Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-1104-2001.pdf
PDF · 75.29 KB
Case nature
Area
Subarea
0Er/1104/2001
Uznesenie
Okresný súd Liptovský Mikuláš vo veci exekúcie oprávnenej DÔVERA zdravotná poisťovňa, a. s., so sídlom Einsteinova 25, Bratislava, IČO: 35 942 436, proti povinnej LINAPO, s. r. o., naposledy so sídlom ul. 1. mája 45, Liptovský Mikuláš, IČO: 31 576 397, pre vymoženie pohľadávky vo výške 18 829,68 eura s príslušenstvom, vykonávanej súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom, so sídlom Exekútorského úradu Mičinská cesta 35, Banská Bystrica, pod spisovou značkou EX 3091/01, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú. II. Exekúcia sa z a s t a v u j e. III. Oprávnenej súd u k l a d á zaplatiť súdnemu exekútorovi JUDr. Petrovi Kohútovi trovy exekúcie 89,15 eura do troch dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
1. Pred súdnym exekútorom JUDr. Petrom Kohútom sa dňa 25. 09. 2001 začalo exekučné konanie pod sp. zn. EX 3091/01 na vymoženie pohľadávky vo výške 567 263,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom je platobný výmer zo dňa 19. 04. 2000, č. 2000210406 vydaný Chemickou zdravotnú poisťovňou Apollo. Súdny exekútor začal vykonávať exekúciu po získaní poverenia č. 5505 008905* zo dňa 26. 10. 2001, ktoré udelil tunajší súd na vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 567 263,- Sk a trovy exekúcie.
2. Súdny exekútor doručil súdu podnet na zastavenie exekúcie, ktorý odôvodnil tým, že z vykonanej lustrácie majetku u povinného vyplynula neexistencia majetku podliehajúceho exekúcii.
3. Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
4. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 01. 2002 (ďalej len „Exekučný poriadok“), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
5. Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona. 6. Podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
7. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka, spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka, ak po ukončení konkurzného konania zostane majetok spoločnosti, vykoná sa jej likvidácia. Ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov
a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo ak návrh na vyhlásenie konkurzu bol zamietnutý pre nedostatok majetku alebo ak bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, vykoná súd na základe právoplatného rozhodnutia výmaz spoločnosti z obchodného registra.
9. Z výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Žilina mal súd preukázané, že na základe uznesenia Okresného súdu Žilina zo dňa 01. 02. 2018, sp. zn. 43Exre/447/2017, bolo rozhodnuté o povolení výmazu spoločnosti z obchodného registra, nakoľko po zrušení konkurzu na majetok spoločnosti po splnení rozvrhového uznesenia nezostal spoločnosti majetok a podľa § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka bola povinná vymazaná z obchodného registra dňa 16. 03. 2018. Zánikom obchodnej spoločnosti zaniká aj jej spôsobilosť byť účastníkom konania. Z dôvodu, že povinný subjekt bol vymazaný z obchodného registra, pričom zanikol bez právneho nástupcu, v danom prípade ide o neodstrániteľný nedostatok podmienky konania, preto súd v súlade s ustanovením § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku vyhlásil exekúciu za neprípustnú a súčasne exekúciu zastavil.
10. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 119,13 eura.
11. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
12. Podľa § 203 Exekučného poriadku v znení platnom do 31. 01. 2002 , ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie..
13. Súd exekúciu zastavil z dôvodu straty spôsobilosti povinnej byť účastníkom konania. Súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie pohľadávky oprávnenej. Nakoľko neexistuje právny nástupca povinnej, proti ktorému by bolo možné pokračovať v exekúcii, resp. ktorého by bolo možné zaviazať povinnosťou uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, súd túto povinnosť uložil oprávnenej.
14. Podľa § 30 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 68/2017 Z. z., súd pri určovaní výšky trov exekúcie vychádzal z vyhlášky č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom do 30. 06. 2006 (ďalej len „vyhláška“), nakoľko predmetná exekúcia začala 25. 09. 2001. Preskúmaním exekútorského spisu a po zohľadnení úkonov, ktoré súdny exekútor vykonal, mu súd podľa § 14 ods. 1 písm. a) vyhlášky priznal odmenu za jednu hodinu účelne vynaloženú na exekúciu vo výške 6,64 eura. Nakoľko je pre priznanie tzv. hodinovej odmeny rozhodujúci čas potrebný na jednotlivé úkony a nie počet úkonov, súd exekútorovi priznal odmenu za kontrolu návrhu na vykonanie exekúcie v trvaní 15 minút, vypracovanie správy o stave a vyúčtovanie v trvaní 30 minút, postúpenie spisu na súd a žiadosť o rozhodnutie v trvaní 10 minút. Súd v súlade so zásadou primeranosti trov exekúcie a s prihliadnutím na obsah a rozsah vyššie uvedených úkonov exekučnej činnosti určil čas trvania jednotlivých úkonov, ktorý považuje za primeraný. Súdnemu exekútorovi nepatrí hodinová odmena za ukončenie spisu po rozhodnutí, nakoľko ide o budúci úkon, nespĺňajúci požiadavku preukázateľnosti, keďže súd zohľadňuje len úkony reálne vykonané do času rozhodovania o trovách exekúcie.
15. Popri tzv. hodinovej odmene má exekútor nárok aj na paušálnu odmenu za sedem úkonov exekučnej činnosti, a to za získanie poverenia na vykonanie exekúcie, za doručenie upovedomenia o začatí exekúcie oprávnenej, za doručenie exekučného príkazu oprávnenej a za štyri ďalšie zisťovania majetku povinnej, spolu 23,24 eura.
16. V súlade s § 22 ods. 1 vyhlášky bola súdnemu exekútorovi priznaná náhrada materiálových a telekomunikačných výdavkov vo výške 3,32 eura, ktoré súd vzhľadom na rozsah spisu a vykonané úkony exekučnej činnosti považuje za primerané, náhrada poplatkov za elektronickú súčinnosť s bankami a elektronickú lustráciu motorových vozidiel vo výške 0,95 eura a náhrada poštovného vo výške 7,03 eura, keď zo spisu vyplýva vynaloženie poštovného za doručenie žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 0,23 eura, upovedomenia o začatí exekúcie povinnej vo výške 1,16 eura, exekučného príkazu povinnej vo výške 1,16 eura, žiadosti o poskytnutie súčinnosti
správkyni vo výške 0,93 eura, výzvy na súčinnosť konateľovi povinnej vo výške 1,40 eura a žiadosti o rozhodnutie v exekučnom konaní s vyúčtovaním trov a so spisom vo výške 2,15 eura. Pri priznávaní náhrady poštovného vychádzal súd z predloženého vyúčtovania, zo súdneho a exekútorského spisu, z doručeniek a listín v nich založených a z cien listových zásielok platných v čase doručovania jednotlivých písomností, zverejnených Slovenskou poštou. Žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola adresátovi doručovaná v jednej zásielke spolu s listinami z ďalších exekučných vecí, preto priznaná náhrada predstavuje pomernú časť poštovného. Súd exekútorovi nepriznal náhradu budúceho poštovného, nakoľko pre súd je rozhodujúci stav v čase rozhodnutia a je vylúčené, aby súd priznal náhradu nepreukázaného hotového výdavku. Popri vyššie uvedených náhradách hotových výdavkov v celkovej výške 11,30 eura súd exekútorovi priznal aj náhradu cestovných výdavkov vo výške 33,11 eura za služobnú cestu zo dňa 04. 10. 2002 z Banskej Bystrice do Liptovského Mikuláša a späť. Opatrenie Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR č. 339/2002 Z. z. s účinnosťou od 01. 07. 2002 ako vykonávací predpis k zákonu č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách upravovalo sadzbu základnej náhrady za 1 km jazdy pri osobných cestných motorových vozidlách vo výške 4,70 Sk. Za 160 km tak súdnemu exekútorovi patrí náhrada vo výške 24,96 eura (4,70 Sk x 160 km : 30,126). Na cestu bolo použité osobné motorové vozidlo, ktoré má podľa predloženej fotokópie technického preukazu spotrebu 5,1 l/100 km a pri cene pohonných látok 30,10 Sk/l tak predstavuje náhrada za PHM sumu 8,15 eura (0,051 x 160 km x 30,10 Sk : 30,126).
17. Súdny exekútor je platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto súd v súlade s § 196 Exekučného poriadku zvýšil priznanú odmenu s náhradami v celkovej výške 74,29 eura o 20 % DPH, t. j. o 14,86 eura. Celkom tak patrí súdnemu exekútorovi náhrada vzniknutých trov vo výške 89,15 eura, ktoré je povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi oprávnená do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o zastavení exekúcie, je prípustné odvolanie, ktoré možno podať v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v 2 vyhotoveniach. Odvolanie môže podať účastník, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval mu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Proti tomuto uzneseniu, vo výroku o trovách exekúcie, nie je prípustné odvolanie (§ 355 ods. 2 C. s. p.).