Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13C/38/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu: Silverside, a.s., so sídlom Plynárenská 7/B, 821 09 Bratislava-mestská časť Ružinov, IČO: 50 052 560, zast. AK Herceg, s.r.o., so sídlom Košická 56, 821 08 Bratislava, IČO: 35 890 240, voči žalovaným: 1/ X. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. Q. XX, XXX XX U., t.č. M. a M. X., K. nám. F., priečinok XX, XXX XX X., 2/ K. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXXX/XXX, XXX XX J. R. K., 3/ C. D., nar. XX.XX.XXXX, XXX XX A. C. XX, o zaplatenie 27.381,39 Eur s prísl.

rozhodol:

Súd návrh na prerušenie konania zamieta.

Žalovaný v rade 1/, 2/ a 3/ sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 11.627,84 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 5.813,20 Eur od 08.01.2012 do zaplatenia a zo sumy 5.814,64 Eur od 08.01.2012 až do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku s tým, že plnením jedného z nich zaniká v rozsahu takého plnenia povinnosť na plnenie ostatných.

Súd žalobu vo zvyšnej časti zamieta.

Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Štátu Slovenskej republiky sa priznáva nárok na náhradu nákladov vzniknutých v rámci vykonaného dokazovania voči žalobcovi v rozsahu 50% a voči žalovanému v rade 1/, 2/ a 3/ v rozsahu 50% s tým, že o výške náhrady nákladov súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

1. Pôvodne označený žalobca sa žalobou zo dňa 15.02.2012 doručenou súdu dňa 20.02.2012, domáhal voči žalovaným 1/ - 3/ zaplatenia sumy 27.381,39 Eur s úrokmi z omeškania. Svoj nárok odôvodnil tým, že pôvodne označený žalobca Slovenská sporiteľňa, a.s. uzavrel so žalovaným 1/ a 2/ dňa 16.03.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovanému 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur a dňa 20.10.2006 Zmluvu o úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej bol žalovaným 1/ a 2/ poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 Eur. Žalovaný 3/ bol ručiteľom v oboch zmluvných vzťahoch. Žalovaní nesplatili úver riadne a včas, preto došlo k mimoriadnej splatnosti úveru.

2. V priebehu konania došlo k postúpeniu predmetnej pohľadávky na súčasného žalobcu, ktorého vstup do konania na strane žalobcu súd pripustil.

3. Žalovaní namietali aktívnu legitimáciu žalobu, nakoľko mali za to, že nemohlo dôjsť k platnému postúpeniu pohľadávky voči žalovaným.

4. Podľa § 53 ods.4 písm. b) Občianskeho zákonníka za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré dovoľujú dodávateľovi previesť práva a povinnosti zo zmluvy na iného dodávateľa bez súhlasu spotrebiteľa, ak by prevodom došlo k zhoršeniu vymožiteľnosti alebo zabezpečenia pohľadávky spotrebiteľa.

5. Súd skúma ex offo vecnú legitimáciu. V danom prípade pôvodne označený žaloba uzavrel so žalovanými zmluvy o úvere a následne pohľadávku voči nim postúpil na žalobcu. Súd posúdil, že postúpenie nie je vylúčené, ani dojednanie o možnosti postúpenia súd neposúdil za neprijateľnú podmienku s poukazom na § 53 ods.4 písm. b) Občianskeho zákonníka, nakoľko nezistil žiadny dôvod pre také vyslovenie, či posúdenie, keďže nie sú dané dôvody. Zároveň súd poukazuje na to, že v zmysle ustálenej súdnej praxe neskúma platnosť zmluvy o postúpení v konaní, v ktorom zmluva o postúpení nie je predmetom konania a jednak subjekt, ktorý postúpil pohľadávku, nie je stranou tohto konania, teda nemožno posudzovať platnosť postúpenia bez účasti zmluvných strán. S poukazom na uvedené skutočnosti súd posúdil, že je daná vecná legitimácia strán konania, nakoľko právny predchodca žalobcu nadobudol pohľadávku na základe postúpenia, v dôsledku čoho sa stal veriteľom a žalovaní sú dlžníkmi, pričom žalovaný 3/ je ručiteľom daných zmlúv na základe dohody o ručení.

6. Žalobca v priebehu konania svojimi viacerými dispozitívnymi úkonmi zobral žalobu v časti späť, v dôsledku čoho súd konanie v daných častiach zastavil a konečným predmetom konania tak zostala suma 12.172,45 Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 12.172,45 Eur od 25.11.2011 do zaplatenia a náhradu trov konania. (l.č. 496, 501) V rozhodnutiach, ktorými súd konanie zastavil, bolo rozhodnuté, že o trovách súd rozhodne v konečnom rozhodnutí. Pokiaľ žalovaní navrhovali, aby súd žalobu odmietol, nakoľko žalobca nedoplnil rozhodujúce skutočnosti, súd posúdil, že uvedené nie je prekážkou pre pokračovanie v konaní a nie je dôvod pre odmietnutie žaloby, ale bolo vecou žalobcu v priebehu konania sa s danou skutočnosťou vysporiadať, keďže skutkové okolnosti boli uvedené a taktiež boli predložené listinné dôkazy. Žalobca totiž jasne vymedzil, čo je predmetom konania a z akého dôvodu.

