Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_11Csp-228-2017.pdf
PDF · 103.7 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/228/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Poprad sudkyňou JUDr. Máriou Kubusovou v spore žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o., so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava - Staré mesto, IČO: 35 831 154, v práv. zast.: JUDr. Ján Šoltés, advokát, so sídlom Mýtna 48, 811 07, Bratislava - Staré mesto proti žalovanej: S. N., L.. XX.X.XXXX, J. Š. XX/XX, XXX XX P. Š., práv. zast.: Advokátska kancelária JUDr. Peter Rybár, s.r.o., Kuzmányho 29, 040 01 Košice, o zaplatenie 5.223,61 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaná m á p r á v o na náhradu trov konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %, o výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdom samostatným uznesením.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 21.11.2017 navrhol právny predchodca žalobcu (Všeobecná úverová banka, a.s., Bratislava) uložiť žalovanej povinnosť zaplatiť mu sumu 5.223,61 EUR spolu s 5 %-tným ročným úrokom z omeškania od 21.10.2017 do zaplatenia a nahradiť trovy konania pozostávajúce zo zaplateného súdneho poplatku a trov právneho zastúpenia. V rámci žaloby pôvodný žalobca poukázal na to, že strany sporu uzavreli dňa 30.9.2013 zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Quatro, na základe ktorej sa banka zaviazala poskytnúť žalovanej kreditnú kartu ku ktorej bol vedený účet č. 2618426926 a bol jej poskytnutý úver s dohodnutým úrokom vo výške 22,8 %. Banka žalovanej schválila úverový rámec vo výške 2.400,- EUR a žalovaná bola povinná platiť žalobcovi štandardnú mesačnú splátku vo výške 80,-EUR. Zo žaloby vyplýva, že dlžný zostatok predstavuje debetný zostatok na kartovom účte po zaúčtovaní transakcií, úrokov a poplatkov spojených so správou a používaním karty, vrátane kompenzácie poistného plateného bankou v súvislosti s poistením. Zo žaloby zároveň vyplýva, že žalovaná si neplnila svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy a banka pred odstúpením pohľadávky na vymáhanie vystavila ku dňu 12.10.2017 nový výpis z bankovej knihy s konečným stavom ku dňu 30.9.2017 obsahujúci súhrn debetných položiek a to istiny, poplatkov, sankčného úroku a štandardného úroku s prihliadnutím na vykonané úhrady žalovanej s konečným zostatkom na úhradu vo výške 5.223,61 EUR. Keďže žalovaná nezaplatila svoj dlh v lehote splatnosti t.j. do 20.10.2017, banka si uplatnila taktiež zákonný úrok z omeškania od 21.10.2017.
2. Právny zástupca žalovanej vo svojom vyjadrení dňa 25.6.2018 uviedol, že zmluvný vzťah žalovanej a žalobcu zo zmluvy o pôžičke je vzťahom spotrebiteľským. Uvedené vyplýva z toho, že právny predchodca žalobcu uzavrel predmetnú formulárovú zmluvu v rámci výkonu svojej podnikateľskej činnosti. Predmetná zmluva o pôžičke neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, výšky ročnej úrokovej sadzby, uvedená zmluva je v rozpore s dobrými mravmi a preto je neplatná, zmluva neobsahuje ani rozčlenenie ani poradie jednotlivých splátok, úrokov, poplatkov a termínu ich splatnosti, resp. informáciu o tom, ako budú jednotlivé splátky zarátané na istinu a úrok. Právny predchodca žalobcu
si nesplnil svoju povinnosť, ktorú mu ukladá zákon o spotrebiteľských úveroch už pred uzatvorením zmluvy o úvere, keďže zo znenia ust. § 4 ods. 1 Zákona o spotrebiteľských úveroch vyplýva, že obsahom notifikačnej povinnosti v zmysle uvedeného ustanovenia nie je len informácia spotrebiteľa o výške poskytnutých finančných prostriedkov, o hodnote úrokovej sadzby, či o podmienkach zániku zmluvy, ale aj o ostatných parametroch úveru, akým sú napríklad skutočná ročná percentuálna miera nákladov za poskytnutý úver a nielen príkladnú vypočítaná tiež údaj o členení na výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, údaj o úrokovej sadzbe úveru, ako aj o iných náležitostiach. Predmetná zmluva neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by spĺňalo kritériá na vyjadrenie termínu splatnosti poskytnutého úveru. V zmluve nie je jasne a presne určená ani doba trvania zmluvy o pôžičke. V mnohých prípadoch bolo ustálené, že pojem doba trvania zmluvy je nutné vykladať tak, že sa vyžaduje uvedenie časového údaju, t.j. exaktné vyjadrenie doby trvania vyjadrením počtu rokov, mesiacov a dní. Právny zástupca žalovanej poukazuje na skutočnosť, že nedošlo k platnému zosplatneniu dlhu a na základe toho plynie k jednotlivým splátkam samostatná premlčacia doba od nasledujúceho dňa po dni, kedy nastala ich zročnosť. Z tohto dôvodu vznáša námietku premlčania.
