Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Er/783/2000

Uznesenie

Okresný súd Stará Ľubovňa v exekučnej veci oprávneného: TATRAN KUPÓN INVEST, investičný fond akciová spoločnosť Prešov v likvidácií naposledy so sídlom Hlavná 108, 040 01 Košice, IČO: 31 693 890 (t. č. neexistujúci subjekt - ex offo výmaz dňa 19. 2. 2010), proti povinnému: R. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom M. XX, XXX XX U., v konaní o vymoženie 41,49 eur (1.250,- Sk) s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .

II. Súd exekúciu z a s t a v u j e .

III. Súd povinnému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

IV. Súd n e p r i z n á v a trovy exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Miroslavovi Frigovi, Exekútorský úrad Stropkov so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov.

odôvodnenie:

1. Dňa 11. 9. 2000 bola tunajšiemu súdu doručená žiadosť súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, a to na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie doručeného súdnemu exekútorovi dňa 4. 8. 2000 a exekučného titulu - právoplatný a vykonateľný platobný rozkaz č. k. Ro 3039/97-2 vydaný Okresným súdom Stará Ľubovňa dňa 18. 9. 1997. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie domáhal proti povinnému vymoženia pohľadávky vo výške 41,49 eur (1.250,- Sk) s príslušenstvom a trov exekúcie.

2. Súd vydal súdnemu exekútorovi dňa 31. 10. 2000 poverenie pod číslom 5710 003841 *.

3. V priebehu exekučného konania doručil súdny exekútor tunajšiemu súdu dňa 9. 8. 2017 podnet na zastavenie exekúcie, pretože oprávnený bol vymazaný z Obchodného registra. Súdny exekútor zároveň uviedol, že trovy exekúcie si neuplatňuje.

4. Podľa § 243h ods. 1 EP, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje inak, exekučné konania začaté pred 1. aprílom 2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. marca 2017. Pravidlá pre prideľovanie vecí exekútorom podľa § 55 ods. 4 a 5 sa použijú len s ohľadom na veci pridelené podľa predpisov účinných po 1. apríli 2017.

5. Podľa § 243i ods. 1 EP, v exekučnom konaní začatom na základe návrhu na vykonanie exekúcie doručeného exekútorovi pred 1. aprílom 2017 sa musí žiadosť exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie podať na súde príslušnom podľa predpisov účinných do 31. marca 2017 najneskôr 30. júna 2017. Ak bude žiadosť exekútora o udelenie poverenia v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017 doručená súdu príslušnému podľa predpisov účinných do 31. marca 2016 po 30. júni 2017,

súd exekútorovi žiadosť o udelenie poverenia vráti. Vrátením žiadosti o udelenie poverenia exekútorovi sa exekučné konanie zastavuje.

6. Podľa § 243i ods. 2 EP, ak oprávnený po zastavení konania podľa odseku 1 podá návrh na vykonanie exekúcie podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017, účinky pôvodného návrhu na vykonanie exekúcie zostávajú zachované, ak je návrh na súde príslušnom podľa predpisov účinných od 1. apríla 2017 podaný do 1. augusta 2017. O tom exekútor oprávneného poučí.

7. Podľa § 243j EP, v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, ak sa exekúcia zastavila, môže súd rozhodnúť, že exekútor nemá nárok na náhradu trov exekúcie, ak sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, a to najmä ak exekútor pri výkone exekúcie nepostupoval v súlade so zákonom alebo ak nepredložil súdu vec na zastavenie podľa § 57 ods. 4 v znení účinnom do 31. marca 2017.

8. Podľa § 243k EP, ak došlo k zmene exekútora alebo k vylúčeniu exekútora v exekučnom konaní začatom pred 1. aprílom 2017, patria exekútorovi trovy v rozsahu, v akom boli plnenia vymožené alebo prijaté z majetku povinného do rozhodnutia o zmene exekútora alebo o vylúčení exekútora použité na uspokojenie nárokov exekútora v súlade s § 60 v znení účinnom od 1. apríla 2017 alebo podľa § 127, § 128 a § 164 ods. 1 v znení účinnom do 31. marca 2017.

9. Podľa Čl. VII EP, tento zákon nadobúda účinnosť 1. decembrom 1995.

10. Podľa § 235 ods. 2 EP, exekučné konania, ktoré sa začali do 1. februára 2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.

11. Podľa § 238 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. septembrom 2005 sa dokončia podľa práva platného do 31. augusta 2005, ak odsek 2 neustanovuje inak.

12. Podľa § 238 ods. 2 EP, ustanovenia § 34 ods. 1 až 3, § 37 ods. 4 a 5, § 46 ods. 3, § 47 ods. 3, § 58 ods. 5, § 134 ods. 2, § 136 ods. 3 a 4, § 145 ods. 1 sa použijú aj na konania začaté pred 1. septembrom 2005.

13. Podľa § 240 ods. 1 EP, konania začaté pred 1. decembrom 2006 sa dokončia podľa doterajších právnych predpisov, ak odseky 2 až 4 alebo osobitný predpis neustanovujú inak.

14. Podľa § 9a EP v znení účinnom do 31. 3. 2017, ak to povaha veci nevylučuje, v konaní podľa tohto zákona sa primerane použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku.

15. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.

16. Podľa § 58 ods. 1 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.

17. Podľa § 470 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len ,,CSP“), ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.

18. Podľa § 470 ods. 2 prvej vety CSP, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované.

19. Podľa § 161 ods. 1 CSP, ak tento zákon neustanovuje inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať a rozhodnúť (ďalej len "procesné podmienky").

20. Podľa § 61 CSP, procesnú subjektivitu má ten, kto má spôsobilosť na práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.

21. Podľa § 62 CSP, ak strana nemá procesnú subjektivitu, súd konanie zastaví.

22. Podľa § 64 CSP, ak strana zanikne počas konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd rozhodne, že v konaní pokračuje s jej právnym nástupcom. Ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.

23. Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len ,,OZ“), právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo v inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.

24. Podľa § 68 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len ,,ObZ“), spoločnosť zaniká ku dňu výmazu z obchodného registra, ak tento zákon neustanovuje inak.

25. Na základe výpisu z Obchodného registra a Obchodného vestníka mal súd za preukázané, že Okresný súd Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. Sa 906/V rozhodol o výmaze oprávneného z Obchodného registra bez právneho nástupcu, a to na základe rozhodnutia valného zhromaždenia o zrušení spoločnosti s likvidáciou zo dňa 10. 10. 1995.

26. Iné dôvody na zastavenie exekúcie pre jej neprípustnosť môžu byť rozmanité. Základným procesným predpokladom na výkon exekúcie je spôsobilosť účastníkov konania na práva a povinnosti. Ich povinnosti a práva vyplývajúce z vykonateľného exekučného titulu ich zánikom nezanikajú, ale prechádzajú na ich právnych nástupcov, ktorí vstupujú do ich už existujúcich práv a povinností. Ak však oprávnený alebo povinný zaniknú bez právneho nástupcu, takéto práva a povinnosti zaniknú spolu so zánikom ich nositeľa. V uvedenom prípade povinný zanikol bez právneho nástupcu. Je teda zrejmé, že nemá spôsobilosť byť účastníkom konania v exekučnom konaní tak, ako to predpokladajú príslušné ustanovenia Civilného sporového poriadku a Exekučného poriadku, preto uvedená skutočnosť spôsobila stav, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Vzhľadom na citovanú zákonnú úpravu a skutočnosť, že súd v konaní zistil neodstrániteľnú prekážku konania, pre ktorú nie je možné v konaní pokračovať a exekúciu vykonať, exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zároveň ju zastavil.

27. Podľa § 256 ods. 1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

28. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

29. V sporovom konaní sa rozhodovanie o náhrade trov konania pri jeho zastavení spravuje predovšetkým zásadou procesného zavinenia zastavenia konania (§ 256 ods. 1 . Výnimočne, ak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, náhradu trov konania celkom alebo sčasti neprizná, a to aj napriek tomu, že sú splnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania voči strane, ktorá zastavenie konania procesne zavinila (§ 257 . Ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanom spore neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri rozhodovaní o povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť a zmierniť tak dôsledky právnych noriem upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Uvedené zákonné ustanovenie dopadá na toho z účastníkov konania, ktorý by mal inak, pri neexistencii dôvodov hodných osobitného zreteľa, právo na náhradu trov konania. K dôvodom hodným osobitného zreteľa môže dôjsť jednak vo vzťahu k určitým druhom konania alebo určitej procesnej situácii. Tento dôvod je teda daný charakterom toho ktorého konania alebo tej ktorej procesnej situácie.

30. V uvedenom prípade má súd za to, že zastavenie konania zavinil v zásade oprávnený, pretože jeho zánik bez právneho nástupcu mal za následok zastavenie konania. Povinný by mal preto voči oprávnenému nárok na náhradu trov konania. Dôvodom zastavenia exekúcie je však skutočnosť, ktorú oprávnený, ako strana sporu, nemohol v priebehu konania ovplyvniť. Na druhej strane, súd nárok na náhradu trov konania nemôže priznať povinnému voči oprávnenému ako neexistujúcemu účastníkovi konania. Z uvedeného dôvodu súd pri rozhodovaní o náhrade trov konania aplikoval znenie vyššie citovaného ustanovenia § 257 a povinnému náhradu trov konania pre existenciu dôvodu hodného osobitného zreteľa spočívajúceho vo výnimočnosti a okolnostiach sporu nepriznal. Súd zároveň konštatuje, že povinnému ani žiadne trovy konania v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva nevznikli.

31. Podľa § 196 EP v znení účinnom do 1. 2. 2002, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.

32. O trovách exekúcie rozhodol súd v zmysle citovaných zákonných ustanovení tak, že ich súdnemu exekútorovi nepriznal, nakoľko ten podaní doručenom súdu dňa 9. 8. 2017 výslovne uviedol, že si trovy exekúcie si neuplatňuje.

Poučenie:

Proti I., II. a III. výroku tohto rozhodnutia je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Proti IV. výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.