Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32C/212/2018

Uznesenie

Okresný súd Malacky v právnej veci žalobcu: E., zast.: Mgr. P., proti žalovanej: O., o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia, takto

rozhodol:

Súd z r u š u j e neodkladné opatrenie nariadené uznesením Okresného súdu Malacky č.k. 27C/18/2017-23 zo dňa 13.01.2017 v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Co/1/2017 zo dňa 07.02.2018.

Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.05.2018 domáha zrušenia neodkladného opatrenia nariadeného uznesením citovaným vo výroku tohto rozhodnutia, ktorým mu bol tunajším súdom uložený zákaz vstupovať do rodinného domu na adrese H., nachádzajúceho sa na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a k tomu priľahlých pozemkov: parcela č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. E., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

2. Skutkový stav uvádzaný navrhovateľkou (teraz v procesnom postavení žalovanej) mal súd pri nariadení neodkladného opatrenia za osvedčený okrem iného potvrdením o vykázaní žalobcu zo spoločného obydlia zo dňa 09.01.2017 a lekárskou správou zo dňa 08.01.2017 a dospel k záveru, že žalobca je dôvodne podozrivý z násilia voči žalovanej - jeho manželke, teda že podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia sú splnené.

3. Dňa 09.01.2017 podala žalovaná na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v E. trestné oznámenie na žalobcu pre podozrenie zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde tvrdila, že sa voči nej žalobca dopúšťa násilia dlhodobo a dňa 07.01.2017 vo večerných hodinách ju napadol tak, že jej dal facku, triasol ňou a sotil ju o stenu, čím jej spôsobil zranenia s dobou liečenia do 7 dní. V rámci vyšetrovania oznámeného skutku vyšetrovateľka PZ vypočula žalobcu, žalovanú, ich rodinných príslušníkov a pribrala do konania znalca z odvetvia psychológie RNDr. Mgr. C. P., ktorého úlohou bolo vyšetriť žalovanú a zodpovedať otázky ohľadom jej osobnosti, ako aj sa vyjadriť, či vykazuje znaky týranej osoby. Znalec v posudku uviedol, že všeobecná vierohodnosť žalovanej je narušená najmä z dôvodu rozporu v deklarovanej závažnosti a vo vzťahu k intenzite prežívania konfliktných situácií a tiež pre zvýšenú ochotu vracať sa k situáciám tak, ako prebehli. Podľa znalca je miera verbalizovania intenzity prežívania žalovanej neadekvátna v porovnaní s klinickým obrazom a znalec je toho názoru, že z psychologického hľadiska nejde o týranú osobu. Uznesením vyšetrovateľky OR PZ E.VS: Z. zo dňa 30.11.2017 bola trestná vec postúpená na Okresný úrad E., odbor všeobecnej vnútornej správy z dôvodu, že výsledky vyšetrovania preukázali, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty priestupku.

4. Žalobca poukázal na skutočnosť, že súd pri nariaďovaní neodkladného opatrenia konštatoval, že navrhovateľ musí preukázať existenciu odôvodneného podozrenia z násilia, a to predloženými a relevantnými hodnovernými tvrdeniami a dôkazmi deklarujúcimi, že telesná alebo duševná stránka nesú stopy psychického alebo fyzického násilia. Z praktického hľadiska najprístupnejšími dôkazmi v takýchto prípadoch sú lekárske správy, zápisnice polície o vykázaní násilníka zo spoločného obydlia, ale aj trestné oznámenia a pod. Násilie je možné definovať ako akýkoľvek akt alebo zanedbanie, ktoré negatívne ovplyvňuje život, fyzickú alebo psychickú integritu alebo slobodu osoby, alebo závažne poškodzuje rozvoj jej osobnosti. Násilie môže mať rôzne formy, môže byť napríklad fyzické, verbálne, sociálne, ekonomické, sexualizované, psychické i emocionálne, môže byť zjavné, ale aj skryté. Po skončení vyšetrovania na OR PZ E. sa však preukázalo, že žalovanou tvrdený skutkový stav nie je daný. Jednoznačne to vyplýva z odôvodnenia uznesenia vyšetrovateľky OR PZ E., ktorá žalovanou uvádzané skutočnosti vyhodnotila ako „vzájomné konfliktné situácie a zlé medziľudské vzťahy medzi jednotlivcami v rodine.“. Poukázala pritom na skutočnosť, že žalovaná napriek obave o život zostala so žalobcom v spoločnej domácnosti ešte dva dni po tom, čo ju napadol a tiež na závery znaleckého posudku, v ktorom znalec konštatoval, že žalovaná z psychologického hľadiska nie je týranou osobou, pričom označil vierohodnosť žalovanej za narušenú. Podľa názoru žalobcu je zrejmé, že dôvody, pre ktoré súd nariadil neodkladné opatrenie, odpadli, a preto žiada zrušenie neodkladného opatrenia.

