Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_51Ek-569-2018.pdf
PDF · 103.53 KB
Case nature
Subarea
51Ek/569/2018
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom: Pajštúnska 5, 85102 Bratislava, IČO: 35724803, v zast.: TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska 5, 85102 Bratislava, IČO: 36613843, proti povinnému: F. E., V.. XX.X.XXXX, B. P.: XXXXX L., D. V. E.: V. XX/XX, XXX XX R., o vymoženie 850,28 EUR s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom: J.. R. J., T. T. F. Ú.: T. T. XX, XXXXX Ž., Y. T.. O.. F. XXX/XX, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie v celom rozsahu z a m i e t a .
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 21.3.2018 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 850,28 EUR s príslušenstvom, na základe exekučného titulu
- Rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácii pre arbitráž, zriadený záujmovým združením právnických osôb Asociácia pre arbitráž so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971, sp. zn. SRSAspA 01156/17 zo dňa 5.6.2017, ktorý nadobudol právoplatnosť 30.10.2017 a vykonateľnosť 3.11.2017. Rozhodcom bol R.. I. R., K..R..
2. Súd vydal dňa 11.5.2018 poverenie na vykonanie exekúcie, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: J.. R. J., T. T.E. F. Ú.: T. T. XX, XXXXX Ž., (ďalej len „exekútor“), ktorý ju vedie pod sp. zn. F. XXX/XX (F. XXX).
3. Exekútor predložil súdu dňa 3.8.2018 návrh povinného na zastavenie exekúcie (ďalej aj „návrh“), upovedomenie o začatí exekúcie s doručenkou, preukazujúcou doručenie upovedomenia povinnému, výzvu oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu povinného spolu s doručenkou, vyjadrenie exekútora k návrhu povinného. Dňa 10.8.2018 exekútor doručil súdu vyjadrenie oprávneného k návrhu povinného. Exekútor sa vo svojom vyjadrení k návrhu povinného vyjadril tak, že ho navrhol zamietnuť nakoľko nepreukázal žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zastavenie exekúcie.
4. Exekútor vydal upovedomenie o začatí exekúcie dňa 22.5.2018, ktoré bolo doručené povinnému dňa 10.7.2018. Návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 16.7.2018 bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 18.7.2018, teda v zákonnej 15-dňovej lehote odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie.
5. Povinný exekúciu navrhol zastaviť z dôvodu, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti. Súčasne namietol nezákonnosť rozhodcovského rozsudku z dôvodu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že rozhodcovská zmluva je neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka; ďalej z dôvodu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilý na
rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa, najmä európske smernice a rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, čo predstavuje samo o sebe dôvod na zrušenie rozhodcovského rozsudku. /§ 40 ods. 1 písm. j) zákona č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní/; ďalej z dôvodu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa vopred nemohla skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, nakoľko ich nikdy nečítala a preto sú tieto zmluvné podmienky neprijateľnými podľa § 53 ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka - rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi / § 45 ods. 1 písm. c) zákona 244/2002 z. z, o rozhodcovskom konaní/ a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok/ § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka/; ďalej z dôvodu, že v Obchodnom vestníku je neprimerane ťažké nájsť vnútorný poriadok rozhodcovského súdu a je neprimerané žiadať o postup podľa pravidiel, ktoré sú veľmi ťažko prístupné. Ďalej uviedla, že ako povinná nedisponuje žiadnou informáciou o tom, že medzi ňou a spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. bol akýkoľvek zmluvný vzťah. Exekúciu navrhla s poukazom na § 45 ods. 1. písm. c) zákona 244/2002 z.z. bo rozhodcovskom konaní zastaviť.
