Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_13C-48-2021.pdf
PDF · 78.92 KB
Case nature
Subarea
13C/48/2021
Uznesenie
Okresný súd Námestovo vo veci žalobcu: O. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, proti žalovanému: A. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX, zast. JUDr. Petrom Machajom, advokátom s miestom výkonu činnosti Radlinského 47, Dolný Kubín, v konaní o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto
rozhodol:
I. Konanie z a s t a v u j e. II. Žalovanému p r i z n á v a voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 02.06.2021, ktorá bola súdu doručená dňa 28.07.2021, domáhal, aby súd určil, že nehnuteľnosť, ktorá sa nachádza v k. ú. S., obec S., okres H., parcela G., pare. č. XXX/X, Zastavaná plocha a nádvorie o výmere 41 m2, ktorá bola vytvorená na základe Geometrického plánu L.. U. S. č. G-XXX/XX patrí do jeho výlučného vlastníctva.
2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uvedený pozemok nadobudli jeho rodičia už v roku XXXX, a to kúpnou zmluvou. Predmetom prevodu boli pozemky zobrazené ako PKN parcely XXX, XXX, XXX a dom so súp. č. XXX s príslušenstvom. Následne tieto pozemky nadobudol on na základe darovacej zmluvy, a to v roku 1980 a tiež na základe rozhodnutia o dedičstve po jeho matke žalobcu. Po asanácií rodinného domu, pozemok pod rodinným domom užívali a obhospodarovali jeho rodičia, pričom potom ako prešlo vlastníctvo k uvedenému pozemku na neho, pokračoval v jeho užívaní. V roku 1998 si časť tohto pozemku, ktorý by mal patriť jemu ohradil žalovaný a vysypal naň štrk, pričom sa presne jednalo o diel pozemku, ktorý zapovedal parcele XXX/X o výmere 41 m2. Žalobca poukázal na to, že žalovaný si mal údajne tento pozemok osvedčiť aj spolu s priľahlou záhradou, a to Notárskou zápisnicou M.. O. G. zo dňa XX.XX.XXXX, čím sa mal stať oprávneným držiteľom pozemkov zobrazených na katastrálnej mape ako KN parc. č. XXX/X a KN parc. č. XXX/X. Žalovaný nebol nikdy predtým oprávneným držiteľom, a teda oprávnenosť držby žalobca rozporuje. Rovnako nie je pravda, že tento pozemok nadobudol otec žalovaného v roku 1954, a to údajne od pôvodných pozemnoknižných vlastníkov, pretože ako sa žalobca dozvedel bola táto parcela KNC XXX/X z mapy prečiarknutá a naraz tvorí súčasť parcely č. XXX/X. Žalobca nevidí inú možnosť ako usporiadať vlastnícke vzťahy k spornej nehnuteľnosti podaním žaloby, keďže v prvotnom konaní vedenom na Okresnom súde Námestovo pod sp. zn. 3C/63/2008 nebol posúdený skutkový stav v súlade s predloženými dokladmi, ktoré predložil, a ktoré preukazujú jeho vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti, ktorá bola vytvorená geometrickým plánom. Žalobca je presvedčený, že vlastníkom spornej parcely je on, nakoľko to osvedčujú nadobúdacie tituly, ktoré sa vzťahujú na danú nehnuteľnosť. Preto žiada, aby sa súd dôsledne oboznámil s chronologickou postupnosťou nadobúdacích titulov, ktoré predchádzali osvedčeniu si vlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Podľa pozemnoknižných parciel mali byť pozemky jeho rodiny a rodiny žalovaného rovnaké, pričom šírka týchto parciel nie je rovnaká. Nakoľko nemá vyhotovený geometrický plán, žaloba sa vzťahuje len na parc. č. XXX/X, avšak sporné sú aj okolité pozemky, ktoré nadobudol žalovaný.
