Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-14-2018.pdf
PDF · 136.53 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/14/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, samosudcom Mgr. Jánom Odnogom, v trestnej veci obžalovaného U. C., D.. XX.XX.XXXX S. O., pre zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20.9.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný: U. C., D.. XX.XX.XXXX S. O., trvalé bydlisko N. A. M. XXX, t.č. vo väzbe v ÚVV Ilava, preto,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
O s l o b o d z u j e
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 191/18/3304 - 54 zo dňa 11.6.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
„dňa 22.2.2018 v čase asi o 06.00 hod. v k. ú. obce Trenčianske Bohuslavice pri nadjazde cez železničnú trať smerom do obce H. N., ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra Caravan, EČV: D. XXXCH, zlatej farby, rok výroby 1997, VIN: J.\V., v hodnote 500 €, prikázal poškodenému U. G. ako vodičovi zastaviť toto motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a oprávneným užívateľom je U. G., a po tom, ako poškodený U. G. uvedené vozidlo zastavil, obžalovaný ako spolujazdec násilím vytlačil von z osobného motorového vozidla poškodeného U. G. z miesta vodiča so slovami, aby vypadol z auta, lebo ho dobije jak psa, a po tom, čo sa poškodený U. G. nachádzal mimo svojho osobného motorového vozidla, obžalovaný si presadol na miesto vodiča a uvedeným osobným motorovým vozidlom odišiel preč smerom do Nového Mesta nad Váhom“, pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 11.6.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 191/18/3304 zo dňa 11.6.2018 na obžalovaného U. C.G., D.. XX.XX.XXXX S. O., pre zločin lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 22.2.2018 v čase asi o 6.00 hod v k.ú. obce H. N. pri nadjazde cez železničnú trať smerom do obce H. N., ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra Caravan, EČV: D., zlatej farby, rok výroby 1997, VIN: J., v hodnote 500 €, prikázal poškodenému U. G. ako vodičovi zastaviť toto Motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a oprávneným užívateľom je U. G., a po tom ako poškodený U. G. uvedené vozidlo zastavil, obžalovaný ako spolujazdec násilím vytlačil von z osobného motorového vozidla poškodeného U. G. z miesta vodiča so slovami, aby vypadol z auta, lebo ho dobije jak psa, a po tom, čo sa poškodený U. G. nachádzal mimo svojho osobného motorového
vozidla, obžalovaný si presadol na miesto vodiča a uvedeným osobným motorovým vozidlom odišiel preč smerom do Nového Mesta nad Váhom.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 20.7.2018, 31.7.2018, 17.8.2018, 18.9.2018 a 20.9.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného U. C., opakovane poškodeného U. G., konfrontáciou obžalovaného a poškodeného a výsluchom svedkov O. Y., opakovane A. G., O. Z., S. H., I. O., D. O., prečítaním svedeckej výpovede Z. M. z prípravného konania a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisníc o hlavnom pojednávaní.
Z výsluchu obžalovaného U. C. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2018 vyplýva, že auto od poškodeného, ktorého poznal asi 3 mesiace, kúpil dňa 18.2.2018, o čom spísali kúpnopredajnú zmluvu, čoho svedkom bol aj O. Y.. Hoci na zmluve je suma 450 €, auto kúpil za 250 €, čo vysvetlil tým, že zmluvu prepisovali z pôvodnej zmluvy, kde bola uvedená táto suma. Peniaze na auto vyhral na automatoch, auto sa rozhodol kúpiť, lebo má vodičský preukaz a auto nie. Neskôr ho s autom v Trenčíne zastavili policajti, zadržali mu vodičský preukaz a zobrali mu tabuľky od auta. Vrátil sa do Nového Mesta nad Váhom, kde sa stretol s poškodeným U. G. a poprosil ho, aby ho zaviezol do Trenčína pre to auto. Šli spolu do Trenčína, kde medzi nimi boli hádky z dôvodu, že predané auto nemalo vykonanú kontrolu originality. U. G.Á. z Trenčína odšoféroval auto obžalovaného, lebo tento mal zadržaný vodičský preukaz. Pri nadjazde pri Trenčianskych Bohuslaviciach zastavili, pričom ďalšie auto, čo išlo s nimi, zastavilo za nimi. U. G. si sám bez akéhokoľvek násilia vystúpil, obžalovaný si vnútrom auta prestúpil na miesto vodiča a šiel ďalej do Nového Mesta. K použitiu násilia nedošlo. V Novom Meste si pospal na parkovisku v aute, šiel ku strýkovi, kde sa chystal na pracovný pohovor, kde následne odišiel. Následne sa skontaktoval s H., za účelom predaja auta. Auto predal za nižšiu cenu ako ho kúpil lebo nemalo pre neho hodnotu, keďže nemalo vykonanú kontrolu originality. Dôvod, prečo si poškodený na neho celú vec vymyslel vidí v tom, že buď sa poškodený bál, že prehral peniaze na automatoch a predal auto, že mu za to rodičia budú nadávať alebo ho na to nahovoril I. O.. Poškodený robil často šoféra I. O. a tento by predajom auta prišiel o odvoz.
