Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

KK-1T/155/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Fujerika a prísediacich Miroslava Krupku a Ing. Viktora Lipčáka na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20.09.2018 v Kežmarku, takto

rozhodol:

Obžalovaný

G. R., nar. XX.X.XXXX S. O., D. H. N. G. X- Z. O., X.. R. XXXX/XX,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

1/ v presne nezistený deň mesiaca apríl 1994 s úmyslom nepoužiť na dohodnutý účel, prevzal hotovosť 52.000,- Sk od poškodených O. H., trvale bytom G., U. X a O. H.F., trvale bytom S.Á. U. Č.. XXX, P. G., za účelom zabezpečenia úveru vo výške 3.000.000. Sk vo VÚB, a.s. Košice, prípadne IRB, a.s. Bratislava, pričom uvedenú hotovosť k danému účelu nepoužil a ani nevrátil osobám, ktorými táto bola vyplatená, čím svojím konaním poškodeného O. H. a O. H. uviedol do omylu a spôsobil im škodu vo výške 52.000,- Sk (1726,08€),

2/ dňa 18.9.1994, s úmyslom nepoužiť na dohodnutý účel, prevzal hotovosť 1.430,-DM za účelom zabezpečenia úveru vo výške 1.500.000,-Sk vo VÚB, a.s. Košice od poškodeného T. O., trvale bytom W. Z. Č.. XX, P. A., prechodne bytom Z. U. Č.. XXX, pričom hotovosť nepoužil na uvedený účel, túto ani nevrátil, čím poškodeného T.Š. O. uviedol do omylu a spôsobil mu škodu najmenej 30.000,-Sk (995,81€),

3/ dňa 11.7.1994 pod zámienkou vybavenia úverového prísľubu vo výške 25.000.000,-Sk v Investičnej a rozvojovej banke a.s. Bratislava vylákal ako pôžičku hotovosť 20.000,-Sk od spoločnosti S., Z..F..P.. Z. Č.. X, G.L., s termínom splatnosti dňa 15.7.1994, peňažnú hotovosť nevrátil, úverový prísľub nevybavil, čím svojím konaním spôsobil poškodenej spoločnosti S. Z..F..P.. škodu vo výške 20.000,-Sk (663,87€)

4/ v bližšie neurčený deň mesiaca október až november 1993, s úmyslom nepoužiť na dohodnutý účel, prevzal v Ž., S. Z. T. H. P. O. Z. peňažnú hotovosť vo výške 900.000,-Sk za účelom zabezpečenia úveru vo výške 30.000.000,-Sk v IRB, a.s. Bratislava, peňažnú hotovosť k danému účelu nepoužil, túto ani nevrátil, čím svojím konaním poškodeného O. Z. uviedol do omylu a spôsobil škodu O. Z., bytom Ž., Z. Č.. XX/XX vo výške 500.000,-Sk (16.596,96€) a zároveň spôsobil škodu L.. L. W., N. N. Č.. XXX vo výške 400.000,-Sk (13.277,56€)

5/ v bližšie neurčený deň v mesiaci september 1992 v Spišskom Podhradí, s úmyslom získať finančné prostriedky a s vedomím, že nedôjde k dodržaniu termínu návratnosti, požiadal S.F. S., trvale bytom Z.É. A., U. Y. Č.. XXX/XX o finančnú pôžičku, dňa 15.9.1992 došlo k ústnemu prejednaniu poskytnutia pôžičky v prítomnosti L.. S. A., s dohodnutím termínu návratnosti dňa 30.10.1992, pričom dňa 16.9.1992 prevzal v Michalovciach od S. S. v osobnom motorovom vozidle značky Lada hotovosť vo výške 53.529,-DM, ktorú hotovosť nevrátil, čím poškodenému S.F. S. spôsobil škodu vo výške 1.060.000,-Sk (35.185,55€), ktorý však dňa 31.5.2004 zomrel a do jeho práv ako právny nástupca vstúpila V. S.,

6/ dňa 9.6.1993 v Košiciach na ulici Z. Č.. XX uzavrel s S., V..Z.. A.N. G. mesto, úverovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej mu bol poskytnutý krátkodobý úver vo výške 2.000.000,-Sk so splatnosťou 31.5.1994, pričom doposiaľ neuhradil žiadnu splátku úveru a už v čase poskytnutia úveru vedel, že úver nevráti a tým spôsobil škodu S. G., V..Z.., A. G. mesto vo výške 2.000.000,-Sk (66.387,83€)

- čím takto svojím konaním spôsobil celkovú škodu vo výške 4.062.000,-Sk (134.833,60€),

t e d a

v bode 1/ - 6/ rozsudku

- pokračujúcim konaním na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu alebo využil niečí omyl a spôsobil tak na cudzom majetku škodu veľkého rozsahu,

č í m s p á c h a l

v bode 1/ - 6/ rozsudku

pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 na trest odňatia slobody v trvaní 5 ( piatich ) rokov nepodmienečne.

Podľa § 39a ods. 2 písm. a/ Trestného zákona súd z a r a ď u j e obžalovaného na výkon uloženého trestu do 1. nápravnovýchovnej skupiny.

