a teda hoci v zmysle ustanovenia § 47 ods. 2 vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu sa neprerušilo daňové konanie a správca dane aj po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu bol oprávnený rozhodnúť o uložení sankcie za nesplnenie si daňovej povinnosti v zmysle Daňového poriadku, pohľadávka žalobcu v uplatnenej výške , ktorá vznikla právoplatným rozhodnutím Daňového úradu zo dňa 27.11.2014 č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX je avšak z možnosti uspokojenia v konkurznom konaní v zmysle ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c) vylúčená. V situácii, že žalovaný nespochybňuje existenciu a vecnú správnosť rozhodnutia daňového orgánu a jeho popretie sa viaže výlučne k možnosti uspokojenia pohľadávky žalobcu v konkurznom konaní, nie je daný ani právny záujem na určení pohľadávky žalobcu pre potreby konkurzného konania. V incidenčných sporoch rozhoduje konkurzný súd o pohľadávkach, ktoré majú byť v rámci konkurzného konania uspokojené. Pohľadávky, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, ktoré nemajú žiaden dopad na konkurznú podstatu, nemôžu byť ani rozhodnutím konkurzného súdu určené, pretože opačný postup konkurzného súdu by bol v rozpore s účelom a zásadami konkurzného konania, ktoré smeruje k speňaženiu majetku dlžníka a uspokojeniu veriteľov v konkurznom konaní, a preto nemá žiaden vplyv a dopad na veriteľov pohľadávok, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené. Uvedený záver súdu vyplýva aj z obsahu zákonnej úpravy § 32 ods. 15, 18 ZKR, kedy pohľadávka určená právoplatným rozhodnutím súdu sa považuje za zistenú a umožňuje správcovi zapísať túto pohľadávku do zoznamu pohľadávok s následným procesom jej uspokojovania v konkurze.

24. K procesnej obrane žalovaného poukazujúcej na znenie ustanovenia 47 ods. 1 súd uvádza, že možnosť uložiť sankciu v daňovom konaní po vyhlásení konkurzu, nevylučuje aplikáciu zákonného ustanovenia § 100 ZKR, ktoré v ňom označené pohľadávky vyníma z možnosti uspokojenia v konkurze. Žalobcom uplatnený úrok z omeškania predstavuje mimozmluvnú sankciu za omeškanie resp. nesplnenie daňovej povinnosti , preto naň podľa názoru súdu dopadá aplikácia ustanovenia § 100 ods. 2 písm. c/ ZKR. Znenie ustanovenia § 100 sa však nedotýka oprávnenosti pohľadávok v ňom vymedzených ani možnosti ich uplatnenia, hoci aj v priebehu konkurzu. Opačný názor by mohol viesť pre veriteľa k nežiaducim dôsledkom, ako je napr. uplynutie premlčacej doby vo vzťahu k takejto pohľadávke ešte pred skončením konkurzu. V prípade, že v správnom príp. súdnom konaní je právoplatne priznané právo veriteľovi voči úpadcovi, ktorá má povahu pohľadávky vymedzenej v ustanovení § 100 ZKR, k jej uspokojeniu či už formou dobrovoľného uspokojenia (splnenia) alebo formou exekúcie môže dôjsť až po skončení konkurzu. V incidenčných konaniach súd rozhoduje o určení pohľadávok pre potreby konkurzného konania, ktoré majú byť v konkurze uspokojené, a preto v prípade pohľadávok, ktoré sú z uspokojenia v konkurze vylúčené, nemôže existovať ani právny záujem na ich určení v incidenčnom konaní.

25. Na základe vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení preto nebolo možné žalobe vyhovieť, a preto súd žalobu v celom rozsahu zamietol.

26. Podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. Podľa ustanovenia § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

28. Vo výroku o nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní v celom rozsahu úspešný, avšak o trovách konania navrhol rozhodnúť tak, že žiadnej z procesných strán súd náhradu konania neprizná, a preto súd vo väzbe na procesný návrh žalovaného rozhodol tak, že žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.

Odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil (§ 125 Civilného sporového poriadku).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (363 Civilného sporového poriadku).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku).

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,

c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie (§ 366 Civilného sporového poriadku).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).