Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_11Csp-35-2018.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
11Csp/35/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Liptovský Mikuláš, samosudcom Mgr. Robertom Droppom, v právnej veci žalobkyne KRUK Česká a Slovenská republika s. r. o., so sídlom Československé armády 954/7, Hradec Králové, Česká republika, IČO: 24 785 199, zastúpenej ŠMÍDA advokátní kancelář s.r.o., organizačná zložka, so sídlom ul. Svornosti 43, Bratislava, IČO: 47 255 773, proti žalovanému Z. S., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom M. XXX, toho času na neznámom mieste, pre zaplatenie 299,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 299,- eur s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 299,- eur od 17. 12. 2016 do zaplatenia, všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Súd žalobkyni p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 26. 03. 2018 sa žalobkyňa voči žalovanému domáhala zaplatenia pohľadávky vo výške 299,- eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania od 17. 12. 2016 do zaplatenia a náhrady trov konania. Uplatnenú pohľadávku nadobudla Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 od obchodnej spoločnosti Provident Financial, s. r. o., ktorá uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 570823731 zo dňa 26. 01. 2014. Žalovanému bol poskytnutý bezúčelový úver vo výške 600,- eur, ktorý sa zaviazal splatiť 100 týždennými splátkami po 11,22 eura, prvá splátka splatná 02. 02. 2014 a posledná splátka 27. 12. 2015, spolu s nákladmi spojenými s úverom, ktoré zahŕňajú zmluvný úrok a administratívny poplatok, celkovo vo výške 164,79 eura. Súčasne zmluvné strany uzatvoril aj zmluvu o zabezpečení splátok úveru, ktorá je doplnkovou službou, na základe ktorej sa veriteľ zaviazal poskytovať za poplatok službu spočívajúcu najmä vo výbere splátok priamo v mieste bydliska klienta, alebo v inom mieste podľa určenia klienta, za čo sa klient zaviazal uhradiť sumu, ktorá bola priamo úmerná počtu splátok tak, aby pokryla náklady pohonných hmôt a čas obchodného zástupcu. V danom prípade táto odmena predstavovala 357,- eur a žalovaný sa ju zaviazal splácať spolu so splátkami úveru. Celkovo tak bol žalovaný povinný zaplatiť 1 121,79 eura, z toho istinu úveru 600,- eur, úrok a administratívny poplatok 164,79 eura a odmenu vo výške 357,- eura. Žalovaný pôvodnému veriteľovi uhradil 27 splátkami 301,- eur, pričom poslednú splátku uhradil len v sume 9,28 eura. Konečná splatnosť úveru nastala 100 týždňov po podpísaní zmluvy, t. j. 27. 12. 2015. Po postúpení pohľadávky v celkovej výške 820,79 eura si tak žalobkyňa uplatnila len nesplatenú výšku istiny úveru vo výške 299,- eura bez príslušenstva úveru a bez odmeny zo zmluvy o zabezpečení splátok úveru.
2. Okresný súd Banská Bystrica vo veci rozhodol platobným rozkazom zo dňa 29. 03. 2018, sp. zn. 18Up/218/2018, ktorý sa žalovanému nepodarilo doručiť do vlastných rúk. Na adrese trvalého pobytu je neznámy, pričom Obvodné oddelenie Policajného zboru Liptovský Mikuláš
oznámilo, že žalovaný tam nebýva a susedia nevedeli uviesť, kde sa momentálne zdržiava. Na základe uvedeného Okresný súd Banská Bystrica potom, ako žalobkyňa navrhla pokračovať v konaní, v súlade s ustanovením § 10 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z. z.. o upomínacom konaní postúpil vec tunajšiemu súdu ako miestne príslušnému. Vykonaným šetrením Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Liptovský Mikuláš, oddelením pátrania a kriminalisticko-technických činností nebol zistený súčasný pobyt žalovaného. Polícia tunajšiemu súdu oznámila, že manželka ani dcéra nemajú o žalovanom žiadne informácie ani telefonický kontakt. Podľa ich oznámenia bol do 15. 06. 2018 hospitalizovaný na psychiatrii v Liptovskom Mikuláši. Z dôvodu neznámeho pobytu žalovaného súd podľa § 116 ods. 2 C. s. p. zverejnil oznámenie o podanej žalobe na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu.
