Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoKR/3/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a členov senátu JUDr. Vladimíra Hriba, PhD. a Mgr. Márie Hlaváčovej v spore žalobcu: Areko Group, k.s., sídlo: Vrátna 28, 040 01 Košice, IČO: 47 632 836, správca úpadcu STAVA IP spol. s r.o. Košice, so sídlom: Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878, zast. Vašiv & Partners s.r.o., Vrátna 28, Košice, IČO: 47 238 836 proti žalovanému: STC spol. s r.o., Južná Trieda 115, Košice, IČO: 31663265, zast.: JUDr. Ondrej Lučivjanský - advokát, Murgašova 3, 040 01 Košice, v konaní o určenie neúčinnosti právneho úkonu, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo dňa 13.9.2017, č.k. 30Cbi/13/2015-99 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

odôvodnenie:

1. Súd prvej inštancie žalobu zamietol a žalovanému priznal náhradu trov konania v plnej výške 100%.

2. Rozhodol tak o žalobe doručenej súdu dňa 14.7.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd určil, že uzavretie kúpnej zmluvy dňa 9.10.2013 medzi úpadcom spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice, Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878 a žalovaným je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty úpadcu peňažnú náhradu vo výške 24.000,- eur, ak nezaviaže žalovaného na vrátenie peňažnej náhrady, tak určí, že uzavretie kúpnej zmluvy dňa 9.10.2013 medzi úpadcom spoločnosťou STAVA IP spol. s r.o. Košice, Vodárenská 2, 040 06 Košice, IČO: 31 654 878 a žalovaným je voči konkurzným veriteľom úpadcu právne neúčinné a žalovaný je povinný vrátiť do konkurznej podstaty motorové vozidlo Land Rover Discovery 3.0 SDV6 HSE A/T, VIN: L a M. Yaris 1-0 VVTi, VIN: U ktoré sú predmetom odporovaného právneho úkonu a že žalovaný je povinný nahradiť bezdôvodné obohatenie za užívanie motorového vozidla vo forme peňažnej náhrady odo dňa uzatvorenia kúpnej zmluvy až do vydania motorového vozidla.

3. Žalobu odôvodnil skutočnosťou, že uznesením Okresného súdu Košice I sp.zn. 26K/12/2014 zo dňa 14.7.2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka STAVA IP spol. s r.o. Košice. Dňa 9.10.2013 došlo k uzavretiu zmluvy na kúpu motorového vozidla Land Rover Discovery 3.0 SDV6 HSE A/T, VIN: L a Toyota Yaris 1-0 VVTi, VIN: U medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim. Kúpna cena bola dohodnuté vo výške 20.500,- eur s DPH za Land Rover a Toyotu Yaris vo výške 3.500,- eur. Dňa 1.9.2013 Ing. K. L. (v období od 15.4.1992 do 29.10.2008) konateľ úpadcu (a zároveň 50% vlastník obchodného podielu úpadcu), ako postupca uzatvoril zmluvu o postúpení pohľadávky so žalovaným ako postupníkom, na základe ktorej žalovaný nadobudol pohľadávku vo výške 24.000,- eur voči úpadcovi. Dňa 25.10.2013 oznámil žalovaný úpadcovi, že pohľadávku úpadcu predstavujúcu

odplatu za nadobudnutie vlastníckeho práva k motorovým vozidlám vo výške 24.000,- eur a pohľadávku, ktorú na žalovaného previedol Ing. K. L. taktiež vo výške 24.000,- eur započítava.

4. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Dôvodil, že dlžník - úpadca previedol vlastnícke právo k motorovým vozidlám za cenu vyššiu ako bola určená znaleckými posudkami, preto nie je naplnená podmienka úmyslu dlžníka ukrátiť jeho veriteľov a žalovanému takýto úmysel nemohol byť ani známy. Dôvodil, že v súlade s § 580 Občianskeho zákonníka jednostranne započítal svoj záväzok uhradiť kúpnu cenu s pohľadávkou, ktorú nadobudol od veriteľa úpadcu. Zdôraznil, že žalovaný nie je blízkou osobou voči úpadcovi a len z okolností, že žalovaný využil možnosť získať pohľadávku od veriteľa úpadcu, nie je možné vyvodiť záver, že ide o protiprávne konanie.