7. Žalovaný v rade 1/ v priebehu konania viackrát podával procesné návrhy, o ktorých súd v priebehu konania rozhodoval. Následne žalovaný v rade 1/ na pojednávaní konanom dňa 07.06.2018 uviedol, že trvá na návrhu na prerušenie konania v zmysle § 162 CSP, a to dovtedy, kým ESD poskytne výklad klauzuly podľa ods. 1, písm. p) prílohy Smernice Rady 93/13 EHS, nakoľko ide o nezhodu medzi anglickým, francúzskym a nemeckým znením so slovenským, pričom on si dal preložiť dané znenie a zistil nezhodu. S návrhom súhlasili aj žalovaný 2/ a 3/. Žalobca sa k návrhu na prerušenie konania nevyjadril.

8. Podľa § 162 ods.1 a 3 (1) Súd konanie preruší, ak a) rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť, b) pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania, c) podal návrh na začatie prejudiciálneho konania pred Súdnym dvorom Európskej únie podľa medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná; uznesenie o návrhu na začatie prejudiciálneho konania súd bezodkladne doručí ministerstvu spravodlivosti. (3) O zamietnutí návrhu na prerušenie konania súd rozhodne spolu s rozhodnutím vo veci samej.

9. Súd po posúdení všetkých skutočností daný návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol, nakoľko nezistil žiadny relevantný dôvod na prerušenie konania. Žalovaní nepreukázali podanie žiadneho podnetu na ESD, ako ani preklad uvedenej klauzuly danej smernice, z ktorého by vyplývala tvrdená nezhoda so znením v iných jazykoch, pričom ani špecifikácia nezhody nebola uvedená. Súd teda posúdil, že nie je dôvod na prerušenie konania, preto daný návrh na prerušenie konania zamietol, pričom nezistil ani dôvody na podnet na ESD.

10. Po vykonaní všetkých procesných úkonoch súd nariadil pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a zistil nasledovný skutkový stav:

11. Súd zistil, že pôvodne označený žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 16.03.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX /ďalej aj ako 1.úver/, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur ako spotrebný bezúčelový úver s premenlivou úrokovou sadzbou, 10% ročne v deň uzavretia zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:

- výška úveru 350.000,- Sk/11.617,87 Eur

- mesačná splátka 4.734,- Sk

- počet splátok 119

- ročná úroková sadzba premenlivá, 10% ročne v deň uzavretia zmluvy

- RPMN 5,00

- Termín splatnosti splátok - mesačne k 20.dňu, prvá splátka 20.04.2006

- Poplatok za poskytnutie úveru - 7.000,- Sk

- Poplatok za správu úveru 50,- Sk mesačne

- Lehota splatnosti - 20.02.2016 Zároveň v zmluve dlžník prehlásil, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami.

12. Dňa 16.03.2006 bola uzavretá Dohoda o ručení, ktorej veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a ručiteľ žalovaný 3/, ktorý sa zaviazal k Zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške 350.000,- Sk ako ručiteľ. (l.č. 33 obsahu spisu)

13. Súd následne zistil, že pôvodne označený žalobca ako veriteľ a žalovaný v rade 1/ a 2/ ako dlžníci uzavreli dňa 20.10.2006 Zmluvu o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX /ďalej aj ako 2.úver/, na základe ktorej bol poskytnutý úver vo výške 300.000,- Sk/9.958,18 Eur ako spotrebný bezúčelový úver s premenlivou úrokovou sadzbou, 12% ročne v deň uzavretia zmluvy. Zo zmluvy je zrejmé, že bol poskytnutý bezúčelový úver za podmienok:

- výška úveru 300.000,- Sk/9.958,18 Eur

- mesačná splátka 4.396,- Sk

- počet splátok 119

- ročná úroková sadzba premenlivá, 12% ročne v deň uzavretia zmluvy

- RPMN 13,84%

- Termín splatnosti splátok - mesačne k 20.dňu, prvá splátka 20.11.2006

- Poplatok za poskytnutie úveru - 6.000,- Sk

- Poplatok za správu úveru 60,- Sk mesačne

- Lehota splatnosti - 20.09.2016 Zároveň v zmluve dlžník prehlásil, že sa oboznámil s VOP a Úverovými podmienkami.

14. Dňa 20.10.2006 bola uzavretá Dohoda o ručení, ktorej veriteľom bola Slovenská sporiteľňa, a.s. a ručiteľ žalovaný 3/, ktorý sa zaviazal k zmluve o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX o poskytnutí úveru vo výške 300.000,- Sk ako ručiteľ. (l.č. 35 obsahu spisu)

15. Podľa § 261 ods.3 písm.d) Obchodného zákonníka touto časťou zákona sa spravujú bez ohľadu na povahu účastníkov záväzkové vzťahy zo zmluvy o predaji podniku alebo jeho častí (§ 476), zmluvy o úvere (§ 497), zmluvy o kontrolnej činnosti (§ 591), zasielateľskej zmluvy (§ 601), zmluvy o prevádzke dopravného prostriedku (§ 638), zmluvy o tichom spoločenstve (§ 673), zmluvy o otvorení akreditívu (§ 682), zmluvy o inkase (§ 692), zmluvy o bankovom uložení veci (§ 700), zmluvy o bežnom účte (§ 708) a zmluvy o vkladovom účte (§ 716).

16. Podľa § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky. 17. Podľa § 303 Obchodného zákonníka kto veriteľovi písomne vyhlási, že ho uspokojí, ak dlžník voči nemu nesplnil určitý záväzok, stáva sa dlžníkovým ručiteľom

18. Podľa § 306 ods.1 veta prvá Obchodného zákonníka veriteľ je oprávnený domáhať sa splnenia záväzku od ručiteľa len v prípade, že dlžník nesplnil svoj splatný záväzok v primeranej dobe po tom, čo ho na to veriteľ písomne vyzval.