Poškodený U. G. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2018 zotrval na svojej výpovedi z prípravného konania, pričom uviedol, že auto nikdy nepredal, toto iba dňa 19.2.2018 požičal obžalovanému na parkovisku pri stanici, ktorý mu ho ale nevrátil a nechcel vrátiť, pričom sa dohodli, že ho mal vrátiť v ten istý deň večer. Obžalovaný chcel od neho auto kúpiť za 180 €, k čomu poškodený povedal, že auto je nepredajné za takú sumu. Snažil sa kontaktovať s obžalovaným, pričom sa radil čo má robiť aj s I. O.. Žiadnu kúpnopredajnú zmluvu s obžalovaným nepodpísal a na predloženej zmluve nie je jeho podpis, on sa podpisuje inak. Okolnosti sa stali tak, že boli spolu v herni s obžalovaným aj Y., obžalovaný vyhral peniaze a chcel auto kúpiť, poškodený ho za tú cenu nechcel predať. Poškodený priznal, že nejaké peniaze od obžalovaného dostal a prijal po ceste z herne z Trenčína, a obžalovaný mu ich dával s tým, že chce kúpiť od neho auto, poškodený to ako platbu za auto nepovažoval, auto bolo nepredajné. Poškodený uviedol, že sa jednalo asi o sumu 100 €, možno čosi menej, čosi viac a túto prijal. Bol za ňu kúpiť hamburgery, natankoval si, míňal aj na automaty a z peňazí dával aj obžalovanému a O. Y.. Nevedel však presne vysvetliť čo sú to vlastne za peniaze a právny dôvod prečo ich dostal. V danom čase poškodený nebol zamestnaný a mal aj iné auto. Poškodený ďalej tvrdil, že mal od viacerých ľudí vedomosť, že si má na obžalovaného dávať pozor, auto mu však požičal aj tak, lebo bol naivný. Neskôr mu obžalovaný uviedol, že svoje auto už neuvidí. Poškodený potvrdil, že boli s obžalovaným v Hrachovišti za kamarátmi obžalovaného, nepamätá si, o čom sa rozprávali. Poškodený zistil, že z jeho auta zobrali obžalovanému značky. Nevedel čo má robiť. Šli s obžalovaným do Trenčína po auto, poškodený to chcel riešiť cez policajtov, čo sa nepáčilo obžalovanému a správal sa po ceste agresívne, aj ho škrtil. Zastavili sa aj pre O. Z., ktorý šiel s nimi. Keď sa vracali z Trenčína, volal mu I. O., aby prišli za ním do Trenčianskych Bohuslavíc s čím nesúhlasil obžalovaný, preto zastavil pri nadchode do Trenčianskych Bohuslavíc. Obžalovaný vyhodil poškodeného z auta, vysotil ho, so slovami, že ak nevystúpi, dobije ho ako psa. Následne ho A. G. zaviezol do Trenčianskych Bohuslavíc za I. O..
Z konfrontácie vykonanej na hlavnom pojednávaní medzi obžalovaným U. C. a poškodeným U. G. vyplýva, že obžalovaný s poškodeným sa bavili o predaji auta, poškodený uvádzal, že auto predať nechce za ponúkanú sumu. Poškodený nesúhlasil s tým, aby sa pôvodná zmluva, na základe ktorej kúpil on auto preškrtala a vpísali sa do nej nové údaje o predaji auta obžalovaného, lebo keby ho zastavili policajti, nemal by doklad o kúpe. Obžalovaný uviedol, že boli dohodnutí na predaji auta za 250 €, poškodený uviedol, že auto je nepredajné za takú sumu lebo ho kúpil za 450 €.
Na pojednávaní dňa 31.7.2018 poškodený U. G. napriek opätovnému poučeniu o následkoch krivej výpovede a krivej prísahy zmenil všetky svoje doterajšie výpovede z prípravného konania ako aj výpoveď na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2018. Dôvodom zmeny výpovede bolo, že sa rozhodol povedať pravdu, keď už aj on je vo väzbe a je stíhaný, tak aj on by chcel aby na neho tiež hovorili pravdu v trestnom konaní. V súlade s verziou obžalovaného uviedol, že auto mu skutočne predal za sumu 180 €, podpisovali dve kúpne zmluvy, najskôr jednu, ktorú prepisovali z pôvodnej zmluvy, keďže tá bola poškrtaná, potom urobili a podpísali druhú. Na pojednávaní po nahliadnutí zmluvy a splnomocnenia uviedol, že kúpnu zmluvu skutočne podpisoval on ako aj splnomocnenie. Podpis sa síce nepodobá na jeho podpis, ale toto urobil naschvál ako ho nahovoril I. O., pretože auto chcel od neho kúpiť. S obžalovaným bol na Turej, kde sa obžalovaný chválil kamarátom, že kúpil auto. Tých kamarátov nepozná, nevie ako sa volajú. Taktiež poprel, že by sa obžalovaný správal voči nemu agresívne počas cesty do Trenčína, keď šli po auto. Dôvod prečo išli spolu pre auto do Trenčína bol ten, že sa s obžalovaným dohodli, že keďže auto nemá kontrolu originality, poškodený vráti za neho obžalovanému peniaze a auto bude mať poškodený. O. už auto nemohol predať, keďže bolo bez značiek, bolo nepredajné. Poškodený poprel aj to, že by ho agresívnym spôsobom fyzicky vysotil alebo vytlačil obžalovaný z vozidla, keď zastali pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc. Vystúpil úplne dobrovoľne, obžalovaný sa mu ani nijak nevyhrážal a ešte dal obžalovanému dve cigarety. Je si plne vedomý následkov krivej výpovede, na túto výpoveď ho nahovoril a donútil I. O., pričom on sa I. O. bál v tom čase. Teraz, keď je už aj on v base, tak sa ho nebojí. I. O. chcel od neho kúpiť auto už dlhšiu dobu. Auto nechcel predať, ale nakoniec ho predal obžalovanému, bolo to aj preto, že bol dosť pod vplyvom drog, nechal sa na predaj nahovoriť. I. O. nahovoril aj svedka A. G. a I. O. ich zaviezol aj na políciu.
Z výpovede svedka O. Y. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný predal poškodenému auto po tom, čo vyhral v herni asi 300 €. Vie, že U. G. sa neskôr snažil zatajiť, že auto predal. Bol svedkom podpisu zmluvy v aute medzi obžalovaným a poškodeným, videl podpisovať jeden list a videl ako sa predávajú peniaze, asi 230 alebo 240 €, presne nevie. Vo svojej prvej výpovedi v prípravnom konaní nehovoril pravdu. Až neskôr v prípravnom konaní sa rozhodol povedať pravdu, lebo si uvedomil, že obžalovaný by mohol dostať veľa rokov basy. Prvú výpoveď uviedol preto, že sa nechcel zúčastniť konania, bol aj nahnevaný vtedy na obžalovaného, lebo mu nevrátil peniaze, ktoré mu dlhoval. Vie od poškodeného, že tento podpis na zmluve narafičil, čo mu povedal sám poškodený.
