Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14Csp/9/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Marošom Maškovičom, v právnom spore žalobcu: TELERVIS PLUS a.s. so sídlom Staré Grunty č. 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zastúpeného advokátom JUDr. Alanom Strelákom, Záhradnícka č. 46, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovaným: X/ Z. D., H.. XX.XX.XXXX, C. H. Č.. XXXX/XXA, C., X/ B. D., H.. XX.XX.XXXX, C. T. Č.. XX, P. S. M.i, o zaplatenie istiny 413,75 € s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Žalovaní 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi istinu v sume 413,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 413,75 € od 17.11.2015 do zaplatenia, a to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi sa priznáva voči žalovaným 1/ a 2/ nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Žalobou zo dňa 14.02.2018 sa domáhal žalobca voči žalovaným 1/, 2/, aby spoločne a nerozdielne zaplatili žalobcovi istinu v sume 413,75 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05 % ročne zo sumy 413,75 € od 17.11.2015 až do zaplatenia titulom zmluvy o spotrebiteľskom úvere. Žalobu odôvodnil vecne tým, že dňa 27.03.2015 uzatvoril so žalovanými zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120150662, na ktorej základe žalobca poskytol žalovaným bezhotovostný úver v sume 500,- €. Vzhľadom na to, že žalovaní neplnili svoju povinnosť riadne a včas v zmysle dohodnutého splátkového kalendára, žalobca v predžalobnej upomienke zo dňa 13.09.2015 upozornil žalovaných na možnosť uplatnenie práva žiadať o zaplatenie celej pohľadávky a následne v oznámení zo dňa 17.12.2015 písomne oznámil žalovaným, že celá pohľadávka sa stala splatná ku dňu 16.11.2015. Žalovaní ku dňu podania žaloby uhradili celkom 86,25 €, pričom žalobca si uplatňuje len dlžnú istinu v sume 413,75 €, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutou sumou úveru bez poplatkov a úrokov, t. j. sumou 500,- € a žalovanými uhradenou čiastkou v sume 86,25 €. Žalobca svoje skutkové tvrdenia podporil dôkazne zmluvou o spotrebiteľskom úvere č. K120150662 zo dňa 27.03.2015 spolu s amortizačnou tabuľkou, predžalobnou upomienkou zo dňa 13.09.2015 spolu s poštovým podacím hárkom a oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 17.12.2015 spolu s poštovým podacím hárkom. 2. Žalovaní sa k žalobe, doručenej im riadne dňa 26.02.2021 (žalovanej 2/) a dňa 03.01.2022 (žalovanému 1/) písomne nevyjadrili a neuplatnili žiadne prostriedky procesnej obrany. 3. Podľa veta prvá a druhá písm. b) (ďalej len „“), súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1000 eur. 4. Konštatujúc splnenie kumulatívnych zákonných podmienok vyžadovaných ustanovením veta druhá, písm. b) , súd rozhodol v posudzovanom spotrebiteľskom spore bez nariadenia