5. K návrhu žalobcu sa na výzvu súdu vyjadrila žalovaná svojim podaním zo dňa 19.06.2018, v ktorom uviedla, že sa s právnym názorom žalobcu nestotožňuje. Z dikcie ust. § 325 ods. 2 CSP, ani zo žiadneho judikátu či praxe nevyplýva, že by pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo nutné osvedčenie násilia podmieňujúc jeho trestnoprávnu kvalifikáciu. Pre kvalifikáciu násilia v zmysle príslušných ustanovení nie je nevyhnutné, aby boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty niektorého z trestných činov subsumovaných pod pojem násilia. V zmysle právnej teórie je postačujúca protiprávnosť takéhoto skutku, o čom v tomto konkrétnom prípade je možné hovoriť, nakoľko skutok bol v trestnom konaní vyhodnotený ako podozrenie na kvalifikáciu priestupku, teda formy protiprávneho konania. Súd prvej inštancie mal pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia za to, že žalovanou deklarované skutočnosti sa javia ako nanajvýš pravdepodobné, a existencia suspekcie násilia nebola vylúčená ani v odvolacom konaní. Vzhľadom na diferenciáciu posudzovania násilia v zmysle ustanovení v civilnom konaní a Trestného zákona v trestnom konaní, nemôže byť právna kvalifikácia skutku odlišná od trestného činu podmienkou pre odpadnutie dôvodu, pre ktorý bolo neodkladné opatrenie nariadené.

6. Žalovaná vo svojom vyjadrení ďalej poukazuje na skutočnosť, že ak obeť prežíva násilie, nikto ju nemôže nútiť, aby iniciovala trestné konanie. Je na samotnej obeti, ako formu riešenia situácie si zvolí, každá obeť je individuálna a má svoje vlastné legitímne dôvody, prečo sa rozhoduje sama, ako sa s vecou vysporiada. Tieto dôvody nemusia vždy zodpovedať racionálnym a objektívnym dôvodom, a teda môžu byť tretím subjektom posudzované ako iracionálne, čo sa odrazilo i na posudzovaní skutku vyšetrovateľkou PZ. To, že obeť vydržala v spoločnej domácnosti s násilníkom ešte ďalšie dva dni, neznamená, že nepociťovala obavu o život. Pokiaľ ide o predložený znalecký posudok, uvádza, že znalecké dokazovanie bolo robené len pre účely trestného konania, teda bolo zamerané na to, či skutok dosiahol z psychologického hľadiska intenzitu, ktorá je nevyhnutná pre kvalifikáciu trestného činu. Znalec sa tak vyjadroval len k intenzite potrebnej na trestnoprávnu kvalifikáciu a hodnotenie týrania v trestnoprávnom zmysle.

7. Žalovaná má za to, že nariadené neodkladné opatrenie by malo byť zachované aj naďalej, a to aj s prihliadnutím na to, že žalobca nariadené neodkladné opatrenie nerešpektuje. Dňa 11.10.2017 sa v sprievode svojej sestry pokúšal vstúpiť do nehnuteľností bez predchádzajúcej výzvy adresovanej žalovanej alebo jej právnej zástupkyni, pričom sa domáhal svojich práv k veciam, ktoré sú súčasťou BSM. V apríli 2018 žalobca žalovanej odcudzil motorové vozidlo, ktoré bolo taktiež v BSM, pričom súčasne s tým došlo k odcudzeniu osobných vecí žalovanej. Do nehnuteľností žalovanej vnikli 18.06.2018 sestra žalovaného s JUDr. H. a treťou neznámou osobou, pričom mali vulgárne vynadať dcére žalovanej a jej priateľom. Takéto konanie žalobcu a jeho sestry žalovanú traumatizuje a za takýchto okolností je nevyhnutné zabezpečenie jej ochrany nariadeným neodkladným opatrením. Žalovaná má za to, že v prípade zrušenia neodkladného opatrenia bude žalobcovi umožnené naďalej pokračovať v jeho manipulatívnom správaní voči nej, ktoré jej spôsobuje psychickú traumu, teda možno hovoriť o psychickom násilí. Vylúčený nie je ani ďalší fyzický útok, ktorým by sa žalobca odplatil za obdobie obmedzenia jeho užívacieho práva k nehnuteľnosti.

