Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24S/19/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jany Novotnej a členov senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Petra Molčana, v právnej veci žalobcu: JUHAPHARM, s.r.o., so sídlom Myslavská 644/190/A, 040 16 Košice, IČO: 31 698 441, zastúpený Advokátskou kanceláriou Juhás, Marják & Ferenci s.r.o., so sídlom Mojmírova 12, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 164 988 proti žalovanému: Úrad priemyselného vlastníctva Slovenskej republiky, Švermova 43, 974 04 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia predsedu žalovaného č. POZ 971-2015/ II-73-2017 zo dňa 16. novembra 2017, takto

rozhodol:

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Administratívne konanie

X. Dňa XX.XX.XXXX bola Úradu priemyselného vlastníctva SR (ďalej len „prvostupňový orgán") predložená žiadosť prihlasovateľa JUHAPHARM, s.r.o., so sídlom Myslavská XXX/XXX/A, Košice (ďalej len „žalobca") o zápis ochrannej známky pozostávajúcej z kombinovaného slovného a grafického označenia do registra. Listom zo XX.XX.XXXX prvostupňový orgán oznámil žalobcovi výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlásenej ochrannej známky č. POZ XXX-XXXX s názvom „L. C. X. POO. NA VT. A.", kde uviedol, že zistil, že predmet prihlášky ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis do registra podľa zákona č. XXX/XXXX Z.z. o ochranných známkach v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o ochranných známkach"), pretože podľa § X ods. X písm. b/ tohto zákona, za ochrannú známku nemožno uznať označenie, ktoré nemá rozlišovaciu spôsobilosť. Prihlásené označenie podľa prvostupňového orgánu nemá rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám v triedach X, X a XX medzinárodného triednika tovarov a služieb, ani k súvisiacim službám v triede XX, pretože je tvorené údajmi, ktoré v obchodnom styku slúžia na určenie zamerania služieb a účelu tovarov. Slovo „L." má podľa názoru prvostupňového orgánu význam „A." a v zložených slovách predstavuje prvú časť s významom „A., A., X., X." a anglické slovo „C." má význam ako „Q. T. C.". Prihlásené označenie ako celok poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti iba zrozumiteľnú informáciu o tom, že ide o služby a súvisiace tovary poskytované strediskom zameraným na problematiku starostlivosti o kožu a pokožku. Informácia „X. X. NA V. A." obsiahnutá v predmetnom označení len umocňuje opis a povahu prihláseného tovaru, pretože spotrebiteľa ubezpečuje o spoľahlivosti a kvalite poskytovaných služieb. Ani jeho grafická úprava nepredstavuje rozlišovací prvok, na základe ktorého by spotrebiteľská verejnosť mohla určiť obchodný pôvod tovarov alebo služieb, pretože v obchodných zvyklostiach sa bežne používa jednoduché farebné pozadie na zvýraznenie komerčných nápisov.

2. Listom z 10.09.2015, ktorým sa žalobca vyjadril k výsledku prieskumu zápisnej spôsobilosti, poukázal na iné ochranné známky, napríklad „L.", „L. G.", „L.-F.", ktoré boli zaregistrované jednou z agentúr európskej únie a Úradom pre harmonizáciu vnútorného trhu, pričom tieto ochranné známky majú medzinárodný charakter a platnosť aj v Slovenskej republike. Poukázal na to, že bola konštatovaná ich rozlišovacia spôsobilosť a ich grafická úprava je tvorená len štandardným bielym, resp. červeným písmom a pozadím, ktoré je jednoduchého obdĺžnikového tvaru a jednofarebnej obvyklej farby (čierna, sivá), pričom tieto známky boli bez výhrad zaregistrované. V danom prípade je skutkový stav rozlišovacej spôsobilosti obdobný so skutkovým stavom týchto označení. Žalobca mal v uvedenom liste ďalej za to, že rozlišovacia schopnosť navrhovaného označenia je daná aj rozoznateľným tvarom, štylizovaným názvom, pričom vychádzal z dostupných vedeckých materiálov zaoberajúcich sa významom a pôsobením farieb na ľudí a s tým súvisiacou možnosťou následného vizuálneho a fonetického rozlíšenia u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti. Žalobca ďalej argumentoval, že rozlišovacia spôsobilosť označenia bola nadobudnutá už jeho používaním v troch prevádzkach s označením „L. C. X. POO. NA VT. A.", pričom jedna z prevádzok existuje už od roku 2009. Všetky prevádzky sú vo frekventovaných obchodných centrách v Bratislave, Košiciach a Nitre, čím majú pokryté prakticky celé územie SR a za viac ako 6 rokov pôsobenia ich služby využilo 15 000 klientov, väčšina z nich aj opakovane. Ďalej argumentoval, že majú početný fanklub na obľúbenej sociálnej sieti Facebook, kde je prihlasované označenie nastavené ako profilová fotografia. Obdobne je to aj na internetovej stránke ich spoločnosti. Reklamnú kampaň viedli aj v najčítanejších lifestyleových magazínoch, ako „F. M.", „M.", v denníku A. a rovnako tak na bilboardoch propagujúcich „L. C." nachádzajúcich sa v rôznych regiónoch Slovenska. Žalobca predložil aj katalógy, brožúry, či letáky, vernostné programy, darčekové poukážky, či iné drobnosti ako vizitky a vyobrazenia prihlasovaného označenia ich spoločnosti na pracovných uniformách zamestnancov alebo formulároch, ktoré musí mať každý ich klient. Uviedol tiež, že prostriedky vynaložené na reklamu a propagáciu spoločnosti predstavujú sumu presahujúcu 80 000,- Eur, pričom stále dochádza k ich zvyšovaniu. Žalobca predložil na podporu svojich tvrdení 10 príloh.

3. Prvostupňový orgán rozhodnutím zo 07.06.2016 č. POZ 971-2015/Z-237-2016 prihlášku ochrannej známky s názvom „L. C. X. X. NA V. A." z 11.05.2015 prihlasovateľa, ktorým bol žalobca, zamietol podľa § 28 ods. 3 v nadväznosti na § 5 ods. 1 písm. d/ Zákona o ochranných známkach (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie"). V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na základe prieskumu zápisnej spôsobilosti prihlášky ochrannej známky bolo žalobcovi ako prihlasovateľovi listom zo 17.07.2015 oznámené, že prihláška ochrannej známky nespĺňa podmienky na zápis do registra, pričom uviedol dôvody, ktoré v tomto liste boli obsiahnuté. K vyjadreniu žalobcu k uvedenému oznámeniu, ktorým poukázal na ochranné známky európskej únie, v ktorých vidí z hľadiska rozlišovacej spôsobilosti paralelu v porovnaní s prihláseným označením uviedol, že ide o nedôvodnú argumentáciu. Jej neopodstatnenosť podľa neho potvrdzujú aj závery rozsudku Súdneho dvora z 10.03.2011 vo veci „Agencja Wydawnicza Technopol/ÚHVT, C-51/10 P, EU:C:2011:137", body 75, 76 a 77, z ktorého citoval, že: ...„musia byť zásady rovnakého zaobchádzania a riadnej správy vecí verejných uvedené do súladu s požiadavkou dodržiavania zákonnosti. Preto sa osoba, ktorá podá prihlášku označenia ako ochrannej známky nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť, ku ktorej došlo voči inej osobe, aby tak dosiahla rovnaké rozhodnutie. Navyše z dôvodov právnej istoty a konkrétnej riadnej správy vecí verejných musí byť skúmanie akejkoľvek prihlášky veľmi prísne a úplné, aby sa predišlo tomu, že ochranné známky budú zapísané nenáležite. Toto skúmanie sa musí vykonať v každom konkrétnom prípade. Zápis označenia ako ochrannej známky totiž závisí od špecifických kritérií uplatniteľných v rámci skutkových okolností konkrétneho prípadu, ktoré majú potvrdiť, či sa na dotknuté označenie vzťahujú niektoré z dôvodov zamietnutia". Prvostupňový orgán ďalej poukázal aj na rozsudok všeobecného súdu z 12.05.2016 vo veci T-32/15, kde sa na strane 5 uvádza: „Za týchto okolností treba zamietnuť tvrdenie založené na porušení zásady rovnosti zaobchádzania, ktoré vyžaduje, aby sa s porovnateľnými situáciami nezaobchádzalo rozdielne a s rozdielnymi situáciami nezaobchádzala rovnako, pokiaľ takéto zaobchádzanie nie je objektívne odôvodnené". Podľa prvostupňového orgánu žalobca neopodstatneným poukazovaním na iné zapísané ochranné známky objektívne nevyvrátil tvrdenie úradu o zápisnej nespôsobilosti prihláseného označenia založenej na dôvodoch zamietnutia uvedených v § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach. Ďalej prvostupňový orgán poukázal na to, že žalobca na jednej strane tvrdil, že použitá modrá farba v prihlásenom označení je neobvyklá a súčasne tvrdil, že ide o farbu, ktorá je priamym dôkazom starostlivosti o pokožku. Tým podľa jeho názoru žalobca sám potvrdil, že modrá farba evokuje u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti spojitosť so starostlivosťou o pokožku, bez ďalšej spojitosti s konkrétnym poskytovateľom služieb tejto povahy. K bielej farbe, ktorá podľa žalobcu navodzuje u relevantnej spotrebiteľskej verejnosti

