Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30Cb-33-2014.pdf
PDF · 92.92 KB
Case nature
Area
Subarea
30Cb/33/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Leou Gubovou v spore žalobcu: Dana Lakoštiková, nar. XX. 4. XXXX, trvale bytom Janka Kráľa 544/44, 976 97 Nemecká - Dubová proti žalovaného: Démos trade, s.r.o., so sídlom Dolné Rudiny 8516/41C, 010 01 Žilina, IČO: 36 439 851, práv. zast. JUDr. Radkom Petruňom, advokátom, so sídlom Tehelná 189, 960 01 Zvolen, IČO: 40 242 315 o zrušenie rozhodcovského rozsudku takto
rozhodol:
I. Súd žalobu žalobcu z a m i e t a .
II. Žalovanému súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi vo výške 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou Okresnému súdu Bratislava I dňa 21. 3. 2014 (ďalej aj „žalobkyňa“) domáhal zrušenia Rozhodcovského rozsudku Komory arbitrov ako stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., so sídlom Zelená 2 v Bratislave, vydaného v konaní pred rozhodcom Mgr. Romanom Hrabušom v právnej veci žalobcu Démos trade s.r.o. proti žalovanej Dana Lakoštiková o zaplatenie 13.774,30 EUR s príslušenstvom a zmluvnou pokutou, č. k. 21/2013/KA zo dňa 30. 10. 2013 (ďalej aj Rozhodcovský rozsudok“) .
2. Žalobkyňa v žalobe tvrdila nasledovné skutočnosti: Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.2.2014. V zákonnej lehote podáva žalobu o zrušenie Rozhodcovského rozsudku v zmysle ustanovenia § 40 ods. 1. písm. f) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní (ďalej aj „ ZoRK“), pretože podľa žalobkyne sa na vydaní rozhodcovského rozsudku zúčastnil rozhodca, ktorý bol rozhodnutím podľa § 9 vylúčený pre predpojatosť alebo ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. V zmysle ustanovenia § 40 ods. 1 písm. g) ZoRK bola porušená zásada rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. JUDr. Radko Petruňo ako konateľ a spoločník Komory arbitrov s.r.o. zastupoval v celkom konaní pred rozhodcovským súdom žalovanú v tomto súdnom konaní, t.j. žalobkyňu v rozhodcovskom konaní. Poukázala na ustanovenie čl. I ods. 3, IV ods. 3 a 4, IV ods. 6 štatútu Rozhodcovského súdu. Podľa tvrdení žalobkyne je zjavné, že právny zástupca žalovanej ako konateľ zriaďovateľa rozhodcovského súdu mohol značným spôsobom ovplyvniť nezávislosť rozhodcu, ktorý napádaný Rozhodcovský rozsudok vydal, nakoľko má priamy vplyv na personálne obsadenie Rozhodcovského súdu ako aj vplyv na odmeňovanie rozhodcov, vyčiarknutie rozhodcov a priebeh rozhodcovského konania. Podľa ustanovenia § 9 bolo podľa žalobkyne povinnosťou rozhodcu informovať zmluvné strany o všetkých skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania a rozhodovania veci vylúčený, nakoľko so zreteľom na jeho pomer k veci alebo k zmluvným stranám možno mať pochybnosť o jeho
nepredpojatosti. Vzhľadom k skutočnosti, že rozhodca nepostupoval zákonom stanoveným spôsobom, je možné konštatovať, že pri vydávaní rozhodcovského rozsudku došlo k vážnemu porušeniu zásady rovnosti účastníkov konania, keď účastníkov rozhodca neinformoval o svojej možnej zaujatosti, čím bolo žalobkyni upreté právo na spravodlivý proces, nakoľko nebola informovaná o skutočnostiach podstatných pre vznesenie námietky zaujatosti rozhodcu a z uvedeného dôvodu nie zo svojej viny nemohla vylúčenie rozhodcu dosiahnuť. Predpojatosť rozhodcu výrazným spôsobom narúša rovnosť účastníkov konania, základné zásady rozhodcovského konania, na ktorých je rozhodcovské konanie založené. Konštatoval, že postupom rozhodcu bola porušená zásada rovnosti účastníkov konania a na vydaní rozhodcovského rozsudku sa zúčastnil rozhodca, ktorého vylúčenie účastník rozhodcovského konania pred vydaním rozhodcovského rozsudku nie zo svojej viny nemohol dosiahnuť. Žalobkyňa namietala, že rozsudkom došlo k duplicitnému priznaniu plnenia, nakoľko pohľadávka žalovaného bude uspokojená podľa reštrukturalizačného plánu dlžníka KODRES-I, spol. s r.o. Žalobkyňa žiadala o odklad vykonateľnosti Rozhodcovského rozsudku do doby riadneho rozhodnutia o veci. Návrh na odklad vykonateľnosti odôvodnila žalobkyňa najmä tým, že podľa žalobkyne sú splnené podmienky pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku a to aj s prihliadnutím na príjmy žalobkyne. Na preukázanie svojich tvrdení žalobkyňa ako dôkaz označila Rozhodcovský rozsudok, výpis z obchodného registra spoločnosti Komora arbitrov s.r.o., Štatút Rozhodcovského súdu, uznesenie o potvrdení reštrukturalizačného plánu dlžníka KODRES-I, spol. s r. o. a ukončení reštrukturalizácie.
