Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_35Er-1937-2010.pdf
PDF · 78.57 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-35Er/1937/2010
Uznesenie
Okresný súd Košice II v exekučnej veci oprávneného: Sociálna poisťovňa so sídlom v Bratislave, pobočka Košice, so sídlom v Košiciach, Festivalové námestie 1, IČO: 30 807 484 proti povinnému: FERROSTAV PLUS a.s. KOŠICE, so sídlom v Košiciach, Moldavská 43/A, IČO: 36 208 507 o vymoženie 844,20 € s príslušenstvom a trov exekúcie vedenej súdnym exekútorom JUDr. Jurajom Sabolom
rozhodol:
Exekúciu z a s t a v u j e.
Oprávnený je p o v i n n ý nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Jurajovi Sabolovi, so sídlom v Košiciach, Svätoplukova 6 trovy exekúcie vo výške 33,19 €, do 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Oprávnený sa podaným návrhom zo dňa 09.11.2010 domáhal u súdneho exekútora JUDr. Juraja Sabola vykonania exekúcie voči povinnému na vymoženie 844,20 € s príslušenstvom na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky v Košiciach č. 700-3411127710-GC04/10 zo dňa 08.09.2010. Dňa 11.11.2010 doručil súdny exekútor súdu žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie s prílohami, na základe ktorej mu súd udelil poverenie č. 5803 109647 zo dňa 24.11.2010. Dňa 19.10.2015 doručil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) s odôvodnením, že povinný bol dňa 15.12.2012 vymazaný z obchodného registra. Súdny exekútor si zároveň uplatnil trovy exekučného konania vo výške 33,19 € + 1,50 € poštovné ako budúce hotové výdavky po zastavení exekúcie pri vrátení poverenia. Podľa ust. § 243b ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekučné konania začaté pred 1. novembrom 2013 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak. Podľa ust. § 243b ods. 2 Exekučného poriadku ustanovenia § 36 ods. 8 až 13, § 46 ods. 3 až 7 a § 60 ods. 2 sa použijú aj na konania začaté pred 1. novembrom 2013. Podľa ust. § 243b ods. 3 Exekučného poriadku o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 1. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca. Podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Pri posudzovaní dôvodov zastavenia exekúcie súd vychádzal z toho, že zastavenie exekúcie podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku prichádza do úvahy len vtedy, ak nie je daný iný dôvod na zastavenie exekúcie uvedený v § 57 Exekučného poriadku a jej pokračovanie by sa priečilo zásadám exekučného konania. Podmienkou však je, že takýto dôvod vznikol po vydaní exekučného titulu a bolo rozhodnutím súdu vyslovené, že exekúcia je neprípustná.
Preto súd najskôr skúmal, či nie sú splnené podmienky pre zastavenie exekúcie podľa iného ustanovenia § 57 ods. 1 Exekučného poriadku. Podľa ust. § 57 ods. 1 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 exekúciu súd zastaví, ak a) sa začala a rozhodnutie sa dosiaľ nestalo vykonateľným, b) rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo po začatí exekúcie zrušené alebo sa stalo neúčinným, c) zastavenie exekúcie navrhol ten, kto navrhol jej vykonanie, d) exekúcia postihuje veci alebo práva, ktoré sú vylúčené z exekúcie alebo nepodliehajú exekúcii podľa tohto zákona alebo podľa osobitného zákona, e) bolo právoplatne rozhodnuté, že exekúcia postihuje vec, na ktorú má niekto právo nepripúšťajúce exekúciu (§ 55), f) po vydaní rozhodnutia zaniklo právo ním priznané, g) exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať, h) majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, i) oprávnený nezaplatí súdny poplatok za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, j) pri exekúcii predajom zálohu zaniklo záložné právo a oprávnený bol záložným veriteľom, k) rozhodol, že majetok štátu podľa § 61c ods. 2 je nevyhnutne potrebný na plnenie úloh štátu alebo na plnenie verejnoprospešného účelu. Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, po oboznámení sa s obsahom spisu, ako aj listinných dôkazov v ňom založených dospel súd k záveru, že okrem písm. g/ prichádza do úvahy len zastavenie exekúcie podľa písm. h/ tohto ustanovenia, teda z dôvodu nemajetnosti povinného. Zastavenie exekúcie z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vyjadruje zámer zákonodarcu, podľa ktorého účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. V prípade zastavenia exekúcie pre nedostatok majetku je nevyhnutné uvažovať o celom majetku povinného, a nie iba o časti, ktorá sa v konkrétnom prípade exekvuje, a ukáže sa, že výťažok z nej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Nemajetnosť povinného musí byť navyše konštatovaná súdnym exekútorom na základe vykonaných šetrení majetkových pomerov povinného v priebehu exekučného konania a súd nie je viazaný rozhodnutím v inej veci, že povinný je nemajetný. Vychádzajúc z uvedeného súd z