Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

32Cb/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava I v Bratislave sudkyňou JUDr. Denisou Cvikovou v spore žalobcu: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefánikova 17, 811 05 Bratislava IČO: 31 595 545 proti žalovanému: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 811 09 Bratislava, IČO: 31 383 408, právne zastúpená SEDLAČKO & PARTNERS, s.r.o., Štefánikova 8, Bratislava, IČO: 36 853 186 o zaplatenie 364,34 eur s príslušenstvom takto

rozhodol:

I. Súd žalobu žalobcu zamieta.

II. Súd priznáva žalovanému proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 05.03.2015 domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 364,34 eur s príslušenstvom a nahradiť mu trovy konania dôvodiac, že dňa 17.08.2013 došlo na parkovisku v meste Sečovce ku škodovej udalosti, keď spolujazdec motorového vozidla zn. Peugeot 405 s ečv: E pri vystupovaní a otváraní zadných dverí za vodičom poškodil zadné ľavé dvere motorového vozidla zn. Ford Fusion s ečv: Z Medzi účastníkmi bola spísaná správa o nehode, v ktorej vodič motorového vozidla s ečv: E jednoznačne priznal svoje zavinenie na škodovej udalosti. Následkom tejto dopravnej nehody bola na motorovom vozidle zn. Ford Fusion s ečv: Z spôsobená škoda na vozidle v celkovej výške 364,34 eur. Motorové vozidlo zn. Ford Fusion s ečv: Z bolo v čase dopravnej nehody havarijne poistené u žalobcu na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Na motorové vozidlo zn. Peugeot 405 s ečv: E ktorým bola škoda spôsobená, bolo v čase dopravnej nehody u žalovaného uzatvorené povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla na základe poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXXX. Žalobca poukázal svojmu poistenému z havarijného poistenia poistné plnenie vo výške 364,34 eur prevodom na účet dňa 23.10.2013. Žalobca si uplatnil svoj nárok s poukazom na § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podľa ktorého prešlo vyplatením poistného plnenia z havarijného poistenia na žalobcu z poškodeného právo na náhradu škody voči žalovanému. Dňa 13.11.2013 vyzval žalobca žalovaného na refundáciu vyplateného poistného plnenia. Žalobca si uplatnil v súlade s § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka v spojení s nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z. úroky z omeškania o 8 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba ECB platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

2. Žalovaný v obsahu svojho písomného vyjadrenia z 18.05.2016 doručeného súdu dňa 23.05.2016 žiadal, aby súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol, pretože žalobcom uplatnený nárok nie je predmetom poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, nakoľko ku škode nedošlo pri prevádzke vozidla a škoda nebola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla. Žalovaný poukázal na rozhodnutie NS SR č. Rc 1Cz 42/1971 publikované v Zbierke súdnych rozhodnutí a stanovísk NS SR pod č. 9/1972, rozhodnutie publikované pod č.

20/1975 , Stanovisko Cpj 10/1983 publikované v Zbierke rozhodnutí a stanovísk NS SR č. 3/1984. Za ústrednú otázku posúdenia nárokov na náhradu škody vznesených žalobou žalobcu považoval žalovaný to, či škoda vzniknutá pri škodovej udalosti je v priamej príčinnej súvislosti s osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla poisteného. Pre toto posúdenie považuje žalovaný za rozhodujúce výkladové pravidlo ustálené v rozhodnutiach č. 9/1972 a č. 10/1983 vo vzťahu k pojmu „prevádzka motorového vozidla, podľa ktorých je vozidla v prevádzke len, ak je motor v chode. Dlhodobé odstavenie vozidla nie je jeho prevádzkou. V danom prípade však v čase stretu vozidla poisteného u žalobcu s dverami motorového vozidla poisteného u žalovaného nebol motor vozidla zn. Peugeot 405 s ečv: E v chode a vozidla sa ani samovoľne nepohybovalo, bolo odstavené. Išlo teda o situáciu diametrálne odlišnú od zaužívaného výkladu pojmu „prevádzka“. Navyše je potrebné zdôrazniť, že dvere na vozidle neotvoril vodič tohto vozidla, takže samotné otvorenie dverí nemožno považovať ani za bezprostredný výkon vodiča po ukončení jazdy. Žalovaný má za to, že poistený, ktorý je v tomto prípade iba prevádzkovateľom, nezodpovedá za vznik tejto škody, nakoľko nebola spôsobená vplyvom prevádzky vozidla. Ak prišlo k porušeniu nejakej povinnosti, potom ide o povinnosť prevenčnú podľa § 415 Občianskeho zákonníka, ktorá sa nevzťahuje pod pojem „prevádzka motorového vozidla“. Zodpovednosť podľa § 420 Občianskeho zákonníka však nezakladá zodpovednosť za škodu krytú povinným zmluvným poistením poisteného a žalovaný takúto povinnosť nemá zo zákona nahradiť.

