Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Sa-31-2018.pdf
PDF · 133.87 KB
Case nature
Area
Subarea
1Sa/31/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach ako správny súd (ďalej len „súd") v právnej veci žalobkyne: Z. Č., M. XX, K. proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne, Ul. 29. augusta 8-10, Bratislava, v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach proti rozhodnutiu žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 06.02.2018, takto
rozhodol:
I. Žalobu z a m i e t a .
II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalovaný žalobou napadnutým rozhodnutím zamietol odvolanie žalobkyne a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2017. Žalovaný citujúc ust. § 218 ods. 1 a 2 zákona č. 461/2003 Z.z. a na vec žalobkyne sa vzťahujúce zákonné ustanovenia § 70 ods. 1, § 71 ods. 1 až 9, § 153 ods. 5 a § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej argumentoval nasledovne: „Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti pani Z. Č. (ďalej len „účastníčka konania“) o invalidný dôchodok, spísanej dňa 6. novembra 2017, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2017, ktorým podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť účastníčky konania o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 6. novembra 2017 účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %. Proti predmetnému rozhodnutiu podala účastníčka konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19. decembra 2017, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Účastníčka konania v odvolaní poukázala na jej nepriaznivý zdravotný stav, najmä na obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe. Uviedla, že ľavú hornú končatinu používa vo veľmi obmedzenej miere. Zároveň poukázala na iné zdravotné ochorenia, ktorými trpí. K odvolaniu pripojila nové lekárske nálezy. Z uvedeného dôvodu účastníčka konania žiadala o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo. Z uvedeného vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a posúdení zdravotného stavu účastníka konania, a to na základe vyšetrenia účastníka konania, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov. Na základe
podaného odvolania bol zdravotný stav účastníčky konania opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 21. decembra 2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený správne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav účastníčky konania dňa 30. januára 2018 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom zistil, že u účastníčky konania bol v decembri 2014 v rámci preventívnej prehliadky zistený zhubný nádor ľavého prsníka - po operačnom odstránení bez potreby onkologickej liečby (rádioterapia ani chemoterapia) vzhľadom na prvé začiatočné štádium onkologického ochorenia. Účastníčke konania bola nasadená len dlhodobá hormonálna zaisťovacia liečba, ktorá trvá naďalej do roku 2020. Po chirurgickej liečbe nádoru prsníka je účastníčka konania v liečbe rehabilitačnej ambulancie pre sekundárny mierny opuch ľavej hornej končatiny so zachovalou hybnosťou ramenného kĺbu - nejedná sa o funkčné obmedzenie ľavej hornej končatiny, ktorá by bola hodná zvláštneho posudkového zreteľa. Podľa opakovaného kontrolného onkologického vyšetrenia, onkologické ochorenie je stabilizované, v remisii, bez recidívy, laboratórne vyšetrenia a pomocné špeciálne vyšetrenia vrátane onkomarkerov opakovane v norme. Účastníčka konania je v dlhoročnej liečbe aj neurológa, pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice - cervikokrachiálny syndróm, chronické bolesti hlavy so stredne ťažkou poruchou dynamiky, bez trvalých známok koreňového poškodenia. Podľa neurológa potenciácia ťažkostí aj na psychickom podklade. Účastníčka konania bola asi štyri mesiace po operácii nádoru v júni 2015 na doporučenie onkológa vyšetrená psychiatrom a psychológom, stav bol uzavretý ako reakcia na somatické ťažkosti u neuroticky štruktúrovanej senzitívnej osobnosti