Z výpovede svedka A. G. na hlavnom pojednávaní dňa 20.7.2018 vyplýva, že tento viezol obžalovaného do Trenčína a bol svedkom toho, čo sa dialo v aute, potom videl ako poškodený bol vytlačený z auta a bral ho domov. Obžalovaný trval na tom, aby ho doviezol do Trenčína a aby sa auto vrátilo do Nového Mesta, pričom bol počas cesty verbálne aj fyzicky agresívny, na poškodeného zaútočil slovne a buchol ho do hlavy, aj škrtil. Svedok zavolal O. Z., pre ktorého sa zastavili autom v Trenčianskych Bohuslaviciach, chceli pomoc, aby sa zbavili obžalovaného. O. Z. potom šiel s nimi, aj on bol svedkom agresívneho správania obžalovaného. V Trenčíne prišli pre auto, odtiaľ šli dvoma autami, pričom svedok išiel na svojom aute a poškodený a obžalovaný na aute, pre ktoré prišli do Trenčína. Obžalovaný chcel, aby auto šoféroval poškodený. Cestou späť videl, ako auto s obžalovaným a poškodeným zastavilo pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc, preto zastal so svojím autom za nimi. Videl ako obžalovaný vysúril, vytláčal poškodeného z auta a presadol si vnútrom auta na miesto vodiča. Toto videl napriek tmavým fóliám na skle auta, videl to ako siluety, keď on na auto svietil svetlami svojho auta. Svedok nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že videl ako sa tieto veci stali v spätnom zrkadle. Potom svedok zaviezol O. Z. do Bohuslavíc a išli s poškodeným za I. O., ktorého predtým kontaktovali. Svedok vie o tom, že auto poškodený požičal obžalovanému, čo mu uviedol poškodený. Nebol prítomný pritom ako sa to stalo, vie to z rozprávania od poškodeného.
Svedok A. G. pri svojej opätovnej výpovedi na hlavnom pojednávaní dňa 18.9.2018 najskôr uviedol, že zotrváva na svojej predchádzajúcej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Od posledného pojednávania ani v priebehu celého konania ho nikto neovplyvňoval ani nekontaktoval. I. O. na svedka nijakým spôsobom nevplýval, že by mal ísť na políciu a vypovedať určitým spôsobom. V súvislosti so zastavením vozidla pri nadjazde uviedol ako predtým, že si to už moc nepamätá ako auta zastavili, zastavil za autom. Svedok ďalej uviedol, že v čase, keď sa mal skutok stať bol pod vplyvom drog. Drogu požil niekedy večer predchádzajúci deň, ale nevie koľko účinkuje. Väčšinu si asi pamätal, niečo nie. Halucinácie nemal, pozorovacie schopnosti mal zachované. Droga na neho nemala vplyv. Keď sa stal skutok, bolo už ráno, rozodnievalo sa a svietilo slnko. Videl ako sa na aute otvorili dvere, obžalovaný si vnútrom auta presadal
na miesto poškodeného a súčasne poškodený vystupoval z auta, asi sám. Predtým cez fólie v aute nevidel konflikt. Svedok opätovne zdôraznil, že zotrváva v rámci svojej výpovede na tom, čo povedal dnes na hlavnom pojednávaní, (že konflikt nevidel, že obžalovaný vystúpil dobrovoľne). K dôvodom zmeny výpovede svedok uviedol, že dnes vypovedal skoro v predchádzajúcej výpovedi. Nevie ako to presne bolo. Nakoniec svedok uviedol, že zotrváva na tom, čo povedal dnes pri výsluchu, že konflikt v aute nevidel ani nevidel vytlačenie alebo vysúrenie poškodeného obžalovaným z auta.
Z výpovede svedka O. Z. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že podľa neho sa cestou z Trenčína nezastavilo autami pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc. Obžalovaný, poškodený a A. G. sa pre neho zastavili v Trenčianskych Bohuslaviciach a šiel s nimi autom do Trenčína, počas ktorej cesty obžalovaný nebol agresívny v zmysle, že by škrtil poškodeného, len ho plesol po hlave.
Z výpovede svedka S. H. vyplýva, že svedok kúpil od obžalovaného auto, večer mu volali policajti, aby s autom nič nerobil, že je kradnuté. Doobeda sa s ním spojil obžalovaný, že má auto na predaj. Dohoda o cene bola 100 €. Vedel, že auto nemá papiere, značky, preto si papiere nepýtal. On ich nepotrebuje, keď auto rozoberá na náhradné diely. Obžalovaný mu povedal, že kúpnu zmluvu na kúpu auta nerobil, lebo auto kúpil od kamaráta. Pritom tam boli aj nejaký chalani, ktorý hovorili obžalovanému, že len teraz to auto kúpil a už ho aj predáva.
Z výpovede svedka I. O. na hlavnom pojednávaní vyplýva, že tento o skutku počul iba z rozprávania poškodeného, ktorý mu povedal, že obžalovaný si požičal od neho auto a nechce ho vrátiť. On nebol prítomný pri tom. Túto informáciu sa dozvedel asi dva dni predtým ako sa stal skutok. Vie, že mu obžalovaný povedal, že dal poškodenému za požičanie auta finančnú odmenu, ale poškodený mu povedal, že nič nedostal. Vie ale o tom, že obžalovaný vyplácal nejaké peniaze poškodenému v herni v Trenčíne, čo mu hovoril svedok Y.. Osobne aj telefonicky kontaktoval obžalovaného, pričom obžalovaný tvrdil, že auto vráti, avšak auto nevrátil. Poškodený U. G. mu uviedol, že ho obžalovaný udrel a vyhodil z auta. Poškodený mu to povedal asi medzi 6-tou až 8-mou ráno v deň, keď sa to stalo, kedy poškodený za ním prišiel, pričom priviesť ho mal A. G., s ktorým sa ale svedok v to ráno nestretol. Nemá vedomosť o žiadnej kúpnopredajnej zmluve a žiadne papiere, čisté ani vyplnené od kúpnopredajnej zmluvy obžalovanému nedával. S nikým sa nedohadoval na výpovedi a nikoho ani na žiadnu výpoveď nenahováral. Od poškodeného auto nechcel kúpiť, pretože nemá ani vodičák, resp. momentálne ho má zadržaný od roku 2014 doposiaľ.