19. Podľa § 308 Obchodného zákonníka ručiteľ, ktorý splní záväzok, za ktorý ručí, nadobúda voči dlžníkovi práva veriteľa a je oprávnený požadovať všetky doklady a pomôcky, ktoré má veriteľ a ktoré sú potrebné na uplatnenie nároku voči dlžníkovi.

20. Súd poukazuje na to, že vzhľadom na právnu úpravu v čase uzavretia predmetnej zmluvy na tento typ zmluvy sa síce nevzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka (§ 52 a nasl.), ale je nutné aplikovať smernicu č. 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách. V súvislosti s implementáciou smernice č. 93/13/EHS treba dôsledne odlišovať problematiku a inštitút ochrany spotrebiteľa, ktorý sa vzťahuje na akýkoľvek zmluvný vzťah, ktorý sa uzavrie medzi spotrebiteľom a dodávateľom, od osobitného druhu spotrebiteľskej zmluvy. V každom prípade uzavierania zmlúv treba chrániť spotrebiteľa, ktorého ochranu zabezpečuje jednak úprava spotrebiteľskej zmluvy a jednak aj ostatná práva úprava obsiahnutá v Občianskom zákonníku a v ďalších zákonoch. Ochrana spotrebiteľa sa vzťahuje na všetkých spotrebiteľov, bez ohľadu na to, či uzavreli spotrebiteľskú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka alebo iného predpisu.

- Aj keď bolo zmluvnými stranami dohodnuté, že ich vzťahy sa budú riadiť Obchodným zákonníkom, tak takéto dojednanie nemôže vylúčiť, ani zmenšiť práva vyplývajúce pre spotrebiteľa z právnej úpravy upravujúcej jeho postavenie v iných všeobecne záväzných právnych úpravách v práve Spoločenstva. Preto nebude použiteľné žiadne ustanovenie obchodného zákonníka, ktoré by zhoršovalo postavenie spotrebiteľa.

21. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 22. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

23. Súd posúdil, že boli uzavreté zmluvy o úvere, pričom ide o spotrebiteľské zmluvy.

24. Podľa § 25 ods.1 zák.č. 129/2010 Z.z. právne vzťahy, ktoré vznikli pred 11. júnom 2010 na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, sa spravujú podľa doterajších predpisov, ak tento zákon v odseku 2 neustanovuje inak. Vzhľadom k tomu, že zmluva -1.úver bola uzavretá dňa 16.03.2006 a 2.úver dňa 20.10.2006, teda pred účinnosťou tohto zákona, zmluvný vzťah medzi stranami konania sa spravuje zákonom č. 258/2001 Z.z.

25. Podľa § 4 ods.1 zák.č. 258/2001 Z.z. zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná, pričom spotrebiteľ dostane jedno vyhotovenie zmluvy o spotrebiteľskom úvere.

26. Ustanovenie § 4 ods.2 zák.č. 258/2001 Z.z. vymenúva náležitosti zmluvy.

27. Podľa § 4 ods.3 zák.č. 258/2001 Z.z. pri nesplnení podmienok podľa odseku 2 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo dodaný tovar, alebo poskytnutá služba.

28. Podľa § 879j Občianskeho zákonníka ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 01.januárom 2008, vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 01.januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

29. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v platnom znení spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Podľa § 52 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.

30. Podľa § 53 ods.1 Občianskeho zákonníka v znení do 31.12.2007 spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka").

31. Podľa § 52 ods.2 Občianskeho zákonníka v platnom znení ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné.

32. Súd má za to, že medzi stranami došlo k uzavretiu platnej zmluvy o úvere zo dňa 16.03.2006 a zo dňa 20.10.2006, ktoré sa spravujú ustanoveniami § 497 Obchodného zákonníka v spojení so zák.č. 258/2001 Z.z. a s Občianskym zákonníkom, keďže dané zmluvy sú spotrebiteľské.

