Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Co-230-2018.pdf
PDF · 114.67 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/230/2018
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ľuboša Kunaya a sudkýň JUDr. Aleny Mikovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu Orange Slovensko, a.s., so sídlom Metodova 8, Bratislava, IČO: 35 697 270, zastúpeného Advokátskou kanceláriou Bobák, Bollová a spol., s.r.o., so sídlom, Dr. Vladimíra Clementisa 10, Bratislava, IČO: 35 855 673, proti žalovanému Y. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom ul. W. X, V., o zaplatenie 362,12 € s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 10.4.2018 č.k. 39Csp/267/2017-60
rozhodol:
Z r u š u j e rozsudok v napadnutom zamietavom výroku a súvisiacom výroku o trovách konania a v r a c i a vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Košice I (ďalej „súd prvej inštancie“) rozsudkom uvedeným v záhlaví zaviazal žalovaného na zaplatenie ceny služieb vo výške 99,02 € a neuhradených splátok kúpnej ceny elektronických zariadení vo výške 178,10 €, ktorú pohľadávku v celkovej sume 277,12 € priznal žalobcovi spoločne s úrokom z omeškania 5 % z dlžnej sumy ročne od 31.07.2016 až do zaplatenia. Zamietol žalobu v časti zmluvnej pokuty žiadanej žalobcom vo výške 85 € a stranám sporu nárok na náhradu trov konania nepriznal, aj keď v odôvodnení rozhodnutia konštatoval procesný úspech žalobcu 76,5% v pomere k úspechu žalovaného v rozsahu 23,5 %.
2. Súd prvej inštancie rozhodol o nároku žalobcu zo zmluvy o pripojení č. E., uzavretej dňa 15.3.2013 v znení Dodatku k tejto zmluve zo dňa 10.2.2015, podľa ustanovení ktorého sa žalobca zaviazal poskytovať žalovanému služby elektronickej komunikácie v účastníckom programe „Kengura 30 €“ a predal mu v zľavnenej kúpnej cene zariadenie „SAMSUNG GALAXY S 5 white". Skutočná maloobchodná cena elektronického zariadenia predstavovala 525 €, zľavnená kúpna cena bola dohodnutá vo výške 355 €, ktorú žalobca umožnil žalovanému uhradiť v mesačných splátkach. Žalovaný nesplnil svoj záväzok na úhradu splátok kúpnej ceny v rozsahu 178,10 €, a porušil tiež povinnosť na riadnu a včasnú úhradu služieb poskytnutých mu žalobcom v celkovej výške nedoplatku 99,02 €. Z dôvodu porušenia povinnosti žalovaného uhrádzať cenu za poskytnuté služby riadne a včas, žalobca žiadal tiež zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 85 € dohodnutej v Dodatku k zmluve o pripojení tak, že zohľadňovala obdobie, počas ktorého žalovaný dodržiaval dohodnuté zmluvné podmienky, ako aj výšku zľavy z kúpnej ceny, ktorá bola poskytnutá žalovanému pri predaji elektronického zariadenia. Úroky z omeškania z dlžnej sumy 362,12 € žiadal žalobca priznať od 31.7.2016 v nadväznosti na lehotu na splnenie dlhu do 30. 7. 2016, určenej žalovanému v predžalobnej výzve, na ktorú žalovaný nereagoval.
3. Žalovaný sa k žalobe nevyjadril, voči nároku nenamietal.