spojitosť s lekárskou starostlivosťou, uviedol, že podľa neho žalobca priznal, že biela farba písma nie je rozlišovacím prvkom, pretože len navodzuje dojem určitej spojitosti s lekárskou starostlivosťou, pričom kombinácia modrej a bielej farby, ktorá je použitá v prihlásenom označení nepredstavuje grafický prvok, ktorý umožňuje spotrebiteľskej verejnosti určiť pôvod služieb a tovarov. Prvostupňový orgán ďalej dôvodil, že existenciu prekážok brániacich zápisu označenia ako ochrannej známky podľa § 5 ods. 1 písm. b/ až d/ Zákona o ochranných známkach možno prekonať preukázaním nadobudnutím rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k tým tovarom a službám, pre ktoré je označenie prihlásené podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Takúto rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie nadobudnúť len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje označené tovary a služby ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie bude považovať za všeobecne používané. Uniesť dôkazné bremeno, to znamená označiť, predložiť potrebné dôkazy a nimi svoje tvrdenia preukázať musí podľa § 52 ods. 1 a ods. 3 Zákona o ochranných známkach žalobca. Pri posudzovaní, či prihlasovateľ prostredníctvom takto predložených dôkazov preukáže nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenie v zmysle zákona vychádzal prvostupňový orgán z okolností konkrétneho prípadu a do úvahy vzal viaceré relevantné faktory, predovšetkým charakter označenia, intenzitu, čas, zemepisné rozšírenie, dobu jeho používania, podiel v akom je označenie zastúpené na trhu, výšku investícií vynaložených na jeho propagáciu a podobne. Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti pritom posudzoval vo vzťahu k osobe prihlasovateľa pred dňom podania prihlášky ochrannej známky a s ohľadom na územný princíp. K dokladom, ktoré žalobca predložil prvostupňový orgán uviedol, že ide o súbor dokumentov a dokladov, z ktorých vyplýva používanie prihláseného označenia vo vzťahu k časti zoznamu tovarov a služieb, konkrétne k niektorým službám v triede XX (lekárske služby, starostlivosť o hygienu a krásu ľudí, manikúra, masáže, salóny krásy, súkromné kliniky alebo sanatória, služby vizážistov, zdravotné poradenstvo) a niektoré z predložených dokladov sa viažu k obdobiu pred podaním predmetnej prihlášky. Predložené doklady sa viažu k trom prevádzkam L. C. Bratislava, L. C. Nitra a L. C. Košice. V skupine dokladov, ktoré boli predložené ako príloha č. 4, ktorými boli fotografie vstupov do jednotlivých prevádzok L. C. Bratislava, L. C. Nitra a L. C. Košice, uviedol, že neobsahujú informácie o prihlasovateľovi, ktorým je žalobca a neobsahujú ani časový údaj. Z týchto dokladov teda nie je zrejmé, či prihlásené označenie, ktoré sa na nich objavuje bolo používané pred podaním predmetnej prihlášky a nie je z nich zrejmé, v akom rozsahu sa s prihláseným označením spotrebiteľská verejnosť stretla. Z predložených fotografií bilboardov v prílohe č. 5 podľa prvostupňového orgánu taktiež nevyplýva žiadna spojitosť s prihlasovateľom (žalobcom), pretože neobsahujú informáciu o období, v ktorom bolo prihlásené označenie používané a nie je z nich zrejmé, v akom rozsahu sa s nimi spotrebiteľská verejnosť stretla. Skupina dokladov v prílohe č. 6, ktorými sú brožúry, katalógy, letáky, vizitky, dotazníky a iné obsahujú informáciu o žalobcovi v spojitosti s prihláseným označením len v jednom prípade (dotazník určený pacientom pred vyšetrením) avšak spolu s prihlasovateľom je v tomto dotazníku uvedený aj ďalší subjekt, a to DC MEDICAL, s.r.o., Myslavská ulica 644/190/A Košice. Z dotazníka vyplýva, že prihlásené označenie sa nespája teda výlučne s prihlasovateľom prihlášky (žalobcom). Rovnako aj v tomto prípade zo skupiny dokladov chýba údaj o období používania prihláseného označenia a s výnimkou zmieneného dotazníka chýba aj údaj o prihlasovateľovi. Tak isto doklady v prílohe č. 7, ktorými sú fotografie reklám v časopisoch neobsahujú informáciu, z ktorej by vyplývala spojitosť prihláseného označenia s prihlasovateľom. S výnimkou reklamy v časopise Eva z apríla 2015 neobsahujú iné doklady v tejto skupine ani informáciu o období, z ktorého pochádzajú. K dokladom pod prílohou č. 8 - snímky z konkrétnych zobrazení stránok jednotlivých prevádzok L. C. (Bratislava, Nitra, Košice) prvostupňový orgán uviedol, že na sociálnej sieti Facebook zachytávajú obdobie 07/2015, 08/2015 a je teda zrejmé, že sa neviažu k obdobiu pred podaním predmetnej prihlášky a okrem toho neobsahujú žiadnu informáciu o prihlasovateľovi v spojitosti s prihláseným označením. Z dokladov č. 9 mu bola zrejmá vysoká návštevnosť internetovej stránky www.L..sk <http://www.L..sk>, ale ani jeden z predložených dokladov nedokumentuje podľa prvostupňového orgánu skutočnosť ako vyzerala zmienená internetová stránka pred podaním prihlášky a najmä to, či sa v nej objavilo označenie „L. C. X. X. NA V. A.", v takej podobe v akej je prihlásené. Doklady č. 10 podľa jeho názoru preukazujú vysoké náklady na reklamu, ale nie je z nich zrejmé, čo bolo súčasťou reklamnej kampane a či sa v nej vyskytlo prihlásené označenie v spojitosti s prihlasovateľom (žalobcom). Na základe týchto dokladov podľa prvostupňového orgánu nebolo možné skonštatovať, že prihlásené označenie v dôsledku jeho používania prihlasovateľom pred podaním predmetnej prihlášky nadobudlo rozlišovaciu spôsobilosť k nárokovaným tovarom a službám. Prvostupňový orgán napokon uzavrel, že prekážka zápisnej nespôsobilosti uvedená v § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach nebola prekonaná.

4. O rozklade proti prvostupňovému rozhodnutiu rozhodol na základe odporučenia stálej rozkladovej komisie predseda prvostupňového orgánu (ďalej len „žalovaný") rozhodnutím č. POZ 971-2015/ II-73-2017 zo 16.11.2017, ktorým podaný rozklad žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil (ďalej len „napadnuté rozhodnutie"). V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný poukázal na základné zásady a princípy známkového práva a na význam a zmysel ochranných známok. V intenciách ustanovenia § 2 Zákona o ochranných známkach skonštatoval, že za ochrannú známku možno uznať označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby, t.j. označenie, ktoré ma rozlišovaciu spôsobilosť. Uvedená možnosť a schopnosť identifikácie obchodného pôvodu tovaru a služby s cieľom umožniť spotrebiteľovi, ktorý nadobudne tovar alebo službu, ktoré ochranná známka označuje vykoná neskôr ten istý výber, ak sa skúsenosť ukáže byť pozitívnou alebo vykonať iný výber, ak sa ukáže byť negatívnou je vyjadrením základnej funkcie ochrannej známky. Žalovaný zdôraznil, že pri skúmaní zápisnej spôsobilosti označenia s ohľadom na uvedenú základnú funkciu ochrannej známky je preto potrebné posúdiť, či je označenie spôsobilé odlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby (tzv. vnútorná rozlišovacia spôsobilosť), pričom je potrebné vziať do úvahy dojem, akým označenie pôsobí ako celok na relevantného spotrebiteľa s prihliadnutím na charakter a povahu prihlásených tovarov a služieb. Podľa jeho názoru na to, aby označenie malo rozlišovaciu spôsobilosť nestačí, aby sa len odlišovalo od iných zapísaných alebo známych označení, ale je potrebné, aby svojou formou a obsahom bolo do takej miery originálne, že jeho osobitné znaky majú schopnosť individualizovať tovary a služby, ktoré majú byť ním označované. Označenie má rozlišovaciu spôsobilosť pre konkrétne tovary a služby, ak spotrebiteľ je alebo bude podľa neho schopný odlíšiť tovary a služby pochádzajúce z určitého obchodného zdroja (tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb od inej osoby). Žalovaný ďalej uviedol, že rozlišovaciu spôsobilosť môže označenie nadobudnúť podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach len intenzívnym a dlhodobým používaním, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary a služby označenia ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané. Uniesť dôkazné bremeno, t.j. označiť a predložiť potrebné dôkazy a uvedenými dôkazmi svoje tvrdenia preukázať, musí v zmysle § 52 ods. 1 a ods. 3 Zákona o ochranných známkach prihlasovateľ. Pri posudzovaní, či prihlasovateľ prostredníctvom predložených dokladov preukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia sa vychádza z okolností konkrétneho prípadu a do úvahy sa berú viaceré relevantné faktory, predovšetkým charakter označenia, intenzita, čas, zemepisné rozšírenie, doba jeho používania, podiel v akom je označenie zastúpené na trhu, výška investícií vynaložených na jeho propagáciu a pod. Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti sa pritom posudzuje ku dňu podania prihlášky ochrannej známky a s ohľadom na územný princíp. Žalovaný ďalej konštatoval, že označenie je tvorené spojením slovných prvkov „L. C. X. X. NA V. A.", ktoré sú umiestnené na modrom štvorcovom podklade tak, že takmer v strede štvorca je najväčším písmom uvedené slovo „L.", pod ním je menším písmom napísané slovo „C." a pod týmto slovom je najmenším písmom napísané spojenie „X. X. NA V. A.". Slovo „L." má v slovenskom jazyku význam ako „A.", pričom v zložených slovách predstavuje prvú časť s významom „A., A., X., X.". Slovo „C." znamená v preklade z anglického jazyka „Q., C.". Význam uvedených slov, ako aj význam spojenia „X. X. NA V. A." je bežnému spotrebiteľovi zrejmý. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný skonštatoval, že priemerný spotrebiteľ bude vnímať slovné prvky tvoriace prihlásené označenie vo význame, že ide o stredisko, v ktorom sa pod dohľadom profesionálov poskytujú tovary a služby súvisiace so skrášľovaním a starostlivosťou o kožu a pokožku. Ďalej uviedol, že prihlásené označenie vo vzťahu k službám uvedeným v triede XX Medzinárodného triednika výrobkov a služieb vzhľadom na uvedený význam slovných prvkov bude priemerný spotrebiteľ vnímať len ako informáciu o vlastnostiach týchto služieb, najmä o ich zameraní, kvalite a tiež o skutočnosti, že tieto služby sú poskytované v stredisku, resp. v centre. Vo vzťahu k ostatným nárokovaným tovarom a službám v triede X, v triede X a ako aj k službám v triede XX a iným službám žalovaný ustálil, že priemerný spotrebiteľ ich bude vnímať ako doplnkové vo vzťahu k vyššie uvedeným službám uvedeným v triede XX Medzinárodného triednika tovarov. Grafická úprava prihláseného označenia (podklad v tvare štvorca, úprava písma a použitá farebnosť) podľa žalovaného nie je dostatočná na to, aby prihlásenému označeniu zabezpečila rozlišovaciu spôsobilosť. Priemerný spotrebiteľ totiž písmo a ani podklady nápisov v tvare jednoduchých geometrických tvarov nezvykne vnímať ako rozlišujúci prvok, teda identifikátor pôvodu tovarov a služieb a venuje im len minimálnu pozornosť. V prípade prihláseného označenia ide pritom o úpravu písma, ktorá sa nijako podstatne neodlišuje od bežne používaných úprav a ktorú si priemerný spotrebiteľ nebude bližšie všímať. Pokiaľ ide o podklad slovných prvkov, ako aj použité farebné vyhotovenie, tieto tiež nie sú nijak nezvyčajné. To znamená, že celková

