Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_23Cb-67-2020.pdf
PDF · 118.13 KB
Case nature
Area
Subarea
23Cb/67/2020
Rozhodnutie
Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom Mgr. Marošom Feketem v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, Bratislava, IČO: 00 585 441, zastúpeného JUDr. Danuše Tichou, advokátkou, Nám. Martina Benku 6, Bratislava, proti žalovanému: I.. V. R., nar. XX. XX. XXXX, B. U. P. XXX, o zaplatenie 97,- eura s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 97,- eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 67,- eura od 03. 09. 2017 až do zaplatenia v lehote do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žalovaný je p o v i n n ý nahradiť žalobcovi trovy konania v plnej výške, pričom o výške náhrady trov konania žalobcu rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 15. 04. 2020 sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 67,- eura s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 03. 09. 2017 až do zaplatenia a sumy 30,- eura titulom náhrady nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu, čo odôvodnil tým, že žalobca uzatvoril so žalovaným poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Dňa 10. 06. 2014 došlo k poistnej udalosti - dopravnej nehode, bližšie popísanej v priloženej Správe z Policajného inšpektorátu Enns, zavinenej vodičom motorového vozidla (poisteného u žalobcu). Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod č. PU XXXXXXXXXX a v prospech poškodeného: L. C., uhradil poistné plnenie v sume 310,48 eura na účet: Slovenská kancelária poisťovateľov (ktorá poškodeného odškodnila a následne žalobcu vyzvala na vrátenie takto vyplateného plnenia). Vyplatením poistného plnenia poškodenému prešlo na žalobcu právo na náhradu voči žalovanému. podľa ust. §12 ods. 1 písm. g/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa § 10 ods. 1 až 4 žalovaný neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti v lehote stanovenej zákonom. Žalovaný bol povinný žalobcovi uhradiť sumu 67,- eura ako regresný nárok žalobcu, nakoľko žalovaný nenahlásil poistnú udalosť žalobcovi v zákonnom termíne. Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, žalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobcu boli viackrát doručené. Vzhľadom na to, že obstaraním úradného prekladu (listinného dôkazu) pre účely súdneho sporu, v ktorom si žalobca uplatňuje pohľadávku voči žalovanému, vznikli žalobcovi (odôvodnené a účelne vynaložené) ďalšie náklady, ktoré aj v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky, žalobca si voči žalovanému uplatnil aj nárok na náhradu nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu (dôkazu) v sume 30,- eura.
2. Žalovaný nesporoval uzatvorenie poistnej zmluvy. Podľa neho však údajne poškodený L. C. bol aj podľa polície náhodný cyklista, ktorý len nahlasoval nejakú olejovú škvrnu na cyklotrase a s vozidlom žalovaného nemal nič spoločné a ani mu nebola spôsobená žiadna ujma. Policajná hliadka kontrolovala
vozidlo, ktoré bolo odstavené na odľahlom parkovisku s poruchou turbodúchadla, ale bez zjavného znečistenia okolia olejom. Žalovaný nebol v čase poruchy vozidle prítomný a necítil sa byt' ani pôvodcom tejto podľa opisu niekoľko ulíc vzdialenej olejovej škvrny. Vodič žalovaného p. B. neovládal nemecký jazyk, preto volali žalovanému. V telefonáte s hliadkou polície povedal, že pokiaľ je znečistenie olejom v okolí vozidla, alebo bude pri oprave, znečistenie odstránia sami. Policajná hliadka (aj podľa slov vodiča) sa správala ako pri bežnej kontrole, nespísala žiadnu správu o nehode, nedala podpisovať nič vodičovi, neriešila uvedenú záležitosť' ako škodovú udalosť', nežiadala žiadnu finančnú kauciu. Preto žalovaný nemal čo hlásiť' na poisťovňu. Pokiaľ' polícia evidovala nejakú škodovú udatnosť' spôsobenú vozidlom žalovaného, mala dať vedieť' žalovanému, pretože vozidlo žalovaného bolo riadne poistené a pokiaľ' by spôsobilo akúkoľvek škodu, navyše v zahraničí, určite zahlásenie na poisťovňu by bolo to najľahšie, čo by žalovaný mohol spraviť. Zo strany žalovaného preto nenastalo žiadne pochybenie, alebo zanedbanie zákonnej povinnosti.