Z výpovede svedkyne D. O. vyplýva, že obžalovaný U. C. bol u nej v Hrachovišti na návšteve aj s poškodeným U. G., pričom obžalovaný sa bol pochváliť, že si kúpil auto od poškodeného. Poškodený nehovoril nič v tom smere, že by auto nepredal.
Z prečítanej výpovede svedkyne Z. M. na hlavnom pojednávaní v súlade s ustanovením § 263 Trestného poriadku vyplýva, že svedkyňa, že priateľka I. O., s ktorým čaká dieťa. Obžalovaného pozná len z videnia, je to kamarát jej priateľa. Nemá vedomosť o tom, že by obžalovaný bol niekedy u nich doma v Trenčianskych Bohuslaviciach, ona sa tam s ním nikdy nestretla. Či sa stretol s ňou jej priateľ, nevie uviesť. Obžalovanému nikdy neodovzdala žiadnu kúpno-predajnú zmluvu ani splnomocnenie ani iné papiere alebo dokumenty. To či ich odovzdal jej priateľ I. O. uviesť nevie. O veci vie len z rozprávania I. O. a U. G., že obžalovaný mal dať U. G. facku a vyhrážať sa mu.
Zo správy Ústavu na výkon väzby Ilava zo dňa 7.8.2018, ktorú súd žiadal ohľadom možnosti stretnutia sa obžalovaného a poškodeného vo výkone väzby vyplýva, že obžalovaný a poškodený sa vo výkone väzby stretnúť nemohli, a nemohlo teda dôjsť ani ku konfliktu medzi nimi. Obžalovaný je umiestnený v oddiele so štandardným režimom a poškodený v oddiele so zmierneným režimom.
Z kúpnej zmluvy zo dňa 18.2.2018 uzavretej medzi U. G. ako predávajúcim a obžalovaným ako kupujúcim, na konci ktorej sú pri predávajúcom a kupujúcom podpisy vyplýva, že predmetom tejto zmluvy bol predaj motorového vozidla OPEL, rok výroby 1997, číslo motora Q., farby žltej metalízy - zlatej za sumu 450 €.
Zo splnomocnenia zo dňa 18.2.2018 opatreného na konci podpisom vyplýva, že dolu U. G., D.. XX.X.XXXX splnomocňuje U. C. k zriadeniu všetkých potrebných právnych úkonov a zmeny v evidencii
na Dopravnom inšpektoráte Polície SR, odhláseniu, prihláseniu a iným zmenám vykonaným na motorovom vozidle combi, číslo motora Q., žltej metalízy - zlatej.
Z potvrdenia pohotovostnej motorizovanej jednotky Krajského riaditeľstva PZ, evidenčné číslo AA XXXXXX vyplýva, že obžalovanému U. C. bol dňa 21.2.2018 o 21.00 hod. zadržaný vodičský preukaz z dôvodu podľa § 70/1 písm. a) zákona č. 8/2009 z.z. A zadržané osvedčenie o evidencii, ev. č. A. z dôvodu podľa § 72/1 písm. e) zákona č. 8/2009 Z.z. A zadržaná tabuľka s evidenčným číslom D. XXX Y..
Z odborného vyjadrenia spoločnosti RaR AUTOBAZÁR, s.r.o., IČO: 36348503 vyplýva, že vozidlo Opel Vectra -B- Caravan M., rok výroby 1.1.1997 sa v čase spáchania skutku predávalo v hodnote 500 €.
Z evidenčnej karty vozidla zn. Opel Vectra Caravan, EČV: D. XXXCH, farby žltej metalízy - zlatej, rok výroby 1997, typ motora Q. zo dňa 22.2.2018, vyplýva, že vozidlo malo štatút odhlásené, ako vlastník bol evidovaný U. G..
Súd vykonal aj ďalšie dôkazy tak ako je uvedené v zápisnici o hlavnom pojednávaní.
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, skutok nie je trestným činom, nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, trestnosť činu zanikla, alebo prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona kto proti inému použije násilie alebo hrozbu bezprostredného násilia v úmysle zmocniť sa cudzej veci, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný a nespochybniteľný záver o tom, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe.
Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo za vinu spáchanie zločinu lúpeže podľa § 188 ods. 1 Trestného zákona, ktorého sa mal obžalovaný dopustiť na tom skutkovom základe, že „dňa 22.2.2018 v čase asi o 6.00 hod v k.ú. obce Trenčianske Bohuslavice pri nadjazde cez železničnú trať smerom do obce Trenčianske Bohuslavice, ako spolujazdec v osobnom motorovom vozidle zn. Opel Vectra Caravan, EČV: D., zlatej farby, rok výroby 1997, VIN: J., v hodnote 500 €, prikázal poškodenému U. G. ako vodičovi zastaviť toto Motorové vozidlo, ktorého vlastníkom a oprávneným užívateľom je U. G., a po tom ako poškodený U. G. uvedené vozidlo zastavil, obžalovaný ako spolujazdec násilím vytlačil von z osobného motorového vozidla poškodeného U. G. z miesta vodiča so slovami, aby vypadol z auta, lebo ho dobije jak psa, a po tom, čo sa poškodený U. G. nachádzal mimo svojho osobného motorového vozidla, obžalovaný si presadol na miesto vodiča a uvedeným osobným motorovým vozidlom odišiel preč smerom do Nového Mesta nad Váhom“.