3. Súd zapožičal rozhodcovský spis č.k. 21/2013/KA.
4. Žalovaný (ďalej aj „žalovaná“) ako procesnú obranu tvrdil vo svojich písomných a ústnych vyjadreniach najmä to, že dôvody zrušenia Rozhodcovského rozsudku uvádzané žalobkyňou, v konaní pred rozhodcovským súdom v postavení žalovanej namietané neboli. Podľa Rozhodcovského rozsudku bola žalobkyni doručená žaloba spolu s výzvou, aby sa k žalobe písomne vyjadrila. Žalobkyňa sa k žalobe vyjadrila, avšak námietku predpojatosti rozhodcu neuplatnila a porušenie zásady rovnosti v rozhodcovskom konaní nenamietala. Bola si vedomá, že v rozhodcovskom konaní bude rozhodovať Mgr. Roman Hrabuša. Žalobkyňa napriek tomu, že mala dostatočný časový priestor na to, aby uviedla všetky skutočnosti, ktoré podľa jej názoru predstavovali dôvod na to, aby spor medzi žalovaným a ňou nebol prejednávaný v rozhodcovskom konaní pred rozhodcom, bola absolútne nečinná. Poukázala na ustanovenia § 40 ods. 4 ZoRK v znení účinnom odo dňa 1.1.2015 a prechodné ustanovenia, podľa ktorých sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konanie začaté pred 1. januárom 2015. Žalobkyňa žiadne skutočnosti týkajúce sa predpojatosti rozhodcu v konaní pred rozhodcovským súdom nenamietala. Dôvody zaujatosti, ktoré žalobkyňa uvádza trvali mohla včas namietať, nakoľko existovali už v čase rozhodcovského konania, čiže namietať ich mohla. Dôvody predpojatosti vyplývali z obchodného registra, čiže mala možnosť ich namietať. Podľa tvrdení žalovanej vo veci nerozhodoval predpojatý rozhodca, či už vo vzťahu k účastníkom konania alebo k meritu veci. K duplicitnému plneniu žalovaná uviedla, že žalobkyňa bola zaviazaná rozhodcovským rozsudkom ako ručiteľka dlžníka s tým, že v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť spoločnosti KODRES-I spol. s r. o., čiže k duplicitnému plneniu nedochádza. Žiadala súd, aby návrh na odklad vykonateľnosti Rozhodcovského súdu ako aj žalobu zamietol a priznal žalovanej nárok na náhradu trov konania. Žalovaná poukázala na výpis z obchodného registra, zmenu právnej úpravy a Rozhodcovský rozsudok.
5. Súd vykonal dokazovanie listinami založenými v súdnom spise, vykonal vo veci pojednávania, vychádzal zo zhodných skutkových tvrdení strán, ustálil nižšie uvedený skutkový a právny stav.
6. Súd vo veci vykonal pojednávania dňa 1.6.2018 a dňa 21.9.2018. Súd pojednával v neprítomnosti žalobkyne, nakoľko bola na pojednávanie riadne a v čas predvolaná, svoju neprítomnosť neospravedlnila, bola nečinná. Na pojednávaní dňa 21.9.2018 súd určil, že medzi stranami sporu je nesporné, že JUDr. Radko Petruňo bol v čase rozhodnutia rozhodcovského súdu právnym zástupcom žalobcu v rozhodcovskom konaní, spoločník a konateľom spoločnosti Komora arbitrov s.r.o. Rozhodca JUDr. Roman Hrabuša neinformoval žalobkyňu Danu Lakoštikovú o žiadnych skutočnostiach, pre ktoré by mohol byť z prejednávania rozhodovania vo veci vylúčený. Za sporné skutkové tvrdenia medzi stranami sporu súd označil predpojatosť rozhodcu Mgr. Romana Hrabuša, existenciu dôvodov pre zrušenie rozhodcovského rozsudku. Súd uviedol predbežné právne posúdenie.