3. Žalobca sa k veci vyjadril ešte tak, že tvrdenia žalovaného o tom, že L. C. bol „len“ náhodný cyklista, ktorý nahlásil olejovú škvrnu na cyklotrase polícii, a že s jeho vozidlom nemá nič spoločné a ani mu nebola spôsobená žiadna ujma, nie je spôsobilé uplatnený nárok žalobcu rozporovať, a to nakoľko skutočnosť o tom, že táto osoba bola nahlasovateľom (kontaktná osoba) vyplýva aj z policajnej správy predloženej žalobcom k žalobe. Faktom však je, že žalovaný nepripojil žiadne dôkazy nijako nepreukázal. Pre žalobcu ako poisťovateľa v zmysle zákona č. 381/2001 Z.z. a na plnenie zákonnej povinnosti žalobcu ako poisťovateľa vo veci samej bolo/je rozhodné to, že Slovenská kancelária poisťovateľov po tom, ako v zmysle svojej kompetencie a úlohy zverenej zákonom, poskytla poistné plnenie v sume 310,48 eura (podľa ust. § 24 ods. 2 písm. b/ zákona č. 381/2001 Z.z.) z predmetnej škodovej udalosti, a následne si u žalobcu ako poisťovateľa žalovaného uplatnila nárok na náhradu. Žalobcovi bola predložená policajná správa (už pripojená k žalobe), z ktorej zreteľne a jasne vyplýva, že pôvodcom znečistenia je motorového vozidla žalovaného (s EČV: P.) poisteného u žalobcu, pričom aj vodič nachádzajúci sa v predmetnom vozidle potvrdil, že pôvodcom znečistenia je toto vozidlo. Taktiež z tejto správy vyplýva, že privolaná policajná hliadka hneď na mieste informovala, že znečistenie bude odstránené cestnou správou Ansfelden, aby sa zabránilo prípadným nehodám a ďalšej škode na asfalte. Nakoľko k odstráneniu škody/znečistenia došlo cestnou správou Ansfelden, pričom tým vznikli náklady spojené s odstránením znečistenia a tieto boli uplatnené v poisťovni WIENER STÄDTISCHE Versicheung AG, ktorá ich nahradila a následne si uplatnila nárok na náhradu u Slovenskej kancelárii poisťovateľov. Chybná informácia o tom, že poškodený mal byť L. C., bola takto nahlásená žalobcovi Slovenskou kanceláriou poisťovateľov, a to pri uplatnení nároku, pričom vychádzala zrejme z policajnej správy (v nemčine, kde v časti uvádzajúcej informácie o L. C. ako kontaktnej osoby, zvyčajne bývajú informácie o poškodenom). Nič to však nemení na tom, že vozidlom žalovaného vznikla škoda, za ktorú zodpovedá žalovaný, a tento bol aj informovaný o tom, že škoda/znečistenie bude odstránené príslušnou cestnou správou. Žalovaný dôkaz o opaku nepredložil. Nie je preto dôvod na pochybnosti o výsledku šetrenia alebo o správe Krajinského policajného riaditeľstva Horné Rakúsko. To, že v prípade znečistenia cestných komunikácií, ak k odstráneniu znečistenia dochádza cestnou správou, hasičmi a pod., sa tak koná na náklady škodcu (pôvodcu znečistenia), musí byť dobre známe žalovanému aj zo slovenských právnych predpisov, a potom argumentácia žalovaného neobstojí a je značne účelová. Žalovaný vo svojej obrane potvrdzuje, že si bol vedomý povinnosti odstránenia znečistenia. A preto, ak iný subjekt odstránil toto znečistenie, je prirodzené, že tento má nárok na náhradu. Je preto