Objektívnou stránkou zločinu lúpeže spočíva v použití násilia alebo hrozby bezprostredného násilia ako prostriedku k prekonaniu kladeného alebo očakávaného odporu. Násilím sa pritom rozumie použitie fyzickej sily k prekonaniu alebo zamedzeniu kladeného alebo očakávaného odporu. Hrozbou bezprostredného násilia je hrozba takým násilím, ktoré má byť vykonané ihneď, ak sa napadnutý
nepodrobí vôli útočníka. Násilie alebo hrozba bezprostredného násilia sú prostriedkom k zmocneniu sa cudzej veci, musia teda predchádzať zmocneniu sa veci. Pokiaľ ide o zmocnenie sa veci, musí ísť o cudziu vec.
Základným predpokladom pre uznanie obžalovaného vinným zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe je samotné preukázanie, že skutok, pre ktorý bola na obžalovaného podaná obžaloba sa stal. Pokiaľ súd v konaní po vykonanom dokazovaní zistí, že skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný sa nestal, resp. sa nedokáže, že sa stal bez akýchkoľvek pochybgností, je potrebné obžalovaného spod obžaloby oslobodiť.
V tomto prípade bola pre rozhodovanie súdu primárne prvoradá otázka toho, či sa vôbec skutok stal. V prípade, ak by bolo dokázané, že sa skutok stal, bolo by potrebné sekundárne zisťovať či je trestným činom, prípadne akým a to okrem iného aj tým spôsobom, že by bolo potrebné zisťovať aj vlastníctvo motorového vozidla Opel Vectra Caravan, EČV: D., zlatej farby, rok výroby 1997, pretože otázka vlastníctva motorového vozidla by mohla mať vplyv na právnu kvalifikáciu. Pokiaľ sa v konaní ale ani nedokázalo, že sa skutok stal, nie je na mieste rozhodujúcim faktom posúdenie vlastníctva motorového vozidla, inými slovami, ak by nebolo preukázané spáchanie skutku, nie je potrebné preukazovať ani okolnosti súvisiace s predajom vozidla, teda uzatvorenie kúpnej zmluvy a podpisy na nej, odovzdanie peňazí, kúpna cena a iné.
V rámci vykonaných dôkazov sa preto súd primárne zameriaval na priame dôkazy, ktoré by mohli preukázať alebo poprieť spáchanie skutku, ale hodnotil ich aj v súlade s ostatnými vykonanými dôkazmi. K samotnému spáchaniu skutku sa okrem obžalovaného v rámci priamych svedeckých výpovedí vyjadroval poškodený, ktorý ako jediný bol vo vozidle s obžalovaným v čase, keď malo dôjsť k spáchaniu skutku a ďalej svedok A. G.. Aj keď z výpovedí týchto svedkov jednoznačne vyplýva, že na mieste mal byť aj svedok O. Z., resp. vo vozidle s A. G., tento však tak v prípravnom konaní ako aj v konaní pred súdom zhodne uviedol, že nevie o tom, že by vozidlo zastavilo pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc, preto jeho výpoveď ohľadom spáchania skutku nie je možné použiť a nie je preto hodnoverná.
Konkrétne, pokiaľ ide o výpoveď obžalovaného, tento spáchanie skutku v priebehu celého prípravného konania aj konania pred súdom popiera. Konštantne zotrvával na tom, že predmetné vozidlo Opel Vectra Caravan, EČV: D. od poškodeného U. G. kúpil, dal poškodenému za kúpu peniaze, ktoré poškodený prijal a užíval a od začiatku prípravného konania predložil kúpnu zmluvu a splnomocnenie. Obžalovaný potvrdil, že bol v čase spáchania skutku pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc vo vozidle s poškodeným, ktoré vozidlo šoféroval poškodený a potvrdil aj to, že tam zastavili. Poprel, že by násilím alebo hrozbou násilia nútil poškodeného aby vozidlo opustil. Poškodený dobrovoľne vystúpil, obžalovaný si vnútrom vozidla presadol na miesto vodiča a šiel ďalej do Nového Mesta nad Váhom, nemal záujem ísť ďalej do Trenčianskych Bohuslavíc za I. O.. Pokiaľ ide o výpoveď poškodeného, ten v prípravnom konaní ako aj pri prvom výsluchu na hlavnom pojednávaní najskôr tvrdil, že vozidlo obžalovanému požičal a nie predal, zmluvu na predaj vozidla nepodpisoval a k skutku uviedol, že obžalovaný ho vyhodil z auta, vysotil ho, so slovami, že ak nevystúpi, dobije ho ako psa. Je potrebné dodať, že poškodený už v rámci svojej prvej výpovede priznal, že od obžalovaného dostal finančné prostriedky v čase, keď malo dôjsť k predaju vozidla podľa obžalovaného, pričom malo ísť podľa slov poškodeného asi o sumu 100 €, možno menej, možno viac, pričom presne si nepamätal (obžalovaný uvádzal že išlo o sumu 180 €) a tieto užíval ako vlastné, kúpil za ne hamburgery, natankoval, hral na automatoch aj spolu s obžalovaným a O. Y.. Na položené otázky poškodený nevedel vysvetliť a ani jednoznačne neuviedol dôvod, prečo tieto peniaze dostal, resp. prijal od obžalovaného, ak to nebolo za auto. Neuviedol, že by išlo o dar od obžalovaného alebo pôžičku, prípadne splatenie dlhu obžalovaným alebo iný právny dôvod s konkrétnou dohodou, prečo peniaze prijal. Na ďalšom hlavnom pojednávaní poškodený zmenil svoju výpoveď a na tejto zmene výpovedi zotrvalo do skončenia hlavného pojednávania, aj v rámci svojich vyjadrení k vykonávaným dôkazom a v záverečnej reči. Dôvodom zmeny výpovede bolo, že sa rozhodol povedať pravdu, čo odôvodnil tým, že už aj on je vo väzbe a je stíhaný, tak aj on by chcel aby na neho tiež hovorili pravdu v trestnom konaní a okrem toho uviedol, že keď je vo väzbe, už sa nebojí I. O., ktorý ho na krivú výpoveď nahovoril, a ktorého sa bál. Poškodený uviedol, že vozidlo obžalovanému skutočne predal za sumu 180 €, podpisovali dve kúpne zmluvy, najskôr jednu, ktorú prepisovali z pôvodnej zmluvy, keďže tá bola poškrtaná, potom urobili a podpísali druhú. Kúpnu zmluvu skutočne podpisoval on ako aj splnomocnenie. Podpis sa síce nepodobá na jeho podpis, ale toto urobil naschvál ako ho nahovoril I. O., pretože auto chcel od neho kúpiť. S obžalovaným bol na Turej, kde sa