grafická úprava prihláseného označenia nie je schopná odvrátiť pozornosť spotrebiteľa od opisnej informácie, ktorú nesú jeho slovné prvky. Nie je totiž schopná upútať pozornosť spotrebiteľa v dostatočnej miere a nebude ju vnímať ako údaj o pôvode takýchto označených tovarov a služieb. S námietkou žalobcu, že prvostupňový orgán založil svoje rozhodnutie na posúdení jednotlivých prvkov a nehodnotil prihlásené označenie ako celok sa žalovaný nestotožnil a zastával názor, že boli analyzované a opísané jednotlivé slovné prvky prihláseného označenia samostatne, avšak dané označenie bolo v konečnom dôsledku vyhodnotené ako celok, o čom svedčí aj argumentácia prvostupňového orgánu keď uviedol, že prihlásené označenie ako celok poskytuje relevantnej spotrebiteľskej verejnosti iba zrozumiteľnú informáciu o tom, že v tomto konkrétnom prípade ide o služby a súvisiace tovary poskytované strediskom zameraným na problematiku starostlivosti o kožu a pokožku. Podľa jeho názoru teda prvostupňový orgán nekonštatoval len nedostatok rozlišovacej spôsobilosti jednotlivých slov tvoriacich prihlásené označenie, ale dospel k záveru o nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia ako celku. Žalovaný sa s uvedeným plne stotožnil a doplnil, že vo všeobecnosti platí, že kombinácia prvkov, z ktorých každý popisuje určitú vlastnosť samotných tovarov alebo služieb predstavuje aj ako celok iba opisný údaj o týchto vlastnostiach. Len zoskupenie opisných prvkov, bez toho aby išlo o nezvyčajnú vetnú skladbu alebo kombináciu, ktorá dáva označeniu ako celku nezvyčajný význam, má za následok, že kombinácia opisných prvkov je vo výsledku len opisným označením, čo je aj prípad slovného spojenia tvoriaceho prihlásené označenie. Žalovaný ďalej vyhodnotil, že kombinácia opisných slovných prvkov a grafických prvkov použitých v prihlásenom označení nie je ničím nezvyčajná a ako celok nie je ničím originálna. Kombinácia farieb a písmen má z pohľadu spotrebiteľa, ktorý je zvyknutý na to, že sa stretáva s nespočetným množstvom rôznych označení, údajov a informácií, ktoré sú bežne napísané rôznymi typmi písma na farebnom podklade, len dekoratívny účel. Žalovaný zastával názor, že ani kombinácia všetkých prvkov predstavujúcich prihlásené označenie nie je schopná zabezpečiť prihlásenému označeniu rozlišovaciu spôsobilosť. Svojím obsahom nie je originálne do takej miery, aby bolo schopné individualizovať tovary a služby ním označené a aby bol spotrebiteľ schopný na jeho základe identifikovať, že takéto tovary a služby poskytuje konkrétna osoba, resp. odlíšiť tovary a služby jednej osoby od tovarov a služieb inej osoby, čím je daná existencia absolútnej zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach. Vo vzťahu k predloženým podkladom žalovaný poukázal na to, že spôsobilosť označenia prihláseného na zápis ako ochrannej známky je úradom vždy skúmaná v zmysle platného Zákona o ochranných známkach s ohľadom na špecifiká konkrétneho prípadu dané charakterom a druhom označenia a prihlásenými tovarmi a službami, pričom rozhodovanie je založené na správnej úvahe vychádzajúcej zo skutkového stavu daného prípadu zohľadňujúc a vykonávajúc dôkazy predložené účastníkom konania. Žalovaný rozhodujúci o rozklade zdôraznil, že len poukázanie na iné zapísané ochranné známky bez uvedenia relevantných argumentov smerujúcich k tomu, že prihlásené označenie je schopné plniť napriek skutočnostiam uvedeným vo výsledku prieskumu a v prvostupňovom rozhodnutím funkciu ochrannej známky nemôže viesť k jeho zápisu do registra ochranných známok. Doplnil tiež, že konštatovanie nedostatku rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia nebolo založené len na význame jednotlivých prvkov tvoriacich toto označenie, ale na význame označenia ako celku, ktorý vyplynul práve z významu jednotlivých prvkov a ktorý bude tak ako bol posúdený vnímaný aj spotrebiteľmi. Žalovaný sa ďalej stotožnil s prvostupňovým posúdením dôkazov č. 4 a 5 pokiaľ ide o skutočnosť, že z nich nie je zrejmý čas ani rozsah používania prihláseného označenia. K dôkazom č. 12 a 13 uviedol, že z reakcií spotrebiteľov na sociálnej sieti Facebook z rokov 2011 a 2014 nie je zrejmý ich súvis s používaním prihláseného označenia v danom období, a preto tieto nie sú spôsobilé preukázať, že žalobca používal prihlásené označenia v uvedenom období, resp. pred podaním prihlášky ochrannej známky. Pokiaľ ide o predložené pokladničné doklady ako dôkaz č. 13, aj keď tieto boli vystavené v období pred podaním prihlášky, rovnako z nich nie je zrejmý ich súvis s používaním prihláseného označenia, a preto nemôžu byť dôkazom o jeho používaní v období pred podaním prihlášky ochrannej známky. K ďalším dôkazom č. 6 a č. 7 žalovaný uviedol, že časový údaj sa nachádza na obálke časopisu „eva" - apríl 2015 a na obálke časopisu „rendez-vous fashion"

- leto 2014 a poukázal na to, že preukázaný okruh spotrebiteľov, ktorí sa mohli stretnúť s prihláseným označením vyplývajúci z použitia prihláseného označenia v časopise časopisu „rendez-vous fashion" je pomerne úzky, keďže ide o použitie v jednom obchodnom centre v Nitre a poukázal tiež na to, že prihláška ochrannej známky, predmetom ktorej je prihlásené označenie bola podaná 11.05.2015, t.j. menej ako rok neskôr, ako bol vydaný časopis časopisu „rendez-vous fashion" a len o približne mesiac neskôr ako bolo vydané uvedené číslo časopisu „eva". K dôkazu č. 12 žalovaný taktiež skonštatoval, že tento síce obsahuje časový údaj pred podaním prihlášky o ochrannej známke, ale nie je z neho zrejmé používanie prihláseného označenia v tomto období. K ďalším námietkam žalovaný uviedol, že znenie internetovej stránky obsahujúce dve slová obsiahnuté v prihlásenom označení nesvedčí o