Podľa § 287 ods. 1 Trestného poriadku súd u k l a d á obžalovanému povinnosť nahradiť poškodenej V. S., D.. XX.X.XXXX, H. N. Z. D. S., Z. XXXX/X škodu vo výške 35.185,55 Eur.

Podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku súd o d k a z u j e poškodených O. H., D.. XX.X.XXXX, N. G., U. X, L.. O. H., D.. XX.X.XXXX, N. S. U., Ž. XXX/XX, T. O., D.. XX.X.XXXX, N. Z. U., H. XXX, O. Z., D.. XX.X.XXXX, N. F. XXX, L.. L. W., D.. XX.X.XXXX, N. XXX s ich nárokom na náhradu škody na civilný proces.

odôvodnenie:

Prokurátor Okresnej prokuratúry Kežmarok podal na Okresný súd Kežmarok dňa 01.08.2012 obžalobu na obžalovaného G. R., a to pre konania uvedené v bodoch 1 až 6 skutkovej vety výrokovej časti tohto rozsudku, ktoré právne kvalifikoval ako pokračujúci trestný čin podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Opatrením tunajšieho súdu zo dňa 11.03.2013 bolo rozhodnuté, že uvedená trestná vec sa bude viesť voči obžalovanému G. R. ako proti ušlému v zmysle § 358 a nasl. Trestného poriadku. Súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním zápisnice o výsluchu obžalovaného z prípravného konania, výsluchom svedkyne - poškodenej V. S. a so súhlasom prokurátora a obhajcu obžalovaného prečítaním výpovedí svedkov - poškodených a svedkov z prípravného konania a tiež listinných dôkazov zabezpečených v prípravnom konaní.

Obžalovaný G. R. pri svojom výsluchu v prípravnom konaní dňa 19.06.1995 ako aj dňa 11.12.1995 využil svoje právo a ku skutku odmietol vypovedať.

Súd na hlavnom pojednávaní vypočul svedkyňu - poškodenú V. S., ktorá zotrvala na svojej výpovedi z prípravného konania s tým, že si rovnako ako v prípravnom konaní uplatnila náhradu škody vo výške 35.185,55 Eur. Ku skutku sa vyjadriť nevedela a o pôžičke svojho manžela sa dozvedela až po jeho smrti, keď pán A. začal od nej vymáhať peniaze. Obžalovaného osobne nepozná a nemá

žiadne doklady k tejto pôžičke. V prípravnom konaní vypovedala, že bola manželkou S. S., ktorý požičal peniaze obžalovanému. Po smrti manžela začal pán A. vymáhať od nej peniaze, ktoré predtým požičal jej manželovi, a preto s ním uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok spolu s dodatkom a na splatenie pôžičky musela predať svoj dom v Spišskom Podhradí. Zároveň predložila všetky listiny preukazujúce uvedenú pôžičku.

Svedok - poškodený O. H.Š. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní zhodne uvádzal, že niekedy v apríli roku 1994 prišiel do ich predajne ich sused G. R. a požiadal jeho aj jeho brata O. H. o pôžičku vo výške 7.000,- Sk, ktorú mu poskytli. V ten istý mesiac sa opätovne obžalovaný zastavil v ich predajni potravín a ponúkol im, že im vybaví niekoľko miliónový uver z banky. Nakoľko poškodený chcel s bratom stavať čerpaciu stanicu, s ponukou obžalovaného súhlasili. Nakoľko obžalovaný im povedal, že na vybavenie úveru potrebuje zálohu, dali mu sumu 45.000,- Sk, teda spolu s predchádzajúcou pôžičkou sumu 52.000,- Sk s tým, že im obžalovaný vybaví úver vo výške 3.000.000,- Sk. Peniaze obžalovanému poskytli v hotovosti bez akéhokoľvek písomného potvrdenia, pretože ho považovali za dôveryhodnú osobu. Obžalovaný im však úver nevybavil a tiež aj napriek viacerým urgenciám im nevrátil sumu 52.000,- Sk, hoci im to sľúbil. Keď sa ho pokúšali kontaktovať v mieste bydliska, kde ho nezastihli, starší muž im dal obálku s listom od obžalovaného s tým, že u pani I. N. nechal obžalovaný pre nich nejaké veci a tie si môžu vyzdvihnúť. Keď kontaktovali pani N., tá im povedala, že žiadne veci nemá a nechcela byť zatiahnutá do špinavostí obžalovaného. Na meno osoby, cez ktorú mal obžalovaný sprostredkovať úver a ani na meno peňažného ústavu si tento svedok - poškodený nevedel spomenúť.

Uvedenú výpoveď svedka poškodeného O. H. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní v celom rozsahu potvrdil aj jeho brat - svedok - poškodený O. H., ktorý s bratom prostredníctvom obžalovaného chceli vybaviť úver z banky na podnikanie. Rovnako potvrdil, že obžalovanému bola vyplatená sumu 52.000,- Sk, ktorá im nebola vrátená a uver nebol vybavený.