obžalovaný chválil kamarátom, že kúpil auto. Dôvod prečo išli spolu pre auto do Trenčína bol ten, že sa s obžalovaným dohodli, že keďže auto nemá kontrolu originality, poškodený vráti za neho obžalovanému peniaze a auto bude mať poškodený. Poškodený poprel to, že by ho obžalovaný agresívnym spôsobom fyzicky vysotil alebo vytlačil z vozidla, keď zastali pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc. Vystúpil úplne dobrovoľne, obžalovaný sa mu ani nijak nevyhrážal a ešte dal obžalovanému dve cigarety. Toto poškodený uviedol s tým, že si je plne vedomý následkov krivej výpovede. Vozidlo pôvodne nechcel predať, ale k predaju pomohlo aj to, že bol dosť pod vplyvom drog, a nechal sa na predaj nahovoriť. Svedok A. G. taktiež prezentoval viacero verzií svojej výpovede, odlišnosti mal už medzi výpoveďou v prípravnom konaní a pri svojej prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní. Výpoveď zmenil aj pri svojom výsluchu na poslednom hlavnom pojednávaní. Pôvodne ku skutku ešte v prípravnom konaní tvrdil, že skutok, ktorý sa odohral pri nadjazde do Trenčianskych Bohuslavíc videl v spätnom zrkadle svojho vozidla. Logicky jeho vozidlo muselo stáť pred vozidlom, v ktorom sedel obžalovaný s poškodeným. Na hlavnom pojednávaní uviedol, že videl ako obžalovaný poškodeného vysúril, vytláčal z vozidla a presadol si vnútrom na miesto vodiča, čo videl po tom ako vozidlom zastavil za vozidlom v ktorom sedeli obžalovaný s poškodeným, teda skutok videl cez zadné sklo vozidla, v ktorom sedeli obžalovaný s poškodeným. Toto videl napriek tmavým fóliám na skle vozidla, videl to ako siluety, keď on na auto svietil svetlami svojho auta. Svedok nevedel vysvetliť, prečo v prípravnom konaní vypovedal, že videl ako sa tieto veci stali v spätnom zrkadle. Pri výpovedi na poslednom pojednávaní svedok urobil ďalšiu zmenu svojej výpovede. Uviedol, že videl ako sa na vozidle otvorili dvere, obžalovaný si vnútrom auta presadal na miesto poškodeného a súčasne poškodený vystupoval z vozidla, asi sám. Predtým cez fólie vo vozidle nevidel konflikt. Svedok opätovne zdôraznil, že zotrváva v rámci svojej výpovede na tom, čo povedal dnes na hlavnom pojednávaní, (že konflikt nevidel). K dôvodom zmeny výpovede svedok uviedol, že dnes vypovedal skoro ako v predchádzajúcej výpovedi ale nevie ako to presne bolo. Nakoniec svedok uviedol, že zotrváva na tom, čo povedal pri poslednom výsluchu, že konflikt v aute nevidel ani nevidel vytlačenie alebo vysúrenie poškodeného obžalovaným z auta. Svedok uviedol, že v čase, keď mal byť skutok spáchaný bol pod vplyvom drog, väčšinu si asi pamätal, niečo nie.
Z takto vykonaného dokazovania priamych svedeckých výpovedí súd nemal za preukázané, že sa skutok stal tak ako je uvedené v obžalobe. Pre uznanie obžalovaného za vinného súd musí mať jednoznačne, nespochybniteľne a bez akýchkoľvek pochybností preukázané v prvom rade, že skutok sa vôbec stal. Až potom zisťuje, či je skutok trestným činom a či ho spáchal obžalovaný. Vykonaným dokazovaním súd toto vnútorné presvedčenie nezískal. V prvom rade súd uvádza, že v čase rozhodovania, obžalovaného zo spáchania skutku neusvedčoval žiadny priamy svedok, keďže tak poškodený ako aj svedok G. svoje výpovede zmenili. V tomto smere potom súd musel posudzovať hodnovernosť jednotlivých výpovedí svedkov ako aj ďalšie okolnosti, ktoré mohli mať vplyv na ich konanie, správanie ako aj schopnosť správne reprodukovať prežité udalosti. Pokiaľ ide o poškodeného, ktorý zmenil svoju výpoveď, súd nezistil, že by poškodeného na zmenu výpovede niekto nahovoril, prípadne vytváral na jeho osobu nátlak. Aj keď bol poškodený aj obžalovaný v rovnakom čase vo výkone väzby v Ilave, zo správy Ústavu na výkon väzby vyplýva, že sa spolu nemohli stretnúť pretože boli v oddelených režimoch. Skutočnosť, že by poškodeného pri zmene jeho výpovede niekto ovplyvňoval netvrdil ani sám poškodený a táto skutočnosť ani preukázaná nebola. Poškodený pri zmene výpovede uviedol, že na pôvodnú výpoveď ho nahovoril svedok O., ktorého sa bojí, ktorú skutočnosť ale tento svedok poprel, preto ju súd nemôže považovať za preukázanú. Na druhej strane v neprospech prvej verzie poškodeného a teda aj jej použitia ako jedinej a správnej verzie svedčí, že poškodený už pri prvom výsluchu, hoci tvrdil, že vozidlo