6. Oprávnený vo svojom vyjadrení uviedol, že povinný nepreukázal splnenie ani jednej z podmienok uvedenej v § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a vzhľadom na uvedené nesúhlasí so zastavením exekúcie. Vo svojom vyjadrení uviedol, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má tie isté vlastnosti ako právoplatný rozsudok všeobecného súdu SR, z čoho vyplýva, že je prekážkou pre opätovné prejednanie veci, je právne záväzný a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný, teda je spôsobilý byť podkladom pre výkon exekúcie. Poukázal na ust. § 41 zákona č. 335/2014 z.z. zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní. Uviedol, že súd, ktorý koná vo veci exekúcie je príslušný konať iba ako exekučný súd, z čoho vyplýva, že exekučný súd nie je vecne príslušný konať vo veci ako súd vyššej inštancie. Takýto stav by bol v rozpore s ustálenou judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva i Ústavného súdu SR, ktoré konštante judikujú, že ústava, resp. dohovor chránia „nie teoretické a iluzórne práva ale práva konkrétne a účinné“ (I ÚS 5/02, ÚS SR) . Poukázal na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Hutten - Czapska proti Poľsku, § 168) Povinný svojim vlastným podpisom spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy vyjadril súhlas s jej uzatvorením, ktorá umožňuje, aby prípadné spory zo zmluvných vzťahov s dodávateľom rozhodoval Stály rozhodcovský súd. Uviedol, že povinný sa slobodne rozhodol uzavrieť s oprávneným spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu, ktorá bola samostatným dokumentom a nebola súčasťou dohody o uznaní záväzku. Poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3MCdo 11/2010 zo dňa 26.9.2011, pričom uviedol, že zo zákonného ustanovenia § 45 ods. 1 písm. c) zákona č. 244/2002 Z.z, vyplýva, že rozpor s dobrými mravmi je viazaný na plnenie a nie iba na to, či samotná spotrebiteľská zmluva obsahuje neprijateľnú podmienku; nie každá skutočnosť hodnotená ako neprijateľná podmienka spôsobuje rozpor plnenia s dobrými mravmi. Rozhodujúce je bude len, či plnenie, ktoré má byť vykonané odporuje alebo neodporuje dobrým mravom, len tento zákonný dôvod umožňuje zastaviť exekučné konanie. Dal do pozornosti, že rozhodcovská zmluva a dohoda o uznaní záväzku boli povinnému zaslané na adresu jeho bydliska. To znamená, že mal dostatok času na preštudovanie týchto dokumentov. Ďalej oprávnený poukázal na Uznesenie Krajského súdu v Nitre zo dňa 28.1.2016 sp. zn. 9CoE/265/2015.
7. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Ex. por.“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods.2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
8. Podľa § 61l ods. 3 Ex. por., ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.
9. Podľa § 41 ods. 1 zákona číslo 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďlej len „ZoSRK“), Doručený rozhodcovský rozsudok má za
podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
10. Podľa § 41 ods. 2 ZoSRK, Rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.
11. Podľa § 3 ZoSRK, v znení do 31.12.2016 ako aj v platnom znení (1) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva je dohoda medzi dodávateľom a spotrebiteľom o tom, že spory, ktoré medzi nimi vznikli alebo vzniknú zo spotrebiteľskej zmluvy alebo s touto spotrebiteľskou zmluvou súvisia, rozhodne v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní určený stály rozhodcovský súd zapísaný v zozname podľa § 18 a určený v tejto spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva zaväzuje aj právnych nástupcov zmluvných strán. (2) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy a nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním. Písomná forma spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy je zachovaná aj vtedy, ak bola uzavretá elektronickými prostriedkami, ktoré umožňujú zachytenie jej obsahu a identifikáciu zmluvných strán, ktoré spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzavreli. (3) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí obsahovať a) identifikačné údaje zmluvných strán v rozsahu obchodné meno, sídlo, identifikačné číslo dodávateľa a meno, priezvisko, bydlisko spotrebiteľa, b) označenie spotrebiteľskej zmluvy alebo spotrebiteľských zmlúv, na spory z ktorých sa vzťahuje spotrebiteľská rozhodcovská zmluva, c) označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla, d) webové sídlo stáleho rozhodcovského súdu, na ktorom je zverejnený rokovací poriadok stáleho rozhodcovského súdu (ďalej len „rokovací poriadok“), ako aj aktuálne údaje podľa § 18 ods. 3 a adresu pre elektronickú komunikáciu a e) poučenie podľa vzoru uvedeného v prílohe č. 1. (4) Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nesmie obsahovať dohodu o osobe konkrétneho rozhodcu. (5) Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy.
12. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle ustanovení Exekučného poriadku v platnom znení a taktiež sa oboznámil s vyjadrením oprávneného a vyjadrením súdneho exekútora. Súd má za preukázané, že povinný podal návrh na zastavenie exekúcie v zákonnej lehote. Súd sa plne stotožňuje s vyjadrením oprávneného a exekútora, že povinný nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie.
13. Exekučný súd pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie, ktorá sa má viesť na základe exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok vydaný v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní je oprávnený skúmať exekučný titul iba v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Ex. por., a to či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu a či je vykonateľné. Súd už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie nevzhliadol dôvod na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie, a mal preukázané, že mu bolo predložené vykonateľné rozhodnutie rozhodcovského súdu, ktorý mal v čase konania povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, rozhodnutie spĺňalo náležitosti podľa zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, rozhodoval rozhodca, ktorý bol v čase konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory. Rovnako rozhodcovská zmluva spĺňala podmienky podľa osobitného predpisu a je platná.