so zníženou frustračnou toleranciou, úzkostným prežívaním a zvýšeným seba sledovaním. Opakovane bola vyšetrená psychiatrom znova až v decembri 2016 a následne v 2-3 mesačných intervaloch pre epizódu stredne ťažkej depresie a úzkostnú poruchu. V liečbe však účastníčka konania užíva len minimálne dávky P. (liek proti úzkosti), bez nasadenia antidepresívnej liečby, bez potreby hospitalizačného preliečenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil zhubný nádor ľavého prsníka naďalej na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 % s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, nakoľko bola účastníčka konania liečená pre začiatočné štádium onkologického ochorenia, aktuálne v dlhodobej remisii. Je schopná naďalej vykonávať administratívne práce bez obmedzenia. Iné zdravotné ochorenia sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované, nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u účastníčky konania a neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 310/2006 Z. z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 30 %. Pri posudzovaní zdravotného stavu účastníčky konania na účely vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: psychiatrické vyšetrenie - L. N. R.. W. K. zo dňa 24. júna 2015, kontrolné psychiatrické vyšetrenie - L. N. R.. W. K. zo dňa 21. decembra 2016, zo dňa 28. apríla 2017, psychologické vyšetrenie - W. B.. T.. Y.. K. zo dňa 1. júna 2017, kontrolné psychiatrické vyšetrenie L. N. R.. W. K. zo dňa 7. júna 2017, zo dňa 12. júla 2017, zo dňa 26. septembra 2017, zo dňa 24. novembra 2017, kontrolné psychologické vyšetrenie - W. B.. T.. Y.. K. zo dňa 16. januára 2018, chirurgické vyšetrenie - Ž. N. K. zo dňa 16. mája 2017, rehabilitačné vyšetrenie - L. N. R.. W. K. zo dňa 20. júla 2017, algeziologické vyšetrenie - P. B.. T.. Y.. K. zo dňa 12. júla 2017, zo dňa 13. júla 2017, zo dňa 14. júla 2017, kontrolné onkologické vyšetrenie Y. - V., B.. T.. Y.. K. zo dňa 22. septembra 2016, zo dňa 24. februára 2017, zo dňa 25. apríla 2017, zo dňa 4. júla 2017, kontrolné neurologické vyšetrenie - R. M. N. - K. zo dňa 20. júna 2017, zo dňa 31. júla 2017, zo dňa 5. decembra 2017, cievne vyšetrenie - P. B.. T.. Y.. K. zo dňa 24. januára 2018. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení v štádiu I (T1 N0 M0) alebo po parciálnej resekcii podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozmedzia 30 % - 40 %). V odvolacom konaní, po opätovnom posúdení zdravotného stavu účastníčky konania, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav účastníčky konania a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto účastníčka konania nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vzhľadom k tomu, že účastníčka konania pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako
40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti účastníčky konania o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia účastníčky konania boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.“ Preto považoval odvolanie žalobkyne za nedôvodné.
2. Žalobkyňa vo včas podanej žalobe dôvodila, že: „Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri zhubnom nádore prsníka je uvedená v Kapitole XIII, položka 2 prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení. Zhubný nádor prsníka je spojený s poklesom v rozsahu od 30 % do 90 % v závislosti od štádia, v ktorom bol odstránený a od toho, či sa pacientka po odstránení nádoru podrobuje onkologickej liečbe. Pri určovaní konkrétneho percenta poklesu sa uplatňuje všeobecné posudkové hľadisko - obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe ako následok operácie (napr. lymfedém, defekty svalov). Z uvedeného vyplýva, že s najnižšou možnou (30 %) mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je zhubný nádor prsníka spojený v prípade, ak bol nádor odstránený v skorom štádiu, pacientka sa nepodrobuje onkologickej liečbe a funkcia ramenného kĺbu je neobmedzená, t.j. pacientka netrpí