3. Žalovaný na výzvu súdu sa vyjadril k predmetnej žalobe dňa 12.10.2021 tak, že navrhol konanie v uvedenej veci zastaviť, pretože nie sú splnené procesné podmienky na pokračovanie v tomto konaní. Zároveň žiadal náhradu trov konania v plnom rozsahu. Žalovaný poukázal na to, že žalobca sa žalobou domáha vydania rozsudku, napriek tomu, že žaloba s takýmto petitom bola už raz žalobcom podaná. Jedná sa o žalobu s petitom: „Súd určuje, že navrhovateľ je výlučným vlastníkom pozemku v k.ú. S. zobrazenom ako KN-„C“ parc. KN“C“ č. XXX/X druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2.“, ktorá bola súdu doručená dňa 24.10.2005 a o ktorej rozhodol Okresný súd Námestovo rozsudkom sp. zn. 3C/63/2008 zo dňa 8.3.2011 v spojený s rozsudkom KS ZA 9Co/263/2011 a to tak, že žalobu zamietol. Ďalej žalovaný uviedol, že základným princípom procesného práva je právny princíp ne bis in idem, podľa ktorého nie je možné rozhodovať o tej istej veci dvakrát. Tento princíp je v sporovom konaní vyjadrený v dvoch procesných prekážkach, a to: v prekážke rei iudicatae, t.j. v prekážke právoplatne rozhodnutej veci; a v prekážke litispendencie, t.j. v prekážke začatého konania. V tomto prípade ide o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Ako dôkaz žalovaný predložil vyššie spomenuté právoplatné rozhodnutia. V pôvodnom konaní bolo jednoznačne preukázané že podaná žaloba nie je dôvodná, nakoľko nehnuteľnosť, ktorá má byť spornou nikdy žalobca neužíval a neužívali ju ani jeho právny predchodcovia a hlavne neboli jej vlastníkmi.
4. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi nachádzajúcimi sa v súdnom spise, najmä s pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. 3C/63/2008 a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Dňa 24.10.2005 bola na Okresný súd Dolný Kubín podaná žaloba, ktorou sa navrhovateľ - O. A. (žalobca v tomto konaní) domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku v k. ú. S. zobrazenom ako KN ,,C“ parc. KN ,,C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Odporcami v konaní boli: 1/ A. G. (žalovaný v tomto konaní), 2/ M. T., 3/ S. A., 4/ O. S., 5/ M. A. a 6/ V. C/A.. Konanie bolo pôvodne vedené pod sp. zn. 7C/220/2005, pričom následne bolo na Okresnom súde Námestovo zapísané pod sp. zn. 3C/63/2008. O predmetnej žalobe rozhodol tunajší súd rozsudkom č. k. 3C/63/2008-138 zo dňa 08.03.2011 tak, že žalobu zamietol (výrok I.), odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania vo výške 822,77 eur (výrok II.) a odporcom 2/ až 6/ náhradu trov konania nepriznal (výrok III.). Proti rozsudku súdu podal navrhovateľ odvolanie, na základ ktorého Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. 9Co/263/2011 zo dňa 12.12.2011 rozsudok okresného súdu potvrdil a odporcovi 1/ priznal náhradu trov konania. Rozsudok Okresného súdu Námestovo č. k. 3C/63/2008-138 zo dňa 08.03.2011 nadobudol právoplatnosť dňa 22.03.2012.
6. Podľa § 161 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).
7. Podľa § 161 ods. 2 CSP ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
8. Podľa § 230 CSP ak sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať a rozhodovať znova.
9. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej, pričom je povinný ich skúmať v ktoromkoľvek štádiu konania. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania, ktorá môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Medzi neodstrániteľnú vadu konania patrí existencia tzv. negatívnych procesných podmienok, to znamená prekážky litispendencie a prekážky právoplatne rozhodnutej veci.
10. V záujme právnej istoty strán Civilný sporový poriadok predchádza tomu, aby o tom istom návrhu boli vydané rozdielne rozhodnutia, a to negatívnou podmienkou konania vymedzenou v ustanovení § 230 CSP. Rozhodnutie, ktorým súd vo veci určenia vlastníctva rozhodol, vytvára prekážku veci právoplatne rozhodnutej, v dôsledku čoho súd nemôže ten istý návrh o určenie vlastníctva k predmetným nehnuteľnostiam znovu prejednávať. Prekážka rei iudicatea nastáva momentom právoplatnosti rozhodnutia. Len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže byť v rozsahu záväznosti výroku rozhodnutia táto vec prejednávaná znova. To však platí len pokiaľ je daná totožnosť veci. Za tú istú vec treba v novom konaní považovať ten istý nárok, o ktorom sa už prv právoplatne rozhodlo, ak sa opiera o ten istý právny dôvod vyplývajúci z totožného skutkového stavu. Totožnosť predmetu konania je daná vtedy, keď ten istý nárok alebo stav vymedzený petitom vyplýva z rovnakých skutkových tvrdení,
na základe ktorých bol uplatnený, t.j. o nárok založený na rovnakom právnom dôvode a vyplývajúci z rovnakých skutkových okolností. Pre posúdenie, či je daná prekážka právoplatne rozhodnutej veci, nie je významné, ako bol skutok, ktorý bol predmetom konania, posúdený po právnej stránke.
11. V nadväznosti na uvedené súd skúmal, či v prejednávanej veci rozhodnutiu nebráni prekážka právoplatne rozhodnutej veci - res iudicatea. Z obsahu pripojeného spisu súdu sp. zn. 3C/63/2008 vyplýva, že žalobca v konaní sp. zn. 3C/63/2008 navrhol, aby súd určil, že žalobca (v tom konaní označený ako navrhovateľ) je výlučným vlastníkom pozemku v k.ú. S. zobrazenom ako KN „C“ parc. č. XXX/X druh zastavané plochy a nádvoria o výmere 41 m2. Určenie vlastníctva sa teda týkalo rovnakej nehnuteľnosti ako v tomto konaní.
12. Vzhľadom na uvedené súd dospel k záveru, že opätovná žaloba o určenie vlastníctva sa týka rovnakej nehnuteľnosti, opiera sa o rovnaké skutkové tvrdenia, o ten istý právny dôvod ako v konaní súdu sp. zn. 3C/63/2008, preto z dôvodu prekážky rozhodnutej veci, konanie o určenie vlastníctva podľa § 230 CSP súd zastavil. Prekážka rozhodnutej veci svojou podstatou patrí k procesným podmienkam, na ktorú je súd povinný prihliadať ex offo a jej zistenie v každom štádiu konania vedie bez ďalšieho odkladu k zastaveniu konania.
13. Podľa § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.
14. Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
15. V prípade zastaveného konania súd nerozhoduje o trovách konania podľa zásady úspechu, ale podľa zásady procesnej zodpovednosti na zastavení konania. Citované ustanovenie § 256 ods. 1 CSP vyžaduje zodpovednosť za zavinenie strany, ktorej procesný úkon mal za následok zastavenie konania s tým, že otázka zavinenia sa tu posudzuje výlučne z procesného hľadiska, podľa procesného výsledku, neskúma sa, aký je skutkový stav, či žaloba bola dôvodná, či by s ňou žalobca uspel. Kritérium procesného zavinenia potom treba posudzovať z objektívneho hľadiska, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalujúca strana v konaní požadovala, resp. akého výsledku sa domáhala, a skutočnosťou, pre ktorú žalujúca strana neskôr vzala žalobu späť s tým, aby konanie bolo zastavené. V prejednávanom prípade došlo k zastaveniu konania z dôvodu, že žalobca podal žalobu vo veci, ktorá už bola právoplatne rozhodnutá. Ide teda o prípad zastavenia konania v dôsledku procesného zavinenia žalobcu, a preto je povinný nahradiť trovy, ktoré žalovaný na bránenie svojho práva v konaní účelne vynaložil. Súd preto žalovanému priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súdny úradník samostatným uznesení po právoplatnosti tohto uznesenia podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Námestovo (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania stanovených v § 127 CSP uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP) Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné (§ 358 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania (§ 365 ods. 3 CSP).