Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Cb-80-2019.pdf
PDF · 106.45 KB
Case nature
Area
Subarea
5Cb/80/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Zámky, sudkyňou Mgr. Boženou Csibrányiovou, v právnej veci žalobcu : Domus, n.o., IČO: 50 425 421, so sídlom Ďatelinná ulica 544/8, 930 21 Jahodná, právne zast.: VEIS LEGAL, s. r. o., so sídlom Farská 8, 949 01 Nitra, IČO: 53 027 591, proti žalovanému: Regionálne rozvojové centrum, n.o., v likvidácii, IČO: 37 971 328, so sídlom Tatranská 615/48, 940 02 Nové Zámky, právne zast. JUDr. Soňa Soboňová, advokátka, Podzámska 8330/32, 940 02 Nové Zámky, o zaplatenie 10.625,- eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 10.625,- eur s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 10.625,- eur od 23.12.2018 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
II. Vo zvyšku súd žalobu z a m i e t a.
III. Súd žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania voči žalovanému, a to v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa návrhom na vydanie platobného rozkazu domáhal od žalovaného zaplatenia sumy 10.625,- eur s úrokom z omeškania 0,5% denne zo sumy 10.625,- eur od 23.12.2018 do zaplatenia, nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a náhrady trov konania. Žalobca v návrhu uviedol, že je nezisková organizácia a poskytuje všeobecne prospešné služby. Žalovaný je taktiež nezisková organizácia, poskytujúca všeobecne prospešné služby. Žalobca ako prenajímateľ uzatvoril dňa 15.12.2016 so žalovaným ako nájomcom písomnú nájomnú zmluvu. V zmysle článku I. odsek 1 tejto zmluvy žalobca prenechal žalovanému za odplatu do nájmu hnuteľné veci v počte 25 kusov, a to polohovacie postele značky Hill-Rom, typ AC988. V mene žalobcu nájomnú zmluvu podpísala E. M. na základe splnomocnenia zo dňa 6.12.2016. Žalobca a žalovaný túto nájomnú zmluvu uzatvorili podľa ustanovení § 663 Občianskeho zákonníka. Žalobca a žalovaný sa súčasne dohodli na tom, že po zaplatení posledného nájomného za rok 2020 prechádza predmet nájmu do vlastníctva nájomcu, t.j. žalovaného a to v zmysle článku II. odsek 5 nájomnej zmluvy. V zmysle článku II. odsek 1 nájomnej zmluvy si strany dohodli cenu nájmu vo výške 425,- eur za 1 kompletnú posteľ ročne, t.j. za 25 postelí vo výške 10.625,- eur. Splatnosť nájomného si strany zmluvného vzťahu dohodli podľa článku II. odsek 2 nájomnej zmluvy tak, že toto je splatné najneskôr do 15.12. bežného roka, pokiaľ sa nedohodnú inak. V zmysle článku III. odsek 2 nájomnej zmluvy bola nájomná zmluva uzavretá na dobu určitú do 15.12.2020. Pre prípad omeškania s úhradou ceny nájmu mali strany dohodnuté úroky z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy. Žalobca tvrdil, že žalovaný na základe nájomnej zmluvy predmet nájmu prevzal a užíva ho doposiaľ. Ďalej uviedol, že v súlade s nájomnou zmluvou vystavil žalovanému na konci bežného roka 2017 faktúru č. XXXXXX na sumu vo výške 10.625,- eur s dátumom splatnosti 22.12.2017. Fakturovaná suma vo výške 10.625,- eur predstavuje dohodnuté nájomné za prvý rok užívania predmetu
nájmu. V súlade s nájomnou zmluvou žalobca vystavil žalovanému na konci bežného roka 2018 faktúru č. X/XXXX na sumu vo výške 10.625,- eur s dátumom splatnosti 22.12.2018. Táto fakturovaná suma 10.625,- eur zodpovedá dohodnutému nájmu za druhý rok užívania. Žalovaný však nájomné na základe faktúry č. X/XXXX vo výške 10.625,- eur nezaplatil, čím sa dostal do omeškania. Žalobca opakovane vyzýval žalovaného na zaplatenie nájomného podľa faktúry č. X/XXXX, žalovaný si však svoj splatný záväzok z nájomnej zmluvy nesplnil, preto sa žalobca obrátil s nárokom na súd. Žalobca si teda v konaní uplatňuje nájomné vyfakturované faktúrou č. X/XXXX vo výške 10.625,- eur, úrok z omeškania vo výške 0,05% denne z dlžnej sumy, náklady spojené s uplatnením pohľadávky 40,- eur a náhradu trov konania.