8. Dňa 26.07.2018 doručil žalobca súdu oznámenie o tom, že priestupkové konanie vo veci bolo právoplatne zastavené. K tejto skutočnosti sa podaním doručeným súdu 04.09.2018 vyjadrila žalovaná, ktorá uviedla, že samotné zastavenie priestupkového konania nezakladá právny nárok na zrušenie neodkladného opatrenia v civilnom konaní. Pre kvalifikáciu násilia v zmysle ustanovení nie je nevyhnutné, aby boli naplnené obligatórne znaky skutkovej podstaty priestupku, teda zároveň aj dosiahnutie určitého stupňa intenzity potrebného pre takúto právnu kvalifikáciu. Poukazuje na to, že dôvody pre nariadenie neodkladného opatrenia nepominuli, ale trvajú naďalej. Žalobca ju podľa jej slov týra psychicky, rôznymi formami konania ju poškodzuje a nie je vylúčené, že po zrušení neodkladného opatrenia sa jej pokúsi ublížiť aj na živote a zdraví. Zo žalobcovho konania má strach. Je všeobecne známe, že domáce násilie prebieha medzi štyrmi stenami, teda je ťažko preukázateľné. V doterajších konaniach však nebolo vylúčené, že by sa žalobca voči žalovanej nesprával násilnícky, len bolo zistené, že nedošlo k naplneniu skutkových podstát trestného činu a priestupku. To však nevylučuje, že jeho správanie žalovanej spôsobuje utrpenie.

9. Súd sa za účelom rozhodnutia o návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia oboznámil s nasledujúcimi listinami: Uznesenie OR PZ v E., odbor kriminálnej polície, ČVS: Z. zo dňa 30.11.2017, Znalecký psychologický posudok č. XX/XXXX vypracovaný znalcom RNDr. Mgr. C., rozhodnutie Okresného úradu E., odboru všeobecnej vnútornej správy, sp.zn. Z. zo dňa 11.07.2018. Súd si zároveň pripojil súdne spisy sp. zn. 30Pc/47/2017, pod ktorou značkou sa vedie konanie o vylúčenie žalobcu z užívania rodinného domu v BSM strán sporu, a sp.zn. 27C/18/2017, pod ktorou značkou bolo vedené konanie o vydanie neodkladného opatrenia.

10. Podľa § 324 ods. 1 Civilného sporového poriadku („CSP“) pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

11. Podľa § 325 ods. 1 môže neodkladné opatrenie súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

12. Podľa § 325 ods. 2 CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

a) poskytla aspoň časť pracovnej odmeny, ak ide o trvanie pracovného pomeru a navrhovateľ zo závažných dôvodov nepracuje, b) zložila peňažnú sumu alebo vec do úschovy na súde, c) nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, e) nevstupovala dočasne do domu alebo bytu, v ktorom býva osoba, vo vzťahu ku ktorej je dôvodne podozrivá z násilia, f) nevstupovala alebo iba obmedzene vstupovala do domu alebo bytu, na pracovisko alebo iné miesto, kde býva, zdržiava sa alebo ktoré pravidelne navštevuje osoba, ktorej telesnú integritu alebo duševnú integritu svojím konaním ohrozuje, g) písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená, h) sa na určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.

13. Podľa § 328 ods. 1 ak súd nepostupoval podľa § 327 a návrh na nariadenie neodkladného opatrenia neodmietol, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa § 325 ods. 1 CSP, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

14. Podľa § 329 ods. 1, 2 môže súd rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

15. Podľa § 334 CSP, súd na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

16. Podľa § 339 CSP, o zrušení neodkladného opatrenia môže súd rozhodnúť bez pojednávania. V prípadoch neodkladného opatrenia podľa § 334 a 338 majú dotknuté subjekty právo vyjadriť sa k návrhu na zrušenie neodkladného opatrenia.