33. V prílohe Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2009/22/ES z 23. apríla 2009 o súdnych príkazoch na ochranu spotrebiteľských záujmov možno s prehľadom poznať rozsah spotrebiteľských vzťahov, ktorým sa v Európskej únii venuje osobitná pozornosť. Ide o 13 smerníc: 1. Smernica Rady 85/577/EHS z 20. decembra 1985 na ochranu spotrebiteľa pri zmluvách uzatváraných mimo prevádzkových priestorov (Ú. v. ES L 372, 31.12.1985, s. 31). 2. Smernica Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii zákonov, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov, ktoré sa týkajú spotrebiteľského úveru (Ú. v. ES L 42, 12.2.1987, s. 48) [2]. 3. Smernica Rady 89/552/EHS z 3. októbra 1989 o koordinácii určitých ustanovení zákonov, iných právnych predpisov alebo správnych opatrení v členských štátoch týkajúcich sa vykonávania činností televízneho vysielania: článok 10 až 21 (Ú. v. ES L 298, 17.10.1989, s. 23). 4. Smernica Rady 90/314/EHS z 13. júna 1990 o balíku cestovných, dovolenkových a výletných služieb (Ú. v. ES L 158, 23.6.1990, s. 59). 5. Smernica Rady 93/13/EHS z 5.apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Ú. v. ES L 95, 21.4.1993, s. 29). 6. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES z 20. mája 1997 o ochrane spotrebiteľa vzhľadom na zmluvy na diaľku (Ú. v. ES L 144, 4.6.1997, s. 19). 7. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 1999/44/ES z 25.mája 1999 o určitých aspektoch predaja spotrebného tovaru a záruk na spotrebný tovar (Ú. v. ES L 171, 7.7.1999, s. 12). 8. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2000/31/ES z 8.júna 2000 o určitých právnych aspektoch služieb informačnej spoločnosti na vnútornom trhu, najmä o elektronickom obchode (smernica o elektronickom obchode) (Ú. v. ES L 178, 17.7.2000, s. 1). 9. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2001/83/ES zo 6. novembra 2001, ktorou sa ustanovuje Kódex Spoločenstva pre lieky na ľudskú spotrebu: články 86 až 100 (Ú.v. ES L 311, 28.11.2001, s. 67). 10. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2002/65/ES z 23. septembra 2002 o poskytovaní finančných služieb spotrebiteľom na diaľku (Ú.v. ES L 271, 9.10.2002, s. 16). 11. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 149, 11.6.2005, s. 22). 12. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2006/123/ES z 12. decembra 2006 o službách na vnútornom trhu (Ú.v. EÚ L 376, 27.12.2006, s. 36). 13. Smernica Európskeho parlamentu a Rady 2008/122/ES zo 14. januára 2009 o ochrane spotrebiteľov, pokiaľ ide o určité aspekty zmlúv o časovo vymedzenom užívaní ubytovacích zariadení, o dlhodobom dovolenkovom produkte, o ďalšom predaji a o výmene (Ú.v. EÚ L 33, 3.2.2009, s. 10).

34. Ani zďaleka vysoký stupeň ochrany spotrebiteľa (Hlava III článok 98 Charty základných práv Európskej únie) nekončí pri spotrebiteľských úveroch. Pomerne široká ochrana spotrebiteľom je garantovaná smernicou Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých praktikách v spotrebiteľských zmluvách, ktoré sa spotrebiteľom predkladajú tak, že sú predformulované a spotrebiteľ spravidla ich obsah nemení. Ak spotrebiteľ pri takejto zmluve neprijíma službu alebo nekupuje tovar na obchodnú činnosť alebo iné podnikanie, prináleží mu ochrana touto smernicou a nemusí ísť pritom o spotrebiteľský úver. Inými slovami povedané, ochrana spotrebiteľa pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami z úradnej moci súdu sa týka rozmanitých zmluvných vzťahov vrátane úverov, ktoré nemožno zaradiť do kategórie spotrebiteľských úverov.

35. Podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka, za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Podľa § 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané. Podľa § 53 ods. 4 písm. k) Občianskeho zákonníka, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby zaplatil neprimerane vysokú sumu ako sankciu spojenú s nesplnením jeho záväzku. Podľa § 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.

36. Zákonom č. 150/2004 Z. z., ktorým sa novelizoval Občiansky zákonník, bola prebratá smernica Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (Úradný vestník Európskych spoločenstiev L 095, 21/4/1993, str. 29-34). Túto smernicu je nevyhnutné podľa názoru súdu využívať ako interpretačné pravidlo k ustanoveniam právneho poriadku, upravujúcich režim spotrebiteľských zmlúv. Toto stanovisko je podporené aj rozsudkom Európskeho súdneho dvora z 27.06.2000 v spojených prípadoch C-240/98, C-241/98, C-242/98, C-243/98 a C-244/98, Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero und Salvat Editores SA proti José M. Sánchez Alcón Prades, José Luis Copano Badillo, Mohammed Berroane a Emilio Vinas Feliú, v ktorom sa konštatuje, že účinná ochrana spotrebiteľa sa môže dosiahnuť, len ak národný súd prehlási, že má právomoc zhodnotiť neprimerané podmienky z úradnej povinnosti. Právomoc súdu stanoviť z úradnej povinnosti, či je podmienka nečestná, znamená vytvoriť vhodné prostriedky. Znamená to dosiahnuť výsledok sledovaný čl. 6 Smernice, konkrétne chrániť spotrebiteľa pred záväzkom voči nečestnej podmienke a dosiahnuť zámer čl. 7 Smernice. Tieto opatrenia môžu pôsobiť ako odstrašujúci prostriedok a predchádzať nečestným zmluvným podmienkam. 37. Podľa ust. čl. 3 ods. 1 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, zmluvná podmienka, ktorá nebola individuálne dohodnutá sa považuje za nekalú, ak napriek požiadavke dôvery spôsobí značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán vzniknutých na základe zmluvy, ku škode spotrebiteľa. 38. Podľa ust. čl. 3 ods. 2 Smernice Rady č. 93/13/EHS z 5. apríla 1993, podmienka sa nepovažuje za individuálne dohodnutú, ak bola navrhnutá vopred a spotrebiteľ preto nebol schopný ovplyvniť podstatu podmienky, najmä v súvislosti s predbežne formulovanou štandardnou zmluvou. Skutočnosť, že určité aspekty podmienky alebo jedna konkrétna podmienka boli individuálne dohodnuté, nevylučuje uplatňovanie tohto článku na zvyšok zmluvy, ak celkové hodnotenie zmluvy naznačuje, že aj napriek tomu ide o predbežne formulovanú štandardnú zmluvu. Keď predajca alebo dodávateľ vznesie námietku, že štandardná podmienka bola individuálne dohodnutá , musí o tom podať dôkaz.