2. Okresný súd Banská Bystrica, ako kauzálne príslušný súd / § 2 zákona č. 307/2016 Z.z./ návrhu žalobcu vyhovel a v upomínacom konaní vedenom podľa zákona č. 307/2016 Z.z. vydal dňa 15.7.2019 platobný rozkaz, v ktorom žalovaného zaviazal na úhradu žalovanej sumy s príslušenstvom, na náhradu uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky a trov konania. Voči uvedenému platobnému rozkazu podal žalovaný včas odpor. Žalobca po podaní odporu navrhol v zmysle § 14 ods. 3 cit. zákona pokračovať v konaní na príslušnom súde. Preto Okresný súd Banská Bystrica postúpil vec tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému podľa § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie.
3. V odpore žalovaný uviedol, že s nárokom nesúhlasí, podal námietku pasívnej vecnej legitimácii svojho nesprávneho vecného označenia, nakoľko označenie žalovaného v návrhu nie je v súlade s jeho označením v príslušnom registri neziskových organizácii. Ďalej uviedol, že tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce a zmätočné. Potvrdil síce, že strany sporu uzatvorili zmluvu zo dňa 15.12.2016 na prenájom hnuteľných vecí, avšak následne na ďalší rok po uzatvorení tejto nájomnej zmluvy sa žalobca rozhodol, že uvedený hnuteľný majetok žalovanému odpredá a preto aj žalobca vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXX zo dňa 7.12.2017, splatnú 22.12.2017 na sumu 10.625,- eur, ktorá bola žalovaným uhradená 18.12.2017, ktorou si žalobca fakturoval predaj polohovateľných postelí, čím automaticky nájomná zmluva zanikla, nakoľko polohovateľné postele sa stali týmto spôsobom majetkom žalovaného. Žalovaný uviedol, že tento hnuteľný majetok bol riadne zaradený v účtovníctve žalovaného do evidencie hnuteľného majetku, a to dňom 7.12.2017, o čom svedčí výpis z karty účtu spotrebného materiálu. Preto nie je žalovanému známe, z akého dôvodu si žalobca vyfakturoval nájomné aj za rok 2018, t.j. za čas, kedy už postele boli vo vlastníctve žalovaného.