pojednávania, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil postupom podľa ust. , veta prvá . Na základe žalobcom predložených listinných dôkazov súd zistil nasledovný skutkový stav sporu: 5. Žalobca ako veriteľ dňa 27.03.2015 uzatvoril so žalovaným 1/ ako dlžníkom a žalovanou 2/ ako spoludlžníkom zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. K120150662, na ktorej základe veriteľ poskytol žalovaným bezúčelový, bezhotovostný spotrebiteľský úver v sume 500,- € a žalovaní sa zaviazali splatiť úver v pravidelných mesačných splátkach v počte 13 tak, že prvé tri mesačné splátky uhradia v sumách po 2,50 € (splátky úroku) a zostávajúcich desať splátok uhradia po 63,75 € (istina vo výške 78,43 %, úrok vo výške 14,51 % a servisný poplatok vo výške 7,06 % z každej jednotlivej splátky), pričom prvá splátka je splatná 10. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia splátka až do úplného zaplatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Žalovaní sa zaviazali uhradiť žalobcovi celkovú čiastku 645,- € (istina 500,- €, úrok 100,- € a servisný poplatok 45,- €) s tým, že úver je úročený sadzbou vo výške 20 % z istiny, ročná percentuálna miera nákladov (RPMN) úveru činí 50,22 % a priemerná hodnota RPMN na trhu ku dňu uzatvorenia zmluvy činila 34,42 %. 6. Z amortizačnej tabuľky pre zmluvu č. K120150662 vyplýva, že žalovaní uhradili v poradí prvú splátku v predpísanej sume 2,50 € v deň uzatvorenia úverovej zmluvy dňa 27.03.2015, následne neplatili predpísané splátky riadne a včas, keď v poradí druhú predpísanú splátku v sume 2,50 €, splatnú dňa 16.05.2015 uhradili až dňa 29.05.2015 v sume 3,00 €, ďalšiu úhradu vykonali s omeškaním viac ako troch mesiacov od splatnosti splátky zročnej dňa 15.06.2015, keď dňa 29.09.2015 uhradili čiastku v celkovej sume 17,- €. Poslednú platbu zrealizovali žalovaní dňa 11.11.2015 v celkovej sume 63,75 €. Z uvedeného prehľadu úhrad je zrejmé, že žalovaní zaplatili žalobcovi celkom 86,25 €. 7. Podľa bodu III. veta prvá zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K1200150662, veriteľ má právo žiadať od dlžníka vrátenie celej dlžnej sumy po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením ktorejkoľvek splátky v jej plnej výške, ak sa zmluvné strany nedohodnú písomne inak. 8. Predžalobnou upomienkou zo dňa 13.09.2015 žalobca vyzval žalovaných na zaplatenie dlhu na riadne a včas neuhradených splátkach úveru v celkovej sume 129,50 € v dodatočnej poskytnutej lehote a súčasne ich upozornil, že ak svoj dlh bezodkladne neuhradia, žalobca si uplatní právo žiadať o zaplatenie celej pohľadávky. 9. Oznámením o zosplatnení záväzku zo dňa 17.12.2015, žalobca oznámil žalovaným, že z dôvodu omeškania so splácaním úveru, záväzok zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. K120150662 bol v súlade so zmluvnými podmienkami ku dňu 16.11.2015 zosplatnený, čím sa stal splatným celý dlh v sume 558,75 €. Skutkový stav sporu súd podriadil nasledovným právnym normám (zodpovedajúcemu právnemu stavu): Podľa v znení účinnom v čase vzniku predmetného záväzkového vzťahu (ďalej len „“), ak ide o plnenie zo spotrebiteľskej zmluvy, ktoré sa má vykonať v splátkach, môže dodávateľ uplatniť právo podľa najskôr po uplynutí troch mesiacov od omeškania so zaplatením splátky a keď súčasne upozornil spotrebiteľa v lehote nie kratšej ako 15 dní na uplatnenie tohto práva. Podľa , ak ide o plnenie v splátkach, môže veriteľ žiadať o zaplatenie celej pohľadávky pre nesplnenie niektorej splátky, len ak to bolo dohodnuté alebo v rozhodnutí určené. Toto právo však môže veriteľ použiť najneskôr do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky. Podľa , zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu. Podľa o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 01.01.2015 do 31.03.2015 (ďalej len „“), spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi. Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona nemožno poskytnúť finančnými prostriedkami v hotovosti. Podľa a , spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania a veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Podľa , zmluvou o spotrebiteľskom úvere sa rozumie zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom. Hoci predmetom konania je pohľadávka vzniknutá zo spotrebiteľskej zmluvy, ale vzhľadom na skutočnosť, že súdne konanie začalo pred nadobudnutím účinnosti prechodného ustanovenia §