tom, že toto celé prihlásené označenie bolo používané, resp. zaužívané medzi spotrebiteľmi, pretože prihlásené označenie je zložené z viacerých slovných a obrazových prvkov. Ďalej dôvodil, že adresa internetovej stránky, resp. doménové meno má odlišnú funkciu v porovnaní s ochrannou známkou, resp. s nezapísaným označením tovarov alebo služieb určitého poskytovateľa, preto samo o sebe nemôže svedčiť o tom, že spotrebitelia spojenie slovných prvkov, ktorými je toto tvorené vnímajú ako označenie tovarov alebo služieb konkrétneho poskytovateľa. Žalovaný sa nestotožnil s rozkladovou námietkou žalobcu, ktorý poukázal na rozsudok všeobecného súdu z 29.09.2010 vo veci T-378/07, keď namietal, že nie je potrebné preukazovať, čo bolo súčasťou reklamnej kampane, ale stačí preukázať samotné výdavky na reklamu, ktoré boli v jeho prípade okolo 50 000,- Eur ročne, ktoré argumenty podporil doložením väčšieho množstva faktúr. Podľa žalovaného takýto záver z označeného rozsudku nevyplýva. V tejto súvislosti uviedol, že ak sa má preukázať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia prostredníctvom reklamy, predložené dôkazové materiály musia obsahovať údaje, z ktorých je zrejmé, čoho sa reklamná kampaň v relevantnom období týkala. Inými slovami, pokiaľ predmetom reklamy, v tomto prípade bolo prihlásené označenie, z predložených dokladov to musí byť zrejmé. To však v danom prípade splnené nebolo, pretože ani jeden z dokladov označených v rozhodnutí ako dôkazy č. 10, 15 a 16 nepreukazuje, že predmetom reklamy bol tovar alebo služba označená prihláseným označením. Pokiaľ ide o dôkaz č. 11 žalovaný uviedol, že ide o kópiu internetovej stránky www.L..sk <http://www.L..sk>, ktorá obsahuje prihlásené označenie, pričom jediný časový údaj na výtlačku je dátum jeho vyhotovenia - 21.06.2016, resp. údaj ©2016 nachádzajúci sa v spodnej druhej časti výtlačku, a preto ani tento doklad nepreukazuje používanie prihláseného označenia pred podaním prihlášky. Žalovaný po zhodnotení žalobcom predložených dôkazných materiáloch skonštatoval, že väčšina z nich, na ktorých sa nachádzalo prihlásené označenie neobsahovala časový údaj v súvislosti s používaním prihláseného označenia, resp. sa týkala obdobia po podaní prihlášky ochrannej známky, a teda tieto dôkazné materiály nepreukazujú používanie prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky, predmetom ktorej je toto označenie. Výnimku predstavoval len časopis „rendez- vous fashion" a časopis „eva", avšak časový údaj predstavuje v jednom prípade menej ako rok a v prípade časopisu „eva" dokonca len mesiac pred podaním prihlášky, čo je veľmi krátke obdobie. Dôkaz o používaní prihláseného označenia sa pritom týka len obchodného domu v Nitre a podľa vyjadrenia prihlasovateľa (žalobcu) poskytovanie služieb označených prihláseným označením celkovo malo prebiehať len v troch prevádzkach na Slovensku, v Bratislave, Košiciach a v Nitre v obchodných centrách. Poskytovanie služieb označené prostredníctvom internetu nie je spôsobilé na to, aby naň bolo možné prihliadať, keďže nebolo preukázané či a v akom období pred podaním prihlášky ochrannej známky boli nárokované tovary a služby poskytované na internete pod prihláseným označením. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal aj na skutočnosť, že napríklad aj z obrázku v časopise „rendez- vous fashion" vyplýva používanie rôznych foriem označení obsahujúcich slovné spojenie „L. C.", a teda z neho nevyplýva, že v uvedenom období v spojitosti s nárokovanými službami bolo používané výlučne prihlásené označenie. Vychádzajúc z toho žalovaný skonštatoval, že preukázané používanie prihláseného označenia počas obdobia menej ako jedného roka pred podaním prihlášky ochrannej známky v rozsahu vyplývajúcom z predložených dokladov nestačí na preukázanie skutočnosti, že prihlásené označenie v čase podania prihlášky ochrannej známky malo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám. Používanie prihláseného označenia v období, ktoré by predchádzalo vydaniu uvedených časopisov nebolo dokladmi predloženými prihlasovateľom v tomto konaní preukázané. Nemohol ho odvodiť ani z dokladov (dôkaz č. 9, 10, 12, 13 a 15), ktoré sa síce týkajú skorších období, avšak nie je z nich zrejmá spojitosť s používaním prihláseného označenia, a preto tieto dôkazové materiály podľa názoru žalovaného nepredstavujú dôkaz o používaní prihláseného označenia. Žalovaný ďalej zdôraznil skutočnosť, že na prekonanie zápisnej výluky spočívajúcej v nedostatku vlastnej, vnútornej rozlišovacej spôsobilosti označenia nestačí len preukázanie jeho používania, ale je potrebné preukázať, že veľká časť príslušnej záujmovej skupiny identifikuje vďaka tomuto označeniu výrobok alebo službu ako pochádzajúce od určitého podniku. Prihlásené označenie samo o sebe je označením bez rozlišovacej spôsobilosti vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám, pričom takéto označenie môže nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť len intenzívnym a dlhodobým používaním vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám. Nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti, t.j. že veľká časť spotrebiteľskej verejnosti vníma prihlásené označenie ako označenie obchodného pôvodu tovarov a služieb je prihlasovateľ povinný preukázať, t.j. prihlasovateľ (žalobca) nesie dôkazné bremeno. V predmetnom konaní podľa jeho názoru rozlišovacia spôsobilosť prihláseného označenia v čase podania prihlášky ochrannej známky preukázaná nebola. K argumentu žalobcu, že žiadny právny predpis neukladá povinnosť časovo označiť používanie prihláseného označenia na prevádzkach, bilboardoch, v reklamných letákoch a pod., na ktorý sa odvolával žalovaný uviedol, že to nezbavuje prihlasovateľa

(žalobcu) dôkazného bremena vo vzťahu k ním tvrdeným skutočnostiam v zmysle § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, uplatnenia ktorého sa žalobca dovoláva. Skutočnosť, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal také používanie prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky, ktoré by viedlo k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti pre nárokované tovary a služby nemožno prekonať uvedením dôvodov, pre ktoré sa žiaden časový údaj na konkrétnych prihlasovateľom predložených materiáloch nenachádzal. Záverom skonštatoval, že prvostupňový orgán rozhodol správne, pokiaľ prihlášku ochrannej známky „L. C. X.. X. NA V. A." zamietol podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach.

Zhrnutie argumentov žalobcu

5. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, ktorú odôvodnil tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci v spojení s nepreskúmateľnosťou pre nezrozumiteľnosť aj s tým, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, čo zakladá dôvod na zrušenie rozhodnutia. Žalobca uviedol, že vyčerpávajúca argumentácia podložená najmä listinnými dôkaznými prostriedkami bola obsiahnutá vo vyjadrení k listu „Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti" z 10.09.2015 ako aj v podanom rozklade proti napadnutému rozhodnutiu a vo všetkých tam uvedených prílohách. Je presvedčený o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia k prihláseným tovarom a službám uvedeným v prihláške, pričom len samotná absencia dátumu na niektorých dôkazných prostriedkoch nemôže v žiadnom prípade zakladať nedostatočnosť preukázania tvrdených skutočností. To znamená všetky prílohy predložené prvostupňovému orgánu boli žalobcom vyhotovované priebežne odo dňa podnikania ešte pred jeho podaním. V opačnom prípade by žalobca nemohol byť schopný predložiť také množstvo dôkazov rôzneho charakteru v zákonom stanovených lehotách na podanie opravného prostriedku, či podanie vyjadrenia, nakoľko to z časového hľadiska nie je objektívne možné realizovať. Žalobca ďalej poukázal na svoje tri Facebookové stránky jednotlivých prevádzok v rámci Slovenskej republiky, ktoré sledujú desaťtisíce spotrebiteľov z cieľovej skupiny. Uviedol, že značné množstvo z predložených fotografií v konaní pred prvostupňovým orgánom boli stiahnuté z týchto fanúšikových stránok a ich časová chronológia je zachytená z postupného pridávania fotoalbumov zo strany žalobcu v recenziách písaných priamo spotrebiteľmi, ktorí absolvovali ošetrenia v prevádzkach žalobcu, resp. si zakúpili tovar, čím sa bezpochyby mali možnosť oboznámiť s tovarmi, službami, cenníkom a všadeprítomným prihlasovaným označením. Túto úlohu plnila predtým aj webstránka, pričom by zo strany žalobcu bolo maximálne nezmyselné zverejniť na Facebookovej stránke označenie odlišné od označenia na webstránke, čo by predstavovalo marketingový krok späť v rozpore s akoukoľvek prebiehajúcou reklamou žalobcu. Z priamych odkazov a jednotlivých fotoalbumov sú podľa jeho názoru jednoznačne a nezameniteľne zrejmé dátumy zverejnenia, či už tej ktorej fotografie na ktorej sa často krát nachádza prihlasované označenie v spojení napríklad so vstupom do prevádzky, s prebiehajúcou marketingovou kampaňou, či akciou na konkrétnu poskytovanú službu, z iných príspevkov pridávaných na časovú os žalobcu, resp. z audiovizuálnych záznamov, či najrôznejších otázok bezprostredne zo strany relevantných spotrebiteľov. Najčastejšie na konkrétny tovar, ošetrenie, resp. zákrok estetickej medicíny prezentovaný na tejto stránke a jeho cenu, a to formou komentovania príspevku, resp. fotografie publikovanej žalobcom alebo správou adresovanou žalobcovi. Z dôvodu prehľadnosti a objektívnej nemožnosti súčasného vyhotovenia všetkých snímok obrazovky, ktoré by zachytávali ako čas zverejnenia, odkaz, kde sa konkrétna fotografia nachádza a taktiež samotný obsah fotografie, či príspevkov, recenzií, atď. poukázal žalobca na internetové odkazy prevádzky v Košiciach, v Nitre a v Bratislave, najmä na profilové fotografie, ktoré tvorí prihlasované označovanie, ktoré nebolo zmenené od roku 2010, resp. 2014. Na každej z týchto stránok je navyše odkaz na doménu žalobcu, na ktorej sú dostupné všetky informačné a kontaktné údaje potrebné na identifikáciu samotného žalobcu a jeho stotožnenie s poskytovanými službami a tovarmi a so samotným prihlasovaným označením. Internetová stránka prešla od svojho počiatku značným vylepšením, avšak prihlasované označenie tvorilo jej imanentnú súčasť už od počiatku ako jeden z budúcich cieľov vytvorenia úspešnej značky s príslušnými možnosťami jej následného zhodnocovania a právnej ochrany zo strany žalobcu. Vedenie marketingovej kampane v súvislosti s prihlasovaním označením „L. C." žalobcom preukazujú aj predložené faktúry od spoločnosti Google (služba Google AdVords), ktoré sú navyše presne datované a preukazujú aj konkrétnu výšku vynaložených peňažných prostriedkov žalobcu. To isté sa týka aj faktúr od spoločnosti Facebook, ktoré boli predložené úradu a sú tam aj odkazy na reklamu, za ktorú sa vykonávala úhrada. Nakoľko sa však jedná o stovky odkazov, žalobca poznamenal, že pri všetkej úcte je nepredstaviteľné ich jednotlivé a podrobné skúmanie nielen akýmkoľvek orgánom verejnej moci, ale aj samotným žalobcom. Podľa