nepochybné, že žalovaný o znečistení cestnej komunikácie vedel, ďalej o tom, že predmetná škodová udalosť je predmetom šetrenia/pátrania rakúskej polície, ako aj o tom, že znečistenie bude bezodkladne odstránené z preventívnych dôvodov cestnou správou. A preto žalovaný mal a mohol nahlásiť predmetnú škodovú udalosť žalobcovi v zákonnej lehote, čo však neurobil, a preto je nárok žalobcu uplatnený voči žalobcovi dôvodný v celosti. Len na doplnenie si dovoľujeme ešte pripomenúť, že žalovanému bola žalobcom zaslaná výzva na plnenie pred podaním žaloby, a túto žalovaný aj prevzal, no napriek tomu ani na tomto základe predmetnú škodovú udalosť poisťovateľovi nenahlásil, a nárok žalobcu nijak nerozporoval. Aj preto je argumentácia žalovaného účelová obrana. Nárok uplatnený žalobou vo veci samej vznikol zo zákona (ust. §12 zákona č. 381/2001 Z.z.) tak, ako žalobca uviedol už v žalobe. Tento druh nárokov poisťovne sa v poisťovacej praxi označuje ako postih. Nejde o postih v zmysle legálnej definície nároku podľa ust. § 440 Oobčianskeho zákonníka. Nárok poisťovne na vrátenie vyplateného poistného plnenia má sankčnú, ale i preventívnu funkciu, ktorá má viesť k potrestaniu nedodržania povinnosti a zároveň k výchove poistníkov/poistených na ich dodržiavanie. Uplatnenie nároku poisťovne často vnímajú poistení ako „nespravodlivé“ s ohľadom na uplatnený dôvod, resp. uplatnenú výšku. Taxatívne vymedzenie prípadov, keď môže poisťovňa pristúpiť k sankcii, neumožňuje
rozšírenie na iné prípady, na druhej strane však garantuje právo poisťovne na uplatnenie nároku v prípade, ktorý možno subsumovať pod § ust. 12 zákona č. 381/2001 Z.z. Z právneho hľadiska je uplatnenie nároku poisťovne limitované iba výškou vyplateného poistného plnenia a samozrejme hypotézou tejto právnej normy, pričom táto hypotéza spočíva v tom, že ak poistník/poistený porušil pri prevádzke poisteného motorového vozidla niektorú povinnosť taxatívne vymedzenú v tomto ustanovení, spôsobil tým škodu a jej náhradu poisťovňa poskytla poškodenému, potom poisťovňa má ex lege nárok proti poistníkovi/poistenému na náhradu. Toto ustanovenie plní preventívnu funkciu a má na poistených pôsobiť, aby dodržiavali povinnosti, ktoré im vyplývajú aj z iných právnych predpisov (pravidlá premávky na pozemných komunikáciách). Žalobca si voči žalovanému uplatňuje nárok na náhradu len časti vyplateného poistného plnenia (len v sume 67,- eura), čo je úplne minimálna výška za takéto porušenie zákonnej povinnosti (i zmluvnej v zmysle poistných podmienok) žalovaným. Ak by tvrdenia žalovaného boli pravdivé, žalovaný by mal zrejme k dispozícii relevantné dôkazy a tieto by predložil resp. aspoň len označil ako ním navrhované dôkazy vo veci samej už pri svojom podaní. Tvrdenia žalovaného teda (podľa nášho názoru) sú len účelovou procesnou obranou žalovaného, zrejme za účelom oddialenia plnenia svojich povinností žalobcovi, avšak nespôsobilou na rozporovanie zákonom garantovaného práva/nároku žalobcu.