14. Pokiaľ sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, ktoré umožňujú účastníkovi tohto konania, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (pozri § 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní) skúmanie tejto právomoci exekučným súdom v exekučnom konaní nevylučujú. V prípade,
keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iura scripta sunt“ („práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“ alebo „zákony sú písané pre bdelých“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky. Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsahom upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.
15. Dňa 1.1.2015 nadobudol účinnosť ZoSRK. Podľa dôvodovej správy ZoSRK jeho účelom je vytvoriť osobitný druh mimosúdneho riešenia sporov blízky rozhodcovskému konaniu, ktorý umožní riešiť spotrebiteľské spory pri zachovaní garancie ochrany práv spotrebiteľa. Potreba samostatnej právnej úpravy spotrebiteľského rozhodcovského konania vyplynula zo súčasného nelichotivého stavu a skutočnosti, že za posledné obdobie expandoval výskyt negatívnych skúseností s činnosťou rozhodcovských súdov v spotrebiteľských sporoch. Ďalším dôvodom bola aj potreba zosúladenia vnútroštátneho právneho poriadku s právnymi aktmi Európskej únie v tejto oblasti. Nová právna úprava je postavená na týchto základných pilieroch, ktoré majú prispieť k zvýšenej ochrane spotrebiteľa: vymedzenie spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vymedzenie a sprísnenie podmienok, ktoré musí spĺňať stály rozhodcovský súd, vymedzenie podmienok, ktoré musí spĺňať rozhodca, zavedenie "licencovania" rozhodcov a stálych rozhodcovských súdov, kogentná regulácia procesu spotrebiteľskej arbitráže, mechanizmus súdnej ingerencie, ktorý má odstrániť prípadné pochybenia rozhodcu a vyrovnanie informačnej asymetrie spotrebiteľov zabezpečené prostredníctvom zákonom ustanovených formulárov. Predmetnou úpravou sa prebrala smernica Európskeho parlamentu a Rady 2013/11/EÚ z 21. mája 2013 o alternatívnom riešení spotrebiteľských sporov, ktorou sa mení nariadenie (ES) č. 2006/2004 a smernica 2009/22/ES, ktorá vytvára predpoklady inštitucionálnych záruk nestranného a nezaujatého rozhodovania vo veci.
16. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v ustanovení § 3 upravuje možnosť uzavretia spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, vrátane jej podstatných náležitostí. Zákon o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní vyžaduje pomerne prísne náležitosti vo vzťahu k platnému uzavretiu spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva musí byť písomná, obsahovo a formálne oddelená od spotrebiteľskej zmluvy, nesmie obsahovať dojednania, ktoré nesúvisia so spotrebiteľským rozhodcovským konaním (pozri § 3 ods. 2 ZoSRK) a okrem iných náležitostí, musí obsahovať aj označenie stáleho rozhodcovského súdu s uvedením názvu a sídla (pozri § 3 ods. 3 písm. c/ ZoSRK). Uzavretím spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy nesmie byť podmienené uzavretie spotrebiteľskej zmluvy (pozri § 3 ods. 5 ZoSRK), čo v rozhodovanej veci konštatované nebolo.
17. V uvedenom smere však súd dáva do pozornosti ustanovenie § 3 ods. 6 ZoSRK, v zmysle ktorého spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd. Spotrebiteľ sa napriek uzavretej spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve môže domáhať svojho práva podaním žaloby na súd a dodávateľ ani jeho právny nástupca sa nemôžu účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu podľa osobitného predpisu, ibaže vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie; na tento účel je spotrebiteľské rozhodcovské konanie začaté okamihom doručenia návrhu na začatie spotrebiteľského rozhodcovského konania spotrebiteľovi.
18. Pre úplnosť súd poukazuje na to, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo taktiež novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, pričom súd dodáva, že týmto osobitným zákonom sa mieni práve ZoSRK. Súd má za preukázané, že rozhodcovské konanie prebiehalo v zmysle ZoSRK a nie podľa zákona o rozhodcovskom konaní na ktorého ustanovenia sa povinný odvoláva.
