Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_31Ek-218-2017.pdf
PDF · 78 KB
No categories available
31Ek/218/2017
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného Ing. Róbert Magát, nar. 16.07.1971, trvale bytom Bajzova 2415/22, 010 01 Žilina, podnikajúci pod obchodným menom Ing. Róbert Magát - Gryf - reklamné štúdio, s miestom podnikania Bajzova 2415/22, 010 01 Žilina, IČO: 33 801 479, v konaní právne zastúpený Advokátskou kanceláriou Bugala - Ďurček, s.r.o., Miletičova 5B, 821 08 Bratislava - Ružinov, IČO: 36 731 544, proti povinnému: ARTON s.r.o., Komenského 27, 010 01 Žilina, IČO: 31 595 154, právne zast. Mgr. Lukášom Čurajom, advokátom, so sídlom AK v Bratislave, Liptovská 2/A, P.O.BOX 67, o vymoženie 61 542,16 Eur s prísl., vedenej súdnym exekútorom, JUDr. Miroslavom Šutliakom, so sídlom M.M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, pod sp. zn. 373EX 12/18, o sťažnosti povinného voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka, sp. zn. 31Ek/218/2017 zo dňa 08.08.2018, takto
rozhodol:
Súd sťažnosť povinného z a m i e t a .
odôvodnenie:
1/ Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným tunajšiemu súdu dňa 07.11.2017 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 61 542,16 Eur s príslušenstvom, na základe exekučného titulu - rozsudku Okresného súdu Bratislava III, sp. zn. 23Cb 208/2009 zo dňa 16.03.2011 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 3Cob/5/2017 zo dňa 14.06.2017. Vykonaním exekúcie súd poveril súdneho exekútora, JUDr. Miroslava Šutliaka, so sídlom M. M. Hodžu 4058/28, 031 01 Liptovský Mikuláš, ktorý ju vedie pod sp. zn. 373EX 12/18.
2/ Vyšší súdny úradník vydal dňa 08.08.2018 rozhodnutie, ktorým návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. V rozhodnutí uviedol, že povinný poukázal na to, že podal dovolanie voči proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017 sp. zn. 3Cob/5/2017. Po preskúmaní návrhu povinného vyšší súdny úradník konštatoval, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku, nemá vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu na základe, ktorého rozhodoval Exekučný súd. V exekučnom konaní súd nie je oprávnený posudzovať relevanciu dôvodov uvedenú v podanom dovolaní. Navyše podanie dovolania ako mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo o sebe vplyv na vykonateľnosť exekučného titulu (viď nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. III. ÚS 60/04 zo dňa 19. 05. 2004). Podľa ustálenej judikatúry všeobecne platí, že exekučný súd je exekučným titulom, ktorým je rozsudok všeobecného súdu, viazaný a nemá oprávnenie tento exekučný titul vecne preskúmať (viď Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 663/2016 zo 7. 9. 2016). Exekučný súd taktiež nedisponuje právomocou rušiť exekučné tituly. Exekučný súd posudzuje exekučné tituly z hľadiska formálnej a materiálnej vykonateľnosti. Je nutné zdôrazniť, že nakoľko je exekučný titul v tomto štádiu právoplatný a vykonateľný a teda riadne spôsobilý byť podkladom na vykonanie exekúcie, exekučný súd, ktorý rieši samotný výkon práva ako takého, je v tomto štádiu viazaný právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi a výrokom týchto exekučných titulov. Vyšší súdny úradník uzavrel, že tu nie sú iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie zamietol. Toto rozhodnutie bolo povinnému doručené dňa 09.08.2018.
3/ Proti rozhodnutiu bola dňa 24.08.2018 podaná sťažnosť povinného, ktorou žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a jeho návrhu vyhovieť. Uviedol, že voči rozsudku Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017 sp. zn. 3Cob/5/2017 podal mimoriadny opravný prostriedok, ktorého súčasťou bol aj návrh na odloženie vykonateľnosti exekučného titulu. Dovolací súd o tejto žiadosti (na odklad vykonateľnosti) však doposiaľ nerozhodol. Práve táto skutočnosť bola dôvodom na zastavenie exekúcie. Nestotožnil sa s tvrdením vyššieho súdneho úradníka o tom, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť exekučného titulu, a že tento súd posudzuje len to, či je exekučný titul právoplatný a vykonateľný. Bezvýhradná aplikácia tejto zásady by však podľa názoru povinného popierala samotný zmysel ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku. Dovolanie obsahujúce aj návrh na odklad exekúcie je podľa neho inou skutočnosťou brániacou vymáhateľnosti exekučného titulu, nakoľko môže smerovať k rozhodnutiu o odklade vykonateľnosti exekučného titulu a/alebo k rozhodnutiu o zrušení exekučného titulu. Nevyhovením návrhu na zastavenie exekúcie môže dôjsť k situácii, že v ďalšom priebehu exekučného konania bude exekvovaná suma, medzičasom blokovaná exekučným príkazom na účte povinného, zaplatená oprávnenému a v prípade následného zrušenia exekučného titulu v dovolacom konaní bude povinný odkázaný len na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím súdu len vo vzťahu k štátu.