4. Žalovaný sa k veci vyjadril ešte tak, že žalujúca strana tvrdí, že z policajnej správy (vypracovanej dodatočne a nepodpísanej vodičom) zreteľne a jasne vyplýva, že pôvodcom znečistenia je motorové vozidlo žalovaného. Podľa žalovaného z tohto zreteľne a jasne nič nevyplýva, pretože správa nie je spísaná na mieste a podpísaná vinníkom, resp. vodičom, pretože to by človek mohol byť pôvodcom všetkých olejových škvŕn a znečistení v okruhu 2 km od auta a dodatočná správa s odfotenými mlákami by bola dôkazový materiál. Čistenie ciest od olejových škvŕn a nečistôt je bežným úkonom a nie je možné ku všetkému priradiť' vinníka. Je bežne v EÚ zaužívané, že aj malý priestupok, resp. pokutu musí vlastník vozidla, alebo vodič po prejednaní s políciou podpísať. Pokiaľ chcela polícia niečo riešiť' dodatočnou refundáciou, bolo nevyhnutné spísanie záznamu a oznámenie vodičovi.
5. Súd na pojednávaní dňa 09. 03. 2022 vyhlásil po vykonaní dokazovania prečítaním listinných dôkazov podľa ust. § 204 C.s.p. a po záverečnom vyjadrení právneho zástupcu žalobcu a žalovaného v jeho závere uznesenie o skončení dokazovania podľa ust. § 182 C.s.p. a za účelom vyhlásenia rozsudku pojednávanie odročil podľa ust. § 219 ods. 2 C.s.p. na deň 21. 03. 2022, kedy vo veci vyhlásil rozsudok vo veci samej.
6. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: Poistkou k poistnej zmluve, Správou z Policajného inšpektorátu Enns s pripojeným slovenským prekladom, Vyčíslením škody (cestnej správy Ansfelden) spolu s Uplatnením nároku (u poisťovateľa WIENER STÄDTISCHE Versicheung AG), Listom Slovenskej kancelárie poisťovateľov zo dňa 26. 06. 2017, Oznámením o poistnom plnení, Výzvou na zaplatenie náhrady poistného plnenia zo dňa 14. 08. 2017 spolu s doručenkou zo dňa 18. 08. 2017, Urgenciou na zaplatenie náhrady poistného plnenia alebo jeho časti zo dňa 27. 11. 2017, faktúrou č. FO 19 581, exkasom zo dňa 05. 11. 2019, čím vykonal všetky stranami sporu označené a navrhnuté dôkazy, z ktorých následne vychádzal pri zistení doleuvedeného skutkového stavu.
7. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
9. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri.
10. Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka podnikateľom podľa tohto zákona je osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia.
11. Podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
12. Podľa ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
13. Podľa ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
14. Podľa ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony.
15. Podľa ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
16. Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.Podľa ust. § 788 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistnou zmluvou sa poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná platiť poistné.
17. Podľa ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka osobitný predpis môže ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu (povinné zmluvné poistenie).
18. Podľa ust. § 790 písm. c/ Občianskeho zákonníka poistiť možno najmä zodpovednosť za škodu vzniknutú na živote a zdraví alebo na veci, prípadne zodpovednosť za inú majetkovú škodu (poistenie zodpovednosti za škodu).
19. Podľa ust. § 797 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).
20. Podľa ust. § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
21. Podľa ust. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.
22. Podľa ust. § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
23. Podľa ust. § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
24. Podľa ust. § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť.
25. Podľa ust. § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.
26. Podľa ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
27. Podľa ust. § 420 ods. 3 Občianskeho zákonníka zodpovednosti sa zbaví ten, kto preukáže, že škodu nezavinil.
28. Podľa ust. § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
29. Podľa ust. § 1 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov tento zákon upravuje povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len "poistenie zodpovednosti") a zriadenie Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ďalej len "kancelária").
30. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený je povinný písomne oznámiť poisťovateľovi vznik škodovej udalosti a) do 15 dní po jej vzniku, ak vznikla na území Slovenskej republiky, b) do 30 dní po jej vzniku, ak vznikla mimo územia Slovenskej republiky.
31. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla vo všeobecných poistných podmienkach možno určiť prípady, keď možno lehoty podľa odseku 1 primerane predĺžiť. Po oznámení škodovej udalosti je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa a predložiť v dohodnutej lehote doklady, ktoré si poisťovateľ vyžiada.
32. Podľa ust. § 10 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený je povinný bez zbytočného odkladu poisťovateľovi písomne oznámiť, že a) bol proti nemu uplatnený nárok na náhradu škody a vyjadriť sa k požadovanej náhrade a jej výške, b) v súvislosti so škodovou udalosťou sa začalo trestné stíhanie alebo konanie o priestupku a zabezpečiť, aby bol poisťovateľ informovaný o ich priebehu a výsledkoch; ak má poistený právneho zástupcu, je povinný oznámiť poisťovateľovi jeho meno, priezvisko a trvalý pobyt alebo jeho obchodné meno a sídlo, c) právo na náhradu škody bolo riadne uplatnené; v takomto prípade je poistený povinný postupovať podľa pokynov poisťovateľa.
33. Podľa ust. § 10 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený je povinný bez zbytočného odkladu oznámiť poisťovateľovi, že nastali okolnosti odôvodňujúce prechod práva podľa § 13 na poisťovateľa a odovzdať mu doklady potrebné na uplatnenie týchto práv.
34. Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ má proti poistníkovi nárok na náhradu poistného plnenia alebo jeho časti, ktoré za neho vyplatil z dôvodu škody spôsobenej prevádzkou motorového vozidla, ak porušil povinnosť ohlásiť dopravnú nehodu podľa osobitného predpisu, ktorá je poistnou udalosťou.
35. Podľa ust. § 185 ods. 2 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“) súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
36. Podľa ust. § 185 ods. 3 C.s.p. súd aj bez návrhu môže vykonať dôkazy na zistenie, či sú splnené procesné podmienky, či navrhované rozhodnutie bude vykonateľné, a na zistenie cudzieho práva.
37. Podľa ust. § 186 ods. 2 C.s.p. súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli, súd neprihliada.
38. Súd mal na základe zisteného skutkového stavu za to, že medzi žalobcom a žalovaným vznikol uzavretím poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorou si žalovaný splnil svoju zákonnú povinnosť v zmysle ust. § 789 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. obchodný záväzkový vzťah podľa ust. § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka, keďže v čase uzavretia tejto zmluvy obe zmluvné strany vystupovali ako podnikatelia (žalobca v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodná spoločnosť a žalovaný v zmysle ust. § 2 ods. 2 písm. b/ Obchodného zákonníka ako živnostník) a s prihliadnutím na všetky okolnosti (predmety ich podnikateľskej činnosti) bolo zrejmé, že sa tento ich záväzkový vzťah týkal podnikateľskej činnosti. Preto sa na tento ich zmluvný vzťah použil právny režim Obchodného zákonníka okrem tých práv a povinností, ktoré Obchodný zákonník neupravuje a na ktorých úpravu sa prostredníctvom ust. § 1 ods. 2 Obchodného zákonníka v spojení s ust. § 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka, resp. ust. § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka (ustanovenia o poistnej zmluve ako zmluvnom type) použil právny režim Občianskeho zákonníka. Okrem toho sa na daný záväzkový vzťah aplikoval aj osobitný zákon č. 381/2001 Z.z. upravujúci práva a povinnosti žalobcu aj žalovaného z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Z dôvodu, že peňažný nárok žalobcu vznikol na základe zákonom predpokladaných skutočností a nie skutočností vyplývajúcich z obchodného záväzkového vzťahu, t.j. uzavretej poistnej zmluvy, nárok žalobcu na úroky z omeškania sa spravuje ustanovenia Občianskeho zákonníka.