19. Súd má za preukázané, že Oprávnená s povinným ako dlžníkom uzavrela Dohodu o uznaní záväzku a úhrade pohľadávky v splátkach č. XXXXXXX , na ktorej je uvedený podpis dlžníka dňa 4.7.2016 v veriteľa - oprávneného 7.5.2016. Nad rámec súd poznamenáva, že z dohody vyplýva, že dlžník uznal čo do právneho dôvodu a výšky dlh voči veriteľovi (oprávnenému), ktorý vznikol V. O. O. Č.. XXXXXXXXXX/XXXX O. E. XX.XX.XXXX T. Y. L. L. Ú. P., D..T.. V dohode bola špecifikovaná dlžná suma. Ďalej má súd za preukázané, že oprávnený s povinnou uzavrel 4.7.2016 Spotrebiteľskú rozhodcovskú zmluvu uzatvorenú podľa § 3 ZoSRK. Podpis na zmluve za oprávneného je dňa 7.5.2016 v Bratislave, za dlžníka - povinného 4.7.2016 v Martine. Uvedená dohoda sa nachádza na samostatnom liste papiera. Z dohody vyplýva, že všetky spory, ktoré vzniknú z dohody o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach uzavretej medzi veriteľom a dlžníkom pod číslom XXXXXXX (ďalej aj „Dohoda“), vrátane sporov o jej platnosť, výklad alebo zrušenie alebo spory, ktoré vzniknú na základe tejto dohody alebo spory, ktoré vzniknú z právnych vzťahov, ktoré zabezpečujú záväzky z tejto dohody budú riešené stálym rozhodcovským súdom podľa jeho vnútorných predpisov (najmä štatút a rokovací poriadok) a to jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu. Zároveň Článok III obsahuje Poučenie o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK. V Článku I. - Základné ustanovenia je uvedené, že stálym rozhodcovským súdom sa na účely tejto zmluvy rozumie Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, so sídlom Vansovej 2, 811 03 Bratislava. Zriaďovateľom stáleho rozhodcovského súdu je Záujmové združenie právnických osôb Asociácia pre arbitráž, so sídlom Rusovská cesta 15, 851 01 Bratislava, IČO: 45744971. Zároveň je v uvedenom článku adresa webového sídla rozhodcovského súdu. V danom prípade má súd za preukázané, že rozhodcovská zmluva bola uzatvorená medzi oprávneným a povinným na samostatnom liste, ktorý obe zmluvné strany podpísali a je oddelená od dohody o uznaní záväzku. Podpisom zmluvy nebolo nijako podmienené poskytnutie iných služieb. Spotrebiteľ ju mohol odmietnuť, čím by zároveň neodmietol žiadne iné zmluvné ustanovenia, keďže sa v danej rozhodcovskej zmluve nenachádzali. Na základe týchto skutočností možno skonštatovať, že predmetnú rozhodcovskú zmluvu možno považovať za individuálne dojednanú, obsahuje poučenie v zmysle § 3 ods. 3 písm. e) ZoSRK, v dôsledku čoho nie je možné na ňu aplikovať ustanovenia § 53 OZ o neprijateľných zmluvných podmienkach v spotrebiteľskej zmluve spôsobujúcich jej absolútnu neplatnosť. Je teda platná a právomoc rozhodcovského súdu konať bola daná.
20. Súd vzhľadom na vyššie uvedené pokladá tvrdenie povinnej, že ako povinná nedisponuje žiadnou informáciou o tom, že medzi ňou a spoločnosťou EOS KSI Slovensko s.r.o. bol akýkoľvek zmluvný vzťah za bezpredmetné. Rozhodcovský súd vychádzal pri priznaní práva oprávnenému z uznania dlhu uzavretého medzi oprávneným a povinnou, pričom oprávnený nadobudol pohľadávku pôvodného veriteľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 26.11.2015 voči povinnému od pôvodného veriteľa - L. Ú. P., D..T... Oprávnený k návrhu na vykonanie exekúcie pripojil okrem iného aj zmluvnú dokumentáciu medzi pôvodným veriteľom a povinnou, a zmluvu o postúpení pohľadávok.