4/ Pred rozhodnutím sudcu o sťažnosti, doručil súd sťažnosť povinného na vedomie oprávnenému.
5/ Podľa § 202 ods. 1 druhá veta zákona č. 233/1995 Z.z. Exekučný poriadok (ďalej len „EP“) sudca v exekučnom konaní koná a rozhoduje, ak ide o rozhodnutie, proti ktorému je prípustné odvolanie, a o sťažnostiach proti rozhodnutiam vyššieho súdneho úradníka.
6/ Podľa § 200 EP na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“), ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
7/ Podľa § 239 ods. 1, 2 CSP proti uzneseniu súdu prvej inštancie vydanému súdnym úradníkom, ktoré treba doručiť, je prípustná sťažnosť. Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
8/ Podľa § 242 CSP sťažnosť sa podáva v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na súde, ktorý napadnuté uznesenie vydal.
9/ Podľa § 250 ods. 1 CSP ak nie je sťažnosť dôvodná, súd sťažnosť zamietne.
10/ Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a/ po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b/ exekučný titul bol zrušený, c/ je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d/ sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
11/ Po preskúmaní sťažnosti voči uzneseniu vyššieho súdneho úradníka sudca konštatoval, že bola podaná včas, no nie je dôvodná. Vyšší súdny úradník správne zistil skutkový stav veci a z takto zisteného skutkového stavu urobil aj správny právny záver a svoje rozhodnutie dostatočne a presvedčivo odôvodnil. Zároveň sudca poukazuje na znenie ustanovenia § 202 ods. 2 Exekučného poriadku, podľa ktorého písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sudca zamieta sťažnosť proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, nemusí obsahovať odôvodnenie, ak sa sudca stotožňuje s dôvodmi uvedenými v napadnutom rozhodnutí. Aj vzhľadom na skutočnosti uvádzané povinným v sťažnosti sudca nad rámec odôvodnenia rozhodnutia vyššieho súdneho úradníka dopĺňa nasledovné.
12/ Dôvodom zastavenia exekúcie má byť podľa povinného dovolanie podané na Najvyššom súde voči rozhodnutiu Krajského súdu v Bratislave zo dňa 14.06.2017 sp. zn. 3Cob/5/2017, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie spolu s návrhom na odloženie vykonateľnosti napadnutého rozhodnutia. Vo veci podaného dovolania (vrátane návrhu na odklad vykonateľnosti) doposiaľ rozhodnuté nebolo a nie je možné určiť aký bude výsledok dovolacieho konania. Rozhodnutie dovolacieho súdu o tom, či bude exekučný titul zrušený alebo bude dovolanie zamietnuté, prípadne odmietnuté, je v tomto štádiu neisté, nie je vopred možné ustáliť záver, že povinný bude v dovolacom konaní úspešný. Preto nemôže podanie dovolania v tomto štádiu predstavovať dôvod na zastavenie exekúcie, nakoľko rozhodnutie súdu o zastavení exekúcie by bolo predčasné.
13/ Zákon síce chráni záujmy povinného, no v rámci práva na spravodlivý súdny proces nemôžu byť zároveň zanedbávané záujmy oprávneného, pretože v jeho prospech už bola exekúcia nariadená a má právo žiadať, aby v nej bolo pokračované a aby sa uspokojenie jeho nároku neoddiaľovalo (a teda nevznikali zbytočné prieťahy). Ako už uviedol aj vyšší súdny úradník v napadnutom rozhodnutí podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe vplyv na právoplatnosť a vykonateľnosť exekučného titulu (nález Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 60/04-70 z 19.05.2004). Nakoľko len samotným podaním dovolania exekučný titul nezanikol a naďalej je podkladom vykonávanej exekúcie, treba prihliadnuť na právo oprávneného na uspokojenie jeho nároku, ktorý stále disponuje právoplatným a vykonateľným exekučným titulom.