napr. lymfedémom alebo defektami svalov. Skutočnosť, že sa od operácie podrobujem hormonálnej udržiavacej liečbe, nespochybňuje ani žalovaná, avšak z neznámeho dôvodu nepovažuje túto liečbu za onkologickú. Zákon o sociálnom poistení na rozdiel od žalovanej nedefinuje pojem „onkologická liečba“ ako „chemoterapia a rádioterapia“. Takéto ohraničenie navyše nezodpovedá ani aktuálnym poznatkom medicíny, ktorá pod onkologickú liečbu subsumuje okrem chemoterapie (t.j. liečby onkologického ochorenia pomocou liekov nazývaných E.) a rádioterapie aj biologickú liečbu (napr. monoklonálnymi protilátkami, interferónmi), hormonálnu liečbu a ďalšie metódy. Onkologická liečba (ako názov napovedá), slúži na liečbu onkologického ochorenia a indikuje ju onkológ. Hormonálnu udržiavaciu liečbu liekom C. mi indikoval onkológ. Podľa Súboru charakteristických vlastností (SPC) lieku C. je tento určený na liečbu karcinómu prsníka. Možno preto konštatovať, že sa podrobujem onkologickej liečbe. Zo skutočností uvedených v odvolaní, podložených lekárskymi správami je ďalej zrejmé, že od operácie trpím lymfedémom ľavej hornej končatiny. Rovnako je lekárskymi správami preukázaný chronický vertebrogénny algický syndróm chrbtice na základe degeneratívneho rozpadu kostnej hmoty, chronické stuhnutie a zápal nervov, poškodenie krčnej medzistavcovej platničky s radikulopatiou a poškodením krčných nervových koreňov. Žalovaná k týmto ochoreniam v napadnutom rozhodnutí uvádza, že tieto ťažkosti môžu byť podľa neurológa potenciované aj na psychickom podklade. Odhliadnuc od skutočnosti, že k poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť môže dôjsť aj v dôsledku ochorení, ktoré sú „aj na psychickom podklade“ (viď. Kapitola V prílohy č. 4 zákona o sociálnom poistení), vyššie uvedené ochorenia sú zadokumentované v predložených lekárskych správach, t.j. sú diagnostikované špecialistami na ich liečbu. Žalovaná bola preto povinná sa konkrétne a dôsledne zaoberať tým, do akej miery môžu tieto ochorenia zasahovať do mojej schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Konštatovanie, že žalovaná, resp. jej posudkový lekár považuje tieto ochorenia za posudkovo nevýznamné, túto požiadavku nespĺňa. Ďalším pochybením žalovanej je zľahčovanie môjho psychiatrického ochorenia - stredne ťažkej depresie a úzkostnej poruchy. Psychiatričku nenavštevujem „v 2-3 mesačných intervaloch“, ale každý mesiac. Skutočnosť, že sa môj stav napriek liečbe P. nezlepšuje je zrejmá aj z toho, že mi psychiatrička vo februári 2018 nasadila antidepresívnu liečbu liekom E.. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí duplikuje tvrdenie uvedené v prvostupňovom rozhodnutí, že užívam „len minimálne dávky P.“, nijako sa však nevysporiadava s argumentom uvedeným v odvolaní, že „P., ktoré mi ošetrujúca lekárka predpísala, je liek N.. Podľa súhrnu charakteristických vlastností (SPC) je tento liek určený na liečbu stredne ťažkých až ťažkých stavov úzkosti. Dávku je nutné zvyšovať len postupne, aby nedošlo k nadmernej sedácii. Skutočnosť, že psychiatrička moju liečbu začala s nižšou dávkou lieku teda nevypovedá o závažnosti môjho ochorenia, vypovedá o tom, že psychiatrička postupuje v súlade s SPC lieku“. Podotýkam, že stredne ťažká depresívna porucha je podľa zákona o sociálnom poistení spojená s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 35-45 %, t.j. nie je a nemôže byť posudkovo nevýznamná.“ Ďalej žalobkyňa citujúc ust. § 209 ods. 1 a § 209 ods. 4 dôvodila, že: „Žalovaná v napadnutom rozhodnutí uvádza, že podkladom pre jej rozhodnutie
