Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/114/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Richterovej a z členov senátu JUDr. Juraja Považana a JUDr. Milana Chalupku v spore žalobkyne: A. E., H.. XX.XX.XXXX, C. C., D.Á. Č.. XX, zastúpenej JUDr. Romanom Klimkom, advokátom so sídlom v Pezinku, Radničné nám. č. 5, proti žalovanému: Bratislavská vodárenská spoločnosť a.s., so sídlom v Bratislave, Prešovská č. 48, IČO: 35850370, zastúpeného ius aegis, s.r.o. so sídlom v Bratislave, Nedbalova č. 12, za účasti intervenienta na strane žalovaného: Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom v Bratislave, Dostojevského rad č. 4, IČO: 00151700, o náhradu škody, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. januára 2016 č. k. -362 v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 30. júna 2016 č. k. -378, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie medzitýmnym rozsudkom rozhodol, že základ nároku na náhradu škody je daný. Vo vzťahu ku pôvodnému žalovanému 2/ (NEONEX, s.r.o., so sídlom v Bernolákove) žalobu pre nedostatok vecnej pasívne legitimácie zamietol.

2. V odôvodnení uviedol, že žalobkyňa preukázala existenciu škody na rodinnom dome N. C.E. na D. V.. Č.. XX v jej vlastníctve (zatečenie, zavlhnutie a s tým súvisiace sprievodné javy) i jej vznik vytekaním vody z poškodeného vodovodného potrubia/prípojky, za ktorú škodu v zmysle ako za škodu spôsobenú prevádzkovou činnosťou objektívne zodpovedá žalovaný. Príčinnú súvislosť medzi škodou a prevádzkovou činnosťou žalovaného mal súd preukázanú posudkom č. XX/XXXX doc. Oľgy Ivánkovej, PhD., znalkyne z odboru stavebníctvo, odvetvia: pozemné stavby, statika stavieb, odhad hodnoty nehnuteľností, svedeckými výpoveďami A. E. B. U. Z.. Ako miesto vzniku poruchy na vodovodnom potrubí, resp. prípojke, ustálil verejné priestranstvo, za hranicou pozemku vlastníka susednej nehnuteľnosti (NEONEX, s.r.o.), na ktorom verejnom mieste za vykonanie opravy zodpovedal žalovaný, ktorý opravu aj vykonal. Žalovaný nepreukázal existenciu žiadnych liberačných dôvodov ( ).

3. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný. Namietal nedostatok svojej vecne pasívnej legitimácie. Poukázal na ust. § 10a ods. 1 vyhl. č. 154/78 Zb. a § 2b ods. 1, 3 vyhl. č. 15/89 Zb., v zmysle ktorých o verejnú časť vodovodnej alebo kanalizačnej prípojky ide v prípade, ak je táto prípojka napojená na vodovodný rad alebo uličnú stoku na verejnom priestranstve a verejnou časťou prípojky tá časť, ktorá je uložená na tomto verejnom priestranstve až po miesto, kde toto verejné priestranstvo prvý raz opúšťa. Tvrdil, že sporná prípojka nebola súčasťou privatizačného projektu a žalovaný ju preto neprevzal do svojho majetku po svojom právnom predchodcovi (ZVAK, š. p.). Namietal tiež nesprávnosť záverov znalca o príčinnej súvislosti medzi vzniknutou škodou na dome žalobkyne a poruchou na vodovodnom

potrubí na jeseň 2001, kedy nebola oznámená ani evidovaná žiadna porucha na verejnom vodovode ani na vodovodnej prípojke pred nehnuteľnosťou NEONEXU, s.r.o., kde vo februári 2002 bola porucha nahlásená a aj žalovaným odstránená. Vytýkal súdu, že nevykonal kontrolné znalecké dokazovanie, hoci závery znalkyne sú neurčité, nejednoznačné a nepoužiteľné, ktorými sa nepreukázali tvrdenia žalobkyne. Zdôraznil tiež, že porucha na vodovode z februára 2002 bola dokumentovaná len ako malá diera na rúre, so stratou vody 2m3, ktorá nemohla spôsobiť škodu v žalobkyňou preukazovanom rozsahu. Žiadal preto napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

4. Intervenient na strane žalovaného sa s odvolaním žalovaného stotožnil. Predovšetkým tvrdil, že nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi škodou na dome a poruchou vodovodného potrubia. Znalkyňa doc. Ing. Oľga Ivánková, PhD. v čiastočnom závere posudku uviedla množstvo faktorov a vplyvov, ktoré pôsobia na vodovodné potrubie, vôbec nebol predložený žiaden jednoznačný dôkaz, ktorý by preukazoval opodstatnenosť žaloby. Pravdepodobnosť pre vyvodenie zodpovednosti konkrétneho subjektu nestačí.

5. Žalobkyňa navrhla napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť, keď súd prvej inštancie vo veci správne aplikoval ust. pri dostatočnom zistení skutkového stavu, pričom právne posúdenie veci v plnej miere reprezentuje súčasnú súdnu prax v obdobných prípadoch. Zopakovala, že už na jeseň 2001 bola porucha na vodovodnom potrubí, čo potvrdil i svedok E. B. Q., keď v jeseni 2001 pre zatopenie vodovodnej šachty nebolo možné vykonať odpočet na vodomere. Príčinná súvislosť medzi škodou na dome a poruchou na vodovode bola nezameniteľne preukázaná znaleckým dokazovaním, posudkom Doc. Ivánkovej. Pasívna legitimácia žalovaného vyplývala v čase vzniku škody z predmetu činnosti tejto obchodnej činnosti. Nesúhlasil s názorom žalovaného, že miesto, odkiaľ voda vytekala (miesto poruchy) nemá charakter verejného vodovodu podľa zák. č. 442/02 Z. z., pretože žalovaný sa o tento vodovod pravidelne stará, udržiava ho, čo sám aj jasne deklaroval. Miesto poruchy nebolo na individuálnej prípojke vo vlastníctve žalobkyne alebo tretej osoby, v ktorom prípade by bola oprava realizovaná formou objednávky za úplatu, k tomuto však nedošlo Poukázala na postup žalovaného, ktorý v priebehu konania na súde prvej inštancie zničil alebo zamlčal dôkazy (evidenčná kniha porúch v r. 2001, výjazdová kniha za r. 2001-2002 a podobne). Poukázal tiež na komunikáciu medzi žalobkyňou a intervenientom, ktorý v mesiaci apríl 2002 žalobkyňu inštruoval, že škoda vznikla u žalovaného a tento má poistnú udalosť oznámiť poisťovni.

6. Odvolací súd prejednal včas podané odvolanie žalovaného v rozsahu a z dôvodov v ňom vymedzených (, a , ), na pojednávaní a dospel k záveru, že nie je opodstatnené. Neprihliadol na odvolacie dôvody, obsiahnuté v podaní zo dňa 8.1.2021, uplatnené po uplynutí odvolacej lehoty.

7. V spore o náhradu škody z prevádzkovej činnosti, súd skúma:1/ či existuje udalosť vyvolaná prevádzkovou činnosťou žalovaného, 2/ či došlo ku vzniku škody a 3/ či existuje príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody, za ktorú objektívne zodpovedá osoba, voči ktorej žaloba smeruje. Predpokladom zodpovednosti podľa nie je teda protiprávny úkon, ale určitá škodná udalosť, ktorá bola príčinou vzniku škody. Ide o škodu, ktorá bola spôsobená nielen priamo prevádzkovateľom, prípadne osobou, ktorú prevádzkovateľ na realizáciu svojej činnosti použil, ale samou existenciou prevádzkového zariadenia, ktoré vyvíja škodlivý vplyv na okolie, a to bez ohľadu na to, či toto zariadenie je v prevádzke, alebo nie je.

8. V predmetnom spore žalobkyňa bezprostredne po vzniku škody na jej rod. dome (zatečenie, zavlhnutie a s tým súvisiace sprievodné javy), pred jeho rekonštrukciou, stav poškodenia zadokumentovala znaleckým posudkom Ing. L. Chanečku č. XX/XXXX, fotodokumentáciou i rozsahom prác zhotoviteľa MIDO PLUS, s.r.o. Odvolací súd sa preto stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie o tom, že žalobkyňa existenciu škody na rodinnom dome preukázala.

9. Rovnako sa stotožňuje s jeho záverom o tom, že porucha na vodovodnom potrubí/prípojke predstavuje udalosť, vyvolanú prevádzkovou činnosťou žalovaného (bezprostredne súvisí s predmetom činnosti žalovaného, ), ku ktorej došlo ešte na jeseň 2001 na vodovodnom potrubí, ktoré prevádzkoval žalovaný (jeho predchodca), na verejnom priestranstve - ulici, mimo hraníc nehnuteľností žalobkyne a susedných vlastníkov nehnuteľností, kde opravy vykonával žalovaný (jeho predchodca),

ktorý napokon opravu vo februári 2002 aj na vlastné náklady vykonal, ktorá skutočnosť nebola medzi stranami sporná.

10. Správnosť ustálenia času a miesta vzniku poruchy na vodovodnom potrubí/prípojke vyplýva zo súdom prvej inštancie vykonaného dokazovania, keď svedok E., zamestnanec žalovaného, ktorý vykonával odpočet spotreby vody, nahlasoval na jeseň 2001 zamestnávateľovi poruchu, prejavujúcu sa v zatopení vodomernej šachty žalobkyne a suseda Kohúta, keď minimálne v zázname o rozsahu vody, spotrebovanej jednotlivými spotrebiteľmi, musel uviesť dôvod, pre ktorý u žalobkyne a jej suseda výšku spotrebovanej vody neuviedol. Žalovaný tak ešte v roku 2001 (jeseň) získal a mal získať vedomosť o tom, že na vodovodnom potrubí je porucha. V danej lokalite žalovaný opravil poruchu až na základe hlásenia horného suseda žalobkyne, teda NEONEX, s.r.o. vo februári 2002. Po odstránení tejto poruchy na nevyužívanej zablendovanej vodovodnej prípojke na verejnom priestranstve (ulici), ešte pred vodomernou šachtou NEONEX, s.r.o., vodomerná šachta žalobkyne už zatečená nebola. Presnejšie nebolo možné oznámenie poruchy vymedziť, keď žalovaný záznamy o hlásených poruchách a o výjazdoch v relevantnom období skartoval, podobne bol skartovaný poistný spis intervenienta. Miesto poruchy je zrejmé z evidenčného listu žalovaného zo dňa 28.2.2002 i fotodokumentácie.

11. Pre posúdenie príčinnej súvislosti medzi udalosťou vyvolanou prevádzkovou činnosťou žalovaného - poruchou na vodovodnom potrubí/prípojke a vzniknutou škodou na dome žalobkyne súd prvej inštancie správne nariadil znalecké dokazovanie, na výsledkoch ktorého (spolu s výsluchom znalkyne) správne založil svoje rozhodnutie. O vzťah príčinnej súvislosti, ktorý je jednou z podmienok zodpovednosti za škodu podľa , ide vtedy, ak škoda vznikla v dôsledku prevádzkovej činnosti, teda, ak je táto činnosť, prípadne jej vplyv na okolie, a vznik škody vo vzájomnom vzťahu príčiny a následku, a ak sa tiež preukáže, že nebyť nej, k škode by nedošlo. Ak bola príčinou vzniku škody iná skutočnosť, zodpovednosť za škodu nevznikne; príčinou škody totiž môže byť len taká okolnosť, bez existencie ktorej by škodný následok nevznikol. Pritom nemusí ísť o jedinú príčinu, stačí, ak ide o jednu z príčin, ktorá sa podieľa na nepriaznivom následku, o ktorého odškodnenie ide, a to o príčinu dôležitú, podstatnú a značnú.

12. Intervenient po oznámení poistnej udalosti v januári 2002 žalobkyňu dňa 11.4.2002 inštruoval, že ide o poistnú udalosť žalovaného, teda zhodne so závermi znalkyne zastával pôvodne názor, že príčinná súvislosť tu je daná.

13. V zmysle záverov znaleckého posudku doc. Ing. Ivánkovej, PhD. porucha na starej zablendovanej vodovodnej prípojke (bez odstavenia vody), neodstránená žalovaným (jeho predchodcom) po pomerne dlhý čas (jeseň-zima 2001/2002) bola priamou a bezprostrednou príčinou poškodenia domu žalobkyne, keď porucha na vodovodnom potrubí bola podnetom na vznik porúch v dome (12. strana posudku), ktoré podľa upresnenia znalkyne na pojednávaní dňa 15.4.2015 boli spôsobené troma faktormi: tlakovou vodou, mechanicko-fyzikálnymi vlastnosťami zeminy (podložia) a krehkosťou betónových základov domu, pri zohľadnení závislosti medzi plochou poruchy a množstvom vytečenej vody (strana 8 posudku). Z dokazovania nevyplynulo, že žalobkyňa by akokoľvek zasahovala do základov domu od jesene 2001 do februára 2002, ako aj, že na dome žalobkyne už pred týmto obdobím boli tvrdené poškodenia domu (zatečenie, zavlhnutie a s tým súvisiace sprievodné javy). V dôsledku poruchy na vodovodnej prípojke podľa názoru odvolacieho súdu teda nastúpilo pôsobenie prvých dvoch faktorov: tlakovej vody (vytekajúcej) na zeminu v danej lokalite (íly a hliny); potom pri nemennosti základov domu k poruchám na dome došlo práve pôsobením tlakovej vody (z poškodenej vodovodnej prípojky) na podložie. Za tohto stavu súd prvej inštancie nepochybil, keď znaleckým dokazovaním mal kauzálny nexus preukázaný.

14. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal nevykonanie kontrolného znaleckého dokazovania, ktoré by vyvrátilo podľa jeho názoru nejednoznačné závery znalkyne, odvolací súd musí zdôrazniť, že s ohľadom na objektívnu zodpovednosť žalovaného za tvrdenú škodu v zmysle , dôkazné bremeno o danosti liberačných dôvodov (škoda spôsobená vlastným konaním žalobkyne alebo neodvrátiteľnou udalosťou nemajúcou pôvod v prevádzke ( )) zaťažovalo žalovaného. Ak žalovaný po vykonaní znaleckého dokazovania so závermi znalca v jeho neprospech nesúhlasil, teda tvrdil, že škoda nebola spôsobená udalosťou vyvolanou jeho prevádzkovou činnosťou, bolo na jeho procesnej aktivite, aby predložil alebo navrhol dôkaz, ktorým by závery znalkyne vyvrátil a preukázal svoje tvrdenia. Žalovaný pôvodne vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania navrhoval, pred vyhlásením dokazovania za skončené však jeho vykonanie ďalej nenavrhoval. Žalovaný tak neuniesol dôkazného bremeno, jednak o danosti liberačných dôvodov, jednak v otázke, že škoda

nebola spôsobená udalosťou, vyvolanou jeho prevádzkovou činnosťou po tom, ako žalobkyňa v spore znaleckým dokazovaním túto príčinnú súvislosť preukázala. K obdobným záverom dospel i znalec Ing. L. Chanečka v posudku, predloženom žalobkyňou.

15. Žalovaný tiež nijako nepreukázal, že v dôsledku poruchy na prípojke strata vody predstavovala len 2m3 (podľa evidenčného listu), ktorá by nemohla spôsobiť škodu v tvrdenom rozsahu. Uvedený údaj nemožno podľa názoru odvolacieho súdu považovať za relevantný pri poruche, trvajúcej od jesene 2001 do 28.2.2002, pri bližšom neurčení veľkosti otvoru na rúre zamestnancami žalovaného a pri absencii meračov spotreby vody na začiatku a konci jednotlivých vetiev. Takúto stratu vody mohli predstavovať už len zatopené šachty žalobkyne a jej suseda.

16. Za nedôvodnú považuje odvolací súd i argumentáciu odvolateľa o nedostatku jeho pasívnej vecnej legitimácie. Z lokalizácie miesta poruchy žalovaným na nepoužívanej zablendovanej prípojke vyplýva, že k poruche došlo na verejnom priestranstve, na ulici, teda išlo o časť prípojky, ktorá je verejná, náklady s opravou ktorej znášal v čase poruchy správca verejného vodovodu, t. j. žalovaný (jeho predchodca, , , vyhl. č. o verejných vodovodoch a verejných kanalizáciách), a to bez ohľadu na skutočnosť, či v privatizačnom projekte bola nepoužívaná zablendovaná prípojka zaradená do majetku žalovaného. V privatizačnom projekte ich vzhľadom na lokalitu prípojky celkom jasne nemohli nadobudnúť ďalší dvaja nástupcovia pôvodného štátneho podniku (ZVAK) so sídlom v Trnave a v Nitre. Ako správne uviedol i súd prvej inštancie, žalovaný prevzal i neznáme práva a záväzky po právnom predchodcovi, čo jasne vyplýva i z výpisu z obchodného registra žalovaného. Napokon o pasívnej legitimácii žalovaného svedčí jeho konanie (jeho predchodcu), keď poruchu odstránil na vlastné náklady, ako uviedol i súd prvej inštancie.

17. Z týchto dôvodov odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok ako vecne správny potvrdil ( ).

18. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).