4. K tomuto odporu sa písomne vyjadril žalobca podaním zo dňa 6.8.2019. Tvrdenia a námietky žalovaného označil žalobca za nepodložené, účelové a tendenčné, ktoré sú v rozpore so skutočnosťou. K pasívnej vecnej legitimácii uviedol, že jediným nedostatkom bolo len to, že v obchodnom názve nebol uvedený dodatok „v likvidácii,“ pritom poukázal na to, že v čase podania žaloby tento dodatok pri obchodnom názve žalovaného ešte neexistoval. Čo sa týka predaja predmetu nájmu, k tomu uviedol, že ide o nepravdivé údaje. Žalobca poukázal na to, že žalovaný nespochybnil existenciu platne a účinne uzatvorenej nájomnej zmluvy, naopak, jej existenciu žalovaný potvrdil v odpore, potvrdil prevzatie predmetu nájmu a v konečnom dôsledku aj existenciu záväzkového vzťahu medzi žalobcom ako prenajímateľom a žalovaným ako nájomcom. Samotné tvrdenie žalovaného o tom, že po uzavretí nájomného vzťahu sa žalobca údajne rozhodol predmet nájmu žalovanému predať však žalobca označil za zjavne účelové a nepravdivé, ktoré žalovaný navyše nijakým hodnoverným spôsobom nepreukázal. Žalovaným tvrdená skutočnosť, že na faktúre č. XXXXXX, vystavenej na konci kalendárneho roka 2017 je uvedené slovo „predaj“ namiesto slova „nájom,“ možno považovať len za administratívnu chybu, ktorá však nemá žiaden vplyv na existenciu platného záväzkového vzťahu z nájomnej zmluvy, ako aj na povinnosť žalovaného riadne a včas zaplatiť žalobcovi splatné nájomné. Na existenciu nájomnej zmluvy a povinnosť žalovaného zaplatiť nájomné podľa žalobcu nemá určite vplyv ani to, že si žalovaný nezákonným spôsobom zaradil cudzí majetok do svojej účtovnej evidencie hnuteľného majetku. V tejto súvislosti žalobca poukázal na článok VII. odsek 1 nájomnej zmluvy, podľa ktorého je možné zmluvu meniť a dopĺňať výlučne formou písomných dodatkov k tejto zmluve podpísaných štatutármi zmluvných strán. Žalobca poukázal na to, že zmluvné strany žiaden takýto dodatok k nájomnej zmluve neuzavreli. Preto je žalobca doposiaľ výlučným vlastníkom predmetu nájmu a jeho nárok na dohodnuté nájomné nijakým spôsobom nezanikol. Žalobca poukázal na to, že z dôvodu neustáleho dlhodobého omeškania žalovaného s úhradou nájomného žalobca dňa 13.8.2019 účinne odstúpil od nájomnej zmluvy a to s poukazom na článok VI. odsek 6 nájomnej zmluvy. Všetky tvrdenia a námietky žalovaného uvádzané v odpore žalobca označil za účelovú snahu o vyhnutie sa povinnosti splniť si svoj záväzok voči žalobcovi, súčasne žalobca navrhol pokračovať v tomto konaní na príslušnom súde.
5. Podaním zo dňa 27.11.2019 sa k vyššie uvedenému vyjadreniu žalobcu vyjadril žalovaný, v ktorom uviedol, že je podľa neho nemiestne uvádzať „administratívnu chybu“ za nepodstatný vplyv na existenciu platného záväzkového vzťahu z nájomnej zmluvy, pričom žalobca má sám vedomosť o tom, že v období, kedy bola predmetná nájomná zmluva, ako aj faktúra za odpredaj hnuteľného majetku vystavená, sám žalobca disponoval s generálnom plnou mocou, ktorú mu udelil žalovaný, na základe ktorej mal konať v mene žalovaného a sám vyhotovil a podpísal nájomnú zmluvu, ako aj vystaviť faktúru na predaj nehnuteľného majetku a sám dohliadať na účtovníctvo žalovaného, teda teraz tvrdenie, že sa žalovaný priznáva k protiprávnej činnosti tým, že zaradil hnuteľný majetok po vyplatení faktúry za jeho predaj, je priznaním žalobcu samého v tom smere, aký pripisuje žalovanému. Žalovaný poukázal na to, že žalobca v tomto období napáchal na majetku žalovaného tým, že disponoval generálnou plnou mocou, ktorú mu žalovaný udelil v dobrej viere viacero škôd na majetku žalovaného, ktoré budú predmetom trestnoprávneho konania. Súčasne žalovaný opäť zopakoval, že hnuteľný majetok, za ktorý požaduje žalobca nájom, žalovaný riadne zaevidoval a zaradil do evidencie na základe faktúry, ktorá bola vystavená na predaj.
