Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozhodnutie_20Csp-53-2018.pdf
PDF · 131.29 KB
Case nature
Area
Subarea
20Csp/53/2018
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov, sudcom JUDr. Marekom Bujňákom, v právnej veci žalobkyne G. G., D.. X.X.XXXX, N. Š. Z. XXX, právne zastúpenej JUDr. Ladislavom Riedlom, advokátom so sídlom Konštantínova 3308/6, 080 01 Prešov, proti žalovanému POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, o zdržanie sa použitia zrážok zo mzdy a iných príjmov, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 21.4.2015 uzavretej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 808801218 zo dňa 21.4.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania v rozsahu 100%, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.4.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 808801218. Svoju žalobu odôvodnila tým, že so žalovaným uzavrela dňa 21.4.2015 Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 808801218 (ďalej len „Zmluva“), ktorej predmetom bolo poskytnutie sumy 500,- eur. V rovnaký deň došlo aj k uzavretiu Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov č. 808801218 (ďalej len „Dohoda“), ako prostriedku zabezpečenia a splnenia záväzkov z úverovej zmluvy. Žiadosťou o vykonávane zrážok zo mzdy, doručenej jej zamestnávateľovi, Lear Corporation Seating Slovakia s.r.o., ho žalovaný vyzval na vykonávanie mesačných zrážok zo mzdy. Ďalej uviedla, že ročná úroková sadzba 68,80% uvedená v Zmluve preukazuje, že v danom prípade ide o zjavnú úžeru. V súvislosti s tým poprela správnosť uvedenej výšky RPMN 28%, ak má platiť jej zákonná definícia, že predstavuje celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom, vyjadrené ako ročné percento z celkovej výšky spotrebiteľského úveru (§ 2 písm. i) zák. č. 129/2010 Z.z. (ďalej len „ZoSÚ“), potom nemôže byť nikdy nižšia než jej zložka, ročná úroková sadzba. Úver je ex lege považovaný za bezúročný a bez poplatkov, keďže neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, písm. k) RPMN a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto RPMN a písm. l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov. Taktiež uviedla, že úver jej bol poskytnutý v hotovosti v rozpore s § 1 ods. 2 veta druhá ZoSÚ V Zmluve je problematické aj neurčité ustanovenie o odplate vo výške 140,- eur. Administratívny poplatok, ktorý si veľmi dlhú dobu žalovaný nárokoval vo svojich starších zmluvách, bol právoplatne určený za neprijateľnú podmienku, a je úplne zjavné, že žalovaný ani naďalej nedokáže zostaviť transparentnú Zmluvu a požadovať iba zmluvný úrok. Taktiež je z formulácie Odplaty použitej žalovaným úplne jasné, že používa zákonný termín v absolútne inej podobe, než je jeho zákonný účel, kedy sa odplatou nerozumie poplatok za poskytnutie financií, ale celková výška navýšenia istiny. Z uvedeného vyplýva, že reálny dlh je úplne iný, ako vymáhaný žalovaným. Ďalej uviedla, že dohodu ani ako celok a podľa formulárovej štruktúry ani ako časť bez následného poskytnutia úveru nemohla odmietnuť
podpísať, pretože bez toho by jej úver poskytnutý nebol. Dohoda samotná a spôsob jej uzavretia odporuje zákonu, konkrétne § 5a ods. 1 písm. a) zák. č. 250/2007 Z.z. (ďalej len „ZOS“), a ako následok pripadá do úvahy iba absolútna neplatnosť Dohody s poukazom na § 39 OZ. Veriteľ má pri adhéznych zmluvách povinnosť formulovať zmluvné podmienky zrozumiteľne a určito (§ 4 ods. 6 ZOS a § 37 ods. 1 OZ), pod sankciou neplatnosti takéhoto právneho úkonu. V čl. I písm. b) Dohody žalovaný uviedol, že jeho pohľadávky voči dlžníkovi zabezpečované Dohodou môžu byť tvorené jednotlivo alebo všetkými tam uvedenými druhmi, a to úver s príslušenstvom, náhrada škody, po odstúpení alebo vypovedaní zmluvy, bezdôvodné obohatenie vyplývajúce z neplatného právneho úkonu, odporovateľný právny úkon. Takto široko uvedená pohľadávka je neakceptovateľná z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti. Všetky zmluvné ustanovenia, ktoré priznávajú Dohode platnosť aj pri zrušení Zmluvy, resp. jej neplatnosti od počiatku, sú ako contra legem neplatné. Ďalej z nej nevyplýva, do akej výšky sa prípadná pohľadávka zabezpečuje. Dohoda žalobkyni nepriznáva žiadne oprávnenia ako udržať žalovaného pred svojvôľou v rámci vyčísľovania výšky prípadnej pohľadávky. Žiadne ustanovenie Dohody žalobkyni neumožňuje ukončiť ju jednostranne alebo dohodou. Vôbec nebola vyrozumená od mandatára žalovaného o tom, že v Dohode mala súhlasiť so zrážaním aj čiastky vyššej, než je v nej uvedená, teda 82,- eur. Dohoda je nepopierateľne výhodná iba pre veriteľa, a túto nerovnosť o to viac zviditeľnil. Posledný článok Dohody, teda IV., je vyhotovený spolu s priestorom na vyznačenie súhlasu so zrážkami z mojej mzdy, formou krížika. Tie ale neboli vyplnené žalobkyňou, ale už predtlačené zaznačenia jej boli dané na podpis. Z celého textu Dohody nevyplýva jediná zmienka o tom, že jej uzavretie nie je podmienené získaním úveru, pretože je podmienené. Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere (§ 39a OZ), čo presne to platí o Zmluve pre vyššie špecifikovanú úžeru a o Dohode rovnako pre jej akcesorickú povahu. Napriek skutočnosti, že neexistuje žiadne súdne rozhodnutie, ktoré by jej uložilo povinnosť plniť, jej zamestnávateľ je povinný vykonávať zrážky z mojej mzdy a nemám možnosť ich priamo zastaviť, ani obmedziť. Žalovaný, ako veriteľ, výšku dlhu sám jednostranne diktuje a to bez akéhokoľvek odsúhlasenia súdom. Chýba akákoľvek súdna kontrola spotrebiteľskej zmluvy.
2. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil. Vo vyjadrení k podanej žalobe uviedol, že Civilný sporový poriadok taxatívne stanovuje čoho sa môže žalobca domáhať. Žalobkyňa sa domáha žalobou zdržania sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov. Avšak takéto určenie žalobcu (zdržania sa) nevyplýva zo žiadneho ustanovenia § 137 písm. a) až d) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len ako „CSP“). K dohode o zrážkach zo mzdy uviedol, že táto bola uzavretá platne podľa § 551 Občianskeho zákonníka v súlade s právnymi predpismi. Dohoda obsahuje tiež súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa, pričom tieto zrážky neboli dohodnuté vo výške, ktorá by odporovala ustanoveniu §551 Občianskeho zákonníka. Dohoda o zrážkach zo mzdy je obsiahnutá na samostatnom dokumente, a teda predstavuje osobitnú listinu a žalobkyňa mala možnosť si predmetnú dohodu preštudovať a až následne na to potvrdiť jej prijatie svojim vlastnoručným podpisom. Vyplnením Dohody o zrážkach zo mzdy mal klient možnosť Dohodu individuálne dohodnúť, teda znemožňuje to aby šlo iba o formulárovú listinu ktorú možno buď prijať alebo odmietnuť. Klient sa svojim pričinením podujal k jej podpisu, prijatiu, ovplyvneniu obsahu, a preto nemožno hovoriť o absencii individuálneho dojednania zabezpečovacieho prostriedku. Žalovaný má za to, že dohodu nie je možné vyhlásiť za neplatnú. Žalobkyňa jasne mala možnosť súhlasiť / nesúhlasiť alebo odmietnuť / neodmietnuť Dohodu. Je to v nej jasne uvedené a vylúčil akékoľvek pochybnosti o možnosti odmietnutia dohody. Žalovaný nesúhlasil, že v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa, pretože: a) právny predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu rozhodnutia; b) predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať zrážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy (R 47/1974) a c) ak by sa stalo, že platiteľ mzdy by zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi, veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť (Lazar, J. a kol. Občianske právo hmotné. 2. diel. 3. doplnené a prepracované vydanie. Bratislava, IURA EDITION 2006, s. 79). Žalovaný má za to, že zákonodarca pripúšťa zabezpečenie záväzku dohodou o zrážkach zo mzdy a to výkladom ustanovenia § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka a ZoSÚ. Aj príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku (najmä zákon o spotrebiteľských úveroch),
výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov. Nakoniec žalovaný poukázala na to, že žalobkyňa potvrdila vlastnoručne svojím podpisom vyhlásenie v predmetnej dohode o zrážkach zo mzdy, obsahom ktorého bolo, že „Dlžník týmto vyhlasuje a podpisom Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov potvrdzuje, že sa oboznámil s predmetnou Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, súhlasí s jej znením bez pripomienok. Svojím podpisom dlžník zároveň potvrdzuje, že bol pred uzatvorením Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov osobitne poučený o dôsledkoch uzatvorenia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, neodmieta ju a v plnom rozsahu s ňou súhlasí“ Pričom pri vyhlásení „ odmieta / neodmieta“ a „súhlasí / nesúhlasí“ bolo umožnené žalobkyni aby sa sama rozhodla, ktoré vyhlásenie doplní a na znak súhlasu toto vyhlásenie sama aj podpísala.