14/ S tvrdením povinného, že bezvýhradná aplikácia zásady, že exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať správnosť exekučného titulu (skúma len to, či je exekučný titul právoplatný a vykonateľný) by popierala samotný zmysel ustanovenia § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, nemožno súhlasiť. Návrh povinného na zastavenie exekúcie nemožno stotožňovať s opravným prostriedkom, ktorým by sa napádal exekučný titul alebo vady konania, ktoré mu predchádzalo. Exekučný súd nemá právomoc exekučný titul posudzovať z vecnej stránky a preskúmavať správnosť rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Rovnako si nemôže prisvojovať postavenie odvolacieho súdu, pretože by sa tým nezákonným spôsobom fakticky rozširovala pôsobnosť opravných konaní, ktorých účelom je v rámci nachádzacieho konania preskúmavať možné vecné pochybenie príslušného orgánu, ktorý rozhodnutie vydal.
15/ Sudca v súvislosti s podaným návrhom povinného na odklad vykonateľnosti rozhodnutia (exekučného titulu), uvádza, že v súčasnosti ešte o tomto návrhu najvyšším súdom rozhodnuté nebolo (uviedol to aj sám povinný). Ak by však aj najvyšší súd odklad vykonateľnosti povolil, táto skutočnosť ešte neznamená, že exekučný titul bude zrušený. Odklad vykonateľnosti môže len predznamenávať, že rozhodnutie, ktoré je exekučným titulom môže byť v dovolacom konaní zrušené, prípadne aj zmenené. V rovine exekučného konania by následkom povolenia odkladu vykonateľnosti exekučného titulu (vysloveného v konaní pred dovolacím súdom) mal byť odklad exekúcie v zmysle 61h ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, o ktorom rozhoduje exekútor (pozn. v exekučných konaniach začatých po 01.04.2017 o odklade exekúcie už nerozhoduje súd) vydaním upovedomenia o odklade exekúcie. Hneď, ako súdny exekútor zistí (napr. aj na základe oznámenia povinného), že došlo k odkladu vykonateľnosti exekučného titulu je povinný vydať upovedomenie o odklade exekúcie. Na základe uvedeného, že odklad vykonateľnosti exekučného titulu je dôvodom na odklad exekúcie, potom pre rozhodnutie súdu o návrhu na zastavenie exekúcie nebola táto otázka významná.
16/ Pokiaľ ide o tvrdenie povinného, že nevyhovením návrhu na zastavenie exekúcie môže dôjsť k situácii, že v ďalšom priebehu exekučného konania bude exekvovaná suma, zaplatená oprávnenému a v prípade následného zrušenia exekučného titulu v dovolacom konaní bude povinný odkázaný len na náhradu škody spôsobenej nesprávnym rozhodnutím súdu len vo vzťahu k štátu, ani táto skutočnosť nepredstavuje dôvod na zastavenie exekúcie. Situácia, že by došlo k zrušeniu exekučného titulu až po vymožení pohľadávky oprávneného v tomto exekučnom konaní, bola v čase rozhodovania o sťažnosti len hypotetická, nebolo možné ju subsumovať pod ustanovenie § 61k ods. 1 písm. d/ Exekučného poriadku, preto nepredstavovala dôvod na zastavenie exekúcie. Na okraj sudca poznamenáva, že ak by taký prípad aj neskôr nastal, mohol by zakladať nárok povinného na vydanie bezdôvodného obohatenia v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka (v prípade, že by súdy v základnom konaní vymáhaný nárok oprávnenému v konečnom dôsledku nepriznali, či už do dôvodu alebo jeho výšky).
17/ Na záver tak možno konštatovať, že povinný okrem toho, že podal dovolanie, neuviedol ďalšie iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu ani existenciu dôvodov, pre ktoré by bolo možné prijať záver o neprípustnosti vedenej exekúcie. Vychádzajúc z právneho názoru, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku nemá samo osebe žiadny vplyv na vykonateľnosť a právoplatnosť exekučného titulu (doposiaľ nebolo rozhodnuté ani o odklade vykonateľnosti exekučného titulu), a teda nebráni vymáhateľnosti exekučného titulu, sudca s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 1 CSP rozhodol tak, že sťažnosť povinného ako nedôvodnú zamietol. V prípade, že bude exekučný titul zrušený alebo nastanú iné relevantné skutočnosti, ktoré budú brániť vymáhateľnosti exekučného titulu, súd aj bez návrhu exekúciu podľa § 61k Exekučného poriadku zastaví.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu n i e j e prípustné odvolanie.