názoru žalobcu, žalovaný, resp. prvostupňový orgán vybočili z medzí argumentácie predovšetkým pomerne abstraktným a miestami nezrozumiteľným a domnelým výkladom posudzovania rozlišovacej spôsobilosti zo strany spotrebiteľa, ktorý je nielenže nepreskúmateľný, ale súčasne aj v prílišnej miere subjektívny, abstraktný a nezohľadňujúci skutkový a skutočný stav veci. Podľa neho ďalej prinajmenšom v podmienkach Slovenskej republiky v čase podania prihlášky neexistovalo a z toho času ani neexistuje označenie či už slovné alebo grafické, ktoré by slovne, sloganovo, farbou alebo aj tvarom pripomínalo, resp. aspoň bolo čiastočne zameniteľné s prihlasovaným označením. To znamená jedinečnosť a originálnosť tohto označenia spočíva nielen v kombinácii jednotlivých zložiek tvoriacich takýto celok, ale aj v spojení s absenciou obdobného označenia, ktoré by mohlo spotrebiteľov zavádzať v rozlíšení ponúkaných a prihlasovaných tovarov a služieb žalobcom. V konečnom dôsledku to potvrdzujú opätovne sa vracajúci zákazníci spokojný s kvalitou poskytovaných služieb a predávaných tovarov využívajúci zľavový a vernostný program žalobcu založený na celkovom počte využitých služieb a možnosťou získania trvale nižšej ceny za ne. Klesajúci stav, resp. ubúdajúca spotrebiteľská základňa by jednoznačne svedčili o opaku. Žalobca ďalej tvrdil, že žalovaný nezohľadnil vo svojich rozhodnutiach skutočnosť, že prihlasované označenie je etablované na trhu (kozmetika a estetická medicína) a je dlhodobo využívané na jednoznačnú identifikáciu žalobcu v každodennom obchodnom styku počnúc obchodnou korešpondenciou, cez štandardné marketingové predmety (označenie na uniformách, dotazník o cenníkoch, všeobecných obchodných podmienkach, označenie vstupov do prevádzok a recepcií, vizitkách, informovaných súhlasoch a podobných), ale aj sociálnych sieťach, internetovej stránke a podporne aj doménovým menom. Žalobca v závere vyjadril presvedčenie, že ním prihlasované označenie skutočne nadobudlo jeho dlhodobým rozsiahlym a intenzívnym používaním rozlišovaciu spôsobilosť u spotrebiteľskej verejnosti, ktorá bola riadne preukázaná v konaní pred prvostupňovým orgánom, na základe čoho žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného spolu s prvostupňovým rozhodnutím zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Vyjadrenia žalovaného a žalobcu

6. Žalovaný vo vyjadrení k podanej správnej žalobe vyjadril pochybnosť, či správna žaloba proti napadnutému rozhodnutiu bola podaná včas, pretože vedený koncentračnou zásadou uplatňovanou v správnom súdnictve by išlo o prípadnú neprípustnosť správnej žaloby v dôsledku zmeškania lehoty na jej podanie, pričom posledný deň lehoty pripadol na 29.01.2018. S dôvodmi uvedenými v správnej žalobe sa nestotožnil, považoval ich za neopodstatnené a napadnuté rozhodnutie, ako aj prvostupňové rozhodnutie považoval za správne, ktoré náležite a zrozumiteľne odôvodnil. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán uplatňovali v konaní ust. § 52 Zákona o ochranných známkach, čo bolo pre predmetné konanie zásadné, nakoľko v zmysle uvedeného ustanovenia je účastník konania (žalobca) povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a to každý jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach a rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené. Žalovaný považoval za potrebné uviesť, že žalobca v žalobe nespochybnil konštatovanie žalovaného o nedostatku vnútornej (inherentnej) rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia vo vzťahu k prihláseným tovarom a službám, ktoré viedlo žalovaného k záveru o existencii zápisnej výluky podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach. Žalobca poukázal v správnej žalobe len na argumentáciu a predložené dôkazy, ktoré by mali preukazovať nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia jeho dlhodobým používaním podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach, teda žalovaný mal za to, že posúdenie vlastnej rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia nie je medzi zúčastnenými stranami sporné, a preto sa v plnom rozsahu odvolal na posúdenie vnútornej (inherentnej) rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia uvedeného v prvostupňovom, ako aj druhostupňovom rozhodnutí žalovaného. Predmetná skutočnosť, t.j. otázka vnútornej (inherentnej) rozlišovacej spôsobilosti v nadväznosti na § 134 SSP by preto podľa neho nemala byť predmetom súdneho prieskumu a konania o podanej žalobe. K podanej žalobe vo všeobecnosti uviedol, že žalobca sa opakovane odvoláva na svoju argumentáciu, tvrdenia a dôkazy predložené v konaní pred úradom, vo vzťahu ku ktorým žalovaný vykonal dôsledné hodnotenie a posúdenie, a preto sa predovšetkým vo vzťahu k vyhodnoteniu žalobcom predložených dôkazov vykonaných pred úradom odvoláva na ich detailné zhodnotenie uvedené v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Z podanej žaloby podľa jeho názoru nevyplývajú žiadne nové fakty, či tvrdenia, ktoré by spochybňovali odôvodnené závery žalovaného. Konštatoval, že žalobca vo vzťahu k uplatneným žalobným dôvodom neuviedol v čom vidí nesprávne právne posúdenie veci a ďalej sa pridržiaval len samotného konštatovania, že je presvedčený o unesení dôkazného bremena vo vzťahu k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti

prihláseného označenia k prihlasovaným tovarom a službám. Žalovaný ďalej odmietol námietku žalobcu, že len samotná absencia dátumu na niektorých dôkazných prostriedkoch nemôže v žiadnom prípade zakladať nedostatočnosť preukázania tvrdených skutočností, pretože podmienka datovania predkladaných dôkazov je jednou zo základných podmienok vo všetkých konaniach vedených pred prvostupňovým orgánom, teda nielen pri posudzovaní nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti označenia. Bez toho, aby bolo zrejmé, z akého obdobia dôkazy pochádzajú, nemožno prijať záver, či tieto dôkazy preukazujú používanie označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky. V tejto súvislosti odkázal na znenie § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach. Ďalej uviedol, že z predložených dôkazov síce vyplýva používanie prihláseného označenia pred podaním prihlášky, avšak vzhľadom na preukázaný malý rozsah takéhoto používania a krátkosť času jeho používania dospel k záveru, že sa žalobcovi predloženými dôkazmi nepodarilo preukázať, že používanie je dostatočné na konštatovanie nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti pred podaním prihlášky ochrannej známky. Pre prijatie záveru o splnení podmienok pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označovania jeho používaním na účely identifikácie tovarov alebo služieb musí mať úrad za ustálené, že významná časť príslušnej skupiny verejnosti začala vnímať označenie v dôsledku jeho používania na trhu ako označenie pochádzajúce od určitého podniku a identifikujúce pôvod týchto tovarov a služieb a táto skutočnosť musí úradu vyplývať z predložených dôkazov. Z relevantnej judikatúry, ako aj z aplikačnej praxe úradu pri uplatňovaní ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach vyplýva, že prihlásené označenie už pred podaním prihlášky musí nadobudnúť rozlišovaciu spôsobilosť v dôsledku jeho skoršieho, intenzívneho a dlhodobého používania, vďaka ktorému relevantná verejnosť identifikuje tovary alebo služby označené týmto označením ako tovary a služby pochádzajúce od konkrétnej osoby a označenie nebude považovať za všeobecne používané, pričom poukázal na rozsudky Súdneho dvora C-542/07 P Imagination Technologies body 41 až 44; C-353/03 Nestlé body 25, 26 a 29; C-217/13 a C-218/13 Oberbank z 19.06.2014 C-108/97 a C-109/97 Windsurfing Chiemsee bod 46 a 52; C-299/90 Philips bod 35, 62 a 63; C-542/07 Pure digital body 49 a 51. Z ustanovenia § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach podľa názoru žalovaného nevyplýva pre úrad povinnosť uznať a zapísať do registra ochranných známok označenie, ktoré bolo používané. Práve naopak význam tohto ustanovenia spočíva v možnosti uznať a zapísať do registra len také označenie, ktorého prihlasovateľ preukáže, že používaním označenia na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k jej územiu predo dňom podania prihlášky na zápis označenia ako ochrannej známky do registra nadobudlo toto označenie rozlišovaciu spôsobilosť pre tovary a služby, pre ktoré sa má zapísať. Skonštatoval, že žalobca nepredložil v konaní pred úradom dôkazy z Facebookových stránok, ktoré by svedčili o používaní prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky, pretože mu neprináleží z vlastnej iniciatívy vyhľadávať dôkazy na Facebookovom konte žalobcu na podporu jeho deklarovaných tvrdení a tým preberať na seba povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno v konaní. Jediné preukazujúce dôkazy sú dva časopisy, pritom najstarší doklad pochádza z obdobia menej ako jedného roku pred podaním prihlášky ochrannej známky. Z predložených dokladov mal žalovaný tiež za preukázané, že k používaniu prihláseného označenia dochádzalo v troch prevádzkach na území SR, a teda v rozsahu nedostatočnom na nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia. K tvrdeniu žalobcu, že prihlasované označenie tvorilo imanentnú časť jeho internetovej stránky od samého počiatku považuje len za púhe tvrdenie bez relevantných dôkazov. Namietanú nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaný považoval za nedôvodný pokus o spochybnenie jeho konania, ktorým na základe povolenej správnej úvahy a v medziach zákona podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochranných známkach preskúmal, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené zákonom a ktorých v dôsledku naplnenia skutkovej podstaty absolútnej zápisnej výluky zápisnej spôsobilosti prihláseného označenia podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach založenej na absencii rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia prihlášky ochrannej známky podľa § 28 ods. 3 citovaného zákona zamietol. K ďalšej námietke žalobcu uviedol, že na to aby označenie malo rozlišovaciu spôsobilosť nestačí, aby sa len formálne odlišovalo od iných zapísaných alebo známych označení, ale je potrebné, aby svojou formou a obsahom bolo do takej miery originálne, že jeho osobité znaky poskytujú relevantnému spotrebiteľovi schopnosť individualizovať osobu a tovary alebo služby, ktoré majú byť ním označované, čo prihlásené označenie z dôvodov uvedených v prvostupňovom ako aj napadnutom rozhodnutí nespĺňalo. Doklady predložené žalobcom podľa žalovaného nestačia na preukázanie dlhodobej identifikácie prihláseného označenia vo vzťahu k žalobcovi na trhu, ako sú predložené fotografie prevádzok, reklamných tabúľ, výtlačky z Facebookových stránok, vizitky, darčekové poukazy, letáky, katalógy, výtlačky z webovej stránky, príspevky návštevníkov na Facebookovom konte, či fotografie otváracích hodín, ktoré neboli opatrené žiadnym dátumom, a preto ich úrad vedený princípom časovania dokladov musel z hľadiska preukázania nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia jeho používaním pred dňom podania

prihlášky ochrannej známky považovať za irelevantné. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca v konaniach pred žalovaným neuniesol dôkazné bremeno podľa § 52 ods. 1 Zákona o ochranných známkach, pretože nepreukázal nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach.