3. Žalobkyňa v replike uviedla, že žaloba je svojou povahou návrhom na rozhodnutie o splnenie povinnosti v zmysle § 137 písm. a) CSP. V žalobe popísala dôvody či už neplatnosti tak aj neprípustnosti použitia Dohody o zrážkach zo mzdy za stavu, ako je žalovaným určený v zmluvných dokumentoch. Poukázala na to, že ročná úroková sadzba 68,80% uvedená v Zmluve preukazuje, že v danom prípade ide o zjavnú úžeru. Neplatný je právny úkon urobený fyzickou osobou nepodnikateľom, pri ktorom niekto zneužije tieseň, neskúsenosť, rozumovú vyspelosť, rozrušenie, dôverčivosť, ľahkomyseľnosť, finančnú závislosť alebo neschopnosť plniť záväzky druhej strany a dá sebe alebo inému sľúbiť alebo poskytnúť plnenie, ktorého majetková hodnota je vzhľadom na vzájomné plnenie v hrubom nepomere (§ 39a OZ), čo presne to platí o Zmluve pre vyššie špecifikovanú úžeru a o Dohode rovnako pre jej akcesorickú povahu.
4. Žalovaný v duplike uviedol, že nariadenie vlády č. 87/1995 Z. z. v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie”) definuje odplatu ako úrok, poplatky a akékoľvek iné odplatné plnenia alebo iné náklady, ktoré sú dohodnuté pri podpise zmluvy o úvere a ktoré sú spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov alebo vyžadované pri poskytovaní peňažných prostriedkov. Úrok nie je odplatou pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale je odplatou, ktorá sa platí pri užívaní alebo v súvislosti s vrátením peňažných prostriedkov. V prípade úroku ide o plnenie, ktoré je dohodnuté pri podpise spotrebiteľskej zmluvy, ale nie je spojené s poskytnutím peňažných prostriedkov z dôvodu, že je spojené s užívaním a vrátením peňažných prostriedkov a úrok nie je ani vyžadovaný pri poskytnutí peňažných prostriedkov, ale až no poskytnutí peňažných prostriedkov. Žalobkyňa mala právo odstúpiť od zmluvy bez uvedenia dôvodu do 14 kalendárnych dní odo dňa uzavretia zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Uvedené právo žalobkyňa nevyužila, z čoho jednoznačne vyplýva, že súhlasila s obsahom zmluvy o spotrebiteľskom úvere a so všetkými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru. Žalobkyňa má rozumové schopnosti na úrovni primerane spôsobilej osoby schopnej vnímať a posúdiť zmysel a účel konania ako i jazykové vyjadrenia právnych úkonov obsiahnutých v listinách, ktoré podpísala. Pokiaľ sa žalobkyňa snaží tvrdiť, že zmluvu o úvere podpísala v tiesni a nemala možnosť výberu, možno to považovať len za účelové vyjadrenia, ktoré nie je možné akceptovať. Žalobkyňa navyše žiadnym spôsobom nebola k podpisu zmluvy o úvere donútená a podpisy činila bez akéhokoľvek psychického či fyzického nátlaku. Podľa Rozsudku Krajského súdu v Žiline sp. zn.: 9Co/343/2013 Nedostatok vážnosti prejavu vôle je daný tým, že sa zdanlivo prejavuje vôľa, ktorá v skutočnosti neexistuje a ak by aj existovala, tak v inej kvalite, než to ukazuje jej prejav. K takýmto prejavom vôle patria predovšetkým úkony urobené pri hre, zo žartu a podobne. Dôkazné bremeno, pokiaľ ide o nedostatok vážnosti prejavu vôle, zaťažuje toho, kto konal bez tohto predpokladu platnosti právneho úkonu.