6. Tunajší súd nariadil na prejedanie veci pojednávanie.
7. Ako bolo uvedené, žalobca sa v konaní domáhal od žalovaného zaplatenia dohodnutého nájomného vyfakturovaného fa.č. X/XXXX vo výške 10.625,- eur, ktoré nájomné bolo žalovanému vyfakturované v zmysle nájomnej zmluvy zo dňa 15.12.2016. Obe zmluvné strany v tomto vzťahu vystupovali ako neziskové organizácie s tým, že v konaní nebolo preukázané, že boli oprávnené podnikať v zmysle § 30 ods. 1 zákona č. 213/1997 Z.z. o neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby. Preto súd zmluvný vzťah vyhodnotil ako občianskoprávny. 8. Podľa § 663 Občianskeho zákonníka nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval alebo z nej bral aj úžitky. Podľa § 671 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvyklé v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania. Ak nie je dohodnuté alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, platí sa nájomné z poľnohospodárskych alebo lesných pozemkov polročne pozadu 1. apríla a 1. októbra, pri ostatných nájmoch mesačne pozadu. Podľa § 676 ods. 1 Občianskeho zákonníka nájom sa skončí uplynutím doby, na ktorú sa dojednal, ak sa prenajímateľ nedohodne s nájomcom inak. Podľa § 517 ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len jednotlivých plnení. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Ak ide o omeškanie s plnením veci, zodpovedá dlžník za jej stratu, poškodenie alebo zničenie, ibaže by k tejto škode došlo aj inak. 9. Súd vo veci vypočul štatutára žalobcu a svedkyňu Ing. H.. Ďalej vykonal dokazovanie listinami založenými v spise. Na základe vykonaného dokazovania, najmä listinnými dôkazmi, mal súd preukázané, že žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca uzatvorili dňa 15.12.2016 písomnú nájomnú zmluvu, na základe ktorej žalobca prenajal žalovanému hnuteľné veci v počte 25 ks polohovacích postelí značky Hill-rom, typ AC 998, bližšie špecifikované v čl. I. zmluvy. Cena nájmu bola dohodnutá v čl. II zmluvy vo výške 425,- eur za 1 posteľ ročne, t.j. za všetky prenajaté postele spolu 10.625,- eur ročne. Nájomné bolo podľa zmluvy splatné do 15.12. bežného roka a to v zmysle vystavenej faktúry. Po zaplatení posledného nájomného malo dôjsť k prechodu vlastníctva k predmetu nájmu na nájomcu. Podľa čl. III zmluvy bola zmluva uzavretá na dobu určitú do 15.12.2020. Podľa čl. VI zmluvy bolo možné zmluvu ukončiť dohodou zmluvných strán, výpoveďou, odstúpením od zmluvy a to všetko za v zmluve dohodnutých podmienok. Inak zmluva zaniká uplynutím času. Podľa čl. VII zmluvy bolo možné zmluvu zmeniť alebo dopĺňať výlučne písomne. Z faktúry č. XXXXXX zo dňa 7.12.2017 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval žalovanému sumu 10.625,- eur. Túto faktúru žalovaný uhradil dňa 13.12.2017, čo súd zistil z výpisu z účtu. Následne si predmet nájmu žalovaný zaradil do svojho majetku. Z faktúry č. X/XXXX zo dňa 7.12.2018, splatnej 22.12.2018 súd zistil, že žalobca ako prenajímateľ vyfakturoval žalovanému ďalších 10.625,- eur. Žalovaný túto faktúru odmietol žalobcovi uhradiť. V konaní tvrdil, že úhradou faktúry č. XXXXXX zo dňa 7.12.2017 došlo k úhrade kúpnej