7. Žalobca v replike zotrval na svojich doterajších tvrdeniach a s vyjadrením žalobcu sa nestotožnil v celom rozsahu. Žalobu podal prostredníctvom svojho zástupcu v posledný deň lehoty dňa 29.01.2018, teda včas cez ústredný portál verejnej správy. Uviedol, že rozhodnutia sú postihnuté nepreskúmateľnosťou, takže mal za to, že sú splnené všetky procesné podmienky na prieskum všetkých právnych otázok, ktoré vyvstali v konaní pred žalovaným a je nevyhnutné, aby v tejto veci konajúci súd zhodnotil nielen opomenuté skutkové okolnosti, ale aj právne aspekty a to s odkazom na zákonné dôvody, prítomnosť ktorých odôvodňuje potrebu zrušenia napádaných rozhodnutí žalovaného v celom rozsahu. Zároveň opätovne poukázal na vybočenie z medzí správnej úvahy žalovaného v prípade hodnotenia jednotlivých dôkazných prostriedkov, v dôsledku čoho žalovaný konštatoval malý rozsah a krátkosť času používania prihláseného označenia, čo je v priamom rozpore s údajmi na funpage stránke žalobcu na sociálnej sieti Facebook, ktorá bola navrhovaná už v rozklade, avšak zo strany žalovaného nebola vykonaná v potrebnom rozsahu, resp. presnejšie nebola vykonaná vôbec. Tam evidované údaje sú zaznamenané v presnej časovej postupnosti, resp. osi ešte v čase pred podaním prihlášky a rovnako je možné dozvedieť sa z nich intenzívne používanie prihlasovaného označenia už od založenia prvej prevádzky vystupujúcej pod týmto označením, pričom súčasne boli predložené aj pokladničné doklady, na ktorých bol zaznamenaný dátum a čas vydania a znenie prihlasovaného označenia niekoľko rokov pred podaním prihlášky. Konštatoval, že neboli náležitým spôsobom vykonané všetky dôkazné prílohy, resp. dôkazy a to najmä spôsobom vykonania takého druhu elektronického dôkazu spočívajúcom v navštívení týchto stránok. V prípade náležitého vykonania všetkých dôkazných prostriedkov by bol s najväčšou pravdepodobnosťou preukázaný opak. Miera hodnotenia originality a s tým spojenej rozlišovacej spôsobilosti prihlasovaného označenia je vysoko subjektívnym aspektom, ktorého dôvody neboli v prejednávanom prípade dostatočne objektivizované žalovaným, ktorým boli opísané s vysokou mierou abstrakcie, bez aplikácie na konkrétny skutkový príklad, teda zostávajú v rovine právneho názoru s negatívnymi následkami pre žalobcu.

8. Na nariadenom ústnom pojednávaní žalobca zotrval na písomne podanej žalobe a zdôraznil, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nedostatočne a nesprávne posúdil rozlišovaciu spôsobilosť prihláseného označenia, so všetkými dôkazmi, ktoré boli žalobcom predložené. Namietal aj nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia, pretože z neho nie je možné zistiť, prečo napadnuté označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Ďalej namietal svojvoľné použitie správnej úvahy o popisnej povahe prihláseného označenia, ktorej medze boli prekročené tým, že rozhodnutie žalovaného bolo nepredvídateľné. Žalovaný sa podľa jeho názoru nedostatočne vysporiadal s dôkazom o prezentácii žalobcových služieb na Facebooku kde prezentuje približne 50 svojich služieb v troch typoch: poskytovanie kozmetických služieb, lekárskych služieb, ošetrovanie tela. Poukázal tiež na to, že aj prevádzky, ktoré sa nachádzajú v obchodných centrách, najmä prevádzka v Nitre sa nachádza v obchodnom centre, ktoré má obrovskú spádovosť a teda tým aj návštevnosť, ktorú netreba dokazovať. Nesprávnosť právneho posúdenia vidí v posúdení rozlišovacej spôsobilosti. Tvrdil, že označenie má rozlišovaciu spôsobilosť a predkladal o tom aj alternatívne dôkazy, s ktorými sa žalovaný nedostatočne vysporiadal. Podľa žalobcu je úplne jasné, že pri používaní týchto kanálov (Facebook, Google, web), tam používané označenie nadobudne rozlišovaciu spôsobilosť tým, že na Facebooku sa jeho účastníkovi alebo užívateľovi na jeho stránke objaví ponuka služby zo žalobcovej stránky, a pokiaľ ju tento označí dochádza k interakcii s takouto osobou. Ide o osobu, ktorá si takúto ochranu, resp. označenie zapamätá vo vzťahu k tomu, aká služba sa jej v danom prípade ponúka. Ak to tak urobí, každá ďalšia nová ponuka žalobcu vo vzťahu k takémuto druhu služieb sa jej bude ukazovať a tým je ten vzťah opakovaný a zapamätateľný. Žalovaný sa nedostatočne vysporiadal aj s predloženými ostatnými dôkazmi, ako je skutočnosť, že žalobca má prevádzku vo veľkom obchodnom centre Mlyny v Nitre a podľa žalobcu, ak má prevádzku s označením, ktoré je prihlásené na ochrannú známku v takom veľkom obchodnom centre, je nepotrebné preukazovať, koľko ľudí sa s jeho označením stretlo. Zároveň uviedol, že spolu s tým označením sú na dverách aj popisy služieb, ktoré sa v danej prevádzke poskytujú.

9. Zástupkyňa žalovaného uviedla, že ani jeden zo žalobou uplatnených dôvodov nebol dôvodný a zotrvala na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. Čo sa týka nesprávneho právneho

posúdenia poukázala na to, že žaloba je v tejto časti nekonkrétna, že z nej a ani z prednesu na pojednávaní nie je možné zistiť čo, teda ktoré ustanovenie právnej normy bolo nesprávne použité alebo nemalo byť použité. K žalobnej námietke nepreskúmateľnosti uviedla, že takáto námietka je v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, z ktorého vyplýva, že sa žalovaný podrobne vysporiadal so všetkými námietkami, ktoré boli uplatnené žalobcom, ale aj so všetkými rozhodnými skutočnosťami, ktoré boli posúdené, pričom bola uvedená aj právna úvaha. Pokiaľ ide o námietku nedostatočne zisteného skutkového stavu žalobca predkladal na to dôkazy, avšak aj sám vo svojich podaniach uznal, že z týchto dôkazov nie je možné súčasne zistiť všetky rozhodné faktory pre posúdenie dlhodobého používania, jednak čo sa týka obsahu ponúkaných služieb, času a miesta použitia. V podstate žalobca požadoval od žalovaného, aby na miesto neho sám vyhľadával dôkazy o tom ako masívne a či bolo označené prihlásené označenie používané v období pred podaním prihlášky. Žalovaný nespochybnil spôsob oboznamovania sa so službami jednotlivých poskytovateľov prostredníctvom Facebooku, ale je mimo jeho pôsobnosti a možností aby zisťoval, či na týchto stránkach v čase pred podaním prihlášky boli poskytované služby, v akom rozsahu, čo vlastne tam bolo v tom čase zobrazované, takže žalobca predkladanými dôkazmi dôkaznú situáciu nezvládol.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako správny súd pre toto konanie kauzálne príslušný podľa § 16 zákona č. 162/20015 Z.z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP") preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného a po prejednaní veci na nariadenom pojednávaní v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

11. Podľa § 134 ods. 1 zákona SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak.

12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

13. Podľa § 2 Zákona o ochranných známkach označenie, ktoré môže tvoriť ochrannú známku, je akékoľvek označenie, ktoré možno graficky znázorniť a ktoré tvoria najmä slová vrátane osobných mien, písmená, číslice, kresby, tvar tovaru alebo jeho obal, prípadne ich vzájomné kombinácie, ak takéto označenie je spôsobilé rozlíšiť tovary alebo služby jednej osoby od tovarov alebo služieb inej osoby.

14. Podľa § 5 ods. 1 písm. b/ Zákona o ochranných známkach do registra sa nezapíše označenie, ak nemá rozlišovaciu spôsobilosť.

15. Podľa § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach označenie uvedené v odseku 1 písm. b/ až d/ sa zapíše do registra, ak prihlasovateľ preukáže, že označenie nadobudlo pred dňom podania prihlášky, na základe jeho používania na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k územiu Slovenskej republiky, rozlišovaciu spôsobilosť k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené.

16. Podľa § 28 ods. 1 Zákona o ochranných známkach úrad v konaní o zápise ochrannej známky do registra preskúma, či prihláška spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.

17. Podľa § 28 ods. 3 Zákona o ochranných známkach ak označenie nie je spôsobilé na zápis podľa § 5 alebo 6, úrad prihlášku zamietne. Pred rozhodnutím o zamietnutí prihlášky úrad musí umožniť prihlasovateľovi vyjadriť sa k dôvodom, na ktorých základe sa má prihláška zamietnuť.

18. Podľa § 51 ods. 5 Zákona o ochranných známkach na konanie pred úradom podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní s výnimkou ustanovení § 19, 28, 29, 32 až 34, 39, 49, 50, § 59 ods. 1 a 60.

19. Podľa § 52 ods. 1 Zákona o ochranných známkach účastník konania je povinný navrhnúť a predložiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

20. Podľa § 52 ods. 2 Zákona o ochranných známkach úrad vykonáva dokazovanie a hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomných súvislostiach.

21. Podľa § 52 ods. 3 Zákona o ochranných známkach úrad rozhoduje na základe odôvodnenia podania a dôkazov, ktoré boli účastníkmi konania predložené.

22. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv a oprávnených záujmov fyzických a právnických osôb pred ich narušením či poškodením nezákonnosťou rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Každý, kto sa cíti poškodený na svojich právach, môže tak podaním správnej žaloby vyvolať súdne konanie, kde orgán verejnej správy už nebude mať nadriadené a autoritatívne postavenie, ale bude účastníkom konania, predmetom ktorého je spor o zákonnosť jeho postupu alebo rozhodnutia, s rovnakými právami aké má v konaní žalobca. Súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je ovládaný dispozičnou zásadou. Rozsah súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy je daný žalobnými dôvodmi nezákonnosti (§ 134 ods. 1 SSP, s výnimkou prípadov uvedených v ods. 2). Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti v žalobe neuvedené dopĺňať podľa zistení zo administratívneho spisu ani všeobecne uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad. Úlohou správneho súdu je posúdiť, či si orgán verejnej správy v zmysle žalobných dôvodov zadovážil dostatok skutkových podkladov pre rozhodnutie, či zistil skutočný stav, t.j. či skutkové závery, ku ktorým dospel, vyplývajú z vykonaných dôkazov a či rozhodol v súlade s hmotno-právnymi a procesnými predpismi.

23. Správny súd vykonal prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho postupu žalovaného, resp. prvostupňového orgánu v administratívnom konaní z dôvodov uplatnených vo včas podanej správnej žalobe. Žalobca nesúhlasil s hodnotením (ne)nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia jeho používaním na území Slovenskej republiky k tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. Vyjadril presvedčenie o unesení dôkazného bremena, ktoré ako prihlasovateľ v konaní znášal, vyčerpávajúcou argumentáciou podloženou listinnými dôkazmi (vyjadrenie k listu prvostupňového orgánu „Výsledok prieskumu zápisnej spôsobilosti" z 10.09.2015 a rozklad proti prvostupňovému rozhodnutiu). V tejto súvislosti poukázal aj na svoje tri Facebookové stránky (vrátane internetových odkazov na tieto stránky), ktoré odkazujú na doménu žalobcu, značné množstvo fotografií z týchto stránok v časovej chronológii predložené v konaní pred prvostupňovým orgánom, recenzie spotrebiteľov a na svoju webstránku, ktorá pred nástupom zvýšenej popularity sociálnych sietí plnila „túto" úlohu, na vedenie marketingovej kampane s označením „L. C." podloženej faktúrami od spoločností Google a Facebook, na vybočenie z medzí správnej úvahy žalovaným, na neexistenciu zameniteľného označenia v SR a na skutočnosť, že prihlasované označenie je etablované na trhu a dlhodobo využívané žalobcom. Takto uplatnené žalobné body neumožňujú súdny prieskum zákonnosti. Žalobca neuviedol, v čom sa žalovaný mýli alebo prečo sú jeho úvahy nelogické, alebo rozporné s odôvodnením žiadosti žalobcom a s predloženými dôkazmi a podkladmi. Ani konštatovanie nesprávnosti právneho posúdenia, ktoré žalobca na ústnom pojednávaní videl v posúdení rozlišovacej spôsobilosti žalovaným tieto nedostatky neodstránilo. Uvedenými žalobnými bodmi a vyjadreniami tak žalobca len vyjadril všeobecný nesúhlas s hodnotením veci žalovaným. Nesúhlas so závermi žalovaného ani všeobecné vyjadrenie názorov žalobcu nestačí na to, aby bolo možné dospieť k tomu, že žalovaný porušil zákon. Nesúhlas žalobcu s takýmto hodnotením bez konkretizácie v čom boli úvahy žalovaného nelogické alebo nesprávne nestačí na to, aby bolo možné dospieť k záveru, že žalovaný rozhodol v rozpore so zákonom. Žalobca v žalobe v relevantnej forme neuviedol ani konkrétne závery svojho vlastného hodnotenia prihláseného označenia, ktorým by hodnotenie jeho zápisnej spôsobilosti prvostupňovým orgánom a žalovaným vyvracal.

24. Žalobca namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nezrozumiteľnosť, ktorú v podanej správnej žalobe bližšie nešpecifikoval. Na ústnom pojednávaní tvrdil, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia je nedostatočné, pretože z neho nie je možné zistiť, prečo napadnuté označenie nemá rozlišovaciu spôsobilosť, čím je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné a tiež namietal, že žalovaný sa nevysporiadal s predloženými dôkazmi. Tieto námietky žalobcu neboli dôvodné, pretože sú v rozpore s obsahom napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v odôvodnení napadnutého rozhodnutia jasne a zrozumiteľne uviedol svoju úvahu, ktorou prihlásené označenie hodnotil z jednotlivých hľadísk ako aj podľa celkového dojmu. Podrobne vysvetlil prečo je potrebné prihlásené označenie vyhodnotiť z týchto hľadísk a tak sa prepracovať k posúdeniu nedostatku vnútornej rozlišovacej spôsobilosti a to z viacerých hľadísk (slovného, grafického, celkového), ako aj k posúdeniu

nesplnenia podmienok nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti používaním prihláseného označenia vo vzťahu ku konkrétnym tovarom službám v očiach spotrebiteľskej verejnosti. Žalovaný sa v dostačujúcom rozsahu a zrozumiteľnom obsahu zaoberal predloženými dôkazmi, námietkami a vyjadreniami žalobcu v konaní. Najmä uzavrel, že dôkazy na ktorých sa nachádzalo prihlásené označenie neobsahovali časový údaj v súvislosti s používaním prihláseného označenia, resp. sa týkali obdobia po podaní prihlášky ochrannej známky (fotky z Facebookových stránok, vzhľad webstránky, fotografie prevádzok, drobné reklamné predmety a pod.) a z dôkazov, ktoré sa síce preukázateľne týkali skorších období nebola zrejmá ich spojitosť s používaním prihláseného označenia (faktúry za reklamné kampane, reakcie spotrebiteľov na sociálnej sieti a pod.), a preto ich vyhodnotil tým spôsobom, že nepredstavujú dôkaz o používaní prihláseného označenia. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentačne vysporiadal aj s predloženými časopismi „eva" a „rendez-vous fashion", kde konštatoval, že preukázané používanie prihláseného označenia počas obdobia menej ako jedného roka pred podaním prihlášky ochrannej známky, resp. v rozsahu vyplývajúcom z predložených dokladov nestačí na preukázanie skutočnosti, že prihlásené označenie v čase podania prihlášky ochrannej známky malo rozlišovaciu spôsobilosť vo vzťahu k nárokovaným tovarom a službám. Správne tak záveroval, že používanie prihláseného označenia v období, ktoré by predchádzalo vydaniu uvedených časopisov nebolo dokladmi predloženými prihlasovateľom v tomto konaní preukázané. Poukázal ja na to, že časopis „rendez-vous fashion" vychádzal len v oblasti Nitry, čo s odkazom na územný princíp nadobudnutia rozlišovacej spôsobilosti na území Slovenskej republiky nedosahovalo potrebnú úroveň. Z tohto dôvodu bola nedôvodná tiež námietka žalobcu spočívajúca v tom, že nebolo potrebné dokazovať množstvo ľudí, ktoré sa oboznámilo s prihláseným označením v prevádzkach umiestnených v nákupných centrách, ktoré navštevuje veľký počet zákazníkov. Navyše žalovaný dôvodil, že používanie rôznych foriem označení obsahujúcich slovné spojenie „L. C." vyplývajúce z niektorých podkladov (napr. z obrázku v časopise „rendez-vous fashion") v spojitosti s nárokovanými službami nepreukazuje, že bolo používané výlučne prihlásené označenie. Žalovaný tak v súlade s ust. § 53 ods. 3 Zákona o ochranných známkach (t.zn. v rozsahu odôvodnenia podanej prihlášky a dôkazov, ktoré boli žalobcom predložené) vykonal hodnotenie prihláseného označenia z hľadiska zápisnej spôsobilosti spočívajúcej v jeho rozlišovacej schopnosti. Úvahy, ktorými sa pri ich hodnotení riadil, sú v súlade so slovným obsahom, grafickou podobou prihláseného označenia, dôvodmi žiadosti ako aj s obsahom administratívneho spisu, a závery, ku ktorým dospel, nemajú žiadnu logickú chybu. Žalobcove nekonkrétne námietky nezákonnosti spočívajúce vo vyjadrení nesúhlasu s týmito závermi, preto nemôžu obstáť. Nepreskúmateľným je rozhodnutie, ktoré neobsahuje vôbec odôvodnenie alebo ktorého odôvodnenie je nedostatočné, ale aj rozhodnutie, ktoré obsahuje také odôvodnenie, ktoré si vo vzťahu k výroku rozhodnutia vzájomne odporuje. Namietaná vada nepreskúmateľnosti (nezrozumiteľnosti) napadnutého rozhodnutia žalovaného z obsahu napadnutého rozhodnutia zistená nebola. Nestotožnenie sa žalobcu s právnou argumentáciou žalovaného, resp. s jeho právnym posúdením založeným na odlišných názoroch, si nemožno zamieňať s nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov.

25. Ďalej žalobca vo vzťahu k nadobudnutiu rozlišovacej spôsobilosti prihláseného označenia namietal, že „len samotná absencia dátumu na niektorých dôkazných materiáloch nemôže v žiadnom prípade zakladať nedostatočnosť preukázania tvrdených skutočností". Pokiaľ tým namietal nedostatočné preukázanie používania prihláseného označenia, ktoré v súlade s § 5 ods. 2 Zákona o ochranných známkach na účely zápisu do registra umožňuje prekonať nedostatok vnútornej rozlišovacej spôsobilosti, toto možno mimo iného preukázať práve časovým obdobím jeho používania. Možno súhlasiť so žalovaným, že pre nadobudnutie rozlišovacej spôsobilosti označenia týmto spôsobom sa vyžaduje jeho intenzívne a dlhodobé používanie na území Slovenskej republiky alebo vo vzťahu k jej územiu a vo vzťahu ku konkrétnym tovarom alebo službám, pre ktoré je prihlásené. Keďže „dlhodobosť používania" predstavuje údaj vzťahujúci sa k plynutiu času, rozhodnými skutočnosťami pre nadobudnutie rozlišovacej schopnosti prihláseného označenia jeho používaním, ktorých preukázaním bol žalobca zaťažený, boli aj údaje ohraničujúce časové obdobie používania prihláseného označenia. Od posúdenia údajov o čase používania prihláseného označenia (mimo iných) príslušným konajúcim orgánom verejnej správy tak závisí možnosť uznania zápisnej spôsobilosti požívaním konkrétneho označenia. Možno sa teda stotožniť aj so záverom žalovaného, že bez toho, aby bolo zrejmé, z akého obdobia dôkazy pochádzajú, nemožno prijať záver, či tieto dôkazy preukazujú používanie označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky. Z uvedeného vyplýva, že ani táto námietka žalobcu nebola opodstatnená, pretože žalobcom predložené dôkazy o používaní označenia, bez jednoznačného vymedzenia časového rámca tohto používania, nemôžu zakladať dostatočne zistený skutkový stav pre vydanie rozhodnutia o zápise označenia do registra.