bol lekársky posudok, vypracovaný jej posudkovým lekárom. Z napadnutého rozhodnutia je zrejmé, že žalovaná má za to, že závery posudkového lekára sú dostatočným odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo dňa 27.04.2016 sp. zn. 9Sžso/95/2014 konštatuje: „Napriek tomu, že hodnotenie a posúdenie zdravotného stavu posudzovanej osoby je v kompetencii posudkového lekára, rozhodnutie v konaní vydáva správny orgán, ktorý aplikuje právnu normu na zistený skutkový stav so zreteľom na tvrdenia a argumenty žiadateľa (účastníka konania)“. Z judikatúry Najvyššieho súdu jednoznačne vyplýva povinnosť žalovaného „vysporiadať sa s otázkou, či podklady na vypracovanie komplexného posudku boli úplné, objektívne a presvedčivo odôvodnené bez, či už vnútorných rozporov, alebo rozporov s inými v konaní predloženými dôkazmi a tvrdeniami, napr. správami z odborných vyšetrení. Ak tomu tak nie je, je potrebné komplexný posudok doplniť a rozpory odstrániť“ (Rozsudok NS SR zo dňa 27. 04.2016 sp. zn. 9Sžso/95/2014). Posudok „nepredstavuje a ani nemôže predstavovať jediný podklad rozhodnutia vo význame skutkovom v konaní podľa zák. č. 447/2008 Z.z.“ (Rozsudok NS SR 1Sžso/6/2015 zo dňa 28.06.2016). Hoci sa vyššie citované rozsudky vzťahujú na zákonnosť rozhodnutia vo veci kompenzácií ťažkého zdravotného postihnutia, ich závery možno aplikovať aj na rozhodnutie vo veci priznania invalidného dôchodku. Aj v tomto konaní je žalovaná povinná vykonať vo svojom rozhodnutí podrobnú analýzu záverov lekárskeho posudku s vyhodnotením, prečo neprihliadla k námietkam žiadateľa, resp. prečo závery obsiahnuté v lekárskom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Ak zákon o sociálnom poistení stanovuje ako jedno z kritérií pre posúdenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť „onkologickú liečbu“, žalovaná sa nemôže svojvoľne rozhodnúť, že za ňu bude považovať iba chemoterapiu a rádioterapiu a iné metódy liečby onkologického ochorenia indikované onkológom už nie. Ak zákon o sociálnom poistení určuje, že percento poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť možno zvýšiť, ak žiadateľ o invalidný dôchodok trpí aj inými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a žiadateľ doloží lekárske správy, že inými ochoreniami skutočne trpí, je povinnosťou žalovanej dôsledne skúmať, či a do akej miery tieto ochorenia ovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a výsledky tohto skúmania v rozhodnutí uviesť a riadne odôvodniť. Pokiaľ tak žalovaná nepostupuje, porušuje zákon. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhujem, aby súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovanej a vec jej vrátil na ďalšie konanie.“
3. K žalobe žalobkyne sa vyjadril žalovaný vyjadrením zo dňa 19.04.2018, v ktorom uviedol, že: „Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne posúdený posudkovými lekármi sociálneho poistenia organizačných zložiek žalovanej dňa 21. decembra 2017 a dňa 30. januára 2018. V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom potvrdil posudkové závery predchádzajúcich posúdení zdravotného stavu v plnom rozsahu. Žalobkyňa nie je invalidná, pretože nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, a teda nespĺňa podmienky stanovené v § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení v štádiu I (T1 N0 M0) alebo po parciálnej resekcii podľa kapitoly XII, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z. z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozmedzia 30 % - 40 %). Žalovaná uvádza, že s námietkami žalobkyne, ktoré sa týkajú posúdenia jej zdravotného stavu sa posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, žalovanej dostatočne vysporiadal v odbornom lekárskom posudku zo dňa 30. januára 2018, ktorý je obsahom rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2018. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia. Pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený sú neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú. K odbornej lekárskej správe z psychiatrického vyšetrenia, ktoré žalobkyňa absolvovala až po vydaní rozhodnutia, žalovaná uvádza, že zhoršenie zdravotného stavu môže žalobkyňa riešiť opakovaným podaním žiadosti o priznanie invalidného dôchodku. Postup žalovanej bol správny a dôvody napadnutého rozhodnutia