ceny postelí a k ich odkúpeniu, čo podľa žalovaného vyplývalo aj so samotnej faktúry z roku 2017, kde sa uvádza, že je vystavená za predaj polohovacích postelí. Žalobca však s uvedeným tvrdením nesúhlasil. Uviedol, že k predaju postelí nedošlo, že v prípade nesprávne uvedeného údaju ,,predaj“ namiesto ,,nájom“ vo faktúre č. XXXXXX išlo len o ,, administratívnu chybu“ , ktorá nemá žiaden vplyv na platnosť nájomného vzťahu. Aj v konaní vypočutý štatutár žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že faktúry boli vystavované v zmysle zmluvy, ktorá bola o nájme a postupnom odpredaji. Nájom bol dohodnutý tak, že až po zaplatení štvrtej splátke nájmu mal vlastníctvo k posteliam nadobudnúť žalovaný. Žalovaný však uhradil len jednu splátku nájomného a to vyfakturované faktúru z roku 2017. Konateľ žalobcu ďalej uviedol, že ho žalovaný , resp. osoby za neho konajúce presviedčali uzavrieť dodatok z zmluve v zmysle, že tá zaplatená suma nájomného je konečná suma ceny tých postelí a že to nejako ,, vykompenzujú“. V konaní vypočutá svedkyňa Ing. H. uviedla, že v dotknutom období na základe zmluvy obchodná spoločnosť , v ktorej bola konateľkou a spoločníčkou, zabezpečovala účtovníctvo pre žalovaného. K samotnému zmluvnému vzťahu, či už nájomnému, alebo kúpnej zmluve sa však vyjadriť nevedela, nepamätala sa na takýto vzťah. Uviedla, že pokiaľ nejaká nájomná zmluva, prípadne kúpna existovala, bola súčasťou účtovnej dokumentácie.
10. Z takto vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že medzi stranami sporu bola uzavretá nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka a to na dobu určitú / na 4 roky /. Jej predmetom bol prenájom v zmluve špecifikovaných postelí a to za ročné nájomné 10.625,- eur. Žalobca dohodnutým spôsobom vyfakturoval žalovanému nájomné za prvé dva roky s tým, že žalovaný ako nájomca uhradil žalovanému len faktúru 022017 za prvý rok nájmu. Druhú faktúru z roku 2018, t,j. nájomné za druhý rok nájmu / predmet sporu/ však žalovaný nezaplatil. Postele žalobcovi nevrátil a tvrdiac že ich odkúpil, si ich zaradil do svojho majetku. Medzi stranami nebolo sporné, že nájomný vzťah z písomnej nájomnej zmluvy vznikol, sporné bolo, či došlo po roku nájmu k zániku tohto nájomného vzťahu v dôsledku odpredaj predmetu nájmu žalobcom žalovanému. Ako bolo uvedené, žalovaný s poukazom na údaje uvedené vo faktúre č. 022017 v ktorej bolo uvedené ,, za predaj“ postelí tvrdil, že došlo k vzájomnej dohode zmluvných strán na odpredaji predmetu nájmu. Toto jeho tvrdenie však žalobca v konaní poprel a tvrdil, že pri vyhotovení faktúry v súvislosti so slovom ,, predaj“ išlo len o