3. Výška úrokovej sadzby v predmetnej zmluve je v hrubom rozpore s dobrými mravmi a ktorú možno kvalifikovať ako neprijateľnú podmienku. Odplata za poskytnutie pôžičky je 22,80 %, čo značne prevyšuje odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch, čo je v priamom rozpore so zákonom ako i s dobrými mravmi. Vychádzajúc z ustálenej praxe súdov je potrebné považovať dohodu o výške ročnej odplaty v miere zhruba 22,80 % z poskytnutých finančných prostriedkov za dohodu, ktorá je v rozpore s dobrými mravmi a ktorá je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Základom posúdenia výšky odplaty je spotrebiteľský právny vzťah, ktorý má byť uzatvorený so zreteľom na jeho ochranu pred úžerníckymi praktikami dodávateľov. Preto je nutné odplatu vo výške 22,80 % oproti odplate na finančnom trhu v roku 2013, ktorá bola vo výške 8,46 % považovať za odplatu podstatne prevyšujúcu, ktorá napĺňa znaky § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka.
4. Z obchodných podmienok pre vydanie a používanie kreditných platobných kariet vydaných Všeobecnou úverovou bankou, a.s. v spolupráci so spoločnosťou Consumer Finance Holding, a.s., konkrétne z bodu X - Zánik zmluvy o vydaní a používaní karty, bod 63 vyplýva, že zmluva zaniká a) odstúpením od zmluvy b) dohodou zmluvných strán c) výpoveďou ktorejkoľvek z nich.
5. Žalobca súdu zároveň predložil výpisy z karty, z ktorej vyplýva aké debetné a kreditné transakcie boli realizované.
6. Uznesením zo dňa 30.1.2018, právoplatné dňa 7.3.2018 súd pripustil zmenu účastníkov na strane žalobcu tak, že na miesto doterajšieho žalobcu vstúpila spoločnosť Intrum Slovakia s.r.o. z titulu postúpenia pohľadávky na základe zmluvy, na základe ktorej bola okrem iných postúpená aj pohľadávka voči žalovanej.
7. Na základe výzvy súdu žalobca súdu predložil výzvu, z ktorej vyplýva, že túto výzvu zasiela subjekt „Slovenské kreditné karty“. V dolnej časti tejto výzvy je už uvedené, že by sa malo jednať už o spoločnosť Consumer Finance Holding, a.s. Kežmarok, pričom sa jedná o výzvu zo dňa 6.12.2014 adresovanú žalovanej, z ktorej vyplýva, že celková dlžná suma 2.791,50 EUR, pričom na kartovom účte boli zaúčtované ďalšie poplatky a ku dňu vyhlásenia okamžitej splatnosti 6.12.2014 je dlžná suma 2.791,50 EUR a na pôžičkovej karte evidoval právny predchodca žalobcu ku dňu 20.12.2017 istinu 5.436,90 EUR.
8. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Podľa § 565 Občianskeho zákonníka, ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky.