17. O zrušení neodkladného opatrenia pre odpadnutie dôvodov môže súd rozhodnúť výlučne na návrh. Odpadnutie dôvodov, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie pôvodne nariadené, nadväzuje na znenie § 325 ods. 1 CSP. Toto ustanovenie umožňuje nariadiť neodkladné opatrenie len v dvoch prípadoch, a to z dôvodu potreby bezodkladne upraviť pomery strán alebo z dôvodu obavy, že exekúcia bude ohrozená. Aj k zrušeniu neodkladného opatrenia môže teda viesť len odpadnutie toho dôvodu, pre ktorý bolo pôvodne nariadené. Vzhľadom na skutočnosť, že pri nariadení neodkladného opatrenia súd vychádza iba z osvedčených skutočností, možno ho v zmysle § 334 zrušiť aj z toho dôvodu, že sa následne preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia.

18. Zákonným dôvodom zrušenia neodkladného opatrenia je zmena tých pomerov, ktoré oproti stavu rozhodujúcemu v čase jeho nariadenia boli relevantné pre jeho nariadenie. Z uvedeného potom a contrario vyplýva, že existencia/trvanie týchto dôvodov vytvára zároveň zákonnú prekážku, aby sa strana domáhajúca jeho zrušenia mohla dôvodne tohto návrhu aj domôcť. Táto konštrukcia je v podstate reflexiou požiadavky, že aj v prípade právoplatných nemeritórnych rozhodnutí je potrebné chrániť stav nimi vytvorený a zamedziť jeho následným revíziám, čo znamená, že o otázkach, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, nebude možné v prebiehajúcom konaní na tom istom skutkovom a právnom základe vydať obsahovo iné (protikladné) rozhodnutie. Vychádzajúc z už uvedeného potom súd v rámci rozhodovania o zrušení uznesenia o nariadení neodkladného opatrenia nemôže preskúmavať správnosť pôvodného uznesenia o neodkladnom opatrení, ale musí sa zaoberať iba otázkou, či strana domáhajúca sa zrušenia neodkladného opatrenia vo svojom návrhu tvrdí také skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení uznesenia o neodkladnom opatrení a ktoré zároveň znamenajú aj zmenu skutkových okolností/pomerov (vrátane situácie, keď v priebehu konania nastane kvalitatívny posun v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, napr. keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená), pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené. Len iný názor dotknutej strany sporu bez relevantnej zmeny skutkových okolností na hodnotenie otázok rozhodujúcich pre nariadenie neodkladného opatrenia preto nevytvára dostatočný predpoklad na rozhodovanie všeobecného súdu o zrušení neodkladného opatrenia.

19. Zo spisu zn. 27C/18/2017 súd zistil, že Okresný súd Malacky uznesením č.k. 27C/18/2017-23 zo dňa 13.01.2017 nariadil neodkladné opatrenie, ktorým žalobcovi uložil, aby dočasne nevstupoval do rodinného domu na adrese H. nachádzajúcom sa na parc. č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria a k tomu priľahlých pozemkov: parcela č. XXXX o výmere XXX m2, zastavané plochy a nádvoria, parcela č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria, všetko zapísané na liste vlastníctva číslo XXXX evidované Okresným úradom E., katastrálny odbor, pre okres E., obec E., k. ú.: E., a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V tejto časti bolo uznesenie súdu potvrdené uznesením Krajského súdu v Bratislave č.k. 1Co/1/2017-53 zo dňa 07.02.2017. Vo zvyšnej časti bolo uznesenie Okresného súdu Malacky zmenené tak, že návrh žalovanej na nariadenie neodkladného opatrenia bol zamietnutý; táto časť nie je predmetom skúmania súdu v tomto konaní.

20. Dôvodom pre nariadenie neodkladného opatrenia bolo, že súd z lekárskej správy a z potvrdenia o vykázaní žalobcu z rodinného domu políciou dňa 09.01.2017 mal za osvedčené, že žalobca je dôvodne podozrivý z násilia proti žalovanej, keď intenzita a spôsob útokov (brachiálny útok dňa 07.01.2017 s pomliaždením ramena navrhovateľky, obmedzovanie v pohybe po dome, manipulácia so zbraňou počas hádky, kontrolovanie v zamestnaní v Rakúsku) v žalovanej dôvodne vyvolali obavu o vlastný život.