879v , t. j. pred 05.12.2018, súd neskúmal prípadné premlčanie žalobcom uplatneného práva z úradnej povinnosti (ex offo), a teda neaplikoval ustanovenie veta prvá , podľa ktorého premlčané právo zo spotrebiteľskej zmluvy nemožno vymáhať a ani ho platne zabezpečiť. Súd považoval žalobcom deklarované skutkové tvrdenia v súlade s za nesporné, nakoľko žalovaní ich v konaní nepopreli, k žalobe sa nevyjadrili a ani v priebehu konania žiadne prostriedky procesnej obrany v zmysle neuplatnili. Na základe amortizačnej tabuľky - prehľadu splátok a úhrad mal súd nesporne preukázané, že žalovaná z predpísaných 13-tich splátok uhradila iba prvých päť predpísaných splátok a to oneskorene a iba čiastočne. Z celkovej sumy 645,- €, ktorú čiastku sa zaviazali žalovaní zaplatiť žalobcovi v pravidelných mesačných splátkach najneskôr dňa 10.04.2016, uhradili ku dňu podania žaloby čiastku v sume 86,25 €. Žalovaným tak vznikol dlh titulom úverovej zmluvy v sume 558,75 €. Vzhľadom na to, že žalobca si v konaní uplatnil len právo na zaplatenie dlžnej istiny v sume 413,75 €, teda rozdiel medzi výškou poskytnutého úveru (500,- €) a zaplatenou sumou 86,25 €, súd sa nezaoberal obsahovými náležitosťami zmluvy vyžadovanými ustanovením a nemusel posudzovať podmienky podľa ust. citovaného zákona pre potenciálny záver súdu, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, keďže žalobca príslušenstvo svojej pohľadávky od žalovaných nepožadoval. Pokiaľ ide o splnenie zákonných podmienok pre uplatnenie práva veriteľa (žalobcu) žiadať o zaplatenie celej pohľadávky naraz, v dôsledku ktorého dlžník (žalovaní) stratí právo na plnenie svojho peňažného záväzku v splátkach, súd uvádza, že žalovaní sa dostali do viac ako trojmesačného omeškania s úhradou splátky splatnej 15.06.2015, nakoľko túto uhradili riadne až dňa 29.09.2015. Vzhľadom na omeškanie žalovaných s plnením predpísanej splátky, žalobca mohol použiť svoje zmluvne dojednané právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz najskôr dňa 17.09.2015, kedy boli žalovaní v omeškaní s plnením splátky viac ako tri mesiace (ust. ), avšak najneskôr mohol svoje právo na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti úveru podľa použiť do splatnosti najbližšie nasledujúcej splátky, t. j. do 13.10.2015, preto keď podľa oznámenia o zosplatnení záväzku žalobca vyhlásil predčasnú splatnosť úveru ku dňu 16.11.2015, neučinil tak účinne a včas pre najstaršiu nesplnenú splátku, ktorej zročnosť nastala 15.06.2015. Vychádzajúc z dátumu zosplatnenia celého záväzku (16.11.2015) je zrejmé, že žalobca účinne a včas použil svoje právo na zaplatenie celej pohľadávky naraz z dôvodu nesplnenej splátky, ktorej zročnosť nastala dňa 14.08.2015, nakoľko žalovaní uhradili uvedenú splátku dodatočne dňa 11.11.2015 iba čiastočne, preto najskôr dňa 16.11.2015 mohol žalobca úver predčasne zosplatniť, čo aj urobil. Žalobca v konaní tiež preukázal, že v dostatočnej lehote - nie kratšej ako 15 dní pred zosplatnením úveru upozornil žalovaných (spotrebiteľov) na možnosť uplatnenia práva podľa , keďže k písomnej výzve na úhradu dlhu pristúpil dňa 13.09.2015, teda takmer dva mesiace predtým, ako vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru. Zhodnotením vyššie uvedených dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti súd dospel k záveru, že žalovaní si neplnili svoje povinnosti vyplývajúce zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neuhradili žalobcovi zmluvne dohodnuté splátky riadne a včas, v dôsledku čoho im na základe predčasnej splatnosti úveru vznikla povinnosť uhradiť celú pohľadávku naraz, avšak svoj dlh veriteľovi doposiaľ nesplnili. Svojím omisívnym konaním, keď žalovaní porušili základnú a podstatnú zmluvnú povinnosť vrátiť veriteľovi ním poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom, založili právo žalobcu domáhať sa voči nim ako dlžníkom zaplatenia peňažného plnenia, ktoré v žalobnom návrhu správne vyčíslil dlžnou istinou v sume 413,75 €. Podľa , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa nariadenia vlády Slovenskej republiky č. , ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia v znení účinnom od 01.01.2015 (v čase vzniku záväzkového vzťahu strán), výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. Žalovaní sa dostali do omeškania s plnením svojho dlhu od 17.11.2015, teda odo dňa nasledujúceho po dni, kedy žalobca vyhlásil mimoriadnu - predčasnú splatnosť úveru, preto súd konštatuje, že žalobca správne ustálil okamih omeškania žalovanej, od ktorého mu náleží zákonný úrok z omeškania. Podľa o zavedení meny euro v Slovenskej republike a o zmene a doplnení niektorých zákonov, základnou úrokovou sadzbou Európskej centrálnej banky sa rozumie sadzba stanovená a zverejnená Európskou centrálnou bankou pre hlavné refinančné operácie

(obchody). Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania žalovaných (k 17.11.2015) predstavovala 0,05 %, preto súd žalobcovi priznal zákonný úrok z omeškania vo výške 5,05 % ročne z priznanej istiny. Z vyššie uvedených dôvodov, subsumujúc zistený skutkový stav sporu pod jemu zodpovedajúci právny stav, súd dospel k záveru, že peňažný nárok žalobcu je právne dôvodný, riadne preukázaný a uplatnený správnej výške, preto žalobe ako vecne dôvodnej v celom rozsahu vyhovel a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Podľa v spojení s , súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O trovách konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v konaní tak, že procesne úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešným žalovaným nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (ust. ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje ( ). Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné ( ).

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( ).

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( ).

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( ).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.