9. Zo žiadosti o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro vyplýva, že táto žiadosť je zároveň zmluvou, pričom z prvej strany tejto zmluvy v časti V - „Vyhlásenie klienta“, bod 1 vyplýva, že deň splatnosti štandardnej mesačnej splátky je 15. deň od prvého dňa predchádzajúceho mesiaca a bude uvedený vo výpise. Z predloženého vyhlásenia ďalej je uvedené, že priemerná hodnota RPMN kreditnej karty je 26,59 % a v podmienkach úveru je uvedené 22,8 %. Súd mal preukázané z výpisu z pôžičkovej karty, že deň
splatnosti je stanovený na deň 20.10.2017. Štandardná úroková sadzba je 1,90 % PM / 22,80 % p.a., sankčná úroková sadzba 5 % p.a. a štandardná splátka 80,-eur. Povinná splátka k úhrade 5.223,61 eur a deň splatnosti 20.10.2017.
10. Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro súd mal preukázané, že jednotlivé transakcie boli zo strany žalovanej vykonávané do dňa 18.6.2014. Posledná úhrada zo strany žalovanej bola dňa 17.6.2014. Od uvedeného dátumu žalobca účtoval výlučne úroky, kde je uvedená výlučne suma, správu, náklady, vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti každý mesiac v sume 33,19 eur a okamžitá splatnosť bola dňa 6.12.2014. Ďalšie úhrady boli 24.10.2014 v sume 80,-eur, 13.7.2015 v sume 100,-eur, 12.8.2015 v sume 100,-eur a 7.11.2016 v sume 100,-eur. Žalobca predložil súdu oznámenie o vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru zo dňa 6.12.2014, kde je uvedený dlh ku dňu 6.12.2014 vo výške 2.791,50 eur. Zo strany žalobcu nebolo preukázané, že žalovanej bolo doručené vyhlásenie o okamžitej splatnosti úveru. Súd má za to, že uvedený úver sa nestal splatný, nakoľko žalovanej nebola doručená listina o oznámení o okamžitej splatnosti úveru.
11. Žalobkyňa uhradila celkovo sumu ku dňu 7.11.2017 vo výške 970,-eur, čo vyplýva z úhrad z pôžičkovej karty. Súd v uvedenom prípade považoval dohodnutú úrokovú sadzbu 22,80 % za úžernú a uzavretú zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi a to v zmysle ust. § 39 OZ a § 53 ods. 6 OZ. Súd poukazuje na to, že poplatky, ktoré sú uplatňované s nárokom na zaplatenie istiny a úrokov a to za úverové riziko poistenie typu A 1,54 EUR, za správu, vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 3,19 EUR, za neprijateľné zmluvné podmienky, resp. za neprijateľné poplatky, nakoľko nezodpovedajú charakteru vzniknutého právneho vzťahu.
12. Súd z úradnej povinnosti vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, teda slabšej strany v spore, skúmal, či došlo medzi účastníkmi skutočne k uzavretiu platnej zmluvy o vydaní a aktivácii kreditnej platobnej karty na základe žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro a následných postupov zo strany právneho predchodcu žalobcu a žalovaného.
13. Je zrejmé, že Zmluva o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB zo dňa 30.9.2013 má spotrebiteľský charakter vzhľadom na skutočnosť, že v právnom vzťahu založenom uvedenou zmluvou vystupoval žalovaný ako spotrebiteľ, ktorý poskytnutím úveru uspokojoval svoje osobné potreby a právny predchodca žalobcu vystupoval ako podnikateľ poskytujúci uvedenú službu - ako banka. Spotrebiteľský charakter zmluvy je nepochybný aj tým, že zmluva bola právnym predchodcom žalobcu pripravená vopred na formulári vrátane znenia podmienok bez možnosti zasiahnuť do jej znenia žalovaným.
14. Súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 2 zákona č. 129/2010 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/2010/129/>, ktorý vymedzuje pojmy na účely tohto zákona. V zmysle citovaného ustanovenia sú celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj poistné a náklady spojené so zmluvou o zabezpečení záväzku spotrebiteľa podľa tohto zákona, ktorých uzavretím bolo podmienené získanie spotrebiteľského úveru alebo jeho získanie za ponúkaných podmienok. Ročnou percentuálnou mierou nákladov sú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru.
15. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
16. Podľa § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/ >, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
17. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka <https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/>, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
18. Súd poukazuje na výšku úrokovej sadzby vyplývajúcu z úverového vzťahu a to vo výške 22,80 % a vo výške 1,9 p.m., ale aj neprijateľné podmienky, čo má za následok bezúročnosť a bezpoplatkovosť tohto úveru. Nárok žalobcu súd posudzoval ako nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia titulom bezúročnosti a bezpoplatkovosti z dôvodu viacerých neprijateľných podmienok a neplatnosti zmluvy v časti úrokov, úveru a celkových nákladov za poskytnutý úver. Súd považuje uvedený právny úkon a to žiadosť o aktiváciu pôžičkovej karty Quatro zo dňa 30.9.2013 ako za neplatný právny úkon, nakoľko v uvedenom prípade sa jedná o zmluvu v rozpore s dobrými mravmi, ktorá nie je jasná, nie je zrozumiteľná pre spotrebiteľa ako slabšiu stranu uvedeného sporu.
19. V danom prípade súd z úradnej povinnosti vzhľadom na postavenie žalovaného ako spotrebiteľa, teda slabšej strany v spore, skúmal, či došlo medzi účastníkmi skutočne k uzavretiu platnej zmluvy o vydaní a aktivácii kreditnej platobnej karty na základe žiadosti o aktiváciu Bankomatky Quatro a následných postupov zo strany právneho predchodcu žalobcu a žalovaného. Rovnako sa tento právny vzťah spravuje aj ustanoveniami § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka pojednávajúci o spotrebiteľských zmluvách a v celom rozsahu sa na nich aplikuje ustanovenie Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv, o premlčaní a o náležitostiach právnych úkonov.
20. Podľa ustálenej praxe súdov / napr. nález Ústavného súdu ČR zo 7.mája 2009, sp. zn. I. ÚS523/2007, uznesenie Ústavného súdu SR z 24.2.2011 č.k. IV.ÚS 55/2011-19, rozsudok Najvyššieho súdu SR z 26.apríla 2012, sp. zn. 5Cdo 26/2011/ dobrými mravmi sú pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Je pravidlom, že súlad obsahu právneho úkonu s dobrými mravmi musí byť posudzovaný vždy, bez ohľadu na to, či bol prípadne výsledkom slobodného dojednania medzi účastníkmi zmluvy., pričom v spotrebiteľskej zmluve vždy je spotrebiteľ považovaný za slabšiu stranu. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám, uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
21. Štandardná úroková sadzba podľa podmienok úveru bola stanovená na 22,80 % ročne, oproti tomu, že priemerná úroková sadzba z úverov nad 5 rokov v tom čase predstavovala 13,84 % ročne.
22. Podľa § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
23. V danom prípade súd teda aj vzhľadom na predmetné ustanovenia Občianskeho zákonníka, považuje dohodnutú úrokovú sadzbu za úžernú a uzavretú zmluvu za neplatnú pre rozpor s dobrými mravmi.
24. Keďže došlo teda k uzavretiu úžernej zmluvy, prichádza do úvahy ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka o vydaní bezdôvodného obohatenia.
25. Podľa § 451 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
26. Podľa § 107 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy, ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.
27. Podľa § 5b zákona o ochrane spotrebiteľa, orgán rozhodujúci o nároku spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keby inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával, toto ustanovenie znamená ex offo povinnosť súdov prihliadať aj bez návrhu na premlčanie v prípade spotrebiteľských nárokov.