21. Súd má za preukázané, že z rozhodcovského rozsudku vyplýva, že oprávnený podal dňa 27.2.2017 rozhodcovskému súdu návrh na začatie rozhodcovského konania. Uviedol, že uzatvoril so spoločnosťou L. Ú. P., D..T.. zmluvu o postúpení pohľadávok, na základe ktorej došlo k postúpeniu pohľadávky voči povinnému na oprávneného v celkovej výške 850,28 Eur, pričom výška postúpenej pohľadávky bola vyčíslená ku dňu postúpania. Žalobou sa domáhal zaplatenia sumy 850,28 Eur s príslušenstvom, o ktorej rozhodcovský súd rozhodol rozhodcovským rozsudkom tak, zaviazal povinnú zaplatiť oprávnenému 850,28 Eur s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 418,98 Eur od 9.11.2015 do zaplatenia a trovy rozhodcovského konania pozostávajúce z poplatku za rozhodcovské konanie vo výške 51,01 Eur a trov právneho zastúpenia oprávneného vo výške 144,70 Eur, pričom rozhodcovský súd v konaní taktiež predmetnú rozhodcovskú zmluvu posúdil ako platnú. Rozhodcovský rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.10.2017 a vykonateľnosť dňa 30.11.2017. Osobitne k tvrdeniam povinnej, o nezákonnosti rozhodcovského rozsudku, z dôvodu, že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu, že spor zo spotrebiteľskej zmluvy nie je spôsobilý na rozhodovanie rozhodcovským súdom, pretože nie sú zohľadnené normy na ochranu spotrebiteľa a rozhodcovský súd pri rozhodovaní porušil všeobecné záväzné predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, súd uvádza že táto argumentácia je bezpredmetná. Súd ako už vyššie uviedol poznamenáva, že ustanovenie § 53 ods. 4 písm. r) Občianskeho zákonníka bolo novelizované v súvislosti s prijatím zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, tak, že za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, pričom týmto zákonom sa mieni ZoSRK. Súd konštatuje, že konanie
pred rozhodcovským súdom prebiehalo podľa ustanovení ZoSRK a nie podľa ustanovení zákona č. 244/2002 Z.z. Zákon o rozhodcovskom konaní.
22. Súd sa nestotožňuje s tvrdením povinného, že exekučný titul je v rozpore so zákonom, nakoľko došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy SR, zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, pričom povinný neuviedol prečo je exekučný titul v rozpore so zákonom a čím došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu a Ex. por., nakoľko na vyššie uvedené odôvodnenie súdu, konanie prebehlo v zmysle ustanovení ZoSRK a niet pochýb, že na základe predloženého rozhodcovského rozsudku je možné vykonať exekúciu. K argumentácii povinného že neexistovala právomoc rozhodcovského súdu z dôvodu, že sa vopred nemohol skutočne oboznámiť s podmienkami konania a vnútornými predpismi rozhodcovského súdu, nakoľko ich nikdy nečítala a preto súd tieto zmluvné podmienky neprijateľnými súd uvádza, že v rozhodcovskej zmluve bola náležite poučená o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a zmluva je platná. Zároveň je v spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluve údaj o webovom sídle Stáleho rozhodcovského súdu. Štatút a rokovací poriadok rozhodcovského súdu bol riadne zverejnený v obchodnom vestníku, súd nad rámec poznamenáva, že skutočnosť, že ho povinná nedokázala dohľadať nerobí rozhodcovský rozsudok neplatným.
23. Osobitne k argumentácii povinného, že rozhodcovský rozsudok znie na plnenie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi a ktoré vzniklo z neprijateľných zmluvných podmienok, súd uvádza, že nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. Súd nad rámec dodáva, že plnenie, ktoré rozhodcovský súd priznal oprávnenému nie je v rozpore s dobrými mravmi.
24. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie neuviedol žiadne relevantné skutočnosti ani nepripojil žiadne dostačujúce dôkazy, ktorými by preukázal dôvody na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 Ex. por. Súd záverom opätovne dodáva, že v rámci prebiehajúcej exekúcie nie je oprávnený preskúmavať dotknutý exekučný titul, prípadne správnosť a výšku priznanej pohľadávky, nakoľko s týmito skutočnosťami sa v základnom konaní už vysporiadal rozhodcovský súd, ktorý vydal rozhodnutie, na základe ktorého sa vedie exekúcia. V zmysle § § 41 ods. 1, 2 ZoSRK a v zmysle § 45 Ex. por. je predložené rozhodnutie riadnym exekučným titulom na podklade ktorého možno viesť exekúciu. Skutočnosti uvádzané povinným súd nepokladá za relevantné pre posudzovanie začatej exekúcie, ale ide o okolnosti, ktoré prináleží skúmať súdu v rámci rozhodovania o žalobe o zrušenie rozhodcovského rozsudku.
25. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dôkazným prostriedkov, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie nie je dôvodný, nakoľko povinný nepreukázal súdu dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Ex. por. a preto súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Ex. por. v celom rozsahu zamietol, tak ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.