21. Krajský súd pri preskúmaní napadnutého uznesenia na odvolanie žalobcu uviedol, že žalovaná sa proti svojmu manželovi domáhala ochrany pred domácim násilím formou neodkladného opatrenia, účelom ktorého je bezprostredne reagovať na aktuálne vzniknutý stav eliminovaním kontaktu páchateľa s obeťou domáceho násilia. Vzhľadom na uvedený účel je postačujúce preukázanie len podozrenia (odôvodneného) násilia, či už fyzického alebo psychického (§ 325 ods. 2 pís. e/ . Navrhovateľ unesie dôkazné bremeno predovšetkým listinnými dôkazmi ako lekárske správy, trestné oznámenie, priestupkové konanie, záznam z mailovej, sms komunikácie a pod. Berúc do úvahy obsah spisu (27C/18/2017), predovšetkým lekársku správu z č. l. 12 i zápisnicu o trestnom oznámení z č. l. 14, sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvej inštancie, že žalobcu treba považovať

za osobu dôvodne podozrivú z násilia voči žalovanej, ktoré vyústilo do obavy žalovanej o vlastnú bezpečnosť. Ide o konanie žalobcu po oznámení žalovanej, že mieni ukončiť takmer tridsaťročné manželstvo, s čím nesúhlasil (opakovaná kontrola v S. zrejme pre podozrenie, že za rozvodom je známosť s iným mužom, opakované držanie zbrane v prítomnosti žalovanej v odvolaní nepopreté, incident 07.01.2017 s preukázaným pomliaždením pleca a ramena žalovanej). Za tohto stavu mal odvolací súd za to, že súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o splnení predpokladov pre aplikáciu ustanovenia § 325 ods. 2 písm. e/ a vo výroku I. celkom správne bezpodielového spoluvlastníka domu dočasne obmedzil v jeho užívaní. Záujem na ochrane života a zdravia žalovanej má na obmedzený čas prednosť pred ochranou vlastníckeho práva žalobcu.

22. Ako vyplýva z vyššie uvedeného, neodkladné opatrenie, ktorým bolo žalobcovi zakázané vstupovať do rodinného domu, bolo nariadené na základe osvedčenia dôvodného podozrenia z násilia žalobcu voči žalovanej. Toto podozrenie bolo osvedčené tým, že žalobca bol vykázaný z obydlia, lekárskou správou o ošetrení žalovanej a tým, že žalovaná proti žalobcovi podala trestné oznámenie. Dôvodom pre zrušenie neodkladného opatrenia potom môže byť buď zmena pomerov medzi stranami alebo skutočnosť, že z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní príslušného dokazovania je preukázané, že táto nie je splnená.