26. Ďalší žalobný bod konštatujúci neexistenciu zameniteľného označenia s prihlasovaným označením v podmienkach Slovenskej republiky, okrem jeho nekonkrétnosti (bod č. 22, 23 tohto rozsudku), predstavuje námietku, ktorá je v rozpore s platnou právnou úpravou. Medzi zákonné požiadavky na zápis označenia do registra ochranných známok, proti ktorému neboli podané námietky tretej osoby, nepatrí vylúčenie existencie iného s ním zameniteľného označenia a preto žalovaný ani prvostupňový orgán neboli povinní túto okolnosť overovať. Taktiež poukázanie na finančne náročné vedenie marketingovej kampane s „prihlasovaným označením derma center", kde je podľa samotného žalobcu podrobné skúmanie stoviek odkazov na reklamu nepredstaviteľné žalobcom ani akýmkoľvek orgánom verejnej moci, na jednej strane postráda súvis so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia a na druhej strane sám žalobca uznáva, že takto nemohol preukázať obdobie používania prihláseného označenia. Žalobca ďalej namietal, že časová chronológia je zachytená v postupnom pridávaní fotoalbumov na Facebookové stránky žalobcu a v recenziách spotrebiteľov, z formulácie ktorej námietky nemožno zistiť, o ktoré konkrétne fotoalbumy ide ani jej súvis so zákonnosťou napadnutého rozhodnutia. Ďalej na ústnom pojednávaní namietal, že neboli vykonané navrhnuté dôkazy overením údajov na „funpage" stránke žalobcu na sociálnej sieti Facebook, kde sú údaje zaznamenané v presnej časovej postupnosti, resp. osi ešte v čase pred podaním prihlášky a rovnako je možné dozvedieť sa z nich intenzívne používanie prihlasovaného označenia už od založenia prvej prevádzky vystupujúcej pod týmto označením. Konštatoval, že tak neboli náležitým spôsobom vykonané všetky dôkazné prílohy, resp. dôkazy a to najmä spôsobom vykonania takého druhu elektronického dôkazu spočívajúcom v navštívení týchto stránok, v prípade náležitého vykonania ktorých by bol s najväčšou pravdepodobnosťou preukázaný opak. V tejto súvislosti sa možno s poukázaním na ust. § 52 ods. 1 až 3 Zákona o ochranných známkach stotožniť so žalovaným, ktorý konštatoval, že žalobca nepredložil v konaní dôkazy z Facebookových stránok, ktoré by svedčili o používaní prihláseného označenia pred podaním prihlášky ochrannej známky a jemu neprináleží z vlastnej iniciatívy vyhľadávať dôkazy na Facebookovom konte žalobcu na podporu ním deklarovaných tvrdení a tým preberať na seba povinnosť žalobcu uniesť dôkazné bremeno v konaní. V priebehu administratívneho konania o zapísanie prihláseného označenia do registra žalobca nenavrhoval vykonanie dokazovania „navštívením" stránok žalobcu na sociálnej sieti Facebook, len na ne v liste z 10.09.2015 (označenom ako Vyjadrenie k listu „Výsledok prieskum zápisnej spôsobilosti") a v podanom rozklade poukázal a predložil výtlačky zobrazujúce niektoré stránky, ktoré žalovaný vyhodnotil. Prosté poukázanie na obsah internetovej stránky alebo stránky na sociálnej sieti nepostačuje ako návrh na vykonanie dokazovania navštívením týchto stránok. Z relevantného návrhu na vykonanie dokazovania musí byť zrejmé najmä to, že sa dokazovanie navrhuje, označenie dôkazov, spôsob ich vykonania a tvrdenie, ktoré nimi má byť preukázané. Z uvedeného vyplýva, že žalovanému nemožno vytknúť nevykonanie dôkazov, ktoré navrhnuté neboli. Ďalej žalobcom prezentovaná „interaktívna" funkcia reklám na stránkach „Facebook", predstavovala len jeho názor na fungovanie reklamy na týchto internetových stránkach, avšak bez bližšieho významu pre administratívne konanie, výsledkom ktorého bolo prvostupňové či napadnuté rozhodnutie. Z uvedeného vyplýva, že ani z takýchto dôvodov nebolo možné dospieť k tomu, že žalovaný napadnutým rozhodnutím porušil zákon.

27. K námietke nepredvídateľnosti napadnutého rozhodnutia svojvoľným použitím správnej úvahy o popisnej povahe prihláseného označenia, ktorej medze boli prekročené je potrebné uviesť, že žalovaný nekonkretizoval čím alebo ako mali konkrétne byť porušené medze správnej úvahy žalovaného. Žalovaný dal žalobcovi zrozumiteľnú odpoveď keď na jeho námietku odkazujúcu na iné podobné ochranné známky, ktoré boli zapísané, uviedol, že len poukázanie na iné zapísané ochranné známky bez uvedenia relevantných argumentov smerujúcich k tomu, že prihlásené označenie je schopné plniť napriek skutočnostiam uvedeným vo výsledku prieskumu a v prvostupňovom rozhodnutím funkciu ochrannej známky, nemôže viesť k jeho zápisu do registra ochranných známok. Prvostupňový orgán tiež zareagoval správne keď poukázal na judikatúru Súdneho dvora EÚ, podľa ktorej osoba, ktorá podá prihlášku označenia ako ochrannej známky sa nemôže vo svoj prospech odvolávať na prípadnú nezákonnosť, ku ktorej došlo voči inej osobe, aby tak dosiahla rovnaké rozhodnutie. Z argumentácie žalobcu, okrem grafickej podoby označení, nemožno vyvodiť dôvod podobnosti („paralelu") prihláseného označenia so zapísanými ochrannými známkami, na ktoré poukázal, nakoľko rozlišovacia spôsobilosť označenia sa viaže na tovary a služby, ku ktorým je prihlásené (ich podobnosťou alebo príbuznosťou žalobca nedôvodil). Pokiaľ mal na mysli slovný obsah označení týchto zapísaných ochranných známok („L.", „L. G.", „L.-F.") tento sa okrem slova „L." s prihláseným označením významovo nijako nezhoduje, naopak doplnením ďalších slov získal úplne iný obsah ale aj úroveň z hľadiska kritérií rozlišovacej spôsobilosti označenia ako celku, ktorou sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k

prihlásenému označeniu podrobne zaoberal. Navyše ochranné známky, na ktoré žalobca poukázal mohli nadobudnúť rozlišovaciu schopnosť oprávňujúcu príslušnú autoritu na ich zápis práve ich dlhodobým používaním, čo by argumentáciu smerujúcu k vnútornej rozlišovacej spôsobilosti úplne popieralo. V súlade s § 27 ods. 2 SSP správny súd preskúmava iba, či rozhodnutie vydané na základe zákonom povolenej správnej úvahy nevybočilo z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Napriek tomu, že ani z tejto žalobnej námietky nemožno zistiť z akého konkrétneho dôvodu mali byť úvahy žalovaného nesprávne alebo ako nimi prekročil medze zákona, je s poukázaním na bod č. 24 tohto rozsudku zreteľné, že žalovaný rozsahom svojej hodnotiacej úvahy neprekročil medze zákona, keďže svojimi úvahami podopieral práve závery týkajúce nesplnenia kritérií pre zapísanie prihláseného označenia stanovených Zákonom o ochranných známkach, ktoré kritériá bol povinný posúdiť (§ 2, § 5 ods. 1 písm. b/, ods. 2, § 28 ods. 1, ods. 3, § 52 ods. 1 až 3 tohto zákona).

28. Námietka žalovaného vedeného koncentračnou zásadou uplatňovanou v správnom súdnictve smerujúca k neprípustnosti správnej žaloby v dôsledku zmeškania lehoty na jej podanie nebola opodstatnená. Správna žaloba musí byť v súlade s § 181 ods. 1 SSP podaná v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje. Napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi oznámené jeho doručením do vlastných rúk splnomocneného právneho zástupcu žalobcu. Podľa doručenky nachádzajúcej sa v administratívnom spise je doručenie napadnutého rozhodnutia vykázané dňom 28.11.2017, pričom správna žaloba bola prostredníctvom ústredného portálu verejnej správy (§ 5 ods. 1 písm. a/, ods. 2 zákona č. 305/2013 Z.z. o elektronickej podobe výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci a o zmene a doplnení niektorých zákonov /zákon o e-Governmente/) podaná dňa 29.01.2018. Posledný deň dvojmesačnej zákonnej lehoty na podanie správnej žaloby pripadol na deň 28.01.2018, ktorým bol deň pracovného pokoja (nedeľa). Podľa § 69 ods. 5 SSP ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň. Najbližším nasledujúcim pracovným dňom bol v danom prípade pondelok 29.01.2018, v ktorý deň bola správa žaloba podaná. Z uvedeného plynie záver, že správna žaloba žalobcu o preskúmanie napadnutého rozhodnutia bola podaná včas.

29. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy a konania, ktoré mu predchádzalo, z dôvodov uvedených v žalobe, dospel k záveru, že z týchto dôvodov je rozhodnutie žalovaného v súlade so zákonom, a preto s poukazom na § 190 SSP žalobu zamietol.

30. O náhrade trov konania rozhodoval správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. Nakoľko žalobca v konaní úspešný nebol, správny súd mu náhradu trov konania nepriznal.

31. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia. Kasačná sťažnosť sa podáva na tunajšom súde. Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,

i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.