administratívnu chybu. Vychádzajúc z obsahu písomnej zmluvy je zrejmé, že táto bola uzavretá na dobu 4 rokov a až po zaplatení 4 splátky nájomného, za 4. rok prenájmu, malo dôjsť k prechodu vlastníctva k predmetu nájmu zo žalobcu na žalovaného, t.j. z prenajímateľa na nájomcu. V konaní nemal súd preukázané že žalovaný uhradil všetky 4 dohodnuté splátky nájomného , t.j. nemal preukázané, že boli splnené zmluvné podmienky k prechodu vlastníctva na žalovaného už v roku 2017, ako to on tvrdí. Súčasne zo zmluvy vyplýva, že akékoľvek zmeny zmluvy bolo možné platne vykonať len v písomnej forme. V konaní nebolo preukázané, že strany uzavreli nejaký dodatok, ktorým by došlo k nejakej úprave nájomného vzťahu, prípadne k úprave prechodu vlastníctva k predmetu nájmu, oproti pôvodnej dohode z 15.12.2016. Preto akékoľvek tvrdenia žalovaného o zmene obsahu nájomného vzťahu, bez preukázania, že k nej došlo v zmluve dohodnutým spôsobom, t.j. platne, súd vyhodnotil len ako jeho účelové tvrdenie, s cieľom vyhnúť sa zmluvnej povinnosti, zaplatiť žalobcovi dohodnuté nájomné vyfakturované fa. č. X/ XXXX. Žalovaný nepreukázal, že došlo k platnému uzavretiu ním tvrdenej kúpnej zmluvy. Ako bolo uvedené, predmetom údajnej kúpnej zmluvy z roku 2017 mali byť práve postele, ktoré však v tom čase boli predmetom nájomnej zmluvy, pričom nebolo v konaní preukázané, že by táto nájomná zmluva v roku 2017 nejakým právne relevantným spôsobom zanikla. Nebolo totiž preukázané, že by v tom čase došlo k zániku nájomného vzťahu niektorým zo spôsobov upravených v čl. VI nájomnej zmluvy. Je síce pravda, že vo faktúre č. XXXXXX bol spomínaný predaj, súd ale podotýka, že faktúra sama o sebe, bez písomnej dohody strán nemôže spôsobiť zmenu zmluvného vzťahu. A ako bolo uvedené, v konaní nebol predložený žiaden písomný dodatok k zmluve, prípade písomná výpoveď, resp. písomne odstúpenie od zmluvy, ktorý dôkaz by bol spôsobilý preukázať tvrdenia žalovaného, že už v roku 2017 došlo k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy. Uzavretiu kúpnej zmluvy v roku 2017 by totiž muselo predchádzať buď ukončenie nájomného vzťahu / v roku 2017 / a to v písomnej forme, čo ale nebolo preukázané. A ako bolo uvedené nebolo preukázané ani to, že by v roku 2017 došlo k nejakej zmene, alebo k úprave vzájomným práv a o povinností z nájomnej zmluvy, v zmluve dohodnutým spôsobom, napr. vo forme písomného dodatku k nájomnej zmluve. Jediný spôsob zániku zmluvy bol preukázaný vo forme odstúpenia od zmluvy zo strany žalobcu ale aj to však až zo dňa 13.8.2019, s poukazom na článok VI. odsek 6 nájomnej zmluvy. Preto súd dospel k záveru, že v čase, kedy žalobca vyfakturoval žalovanému nájomné za druhý rok nájmu tento nájomný vzťah trval a žalovaný bol preto povinný ročné nájomné fakturované fa.č. X/XXXX za rok 2018, vo výške 10.625,- eur, žalobcovi zaplatiť. Preto súd na úhradu tejto sumy žalovaného zaviazal.