39. V zmysle rozsudku Súdneho dvora (ES) vo veci C-240/98 zo dňa 27.06.2000 Océano Grupo Editorial SA proti Roció Murciano Quintero, cieľ Článku 6 Smernice (93/13/ES), ktorý od členských štátov vyžaduje stanoviť, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa zaväzujúce, by sa nedosiahol, keby bol spotrebiteľ sám povinný vystúpiť proti nekalej povahe takých podmienok.

40. Zákon č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1964 Zb. v znení neskorších predpisov, zakotvil s účinnosťou od 01.04.2004, t.j. pred uzatvorením sporných zmlúv, do slovenského právneho poriadku inštitút spotrebiteľských zmlúv. Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným. Spotrebiteľské zmluvy možno nazvať aj zmluvami adhéznymi, ktoré o určitom rovnakom predmete plnenia štandardne a opakovane uzatvárajú dodávateľa s veľkým počtom zákazníkov /spotrebitelia/ s tým, že dodávateľ ako navrhovateľ zmluvy vopred v návrhu stanovuje obsah týchto zmlúv a stanovuje aj podmienky ich realizácie. Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie, resp. odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva.

41. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto novej kogentnej právnej úpravy je teda snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.

42. K základným princípom spotrebiteľských zmlúv je, že nesmú obsahovať neprijateľnú podmienku, a teda ustanovenie, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, a to pod sankciou absolútnej neplatnosti takejto podmienky. Značnú nerovnováhu možno vysvetľovať ako právne postavenie spotrebiteľa, ktoré mu nedovoľuje alebo značne obmedzuje uplatňovanie nárokov, prostredníctvom ktorých sa domáha riadneho plnenia zo zmluvy, nápravy už prijatého plnenia alebo ktoré sa týkali možnosti odstúpenia od zmluvy. Neplatnosť takejto podmienky nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy, pokiaľ túto podmienku možno oddeliť od ostatných náležitostí zmluvy.

43. Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenia spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ.

44. Vzhľadom na to, že zmluva bola uzavretá dňa 16.03.2006 a 20.10.2006, nie je možné aplikovať ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v platnom znení. Súd však dáva do pozornosti nález Ústavného súdu ČR zo dňa 15.06.2009, I. ÚS 342/09, podľa ktorého i v prípade „de facto“ spotrebiteľských vzťahov vzniknutých pred nadobudnutím účinnosti zákona, ktorým bol režim spotrebiteľských zmlúv do nášho právneho poriadku transformovaný, je treba cestou výkladu podústavného práva dosiahnuť, zabezpečiť právnu ochranu i v týchto prípadoch, nakoľko materiálne nahliadanie pozície kontrahenta uzatvárajúceho zmluvu pred nadobudnutím účinnosti zákona sa nijako nelíšila od spotrebiteľa uzatvárajúceho zmluvu už v režime spotrebiteľských zmlúv. To znamená, že práva dodávateľa vzniknuté na základe zmluvných podmienok, ktoré by mali podľa neskoršej právnej úpravy povahu tzv. neprijateľných, resp. neprimeraných podmienok a ktoré by tak boli s poukazom na § 53 ods.5 Občianskeho zákonníka v platnom znení ex lege neplatné, nemôžu v zmysle § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka a § 265 Obchodného zákonníka požívať právnu ochranu. V tejto súvislosti súd zároveň dopĺňa, že v danom náleze je taktiež uvedené, že východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát, podľa ktorého spotrebiteľ sa ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii,... Pre takéto vzťahy je charakteristické, že podnet k zmluvnému rokovaniu pochádza spravidla od dodávateľa, pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa, v prípade predaja na obchodných prezentáciách je u neho navyše vyvolaný pocit vďačnosti za poskytnuté sprievodné služby spojené s prezentáciou.

45. Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.

46. Z uvedeného vyplýva, že hoci nie je možné aplikovať znenie § 52 Občianskeho zákonníka v platnom znení, je nutné poskytnúť ochranu a podmienky, ktoré by bolo možné považovať za neprijateľné, je nutné posúdiť za rozpor s dobrými mravmi.

47. Podľa § 1a vyhl.č. 87/1995 Zb. ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným

úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.

48. Žalovaní namietali platnosť zmlúv, ako aj výšku RPMN, neprimerané zmluvné podmienky, ako je voľba Obchodného zákonníka, poplatky za upomienky a ich výška, banka je oprávnená kedykoľvek meniť sadzobník, poplatok za správu úveru, poplatok za poskytnutie úveru, jednostranne meniť typ a výšku úrokovej sadzby, jednostranne meniť výšku premenlivej úrokovej sadzby, povinnosť platiť úroky z omeškania z úrokov a poplatkov, základ kalendárneho roka 360 dní, hoci podľa zák.č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch sa pri výpočte RPMN považuje 365/366 dní, postup započítania úhrad zo strany žalovaných, ale klient banky nie je oprávnený započítať ktorúkoľvek pohľadávku. K tomu poukázali na rozh. NS SR 1MCdo1/2009. Zároveň vzniesli námietku premlčania na vydanie bezdôvodného obohatenia. Zároveň žalovaný 1/ predložil súdu výpočet RPMN pre dané úvery, v zmysle ktorých by mali zaplatiť celkovú sumu z 1.úveru (11.617,87 Eur, sumu 18.932,02 Eur a pri 2.úvere (9.958,18 Eur) sumu 17.563,64 Eur.