28. Súd konštatuje, že podľa výpisu Bankomatky Quatro, žalovaná ostatnú platbu vo výške 40,-eur čerpala 18.6.2014, od tejto doby už jej iba narastali poplatky, úroky a uhrádzala v nepravidelných čiastkach predmetný úver, pričom dňa 6.12.2014 došlo k vyhláseniu predčasnej splatnosti tohto úveru, uvedená listina nebola doručená žalovanej. Keďže naposledy prijala bezdôvodné obohatenie od žalovanej dňa 12.8.2015, od tejto doby sa počíta aj dvojročná premlčacia lehota na vydanie bezdôvodného obohatenia, žalobu žalobca podal dňa 21.11.2017, to znamená po uplynutí dvojročnej premlčacej lehoty. Keďže ku dňu podania žaloby je nárok premlčaný, súd v zmysle ustanovenia § 5b Zákona o spotrebiteľoch, prihliadol k premlčaniu tohto nároku aj vzhľadom k tomu, že zo strany žalovanej bola vznesená námietka premlčania.
29. Pokiaľ si právny predchodca žalobcu uplatňoval za správu kartového účtu 0,65 eura, tieto poplatky sú taktiež neprijateľné zmluvné podmienky v zmysle ustálenej praxe súdov, nakoľko nemajú podklad v poskytnutej službe. Súd poukazuje aj na to, že poplatky, ktoré sú uplatňované spolu s nárokom na zaplatenie istiny a úrokov nemožno považovať za prijateľné zmluvné podmienky, resp. za prijateľné poplatky, nakoľko nezodpovedajú charakteru vzniknutého právneho vzťahu. Ak napr. už po prvej debetnej transakcii si zaúčtoval žalobca debetnú transakciu poplatok za úverové rizikové poistenie typu A 1,54 eura, nie je zrejmé z čoho vlastne tento poplatok vyplýva a akým spôsobom žalobca a z akého dôvodu tento poplatok uplatnil už hneď po tom, čo došlo k začatiu čerpania tohto úveru. Aj ďalšie poplatky, ktoré vyplývajú z tohto výpisu, nie sú v súlade so spotrebiteľskou legislatívou, v nijakom prípade neslúžia hlavnému záväzku a znevýhodňujú v podstatnej miere žalovanú, keď dňa 25.4.2014 náklady vymáhania do vyhlásenia okamžitej splatnosti vo výške 33,19 eura, ktorá platba bola potom následne ako debetná transakcia uplatnená dňa 25.7.2014, 25.8.2014, 25.9.2014, 25.10.2014, 25.11.2014, 18.9.2015, 21.8.2015, 21.12.2016. Tieto ako aj ďalšie poplatky, ktoré v žiadnom prípade nie sú dôvodné a nemožno ich posúdiť inak ako neprijateľné zmluvné podmienky, žalobca vymáhal a uplatňoval aj po tom, čo vyhlásil predčasnú splatnosť predmetného úveru. Pokiaľ by bol už právny predchodca žalobcu ako zodpovedný veriteľ pristúpil k súdnemu vymáhaniu predmetnej pohľadávky, nemuselo dôjsť k jej premlčaniu. Napriek tejto skutočnosti, že právny predchodca žalobcu vyhlásil predčasné splatenie tohto úveru, naďalej prijímal platby od žalovanej, hoci na bankomatovú kartu už jej finančné prostriedky nepožičiaval. Od 6.12.2014 právny predchodca žalobcu nekonal ako zodpovedný správca a neuplatnil pohľadávku v súdnom konaní, uspokojoval sa len s čiastkovými úhradami, ktoré nedosahovali ani len polovicu sumy dohodnutej výšky mesačnej splátky, urobil tak až 21.11.2017, teda skoro po 3 rokoch s tým, že zrejme teda čakal na poslednú možnú lehotu, aby nedošlo k premlčaniu tohto záväzku v rámci trojročnej premlčacej lehoty v zmysle Občianskeho zákonníka. 30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa ustanovení §§ 255 a 262 CSP., podľa ktorých súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Ak súd rozhoduje čiastočným rozsudkom alebo medzitýmnym rozsudkom, môže rozhodnúť, že o trovách konania bude rozhodnuté v rozsudku, ktorým rozhodne o všetkých uplatnených procesných nárokoch alebo o celom uplatnenom procesnom nároku.
31. Keďže žalovaná mala plný úspech v tomto konaní, súd jej priznal náhradu trov konania v rozsahu 100 %, nakoľko jedná sa o úspešné uplatnenie a bránenie svojho práva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutia na tunajšom súde. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a)neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.