obsahu exekučného spisu súdneho exekútora zistil, že súdny exekútor po udelení poverenia na vykonanie exekúcie vydal dňa 06.12.2010 upovedomenie o začatí exekúcie, ktoré bolo povinnému riadne doručené na poslednú známu adresu sídla spoločnosti. V exekučnom spise súdneho exekútora sa ďalej nachádza vyhlásenie povinného zo dňa 29.10.2010, v ktorom tento uvádza, že napriek tomu, že povinná spoločnosť je zapísaná v obchodnom registri, už dlhodobo /od januára 2010/ nevykonáva žiadnu činnosť a nevlastní žiadny hnuteľný a nehnuteľný majetok. Vzhľadom na nepriaznivú finančnú situáciu nie je schopná splácať svoje záväzky, a preto pripravuje podanie návrhu na vyhlásenie konkurzu. Napriek tomuto vyhláseniu oprávnený dňa 07.02.2011 súdnemu exekútorovi oznámil, že povinný uhradil dňa 10.01.2011 oprávnenému sumu 229,10 €. V exekučnom spise súdneho exekútora sa nachádza aj záznam zo služobnej cesty konanej dňa 03.11.2010 za účelom preverenia majetkových pomerov povinného na základe jeho vyhlásenia. Počas tejto služobnej cesty žiadny majetok povinného zistený nebol. Ďalej sa v spise nachádza výpis z obchodného registra, z ktorého je zrejmé, že povinný bol z neho dňa 15.12.2012 ex. offo vymazaný, a to na základe uznesenia Okresného súdu Košice I spis. zn. 32K/28/2011-154 zo dňa 24.09.2012. Podľa údajov uverejnených v obchodnom vestníku bol konkurz na majetok povinného zrušený pre nedostatok majetku. Vzhľadom na vyššie uvedené súd rozhodol tak, že exekúciu podľa ust. § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku zastavil. Podľa ust. § 200 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ust. § 196 Exekučného poriadku platného do 31.10.2013 za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku platného do 31.10.2013 trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Trovy exekúcie boli súdnym exekútorom špecifikované nasledovne: Minimálna odmena...........................................................................................................33,19 € Budúce poštovné pri vrátení poverenia..............................................................................1,50 € Spolu.................................................................................................................................34,69 €
Podľa ust. § 3 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov (ďalej len „vyhláška“) súdnemu exekútorovi patrí popri odmene náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri výkone exekučnej činnosti.
Podľa ust. § 14 ods. 1 vyhlášky ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 eura. Podľa ust. § 14 ods. 2 vyhlášky paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura. Podľa ust. § 15 ods. 1 vyhlášky paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného. Podľa ust. § 22 ods. 1 vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky. Podľa ust. § 25 vyhlášky v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou. Vychádzajúc z citovaných ustanovení súd skúmal, či boli trovy exekúcie súdnym exekútorom vyčíslené v súlade s vyhláškou. Súdny exekútor si vyčíslil odmenu určenú paušálnou sumou vo výške 33,19 €. Nakoľko súdny exekútor má v zmysle § 14 ods. 1 vyhlášky nárok na odmenu v minimálnej výške 33,19 €, súd mu priznal odmenu tak, ako si ju vyčíslil. Pokiaľ ide o vyčíslenú náhradu hotových výdavkov v podobe poštovného do budúcna pri vrátení poverenia, súd túto súdnemu exekútorovi nepriznal, a to z nasledovných dôvodov: Je nesporné, že Exekučný poriadok ukladá súdnemu exekútorovi povinnosť vrátiť súdu poverenie na vykonanie exekúcie, avšak už mu neukladá spôsob jeho vrátenia. To znamená, že súdny exekútor môže vrátiť poverenie súdu aj napr. osobne do podateľne príslušného súdu, pričom v takom prípade by mu náhrada za poštovné nepatrila. Okrem toho, vykonanie tohto úkonu exekučnej činnosti si súd nemal možnosť overiť z exekučného spisu súdneho exekútora, preto mu náhradu hotových výdavkov vo výške 1,50 € nepriznal. Súd teda priznal súdnemu exekútorovi len odmenu vo výške 33,19 €. Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013 ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. Pretože exekúcia bola zastavená z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, súd rozhodol tak, že povinnosť nahradiť súdnemu exekútorovi priznané trovy exekúcie uložil oprávnenému.
Poučenie:
Proti výroku tohto uznesenia o zastavení exekúcie je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 CSP - v podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, s uvedením spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody ) a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh ). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti výroku tohto uznesenia o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné (§ 355 ods. 2 C. s. p. v spojení s § 357 C. s. p.).