23. Ako vyplýva z uznesenia OR PZ v E.VS: Z. zo dňa 30.11.2017, trestné stíhanie žalobcu vo veci zločinu týranie blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že od doposiaľ presne nezistenej doby roku 2016 do 07.01.2017 sa správal v spoločnej domácnosti voči žalovanej direktívne, agresívne, násilnícky, neustále ju ponižoval, vyčítal jej rôzne veci, že za rozpad ich rodiny môže ona a v tej súvislosti že doplatí na všetko, čo spôsobila, že šmahom ruky príde o všetko, že jej zoberie auto, že má, čo chcela, že si nezaslúži žiť, kontroloval ju, hovoril jej, že padne na dno s ním, a dňa 07.01.2017 vo večerných hodinách ju fyzicky napadol tak, že jej dal otvorenou dlaňou facku na tvár, zatriasol ňou a sotil ju na stenu, čím jej spôsobil pomliaždenie pleca a ramena s dobou liečenia do 7 dní, a týmto svojim konaním u žalovanej vzbudil obavu o jej život a zdravie, bolo postúpené na Okresný úrad E., keďže výsledky vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale o skutok, ktorý vykazuje znaky skutkovej podstaty priestupku. Z odôvodnenia uznesenia súd zistil, že vyšetrovateľka vo veci vypočula ako svedkyňu dcéru strán sporu, P., ako aj synovca J.. Z ich výpovedí nezistil, že by boli svedkami toho, ako sa žalobca voči žalovanej dopúšťa násilia, hoci dcéra strán vypovedala, že medzi jej rodičmi sú konflikty. Vyšetrovateľka ďalej do konania pribrala znalca z odboru psychológia, odvetvia klinická psychológia dospelých RNDr. Mgr. C.., ktorý mal zodpovedať otázky ohľadom osobnosti žalovanej, prežitých udalostí, okolností, vierohodnosti jej výpovede, následkov vyšetrovanej udalosti, vzťahu k okoliu, rodine a či vykazuje znaky týranej osoby. Zo záverov znalca vyplýva, že u žalovanej ide o nezrelú osobnosť s mentálnou kapacitou v pásme širšej populačnej normy. Znalec vyzdvihol kolísavý, neistý sebaobraz s potrebou emočnej podpory z externých zdrojov, pričom absencia uspokojenia takýchto potrieb vedie k trvalej frustrácií a stálemu utrpeniu. Žalovaná je podľa znalca schopná správne vnímať a reprodukovať prežité udalosti a okolnosti ohľadom jej spolunažívania s manželom, jej všeobecná vierohodnosť nie je narušená, avšak vierohodnosť výpovede u znalca je znížená z dôvodu rozporu v deklarovanej závažnosti vo vzťahu k intenzite prežívania konfliktných situácií a zvýšenej ochoty vracať sa k situáciám tak, ako prebehli. Vo vzťahu k žalobcovi u žalovanej jednoznačne prevažujú negatívne pocity, čo je v rozpore so znakmi typickými pre týranú osobu. Konanie žalobcu u žalovanej prechodne ovplyvnilo jej psychický komfort, nedošlo ale k rozvoju závažnejších príznakov v zmysle akútnej reakcie na stres, posttraumatickej stresovej poruchy. Znalec konštatuje, že záťaž žalovanej z konfliktov nebola taká vysoká ako ju teraz subjektívne vníma, a že z psychologického hľadiska nejde o týranú osobu, čo znalec primerane zdôvodnil. Vyšetrovateľka uzavrela, že úlohou orgánov činných v trestnom konaní nie je riešiť konfliktné situácie, ku ktorým dochádza medzi rodinnými príslušníkmi pri ich vzájomnom spolužití a ani riešiť zlé medziľudské vzťahy medzi jednotlivcami v rodine. Z výpovedí žalovanej vyšetrovateľka zistila, že správanie žalobcu pociťovala žalovaná ako nevhodné, nemiestne, neprimerané, ale nezistila také skutočnosti, ktoré by osvedčovali hrubší stupeň surovosti a bezohľadnosti alebo zlého zaobchádzania zo strany žalobcu. Od spáchania jediného žalovanou tvrdeného fyzického útoku, ktorý žalobca poprel, ostala žalovaná v spoločnej domácnosti so žalobcom ešte ďalšie dva dni a uviedla, že do rozvodu je schopná s ním žiť v jednej domácnosti, ak sa bude normálne správať.

24. Z rozhodnutia Okresného úradu E., odboru všeobecnej vnútornej správy, sp.zn. Z. zo dňa 11.07.2018 súd zistil, že konanie vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1 písm. e)

zákona o priestupkoch, ktorého sa mal žalobca dopustiť tým, že od doposiaľ presne nezistenej doby roku 2016 do 07.01.2017 sa voči žalovanej správal direktívne, agresívne, násilnícky, neustále ju ponižoval, vyčítal jej rôzne veci, že za rozpad ich rodiny môže ona, kontroloval ju, a dňa 07.01.2017 vo večerných hodinách ju fyzicky napadol tak, že jej dal otvorenou dlaňou facku na tvár, triasol ňou a sotil ju na stenu, čím jej spôsobil pomliaždenie pleca a ramena s dobou liečenia do 7 dní, čím sa mal úmyselne dopustiť priestupku proti občianskemu spolunažívaniu drobným ublížením na zdraví voči blízkej osobe, bolo zastavené z dôvodu, že spáchanie skutku, o ktorý sa jedná, nebolo obvinenému z priestupku preukázané. Z odôvodnenia rozhodnutia súd zistil, že svedok I. syn strán sporu, uviedol, že bol pri tom, keď sa rodičia hádali, nikdy však nebol svedkom toho, že by žalobca fyzicky napadol žalovanú. O incidente z 07.01.2017 vie len sprostredkovane. Svedok J., synovec strán sporu, vypovedal, že nikdy nebol svedkom hádok ani fyzických útokov žalobcu na žalovanú. Od podania žiadosti o rozvod sa žalovaná a jej deti voči žalobcovi správajú neadekvátne. Svedkyňa P. dcéra strán sporu, taktiež uviedla, že fyzický útok žalobcu na žalovanú nevidela, dozvedela sa o tom len sprostredkovane. Správny orgán pri rozhodovaní zistil, že vo veci nie sú žiadni priami svedkovia udalosti či iné vierohodné skutočnosti, ktoré by jednoznačne a bez pochýb potvrdili tvrdenia uvádzané žalovanou. Správny orgán mal dôvodné pochybnosti o tom, že skutok sa stal tak, ako ho v oznámení pred OR PZ a pred správnym orgánom opísala žalovaná. Proti sebe stojí tvrdenie žalovanej, ktoré nepotvrdila žiadna z predvolaných osôb, a tvrdenie žalobcu, ktorý spáchanie skutku v plnej miere poprel. Zo strany žalovanej bolo predložené lekárske potvrdenie a ambulantná správa, v ktorých lekár konštatoval zranenia spočívajúce v zmliaždení ľavého ramena a hlavy a povrchovom poranení vlasatej kože hlavy. Pôvod zranení žalovanej však nemožno preukázať, teda nie je možné uzavrieť, že boli spôsobené konaním žalobcu. Je evidentné, že medzi stranami mohlo dochádzať ku konfliktom, v správnom konaní však nebolo preukázané protiprávne konanie žalobcu spočívajúce vo fyzickom alebo psychickom ubližovaní žalovanej.

25. Súd mal pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia, ktoré teraz žalobca navrhuje zrušiť, dôvodné podozrenie z násilia žalobcu voči žalovanej osvedčené len zo skutkových tvrdení žalovanej v návrhu, zo zápisnice o trestnom oznámení, z potvrdenia o vykázaní zo spoločného obydlia a z lekárskej správy predloženej žalovanou. Skutočnosť, že žalobca sa dopúšťa násilia voči žalovanej, však bola po nariadení neodkladného opatrenia vyvrátená dokazovaním vykonaným v trestnom konaní a v konaní o priestupku, z ktorých ani jedno neskončilo odsúdením žalobcu za jeho protiprávne konanie. Súd tak má za to, že odpadli dôvody, pre ktoré bolo neodkladné opatrenie nariadené, a to z dôvodu, že sa následne preukázalo nesplnenie zákonných podmienok nariadenia neodkladného opatrenia, resp. že došlo ku kvalitatívnemu posunu v otázke miery preukázania rozhodujúcich skutočností, keď z pôvodne osvedčenej skutočnosti po vykonaní dokazovania v trestnom konaní a priestupkovom konaní je jednoznačne preukázané, že táto nie je splnená. Pri nariaďovaní neodkladného opatrenia musí súd s prihliadnutím na mimoriadne krátku lehotu na vydanie rozhodnutia a na potrebu zvýšenej ochrany obetí domáceho násilia rozhodnúť často len na základe tvrdení navrhovateľa podložených napríklad zápisnicou o trestnom oznámení, o ktorom ešte nemuselo byť rozhodnuté či vyhláseniami svedkov a podobne. Pri preskúmavaní neodkladného opatrenia po podanom návrhu na jeho zrušenie už však má možnosť zistiť, ako bolo predmetné trestné oznámenie vybavené, čo bolo v konaní o trestnom čine alebo o priestupku príslušnými orgánmi zistené a teda celkovo či sa navrhovateľom tvrdený skutkový stav v neskorších konaniach aj potvrdil. V posudzovanom prípade má súd jednoznačne za to, že skutočnosti tvrdené žalovanou boli orgánmi činnými v trestnom konaní a správnymi orgánmi vyvrátené. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia a nariadené neodkladné opatrenie zrušil.

26. Podľa § 262 ods. 1 o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

27. V danej právnej veci sa prejednával návrh na zrušenie neodkladného opatrenia pre zmenu pomerov, pričom rozhodnutím o takomto návrhu sa konanie 32C/212/2018 končí, súd teda pristúpil aj k rozhodnutiu o trovách konania. Žalobca bol so svojim návrhom na zrušenie neodkladného opatrenia úspešný v 100 %, preto mu súd v tomto rozsahu priznal voči žalovanej právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, spisová značka a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.