49. Žalovaní navrhovali viaceré znalecké dokazovania, v dôsledku čoho súd nariadil znalecké dokazovanie, avšak žalovaný 1/ namietal znalecký posudok a trval na ďalšom dokazovaní. Súd ďalšie dokazovanie už nevykonal, nakoľko nepovažoval to za efektívne a hospodárne vzhľadom na právne posúdenie veci s poukazom na vyslovený záver súdu vo výrokovej časti rozhodnutia.

50. Žalovaní zároveň potvrdili, že žalobcovi splatili 1. úver č. XXXXXXXXXX vo výške 5.804,67 Eur a 2. úver č. XXXXXXXXXX vo výške 4.143,54 Eur. Uviedli, že pokiaľ súd žalobu nezamietne, žalobca má nárok len na zaplatenie zvyšnej dlžnej sumy z poskytnutých úverov, t.j. z 1.úveru 5.813,20 Eur (11.617,87 Eur - 5.804,67 Eur) a z 2.úveru sumu 5.814,64 Eur (9.958,18 Eur - 4.143,54 Eur)

51. Uvedené žalobca nerozporoval, nenamietal, v konaní následne bol nečinný. Žalobca po čiastočnom späťvzatí požadoval zaplatenie sumy 12.172,45 Eur, pričom danú sumu nešpecifikoval tak, aby bolo zrejmé, aká suma zodpovedá pre 1.úver a aká suma zodpovedá pre 2.úver. Nepredložil výpočet žalovanej istiny, avšak žalovaný 1/ vo svojom písomnom podaní riadne uviedol, v akom rozsahu bol ktorý úver splatený, teda v akej výške žalovaní uhradili úvery, čo nebolo namietané žiadnou stranou konania. Súd toto považoval za dostatočné a nesporné medzi stranami, a to s poukazom na § 151 CSP, pričom podporne vychádzal aj z predložených listín, ktoré preukazujú splácanie úveru žalovanými.

52. Podľa § 150 ods.1 strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

53. Podľa § 151

(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú sa nesporné. (2) Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú kej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

54. S poukazom na citované zákonné ustanovenia súd posúdil za nesporné tvrdenie ohľadom výšky splatenia 1.a 2.úveru žalovanými, čo vyplýva aj z predložených listín.

55. Čo sa týka vznesenej námietky premlčania žalovanými, súd skonštatoval, že je nepochybné, že obidva úvery boli poskytnuté v roku 2006, pričom splatnosť bola stanovená na rok 2016. Žaloba bola podaná dňa 20.02.2012.

56. Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

57. Súd posúdil, že námietka premlčania je neopodstatnená, nakoľko žalobca si uplatnil v premlčacej lehote svoj nárok. Súd neposúdil zmluvy ako neplatné. Súd posúdil, že zmluvy boli v čase vtedajšej platnej právnej úpravy platne uzavreté, avšak v čase rozhodnutia bolo nutné skonštatovať, že zmluvy obsahujú neprijateľné podmienky tak, ako ich namietali žalovaní, preto dané podmienky sú neplatné, avšak nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, ani pri 1.úvere, ani pri 2.úvere. Žalovaným 1/ a 2/ boli poskytnutú peňažné prostriedky prostredníctvom úveru na základe 2 zmlúv, avšak dané

zmluvy obsahujú rozsiahle neprijateľné a teda neplatné podmienky, ktoré nemožno akceptovať, a to predovšetkým poplatok za správu úveru, poplatok za poskytnutie úveru, premenlivú úrokovú sadzbu, nesprávny výpočet RPMN (čo žalobca nerozporoval). Z uvedeného dôvodu nemožno poskytnúť ochranu niečomu, čo je v rozpore s dobrými mravmi, či sa jedná o neprijateľné podmienky a teda neplatné. Keďže zmluvy sú vo svojom základe platné podľa posúdenia súdu, súd skonštatoval, že nejde o bezdôvodné obohatenie žalovaných na úkor žalobcu, preto nie je možné posudzovať premlčanie podľa § 107 Občianskeho zákonníka, ale podľa § 101 Občianskeho zákonníka. Žalobca si uplatnil svoj nárok podanou žalobou dňa 20.02.2012 po tom, ako žalovaní neplnili svoje povinnosti a bol dôvod na vyhlásenie mimoriadnej splatnosti.

58. Súd teda skonštatoval, že hoci zmluvy o úvere boli platne uzavreté, obsahujú neplatné ustanovenia týkajúce sa poplatkov, či úrokových sadzieb, RPMN,..., preto súd nepriznal žalobcovi nároky z tých titulov, avšak uvedené nespôsobuje neplatnosť celých zmlúv. Vzhľadom na takéto posúdenie súd skonštatoval, že žalovaní sú povinní zaplatiť žalobcovi sumu z 1.úveru vo výške 5.813,20 Eur, keďže bol poskytnutý vo výške 350.000,- Sk/11.617,87 Eur a splatený bol vo výške 5.804,67 Eur. Čo sa týka 2.úveru, ten bol poskytnutý vo výške 9.958,18 Eur a splatený bol vo výške 4.143,54 Eur, teda dlžná suma je vo výške 5.814,64 Eur, teda spolu 11.627,84 Eur.

59. Uvedené splatenie úveru nebolo medzi stranami sporné, žalobca to taktiež po danom predložení žalovaným 1/ nenamietal, nespochybňoval, preto súd uvedené posúdil bez osobitného dokazovania ako nesporné v zmysle § 150 a § 151 CSP.