3. Žalobca vo svojej replike z 15.06.2016 doručenej súdu dňa 17.06.2006 poukázal na definíciu prevádzky motorového vozidla v zmysle rozhodnutia NS SR R 9/1972 , podľa ktorej je motorové vozidlo v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor. Prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné výkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržiavanie vozidla. V zmysle rozhodnutia č. R 20/1975 zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky“ je podľa žalobcu potrebné vychádzať zo skutočnosti, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti, a ktoré sú spôsobilé vyvolať škodu. Prevádzkou sa rozumie aj príprava na jazdu, udržiavanie vozidla v stave spôsobilom na jazdu a úkony potrebné po skončení jazdy (napr. otvorenie dverí). Za okolnosti majúce pôvod v prevádzke sa považuje napr. zlyhanie bŕzd, chyba materiálu, nedostatky na strane vodiča, teda vnútorné okolnosti vlastnej prevádzky, ktoré súvisia s jej organizáciou, riadením a realizáciou prevádzky.

4. Súd vykonal dokazovanie s obsahom správy o nehode, oznámenia o vzniku škodovej udalosti z havarijného poistenia motorového vozidla, oznámenia stanoviska ku škodovej udalosti žalovaným z 15.01.2004, oznámením žalobcu o poistnom plnení z 21.10.2013 a interným výpisom z účtu žalobcu ako aj ostaným obsahom spisu a zistil tento skutkový a právny stav.

5. V správe o nehode vodič motorového vozidla zn. Peugeot 405 s ečv: E a vodič motorového vozidla zn. Pegeot 405 zhodne popísali priebeh škodovej udalosti, ku ktorej prišlo dňa 17.08.2013 na parkovisku v meste Sečovce tak, že pri vystupovaní a otváraní zadných dverí za vodičom motorového vozidla zn. Peugeot 405, poškodil spolujazdcove zadné ľavé dvere motorového vozidla zn. Ford Fusion. Strany svojim podpisom v správe o nehode potvrdili škodový priebeh udalosti a súčasne potvrdili rozsah poškodenia. Držiteľ motorového vozidla zn. Ford Fusion havarijne poisteného u žalobcu oznámil dňa 23.09.2013 vznik poistnej udalosti z havarijného poistenia, pričom zhodne so správou o nehode popísal priebeh vzniku škody a rozsah poškodení. Žalobca ako poisťovňa, v ktorej bolo havarijne poistené motorové vozidlo zn. Ford Fusion poskytlo poistenému po ukončení šetrenia poistnej udalosti dňa 21.10.2013 poistné plnenie vo výške 364,34 eur a toto aj dňa 23.10.2013 poistenému poukázal prevodom zo svojho účtu. Žalobca vyzval žalovaného listom z 13.11.2013 na vysporiadanie regresného nároku vo výške 364,34 eur. Žalovaný listom z 16.01.2014 oznámil žalobcovi svoje stanovisko ku škodovej udalosti, v zmysle ktorého nemal vznik škodovej udalosti pôvod v prevádzke a z toho dôvodu nie je poisťovateľ poisteného oprávnený vysporiadať náhradu škody.

6. Súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania a po právnom vyhodnotení veci dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

7. Súd posúdil základ uplatneného nároku žalobcu posúdil podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a podľa Zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.

Podľa § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak poistený má proti inému právo na náhradu škody spôsobenej poistnou udalosťou, prechádza jeho právo na poistiteľa, a to do výšky plnenia, ktoré mu poistiteľ poskytol.

Podľa § 813 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak prešlo na poistiteľa právo podľa odseku 1 proti fyzickej osobe, platí pri jeho uplatňovaní primerane ustanovenie § 450.

Podľa § 415 Občianskeho zákonníka každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa § 427 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky.

Podľa § 427 ods. 2 Občianskeho zákonníka rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.

Podľa § 428 Občianskeho zákonníka svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.