39. Žalobca ako právnická osoba - podnikateľ, podnikajúci v oblasti poisťovacej činnosti a žalovaný ako právnická osoba - podnikateľ uzatvoril v písomnej forme poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX o poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla žalovaného. Na základe tvrdení strán sporu nebolo sporným, že žalovaný platil žalobcovi dohodnuté poistné riadne a včas. Dňa 10. 06. 2014 došlo k zisteniu udalosti - objaveniu olejovej škvrny na vozovne, bližšie popísanej v priloženej Správe z Policajného inšpektorátu Enns, Rakúska republika zo dňa 11. 06. 2014. V uvedenej policajnej správe sa uvádzalo, že na vozovke bola zistená olejová škvrna s priemerom cca. 3 metre, pri ktorej bolo zaparkované motorové vozidlo patriace žalovanému. Prítomný vodiť žalovaného p. B. uviedol, že v predchádzajúci deň mal na tomto motorovom vozidle jeho šéf, ktorým bol žalovaný, poškodené turbodúchadlo a on je pôvodcom predmetnej olejovej škvrny, pričom z telefonátu so žalovaným príslušný policajný orgán konštatoval, že žalovaný uviedol, že olejovú škvrnu odstráni nasledujúci deň. Uvedenú poistnú udalosť žalobca likvidoval pod č. PU XXXXXXXXXX v prospech poškodeného - L. C. a uhradil poistné plnenie v sume 310,48 eura na účet Slovenskej kancelárie poisťovateľov (ktorá poškodeného odškodnila a následne žalobcu vyzvala na vrátenie takto vyplateného plnenia). Žalobca vyzval žalovaného na úhradu žalovanej sumy, žalovaný však túto neuhradil ani len sčasti, a to aj napriek tomu, že mu písomné výzvy žalobcu boli viackrát doručené. Žalobca si uplatnil u žalovaného sumu 67,- eura ako nárok na náhradu poistného plnenia z dôvodu, že žalovaný nenahlásil dopravnú nehodu v zákonnom termíne 30 dní od vzniku poistnej udalosti (nakoľko vznikla mimo územia Slovenskej republiky).
40. Žalovaný sa bránil tým, že „L. C., ktorý len nahlasoval nejakú olejovú škvrnu na cyklotrase a s vozidlom žalovaného nemal nič spoločné, bol aj podľa polície náhodný cyklista a ani mu nebola spôsobená žiadna ujma“. Túto obranu žalovaného súd považoval za nedôvodnú, a to na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, pretože v oznámení Slovenskej kancelárii poisťovateľov je uvedená výška sumy za odstraňovanie predmetnej olejovej škvrny, ktorá bola ustálená na sumu 110,55 eura a spracovateľský poplatok bol stanovený na sumu 200,- eura, pričom Slovenská kancelária poisťovateľov bola vyzvaná na úhradu týchto súm nie poškodenému L. C., ale poisťovateľovi WIENER STÄDTISCHE Versicheung AG. Súd mal teda za to, že uvedená poistná udalosť (vznik olejovej škvrny na vozovke) najprv Slovenská kancelária poisťovateľov a následne žalobca likvidovali nie L. C., ktorý bol podľa Správy z Policajného inšpektorátu Enns, Rakúska republika zo dňa 11. 06. 2014, v ktorej bola táto osoba označená ako kontaktná osoba a nahlasovateľ, ale poisťovateľovi WIENER STÄDTISCHE Versicheung AG.
