Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6P-57-2014.pdf
PDF · 79.14 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-6P/57/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Kežmarok v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého V. Š.E., G.. X.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Kežmarok, dieťa rodičov: matky K.. B. Š., P.. G., G.. XX.X.XXXX, bytom H. X, C., práv. zastúpenej JUDr. Dášou Bajanovou, advokátkou so sídlom Starosaská 3, Spišská Nová Ves a otca P. Š., G.. X.XX.XXXX, bytom C. X, O., práv. zastúpeného JUDr. Zuzanou Baloghovou, advokátkou so sídlom Madačova 7, Ružomberok, o úprave styku otca s maloletým dieťaťom, t a k t o
rozhodol:
1. Súd z a k a z u j e styk otca P. Š. s dieťaťom V. Š. G.. XX.XX.XXXX.
2. Otec je povinný uhradiť z titulu trov súdneho konania sumu 320,08 € na účet tunajšieho súdu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
3. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Rozsudkom tunajšieho súdu v konaní 6P/57/2014-1 zo dňa 29.11.2013 bolo rozvedené manželstvo účastníkov konania K.. B. Š., P.. G., G.. XX.XX.XXXX Z. C. a odporcu P. Š., G.. XX.XX.XXXX Z. C.. 2. Predmetným rozsudkom bolo rozhodnuté o zverení maloletého V., G.. XX.XX.XXXX do osobnej starostlivosti navrhovateľky - matky a odporca - otec bol zaviazaný platiť výživné v sume 100 € mesačne, vždy do 20. dňa v mesiaci vopred, do rúk matky. 3. Súd konanie o úprave styku s maloletým dieťaťom - teda s mal. V. vylúčil na samostatné konania. 4. V priebehu ďalšieho konania matka maloletého B. Š. trvala na tom, že je potrebné zakázať styk otca s maloletým, keďže takýto styk nie je na prospech maloletého, maloletý sa svojho otca bojí, vracajú sa mu spomienky z minulosti, keď žili ešte s otcom v domácnosti a keď otec sa nie vždy vhodne správal ku matke, príp. aj k maloletému. 5. Odporca - otec maloletého trval na podanom návrhu, žiadal, aby mu súd umožnil stretávať sa mal. V. a bol ochotný prijať akúkoľvek možnosť stretávania sa s maloletým. Trval na tom, že je bezúhonným občanom SR, nelieči sa na psychiatri, nebol trestaný a preto nevidí dôvod, aby sa nemohol stretávať so svojim jediným synom. 6. Na poslednom pojednávaní na tunajšom súde sa k návrhu matky na zákaz styku otca s maloletým pripojil aj opatrovník, ktorý uviedol, že nie je v záujme maloletého, aby sa stretával s otcom, čo vyplýva aj zo znaleckého posudku zo str. č. 6, kde maloletý popisoval, ako s k nemu otec správal v minulosti. 7. Procesný súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie uznesením pod. sp. 6P/57/2014-198 zo dňa 11.04.2017 a pribral do konania znalkyňu z odboru psychológie PhDr. Slávku Sokáčovú z Prešova. Súd v uznesení uložil znalkyni zodpovedať na konkrétne otázky. Zo záverov zo znaleckého posudku PhDr. Sokáčovej je zrejmé, že akýkoľvek styk otca s maloletým nemá byť zakázaný, znalkyňa odporúčala styk otca s maloletým riešiť postupne s tým, že spočiatku by mohol trvať niekoľko minúť, neskôr niekoľko
hodí a postupne. Znalkyňa v záveroch znal. posudku odporúčala rodičom psycho-terapeuticky pracovať na zmene svojich vnútorných postojov, naučených zvykov v komunikácii s cieľom zlepšenia kvality komunikácie a správania medzi rodičmi. 8. V priebehu konania bola vypočutá aj znalkyňa, Dr. Štiffelová, ktorá rovnako vypracovala znalecký posudok týkajúci sa úpravy styku otca s maloletým dieťaťom. So záverov znaleckého posudku súd zistil, a to konkrétne z bodu 15, že nie je potrebné, aby prebiehal kontakt s otcom „za každú cenu“. Najmä nie v tom prípade, ak je reálny predpoklad, že takýto kontakt nebude pre dieťa efektívny. V bode 4. znaleckého posudku znalkyňa jednoznačne uviedla, že - citujem: „v aktuálnej situácii, ani za predpokladu splnenia presne stanovených podmienok, napr. prítomnosti matky alebo psychológa, počas kontaktu syna s otcom, tento styk toho času nedoporučujem“. Znalkyňa uvádzala, že prihliadla pri tomto svojom rozhodnutí, že maloletý V. vyjadruje ku kontaktu s otcom jednoznačne zamietavý postoj, ktorý, i vzhľadom k jeho veku, je nutné brať do úvahy. Podľa znalkyne kontakt s otcom by bol pre maloletého vysoko „traumatizujúci a absolútne neprínosný“. 9. Súd opätovne vypočul znalkyňu Dr. Karin Štiffelovú a požiadal ju o doplnenie posudku. Znalkyňa predložila súdu Doplnok znaleckého posudku č. 60/14, por. č. 62/18. V rámci tohto doplnku vykonala psychologické vyšetrenie otca maloletého dieťaťa P. Š., G.. X.XX.XXXX a ďalej vykonala individuálny pohovor s maloletým V. Š.. So záverov znaleckého posudku je zrejmé, že štruktúra osobnosti otca ostala v porovnaní záverov znal. posudku z roku 2014, ostala teda nezmenená a v podstate je rovnaká. Štruktúru osobnosti otca znalkyňa popisuje ako emočne nestabilnú osobnosť, histriónský štrukturovanú, s nadmerne uvoľneným správaním, v celku adaptabilnú. Racionálna kontrola správania je nízka, v popredí sú emócie, zmysel pre objektívnu realitu je t.č. znížený, v správaní prítomná aktivita a ľahkovážnosť. Vo vzťahu ku okoliu senzitívne a závisle nastavený, preferuje feminné záujmy, vedome popiera biologicky podmienenú agresiu, má sklon ku disimulácii. 10. So záverov znal. dokazovania je zrejmé, že maloletý V. vyjadruje ku kontaktu s otcom jednoznačne zamietavý postoj, on sám odmieta akúkoľvek možnosť styku s otcom, či už v súčasnej dobe alebo v budúcnosti. Svojho otca popisuje, resp. vníma, ako agresívneho, autoritatívneho a nátlakového, nič pozitívne nedokázal o ňom uviesť. So záverov znal. posudku je zrejmé, že otec počas posledných štyroch rokov od vyhotovenia znal. posudku nevyhľadal odbornú pomoc, pričom táto odborná pomoc by mohla prispieť ku čiastočnej korekcii jeho niektorých čŕt správania a konania. Prípadné stretávanie sa otca so synom by nemohla ovplyvniť ani prítomnosť matky, resp. tretej osoby, ani takéto riešenie znalec nepovažuje za efektívne. 11. Právna zástupkyňa navrhovateľa v priebehu konania zdôrazňovala, že navrhovateľ - otec dieťaťa je bezúhonný človek, kt. nebol trestne stíhaný a že mu nebránia žiadne prekážky, prečo by sa nemohol stretávať so svojím synom. Pravdou je, že v priebehu pojednávaní otec uvádzal, že príjme akúkoľvek formu - možnosť stretávania sa so svojím synom. 12. Ako už bolo vyššie povedaná, k návrhu na zákaz styku sa pripojil aj opatrovník. 13. Procesný súd po vykonanom dokazovaní, po zhodnotení dôkazov jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti, rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti rozsudku. Pri svojom rozhodovaní súd vychádza predovšetkým z toho, že maloletý odmieta akýkoľvek vzťah s otcom, správanie otca z minulosti považuje za neprípustné vo vzťahu k matke i k sebe, ďalej súd zohľadnil najmä závery znal. posudku Dr. Karin Stiffelovej a zohľadnil aj nástojčivosť a nekompromisnosť matky vo vzťahu ku akejkoľvek úpravy styku s otcom. So záverov znaleckého posudku Dr. Stiffelovej je zrejmé, že úprava styku maloletého s otcom by nebola ku prospechu maloletého, ale skôr by bola na ujmu maloletého V.. 14. Procesný súd rozhodol za použitia ust. § 25 ods. 3 Zákona o rodine. 15. Podľa § 25 ods. 3 Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujem mal. dieťaťa, súd obmedzí styk mal. dieťaťa s rodičom, alebo ho zakáže. 16. O trovách konania súd rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznáva právo na náhradu trov konania (§ 52CMP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Prešove prostredníctvom Okresného súdu Kežmarok, písomne. (§ 59 ods. 1 CMP) V odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho podáva, ktorej veci sa týka a čo sleduje, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh), musí byť podpísané a uvedená spisová značka konania. (§ 127 a § 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolanie. (§ 364 CSP) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP) Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (62 ods. 1 CMP) Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.. (§ 62 ods. 2 CMP) Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. <https://www.slov-lex.sk/ pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/> o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.