obžalovanému nepredal, iba požičal, uviedol, že od obžalovaného prijal finančnú hotovosť podľa prvej výpovede poškodeného asi 100 € v čase, keď obžalovaný od neho chcel kúpiť vozidlo. Túto skutočnosť uviedol vo svojej výpovedi aj svedok I. O., ktorý tvrdil, že má vedomosť o tom, že obžalovaný vyplácal nejaké peniaze poškodenému, čo vie od O. Y.. Poškodený taktiež potvrdil, že s týmito prostriedkami nakladal ako s vlastnými. Nevedel však vysvetliť právny dôvod prijatých peňažných prostriedkov od obžalovaného, neuviedol, že sa jednalo o dar, pôžičku, peniaze za požičanie vozidla, či splátku dlhu, prípadne iný dôvod, prečo peniaze prijal, na ničom sa s obžalovaným nedohadoval. Na druhej strane bolo preukázané, že obžalovaný a poškodený boli predtým spolu v Herni, pričom poškodený peniaze prehral a obžalovaný nejakú finančnú čiastku vyhral. Je teda možné, že poškodený vozidlo obžalovanému predal a finančnú hotovosť od neho prijal a mohol tak urobiť preto, že nemal finančné prostriedky. V prípade, ak by tomu tak nebolo, súdu sa javí ako nelogické, že by poškodený síce potvrdil, že nejaké peniaze prijal ale nevedel by vysvetliť z akého dôvodu. Poškodený (ako každý) musel vedieť prečo si berie od niekoho finančné prostriedky a tieto míňa. Z toho dôvodu ani pôvodná verzia poškodeného (bez ohľadu na neskoršiu zmenenú výpoveď) nie je takého charakteru,
že by súd na jej základe mohol vysloviť nespochybniteľne, že skutok spáchal obžalovaný. Pri zmene výpovede, na ktorej poškodený trval do vyhlásenia rozsudku aj po poučení o následkoch krivej výpovede je treba prihliadnuť aj k jej dôvodom, kedy poškodený uviedol, že sa pôvodne bál svedka O., ktorý ho na výpoveď nahovoril a počas výkonu väzby, keďže aj on je už vo väzení z neho strach nemá. Taktiež ako osoba vo väzbe si uvedomil, že by chcel vypovedať pravdu, lebo by chcel, aby sa aj na neho vypovedala pravda v trestnom konaní, v ktorom je stíhaný. Dôvod zmeny výpovede ohľadom strachu zo svedka O. nebolo možné v konaní preukázať, nakoľko svedok tieto skutočnosti poprel. Uvedené však neznamená, že to tak nemohlo byť, pretože je málo pravdepodobné, že by sa svedok priznal k vlastnej trestnej činnosti. Pri posudzovaní hodnovernosti prvej výpovede svedka je treba prihliadnuť aj na to, že poškodený sám uvádzal, že bol pod vplyvom drog. Pod vplyvom drog ako aj toho, že prehral peniaze mohol obžalovanému predať auto (ako aj sám v zmenenej výpovedi uviedol, že sa to stalo), pričom následne po vyčistení hlavy si uvedomil, že vozidlo predať nechcel. Pokiaľ ide o hodnotenie výpovedí svedka G., rovnako súd svoje potenciálne rozhodnutie o vine obžalovaného nemohol založiť na jeho prvej výpovedi (na druhej už vôbec). Svedok sa pri svojej prvej výpovedi na hlavnom pojednávaní odchýlil od výpovede z prípravného konania a uvedený rozpor - že zastavil pred vozidlom a skutok mal vidieť v spätnom zrkadle svojho vozidla, hoci potom tvrdil, že stál za vozidlom a skutok videl cez zadné tmavé sklo ako siluety postáv pri osvetlení svetlami vozidla, ktoré stálo pred ním, nevedel náležite vysvetliť. Povedal, že v prípravnom konaní to tak nepovedal, avšak pod svojou výpoveďou je v zápisnici podpísaný. V neprospech možnosti použitia prvej výpovede svedka G. svedčí aj jeho priznanie v rámci ďalšej výpovede a to, že bol v čase, keď sa mal skutok stať pod vplyvom drog. Súd nemá dôvod neveriť tomuto priznaniu (že v danom čase večer pred skutkom užíval drogy). Jeho výpoveď tak nemusela byť hodnoverná, pretože sám uviedol, že väčšinu si asi pamätal, niečo nie. V druhej výpovedi zasa uviedol, že sa veci odohrali inak, a že videl to, že poškodený si z auta vystúpil a nevidel, že by ho obžalovaný vyhodil alebo vysúril.
U uvedeného je zrejmé, že jednotlivé výpovede poškodeného a svedka sú v rozpore, nie sú hodnoverné pričom nie je možné sa jednoznačne prikloniť k pôvodnej verzii poškodeného a svedka G. a vysloviť nespochybniteľný záver, že sa skutok ako je uvedené v obžalobe stal, pričom na základe zmenených výpovedí túto skutočnosť nie je možné konštatovať už vôbec.
Pokiaľ ide o hodnotenie ďalších dôkazov, ktoré ale nie sú priamymi dôkazmi stíhaného skutku, v prospech verzie obžalovaného nepriamo svedčí aj výpoveď svedkyne D. O., ku ktorej mal obžalovaný s poškodeným prísť a chváliť sa kúpeným vozidlom. Skutočnosť, že u svedkyne boli obžalovaný s poškodeným potvrdil aj poškodený, resp. v prvej výpovedi uviedol, že boli u kamarátov obžalovaného v Hrachovišti. Zároveň svedok Y. uviedol, že má vedomosť o tom, že obžalovaný vozidlo kúpil a videl podpisovať zmluvu, on videl podpisovať jeden list, neuviedol však, že by videl celú zmluvu a videl odovzdanie peňazí, čo nevedel presne uviesť koľko bolo, asi 230-240 eur. Naopak svedok O. mal mať vedomosť, že poškodený vozidlo iba požičal a nie predal, čo je v rozpore so zmenenou výpoveďou poškodeného. Taktiež Z. M. uviedla, že obžalovanému papiere od kúpnej zmluvy neodovzdávala.