4. Súd prvej inštancie právne posudzoval vec podľa § 43, § 44 zákona č. 351/2011 Z.z. o elektronických komunikáciách, § 52 ods. 1,2, § 53 ods. 1,4, § 544, § 588 Obč.zákonníka (ďalej OZ). Obsahom listinných dôkazov považoval za preukázaný nárok žalobcu na zaplatenie ceny služieb a nesplatenej
kúpnej ceny elektronického zariadenia, majúc tiež za zistené omeškanie žalovaného s plnením tohto záväzku od 31.7.2016 v súlade s poslednou výzvou žalobcu na plnenie. Vychádzajúc z povahy zmluvy o pripojení ako zmluvy spotrebiteľskej, ktorá podlieha kontrole neprijateľnosti zmluvných podmienok, citujúc z dodatku k zmluve o pripojení článok 2 bod 2.1, 2.3., a 2.5 o zmluvnej pokute konštatoval, že zmluvná pokuta nebola dojednaná individuálne. Žalobu zamietol s odôvodnením (body 44., 52. a 53.), že pokiaľ zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán, a žalobca neuniesol dôkazné bremeno, lebo nepreukázal ako dospel k vyčísleniu nároku na zmluvnú pokutu 85 € a v predžalobnej výzve uviedol, že ide o „zmluvnú pokutu/ náhradu škody“, čo sú dva rozdielne inštitúty.
5. Proti zamietavému výroku rozsudku a súvisiacemu výroku o trovách konania podal včas odvolanie žalobca z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/ a h/ Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“), teda že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f) a rozsudok súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h). Vychádzajúc z obsahu odvolania, žalobca uplatnil tiež odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
6. Žalobca v odvolaní uviedol, že ustanovenia o zmluvnej pokute nie sú totožné so znením ustanovení, ktoré boli rozhodnutiami iných súdov vyhlásené za neprijateľné zmluvné podmienky, ale naopak reflektujú požiadavky súdnej praxe, keď výška zmluvnej pokuty zodpovedá výške zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu a zohľadňuje tiež časový aspekt trvania zmluvného vzťahu a porušenia zmluvných povinností. Výška zmluvnej pokuty sa postupne znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Žalovaný nebol povinný ani nútený uzatvoriť Dodatok k zmluve o pripojení, ktorej predmetom bol predaj mobilného telefónu a dohoda o zmluvnej pokute. Poskytnutie mobilného telefónu za zľavnenú kúpnu cenu, bolo vo vzájomnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným kompenzované povinnosťou žalovaného ako zákazníka zotrvať po určitý čas v zmluvnom vzťahu, čo bolo zabezpečené zmluvnou pokutou. Súd prvej inštancie sa pritom vôbec nezaoberal tým, že mobilný telefón si mohol žalovaný zakúpiť aj za maloobchodnú cenu bez hrozby sankcie za nedodržanie zmluvných povinností a neprihliadol ani na modifikovanie výšky zmluvnej pokuty v závislosti od výšky zľavy z kúpnej ceny mobilného telefónu i časového úseku, po ktorý si žalovaný zmluvné povinnosti plnil. Dohoda o zmluvnej pokute ani jej výška nemohli spôsobiť nerovnováhu medzi zmluvnými stranami, keďže dôvodom uzatvorenia Dodatku zo strany žalovaného bola možnosť výhodne získať mobilný telefón, ktorý by v prípade kúpy v rámci maloobchodných cien zaplatil vo vyššej cene. S ohľadom na výhody, ktoré žalovaný získal, zmluvná pokuta nie je neprimeraná a ani objektívne spôsobilá poškodiť žalovaného ako spotrebiteľa.
7. Žalovaný ostal v odvolacom konaní nečinným.
8. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas a oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a contrario, v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 380 ods. 1,2 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a zistil, že nie sú dané dôvody na potvrdenie (§ 387 CSP), ani na zmenu (§ 388 CSP) rozsudku, preto rozsudok v napadnutom rozsahu zrušil s poukazom na § 389 ods. 1 písm. b/ CSP a vrátil vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d/ CSP, iná vada konania, je také porušenie procesných predpisov, ktoré nemožno podradiť pod odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a/, b/, c/ CSP, ale jeho dôsledok mal vplyv na výrok napadnutého rozhodnutia. Za inú vadu konania sa považuje aj nepreskúmateľnosť napadnutého rozsudku.
10. Odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f/ CSP je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s ust. § 191 CSP , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je
logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. § 192, § 193 a § 205 CSP .
11. K odvolaciemu dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h/ CSP odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal použiť alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne ho interpretoval na daný prípad.