41. Žalovaný sa ďalej bránil tým, že „policajná hliadka (aj podľa slov vodiča p. B.) sa správala ako pri bežnej kontrole, nespísala žiadnu správu o nehode, nedala vodičovi nič podpisovať, neriešila uvedenú záležitosť' ako škodovú udalosť a nežiadala ani žiadnu finančnú kauciu, preto žalovaný nemal čo hlásiť' žalobcovi“. Uvedenému tvrdeniu výslovne odporuje Správa z Policajného inšpektorátu Enns, Rakúska republika zo dňa 11. 06. 2014, v ktorej je uvedené, že žalovaný je pôvodcom predmetnej olejovej škvrny, čo mal uviesť prítomný šofér vozidla p. B.. V tejto správe zároveň príslušný policajný orgán konštatoval, že žalovaný v telefonickom rozhovore uviedol, že olejovú škvrnu odstráni nasledujúci deň. Z uvedených informácií obsiahnutých v Správe z Policajného inšpektorátu Enns, Rakúska republika zo dňa 11. 06. 2014 je teda zrejmé, že za zodpovedného za vznik predmetnej olejovej škvrny označil prítomný vodič p. B. žalovaného a sám žalovaný uznal svoju zodpovednosť tým, že sa zaviazal danú olejovú škvrnu odstrániť.
42. Žalovaný sa ešte bránil tým, že „policajná správa o škodovej udalosti bola poslaná pod viac ako 3 rokoch, a teda nemohol vedieť, že daný výsluch vodiča p. B. policajnou hliadkou v roku 2014 je hodnotený ako vypísanie správy o škodovej udalosti, preto uvedenú skutočnosť nemohol oznámiť žalobcovi“. Súd uvedené tvrdenie žalovaného nepovažoval za relevantné, nakoľko mal s predmetnej policajnej správy preukázané, že bola spísaná dňa 11. 06. 2014, pričom druhou otázkou bola lehota, v ktorej bola zaslaná poisťovni. Žalovaný mal možnosť namietať premlčanie žalovanej pohľadávky z dôvodu, že od vzniku poistnej udalosti ako škodovej udalosti do likvidovania nákladov na odstránenie tejto poistnej udalosti márne uplynula zákonom stanovená lehota, avšak žalovaný námietku premlčania v konaní nevzniesol. Z tohto dôvodu súd nemohol prihliadať na lehotu, ktorá uplynula od vzniku poistnej udalosti až po jej likvidáciu žalobcom a následné vyzvanie žalovaného žalobcom na jej úhradu.
43. Pri hodnotení obrany žalovaného súd, použijúc ust. § 185 ods. 2 a 3 Civilný sporových poriadok vychádzal z toho, jednou zo základných zásad, na ktorých je postavený Civilný sporových poriadok je to, že strana sporu je povinná sama navrhovať alebo označovať dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, nemôže tak za ňu robiť súd. Tento princíp kontradiktórnosti je výslovne uvedený a vyplýva z citovaných zákonných ustanovení. Žalovaný aj napriek otázke súdu na pojednávaní dňa 09. 03. 2022, či navrhuje nejaké dôkazy na preukázanie svojich tvrdení výslovne uviedol, že nenavrhuje. Súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaný okrem dvoch svojich písomných vyjadrení nepredložil v konaní žiaden listinný dôkaz, ani nenavrhol vykonať akýkoľvek iný dôkaz, napríklad výsluch vodiča p. B., za prítomnosti ktorého bola spisovaná predmetná policajná správa. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný v konaní predniesol iba svoje tvrdenia, ktoré však nepodložil žiadnymi dôkazmi, ktoré by tieto jeho tvrdenia preukázali a vyvrátili by tvrdenia žalobcu, preto im súd nemohol vyhovieť, takže tvrdenia žalobcu považoval za jednoznačne preukázané ním predloženými listinnými dôkazmi.