11. Žalobca si okrem žalovanej istiny uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 0,05 % denne / čo predstavuje 18,25 % ročne/ podľa čl. IV. Zmluvy. V tejto časti, týkajúcej sa výšky úroku z omeškania súd vyhodnotil zmluvu podľa § 39 a § 41 Občianskeho zákonníka sčasti ako neplatnú a to pre rozpor so zákonom. Ako bolo uvedené zmluvný vzťah strán sporu súd vyhodnotil ako občianskoprávny, preto ho posudzoval podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a to aj čo sa týka úrokov z omeškania. Podľa § 517 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis k Občianskemu zákonníku, ktorým je nariadenie Vlády SR č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd žalobcovi v zmysle vyššie uvedeného priznal úrok z omeškania vo výške 5% ročne odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry do zaplatenia a to z dlžnej sumy nájomného 10.625,- eur. Vo zvyšku uplatneného nároku na úrok z omeškania, nad zákonných 5% ročne, súd žalobu zamietol. Súd zamietol žalobu aj v časti uplatnených nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 40,- eur a to z vyššie uvedeného dôvodu. Na tieto náklady má nárok úspešná strana sporu len pokiaľ ide o obchodno-záväzkový vzťah a to podľa § 369c) Obchodného zákonníka. Keďže však súd zmluvný vzťah strán sporu vyhodnotil ako občianskoprávny, posudzoval ho podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. A Občiansky zákonník tento nárok neupravuje. 12. Čo sa týka obrany žalovaného, že k zániku nájomnej zmluvy došlo tzv. nemožnosťou plnenia / § 575 Občianskeho zákonníka/, pretože bola uzavretá kúpna zmluva, súd sa s týmto tvrdením nestotožnil. Naopak, nemohlo dôjsť k platnému uzavretiu kúpnej zmluvy na hnuteľné veci, ktoré boli v tom čase predmetom iného existujúceho zmluvného vzťahu a to nájomnej zmluvy. Okrem uvedeného žalovaný nijakým relevantným spôsobom uzavretie kúpnej zmluvy ani nepreukázal, išlo len o jeho ničím nepodložené a nepreukázané tvrdenie, proti tvrdeniu žalobcu, ktorý naopak uzavretie kúpnej zmluvy poprel. Čo sa týka obrany žalovaného, že nájomnú zmluvu v podstate ani nepodpísal štatutár žalovaného, v tom čase Y.. L., ale že ju mal podpísať štatutár žalobcu, tak ani toto žalovaný relevantným spôsobom nepreukázal. Keďže naopak štatutár žalobcu vyslovene uviedol, že zmluvu podpísal Y.. L., tento rozpor by bolo možné odstrániť jedine znaleckým dokazovaním, ktoré však žalovaný nenavrhol. Čo sa týka námietky pasívnej vecnej legitimácii z dôvodu nesprávneho vecného označenia žalovaného , nakoľko označenie žalovaného v návrhu nie je v súlade s jeho označením v príslušnom registri neziskových organizácii, tak aj túto súd vyhodnotil ako nedôvodnú. V prípade uvedenia neúplného označenia strany sporu ide podľa § 129 C.s.p. o odstrániteľnú vadu, ktorú v tomto prípade žalobca odstránil a to v podaní zo dňa 25.9.2019. Ako nedôvodnú súd vyhodnotil aj žalovaným uplatnenú námietku miestnej nepríslušnosti. Žalobca sa s návrhom na vydanie platobného rozkazu správne, v súlade s § 2 zákona č. 307/2016 Z.z., obrátil na kauzálne príslušný súd pre upomínacie konania a to Okresný súd Banská Bystrica. Ten následne po podaní odporu vec v zmysle § 14 ods. 3 zákona č. 307/2016 Z.z. správne postúpil tunajšiemu súdu ako vecne a miestne príslušnému podľa § 13 a § 15 ods. 1 C.s.p. na ďalšie konanie. 13. Čo sa týka navrhnutého svedka Y.. L., súd tento dôkaz s poukazom na ustanovenie § 153 C.s.p., t.j. vzhľadom na prísnu sudcovskú koncentráciu konania nepripustil, tento dôkaz nebol navrhnutý včas. Pokiaľ žalobca chcel v konaní navrhnúť výsluch tohto svedka, ktorý bol v dotknutom období v pozícii štatutára žalovaného, mal tak v zmysle uvedenej koncentračnej zásady spraviť včas, na začiatku konania. Tento svedok im bol známy, vedeli že existuje. V jeho prípade nejde o dôkaz, ktorý nemohol byť navrhnutý už skôr.
14. Vzhľadom na uvedené súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokoch tohto rozsudku.
15. Podľa § 251 C.s.p. trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva. Podľa § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
16. O trovách účastníkov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 C.s.p.. Žalobca bol v konaní takmer v celom rozsahu úspešný, neúspešný bol len v nepatrnej časti úroku z omeškania. Preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči žalovanému. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia a to cestou tunajšieho súdu na Krajský súd Nitra.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie.