Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

RK-1Cb/49/2018

Uznesenie

Okresný súd Ružomberok vo veci žalobcu: Ing. C. G., nar. XX.XX.XXXX, D. X, XXX XX M., právne zast.: advokátska kancelária agner & partners, s.r.o., Špitálska 10, 811 08 Bratislava, IČO: 36 722 758 proti žalovanému: Permacoat Slovakia, s.r.o., Družstevná 610, XXX XX Liptovská Štiavnica, IČO: 46 363 289, o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, takto

rozhodol:

Súd návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia z a m i e t a.

Súd žalovanému nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 03.09.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal, aby súd nariadil zabezpečovacie opatrenie, ktorým by zriadil záložné právo k nehnuteľnostiam vo výlučnom vlastníctve žalovaného, zapísaným na LV č. XXXX, k.ú. W. D., a to na pozemky: - parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 2791 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1230 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/X

- zastavané plochy a nádvoria o výmere 1042 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 1124 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 115 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 99 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 5 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX

- vodná plocha o výmere 59 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX - trvalý trávnatý porast o výmere 7 m2, - parcela registra „C“ č. XXX/XX - vodná plocha o výmere 32 m2, a tiež na stavbu označenú ako výrobňa betónových výrobkov, súp. č. XXX, postavenú na pozemku parc. č. XXX/XX, stavbu označenú ako administratívna budova, súp. č. XXX, postavenú na pozemku parcelné číslo XXX/XX. Predmetné zriadenie záložného práva požadoval za účelom zabezpečenia svojich pohľadávok v celkovej výške 50 000,- eur, ktoré má voči žalovanému.

2. Žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia odôvodnil tým, že previedol zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného titulom pôžičky celkovo sumu 40 000,- eur, a to nasledovne: dňa 21.08.2017 poukázal sumu 10 000,- eur, dňa 05.09.2017 sumu 10 000,- eur, dňa 13.09.2017 sumu 10 000,- eur a dňa 26.09.2017 sumu 10 000,- eur. Ohľadne poskytnutých pôžičiek nebola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným písomná zmluva. Lehota na vrátenie pôžičiek nebola dohodnutá. Dňa 13.10.2017 žalobca vybral zo svojho bankového účtu hotovostné peňažné prostriedky vo výške 9 500,- eur a v rovnaký deň tieto vložil v hotovosti na bankový účet žalovaného. Dňa 07.12.2017 žalobca poukázal zo svojho bankového účtu na bankový účet žalovaného celkovo sumu 500,- eur. Celková suma takto poskytnutých prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému predstavuje 10 000,- eur. Ohľadne poskytnutých prostriedkov nebola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená zmluva. Žalobca poskytol uvedené peňažné prostriedky žalovanému s cieľom získania obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. K zamýšľanej transakcii nikdy nedošlo. Žalovaný tak získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Žalobca mal záujem zúčastňovať sa dlhodobo svojimi peňažnými vkladmi

na podnikaní žalovaného ako investor projektu Nižná. Okrem žalobcu poskytol peňažné prostriedky žalovanému aj brat žalobcu (Ing. C. G.). Žalobca aj jeho brat konali

1Cb/49/2018

-2-

v zhode. Podľa ich vzájomnej dohody mali byť vklady poskytnuté zo strany žalobcu v budúcnosti započítané do obchodného podielu brata žalobcu. Žalobca (resp. jeho brat Ing. C. G.) mal získať postavenie spoločníka v spoločnosti žalovaného s primeraným obchodným podielom. Ďalej popri žalobcovi a bratovi žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky aj ďalší investor - I. H. z S. nad D., ktorý so žalovaným aj v minulosti uzatvoril zmluvu o tichom spoločenstve na projekte Nižná. Pán I. H. sa na krátku dobu (od 26.04.2018 do 27.06.2018) stal druhým konateľom spoločnosti žalovaného. Všetci investori projektu Nižná sa snažili rokovať s jediným spoločníkom žalovaného (Ing. N. Y.) o ďalšom spôsobe a forme ich účasti na financovaní projektu. Investori mali indície o zhoršovaní ekonomickej situácie žalovaného. Komunikácia zo strany jediného spoločníka bola však vyhýbavá. Dňa 27.06.2018 žalovaný listom označeným ako „Oznámenie dôležitých skutočností“ oznámil žalobcovi, že ukončuje jeho účasť ako investora na projekte Nižná a dôjde k vráteniu poskytnutých vkladov a pôžičiek. Jediný spoločník žalovaného k rovnakému dňu zároveň odvolal investora I. H. z funkcie druhého konateľa spoločnosti žalovaného. Výšku poskytnutých peňažných prostriedkov žalovaný nespochybňuje. V komunikácii so žalobcom žalovaný uznával všetky vyššie uvedené peňažné nároky. Naposledy tak urobil prostredníctvom elektronickej pošty odoslanej dňa 04.07.2018 na adresu brata žalobcu. Prílohou tejto elektronickej pošty bola tabuľka s podrobným rozpisom záväzkov žalovaného voči žalobcovi, ako aj voči bratovi žalobcu. Napriek viacerým urgenciám a pokusom o rokovanie sa žalovaný vyhýba vráteniu poskytnutých peňažných vkladov a pôžičiek žalobcovi. Predžalobnou výzvou zo dňa 13.07.2018 žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu vyzval žalovaného na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 40 000,- eur z titulu vrátenia poskytnutých pôžičiek a vo výške 10 000,- eur z titulu vydania bezdôvodného obohatenia. Napriek tomu žalovaný do dnešného dňa nevrátil žalobcovi ani len časť poskytnutých peňažných vkladov a pôžičiek. Žalobca je pripravený domáhať sa svojho nároku súdnou cestou. Finančná a ekonomická situácia žalovaného je zlá. Žalovaný nestíha načas plniť svoje záväzky voči veriteľom. Žalobca má vedomosť, že pohľadávky voči žalovanému uplatňujú súdnou cestou aj ďalší veritelia (C. G. - M., I. H. - S. nad D.). Zo správy o stave spoločnosti Permacoat Slovakia s.r.o. - prevádzka Nižná zo dňa 20.06.2018 vyplýva, že dochádza k poklesu tržieb spoločnosti, že spoločnosť prestala splácať dohodnuté splátky dlhu voči veriteľovi M1, a.s. s vysokou pohľadávkou, ako aj ďalšie negatívne skutočnosti (napr. odčerpanie zdrojov zo spoločnosti jediným spoločníkom žalovaného). Podľa údajov na webovom portáli „dlžník.sk“ bol žalovaný dlžníkom na poistnom voči Sociálnej poisťovni vo výške 13 212,31 eur. Podľa verejne dostupných údajov z katastrálneho portálu je zrejmé, že nehnuteľný majetok žalovaného je zaťažený záložnými právami v prospech iného veriteľa Tatra banka, a.s.). Podľa verejne dostupných údajov z notárskeho centrálneho registra záložných práv je zrejmé, že hnuteľný majetok ako aj majetkové práva (pohľadávky) žalovaného sú zaťažené v prvom rade záložnými právami v prospech iného veriteľa (Tatra banka, a.s.). Žalovaný sa naďalej vyhýba splateniu záväzkov, zlú ekonomickú situáciu žalovaného potvrdil aj právny zástupca žalovaného v liste zo dňa 14.08.2018. Žalobca ďalej uviedol, že za účelom financovania projektu Nižná žalobca poskytol žalovanému nemalé peňažné prostriedky, ďalšie mu poskytli aj iné osoby v postavení investorov (C. G., I. H.). Žalovaný viedol hospodárenie svojej spoločnosti zlým spôsobom, samotný žalovaný prostredníctvom manažéra jeho prevádzky dokonca výslovne potvrdil odčerpávanie zdrojov jediným spoločníkom žalovaného. Žalobca a tiež ostatní investori žiadajú vrátenie svojich peňažných prostriedkov od žalovaného, čo žalovaný nevie splniť. Koná tak, že podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje svoje majetkové pomery. Žalovaný síce účtuje vo svojom účtovníctve o majetku, ktorý sa zdá byť na prvý pohľad významnej hodnoty, množstvo majetku je ale len obežného charakteru, ako sú krátkodobé pohľadávky z obchodného styku alebo zásoby a rozpracovaná výroba. Jediným skutočne hodnotným dlhodobým majetkom žalovaného sú vyššie uvedené nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXXX, k.ú. W. D., obec W. D., okres M. a prípadne tiež výrobná linka na prevádzke Nižná, ktorej hodnota ako dlhodobo používanej hnuteľnej veci, je veľmi otázna. Aj tieto majetkové hodnoty sú zaťažené záložnými právami v prospech tretích osôb. Žalobca považuje vyššie uvedené nehnuteľnosti za vhodný majetok žalovaného, ktorý svojou hodnotou primerane zodpovedá pohľadávke žalobcu, i keď nehnuteľnosti súd v prvom rade založené v prospech banky. Podľa dokumentácie týkajúcej sa financovania kúpy nehnuteľností z roku 2015 je zrejmé, že hodnota predmetných nehnuteľností je na úrovni 400 000,- eur. Zriadenie záložného práva v prospech žalobcu na nehnuteľnosti nemôže byť považované za

1Cb/49/2018

-3-

neprimerané s ohľadom na výšku žalobcovej pohľadávky, keďže výška nesplateného úveru žalovaného zaťažujúca nehnuteľnosti je na úrovni cca 300 000,- eur, tzv. „voľná“ hodnota, čiže hodnota nezaťažená záložným právom je na úrovni cca 100 000,- eur. Na základe uvedených skutočností má žalobca dôvodnú obavu, že prípadná budúca exekúcia za účelom vymoženia jeho peňažných pohľadávok bude ohrozená. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, má žalobca za to, že konanie žalovaného a aktuálna finančná a ekonomická situácia žalovaného reálne odôvodňuje obavu, že finančné uspokojenie žalobcu voči žalovanému po skončení súdneho konania môže byť ohrozené.

3. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z Civilný sporový poriadok („CSP“), zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

4. Podľa § 343 ods. 2 CSP, záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení. Záložné právo vzniká zápisom do príslušného registra.

5. Podľa § 343 ods. 3 CSP, výkon záložného práva môže nastať až po tom, ako bola pohľadávka právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím.

6. Podľa § 344 CSP, ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie opatrenie.

7. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

8. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

10. Zabezpečovacie opatrenie je procesným inštitútom, ktorým súd môže na návrh zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo iných majetkových hodnotách dlžníka, na zabezpečenie veriteľovej peňažnej pohľadávky v prípade, ak je predpoklad, že exekúcia bude ohrozená (§ 343 ods. 1 . Toto záložné právo sa zriaďuje vydaním uznesenia o zabezpečovacom opatrení a vzniká zápisom do príslušného registra (kataster nehnuteľností, Notársky centrálny register záložných práv, register záložných práv Centrálneho depozitára cenných papierov a pod.). Cieľom zabezpečovacieho opatrenia je posilnenie postavenia veriteľa, a to zriadením záložného práva na špecifikovaný majetok dlžníka na zabezpečenie pohľadávky veriteľa, ktorá môže byť neskôr judikovaná, resp. už judikovaná bola, s cieľom, aby sa zamedzilo alebo zredukovalo možné nebezpečenstvo uspokojenia pohľadávky veriteľa. V konaní o nariadenie zabezpečovacieho opatrenia súd nerozhoduje na základe dokazovania ako je tomu v konaní o veci samej, keď v tomto štádiu konania nie je na vykonávanie rozsiahleho dokazovania časový priestor (§ 328 ods. 2 v spojení s § 344 . Pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je však potrebné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, osvedčenie, že je daná obava, že exekúcia bude ohrozená a spôsobilý predmet záložného práva. Aj v tomto konaní sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení (§ 149 a nasl. .

1Cb/49/2018

-4-

11. Za účelom posúdenia návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia sa súd oboznámil s obsahom listín založených v spise, pričom dospel k záveru, že návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nie je dôvodný.

12. Pokiaľ ide o jeden zo základných predpokladov pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, a to osvedčenie dôvodnosti nároku, ktorému sa má zabezpečovacím opatrením poskytnúť ochrana, tento súd považoval za splnený.

13. Na základe predložených listinných dôkazov, a to výpisov z účtu žalobcu, ako aj emailovej komunikácie (e-mail zo dňa 04.07.2018) mal súd osvedčené, že žalobca poskytol žalovanému pôžičky v celkovej výške 40 000,- eur. Dňa 21.08.2017 sumu 10 000,- eur, dňa 05.09.2017 sumu 10 000,- eur, dňa 13.09.2017 sumu 10 000,- eur, dňa 26.09.2017 sumu 10 000,- eur. Taktiež mal súd osvedčené, že dňa 13.10.2017 si žalobca vybral zo svojho bankového účtu sumu 9 500,- eur a dňa 07.12.2017 sumu 500,- eur, ktorú potom vložil na bankový účet žalovaného. Z tvrdenia žalobcu vyplynulo, že uvedené peňažné prostriedky boli poskytnuté s cieľom získania obchodného podielu v spoločnosti žalovaného. Vzhľadom k tomu, že k prevodu obchodného podielu nedošlo, žalovaný získal majetkový prospech bez právneho dôvodu. Titulom vrátenia pôžičky a vydania bezdôvodného obohatenia tak žalobcovi vznikol voči žalovanému nárok na zaplatenie sumy 50 000,- eur. Dňa 13.07.2018 žalobca vyzval žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy t.j. sumy 50 000,- eur, a to v lehote troch kalendárnych dní od doručenia výzvy. Predmetná výzva bola žalovanému doručená dňa 18.07.2018 ako to vyplýva z doručenky nachádzajúcej sa v spise, avšak na výzvu nereagoval a neuhradil pohľadávku žalobcu, ani len čiastočne. Existencia a dôvodnosť nároku žalobcu voči žalovanému, ktorému sa má na základe zabezpečovacieho opatrenia poskytnúť ochrana bola teda hodnoverne osvedčená. Súd zdôrazňuje, že pre úspešnosť návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, na zabezpečenie, ktorého má byť zriadené záložné právo.

14. Len samotná existencia dlhu teda nemôže byť dôvodom pre nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okrem toho musia byť osvedčené aj skutočnosti, ktoré opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. U dlžníka môže byť dôvodom jeho konanie, ktorého dôsledkom je zníženie majetku, ktorý je možné postihnúť pri výkone rozhodnutia, alebo ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Žalobca, ktorý sa domáha nariadenia zabezpečovacieho opatrenia musí v návrhu osvedčiť, že obava ohrozenia je reálna, teda, že osoba, na majetok ktorej navrhuje zriadiť záložné právo, koná tak, že v konečnom dôsledku môže dôjsť k sťaženiu alebo znemožneniu ďalšieho konania a rozhodovania vo veci samej, resp. k zmareniu prípadného núteného výkonu rozhodnutia. Ohrozenie nároku žalobcu, či už subjektívne alebo objektívne, musí byť konkrétne a žalobca ho musí osvedčiť, nestačí len abstraktná (pravdepodobná) možnosť ohrozenia jeho práv.

15. V predmetnej veci žalobca svoju obavu z možného zmarenia budúceho výkonu rozhodnutia odôvodnil tým, že žalovaný je v omeškaní s úhradou jeho pohľadávky, neprejavuje snahu o jej reálne vyplatenie. Zároveň poukázal na nepriaznivú finančnú a ekonomickú situáciu žalovaného s tým, že žalovaný nestíha načas plniť svoje záväzky voči niekoľkým veriteľom. V tejto súvislosti žalobca tiež uviedol, že z verejne dostupných údajov, t.j. z katastrálneho portálu a notárskeho centrálneho registra záložných práv vyplýva, že hnuteľné a nehnuteľné veci žalovaného sú zaťažené záložným právom v prospech iného veriteľa, a to Tatra banka, a.s. V tomto smere tiež žalobca poukázal aj na list žalovaného zo dňa 14.08.2018, resp. jeho právneho zástupcu nazvaný ako „Oznámenie prevzatia zastupovania a návrh na riešenie veci na spoločnom rokovaní“, v ktorom žalovaný resp. jeho právny zástupca potvrdil zlú ekonomickú situáciu žalovaného.

16. Po preskúmaní vyššie uvedených dôvodov dospel súd k záveru, že žalobcom uvádzané skutočnosti dostatočne neosvedčujú obavu z budúceho zmarenia exekúcie.

1Cb/49/2018

-5-

17. Naďalej je podľa súdu správny názor, že medzi skutočnosti, ktoré osvedčujú, že exekúcia by bola ohrozená, patrí predovšetkým také konanie žalovaného, ktorého dôsledkom je znižovanie hodnoty jeho majetku, ktorý možno exekúciou postihnúť, alebo iné konanie, ktoré podstatnou mierou nepriaznivo

ovplyvňuje jeho majetkové pomery (R 20/1998). Tento názor sa presadil aj v kontexte novej právnej úpravy (pozri napr. uznesenie Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 4Cob/36/2017, zo dňa 03.04.2017, bod 47), a súd preto nemal dôvod sa od neho odchyľovať.

18. Žalobca neosvedčil, že by sa žalovaný svojimi úkonmi zbavoval majetku alebo že by ho predával pod jeho skutočnú trhovú hodnotu (dokonca ani samotná skutočnosť, že by žalovaný realizoval svoje právo scudzovať svoj majetok neznamená nevyhnutne, že to robí s cieľom ohroziť budúcu exekúciu na majetok spoločnosti). Len samotný odkaz na súčasnú nepriaznivú finančnú a ekonomickú situáciu žalovaného sám o sebe nemôže byť dôvodom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia v tejto veci.

19. Ďalej súd poznamenáva, že pod „finančnou situáciou“ žalovaného treba rozumieť tok hotovosti (tzv. cash-flow), teda schopnosť pohotovo disponovať s peňažnými prostriedkami určenými na úhradu záväzkov. Aj keby bola finančná situácia dlžníka (žalovaného) nepriaznivá, nemožno z toho jednoducho vyvodzovať, že dlžník nemá popri peňažných prostriedkoch dostatok iného majetku, z ktorého by sa mohol veriteľ uspokojiť v exekúcii. Z verejného registra účtovných závierok (účtovná závierka za rok 2017) súd zistil, že žalovaný disponuje dostatočným hnuteľným a nehnuteľným majetkom, ktorý prevyšuje pohľadávku žalobcu, a teda obava z možného ohrozenia výkonu rozhodnutia vo veci vo veci samej nie je opodstatnená. Taktiež pokiaľ ide o zriadenie záložného práva na niektorých hnuteľných a nehnuteľných veciach vo vlastníctve žalovaného v prospech iného veriteľa, a to Tatra banky, a.s. je potrebné podotknúť, že sa jedná o zaužívanú prax bánk v prípadoch poskytnutia úveru a z tohto samotného nie je možné usudzovať, že by dochádzalo k zmenšovaniu majetku žalovaného. Doposiaľ ani nebolo preukázané, že by došlo k realizácii záložného práva záložným veriteľom.

20. K tvrdeniu žalobcu, že žalovaný nestíha načas plniť svoje záväzky voči ostatným veriteľom súd podotýka, že odhliadnuc od toho ani keby žalovaný mal viacerých veriteľov, táto skutočnosť sama osebe nepostačuje na obavu, že exekúcia bude ohrozená. V obchodnom styku je celkom bežné, že podnikateľ má súbežne viacerých veriteľov, čo však nevypovedá o finančnom „zdraví“ jeho podniku. Hoci z listu žalovaného resp. jeho právneho zástupcu zo dňa 14.08.2018 by bolo možné vyvodiť záver, že sa mu hospodársky nedarí (najmä v dôsledku napätej finančnej situácie prevádzky Nižná), nevyplýva však z neho akého obdobia sa týka, teda sa naskytá možnosť, že ide len o prechodný stav, ktorý by v podnikateľskom prostredí nebol výnimočným. Navyše z listu je zrejmé, že žalovaný záväzky vzniknuté voči žalobcovi nepopiera a uznáva ich. Má snahu o vyriešenie danej situácie, a to na spoločnom rokovaní, ktoré navrhol uskutočniť v prvom kalendárnom týždni mesiaca september. S týmto cieľom preto požiadal žalobcu, aby ho obratom kontaktoval za účelom dohodnutia termínu a miesta stretnutia. Uvedené skutočnosti teda vyvracajú tvrdenie žalobcu o tom, že by konanie žalovaného smerovalo k znižovaniu majetku, ktorý je možné postihnúť exekúciou, resp. nebolo preukázané také konanie žalovaného, ktoré inak podstatnou mierou negatívne ovplyvňuje jeho majetkové pomery. Súd dospel k záveru, že žalobca neosvedčil, že tu je obava, že exekúcia bude ohrozená.

21. Pre poriadok treba dodať, že súd musí vziať do úvahy aj aspekt proporcionality navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a minimalizovať tak zásahy do základných práv strán. Je teda na žalobcovi aby osvedčil, že zriadenie záložného práva je primerané pohľadávke, ktorú má zabezpečovať. Zriadenie záložného práva má totiž nielen zabezpečovaciu funkciu, ktorá má dlžníka/žalovaného donútiť resp. motivovať k úhrade pohľadávky žalobcu, ale aj funkciu uhradzovaciu. Žalobca poukázal na to, že cena nehnuteľnosti, na ktorú sa má vzťahovať záložné právo je 400 000,- eur, výška pohľadávky uplatňovanej žalobcom, ktorú by malo zriadené záložné právo zabezpečovať je 50 000,- eur. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že pokiaľ by malo na základe právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej dôjsť k výkonu záložného práva, súd

1Cb/49/2018

-6-

nepovažuje za opodstatnené, aby výkonu zabezpečovacieho práva podliehali nehnuteľnosti v hodnote vysoko presahujúcej výšku uplatňovanej pohľadávky. Zriadenie záložného práva na pohľadávku vo výške 50 000,- eur by tak podľa súdu predstavovalo neprimeraný zásah do práv žalovaného, a teda súd má za to, že žalobca neosvedčil primeranosť navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia vo vzťahu k pohľadávke.

22. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, súd nemal na základe návrhu žalobcu za osvedčené splnenie podmienok na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. V dôsledku toho nemohol návrhu na zriadenie záložného práva zabezpečovacím opatrením vyhovieť, a preto ho zamietol.

23. Súd o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa § 255 tak, že nepriznal žalovanému nárok na náhradu trov konania, pretože aj keď bol žalovaný v konaní o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia úspešný, žiadne trovy mu nevznikli a bolo by v rozpore so zásadou hospodárnosti, aby mu súd tento nárok priznal a následne súdny úradník súdu prvej inštancie by postupom podľa § 262 ods. 2 samostatným uznesením rozhodol o náhrade trov konania vo výške 0,- eur.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Ružomberok, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.