3. Nakoľko ide v prejednávanej veci o otázku jednoduchého právneho posúdenia, skutkové tvrdenia strán nie sú vzhľadom na nečinnosť žalovaného sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000,- eur, súd v súlade s § 297 písm. b) C. s. p. vo veci nenariadil pojednávanie. S poukazom na ustanovenie § 219 ods. 3 C. s. p. bol dňa 20. 09. 2018 o 13.00 hod. vo veci vyhlásený rozsudok bez nariadenia ústneho pojednávania, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu dňa 11. 09. 2018.
4. Z predložených listinných dôkazov mal súd za preukázané, že právna predchodkyňa žalobkyne, obchodná spoločnosť Provident Financial, s. r. o. uzatvorila so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere zo dňa 26. 01. 2014, na základe ktorej žalovaný získal úver vo výške 600,- eur. Pri dohodnutej úrokovej sadzbe 11,20 %, ročnej percentuálnej miere nákladov 29,80 % a priemernej hodnote RPMN 45,94 % sa žalovaný zaviazal úver vrátiť 100 týždennými splátkami, prvá splátka splatná 7. kalendárny deň po uzavretí zmluvy a každá ďalšia splatná 7. kalendárny deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. Popri istine sa žalovaný zaviazal zaplatiť úrok z úveru vyčíslený sumou 70,44 eura ako aj poplatok za garantovanú službu vo výške 94,35 eura. Celková čiastka, ktorú bol žalovaná povinný uhradiť predstavovala 764,79 eura.
5. Zmluvou o zabezpečení splátok zo dňa 26. 01. 2014 sa žalovaný zároveň zaviazal uhradiť odmenu vo výške 357,- eur pravidelnými 100 týždennými splátkami po 3,57 eura za to, že právna predchodkyňa žalobkyne mu bude pravidelne poskytovať službu spočívajúcu v prevzatí peňažnej hotovosti určenej na úhradu splátky spotrebiteľského úveru na základe vyššie uvedenej zmluvy o spotrebiteľskom úvere. 6. Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 16. 12. 2016 mal súd za preukázané, že žalobkyňa nadobudla pohľadávky od obchodnej spoločnosti Provident Financial, s. r. o.. Postupca listom zo dňa 16. 12. 2016 upovedomil žalovaného, že predmetnou zmluvou postúpila pohľadávku z vyššie označených zmlúv na žalobkyňu, čím mal súd preukázanú aktívnu vecnú legitimáciu žalobkyne. Z predžalobnej výzvy zo dňa 06. 02. 2018 vyplýva, že žalobkyňa vyzvala žalovaného na úhradu dlhu vo výške 846,06 eura do 19. 02. 2018.
7. Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
8. Podľa § 324 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok zanikne, ak sa veriteľovi splní včas a riadne.
9. Podľa § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
10. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 129/2010 Z. z. ,o spotrebiteľských úveroch v znení platnom v čase uzatvorenia úverovej zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
11. V konaní nebolo sporné, že žalovaný uzatvoril s právnou predchodkyňou žalobkyne zmluvu o spotrebiteľskom úvere a čerpal úver vo výške 600,- eur. Žalovaný si neplnil svoje povinnosti splácať úver riadne a včas, keď do termínu konečnej splatnosti úveru uhradil len sumu 301,- eur. Žalobkyňa si uplatnila len nesplatnú istinu úveru, preto nebolo potrebné, aby súd posudzoval, či predmetná
zmluva o spotrebiteľskom úvere obsahuje všetky náležitosti podľa ustanovení zákona č. 129/2010 Z. z., predovšetkým tie, absenciu ktorých tento zákon sankcionuje v tom smere, že úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov. Zároveň nežiadala priznať plnenie zo zmluvy o zabezpečení splátok, ktorá je aj tak absolútne neplatná pre rozpor s dobrými mravmi ako aj pre obchádzanie zákona o spotrebiteľských úveroch. Nakoľko žalovaný netvrdil ani nepreukázal, že by si žalobkyni zaplatiť istinu úveru v rozsahu vyššom ako 301,- eur, súd žalobe vyhovel v plnom rozsahu.
12. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení.
13. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
14. Podľa § 3 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba G. L. C. platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu..
15. Popri istine súd žalobkyni priznal aj zákonné úroky z omeškania tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Žalovaný bol v omeškaní od 28. 12. 2015, avšak súd je viazaný návrhom a preto žalobkyni priznal úroky z omeškania odo dňa nasledujúceho po nadobudnutí pohľadávky.
16. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v súlade s § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku tak, že žalobkyni, priznal ich náhradu v plnom rozsahu. Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku rozhodne o výške náhrady trov konania súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Liptovský Mikuláš písomne v dvoch vyhotoveniach. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v predchádzajúcom odseku, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnená osoba môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.