“ Žalobca svoju vôľu uzavrieť zmluvu o úvere potvrdil svojim podpisom. Žalobca si bol vedomý svojich záväzkov vyplývajúcich zo zmlúv o úvere. Vážnosť vôle nie je možné zamieňať s ľahkovážnosťou spotrebiteľa. Súdny dvor Európskej únie zadefinoval priemerného spotrebiteľa ako „v rozumnej miere pozorného a opatrného, bez nariadenia znaleckého posudku, či prieskumu verejnej mienky spotrebiteľov“ (z Rozsudku SDEU zo dňa 16.07.1998, sp. zn.: Gut Springenheide GmbH, Rudolf Tusky v. Oberkreisdirektor des Kreises Steinfurt - Amt fur Lebensmitteluberwachung). V zmysle judikatúry Súdneho dvora Európskej únie bola táto definícia prenesená aj do sekundárneho práva Európskej únie, konkrétne do Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005, kde v bode 18. preambuly je stanovené, že „v súlade so zásadou proporcionality a z dôvodu umožnenia účinného uplatňovania zamýšľanej ochrany vzala táto smernica za kritérium priemerného spotrebiteľa, ktorý je v rozumnej miere dobre informovaný, vnímavý a obozretný, pri zohľadnení sociálnych, kultúrnych a jazykových faktorov“. V dôsledku uvedenej definície nemožno hovoriť o nedostatku vážnosti vôle na strane žalobcu, ktorý bol pri uzavieraní zmluvy o úvere dobre informovaný avšak ľahostajný. Uvedenému konaniu nemožno poskytnúť právnu ochranu. Nedostatok opatrnosti spotrebiteľa taktiež nespôsobuje absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Žalovaný poukazuje
aj na Rozsudok Súdneho dvora zo dňa 12.01.2006, sp. zn.: C-361/04, vo veci Claude Ruiz - Picasso a ďalší v. OHIM, podľa ktorého „priemerný spotrebiteľ vykazuje najvyšší stupeň pozornosti vo chvíli, keď si pripravuje keď si pripravuje a realizuje svoj vyber medzi rôznymi výrobkami dotknutej kategórie“.
5. Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v spise a to Zmluvou o spotrebiteľskom úvere na č.l. 4, Všeobecnými podmienkami poskytnutia spotrebiteľského úveru na č.l. 5, Dohodou o plnení v splátkach na č.l. 6, Dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov na č.l. 6, Zostatkom zrážok na č.l. 7, Vyjadrením k žalobe na č.l. 25-27, Vyjadrením žalobkyne na č.l. 31, Vyjadrením žalovaného na č.l. 34-37 a zistil tento skutkový stav:
6. Dňa 21.4.2015 strany uzavreli zmluvu o spotrebiteľskom úvere (ďalej aj ako „Zmluva“), na základe ktorej bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške 500,- eur, ktorý sa zaviazala vrátiť spolu s odplatou a úrok spolu vo výške 484,- eur, ak nebolo dohodnuté inak, do 21.4.2016. Podľa zmluvy odplata bola dohodnutá vo výške 140,- eur a úrok vo výške 68,80%, čo v prípade riadneho splatenia predstavuje sumu 344,- eur. V zmluve sa nachádza aj údaj o RPMN 28% a priemernej RPMN 21,35%. V rovnaký deň uzavreli dohodu, podľa ktorej sa žalobkyňa zaviazal dlžnú sumu uhradiť v 12 pravidelných mesačných splátkach po 82,- eur, s tým, že výška RPMN bola 304,10%.
7. Dňa 21.4.2015, t.j. v rovnaký deň ako strany uzatvorili Zmluvu, uzatvorili strany Dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov na zabezpečenie pohľadávok veriteľa z úverovej zmluvy alebo v súvislosti s ňou. Pohľadávky boli špecifikované ako pohľadávky, na zaplatenie peňažných prostriedkov dlhovaných veriteľovi na základe zmluvy o úvere, najmä pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. V článku IV. dohody je zaškrtnuté, že žalobkyňa dohodu neodmieta a v plnom rozsahu s ňou súhlasí.
8. Zistený skutkový stav súd takto právne posúdil:
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
11. Podľa § 52 ods. 3 Občianskeho zákonníka dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
12. Podľa § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
13. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľné alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
14. Podľa § 9 ods. 1 ZoSÚ, zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Každá zmluvná strana dostane najmenej jedno jej vyhotovenie v listinnej podobe alebo na inom trvanlivom médiu, ktoré je dostupné spotrebiteľovi
15. Podľa § 9 ods. 2 ZoSÚ, Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka18) musí obsahovať tieto náležitosti: a) druh spotrebiteľského úveru, b) obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o právnickú osobu, alebo meno, priezvisko, miesto podnikania alebo adresu trvalého pobytu a identifikačné číslo veriteľa, ak ide o fyzickú osobu; ak je spotrebiteľský úver ponúkaný alebo zmluva o spotrebiteľskom úvere uzavieraná prostredníctvom finančného agenta, zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje aj údaje o ňom v rozsahu údajov ako u veriteľa, podľa toho, či ide o finančného agenta právnickú osobu alebo fyzickú osobu, c) adresu veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť, d) meno, priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo a adresu trvalého pobytu spotrebiteľa, e) identifikáciu osoby, ktorej vlastnícke právo k tovaru alebo službe neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva k tomuto tovaru alebo službe spotrebiteľom, f) dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, g) celkovú výšku a konkrétnu menu spotrebiteľského úveru a podmienky upravujúce jeho čerpanie, h) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje, a cenu tovaru alebo služby, ak ide o spotrebiteľský úver vo forme odloženej platby za tovar alebo poskytnutú službu alebo ak ide o zmluvu o viazanom spotrebiteľskom úvere, i) úrokovú sadzbu spotrebiteľského úveru, podmienky, ktoré upravujú jej uplatňovanie, index alebo referenčnú úrokovú sadzbu, na ktorý je výška úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru naviazaná, ako aj časové obdobia, v ktorých dochádza k zmene výšky úrokovej sadzby spotrebiteľského úveru, podmienky a spôsob vykonania tejto zmeny; ak sa za rôznych podmienok uplatňujú rôzne úrokové sadzby spotrebiteľského úveru, uvádzajú sa tieto informácie o všetkých uplatniteľných úrokových sadzbách spotrebiteľského úveru, j) odplatu podľa osobitných predpisov,18aa) k) ročnú percentuálnu mieru nákladov a celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť, vypočítané na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy o spotrebiteľskom úvere; uvedú sa všetky predpoklady použité na výpočet tejto ročnej percentuálnej miery nákladov, l) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia, m) právo spotrebiteľa vyžiadať si výpis z účtu vo forme amortizačnej tabuľky podľa odseku 5, ak sa amortizuje istina na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere na dobu určitú, a to bezplatne a kedykoľvek počas celej doby trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere, n) súhrnný prehľad, ktorý obsahuje lehoty a podmienky splácania úrokov a súvisiacich pravidelných a nepravidelných poplatkov, ak sa poplatky a úroky majú platiť bez amortizácie istiny, o) prípadne poplatky za vedenie jedného alebo viacerých účtov, na ktorých sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, ak je otvorenie účtu povinné, spoločne s poplatkami za používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a inými poplatkami vyplývajúcimi zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a podmienkami, za akých sa tieto poplatky môžu zmeniť, p) úrokovú sadzbu, ktorá sa použije v prípade omeškania spotrebiteľa s platením splátok, a spôsob jej úpravy a prípadné poplatky pri neplnení zmluvy o spotrebiteľskom úvere, q) upozornenie týkajúce sa následkov nesplácania spotrebiteľského úveru, r) veriteľom vyžadované ručenie alebo poistenie, s) výšku poplatkov hradených spotrebiteľom za úkony notára, ak sú veriteľovi známe, t) informácie o právach podľa § 15 a podmienky ich uplatnenia, u) právo na splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti, postup pri takom splatení spotrebiteľského úveru a spôsob určenia výšky poplatku za splatenie spotrebiteľského úveru pred lehotou splatnosti podľa § 16, v) spôsob zániku záväzku zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, w) informáciu o možnosti mimosúdneho riešenia sporov zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, x) právo na odstúpenie od zmluvy o spotrebiteľskom úvere, lehotu, počas ktorej možno toto právo uplatniť, a ďalšie podmienky jeho vykonania vrátane informácie o povinnosti spotrebiteľa zaplatiť
čerpanú istinu a príslušný úrok podľa § 13 ods. 3, ako aj o výške úroku za deň alebo o spôsobe jej výpočtu, y) názov a adresu príslušného orgánu dohľadu podľa § 23, z) priemernú hodnotu ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver platnú k dňu podpisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, zverejnenú podľa § 21 ods. 2 za príslušný kalendárny štvrťrok; platnou priemernou hodnotou ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver pri zmluvách o spotrebiteľskom úvere uzatvorených do 15 kalendárnych dní po zverejnení priemernej hodnoty ročnej percentuálnej miery nákladov za príslušný kalendárny štvrťrok je priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov na príslušný spotrebiteľský úver za predchádzajúci kalendárny štvrťrok. aa) názov zmluvy, ktorý obsahuje slová spotrebiteľský úver v príslušnom gramatickom tvare.
16. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, Poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak a) zmluva o spotrebiteľskom úvere nemá písomnú formu podľa § 9 ods. 1, b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až l), s), z) a aa), c) zmluva o spotrebiteľskom úvere formou povoleného prečerpania, ktorý sa musí splatiť na požiadanie alebo do troch mesiacov, neobsahuje náležitosti podľa § 10 ods. 1 alebo d) v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa, e) veriteľ spotrebiteľský úver poskytne finančnými prostriedkami v hotovosti.
17. Podľa § 551 ods. 1,2,3 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia. Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.
18. Podľa § 37 ods. 1 OZ, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
19. Podľa § 39 OZ, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
20. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, tento zákon upravuje práva spotrebiteľov a povinnosti výrobcov, predávajúcich, dovozcov a dodávateľov, pôsobnosť orgánov verejnej správy v oblasti ochrany spotrebiteľa, postavenie právnických osôb založených alebo zriadených na ochranu spotrebiteľa (ďalej len "združenie") a označovanie výrobkov cenami.
21. Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa, neprípustné je zabezpečenie uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy a) dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo inej osoby,12cd) ibaže táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť, alebo b) zmenkou alebo šekom.12ce)
22. Vykonaným dokazovaním hodnotiac dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
23. Z obsahu zmluvy o úvere je zrejmé, že ide o typizovanú spotrebiteľskú zmluvu. Základnou črtou spotrebiteľských zmlúv je to, že sú pre spotrebiteľa vopred pripravené a nie je vytvorený priestor na dojednávanie obsahu zmluvy alebo jej zmeny. Samotná zmluva je spísaná na formulári a žalobkyňa ju nemohla ovplyvniť, nakoľko boli pripravené už vopred pre veľký počet spotrebiteľov. Z tohto dôvodu je v prvom rade na daný právny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy uzatvorenej medzi dodávateľom a spotrebiteľom nutné aplikovať spotrebiteľské právne normy, ktoré sú pre spotrebiteľa výhodnejšie.
24. Žalobkyňa sa podanou žalobou domáhala, aby súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa 21.4.2015, uzavretej k Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 808801218. Súd sa preto v prvom rade zaoberal, či dohoda o zrážkach zo mzdy je platná. Vykonaným dokazovaním súd dospel k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná a teda na základe takejto dohody nie je možné vykonávať zrážky zo mzdy žalobkyne. K tomuto záveru dospel z dôvodu toho, že už pri uzatváraní dohody dlžník (spotrebiteľ) musí vedieť pohľadávku akého druhu zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy a v akej výške. Podľa dohody sú pohľadávky špecifikované ako pohľadávky na zaplatenie úveru spolu s jeho príslušenstvom, pohľadávky na náhradu škody, ktoré vzniknú veriteľovi voči dlžníkovi na základe zmluvy o úvere alebo v súvislosti s ňou, pohľadávky, ktoré vzniknú v dôsledku alebo v súvislosti s odstúpením alebo vypovedaním zmluvy o úvere, pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia, ktoré vzniknú, resp. vznikli v súvislosti so zmluvou o úvere v dôsledku plnenia veriteľa dlžníkovi bez právneho dôvodu, plnením z neplatného úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol a pohľadávky, ktoré vzniknú na základe posúdenia právneho úkonu, v dôsledku ktorého došlo k vzniku, zmene alebo zániku ktorejkoľvek z vyššie uvedených pohľadávok, ako odporovateľného právneho úkonu. Takéto vymedzenie pohľadávky je nedostatočné. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu uspokojiť pohľadávku veriteľa prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Takéto znenie dohôd o zrážkach zo mzdy dodávateľovi umožňuje fakticky svojvoľne nadiktovať výšku pohľadávky za účelom mimosúdnej exekúcie majetku spotrebiteľa. Dohoda bola vyhotovená z hľadiska podcenenia jej významu zo strany priemerného spotrebiteľa a umožňujú siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktorých výška spotrebiteľovi v čase uzatvorenia zmlúv nie je známa a je ponechaná výlučne na žalovanom. Vzhľadom na neurčitosť zabezpečenej pohľadávky súd dospel k záveru o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy.
25. Okrem vyššie uvedeného súd poukazuje aj na citované ustanovenia zákona o ochrane spotrebiteľa, podľa ktorého uspokojenie pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy možno zabezpečiť dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov spotrebiteľa iba v prípade, ak boli splnené 3 podmienky a to, že dohoda je uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju odmietnuť. Podmienky musia byť splnené kumulatívne. V prejednávanej veci bola splnená iba prvá a tretia podmienka. V konaní však zo strany žalovaného nebolo preukázané, aby žalobkyňu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy.
26. V neposlednom rade je potrebné poukázať aj na to, že úrok vo výške 68,80% dohodnutý v zmluve je v rozpore s dobrými mravmi. Dobré mravy možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku /poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov/. Za právny úkon priečiaci sa dobrým mravom treba považovať právny úkon, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi / pozri rozhodnutie NS SR sp.zn. 3 Cdo 137/2003/. Podľa údajov Národnej banky Slovenska bola priemerná úroková miera obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2015 pri úveroch do 1 roka na úrovni 7,66% ročne. Dohodnutá výška úrokov 68,80% ročne uvedená v zmluve podstatne /skoro deväťnásobne/ prekračuje priemernú úrokovú mieru obchodných bánk pri spotrebiteľských úveroch poskytovaných domácnostiam v mesiaci apríl 2015. Nebankový subjekt pri poskytovaní úverov síce podstupuje vyššiu mieru rizika, čo sa odráža aj vo výške úroku, avšak dohodnutá výška úrokov /aj keď vyššia ako pri bankách/ musí byť stále súladná s požiadavkou dobrých mravov a nesmie vykazovať znaky nepoctivého úžerného úroku. Dlžník uzatvára zmluvu o úvere a dohodu o úrokoch prevažne z dôvodov svojej inak neriešiteľnej finančnej situácie. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácii poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp.zn. 3Co/114/2014 zo dňa 05.11.2014, ktorý uviedol: „Výška zmluvných úrokov, pokiaľ tieto úroky prevýšia priemer úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere o viac ako 100 % je neprijateľná a odporuje dobrým mravom. Prevýšenie úrokov o 100 % oproti priemeru úrokov za úvery poskytované bankami je netolerovateľné za žiadnych okolností a preto správne postupoval súd prvého stupňa, ak nepriznal žalobcovi žiadané úroky predstavujúce viac ako 100 % oproti priemeru úrokov na trhu pri porovnateľnom úvere (v tom čase 12,67 % ročne). V tejto súvislosti odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že pokiaľ sú úroky neplatné v celom rozsahu, nemožno ich ďalej ani moderovať, a preto súd prvého stupňa nesprávne postupoval, ak považoval dohodu o výške úrokov nad 12,67 % ročne za absolútne neplatnú. Správne mal ustáliť, že úroky sú neplatné v celom rozsahu. Táto okolnosť totiž spôsobuje značnú nerovnováhu
v postavení účastníkov v neprospech spotrebiteľa v zmysle § 53 ods. 1, 5 Občianskeho zákonníka a za týchto okolností je potrebné hodnotiť dohodu o výške úrokov ako absolútne neplatnú.“ Vzhľadom na vyššie uvedené súd teda dospel k záveru, že dohodnutá úroková sadzba vo výške 68,80% ročne je v rozpore s dobrými mravmi, a preto v tejto časti je zmluva v zmysle § 41 OZ neplatná. Sporná dohoda o zrážkach zo mzdy teda umožňuje žalovanému vymôcť úroky, ktoré sú neplatné.
27. Taktiež v zmluve je uvedená nesprávne ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) v neprospech spotrebiteľa. V zmluve je uvedená RPMN vo výške 28% a podľa bodu 2 zmluvy by mala odplata predstavovať RPMN. V bode 3 zmluvy je však samostatne vyčíslený úrok a v bode 1 zmluvy je uvedené, že spotrebiteľ sa zaviazal vrátiť žalovanému poskytnutý úver a zaplatiť odplatu pri poskytnutí finančných prostriedkov a úrok spojený so spotrebiteľským úverom. Podľa § 19 ods. 2 ZoSÚ na účely výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov sa použijú celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom s výnimkou poplatkov, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť za nedodržanie akýchkoľvek záväzkov ustanovených v zmluve o spotrebiteľskom úvere, a iných poplatkov okrem kúpnej ceny, ktorú je spotrebiteľ povinný zaplatiť za kúpu tovaru alebo uskutočnenie služieb bez ohľadu na to, či sa operácia vykoná v hotovosti alebo na úver. Náklady na vedenie účtu, na ktorom sa zaznamenávajú platobné transakcie a čerpania, náklady na používanie platobných prostriedkov na platobné transakcie a čerpania a ostatné náklady na platobné transakcie sa zahrnú do celkových nákladov spotrebiteľa spojených s úverom, ak otvorenie účtu nie je dobrovoľné a náklady na účet neboli zrozumiteľne a samostatne uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere alebo v akejkoľvek inej zmluve uzavretej so spotrebiteľom. Podľa § 2 písm. g) ZoSÚ, celkovými nákladmi spotrebiteľa spojenými so spotrebiteľským úverom všetky náklady vrátane úrokov, provízií, daní a poplatkov akéhokoľvek druhu, ktoré musí spotrebiteľ zaplatiť v súvislosti so zmluvou o spotrebiteľskom úvere a ktoré sú veriteľovi známe, okrem notárskych poplatkov; do celkových nákladov patria aj náklady na doplnkové služby súvisiace so zmluvou o spotrebiteľskom úvere, a to najmä poistné, ak spotrebiteľ musí navyše uzavrieť zmluvu o poskytnutí takejto doplnkovej služby, aby získal spotrebiteľský úver alebo aby ho získal za ponúkaných podmienok. Z týchto citovaných ustanovení nepochybne vyplýva, že do výpočtu RPMN za zahŕňa aj úrok, a preto RPMN nemôže byť nižšia ako úrok, ktorý je v tomto prípade 68,80%. Súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu Žilina 10Co/672/2014, ktorý uviedol: „V hodnote RPMN za úver sú zahrnuté všetky náklady spotrebiteľa v súvislosti s poskytnutým úverom. Jednou z položiek týchto nákladov je úrok za poskytnutý úver, ktorého percentuálnym vyjadrením je úroková sadzba. Okrem úroku môžu medzi náklady úveru patriť rôzne poplatky (napríklad za poskytnutie úveru, za správu účtu), poistenie úveru a podobne. Je zrejmé, že pokiaľ sa v zmluve uvádza hodnota úrokovej sadzby úveru, hodnota RPMN za úver nemôže byť od nej nižšia, môže byť minimálne rovnaká“ Podľa online kalkulačky pre výpočet RPMN na stránke <http:// www.fininfo.sk/sk/kalkulacky/kalkulacka-rpmn>. pri zadaní vstupných údajov vychádza RPMN pre daný spotrebiteľský úver vo výške 93,29%. Podľa § 11 ods. 1 ZoSÚ, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov ak je v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedená nesprávna RPMN v neprospech spotrebiteľa.
28. S poukazom na vyššie uvedené a to neplatnosť dohody o zrážkach zo mzdy, resp. skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému vymôcť úroky a poplatky, na ktoré nemá nárok, súd uložil žalovanému zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov z 21.4.2015 uzavretej v Zmluve o spotrebiteľskom úvere č. 808801218 zo dňa 21.4.2015, uzavretej medzi žalobkyňou a žalovaným na výkon zrážok zo mzdy.
29. Pokiaľ ide o námietku žalovaného o neprípustnosti takejto žaloby súd uvádza, že zdržovací nárok má preventívnu povahu, pretože smeruje ako proti závadnému konaniu, ktoré rušiteľ už započal a dosiaľ v ňom pokračuje, tak aj proti konaniu, u ktorého vzhľadom k jeho sústavnosti hrozí, že v ňom bude pokračovať. Zdržovacím nárokom, ktorý vo všeobecnosti smeruje do budúcna, má byť zabránené nielen v pokračovaní protiprávneho stavu ale i v opakovaní protiprávneho konania, ktoré bolo jeho príčinou. Zdržovacím nárokom sa poškodený bráni proti tomu, aby sa konanie, ktorým sú poškodzované jeho práva, opakovalo, alebo aby bolo pokračované v konaní, ktoré predstavuje zásah do jeho práv. Extenzívnym výkladom možno dôjsť k záveru, že zdržovacím petitom sa možno domáhať aj odstránenia už existujúceho a pretrvávajúceho závadného stavu. Tak je tomu aj v prejednávanej veci. Je nepochybné, že dohoda o zrážkach zo mzdy bola už predložená zamestnávateľovi žalobkyne. To znamená, že zdržovací petit už v tomto prípade funkciu preventívnu nemôže mať (predloženie dohody o zrážkach zo mzdy je jednorazovým aktom), ale môže mať funkciu odstránenia závadného stavu, teda,
že na základe právoplatného rozsudku bude žalovaný povinný zdržať sa ďalšieho vyžadovania zrážok zo mzdy, ktoré by mal vykonávať zamestnávateľ žalobcu, a teda bude mu povinný oznámiť, že ďalšie zrážky zo mzdy vykonávať nemožno. Pokiaľ by tak neurobil, bude zodpovedať za škodu tým spôsobenú. Súd poukazuje aj na ta, že súdy vo svojej rozhodovacej praxi už takúto formu žaloby pripustili (napr. rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 22Co/58/2018, sp. zn. 9Co/43/2018)
30. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalobkyňa bola v konaní v celom rozsahu úspešný, a preto súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. Súd v konaní nezistil žiadny dôvod hodný osobitného zreteľa, pre ktorý by náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania bude po právoplatnosti rozhodnutia rozhodnuté samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne na Krajský súd v Prešove cestou tunajšieho súdu.
Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musí byť podpísané. Odvolanie musí ďalej obsahovať, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov tak, aby jeden zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).