7. Rozhodcovským rozsudkom Rozhodcovský súd Komory arbitrov ako stály rozhodcovský súd zriadený spoločnosťou Komora arbitrov, s.r.o., rozhodcom Mgr. Romanom Hrabušom v právnej veci žalobcu
Démos trade s.r.o. proti žalovanej Dana Lakoštiková zaviazal žalobkyňu na zaplatenie istiny vo výške 13 774,30 eur s úrokmi z omeškania a zmluvou pokutou, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku s tým, že v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť spoločnosti KODRES-I, spol. s r.o., IČO: 31 631 983 a v rozsahu plnenia spoločnosťou KODRES-I, spol. s r.o. v rozsahu jej plnenia zaniká povinnosť žalobkyne. Konanie bolo vedené pod č. k. 21/2013/KA.
8. Rozhodcovský rozsudok bol žalobkyni doručený dňa 18.2.2014, uvedené má súd za preukázané z obálky na č. l. 23 v súdnom spise, t.j. žalobu na súd podala včas v lehote 30 dní od doručenia Rozhodcovského rozsudku, nakoľko na poštu bola žaloba podaná dňa 19.3.2014 (č. l. 18).
9. Z výpisu z obchodného registra má súd za preukázané, že JUDr. Radko Petruňo bol konateľom, spoločníkom Komory arbitrov s.r.o. v čase vydania Rozhodcovského rozsudku a z Rozhodcovského rozsudku má súd za preukázané, že súčasne bol právnym zástupcom žalobcu v rozhodcovskom konaní. Medzi stranami sporu bolo nesporné, že žalobkyňa predpojatosť rozhodcu JUDr. Romana Hrabošu v rozhodcovskom konaní nenamietala, ani porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, ani duplicitu plnenia v zmysle Rozhodcovského rozsudku.
10. Podľa § 17 ZoRK účastníci rozhodcovského konania majú v rozhodcovskom konaní rovné postavenie. Každému účastníkovi rozhodcovského konania sa má poskytnúť rovnaká možnosť na uplatnenie jeho práv a na ich ochranu.
11. Podľa § 9 ods. 2 ZoRK v znení platnom v čase rozhodnutia Rozhodcovským rozsudkom zmluvné strany môžu namietať predpojatosť rozhodcu, ktorého ustanovili, len z dôvodov, o ktorých sa dozvedeli po jeho ustanovení do funkcie rozhodcu.
12. Podľa § 54b ZoRK v znení účinnom ku dňu 1.1.2015 sa ustanovenia tohto zákona použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015.
13. Podľa § 40 ods. 4 ZoRK v znení účinnom k 1.1.2015 na dôvody zrušenia rozhodcovského rozsudku podľa odseku 1 písm. a) súd neprihliadne, ak ich účastník nenamietal v konaní pred rozhodcovským súdom v lehote na to ustanovenej, inak bez zbytočného odkladu.
14. Podľa § 40 ods. 1 ZoRK v znení účinnom k 1.1.2015 tuzemský rozhodcovský rozsudok môže byť zrušený príslušným súdom len na základe žaloby účastníka rozhodcovského konania podanej proti druhému účastníkovi rozhodcovského konania, ak a) účastník rozhodcovského konania preukáže, že 1.nemal spôsobilosť uzavrieť rozhodcovskú zmluvu, rozhodcovská zmluva nebola uzavretá v súlade s právnym poriadkom, podľa ktorého sa na základe dohody zmluvných strán mala rozhodcovská zmluva uzavrieť, alebo že takáto dohoda nebola uzavretá, podľa právneho poriadku Slovenskej republiky, 2.nebol riadne upovedomený o ustanovení rozhodcu, o rozhodcovskom konaní alebo že mu nebolo umožnené sa zúčastniť na rozhodcovskom konaní, 3.rozhodcovským rozsudkom sa rozhodol spor, pre ktorý nebola uzatvorená rozhodcovská zmluva, alebo ktorý nie je v medziach rozhodcovskej doložky, alebo že rozsudok prekračuje dosah dohovoru o rozhodcovi alebo dosah rozhodcovskej doložky; ak ale môžu byť časti rozhodcovského rozsudku vo veciach podrobených rozhodcovskému konaniu oddelené od častí rozsudku pojednávajúcich o veciach, ktoré
nie sú mu podrobené, súd zruší rozhodcovský rozsudok len v dotknutej časti, 4.rozhodcovský súd nebol ustanovený, rozhodcovské konanie neprebiehalo spôsobom dohodnutým účastníkmi rozhodcovského konania alebo že sa táto dohoda neuzavrela, ak ustanovenie rozhodcovského súdu alebo priebeh rozhodcovského konania bol v rozpore s ustanoveniami tohto zákona, ak tieto skutočnosti mohli mať vplyv na rozhodnutie vo veci samej alebo b)súd zistí, že sú dôvody, pre ktoré by boli odopreté uznanie a výkon cudzieho rozhodcovského rozsudku aj bez návrhu účastníka podľa § 50 ods. 2 <https://www.slov- lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20170101> tohto zákona.
15. Podľa § 41 ZoRK v znení účinnom k 1.1.2015 žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 60 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
16. Podľa § 41 ods. 1 ZoRK v znení účinnom v čase podania žaloby žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku možno podať v lehote 30 dní odo dňa doručenia rozhodcovského rozsudku účastníkovi rozhodcovského konania, ktorý podáva žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku. Ak účastník rozhodcovského konania požiadal o opravu rozhodcovského rozsudku podľa § 36 <https:// www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/244/20090701.html>, lehota začína plynúť od doručenia rozhodnutia o oprave rozhodcovského rozsudku.
17. Súd pri právnom posúdení vo veci rozhodoval tak, že aplikoval ustanovenia §40 ZoRK účinné od 1.1.2015, pretože sa použijú aj na konania začaté pred 1. januárom 2015. V súvislosti s novelizáciou ZoRK došlo k zmene dôvodov, pre ktoré je možné rozhodcovský rozsudok zrušiť.
18. Ustanovenie § 40 ZoRK neumožňuje zrušenie rozhodcovského rozsudku pre porušenie zásady rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania podľa § 17 ZoRK v znení platnom a účinnom do 1.1.2015, t.j. v znení platnom v čase podania žaloby. Žalobkyňa dôvody podania žaloby v súvislosti s novou právnou úpravou neupravila, v konaní zostala nečinnou, nezúčastnila sa pojednávaní. Porušenie uvedenej zásady v rozhodcovskom konaní nenamietala. Skutočnosti spočívajúce podľa jej tvrdení v predpojatosti rozhodcu, ktoré vyplývali z obchodného registra mali byť dôvodom porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, t.j. boli jej známe, pretože údaje zapísané v obchodnom registri sú verejné, napriek tomu ich nenamietala. Čo sa týka porušenia zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, žalobkyňa dôvod nešpecifikovala v súlade s platným znením ZoRK v znení účinnom ku dňu 1.1.2015.
19. Súd nezistil dôvody pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku spočívajúce v skutočnosti, že podľa tvrdení žalobkyne by malo dôjsť k duplicitnému plneniu. Žalobkyňa bola Rozhodcovským rozsudkom zaviazaná ako ručiteľka dlžníka v obchodnom záväzkovom vzťahu, preto neexistuje dôvod na zrušenie Rozhodcovského rozsudku z takého dôvodu, a to aj z toho dôvodu, že taký dôvod v rozhodcovskom konaní nenamietala. Súčasťou výroku Rozhodcovského rozsudku bol aj zánik záväzku žalobkyne plniť v rozsahu v ktorom plnil dlžník, t.j. došlo k vylúčeniu duplicitného plnenia.
20. Súd v súlade s ustanovením § 40 ods. 4 ZoRK po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žalobkyňa dôvody ňou uvádzané, ako dôvody pre zrušenie Rozhodcovského rozsudku v rozhodcovskom konaní nenamietala riadne a včas, preto súd na tieto dôvody nemôže prihliadať, t.j. nie je možné z týchto dôvodov Rozhodcovský rozsudok zrušiť. Vzhľadom na vyššie uvedené súd dospel k záveru, že žalobkyňa súdu nepreukázala dôvodnosť svojej žaloby, nepreukázala existenciu dôvodov na zrušenie Rozhodcovského rozsudku, preto súd žalobu zamietol.
21. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
22. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
23. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP. Žalovaný mal v konaní plný úspech, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O výške trov konania rozhodne súdny úradník po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie bude predložené na rozhodnutie Krajskému súdu v Bratislave. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 364 CSP). V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 CSP) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e)
podpis (§ 127 ods. 1 CSP). Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania (§ 127 ods. 2 CSP). Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. Podľa § 365 ods. 1 až 3 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Exekúciu možno vykonať na návrh toho, kto je oprávnený požadovať splnenie nároku z exekučného titulu preto, že dobrovoľne nesplnil to, čo mu exekučný titul ukladá. Z dôvodov podľa osobitného predpisu môže návrh podať aj Justičná pokladnica (§ 48 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z.- Exekučný poriadok).