Svedok - poškodený T.I. O. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1993 a 1994 podnikal, avšak nedarilo sa mu a chcel začať podnikanie z drevom a rezivom. Nakoľko poznal obžalovaného, ten mu ponúkol možnosť, že prostredníctvom L.. A. vie vybaviť úver vo výške 1.500.000,- Sk, ale potrebuje zálohu na vybavenie úveru vo výške 150.000,- Sk. Nakoľko svedok - poškodený mal len hotovosť v nemeckých markách predstavujúcich v prepočte sumu 30.000,- Sk, dňa 18.09.1994 odovzdal v mieste svojho bydliska obžalovanému sumu 1.430,- nemeckých mariek (DM) s tým, že zvyšnú sumu 12.000,- Sk mu dá po vybavení úveru. Nakoľko v termíne, kedy mal byť vybavený úver sa obžalovaný neozval, svedok - poškodený ho kontaktoval a obžalovaný mu povedal, že úver je ústne schválený a do troch alebo štyroch dní mu príde odpoveď. Nakoľko mu z VÚB banky žiadna odpoveď neprišla, dňa 10.10.1994 telefonoval do VÚB banky, kde mu oznámili, že L.. A. je na maródke. Keď mu zatelefonoval, L.. A. mu povedal, že o jeho žiadosti o úver nič nevie a že už je druhý, ktorú mu volá s takým problémom, že on G. R. nepozná a úvery nevybavuje. Obžalovaného stretol svedok - poškodený ešte v máji 1995, a ten mu prisľúbil, že mu peniaze vráti, čo sa však nestalo.

Svedok - poškodený O. Z. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1994 podnikal a s obžalovaným sa poznal asi dva roky. Nepozná však mená T. O. a tiež nebol svedkom, že by niekto z nich dával obžalovanému nejaké peniaze v hotovosti. S obžalovaným rokoval spolu s L.. W. a L.. O. G. a predmetom ich rokovaní bolo vybavenie úveru. S obžalovaným sa stretli v hoteli KRYM v Bratislave, kde im obžalovaný predstavil pána menom L.. O.. Ako províziu na vybavenie úveru svedok - poškodený odovzdal obžalovanému sumu 500.000,- Sk, a to prvú časť v Žiline a druhá časť sumy v Bratislave. V oboch prípadoch bol pri odovzdaní peňazí L.. W.. Uvedená suma bola obžalovanému odovzdaná za účelom provízie za vybavenie úveru v IRB banke. Úver im napokon poskytnutý nebol a obžalovaný mu peniaze nevrátil.

Svedok - poškodená L. W.Á. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že v roku 1994 s O. Z. chceli rozbehnúť podnikanie v oblasti predaja traktorov ZETOR do krajín tretieho sveta a preto potrebovali úver, ktorý im mal v IRB banke vybaviť obžalovaný. Svedok - poškodený obžalovaného predtým nepoznal a stretol sa s ním niekoľkokrát prostredníctvom O. Z., ktorý obžalovaného predtým poznal. Obžalovaný im na spoločných stretnutiach sľúbil vybaviť úver vo výške 30.000.000,- Sk. Na zabezpečenie úveru obžalovanému spolu so Z. odovzdali 900.000,- Sk s tým, že on mu odovzdal 400.000,- Sk a O. Z. 500.000,- Sk. Peniaze obžalovaný od nich žiadal na vybavenie úveru s tým, že podnikateľský zámer sa obžalovanému zdal reálny. Úver však obžalovaný nevybavil a ani im peniaze

nevrátil a to, že boli podvedení, zistil svedok - poškodený asi po mesiaci, kedy ich obžalovaný prestal kontaktovať a svedok - poškodený ho nevedel nájsť ani v mieste jeho bydliska. Obžalovaný im predstavil M. O., prostredníctvom ktorého mali úver v banke vybavovať.

Zo zápisnice o konfrontácii medzi svedkami - poškodenými O. Z. a L. W. v prípravnom konaní, ktorej obsah súd prečítal na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obaja zhodne uviedli, že na rokovaní v hoteli KRYM v Bratislave im obžalovaný predstavil osobu L.. M. O., ktorý tam bol prítomný ale nepreukázal sa žiadnym hodnoverným dokladom. L. W. zmenil svoju výpoveď z prípravného konania v tom, že stretol osobu, ktorá mu bola predstavená obžalovaným ako L.. O..

Z výpovede svedka - poškodeného L.. O. Š. z prípravného konania vyplýva, že v tom čase pôsobil ako konateľ vo firme VMI, s.r.o., ktorá sa zaoberala obchodnou činnosťou v priemyselnej oblasti. Na rozšírenie podnikania v oblasti recyklácie železobetónu potrebovali zakúpenie stroja a priestorov a za tým účelom vypracovali podnikateľský zámer, na realizáciu ktorého bol potrebný úver vo výške 25.000.000,- Sk. Obžalovaného mu predstavil jeho spoločník L.. M. s tým, že obžalovaný prejavil záujem vstúpiť do ich podnikania a vybaviť im úver v IRB banke s tým, že tam obžalovaný pozná L.. O.L.. Dňa 11.07.1994 od nich obžalovaný prevzal čiastku 20.000,- Sk, a to za účelom vybavenia úveru a túto čiastku im mal vrátiť dňa 15.07.1994, k čomu však nedošlo. Úver vybavený nebol, hoci svedok - poškodený, ktorý ako uviedol, obžalovanému dôveroval, vystavil obžalovanému splnomocnenie na ich zastupovanie.

Svedok - poškodený L.. M. M. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní opísal skutočnosti tak, ako vyplynuli z predchádzajúcej výpovede svedka - poškodeného L.. O. Š..

Súd tiež na hlavnom pojednávaní prečítal výpoveď splnomocneného zástupcu poškodeného S.N. N., V..Z.. O.. A. O. z prípravného konania, ktorý uviedol, že na základe úverovej zmluvy zo dňa 09.06.1993 banka poskytla obžalovanému úver vo výške 2.000.000,- Sk, ktorý sa zaviazal vrátiť v splátkach po 500.000,- Sk do 31.05.1994. Úver mal byť zabezpečený nehnuteľnosťou obžalovaného a jeho hnuteľným majetkom, avšak k uzavretiu zabezpečovacích zmlúv nedošlo, pretože obžalovaný banke nepredložil potrebné doklady. Nakoľko obžalovaný úver nesplácal a nereagoval ani na výzvy na jeho platenie, banka od zmluvy odstúpila a istinu úveru spolu s príslušenstvom vymáhala prostredníctvom súdnej žaloby. Neskôr banka pohľadávku postúpila na iný subjekt - Slovenská konsolidačná, a.s. Skutkový stav opísaný v tejto výpovedi potvrdila vo svojej neskoršej výpovedi v prípravnom konaní aj splnomocnenkyňa S.N. N., V..Z.. M.. O. B..

M.. O. Š. - splnomocnený zástupca poškodeného Slovenská konsolidačná a.s., vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že Slovenská konsolidačná, a.s. eviduje vo svojom portfóliu pohľadávku postúpenú od VÚB banky, a.s. voči obžalovanému, ktorý si uplatnili prostredníctvom súdu. V tomto konaní súd uložil obžalovanému povinnosť, aby im zaplatil sumu 3.007.808,84 Sk, z čoho 2.000.000,- Sk predstavuje istina a zvyšok úroky.

Svedok L.. M. A. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že vo VÚB, a.s. pracuje od 01.07.1990 ako programátor a s obžalovaným sa pozná od roku 1980 prostredníctvom brata obžalovaného. Pri stretnutiach ho obžalovaný nikdy nežiadal o vybavenie úveru, nikdy od neho neprevzal žiadnu finančnú hotovosť či už v nemeckých markách alebo v slovenských korunách. Potvrdil, že mu volal T.I. O., ktorý sa telefonicky dožadoval vybavenia úveru, na čo mu svedok povedal, že obžalovaný ho o vybavenie úveru nikdy nežiadal. Svedok O. Z. a ani L.. O. nepozná. Tiež zdôraznil, že nie je v jeho kompetencii vybavovať úver.

Svedok O. U. v prípravnom konaní uviedol, že v aprílu 1994 bol svedkom rokovaní O. H. a O. H. s obžalovaným, kedy obžalovaný v priestoroch potravín patriacich bratom H. im ponúkol, že im vybaví úver a to cez svojho dobrého kamaráta, ktorého meno si nespomína, v banke, ktorej názov tiež nevedel uviesť. Mal to byť úver vo výške 3.000.000,- Sk, pričom podľa tvrdenia obžalovaného, jeho známy mohol vybaviť úver až do 10.000.000,- Sk a že už má dvoch záujemcov. Nakoľko H. chceli stavať čerpaciu stanicu, s ponukou obžalovaného súhlasili s tým, že ešte v ten deň L.. O. H. za prítomnosti svedka vyplatil obžalovanému v hotovosti sumu 45.000,- Sk ako všimné pre známeho obžalovaného na vybavenie úveru. Svedok vie aj o čiastke 7.000,- Sk, ktorú mali H. už skôr požičať obžalovanému. Nakoľko obžalovaný peniaze nevrátil a úver nevybavil, svedok bol s bratmi H.U. u obžalovaného doma

asi 10 krát ale nikdy ho doma nezastihli. Ako uviedol, obžalovaný rozprával tak presvedčivo, že mu bratia H. jednoducho naleteli.

Svedkyňa I. N. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je synovcom jej bývalého manžela, pričom o činnosti obžalovaného v oblasti údajného sprostredkovania úverov vedomosti nemá. Asi na jeseň 1994 si nej obžalovaný odložil ruksak, v ktorom bol prenosný telefón. Neskôr prišli k nej traja muži, že im má ruksak vydať a to aj s lístkom od obžalovaného. Svedkyňa to však odmietla. Asi v zime 1994 vyzdvihol obžalovaný syna svedkyne zo školy a prišiel k nim domov, kde si vyzdvihol ruksak. Odvtedy ho nevidela. K týmto skutkovým okolnostiam v prípravnom konaní rovnako vypovedal aj svedok A. N..

Svedok L.. M. O. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaného nepozná, nikdy ho nevidel, taktiež nepozná O. H.U., O. H., O., Z. V. W., pre nich žiadne úvery nevybavoval a vybavovanie úverov nie je ani v jeho kompetencii. Za vybavovanie úverov zodpovedá generálny riaditeľ alebo viceprezident spoločnosti. On pracuje v IRB banke ako riaditeľ odboru ľudských zdrojov.

Svedok L.. T. P. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil postavenie L.. O. v ich banke a tiež, že nenašiel v dokumentoch ich banky žiadne podnikateľské zámery O. H., O. H.F., O., Z. V. W. a ani ich žiadosti o úver. L.. O. nikdy v prospech týchto osôb úvery nevybavoval.

Svedok O. G. vo svojej výpovedi v prípravnom konaní uviedol, že je podnikateľom a pozná sa L.. L. W. a O. Z., ktorým dodával tovar. V roku 1992 prišiel za ním obžalovaný, ktorý mu ponúkol dodanie tovaru. Svedok len zoznámil obžalovaného s O. Z., avšak pri žiadnych rokovaniach medzi obžalovaným a pánom Slukom nebol a nepozná ani osobu L.. O..

Svedkovia O. R., manželka obžalovaného a O.. O. R., brat obžalovaného využili v prípravnom konaní svoje právo a odmietli vypovedať.

Svedok L.. S. A. vo svojich výpovediach v prípravnom konaní uviedol, že za ním do jeho podniku, ktorý prevádzkoval dňa 15.09.1992 prišiel S. S., ktorého poznal 21 rokov a jemu dovtedy neznámy pán, ktorého mu S. S. predstavil ako G. R.V.. S. S. ho požiadal o pôžičku vo výške 650.000,- Sk, ktorú chcel poskytnúť G. R. do ich spoločného podnikania. Svedok s tým súhlasil, ale s tým, že peniaze v nemeckých markách požičia iba S., ktorého poznal. Na základe dohody prišiel S. S. dňa 16.09.1992 do jeho denného baru, kde mu svedok odovzdal sumu v nemeckých markách predstavujúcu ekvivalent 650.000,- Sk. Nakoľko dňa 30.10.1992 uplynula lehota na vrátenie peňazí, volal S., ktorý mu povedal, že peniaze dal G. R. a s ním sa nevie spojiť. Preto svedok išiel osobne za obžalovaným do jeho reštaurácie, kde mu obžalovaný prisľúbil vrátenie peňazí v neskoršom termíne so zvýšeným úrokom. Nakoľko už obžalovaného nevedel svedok zastihnúť, na jeho požiadanie s ním S. S. spísal zmluvu o pôžičke, pričom do tejto zmluvy spísanej dňa 13.09.1993 u notárky bola zahrnutá istina pôžičky spolu s úrokmi. Nakoľko ani svedok a ani S. S. nevedeli obžalovaného zastihnúť, navštívili jeho brata O.. O. R., ktorý im prisľúbil vrátenie peňazí za svojho brata. Neskôr mu S. uviedol, že koncom roka 1994 alebo začiatkom roka 1995 zastihol obžalovaného v Prešove, kde mu tento vystavil čestné vyhlásenie, že mu peniaze aj s úrokmi vráti a že sa zaručí svojim rodinným domom. Dňa 16.01.1996 spísali s S. novú zmluvu znejúcu na vyššiu sumu pôžičky, kde zahrnuli do nej aj úroky. S. S. mu v roku 1999 podpísal uznanie záväzku a keď po jeho smrti do jeho práv vstúpila jeho manželka V. S., tá sa s ním mimosúdne vyrovnala a zaplatila mu sumu 2.200.000,- Sk.

Z výpovede svedkyne V. Č. z prípravného konania vyplýva, že ako vyšetrovateľka PZ pri vyšetrovaní trestnej veci vraždy F. bola prítomná pri rozhovore G. R. s S. S., kde obžalovaný výslovne S. povedal, že mu požičané peniaze vráti, pričom v jej prítomnosti podpísal čestné vyhlásenie, že do konca marca vráti S. S. sumu 70.000,- DM. Svedkyňa spolu s kolegom O. uvedené čestné vyhlásenie podpísala. Uvedené skutočnosti vo svojej výpovedi v prípravnom konaní potvrdil aj R. O., v tom čase tiež príslušník policajného zboru.

Z výpovedí svedka - poškodeného S. S. z prípravného konania vyplýva, že od 01.01.1991 bol podnikateľom a mal v prenájme Z. Z.. Niekedy v septembri 1992 za ním domov prišiel O.. O. R., ktorý mu predstavil svojho brata G. R. a G. R. požiadal svedka - poškodeného o poskytnutie pôžičky vo výške 700.000,- Sk a to na podnikanie s kovmi a alkoholom na Ukrajine. Nakoľko svedok - poškodený takú

hotovosť nemal, dohodol stretnutie s S. A., ktorý v tom čase prevádzkoval bar a ktorého za prítomnosti obžalovaného požiadal o pôžičku. S touto S. A. súhlasil s tým, že suma 650.000,- Sk, čo predstavovalo istinu pôžičky s dohodnutým úrokom vo výške 12 % mu bude vrátená do 30.10.1992. Na základe ich dohody svedok - poškodený dňa 16.09.1992 prevzal od S. A. sumu 650.000,- Sk v igelitovej taške, pričom zmluvu nespisovali, nakoľko si oni dvaja vzájomne dôverovali. Tieto peniaze ešte v ten istý deň svedok

- poškodený odovzdal obžalovanému v aute pred hotelom Družba v Michalovciach. Keď prešiel termín vrátenia peňazí, pokúšal sa spolu s S. A. obžalovaného kontaktovať a tiež vyhľadať v jeho reštaurácii, ktorú mal v rodinnom dome, ale bezúspešne. Neskôr mu A. hovoril, že sa mu obžalovaného podarilo zastihnúť doma a on prisľúbil vrátenie peňazí, k čomu však nedošlo. Preto spolu s A. navštívili O.. O. R., ktorý ich ubezpečil, že ak im peniaze nevráti obžalovaný, že im ich vráti on sám. Dňa 13.09.1993 uzavreli s S. A. pred notárom zmluvu o pôžičke, kde dodatočne potvrdili uzavretie zmluvy o pôžičke, pričom v zmluve uviedli ako menu nemecké marky, lebo bola dohoda, že obžalovaný pôžičku svedkovi

- poškodenému vráti práve v tejto mene. Koncom roka 1994 sa od osôb z prostredia polície dozvedel, že obžalovaný bude v jednej trestnej veci vypovedať ako svedok, a preto ho vyhľadal a za prítomnosti príslušníkov PZ Č. a O. spísali čestné vyhlásenie, v ktorom sa obžalovaný pod hrozbou trestného stíhania zaviazal vrátiť svedkovi - poškodenému pôžičku vo výške 70.000,- DM, a to do konca roka 1995. Obžalovaný však svedkovi - poškodenému nevrátil žiadnu časť peňazí. Ako vyplýva z úmrtného listu Matričného úradu Levoča, tento svedok - poškodený dňa 31.05.2004 zomrel.

Súd ďalej na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním obsahu listinných dôkazov, ktoré v obžalobe navrhol prokurátor.

Zo zmluvy o pôžičke zo dňa 16.01.1996 uzavretej medzi veriteľom S. A. a dlžníkom S. S. vyplýva, že veriteľ požičal dňom 16.01.1996 pre vlastnú potrebu dlžníkovi 85.000,- DM, ktoré sa dlžník zaviazal vrátiť do 31.12.1996 s dohodnutým ročným úrokom vo výške 16 %. Dňa 18.02.1999 S. S. uznal svoj záväzok z uvedenej zmluvy, ktorý ku dňu 31.12.1998 predstavoval 100.000,- DM. Dlžník sa zaviazal peniaze vrátiť do 31.12.1999. Dňa 19.09.2006 uzavrel L.. S. A. ako postupca a V. S., ako postupník Zmluvu o postúpení pohľadávok, ktorou postupca postúpil postupníkovi pohľadávku vyplývajúcu zo zmluvy o pôžičke a tiež ako táto suma vo výške 4.652.885,- Sk vyplýva z uznesenia Okresného súdu Poprad č.k. 11C 394/2002 zo dňa 14.05.2003, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 18.06.2003, pričom povinným z tohto rozhodnutia súdu bol S. S.. Dodatkom č. 1 k tejto zmluve zo dňa 19.09.2006 sa postupník zaviazal postupcovi zaplatiť sumu 2.200.000,- Sk, a to prostredníctvom tretej osoby - Rímskokatolíckej cirkvi. Z čestného prehlásenia zo dňa 21.12.1994 vyplýva, že obžalovaný za prítomnosti svedkov sa zaviazal S.F. S. vyplatiť čiastku 70.000,- DM a to titulom pôžičky. Taktiež súd oboznámil telegramy, ktoré obžalovaný posielal svedkovi - poškodenému S. S., kde mu oznamuje časy stretnutí a nemožnosť vycestovať zo zahraničia.

Súd tiež vykonal dokazovanie splnomocneniami jednotlivých splnomocnených zástupcov svedkov - poškodených VÚB banka, a.s. a spoločnosť VMI, s.r.o. a tiež fotodokumentáciou, kde je na fotografii č. 2 zobrazený L.. M. O.. Z platobného rozkazu bývalého Obvodného súdu Košice I č.k. Ro 157/95 - 5 zo dňa 24.03.1995 vyplýva povinnosť obžalovaného ako odporcu zaplatiť navrhovateľovi VMI, s.r.o. sumu 20.000,- Sk spolu s úrokom a trovami konania.

Z listín vo vzťahu ku skutku v bode 1 obžaloby vyplývajú pohyby na účtoch obžalovaného, kúpna zmluva na motorové vozidlo WV Passat, výbery hotovosti obžalovaným z účtu vo VÚB banke, a.s., úradné záznamy o vyťažovaní pobytu a pohybu obžalovaného, listy obžalovaného, v ktorých sľubuje banke splatenie úveru a z ktorých vyplýva, že sa rozhodol opustiť SR, registrácie ohľadom jeho podnikania a napokon listiny týkajúce sa snahy orgánov činných v trestnom konaní vypátrať pobyt obžalovaného vydaním vnútroštátnych ako aj európskych zatýkacích rozkazov. Ďalej súd oboznámil správy daňových úradov o podaní daňových priznaní obžalovaným za roky 1992 až 1996, ako aj správu katastra nehnuteľností o tom, že obžalovaný v roku 2007 nevlastnil na území SR žiadnu nehnuteľnosť.

Na základe takto vykonaného dokazovania, kedy súd vyhodnotil dôkazy každý z nich jednotlivo ale zároveň aj v ich vzájomnej súvislosti dospel súd k jednoznačnému záveru, že skutky tak, ako sú uvedené v skutkovej vete výrokovej časti tohto rozsudku sa stali, majú znaky pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 a že tieto spáchal obžalovaný. Uvedený záver súd vyslovil najmä na základe výpovedí svedkov a svedkov - poškodených, ktoré boli realizované v prípravnom konaní a ktoré z hľadiska relatívnej časovej blízkosti ku dňom

spáchania skutku poskytujú vierohodný obraz o konaní obžalovaného. Z týchto výpovedí svedkov vo vzťahu k jednotlivým skutkom vyplýva konanie obžalovaného, ktoré je tam opísané a z ktorého je zrejmý jednotiaci zámer obžalovaného uviesť poškodených do omylu, resp. využiť ich omyl spočívajúci v tom, že im vybaví prostredníctvom inej osoby úvery v rôznych výškach v komerčnej banke za určitú províziu, ktorú mu v dôvere v jeho osobu vyplatili. Obžalovaný však ani v jednom prípade tento svoj sľub nesplnil, žiaden úver poškodeným nevyplatil a ani im nevrátil poskytnuté peňažné prostriedky. Vo vzťahu k Všeobecnej úverovej banke, a.s, túto uviedol do omylu tým, že od nej vylákal úver, ktorý následne nesplácal. V prípade všetkých skutkov obžalovaný vopred vedel, že tieto pôžičky nebude môcť splatiť, čo vyplýva z jeho následného konania, kedy sa vyhýbal kontaktu s poškodenými, týchto poškodených aj naďalej uvádzal do omylu spočívajúceho v dodatočnom splnení povinnosti (ako v prípade čestného vyhlásenia poskytnutého poškodenému S. S.), ku ktorému nikdy nedošlo a obžalovaný ani nikdy nemal záujem tieto svoje záväzky uhradiť alebo vybaviť úver, o čom svedčí a fakt, že si vymyslel a poškodeným prezentoval údajný kontakt na L.. O. alebo L.. M., ako zamestnancov bánk, ktorí však obžalovaného vôbec nepoznali (ako L.. O.) a obžalovaný ich vôbec s požiadavkou o úvery nekontaktoval. Navyše títo svedkovia ani nemali v kompetencii vybavovať žiadne úvery, o čo obžalovaný musel vedieť. Obžalovaný tak konal vo forme priameho úmyslu /§ 4 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005/, keď chcel spôsobom ustanoveným v tomto zákone uviesť poškodených do omylu a na škodu ich majetku sa obohatiť, čím svojim konaním poškodeným spôsobil škodu v celkovej výške 134.833,66 Eur, čo napĺňa zákonný pojem škody veľkého rozsahu v zmysle § 89 ods. 14 Trestného zákona účinného do 31.12.2005. Z tohto dôvodu súd uznal obžalovaného za vinného z pokračujúceho trestného činu podvodu podľa § 250 ods. 1, ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005.

Z miesta bydliska Košice - mestská časť Staré mesto je obžalovaný hodnotený všeobecne ako podnikateľ. Obžalovaný bol v tom čase ženatý a mal jedného syna. Z aktuálneho odpisu registra trestov vyplýva, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný.

Podľa § 23 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 účelom trestu je chrániť spoločnosť pred páchateľmi trestných činov, zabrániť odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti a vychovať ho k tomu, aby viedol riadny život, a tým výchovne pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Súd pri určení trestu zohľadnil osobu obžalovaného, ktorý doposiaľ nebol súdne trestaný, aj keď podľa správ polície opustil územie Slovenskej republiky ešte v roku 1995. Na strane druhej u obžalovaného absentuje akákoľvek poľahčujúca okolnosť, vrátane priznania a ľútosti nad svojou trestnou činnosťou. Rozsah a spôsob trestnej činnosti obžalovaného výrazne zvyšujú spoločenskú nebezpečnosť jeho konania a najmä v čase spáchania uvedeného pokračujúceho trestného činu boli následky pre poškodených v mnohých prípadoch ťažké z hľadiska ich finančnej situácie, kedy napríklad poškodená V. S.Á. v dôsledku úhrady dlhov po svojom zomrelom manželovi S. S. musela predať rodinný dom, v ktorom bývala. Rozsah trestnej činnosti vyjadrený škodou majúcou charakter škody veľkého rozsahu, ktorej sa obžalovaný dopustil vo veľmi krátkom čase (skutky od septembra 1992 do septembra 1994) svedčí o vysokej intenzite zásahu do záujmu chráneného Trestným zákonom, ktorým je majetok poškodených subjektov a to bezohľadným konaním obžalovaného, ktorý vo veľkom rozsahu a pod falošnými prísľubmi vylákal od poškodených peňažné prostriedky vysokých čiastok, zneužijúc ich dôveru a omyl spočívajúci v tom, že im poskytne pomoc pri ich podnikateľských zámeroch vybavením úverov, a to zneužitím osôb, ktoré s tým nemali nič spoločné (L.. M. O.). Všetky tieto okolnosti svedčia o nutnosti uloženia prísneho trestu v zákonom vymedzenom rozsahu od 5 rokov do 12 rokov, pričom aplikácia ustanovenia § 250 ods. 5 Trestného zákona účinného do 31.12.2005 je pre obžalovaného najpriaznivejšia. Súd vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od spáchania jednotlivých skutkov a doposiaľ bezúhonnú osobu obžalovaného rozhodol o uložení trestu odňatia slobody na dolnej hranici zákonom stanovenej trestnej sadzby. Zároveň za splnenia podmienok v zmysle § 39a ods. 2 písm. a) Trestného zákona účinného do 31.12.2005 rozhodol o zaradení obžalovaného na výkon uloženého trestu do 1. nápravnovýchovnej skupiny.

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu. Aj podľa judikatúry ESĽP má obvinený právo na to, aby o jeho trestnom obvinení bolo rozhodnuté v primeranej lehote. Toto právo je integrálnou súčasťou práva na spravodlivý proces. Podmieňuje priamo spravodlivý

charakter konania tým, že zabraňuje strate dôkazov alebo oslabeniu ich dôkaznej hodnoty. Bráni tiež tomu, aby obvinený bol príliš dlho vystavený zásahom do svojich práv a slobôd a neistote o svojom osude. Primeraná lehota na konanie v trestných veciach sa v dôsledku mimoriadne citeľného zásahu do sféry osobných práv a slobôd, ktorý je s priebehom trestného procesu spojený, musí posudzovať prísnejšie. Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci. (nález ÚS SR z 22. 06. 2010 , sp. zn. III. ÚS 102/10-31).

Je pravdou, že otázka trestnej represie v podobe trestu postihujúceho páchateľa trestného činu musí byť efektívna a účinná tak z hľadiska výmery trestu ale aj z hľadiska dĺžky samotného konania. V opačnom prípade by takýto trest zasiahol do práva obžalovaného na spravodlivý proces, kedy by uloženie trestu v zákonom stanovenej hranici predstavovalo pre obžalovaného neprijateľnú formu trestnej represie nezodpovedajúcu zásadám právneho štátu a odporujúcu článku 6 ods. 1 a článku 13 Dohovoru. Ako však vyplýva z vyššie citovanej judikatúry Ústavného súdu SR, okrem iného je aj správanie sa účastníka súdneho konania, v tomto prípade obžalovaného kritériom na posúdenie primeranosti dĺžky konania. Obžalovaný sa od roku 1995 vyhýbal úkonom prípravného konania a ako sám v liste poškodenej VÚB banky, a.s. uviedol, do cudziny ušiel z dôvodu, aby sa vyhol trestnoprávnemu postihu, pričom postup orgánov činných v trestnom konaní snažiacich sa odhaliť celý rozsah jeho trestnej činnosti považoval bez uvedenia ďalších dôvodov za šikanovanie. Práve obžalovaný svojím spôsobom zapríčinil, že sa prípravné konanie predĺžilo až do roku 2012, kedy bola na neho podaná obžaloba, pričom podstatnú časť prípravného konania ako aj konania pred súdom predstavovala snaha orgánov činných v trestnom konaní a po podaní obžaloby snaha súdu zabezpečiť účasť obžalovaného na úkonoch trestného konania vydaním Európskeho zatýkacieho rozkazu. Za tejto situácie nie je možné dospieť k záveru, že dĺžka celého trestného konania je tak výnimočnou okolnosťou, ktorú by súd musel zohľadniť pri výmere trestu a ukladať trest pod dolnou hranicou zákonnej trestnej sadzby. Aj napriek veľkému časovému odstupu od spáchania trestného činu po vyhlásenie tohto rozsudku je trest uložený týmto súdom v zákonnej hranici trestnej sadzby primeraným trestom za spáchanú trestnú činnosť, zohľadňujúcim všetky aspekty ukladania trestných sankcii. Opačný záver by bol „návodom“ pre iných obžalovaných, aby sa útekom do zahraničia v snahe predĺžiť trestného konanie vyhli uloženiu trestov predpokladaných Trestným zákonom argumentujúc dĺžkou konania, ktorú sami spôsobili.

Pokiaľ sa jedná o nárok na náhradu škody, právny nástupca po zomrelom poškodenom S. S. - V. S. si v prípravnom konaní a aj na hlavnom pojednávaní škodu, ktorá je pojmovým znakom žalovaného trestného činu uplatnila riadne a včas. Tak výpovede S. S. a V. S. ako aj výpoveď svedka S. A. v kontexte listinných dôkazov, ktorým je zmluva o pôžičke, čestné vyhlásenie obžalovaného a zmluva o postúpení pohľadávok predstavujú dostatočný základ na tom, aby súd mohol poškodenej V. S. v tomto konania priznať nárok na náhradu uplatnenej škody, o ktorej výške nemá pochybnosť.

V prípade ostatných poškodených, ktorí si do skončenia vyšetrovania uplatnili nárok na náhradu škody, súd vzhľadom na odstup času, od kedy k uplatneniu škody došlo a s tým súvisiacu možnú zmenu spočívajúcu v jej uplatnení v civilnom procese poškodených odkázal s ich nárokmi na civilný proces. Navyše títo poškodení nemali dostatočné písomné doklady, z ktorých by súd mohol spoľahlivo ustáliť výšku škody, ktorú im obžalovaný spôsobil a táto výška vyplývala iba z ich ústnych tvrdení.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho oznámenia na Okresnom súde Kežmarok. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku. Rozsudok môže odvolaním napadnúť prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku, obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe, poškodený pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci. Rozsudok možno napadnúť odvolaním len v niektorej jeho časti alebo sa odvolania výslovne vzdať.