5. Súd prvej inštancie zistil následovný skutkový stav:

6. Uznesením Okresného súdu Košice I zo dňa 14.7.2014, sp.zn. 26K/12/2014 bol vyhlásený konkurz na majetok dlžníka STAVAP IP spol. s r.o. Košice, uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 138/2014 dňa 21.7.2014. Okresný súd Košice I uznesením sp.zn. 26K/12/2014 zo dňa 28.4.2014 začal konkurzné konanie voči dlžníkovi STAVA IP spol. s r.o. Košice. Uznesenie bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 86/2014 dňa 7.5.2014. Dňa 9.10.2013 došlo k uzavretiu zmluvy na kúpnu motorových vozidiel Land Rover Discovery, Toyota Yaris medzi úpadcom ako predávajúcim a žalovaným za kúpnu cenu dohodnutú vo výške 24.000,- eur vrátane DPH.

7. Úpadca vystavil dňa 9.10.2013 faktúru č. 1020130163 za predaj vozidla Toyota Yaris, splatnú dňa 23.10.2013, vystavenú na sumu 3.500,- eur. Dňa 25.10.2013 oznámil kupujúci - STC, spol. s r.o. započítanie pohľadávok v súlade s § 580 OZ. Zo znaleckého posudku č. 387/2013 na predmetné motorové vozidla Land Rover Discovery 3.0 a znaleckého posudku č. 386/2013 na motorové vozidlo Toyota Yaris zistil, že ich hodnota bola stanovená na sumu 19.547,- eur s DPH a 2.871,- eur s DPH.

8. Vec právne posúdil podľa § 57 a nasl. ZKR, § 409, § 411, § 447 Obchodného zákonníka a dospel k záveru, že žalobe nie je možné vyhovieť.

9. Argumentoval, že úhrada kúpnej ceny započítaním neznamená ukrátenie veriteľov úpadcu. Skutočnosť, že sa jedná o neodôvodnené ukrátenie musí vyplývať z konkrétnych okolností plnenia. V konaní bolo preukázané, že kúpna cena 24.000, -eur dohodnutá medzi zmluvnými stranami bola vyššia ako cena určená znaleckými posudkami č. 386/2013 a č. 387/2013, pričom znalecké posudky dal vypracovať dlžník. Kúpnu cenu žalovaný zaplatil riadne a včas, pretože upravuje viaceré spôsoby zániku záväzku (aj započítanie). Súd prvej inštancie dôvodil, že žalobca ani v konaní nepreukázal, že napádaný úkon /uzavretie kúpnej zmluvy/ bol urobený s úmyslom dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, a že tento by mal byť druhej strane známy.

10. O trovách konania rozhodol podľa § 255 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu priznal úspešnému žalovanému v plnom rozsahu.

11. Proti rozsudku podal včas odvolanie žalobca, a to z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP.

12. Odvolateľ dôvodí, že súd prvej inštancie na stav zistený vykonaným dokazovaním síce aplikoval správnu právnu normu (§ 60 , avšak uvedenú normu nesprávne interpretoval. Podľa názoru odvolateľa neobstojí argument súdu a žalovaného, že k ukráteniu veriteľov nemohlo dôjsť, keďže majetok úpadcu bol predaný za jeho trhovú hodnotu, pretože ekvivalencia právneho úkonu len v zásade, no nie bezvýnimočne, vylučuje odporovateľnosť právneho úkonu. Ukrátenie prihlásenej pohľadávky niektorého z veriteľov totiž nenastáva len vtedy, keď dôjde k zmenšeniu majetku dlžníka a jeho zostávajúci majetok nepostačuje na úhradu všetkých jeho záväzkov, ale aj vtedy, ak je pohľadávka niektorého z veriteľov v rozvrhu uspokojená v menšom rozsahu, než by bola uspokojená, ak by k odporovanému právnemu úkonu nedošlo.

13. V tejto súvislosti dôvodí, že v konkurze vyhlásenom na majetok úpadcu nebude výťažok zo speňaženia majetku postačovať ani na úplné uspokojenie pohľadávok uspokojovaných v poradí ako iné pohľadávky. Pohľadávky, ktoré patria alebo kedykoľvek od vzniku pohľadávky patrili veriteľovi

spriaznenému s úpadcom, napríklad konateľovi, či spoločníkovi sa v zmysle § 95 ods. 3 uspokojujú v poradí ako podriadené pohľadávky, čo znamená, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené vôbec.

14. Opätovne zdôrazňuje, že žalobca pohľadávku úpadcu na úhradu kúpnej ceny započítal s pohľadávkou, ktorú nadobudol od Ing. L., teda tzv. podriadenú pohľadávku. Napriek tomu, že majetok úpadcu sa odporovaným právnym úkonom zmenšil len v takom rozsahu, v akom sa zmenšili aj jeho záväzky, nastal v dôsledku odporovaného právneho úkonu taký stav, keď nezabezpečené pohľadávky veriteľov boli uspokojené v čiastkovom rozvrhu, resp. budú uspokojené v konečnom rozvrhu z podstaty menšej o sumu 24.000,- eur.

15. Pokiaľ ide o záver súdu prvej inštancie, že v konaní nemal za preukázaný úmysel úpadcu ukrátiť svojich veriteľov vykonaním napadnutého právneho úkonu, ako ani vedomosť žalovaného o tomto úmysle, tak dospel k nemu napriek tomu, že žalobca v konaní poukázal na viaceré skutočnosti, ktoré svedčia o nečestnosti tak úpadcu, ako aj žalovaného pri uzatváraní kúpnej zmluvy a to, že žalovaný odkúpil od Ing. L. pohľadávku len vo výške zodpovedajúcej znaleckej hodnote predmetných automobilov, za ktorú získal automobily používané Ing. L. v období pred vyhlásením konkurzu, ktoré následne prenajal obchodnej spoločnosti UNIRES - Bau s.r.o., ktorej jediným spoločníkom a konateľom je práve Ing. L.. Odvolateľ tvrdí, že už tieto samotné skutočnosti dostatočne preukazujú, že účelom uzatvorenia kúpnej zmluvy bolo to, aby sa predmetné motorové vozidlá nespeňažovali v konkurze, ale aby ich naďalej mohol užívať Ing. L.. Zdôraznil, že v konaní poukázal na viaceré okolnosti predchádzajúce podpisu kúpnej zmluvy, ako aj na neskôr vzniknuté okolnosti preukazujúce, že odporovaný právny úkon mal za cieľ zmenšiť majetok úpadcu na úkor jeho veriteľov. Tým, že súd prvej inštancie na tieto okolnosti neprihliadal a tým, že odmietol vykonať navrhnuté dôkazy porušil právo žalobcu na spravodlivý proces.

16. Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobe vyhovel.

17. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril.

18. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu proti ktorému je prípustné, bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 a dospel k záveru, že nie je dôvodné.

19. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal skutočnosťou, či dôvody uvádzané odvolateľom sú prípustnými dôvodmi pre podanie odvolania v zmysle § 365 ods. 1 CSP. Odvolateľ ako odvolací dôvod uvádza dôvod uvedený v § 365 ods. 1 písm. b) (tento odvolací dôvod odvolateľ nemenuje, avšak odkazuje naň v závere svojho odvolania, t.j. že mu súd nesprávnym procesným postupom znemožnil, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; písm. f), t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam; písm. h), t.j. že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a písm. e), t.j. že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností.

20. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.

21. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b/ (súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces) je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces. Základné právo na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom stanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky. Článok 48 ods. 2 Ústavy SR zakotvuje právo každého, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom. Zmyslom práva na súdnu ochranu je umožniť každému prístup k súdu a tomu zodpovedajúcu povinnosť súdu vo veci konať. Ak fyzická, či právnická osoba splní predpoklady ustanovené zákonom, súd jej musí umožniť stať sa stranou sporu so všetkými tomu zodpovedajúcimi právami, ale aj povinnosťami, ktoré z jej postavenia v konaní (žalobca, či žalovaný) vyplývajú. (Nález Ústavného súdu II.ÚS 14/2001, II.ÚS 132/02, III.ÚS 171/2006). Podľa článku 6/ ods. 1 strany sporu majú v konaní rovné postavenie spočívajúce v rovnakej miere možnosti uplatňovať prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem prípadu, ak povaha prejednávanej veci vyžaduje zvýšenú ochranu strany sporu s cieľom vyvažovať prirodzene nerovnovážne postavenie strán sporu. Ustálená judikatúra ESĽP opakovane poukazuje na tzv. princíp rovnosti zbraní (spravodlivé súdne konania), t.j. aby každej procesnej strane bola daná primeraná možnosť predniesť svoju záležitosť za podmienok, ktoré ju nestavajú do podstatne nevýhodnejšej pozície ako protistranu. Spravodlivé súdne konanie zahŕňa aj možnosť procesných strán predložiť všetky dôkazy potrebné na to, aby v konaní uspeli, právo vyjadriť sa k predloženým dôkazom a právo zúčastniť sa pojednávania a ako opakovane judikoval Ústavný súd SR, že súčasťou základného práva na spravodlivý proces je aj právo strany sporu na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré dáva zrozumiteľne odpoveď na všetky skutkové a právne otázky súvisiace s predmetom sporu.

22. Ďalší odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke, a ktoré nemali v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 CSP, a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán alebo ktoré vyšli inak najavo z hľadiska závažnosti (dôležitosti) zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ust. o vykonávaní dokazovania.

23. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz, spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal navrhnuté dôkazy nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom.

24. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 21.9.2018 o 10.00 hod. v pojednávacej miestnosti č. 215/ II. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené na Úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v súlade s § 219 ods. 3 CSP.

25. Súd prvej inštancie riadne zistil skutkový stav na základe dokazovania, ktoré vo veci vykonal. Svoje rozhodnutie založil na skutkových zisteniach, ktoré z vykonaného dokazovania vyplynuli. Prihliadol pri

tom na všetky skutočnosti, ktoré za konania vyšli najavo a vykonané dokazovanie vyhodnotil podľa zásad uvedených v § 191 CSP.

26. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho správnosti a k námietkam žalovaného v odvolaní udáva:

27. Žalobca žalobou odporuje kúpnej zmluve podľa § 60 tvrdiac, že bola urobená s úmyslom dlžníka (úpadcu) ukrátiť svojich veriteľov a tento úmysel (ukrátiť veriteľov) bol alebo musel byť druhej strane (kupujúcemu) známy. Ukrátenie veriteľov má spočívať v tom, že uspokojenie veriteľov v konkurznom konaní bude nižšie, ako by bolo v prípade, keby kúpna zmluva uzavretá nebola, pretože dohodnutá kúpna cena 24.000,- eur v skutočnosti nebola vyplatená, ale bola započítaná s postúpenou pohľadávkou od spoločníka úpadcu Ing. L..

28. Ako už bolo uvedené vyššie, k ukráteniu veriteľov právnym úkonom dochádza spravidla vtedy, ak tieto vedú k zmenšeniu majetku dlžníka; nie vtedy, ak dlžník dostal za prevedené veci, resp. iné majetkové hodnoty skutočne obvyklú cenu alebo inú obvyklú náhradu.

29. V prejednávanej veci bola kúpna cena motorových vozidiel vyššia ako cena určená znaleckými posudkami, preto nemožno dôjsť k záveru, že by sa ňou zmenšila majetková podstata úpadcu. Je treba prisvedčiť záveru súdu prvej inštancie, že započítanie je spôsob zániku vzájomne sa kryjúcich pohľadávok veriteľa a dlžníka; ak teda žalovaný započítacím prejavom (t.j. prejavom smerujúcim k započítaniu) prejavil svoju vôľu započítať svoju pohľadávku (získanú postúpením) s pohľadávkou žalobcu na zaplatenie kúpnej ceny; potom tieto vzájomné pohľadávky zanikli, a to spôsobom, ktorý právne predpisy pripúšťajú.

30. Preto aj odvolací súd dospel k záveru, že nebola splnená podmienka vyslovenia odporovateľnosti podľa § 60 ZKR, lebo odporovaným úkonom nedošlo k ukráteniu ostatných konkurzných veriteľov. Vzhľadom na vyššie uvedené je preto bez právneho významu preukazovanie úmyslu dlžníka a existencia vedomosti o tomto úmysle druhej strany (teda aj ďalšie dokazovanie v tomto smere je nadbytočné).

31. Na základe uvedeného bol preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny (§ 387 ods. 1 .

32. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 s použitím § 215 ods. 1 tak, že nárok na ich náhradu má v odvolacom konaní úspešný žalovaný. O ich výške bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku súdnym úradníkom samostatným uznesením (§ 262 ods. 1,2 .

33. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 C.s.p).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 C.s.p.).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 C.s.p.).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).