44. Vyplatením poistného plnenia žalobcom prešlo na žalobcu právo na náhradu voči žalovanému. podľa ust. § 813 ods. 1, § 420 ods. 1 a 3 a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka a §12 ods. 1 písm. e/ zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pretože žalovaný podľa ust. § 10 ods. 1 až 4 zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla neoznámil žalobcovi vznik škodovej udalosti v lehote stanovenej zákonom, teda v lehote 30 dní. Tu mal súd za to, že žalovaný nepreukázal vznik okolností, ktoré by ho zbavili zodpovednosti za vznik predmetnej škodovej udalosti, ktorá bola likvidovaná žalobcom, ani nepreukázal žiadne liberačné dôvody, ktoré by ho oslobodili od povinnosti oznámiť vznik škody v zákonom stanovenej 30 dňovej lehote žalobcovi, pričom dôvody, pre ktoré tak žalovaný neurobil podľa jeho tvrdení, že nevedel o tom, že predmetná olejová škvrna bude považovaná za škodu neboli zo strany žalovaného relevantne v konaní preukázané, takže im sú nemohol vyhovieť.
45. Žalobca si voči žalovanému uplatnil uhradenie sumy 67,- eura ako regresný nárok, i keď žalobca uhradil Slovenskej kancelárii poisťovateľov za samotné zlikvidovanie predmetnej škodovej udalosti sumu 110,48 eura. Tu súd uznal nárok žalobcu, aby si v rámci regresného nároku uplatnil voči žalovanému ako škodcovi buď náhradu celej sumy, ktorú uhrádzal titulom likvidácie poistnej udalosti, alebo náhradu len jej časti. Nakoľko žalobca využil svoje právo uplatňovať aj len časť ním už uhradenej sumy, súd, keďže nemôže priznať žalobcovi viac, ako sa domáha podľa ust. § 216 Civilného sporového poriadku, priznal žalobcovi uplatňovanú sumu 67,- eura. Súd preto uzavrel, že žalovaný spôsobil škodu motorovým vozidlom a bez dôvodov hodných osobitného zreteľa porušil povinnosti podľa ust. § 10 ods. 1 až 4 zákona
č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (t.j. nenahlásil dopravnú nehodu v zákonnom termíne). Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia považoval súd nárok žalobcu na zaplatenie žalovanej istiny za dôvodný v plnom rozsahu žalovanej istiny 67,- eura.
46. Vzhľadom na to, že obstaraním úradného prekladu (listinného dôkazu) pre účely súdneho sporu, v ktorom si žalobca uplatňoval pohľadávku voči žalovanému, vznikli žalobcovi ďalšie náklady, ktoré v zmysle ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky, súd priznal žalobcovi voči žalovanému aj nárok na náhradu nákladov spojených so zabezpečením úradného prekladu (dôkazu) v sume 30,- eura.
47. Podľa ust. § 559 Občianskeho zákonníka splnením dlh zanikne. Dlh musí byť splnený riadne a včas.
48. Podľa ust. § 517 ods. 1 vety prvej Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
49. Podľa ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
50. Podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. v znení účinnom od 01. 02. 2013 výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
51. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 03. 09. 2017 ako prvého dňa omeškania žalovaného s povinnosťou zaplatiť peňažné plnenie žalobcovi vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného potom výška úrokov z omeškania patriaca žalobcovi ku dňu uplatnenia si úroku z omeškania žalobcom, t.j. 03. 09. 2017 bola 5 % ročne. Nakoľko si žalobca uplatnil úrok z omeškania vo výške 5 % ročne, súd mu vzhľadom na uvedené priznal výšku úroku z omeškania v uplatnenej výške až do reálneho zaplatenia dlžnej sumy žalovaným žalobcovi.
52. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
53. Podľa ust. § 262 ods. 1 C.s.p. o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
54. Podľa ust. § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
55. Súd o náhrade trov konania rozhodol podľa ust. § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku a trovy konania v plnej výške priznal žalobcovi ako úspešnému účastníkovi konania podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom o ich výške bude súd rozhodovať po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník v zmysle ust. § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré môže strana sporu podať v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozhodnutie na súde, proti ktorému rozhodnutie smeruje (ust. § 355 ods. 1 C.s.p. v spojení s ust. § 362 C.s.p.).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (ust. § 363 C.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (ust. § 364 C.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.