12. Vyhovujúci výrok rozhodnutia súdu prvej inštancie nebol predmetom odvolacieho prieskumu, pretože nebol odvolaním napadnutý a nadobudol právoplatnosť (§ 367 ods. 2, 3 CSP). Rozhodnutie súdu prvej inštancie je v napadnutej časti nepreskúmateľné pre neúplnosť skutkových zistení, ktoré boli predmetom právneho posúdenia, v časti nezrozumiteľné pre nedostatok dôvodov na ktorých bolo založené, čím súd prvej inštancie znemožnil žalobcovi uskutočňovať jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ktorý nedostatok nemožno napraviť v konaní pred odvolacím súdom, čím bol naplnený dôvod pre zrušenie rozsudku podľa § 389 ods. 1 písm. b/ CSP.
13. Podľa § 220 ods. 2 CSP v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
14. V súlade s vyššie citovaným zákonným ustanovením sa súd v odôvodení musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami tak, aby jeho myšlienkový postup pri vyvodení právnych záverov bol dostatočne zrozumiteľný, nepripúšťajúci pochybnosti o skutkových záveroch a právnom posúdení veci súdom. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t.j. musí byť preskúmateľné. O nepreskúmateľný rozsudok ide vtedy, ak dôvody neobsahuje alebo sú nezrozumiteľne podané, čím dochádza tiež k porušenia práva strany sporu na vydanie rozhodnutia spĺňajúceho podmienky podľa § 220 ods. 2 CSP.
15. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie nezodpovedá vyššie zmieneným zákonným požiadavkám na presvedčivé, zrozumiteľné a úplné odôvodnenie súdneho rozhodnutia, keď nie je z neho zrejmé, či nárok bol zamietnutý z titulu existencie neprijateľnej zmluvnej podmienky, pre neunesenie dôkazného bremena, či z oboch týchto dôvodov, pričom ani vo vzťahu k jednému z vyššie zmienených do úvahy pripadajúcich záverov, súd prvej inštancie neuvádza také skutkové zistenia, ktoré by zodpovedali obsahu spisu, opodstatňovali tento právny záver, a boli tak spôsobilé predmetom odvolacieho prieskumu.
16. V zhode so závermi súdu prvej inštancie odvolací súd konštatuje, že zásadám ochrany práv spotrebiteľa zodpovedá povinnosť súdu preskúmať, či podmienky obsiahnuté v spotrebiteľských zmluvách, za ktorú sa považuje aj zmluva o pripojení v spojení jej Dodatkom, nemajú charakter neprijateľnosti podľa § 53 OZ. V prípade, ak zmluvy takéto neprijateľné podmienky obsahujú, považujú sa dohody o týchto zmluvných povinnostiach spotrebiteľa za neplatné. Ani tento zmienený princíp však nemožno aplikovať na každú vec úplne mechanicky popierajúc zásady zmluvnej voľnosti a rezignujúc na potrebu riadneho zdôvodnenia, prečo je zmluvná podmienka považovaná za neprijateľnú.