majú podklad v zákonných ustanoveniach, na základe ktorých bolo rozhodnuté o uplatnenom nároku žalobkyne. Žalovaná sa pridržiava skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2018 a trvá na správnosti napadnutého rozhodnutia žalovanej, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21. novembra 2017, ktoré je vecne totožné s rozhodnutím generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 6. februára 2018. Žalovaná ma zato, že predmetné rozhodnutia sú zákonné a správne. Zároveň Vám žalovaná poštou zasiela administratívny spis žalobkyne č. XXX XXX XXXX X. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody žalovaná uplatnený nárok v celom rozsahu neuznáva a žiada, aby krajský súd podľa § 190 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok žalobu ako nedôvodnú zamietol. Žalovaná zároveň uvádza, že nežiada správny súd, aby vo veci nariadil pojednávanie.“
4. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadrila žalobkyňa podaním (replikou) zo dňa 17.05.2018, v ktorom uviedla: „Základným dôvodom, pre ktorý považujem rozhodnutie žalovanej za nezákonné, je skutočnosť, že žalovaná pri určovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť neodôvodnene a svojvoľne nepovažuje hormonálnu udržiavaciu liečbu za liečbu onkologickú. Onkologická liečba slúži na liečbu onkologického ochorenia a indikuje ju onkológ. Hormonálnu udržiavaciu liečbu liekom C. mi indikoval onkológ. Podľa Súboru charakteristických vlastností (SPC) lieku C. je tento určený na liečbu karcinómu prsníka. Možno preto konštatovať, že sa podrobujem onkologickej liečbe. Podľa Kapitoly XIII, položka 2 prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. je zhubný nádor prsníka spojený s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu od 30 % do 90 % v závislosti od štádia, v ktorom bol odstránený a od toho, či sa pacientka po odstránení nádoru podrobuje onkologickej liečbe. Zákon o sociálnom poistení na rozdiel od žalovanej nedefinuje pojem „onkologická liečba“ ako „chemoterapia a rádioterapia“. Žalovaná v napadnutom rozhodnutí, rovnako ani vo vyjadrení k správnej žalobe nijako neodôvodňuje, z akého dôvodu nepokladá hormonálnu udržiavaciu liečbu za liečbu onkologickú. Zo skutočností uvedených v odvolaní a správnej žalobe a podložených lekárskymi správami je zrejmé, že od operácie trpím lymfedémom ľavej hornej končatiny. Ľavú hornú končatinu používam obmedzene, opuch pretrváva, porucha stereotypu abdukcie 90 stupňov, čo je v rozpore s tvrdením žalovanej, že sa nejedná o funkčné obmedzenie ľavej hornej končatiny, ktoré by bolo hodné zvláštneho posudkového zreteľa. K tvrdeniu žalovanej, že psychiatrické vyšetrenie, ktoré som absolvovala až po vydaní napadnutého rozhodnutia dodávam, že nemôže byť relevantné a pre posúdenie jeho zákonnosti uvádzam, že tak v prvostupňovom, ako aj v odvolacom konaní som žalovanej predkladala správy z psychiatrických vyšetrení. Psychiatrickú a psychologickú ambulanciu navštevujem pravidelne - mesačne na základe určených kontrolných vyšetrení. V správach je uvádzané, že sa môj stav nezlepšuje. Žalovaná však bez presvedčivého zdôvodnenia zľahčovala tak moje psychiatrické ochorenie, ako aj jeho liečbu. Z lekárskych správ, ktoré sú diagnostikované špecialistami na ich liečbu je zrejmé, že trpím viacerými ochoreniami, ktoré ovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť. Je povinnosťou žalovanej dôsledne skúmať do akej miery tieto ochorenia ovplyvňujú schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť a výsledky tohto skúmania v rozhodnutí uviesť a riadne zdôvodniť. Presvedčenie žalovanej, že dokazovanie v konaní o priznaní invalidného dôchodku je zverené posudkovým lekárom, ju nezbavuje povinnosti vykonať vo svojom rozhodnutí podrobnú analýzu záverov lekárskeho posudku s vyhodnotením, prečo neprihliadla k námietkam žiadateľa, resp. prečo závery obsiahnuté v lekárskom posudku vyhovujú kritériu spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci v zmysle ustanovenia § 209 ods. 1 zákona o sociálnom poistení.“ Z uvedených dôvodov zotrvala na svojej žalobe v celom rozsahu.
5. Súd v konaní podľa ust. § 199 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. o Správnom súdnom poriadku (ďalej len „SSP“), za splnenia zákonných podmienok podľa ust. § 107 ods. 2 a ust. § 105 ods. 2 písm. a) a c) SSP a po oboznámení sa so spisovou dokumentáciou žalovaného dospel k záveru, že žalobe žalobkyne pre jej nedôvodnosť nemožno priznať úspech z ďalej uvedených dôvodov.
6. Podľa ust. § 2 ods. 1 SSP v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
Podľa ust. § 135 ods. 1 SSP na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
Podľa ust. § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. lekársku posudkovú činnosť pri výkone dôchodkového poistenia vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky Sociálnej poisťovne a posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie. Výkon lekárskej posudkovej činnosti je podľa zákona č. 578/2004 Z.z. o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, zdravotníckych pracovníkoch, stavovských organizáciách v zdravotníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov podmienený získaním odbornej spôsobilosti posudkového lekára, ktorý musí mať špecializáciu v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo alebo musí byť zaradený do špecializačného štúdia v špecializačnom odbore posudkové lekárstvo.
Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidným, získal počet rokov dôchodkového poistenia, uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok, alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
Podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
Podľa ust. § 71 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.
Podľa ust. § 71 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti zdravej fyzickej osoby. Pri posudzovaní poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa neprihliada na zdravotné postihnutia, ktoré boli zohľadnené na nárok na invalidný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 71 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.
Podľa ust. § 71 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
Podľa ust. § 71 ods. 6 zákona č. 461/2003 Z.z. miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí.
Podľa ust. § 71 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nespočítavajú.
Podľa ust. § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. určenú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť za rozhodujúce zdravotné postihnutie možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.
Podľa ust. § 71 ods. 9 zákona č. 461/2003 Z.z., ak v prílohe č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. nie je uvedené zdravotné postihnutie, ktoré je príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, určí sa miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách podľa takého zdravotného postihnutia uvedeného v tejto prílohe, ktoré je s jeho funkčným dopadom najviac porovnateľné.
7. Z vyššie uvedeného zákonného ust. § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z. vyplýva, že činnosť posudkových lekárov spočíva v náležitom objektívnom a nestrannom zistení a v posúdení zdravotného stavu žalobkyne, a to na základe vyšetrenia žalobkyne, z doloženej zdravotnej dokumentácie, ako aj z lekárskych správ a záverov odborných lekárov.
8. Z obsahu spisovej dokumentácie žalovaného vyplynul nasledovný priebeh správneho administratívneho konania a skutkový stav veci žalobkyne.
9. Prvostupňový správny orgán - Sociálna poisťovňa, ústredie na základe žiadosti žalobkyne o invalidný dôchodok, spísanej dňa 06.11.2017, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.11.2017, ktorým podľa ust. § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok, pretože podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice zo dňa 6.11.2017 žalobkyňa nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť žalobkyne bola posudkovým lekárom sociálneho poistenia určená na 30 %.
10. Proti predmetnému rozhodnutiu podala žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote odvolanie doručené Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 19.12.2017, v ktorom uviedla, že nesúhlasí s napadnutým rozhodnutím a stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Žalobkyňa v odvolaní poukázala na jej nepriaznivý zdravotný stav, najmä na obmedzenie funkcie v ramennom kĺbe. Uviedla, že ľavú hornú končatinu používa vo veľmi obmedzenej miere. Zároveň poukázala na iné zdravotné ochorenia, ktorými trpí. K odvolaniu pripojila nové lekárske nálezy. Z uvedeného dôvodu žalobkyňa žiadala o opätovné prehodnotenie zdravotného stavu.
11. Na základe podaného odvolania bol zdravotný stav žalobkyne opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Košice dňa 21.12.2017, ktorý zotrval na tom, že jej zdravotný stav bol posúdený správne a predložil kompletný spisový materiál posudkovému lekárovi sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach.
12. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom v Košiciach posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 30.01.2018 s nasledovným záverom: V odvolacom konaní sa posudkový lekár sociálneho poistenia oboznámil s celou doručenou posudkovou spisovou dokumentáciou, so všetkými predloženými odbornými nálezmi, pričom zistil, že u žalobkyne bol v decembri 2014 v rámci preventívnej prehliadky zistený zhubný nádor ľavého prsníka - po operačnom odstránení bez potreby onkologickej liečby (rádioterapia ani chemoterapia) vzhľadom na prvé začiatočné štádium onkologického ochorenia. Žalobkyni bola nasadená len dlhodobá hormonálna zaisťovacia liečba, ktorá trvá naďalej do roku 2020. Po chirurgickej liečbe nádoru prsníka je žalobkyňa v liečbe rehabilitačnej ambulancie pre sekundárny mierny opuch ľavej hornej končatiny so zachovalou hybnosťou ramenného kĺbu - nejedná sa o funkčné obmedzenie ľavej hornej končatiny, ktorá by bola hodná zvláštneho posudkového zreteľa. Podľa opakovaného kontrolného onkologického vyšetrenia, onkologické ochorenie je stabilizované, v remisii, bez recidívy, laboratórne vyšetrenia a pomocné špeciálne vyšetrenia vrátane onkomarkerov opakovane v norme. Žalobkyňa je v dlhoročnej liečbe aj neurológa, pre chronické recidivujúce bolesti chrbtice - cervikokrachiálny syndróm, chronické bolesti hlavy so stredne ťažkou poruchou dynamiky, bez trvalých známok koreňového poškodenia. Podľa neurológa potenciál ťažkostí aj na psychickom podklade. Žalobkyňa bola asi štyri mesiace po operácii nádoru v júni 2015 na doporučenie onkológa vyšetrená psychiatrom a psychológom, stav bol uzavretý ako reakcia na somatické ťažkosti u neuroticky štruktúrovanej senzitívnej osobnosti so zníženou frustračnou toleranciou, úzkostným prežívaním a zvýšeným seba sledovaním. Opakovane bola vyšetrená psychiatrom znova až v decembri 2016 a následne v 2-3 mesačných intervaloch pre epizódu stredne ťažkej depresie a úzkostnú poruchu. V liečbe však účastníčka konania užíva len minimálne dávky P. (liek proti úzkosti), bez nasadenia antidepresívnej liečby, bez potreby hospitalizačného preliečenia. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie stanovil zhubný nádor ľavého prsníka naďalej na dolnej hranici percentuálneho rozpätia od 30 % do 40 % s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, nakoľko žalobkyňa bola liečená pre začiatočné štádium onkologického ochorenia, aktuálne v dlhodobej remisii. Je schopná naďalej vykonávať administratívne práce bez obmedzenia. Iné zdravotné ochorenia sú posudkovo nevýznamné, liečbou dobre kompenzované,
nespôsobujú pokles pracovnej schopnosti u účastníčky konania a neodôvodňujú ani percentuálne navýšenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 310/2006 Z.z. Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť účastníčky konania je 30 %.
13. Pri posudzovaní zdravotného stavu žalobkyne na účely vzniku invalidity boli zohľadnené lekárske nálezy: psychiatrické vyšetrenie - L. N. R.. W. K. zo dňa 24. júna 2015, kontrolné psychiatrické vyšetrenie
- L. N. R.. W. K. zo dňa 21. decembra 2016, zo dňa 28. apríla 2017, psychologické vyšetrenie - W. B.. T.. Y.. K. zo dňa 1. júna 2017, kontrolné psychiatrické vyšetrenie L. N. R.. W. K. zo dňa 7. júna 2017, zo dňa 12. júla 2017, zo dňa 26. septembra 2017, zo dňa 24. novembra 2017, kontrolné psychologické vyšetrenie - W. B.. T.. Y.. K. zo dňa 16. januára 2018, chirurgické vyšetrenie - Ž. N. K. zo dňa 16. mája 2017, rehabilitačné vyšetrenie - L. N. R.. W. K. zo dňa 20. júla 2017, algeziologické vyšetrenie - P. B.. T.. Y.. K. zo dňa 12. júla 2017, zo dňa 13. júla 2017, zo dňa 14. júla 2017, kontrolné onkologické vyšetrenie Y. - V., B.. T.. Y.. K. zo dňa 22. septembra 2016, zo dňa 24. februára 2017, zo dňa 25. apríla 2017, zo dňa 4. júla 2017, kontrolné neurologické vyšetrenie - R. M. N. - K. zo dňa 20. júna 2017, zo dňa 31. júla 2017, zo dňa 5. decembra 2017, cievne vyšetrenie - P. B.. T.. Y.. K.J. zo dňa 24. januára 2018.