60. Z uvedených dôvodov súd neposúdil povinnosť zaplatiť zostatok úverov ako vydanie bezdôvodného obohatenia, ale ako nárok z platných zmlúv, ktorými boli úvery poskytnuté, aj keď s mnohými neplatnými dojednaniami, ktoré však nespôsobujú neplatnosť celých zmlúv. Vzhľadom na všetky skutočnosti - dátum uzavretia zmlúv, splatnosť úverov a podanie žaloby, súd posúdil, že nárok žalobcu nie je premlčaný.

61. Hoci žalobca riadne nešpecifikoval istinu po viacerých späťvzatiach tak, aby bolo zrejmé, v ktorej časti zobral žalobu späť tykajúcu sa 1.úveru a ktorú 2.úveru, nie je možné považovať žalobu za neurčitú, či nezrozumiteľnú. Žalobca zrozumiteľne opísal skutkové skutočnosti, na základe ktorých si uplatnil nárok a keďže žalovaný 1/ predložil výpočet žalovanej istiny (bez poplatkov, bez úrokov - s čím sa súd stotožnil vzhľadom na posúdenie daných dojednaní ako neplatných) a žiadna strana to nenamietala, súd bez osobitného dokazovania posúdil uvedené za nesporné medzi stranami, pričom je nutné zdôrazniť, že z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva tvrdenie žalovaného 1/, teda v akej výške boli úvery poskytnuté a v akej výške boli splatené. Splatenie úveru vyplýva z predložených výpisov z účtu daných úverov.

62. Pokiaľ žalovaný 1/ uviedol, že nejde o solidárny záväzok a preto je potrebné zaviazať dlžníkov po 50%, súd sa s týmto nestotožňuje v takom rozsahu, nakoľko je potrebné uviesť, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ sú dlžníkmi a žalovaný 3/ je v postavení ručiteľa. Preto súd ich zaviazal na zaplatenie tak, že plnením jedného z nich zaniká v takom rozsahu plnenia povinnosť na plnenie ostatných.

63. Keďže žalobca požadoval zaplatenie sumy 12.172,45 Eur, avšak súd priznal len sumu 11.627,84 Eur, vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

64. Žalobca si uplatnil aj úroky z omeškania od 25.11.2011.

65. Podľa § 517 ods.2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

66. Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. (1) Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu. (2) Ak sa počas trvania omeškania zmení základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky a ak je to pre veriteľa výhodnejšie, výška úrokov z omeškania je o 7 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka,

v ktorom trvá omeškanie; táto základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky sa použije počas celého tohto polroka.

67. Vzhľadom na to, že žalovaní si svoju povinnosť zaplatiť dlžnú sumu nesplnili, hoci boli vyzvaní na zaplatenie, dostali sa do omeškania ako dlžník s platením svojho peňažného záväzku. Týmto vzniklo žalobcovi právo na úroky z omeškania. Keďže súd priznal žalobcovi sumu v celkovej výške 11.627,84 Eur pozostávajúcu z nesplateného 1.úveru vo výške 5.813,20 Eur a z 2.úveru 5.814,64 Eur, súd priznal z daných súm aj úroky z omeškania, keďže žalovaní danú sumu nesplatili riadne a včas. Súd posúdil úroky z omeškania za primerané v súlade s platnými právnymi predpismi, preto súd osobitne nedokazoval ich výšku s poukazom na CSP. Hoci žalobca požadoval úroky z omeškania od 20.12.2011, súd posúdil, že žalovaní sa dostali do omeškania až od 08.01.2012, nakoľko listom zo dňa 12.12.2011 boli písomne vyzvaní na splatenie úveru (vyhlásenie mimoriadnej splatnosti oboch úverov), a to v lehote do 10 dní od prevzatia danej výzvy. Výzvy im boli doručené dňa 28.12.2011 /súd posúdil za dátum doručenia, doručenie poslednému v poradí/, teda lehota na zaplatenie uplynula 07.01.2012. (l.č. 36-39) Keďže súd priznal iba istinu vo výške 11.627,84 Eur, priznal aj úroky iba z danej sumy a vo zvyšnej časti súd žalobu zamietol aj v časti týkajúcej sa nepriznaných úrokov z omeškania, nielen v časti nepriznanej istiny.

68. Súd posúdil, že takýto spôsob rozhodnutia je spravodlivý pre všetky strany konania, nakoľko je nepochybné, že žalovaný 1/ a žalovaný 2/ prevzali finančné prostriedky, pričom žalovaný 3/ platne vyhlásil ručiteľstvo a je nesporné, že žalovaní úver nesplatili v celom rozsahu, a to ani na výzvu veriteľa v stanovenej lehote.

69. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej časti tohto rozhodnutia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na zákonné ustanovenia súd žalobe vyhovel iba v rozsahu uvedenom vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Súd v odôvodnení rozhodnutia v súlade s uviedol iba skutočnosti relevantné pre toto konanie. Pokiaľ strany (predovšetkým žalovaný 1/) uvádzali, či namietali mnohé ďalšie skutočnosti, súd nepovažoval za potrebné sa k nim vyjadrovať vzhľadom na predmet sporu a posúdenie zmluvného vzťahu a nesporných skutočností. Z toho dôvodu súd sa v odôvodnení nezaoberal ani so znaleckým posudkom vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti. Súd posúdil, že úverové zmluvy a dohody o ručení boli platne uzavreté, na základe ktorých bol žalovanému 1/ a 2/ poskytnutý úver, ktorý však nebol splatený v celom rozsahu. U. o úvere však obsahujú dojednania, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi a ktoré možno posúdiť ako neprijateľné podmienky, čo spôsobuje ich neplatnosť, a to ohľadom určenia RPMN, úrokovej sadzby, ktorú veriteľ jednostranne stanovil ako premenlivú, poplatky za poskytnutie úveru, či za správu úveru, čo je neprípustné a to aj na výšku takého poplatku. Uvedené však nespôsobuje neplatnosť celej zmluvy. Dlžníci nemali vedomosť pri uzavretí zmluvy o celkovej výške, ktorú mali splatiť veriteľovi vzhľadom na mnohé poplatky, či sankcie. Súd posúdil, že také ustanovenia nesmú požívať právnu ochranu, preto žalovaní sú povinní vrátiť a teda splatiť poskytnuté prostriedky len v tej výške, ktorá predstavuje rozdiel poskytnutých prostriedkov a doteraz uhradených, čo v celkovej výške predstavuje priznanú istinu. Súd neposkytol ochranu zmluvným dojednaniam, ktoré sú v rozpore s dobrými mravmi, avšak dané dojednania nespôsobujú neplatnosť celej zmluvy, preto súd zaviazal žalovaných na zaplatenie dlžnej sumy - nesplatenú časť poskytnutých peňažných prostriedkov, avšak bez ďalších poplatkov, úrokov, sankcií, keďže tie dojednania súd posúdil ako rozpor s dobrými mravmi. Dané dojednania boli určené jednostranne zo strany veriteľa bez možnosti vplyvu žalovanými, ako bol stanovený úrok z úveru, typ úroku - premenlivý, výška splátok, RPMN - nesprávny výpočet podľa výpočtu a tvrdenia žalovaných, ktorý žalobcom nebol rozporovaný, poplatky za správu, poplatok za poskytnutie úveru - tie sú aj vzhľadom na výšku neprípustné, pričom dlžníci nemali ani vedomosť o celkovej výške, ktorú mali splatiť vzhľadom na rôzne poplatky, či premenlivý úrok, a predsa bežný spotrebiteľ si nevie vypočítať celkové náklady,...... Takéto dojednania by boli podľa súčasnej platnej právnej úpravy neprijateľnými podmienkami vzhľadom na jednostranné dojednanie veriteľom, výšku, výpočet, zmätočnosť (keďže úrok bol premenlivý), a teda možno ich posúdiť ako v rozpore s dobrými mravmi, ktorým nemožno poskytnúť právnu ochranu. S poukazom na vyslovený záver súd nepovažoval za potrebné sa zaoberať ďalšími skutočnosťami, ktoré sú pre záver súdu irelevantné. Súd preto nevykonal ďalšie dokazovanie navrhované žalovanými, nakoľko by to vzhľadom na posúdenie veci bolo nehospodárne a neefektívne.

70. Pokiaľ žalovaný 1/ doručil súdu podanie, v ktorom namieta znalca, či platnosť zmluvy o postúpení, dané podanie bolo súdu doručené až po pojednávaní, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, preto súd na dané námietky voči znalcovi neprihliadal, avšak súd má za potreby uviesť, že pokiaľ by aj boli námietky opodstatnené, súd vyhodnotil znalecké dokazovanie za irelevantné vzhľadom na celkové posúdenie zmluvy, v dôsledku čoho súd nepriznal žiadne poplatky, ani RPMN, ani úrokovú sadzbu, či ďalšie sankcie, preto aj námietky sú irelevantné, ale aj oneskorené.

71. Podľa § 255 ods. 1 súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

72. Podľa § 256

(1) Ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane. (2) Ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.

73. Podľa čl. 4

(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

74. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP: (1) O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

75. Súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania analogicky v celku aj pre konanie, ktoré bolo zastavené, aj pre zvyšnú časť žaloby, ktorá zostala predmetom konania. Súd posúdil, že zastavenie konania bolo procesne zavinené žalobcom, pričom pôvodne požadoval zaplatenie sumy 27.381,39 Eur a po viacerých späťvzatiach trval už len na sume 12.172,45 Eur. Teda v zastavenej časti v sume 15. 208,94 Eur (t.j. 27.381,39 Eur - 12.172,45 eur), bol žalobca neúspešný. Z uplatnenej sumy 12.172,45 Eur, súd priznal iba sumu 11.627,84 Eur a úroky z omeškania až od 08.01.2012, teda v časti sumy 11.627,84 Eur bol úspešný žalobca a v časti sumy 547,61 Eur žalovaní, teda celkovo žalobca bol neúspešný v sume 15.756,55 Eur s prísl. Preto súd analogicky s poukazom na § 255 ods.2 a na § 256 a čl. 4 rozhodol, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo vzhľadom na celkový pomer úspechu a neúspechu strán v konaní, teda komplexne pomer úspechu a neúspechu v zastavenej časti, ktorú procesne zavinil žalobca, teda úspešnejší v tej časti boli žalovaní a vo zvyšnej časti, kde bol úspešnejší zas žalobca.

76. Keďže v konaní vznikli aj trovy štátu v dôsledku vzniku nákladov spojených s vykonaným dokazovaním, súd vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu rozhodol, že štátu SR priznal voči stranám konania rovnakým dielom, t.j. voči žalobcovi 50 % a voči žalovaným 1/-3 tiež 50%, a to vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu strán v celom konaní.

77. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 , t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 Podľa § 365

1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa ustanovenia § 366 prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).