17. Podľa § 53 ods. 1, 2 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak
nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
18. Podľa § 53 ods. 4 OZ za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré a) má spotrebiteľ plniť a s ktorými sa nemal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, b) dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa, c) vylučujú alebo obmedzujú zodpovednosť dodávateľa za konanie alebo opomenutie, ktorým sa spotrebiteľovi spôsobila smrť alebo ujma na zdraví, d) vylučujú alebo obmedzujú práva spotrebiteľa pri uplatnení zodpovednosti za vady alebo zodpovednosti za škodu, e) umožňujú dodávateľovi, aby spotrebiteľovi nevydal ním poskytnuté plnenie aj v prípade, ak spotrebiteľ neuzavrie s dodávateľom zmluvu alebo od nej odstúpi, f) umožňujú dodávateľovi odstúpiť od zmluvy bez zmluvného alebo zákonného dôvodu a spotrebiteľovi to neumožňujú, g) oprávňujú dodávateľa, aby bez dôvodov hodných osobitného zreteľa vypovedal zmluvu uzavretú na dobu neurčitú bez primeranej výpovednej lehoty, h) prikazujú spotrebiteľovi, aby splnil všetky záväzky aj vtedy, ak dodávateľ nesplnil záväzky, ktoré vznikli, i) umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve, j) určujú, že cena tovaru alebo služieb bude určená v čase ich splnenia, alebo dodávateľa oprávňujú na zvýšenie ceny tovaru alebo služieb bez toho, aby spotrebiteľ mal právo odstúpiť od zmluvy, ak cena dohodnutá v čase uzavretia zmluvy je podstatne prekročená v čase splnenia, k) požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku, l) obmedzujú prístup k dôkazom alebo ukladajú spotrebiteľovi povinnosti niesť dôkazné bremeno, ktoré by podľa práva, ktorým sa riadi zmluvný vzťah, mala niesť iná zmluvná strana, m) v prípade čiastočného alebo úplného nesplnenia záväzku zo strany dodávateľa neprimerane obmedzujú alebo vylučujú možnosť spotrebiteľa domáhať sa svojich práv voči dodávateľovi vrátane práva spotrebiteľa započítať pohľadávku voči dodávateľovi, n) spôsobujú, že platnosť zmluvy uzatvorenej na dobu určitú sa po uplynutí obdobia, na ktorú bola zmluva uzavretá, predĺži, pričom spotrebiteľovi priznávajú neprimerane krátke obdobie na prejavenie súhlasu s predĺžením platnosti zmluvy, o) oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi, p) obmedzujú zodpovednosť dodávateľa, ak bola zmluva uzavretá sprostredkovateľom, alebo vyžadujú uzavretie zmluvy prostredníctvom sprostredkovateľa v osobitnej forme, r) umožňujú, aby bol spor medzi stranami riešený v rozhodcovskom konaní bez splnenia podmienok ustanovených osobitným zákonom, s) požadujú, aby spotrebiteľ poskytol zabezpečenie splnenia svojho záväzku v hodnote neprimerane vyššej, ako je výška jeho záväzku vyplývajúca zo spotrebiteľskej zmluvy v čase uzavretia dohody o zabezpečení splnenia záväzku spotrebiteľa, t) požadujú od spotrebiteľa plnenie za službu, ktorej poskytnutie dodávateľom v prevažnej miere nesleduje záujmy spotrebiteľa, u) požadujú od spotrebiteľa, aby bol neprimerane dlho viazaný zmluvou aj keď pri uzavieraní zmluvy bolo zrejmé, že predmet zmluvy možno dosiahnuť v podstatne kratšom čase, v) požadujú od spotrebiteľa uhradenie plnení, o ktorých spotrebiteľ nebol pred uzavretím zmluvy preukázateľne informovaný, ktorých úhrada nebola upravená v zmluve alebo za ktoré spotrebiteľ nedostáva dohodnuté protiplnenie.
19. Ustanovenie § 53 ods. 1, 2, OZ vymedzuje kvalifikačné kritériá, za ktorých sa zmluvná podmienka v spotrebiteľskej zmluve nepovažuje za individuálne dohodnutú. Na prijatie záveru, že súčasne ide aj o podmienku neprijateľnú, zákonná úprava predstavujúcu implementáciu právnych noriem komunitárneho práva na ochranu spotrebiteľa vyžaduje, aby táto individuálne nedohodnutá zmluvná podmienka vyvolávala hrubú nerovnováhu v postavení spotrebiteľa a dodávateľa, a to v neprospech spotrebiteľa. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ demonštratívne uvádza, aký obsah zmluvnej úpravy práv a povinností možno považovať za stav hrubej nerovnováhy v neprospech spotrebiteľa.
20. Zmluvná pokuta je upravená v Dodatku k zmluve o pripojení v článku 2, bode 2.5. vo väzbe na poskytnutú zľavu z kúpnej ceny mobilného telefónu, za čo sa žalovaný ako spotrebiteľ zaviazal užívať služby poskytované žalobcom po dohodnutý čas. Vzhľadom na uvedené vzniká spotrebiteľovi povinnosť zaplatiť počas dohodnutej doby viazanosti zmluvnú pokutu v dvoch prípadoch, ak sa omešká so zaplatením peňažnej pohľadávky, alebo ak ukončí zmluvný vzťah pre dohodnutou dobou viazanosti. Povinnosti spotrebiteľa, ktorých porušenie je sankcionované zmluvnou pokutou sú formulované nasledovne : a) povinnosť včas a riadne uhradiť cenu za službu alebo iný peňažný záväzok voči podniku alebo inú platbu, ktorú je povinný platiť podniku aj v prípade, ak sa nejedná o záväzok, ktorý má voči podniku, ale ktorý je povinný uhradiť prostredníctvom podniku a b) povinnosť zotrvať v zmluvnom vzťahu a po celú dobu viazanosti užívať bez prerušenia služby mu poskytované alebo povinnosť nedoručiť výpoveď, odstúpenie od zmluvy alebo iný úkon, ktorého účelom je ukončenie platnosti zmluvy pred dobou viazanosti s výnimkou odstúpenia od zmluvy z dôvodov upravených zákonom č. 351/2011 Z.z. alebo zo zákonných dôvodov daných pre odstúpenie.
21. Výška zmluvnej pokuty je upravená tak, že zodpovedá v maximálnej hodnote sume rovnajúcej sa rozdielu medzi zľavnenou kúpnou cenou, za ktorú bol mobilný telefón žalovanému ako spotrebiteľovi predaný a jeho skutočnou trhovou hodnotou, pričom táto suma zmluvnej pokuty sa znižuje v závislosti od toho, koľko celých mesiacov uplynulo od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti. Výška zmluvnej pokuty sa potom mala vypočítať tak, že rozdiel medzi počtom mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti a počtom celých mesiacov, ktorý uplynul od uzavretia Dodatku do okamihu porušenia zmluvnej povinnosti sa vynásobil číslom, ktoré má v čitateli maximálnu výšku zmluvnej pokuty a v menovateli číslo rovnajúce sa počtu celých mesiacov, na ktorý bola stanovená doba viazanosti. Výsledná suma sa zaokrúhli na celé eurocenty nadol.
22. Súčasne z bodu 2.5. vyplýva, aké záujmy dodávateľa v zmluvnom vzťahu mali byť zmluvnou pokutou zabezpečované, keď dôvodom dohody o zmluvnej pokute bol predaj mobilného telefónu so zľavou zo spotrebiteľskej ceny, za čo sa žalovaný zaviazal užívať služby poskytnuté mu žalobcom po stanovený čas. Pre tento prípad bol žalovaný uzrozumený s tým, že v prípade predčasného ukončenia záväzkového vzťahu môže dôjsť k vzniku škody na strane žalobcu ako dodávateľa.
23. Podľa § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.
24. Ak súd prvej inštancie konštatoval, že ustanovenie o zmluvnej pokute považuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, lebo zmluvná pokuta nebola individuálne dojednaná, jeho názor nezodpovedá zákonnej úprave, a v rozhodnutí absentujú akékoľvek skutkové zistenia vyvodené z predložených dôkazov, ktoré by v súlade s platnou právnou úpravou preukazovali existenciu hrubej nerovnováhy. Aj keď možno súhlasiť so záverom súdu prvej inštancie, že dohoda o zmluvnej pokute nebola individuálne vyjednanou podmienkou, ale išlo o formulárovú dohodu, nemožno opomenúť fakt, že táto bola používanú dodávateľom v obchodných záväzkových vzťahoch so spotrebiteľom iba v tých prípadoch, v ktorých sa spotrebiteľ rozhodol využiť zľavu z mobilného zariadenia zaväzujúc sa na povinnosť zotrvať v záväzkovom vzťahu po stanovený čas. Z odôvodnenia rozhodnutia súdu prvej inštancie ani z listinných dôkazov nemožno vyvodiť, aby podmienkou uzavretia zmluvy o pripojení bolo aj uzavretie Dodatku, pokiaľ spotrebiteľ nemal záujem o kúpu elektronického zariadenia za zníženú kúpnu cenu. Dohodu o zmluvnej pokute nemožno považovať za neprijateľnú zmluvnú podmienku, v prípade, ak je síce výlučne za porušenie povinností sankcionovaný iba spotrebiteľ, ale pokiaľ sankcionovanie povinnosti veriteľa z tohto záväzkového vzťahu neprichádza do úvahy, pretože veriteľ svoj záväzok splnil. Povinnosťou veriteľa bolo poskytnúť žalovanému ako spotrebiteľovi mobilný telefón za zľavnenú kúpnu cenu v prípade, ak sa tento zaviaže zotrvať po dohodnutú dobu v záväzkovom vzťahu so žalobcom. Poskytnutím takéhoto mobilného telefónu veriteľ svoju povinnosť splnil, zatiaľ čo splnenie povinností žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu nebolo možné považovať za splnené, dokiaľ nezodpovedalo dobe zotrvania v záväzkovom vzťahu dohodnutej v dodatku, ktorá povinnosť bola aj zabezpečovaná zmluvnou pokutou. Nemožno preto hovoriť o nerovnovážnom postavení dodávateľa a spotrebiteľa, ak je sankcionovaná povinnosť zo zmluvy len toho z účastníkov, ktorý svoju povinnosť ešte nesplnil, a ktorá má práve vzťah k tej povinnosti dodávateľa, ktorou už splnená bola. Súd prvej inštancie svoj záver nevyargumentoval
vo vzťahu k obsahu práv a povinností žalobcu a žalovaného, ani nepoukázal na konkrétne zmluvné ustanovenia, ktoré podrobil súdnej kontrole prijateľnosti zmluvných podmienok, z ktorých vyvodil existenciu neurčitosti, či výlučnej ochrany záujmov dodávateľa bez toho, aby z toho vznikol prospech aj spotrebiteľovi.
25. Pokiaľ ide o tvrdenia súdu prvej inštancie, že žalobca nepreukázal ako k výške zmluvnej pokuty dospel, k uvedenému odvolací súd dodáva, že na účely vzniku nároku na zmluvnú pokutu žalobca preukázal porušenie povinnosti žalovaného na riadnu a včasnú úhradu ceny služieb počas doby viazanosti. Podľa znenia Dodatku zmluvná pokuta bola dohodnutá vo výške 170 € na obdobie 24 mesiacov, a mala sa znižovať v závislosti od doby, po ktorú žalovaný riadne plnil svoje záväzky. Vychádzajúc z faktúr, z ktorých žalobca uplatnil svoj nárok na zaplatenie ceny služieb, žalovaný prestal plniť svoje povinnosti na riadnu a včasnú úhradu ceny služieb rok po uzatvorení Dodatku k zmluve o pripojení. V konaní týkajúcom sa spotrebiteľských zmlúv súd vykonáva dokazovanie aj bez návrhu (§ 295 CSP). Žalovaný nárok nepopieral, súd prvej inštancie neuviedol, čo založilo jeho pochybnosti o správnosti vyčíslenej výšky pokuty. Pokiaľ také pochybnosti vznikli alebo z konania vyplynuli skutočnosti, ktoré odôvodňovali potrebu jej výšku preskúmať, čo však z rozhodnutia súdu nevyplýva, bolo dôvodné požadovať po žalobcovi doplnenie dôkazov. Žalobca je povinný v žalobe tvrdiť a označiť skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci samej (§ 132 CSP). V prípade, ak zo žaloby nevyplýva, kedy malo dôjsť k porušeniu povinnosti a akým spôsobom v konkrétnom prípade bola zmluvná pokuta vyčíslená, tak za situácie, že žalovaný namieta opodstatnenosť vyčíslenej výšky zmluvnej pokuty, znáša žalobca riziko procesného neúspechu v spore, ak zo žaloby a pripojených listín nie je možné jednoznačne správnosť zmluvnej pokuty overiť. Konštatovanie súdu, že žalobca v predžalobnej výzve „pokus o pokonávku“ uvádzal, že sa jedná o „zmluvnú pokutu/náhradu škody“, čo sú dva rozdielne inštitúty, nemá pre posúdenie nároku žalobcu na zmluvnú pokutu žiadny právny význam. Žalobca jednoznačne v konaní svoj nárok uplatnil titulom zmluvnej pokuty, takýto nárok je definovaný aj v zmluvách uzavretých so žalovaným a v kontexte vyjadrení týkajúcich sa škody, odvolací súd upriamuje pozornosť na zmluvné ustanovenia v bode článku 2., bode 2.5 Dodatku k zmluve o pripojení. V uvedených ustanoveniach žalovaný ako dlžník vyhlásil, že si je vedomý, že vstupom do záväzkového vzťahu s určitými výhodami, keď získava zariadenie za zľavnenú kúpnu cenu, musí dodržiavať povinnosti týkajúce sa zotrvania v záväzkovom vzťahu po určitý čas, medzi ktoré povinnosti patrí aj riadne uhrádzanie ceny služieb, pričom ak tieto povinnosti nedodrží, môže vzniknúť žalobcovi škoda. Uvedené ustanovenie predstavuje informovanie spotrebiteľa o možných následkoch jeho konania, i okolnostiach ktoré mali vplyv na spôsob stanovenia výšky zmluvnej pokuty. Tiež v kontexte uvedeného nemožno z formulácie predžalobnej výzvy vyvodiť žiadny zákonný dôvod pre zamietnutie nároku na zmluvnú pokutu.
26. Po vrátení veci bude súd prvej inštancie vychádzať zo záveru, že nebráni zásadám ochrany práv spotrebiteľa dohoda o zmluvnej pokute, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť počas doby viazanosti, a ktorá zodpovedá vo svojej maximálnej výške sume zľavy poskytnutej spotrebiteľovi zo skutočnej maloobchodnej ceny elektronického zariadenia a znižuje sa v závislosti od času, po ktorý spotrebiteľ riadne plnil záväzky. Po zohľadnení úpravy povinností žalovaného ako spotrebiteľa, na porušenie ktorých sa viaže vznik nároku žalobcu na zmluvnú pokutu v Dodatku k zmluve o pripojení v článku 2, v bode 2.5 súd prvej inštancie vyvodí záver o platnosti či neplatnosti tých dojednaní, z ktorých si žalobca uplatňuje nárok, a to buď so zreteľom na všeobecné podmienky platnosti právnych úkonov alebo z pohľadu existencie neprijateľných podmienok. Neplatnosť (neprijateľnosť) dohody o zmluvnej pokute odôvodní s odkazom na konkrétny text ustanovení, ktoré budú predmetom jeho právneho posúdenia z ktorých vyvodí skutkové zistenia tak, aby bolo zrejmé v čom spočíva zjavná nerovnováha v právach a povinnostiach spotrebiteľa a dodávateľa zakladajúca neprijateľnosť zmluvnej podmienky. Vezme pritom do úvahy fakt, že len absencia individuálneho dojednanie zmluvnej podmienky nemá podľa zákonnej úpravy za následok neprijateľnosť tejto zmluvnej podmienky. Ak dospeje k záveru o platnej dohode strán sporu o zmluvnej pokute, túto prizná vo výške, ktorú bude považovať za nespornú, alebo ktorá bude preukázaná obsahom listinných dôkazov.
27. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách celého konania vrátane trov odvolacieho konania v zhode s ust. § 396 ods. 1 CSP a § 262 CSP. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že výrok rozsudku v jeho písomnom vyhotovení sa musí zhodovať s výrokom rozsudku tak, ako bol vyhlásený na pojednávaní. V danom prípade súd prvej inštancie na pojednávaní vyhlásil rozsudok, ktorým priznal žalobcovi nárok na náhradu trov v rozsahu 53 % proti žalovanému, avšak v písomnom vyhotovení rozsudku vo výroku uviedol, že žiadna zo strán právo na náhradu trov konania
nemá. V prípade akýchkoľvek zrejmých nesprávností pri písomnom vyhotovení súdneho rozhodnutia, súd aj bez návrhu postupuje podľa ustanovení o oprave chýb v písaní a počítaní a oprave iných zrejmých nesprávností (§ 224 CSP).
12. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1,2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).