14. Za rozhodujúce zdravotné postihnutie posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia Sociálnej poisťovne so sídlom v Košiciach určil choroby ženských pohlavných orgánov, zhubný nádor prsníka, po odstránení v štádiu I (T1 N0 M0) alebo po parciálnej resekcii podľa kapitoly XIII, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozmedzia 30 % - 40 %). Keďže u žalobkyne ide o stav o odstránení zhubného nádoru ľavého prsníka v štádiu I, zaradenie postihnutia žalobkyne do kapitoly XIII, položky 2, písmena a) prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov bolo podľa názoru súdu správne a v súlade s uvedenou prílohou.
15. Pretože po opätovnom posúdení zdravotného stavu žalobkyne, podľa predložených lekárskych správ a diagnostických záverov odborných lekárov, ako aj vlastného vyšetrenia, posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vyhodnotil zdravotný stav žalobkyne ako je vyššie uvedené a celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určil na 30 %, preto žalobkyňa nie je invalidná podľa ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
16. Vzhľadom k tomu, že žalobkyňa pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, nie je invalidná, a teda nespĺňa podmienky stanovené v ust. § 70 ods. 1 a ust. § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení neskorších predpisov.
17. Posúdenie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a jeho následkov na schopnosť fyzickej osoby vykonávať zárobkovú činnosť vyžaduje odborné lekárske znalosti. Vo veciach sociálneho poistenia je dokazovanie v tomto smere zverené posudkovým lekárom sociálneho poistenia.
18. V žalobe uvedené pochybnosti žalobkyne o tom, že jej zdravotný stav nebol v konaní správne posúdený, sú podľa názoru súdu neodôvodnené, vyvolané len jej subjektívnym presvedčením, čo nie je dôvodom na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní posudkovými lekármi. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené príslušnými posudkovými lekármi sociálneho poistenia, sú z hľadiska skutkového úplné, dostatočne podložené odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako aj zdravotnou dokumentáciou, sú bez nejasností a vnútorných rozporov a vo svojich záveroch sa zhodujú.
19. Vzhľadom na to, že posudzovanie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je odbornou medicínskou otázkou, aj rozhodnutie súdu závisí predovšetkým na odbornom lekárskom posúdení, tak súd si preto nemôže urobiť o tejto odbornej otázke vlastný úsudok.
20. Keďže podľa ust. § 196 ods. 7 zákona č. 461/2003 Z.z. organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotila dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti, preto ak žalovaný generálny riaditeľ dospel k záveru, že odvolanie účastníčky konania nie je dôvodné,
súd na základe vyššie zisteného skutkového stavu ku dňu právoplatnosti rozhodnutia (09.02.2018) v zmysle vyššie citovaného ust. § 135 ods. 1 SSP uzatvára, že jeho rozhodnutie je vecne správne a vydané v súlade so zákonom č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení.
21. Preto z vyššie uvedených dôvodov súd žalobu žalobcu podľa ust. § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol.
22. Žalobkyni ako neúspešnej účastníčke preskúmacieho súdneho konania súd právo na náhradu trov konania nepriznal (§ 167 ods. 1 SSP) a keďže žalovaný si právo na náhradu trov konania v zmysle ust. § 168 SSP neuplatnil, súd vo výroku rozsudku vyriekol, že účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznáva.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Krajskom súde v Košiciach v lehote 1 mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť.
V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania.
Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v odseku 1 písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 odseku 2 písm. c) a d) alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.