Na tomto mieste je ale treba podotknúť ako už súd uviedol vyššie, že v prvom rade bolo nevyhnutné mať v konaní za preukázané, či sa skutok stal. Z uvedeného dôvodu, ani výpoveď svedka Y., ktorého hodnovernosť prokurátor spochybňoval tým, že bol už odsúdený za trestný čin, ktorá okolnosť sama o sebe bez ďalšieho nemôže mať vplyv na jeho hodnovernosť, nebola v konaní podstatná, pretože svedok nebol prítomný na mieste, kde sa mal skutok stať. Jeho výpoveď by bola významná vtedy, ak by súd zistil, že obžalovaný skutok skutočne spáchal a potom by bolo nevyhnutné zisťovať otázku vlastníckeho práva k vozidlu, teda otázku, či poškodený obžalovanému vozidlo skutočne predal alebo požičal a to aj s ohľadom na možnú zmenu právnej kvalifikácie trestného činu. V prípade, ak nebolo preukázané, že sa skutok stal, otázka či došlo alebo nedošlo k predaju vozidla a uzavretiu kúpnej zmluvy a teda otázka vlastníctva vozidla je pre účely trestného konania nadbytočná a nie je potrebné ju bližšie riešiť. Aj z uvedeného dôvodu súd odmietol návrh prokurátora na vykonanie grafologického znaleckého dokazovania znalcom z odboru písmoznalectvo, ktorý návrh okrem iného sám obžalovaný žiadal vykonať v priebehu celého prípravného konania trvajúceho niekoľko mesiacov, a ktorý dôkaz vykonaný nebol a to aj napriek tomu, že už v prípravnom konaní došlo k zmene výpovede svedka Y.. Poškodený naviac tvrdí, že zmluvu podpísal. Súd je však toho názoru, že ani vykonané grafologické skúmanie podpisu by neviedlo k bližšiemu ozrejmeniu toho, či sa skutok stal. Je tomu tak preto, že ani v prípade, ak by znalec povedal, že zmluvu nepodpísal poškodený (ktorý inak v poslednej výpovedi uvádza, že sa naschvál podpísal úplne inak ako sa bežne podpisuje, na čo ho nahovoril svedok O.),
ani táto skutočnosť by nepotvrdila, že pôvodná verzia poškodeného ohľadom toho, čo sa malo stať dňa 22.2.2018 v čase asi o 06.00 hod. v k. ú. obce Trenčianske Bohuslavice pri nadjazde cez železničnú trať smerom do obce Trenčianske Bohuslavice, je pravdivá, pretože súd už vyššie popisoval, že ani pôvodnú verziu poškodeného a svedka G. nemožno považovať v celosti za hodnovernú jednoznačnú a nespochybniteľnú a to aj s ohľadom, že poškodený neskôr túto v celom rozsahu poprel a v čase, keď mal za auto dostať peniaze bol pod vplyvom drog.
Vzhľadom na vykonané dokazovanie na hlavnom pojednávaní a hodnotenie dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, súd dospel k záveru, že je potrebné v tomto prípade aplikovať zásadu in dubio pro reo ( v pochybnostiach v prospech obžalovaného), ktorá znamená, že ak zostanú dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, ktoré nemožno odstrániť vykonaním ďalších dostupných dôkazov, treba rozhodnúť v prospech obžalovaného, čomu zodpovedá v tomto prípade dôvod oslobodenia spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku. V tomto smere súd dodáva, že otázka vykonania ďalších dôkazov sa môže týkať len tých dôkazov, ktoré môžu odstrániť dôvodné pochybnosti o skutkovej otázke, nie však dôkazov, ktoré by mohli preukazovať existenciu, či neexistenciu skutočnosti, ktorá nie je pre rozhodnutie súdu nevyhnutná, pretože nemôže objasniť to, či sa skutok stal alebo nestal. Po vykonanom dokazovaní v súhrne priamych a nepriamych dôkazov súd nezískal vnútorné presvedčenie o vine obžalovaného bez akýchkoľvek pochybností, dôkazy netvorili jednoznačnú logickú, ničím nenarušenú sústavu, ktorá by spoľahlivo a bez pochybností preukázala, že sa skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný stal a zároveň by vylúčili možnosť akéhokoľvek iného záveru. Vzhľadom na uvedené súd obžalovaného podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku spod obžaloby prokurátora oslobodil.
Pokiaľ ide o trestné oznámenie, ktoré prokurátor navrhol vykonať prečítaním ako dôkaz a skutočnosť, že súd na hlavnom pojednávaní tento trestné oznámenie neprečítal, je potrebné uviesť, že súd nepovolil jeho prečítanie pred súdom z dôvodu, že trestné oznámenie nie je dôkazom, ale v zmysle § 119 odsek 2 Trestného poriadku je iba dôkazným prostriedkom a z toho dôvodu sa aj zakladá do vyšetrovacieho spisu. Ide o skutočnosť, prirodzene zaradenú do štádia trestného konania „pred začatím trestného stíhania“ a až na jeho základe sa v prípade, že orgán činný v trestnom konaní trestné oznámenie prijme, začínajú v trestnom konaní vykonávať a zabezpečovať dôkazy zákonu zodpovedajúcim spôsobom, teda tak, aby boli tieto vykonateľné a použiteľné v neskoršom štádiu trestného konania (v konaní pred súdom). Rovnako dôkazom v konaní pred súdom nie sú úradné záznamy príslušníkom policajného zboru.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.