Podľa § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka ak škodu spôsobí viac škodcov, zodpovedajú za ňu spoločne a nerozdielne.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.

Podľa § 4 ods. 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.

Podľa § 4 ods. 3 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom 6b) uplatnené, preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, nemocenské dávky, dávky nemocenského zabezpečenia, úrazové dávky, dávky úrazového zabezpečenia, dôchodkové dávky, dávky výsluhového zabezpečenia a dôchodky starobného dôchodkového sporenia, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom.

Podľa § 4 ods. 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poistený má právo, aby poisťovateľ za neho poskytol poškodenému poistné plnenie v rozsahu podľa odseku 2, ak ku škodovej udalosti, pri ktorej táto škoda vznikla a za ktorú poistený zodpovedá, došlo v čase trvania poistenia zodpovednosti, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.

8. V zmysle citovaného ustanovenia § 813 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide o nárok poisťovateľa na náhradu škody, ktorá bola spôsobená poistenému u poisťovateľa poistnou udalosťou. Na poisťovateľa zo zákona prechádza právo poisteného proti inému (škodcovi) na náhradu škody, keď poistenému, ktorému bola spôsobená škoda, bolo poisťovateľom vyplatené poistné plnenie. Prechod práva na náhradu škody je obmedzený výškou sumy (poistného plnenia), ktoré poisťovateľ vyplatil poistenému (poškodenému). Právo poisťovateľa na náhradu škody proti škodcovi vznikne ak uspokojil nárok poisteného (poškodeného) na základe poistnej zmluvy.

9. Medzi stranami nebolo sporné, že dňa 17.08.2013 naozaj prišlo ku škodovej udalosti, ktorej priebeh ani rozsah poškodení motorového vozidla spôsobených predmetnou škodovou udalosťou stranami sporovaný nebol. Rovnako neurobili strany spornou skutočnosť, že motorové vozidlo zn. Ford Fusion bolo havarijne poistené u žalobcu a žalobca poistenému z havarijného poistenia vozidla poskytol v súvislosti s poškodením motorového vozidla pri škodovej udalosti poistné plnenie vo výške 364,34 eur . Strany neurobili spornou ani skutočnosť, že motorové vozidlo zn. Peugeot 405, ktorým bola škoda spôsobená bolo v čase škodovej udalosti poistené na zodpovednosť za škodu spôsobenú jeho prevádzkou u žalovaného. Sporným medzi stranami zostalo posúdenie priebehu škodového deja, resp. posúdenie tej skutočnosti, či škoda na motorovom vozidle zn. Ford Fusion , ktorá vznikla v dôsledku škodovej udalosti, bola vyvolaná osobitnou povahou prevádzky motorového vozidla zn. Peugeot 405.

10. Právna úprava zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je založená na tom, že ako podmienka vzniku zodpovednostného vzťahu sa nepredpokladá porušenie právnej povinnosti, ak je škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky (ktorá je súhrne označená ako dopravné prostriedky). Ide o zodpovednosť objektívnu, kedy sa zodpovedná osoba nemôže zbaviť zodpovednosti tým, že preukáže nedostatok zavinenia, jej zodpovednosť je vylúčená len pri splnení liberačných dôvodov (§ 428 Občianskeho zákonníka). Objektívna zodpovednosť sa spája s prejavmi typickými pre prevádzku zariadení, najmä pre ich pôsobenie na okolie či dovnútra spôsobom, ktorý je výsledkom vlastností dopravného prostriedku, schopného premiestňovať sa z miesta na miesto a prepravovať pritom osoby alebo veci. Za okolnosti majúce svoj pôvod v prevádzke treba považovať okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky a sú v príčinnej súvislosti so škodou“ (R 80/1970). Za okolnosť, ktorá má pôvod v prevádzke (pri ktorých liberácie nie je možná) považuje súdna prax okolnosti, ktoré súvisia s organizáciou, riadením a uskutočňovaním prevádzky, t.j. tzv. „vnútorné“ okolnosti tej-ktorej prevádzky. Odpoveď na otázku, či a kedy ide o takúto okolnosť, vždy závisí od povahy a okolností konkrétneho prípadu. Súdna prax za takú okolnosť považuje napr. zlyhanie bŕzd, vada materiálu, nedostatočná údržba zariadenia prevádzky, prasknutie pneumatiky či iné nedostatky materiálu (a to aj skryté),ale aj okolnosti a nedostatky na strane vodiča. Motorové vozidlo je v prevádzke nielen vtedy, keď sa pohybuje, ale aj vtedy, keď síce stojí, ale v chode je jeho motor.

11. Obe strany sporu poukázali na rozhodnutie NS SR sp. zn. 1Cz 42/71 z 27.10.1971, podľa ktorého prevádzkou motorového vozidla je aj príprava k jazde a bezprostredné úkony po ukončení jazdy, ako aj výkony potrebné na udržovanie vozidla.

Za udalosti vyvolané osobitnou povahou prevádzky dopravných prostriedkov sa podľa súdnej praxe považujú také skutočnosti, ktoré sú objektívne spôsobilé vyvolať škodu, a ktoré súvisia s prevádzkou dopravných prostriedkov, nie prípady, keď škoda síce bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ale už nie povahou tejto prevádzky, ani prípady, keď škoda vznikla síce v súvislosti s jeho prevádzkou, ale nebola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky.

V prejednávanej veci nebolo sporné, že škoda na motorovom vozidle bola spôsobená pri otváraní dverí motorového vozidla, nachádzajúcimi sa za vodičom, pri vystupovaní z vozidla po skončení jazdy. V zmysle konštantnej judikatúry išlo o bezprostredný úkon po ukončení jazdy a teda prevádzku motorového vozidla. Podľa súdu však nešlo o škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky (viď. rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 6Co/222/2013). Otváranie dverí nie je totiž pre prevádzku

motorového vozidla, resp. dopravného prostriedku charakteristický a osobitý úkon. Úkon otvárania dverí nie je vlastný práve povahe prevádzky motorového vozidla . V tomto prípade, išlo o otvorenie dverí odstaveného vozidla po ukončení jazdy, teda nie je dôvod posudzovať škodu, ktorá vznikla v súvislosti s otvorením dverí vozidla inak ako škodu, ktorá by vznikla v súvislosti s prevádzkou akéhokoľvek iného zariadenia napríklad pri otváraní garážovej brány. V prejednávanej veci išlo o škodu, ktorá vznikla v dôsledku použitia veci - motorového vozidla - na poškodenie inej veci, pričom vzniknutá škoda nemala pôvod v tom, čo by bolo pre prevádzku motorového vozidla osobitej povahy. Nie je totiž možné považovať otváranie dverí za to, čo robí prevádzku vozidla osobitou, keď pri prevádzkovaní rôznych zariadení alebo objekty tiež dochádza k otváraniu dverí na nich umiestnených. Podľa súdu teda otváranie dverí vozidla nie je vyvolané osobitou povahou prevádzky motorového vozidla. Zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov sa posudzuje podľa § 427 Občianskeho zákonníka len vtedy, ak je táto škoda vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku a nie vtedy, ak bola spôsobená porušením právnej povinnosti v súvislosti s prevádzkou dopravného prostriedku, ak nebola vyvolaná povahou tohto prostriedku. Pri výklade pojmu „osobitná povaha prevádzky „ je potrebné vychádzať z toho, že v osobitnej povahe prevádzky sa prejavujú typické vlastnosti prevádzky, ktoré spočívajú v jej určitej nebezpečnosti a sú spôsobilé vyvolať škodu. Za osobitú vlastnosť prevádzky motorového vozidla však súd nepovažoval otváranie dverí vozidla, pretože ide o vlastnosť väčšiny zariadení a tento úkon necharakterizuje osobitosť prevádzky vozidla a tento úkon nie je možné považovať ani za taký typický úkon, v ktorom by sa prejavovala určitá nebezpečnosť tejto prevádzky.

Na základe uvedeného dospel súd k záveru, že škoda na vozidle bola síce spôsobená pri prevádzke vozidla ale nebola vyvolaná osobitnou povahou tejto prevádzky, preto sa náhrada tejto škody neriadi § 427 Občianskeho zákonníka upravujúcim osobitnú zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov a poškodený, resp. ten na koho toto právo prešlo nie je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi ,a preto súd žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol.

12. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

Podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 262 ods. 2 Civilného sporového poriadku o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 ods. 2 Civilného sporového poriadku teda podľa úspešnosti žalovaného v konaní a priznal žalovanému voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Bratislava I, písomne v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 Civilného sporového poriadku) uviesť proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolacie dôvody). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej (§ 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku). Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku). V prípade, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona