Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13C-699-2015.pdf
PDF · 137.84 KB
Case nature
Area
Subarea
13C/699/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v spore žalobcu: Štátny fond rozvoja bývania, so sídlom Lamačská cesta 8, Bratislava, IČO: 31 749 542, v konaní zastúpený spoločnosťou AENEA Legal s.r.o., so sídlom Jozefská 3, Bratislava, IČO: 35 951 125 proti žalovaným: 1. F. Č., nar. XX.XX.XXXX, 2. T. Č., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom E.Ä. D., N. XXXX/X R., o zaplatenie 17.169,32 eur s príslušenstvom a iné
rozhodol:
Súd zastavuje konanie o čiastočnom späťvzatí žaloby žalobcom z 5.6.2018.
Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi peňažné plnenie priznané 3. výrokom rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/699/2015 - 170 z 26.1.2017, ktorý v tejto vyhovujúcej časti nadobudol právoplatnosť 19.4.2017 v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur, splatných vždy do 20. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
Súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 16.045,45 eur ako aj v časti 2,6 % úroku ročne od 12.2.2015 do zaplatenia, v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.055,17 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamieta.
Žalovaná v 1.rade a žalovaný v 2.rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 71,92 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
Súd ruší 6. výrok rozsudku Okresného súdu Komárno č.k. 13C/699/2015 - 170 z 26.1.2017 o poplatkovej povinnosti žalovaných v 1. a v 2.rade.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu dňa 18.11.2014 sa žalobca domáhal zaviazania žalovaných na zaplatenie sumy 927,60 eur spolu s 8,05% úrokom z omeškania ročne od 6.11.2014 do zaplatenia a náhradu trov konania. Uplatnený nárok žalobca odôvodnil tým, že so žalovanými uzavrel Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 401/2051/2003, na základe ktorej bola žalovaným poskytnutá podpora vo forme úveru vo výške 23.235,74 eur, s dobou splatnosti 30 rokov, mesačnými splátkami po 93,04 eur, pri základnej úrokovej sadzbe 2,6%. Žalovaní sa k 5.11.2014 omeškali s úhradou 10 splátok vo výške 927,60 eur. Žalobca za dôkaz označil Zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru č. 401/2051/2003 a výzvu na úhradu.
2. Žalobca podaním doručeným súdu 16.3.2015 uplatnený nárok rozšíril a uplatnil si nárok na zaplatenie sumy vo výške 17.169,32 eur so zmluvným úrokom vo výške 430,04 eur a úrokom z omeškania vo výške 48,42 eur, ako aj ďalším úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 927,60 eur od 6.11.2014 do 12.1.2015 a úrokom z omeškania vo výške 8,05% ročne zo sumy 17.169,32 eur od 13.1.2015 do zaplatenia. Súčasne si uplatnil nárok na zmluvnú pokutu vo výške 1.759,94 eur. Rozšírenie uplatneného nároku žalobca zdôvodnil tým, že žalovaní napriek opakovaným výzvam sumu dlžných splátok neuhradili. Preto podaním z 22.12.2014 odstúpil od zmluvy a celý dlh sa stal splatným. Za dôkaz žalobca označil odstúpenie od zmluvy, vrátane doručeniek.
3. Po tom, ako súd platobným rozkazom z 11.1.2016 žalobe, v znení jej rozšírenia, vyhovel, žalobca vo vyjadrení z 13.1.2016 uviedol, že žalovaní v roku 2013 uhradili dohodnutými splátkami o 1,84 eur viac, v roku 2011 uhradili o 93,04 eur menej, v roku 2012 uhradili o 186,08 eur menej a v roku 2014 uhradili o 743,36 eur menej. Dlžná suma k 12.12.2014 predstavovala úhrnom sumu 1.022,48 eur (11 omeškaných splátok). Žalobca súčasne uviedol, že úver poskytnutý žalovaným nemožno považovať za spotrebiteľský a nevzťahuje sa naň ani výnimka, podľa ktorej na niektoré úvery, ktoré sú vylúčené z pôsobnosti zákona č. 129/2010 Z.z., sa vzťahujú niektoré ustanovenia zákona č. 129/2010 Z.z.. Ďalej uviedol, že žalobca nekoná samostatne, jeho správcom je Ministerstvo dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Slovenskej republiky. Činnosť vykonávanú žalobcom nemožno kvalifikovať ako obchodnú alebo inú podnikateľskú, nakoľko nespĺňa všetky jej taxatívne vymedzené pojmové znaky. Žalobca je účelovým fondom na plnenie osobitných úloh štátu a prostriedky fondu možno použiť len na štátnu podporu pomoci štátu pri rozširovaní a zveľaďovaní bytového fondu a výdavky slúžiace s činnosťou fondu. Zmluva so žalovanými nie je ani spotrebiteľskou zmluvou podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka (OZ), ale je zmluvou o úvere v zmysle Obchodného zákonníka (ObZ). Žalobca súčasne oznámil, že žalovaní po odstúpení žalobcu od zmluvy uhradili dňa 19.12.2014 sumu 93,04 eur, dňa 2.2.2015 sumu 150,- eur, dňa 25.2.2015 sumu 200,- eur, dňa 19.3.2015 sumu 100,- eur, dňa 27.4.2015 sumu 200,- eur, dňa 9.6.2015 sumu 200,- eur, dňa 19.6.2015 sumu 200,- eur, dňa 23.7.2015 sumu 200,- eur, dňa 17.8.2015 sumu 200,- eur, dňa 12.10.2015 sumu 200,- eur, dňa 23.10.2015 sumu 200,- eur, dňa 18.11.2015 sumu 93,04 eur, dňa 30.12.2015 sumu 93,04 eur. Žalobca z úhrad žalovaných na istinu započítal sumu 75,30 eur, resp. 75,59 eur, resp. 109,92 eur, resp. 157,61 eur, resp. 0,68 eur (17.169,32 eur - 75,30 eur - 75,59 eur
- 109,92 eur - 157,61 eur - 0,68 eur). Sumu 13,71 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 927,60 eur od 6.11.2014 do 12.1.2015, sumu 75,73 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 13.1.2015 do 2.2.2015, sumu 83,31 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 3.2.2015 do 25.2.2015, sumu 79,52 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 26.2.2015 do 19.3.2015, sumu 143,89 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 20.3.2015 do 27.4.2015, sumu 159,04 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 28.4.2015 do 9.6.2015, sumu 34,08 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.169,32 eur od 10.6.2015 do 19.6.2015, sumu 124,41 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.094,02 eur od 20.6.2015 do 23.7.2015, sumu 90,08 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 17.018,43 eur od 24.7.2015 do 17.8.2015, sumu 205,10 eur a 5,10 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 16.908,51 eur od 18.8.2015 do 12.10.2015, sumu 37,29 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 16.908,51 eur od 13.10.2015 do 23.10.2015, sumu 92,36 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 16.750,90 eur od 13.10.2015 do 23.10.2015, sumu 151,46 eur započítal na úrok z omeškania zo sumy 16.750,22 eur od 19.11.2015 do 30.12.2015. Sumu 48,42 eur započítal na kapitalizovaný úrok z omeškania uvedený v odstúpení od zmluvy, sumu vo výške 30,91 eur, resp. 74,27 eur, resp. 116,69 eur, resp. 20,48 eur, resp. 56,11 eur, resp. 40,96 eur, resp. 90,62 eur započítal na zmluvný úrok uvedený v odstúpení od zmluvy (vo výške 430,04 eur). Žalobca ďalej uviedol, že po započítaní úhrad žalovaných, vykonaných po odstúpení od zmluvy, žalobca má ešte nárok na istinu vo výške 16.750,22 eur s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 19.11.2015 do 30.12.2015 a od 31.12.2015 do zaplatenia a na zmluvnú pokutu vo výške 1,759,94 eur. Žalobca za dôkaz označil históriu pohybov na účte a podrobný rozpis mesačných splátok.
4. Žalovaní v odpore proti platobnému rozkazu uviedli, že v čase rozšírenia žaloby splátky platili a od 9.3.2014 do 3.2.2016 uhradili žalobcovi sumu 2.308,24 eur, keď hradili aj viac ako bolo dohodnuté. Na výzvu z 21.8.2014 na úhradu sumy vo výške 741,52 eur dali odpoveď mailom JUDr. Marianovi Garajovi (konateľ a advokát právneho zástupcu žalobcu). Keďže nedostali odpoveď, obrátili sa dňa 29.12.2014 na žalobcu, od ktorého taktiež odpoveď nedostali. Žalobca si uplatnil aj trovy právneho zastúpenia za výzvu z 21.8.2014, pričom plná moc mu bola udelená až 17.12.2014.
5. Žalobca, ktorý napadol odvolaním výrok platobného rozkazu z 11.1.2016 v časti trov konania, doručil súdu dňa 8.7.2016 vyjadrenie k odporu žalovaných proti platobnému rozkazu, v ktorom uviedol, že žalovaní popri úhradách špecifikovaných v jeho vyjadrení z 13.1.2016 realizovali od 4.2.2016 do 27.6.2016 ďalších 6 platieb po 93,04 eur, v úhrnnej výške 558,24 eur, pričom tieto úhrady započítal na úrok z omeškania. Súčasne navrhol vydať vo veci rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 16.750,22 eur, s 8,05% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 4.2.2016 do 3.3.2016, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 25.4.2016 do 31.5.2016 a od 1.6.2016 do 26.6.2016, ako aj od 27.6.2016 do zaplatenia a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,759,94 eur. V uvedenom podaní žalobca označil za dôkaz odstúpenie s doručenkami, históriu pohybov na účte a podacie hárky k výzve.
6. Žalobca v podaní z 5.12.2016, označenom ako čiastočné späťvzatie a zmena žaloby, uviedol, že žalovaní v období od 22.7.2016 do 21.11.2016 uhradili ďalších 842,08 eur, z ktorých žalobca započítal na 8,05% úrok z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 4.2.2016 do 3.3.2016 sumu 6,40 eur, na 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 25.4.2016 do 31.5.2016 sumu 39,13 eur, na 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 1.6.2016 do 26.6.2016 sumu 91,78 eur a na zmluvnú pokutu započítal z úhrad žalovaných sumu 704,77 eur. Súčasne navrhol vydať vo veci rozsudok, ktorým by súd zaviazal žalovaných na zaplatenie sumy vo výške 16.750,22 eur, s 2,6% úrokom ročne zo sumy 17.196,32 eur od 12.2.2015 do 17.11.2015, s 2,6% úrokom ročne zo sumy 16.750,22 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do zaplatenia, s nákladmi spojenými s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur a na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 1,055,17 eur.
7. Súd otvoril pojednávanie o spore dňa 26.1.2017.
8. Z predloženej Zmluvy o poskytnutí podpory uzavretej podľa zákona č. 124/1996 Z.z. medzi žalobcom ako veriteľom a žalovanými 1, 2 ako žiadateľmi dňa 23.6.2003 vyplýva, že žalobca sa zaviazal poskytnúť žalovaným ako žiadateľom na stavbu rodinného domu Svätý Peter podporu vo výške úveru 700.000,- Sk (23.235,74 eur) pri základnej úrokovej sadzbe 2,6% a dobe splatnosti 30 rokov. Žiadateľ sa zaviazal, že dlh, ktorý sa skladá z úveru a úroku bude splácať pravidelnými mesačnými splátkami tak, že platba bude vykonaná vždy do 15. kalendárneho dňa nasledujúceho mesiaca počas celej lehoty splatnosti úveru. Prvá až 359. splátka podľa zmluvy bola vo výške 2.803,- Sk (93,04 €) a posledná splátka bol zvyšok dlhu. Začiatok splácania bol 3 mesiace po uzavretí zmluvy. V prípade, že dlžník preukáže dočasnú neschopnosť a nemožnosť splácania a požiada osobitne veriteľa o odklad splátok, bol povinný dohodnúť sa so žalobcom na vyrovnaní dlhu tak, že dlžné mesačné splátky uhradí jednorázovo. Podľa bodu 8.4 zmluvy, „V prípade ak je dlžník v omeškaní s úhradou ktorejkoľvek splátky dlhšie ako 6 mesiacov je fond oprávnený po doručení výzvy k vyrovnaniu splátok od zmluvy odstúpiť jednostranne, ak nebudú splnené podmienky uvedené vo výzve. Veriteľ môže od zmluvy odstúpiť jednostranne aj v tých prípadoch, ak dlžník závažným spôsobom poruší zmluvu a to napríklad opakovaným nesplácaním úveru, porušením stavebných predpisov, zmenou stavby bez súhlasu veriteľa, zriadením záložného práva v prospech tretích osôb, zmenou vlastníctva bez súhlasu veriteľa apod. Zmluvné strany sa dohodli, že v prípade naplnenia bodu 8.4 je dlžník povinný uhradiť zmluvnú pokutu vo výške 10% z celej dlžnej sumy, t.j. zo súčtu zostatku istiny a úroku a vrátiť na účet veriteľa istinu, zostatok úroku a ak bol poskytnutý nenávratný príspevok aj ten, v termíne do 30 dní od doručenia výzvy dlžníkovi.“ Podľa bodu 12.3 zmluvy, práva a povinnosti zmluvných strán sa riadia predovšetkým zákonom 124/1996 Z.z. v znení noviel a ostatnými právnymi predpismi upravujúcimi vzťahy k ŠFRB. Vzájomné vzťahy sa riadia aj ostatnými všeobecne záväznými právnymi predpismi, najmä Občianskym zákonníkom.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaniami z 21.8.2014 vyzval každého zo žalovaných na úhradu dlhu vo výške 741,52 eur na účet klienta a na úhradu trov právneho zastúpenia vo výške 142,78 eur na účet právneho zástupcu s tým, že ak dlžnú sumu, vrátane trov právneho zastúpenia, neuhradia v lehote 7 dní, dlh sa navýši o ďalšie náklady spojené so súdnym konaním.
Žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu podaniami sp. zn. 401/2051/2003 z 22.12.2014 oznámil každému zo žalovaných, že k 12.12.2014 sa dostali do omeškania s úhradou 11 splátok vo výške 1.020,64 eur a na základe uvedenej skutočnosti žalobca odstupuje od zmluvy a celý dlh sa stáva splatným. Súčasne špecifikoval dlžnú sumu vo výške 17.647,78 eur, ktorá mala pozostávať z nesplatenej istiny vo výške 17.169,32 eur, z nesplateného úroku vo výške 430,04 eur, úroku z omeškania vo výške
48,42 eur a zmluvnej pokuty 0,00 eur a žalovaných vyzval, že dlžnú sumu je potrebné uhradiť do 5 dní od obdržania výzvy na účet žalobcu a na účet právneho zástupcu žalobcu je potrebné uhradiť aj vzniknuté trovy právneho zastúpenia vo výške 628,15 eur. Podľa predložených doručeniek, každému zo žalovaných dňa 12.1.2015 bolo doručené podanie odosielané právnym zástupcom žalobcu označené ako ŠFRB/401/2051/2003. Podľa uvedených oznámení, ich prílohou malo byť aj plnomocenstvo, avšak z fotokópie doručeniek nevyplýva, že by plnomocenstvo tvorilo obsah poštovej zásielky. Žalobca predložil Poverenie udelené právnemu zástupcovi žalobcu žalobcom dňa 17.12.2014 v rámci udeleného Generálneho plnomocenstva, ktorým ako splnomocniteľ poveril svojho právneho zástupcu ako splnomocnenca na úplné právne zastupovanie vo veciach týkajúcich sa úverových spisov, ktoré tvoria Prílohu č. 1 tohto poverenia. Žalobca uvedené poverenie predložil súdu bez akejkoľvek prílohy.
9. Súd rozsudkom z 26.1.2017 konanie v časti prevyšujúcej sumu 16.750,22 eur, v časti zmluvného úroku vyčísleného sumou 430,04 eur, v časti úroku z omeškania vyčísleného sumou 48,42 eur, v časti 8,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 927,60 eur, v časti 8,05% úroku z omeškania ročne zo sumy 17169,32 eur od 13.1.2015 do 26.6.2016 vrátane, v časti 0,05% úroku z omeškania ročne zo sumy prevyšujúcej sumu 16.750,22 eur od 27.6.2016 do zaplatenia a v časti zmluvnej pokuty nad sumu 1.055,17 eur zastavil. Ďalším výrokom súd pripustil zmenu žaloby v znení: Žalovaný v 1. rade a v 2. rade sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16.750,22 eur s 2,6 % úrokom ročne zo sumy 17.169,32 eur od 12.2.2015 do 17.11.2015, s 2,6 % úrokom ročne zo sumy 16.750,22 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.055,17 eur. Obom žalovaným v 3. výroku rozsudku uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16.045,45 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 21.11.2016 a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.045,45 eur od 22.11.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur, splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného zaplatenia s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok splatnosť celého plnenia. Nasledujúcim výrokom súd žalobu v časti prevyšujúcej sumu 16.045,45 eur ako aj v časti 2,6 % úroku ročne od 12.2.2015 do zaplatenia, v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur, v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.055,17 eur a v prevyšujúcej časti úroku z omeškania zamietol. V ďalších výrokoch rozhodol o náhrade trov konania a o poplatkovej povinnosti žalovaných.
10. Odvolaním žalobcu napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie Krajský súd v Nitre uznesením sp. zn. 25Co/370/2017 - 249 z 18.4.2018 vo vyhovujúcej časti výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 16.045,45 eura s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eura od 27.06.2016 do 21.11.2016 a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.045,45 eura od 22.11.2016 do zaplatenia, to všetko v pravidelných mesačných splátkach po 100,- eur splatných vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v časti mesačných splátok po 100 eur mesačne, ďalej v časti výroku o zamietnutí žaloby v časti prevyšujúcej sumu 16.045,45 eura, ako aj v časti 2,6 % úroku ročne od 12.02.2015 do zaplatenia, v časti nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eura, o zamietnutí žaloby v časti zmluvnej pokuty vo výške 1.055,17 eura, o zamietnutí žaloby v časti v prevyšujúcej časti úroku z omeškania takto a v časti výroku o povinnosti žalovaných zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne 71,92 % náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
Podľa názoru odvolacieho súdu, V danej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou podľa § 1 ods. 2 zákona číslo 124/1996 Z.z. o štátnom fonde rozvoja bývania v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom v § 1 ods.1 má vymedzený predmet svojej činnosti, teda podporu výstavby bytov a iné činnosti súvisiace s rozvojom a zveľaďovaním bytového fondu, pričom z § 3 sú zrejmé zdroje tohto fondu, z ktorých vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom. Ide o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti. Ochrana spotrebiteľa bola v čase uzatvorenia zmluvy obsiahnutá v zákone č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa. V zmysle jeho § 23a ods. 1 sa za spotrebiteľské zmluvy považovali zmluvy, ktorých charakteristickým znakom bolo, že sa uzatvárali vo viacerých prípadoch a bolo obvyklé, že spotrebiteľ ich obsah podstatným spôsobom neovplyvňoval. Z tohto dôvodu je potrebné skúmať splnenie podmienok pre konštatovanie spotrebiteľského charakteru predmetnej úverovej zmluvy. Okrem toho sa v zmysle čl. XII bod 12.3
zmluvy strany dohodli, že okrem zákona č. 124/1996 Z. z. sa ich zmluvný vzťah riadil predovšetkým Občianskym zákonníkom. Napriek tomu posúdil súd prvej inštancie zmluvný vzťah medzi stranami sporu a žalobcom uplatňovaný nárok nesprávne podľa Obchodného zákonníka. Následne už nevykonal náležité dokazovanie k uplatňovanému nároku a neposudzoval oprávnenosť žalobcom uplatňovaného nároku v danej časti žaloby, ktorá je predmetom odvolacieho konania.
V nadväznosti na spotrebiteľský charakter zmluvy, od ktorej žalobca odstúpil, mal súd prvej inštancie následne posúdiť samotný úkon odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka a nie v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka. Účinky odstúpenia od zmluvy v zmysle Občianskeho zákonníka vyvolávajú účinky ex tunc na rozdiel od účinkov odstúpenia od zmluvy v zmysle Obchodného zákonníka, ktoré vyvolávajú účinky ex nunc. Súd prvej inštancie v dôsledku účinkov odstúpenia od zmluvy, ktorým sa zmluva zrušila od počiatku, mal posudzovať nárok titulom nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia podľa § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má dosah na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti, stratil svoje právne účinky (odpadol). Tak je tomu aj v prípadoch platného odstúpenia od zmluvy podľa Občianskeho zákonníka.
Napadnutým rozsudkom bolo žalovaným umožnené splácať žalobcovi priznaný nárok mesačnými splátkami po 100,- eur vždy do 25. dňa každého mesiaca, počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Žalobca v odvolaní namietal, že v zmysle uloženej povinnosti by žalovaným trvalo len splatenie samotnej istiny prostredníctvom týchto splátok viac ako 160 mesiacov, čiže viac ako 13 rokov. Odvolací súd sa stotožnil s námietku žalobcu o neprimerane nízkej výške mesačnej splátky žalovaných. Nemožno spravodlivo požadovať, aby žalobca strpel taký zásah do jeho práva na zaplatenie priznanej sumy, ktorý je neúmerný z hľadiska celkovej dĺžky splácania dlhu v splátkach, s ohľadom na výšku dlžnej sumy (istina s príslušenstvom vrátane trov konania). Navyše, súd prvej inštancie v odôvodnení neozrejmil, prečo sa rozhodol povoliť žalovaným splácanie dlhu v mesačných splátkach vo výške 100,- eur. Nebolo zrejmé, z čoho odvodil primeranosť mesačnej splátky a či, a ako pri rozhodovaní o jej výške prihliadol na tvrdenie žalovaných, že odo dňa 01.08.2014 boli obaja opäť zamestnaní.
Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty s odôvodnením, že dojednané ustanovenie nie je platne uzavreté, pretože nie je určité a zrozumiteľné. Inštitút zmluvnej pokuty je upravený v ustanovení § 544 Občianskeho zákonníka. V ods. 2 tohto ustanovenia je upravené, že zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je v občianskom zákonníku upravená a nie je ustanovený ani spôsob jej určenia. Túto otázku musí riešiť dohoda o zmluvnej pokute. Výška zmluvnej pokuty musí byť zásadne primeraná významu riadneho splnenia zmluvy pre zabezpečenú stranu. Možno ju určiť jednorazovou pevnou sumou, v percentách, zlomkom ceny, sumou, ktorá sa môže určitým spôsobom opakovať. Už zo súdnej praxe vyplýva, že predmetné ustanovenie Občianskeho zákonníka nekladie podmienku, aby jej výška bola vopred pevne stanovená, ale iba vyžaduje, aby k okamžiku uzavretia zmluvy bolo nepochybné, akým spôsobom sa výška zmluvnej pokuty v prípade porušenia zmluvy, vypočíta. V súlade s týmto ustanovením je také dojednanie o zmluvnej pokute, ktorým sa účastník pre prípad porušenia povinnosti zaväzuje uhradiť zmluvnú pokutu v dohodnutej percentuálnej výške z dlžnej sumy, nakoľko v tomto dojednaní je stanovený spôsob určenia zmluvnej pokuty. Nie je potrebné, aby zmluvná pokuta bola určená tak, aby umožňovala jej vyčíslenie jednorazovou sumou v okamžiku porušenia zmluvnej povinnosti. Je však potrebné posúdiť výšku zmluvnej pokuty z hľadiska dobrých mravov. Zmluvná pokuta musí byť stanovená tak, aby jej výška bola zistiteľná ku dňu porušenia zmluvnej povinnosti, na ktorú sa viaže, a to v tom zmysle, že bude zistiteľná konkrétna jednorazová suma zodpovedajúca dojednaniu o zmluvnej pokute. Súd prvej inštancie však zmluvné dojednanie v článku VIII. bod 8.4 zmluvy z týchto hľadísk, prieskumnej činnosti, nepodrobil.
Súd prvej inštancie zamietol nárok žalobcu na náhradu nákladov súvisiacich s vymáhaním predmetnej pohľadávky. Ako dôvod uviedol, že žalobca nepreukázal, že by mu v súvislosti s vyhotovením a doručením výzvy na úhradu zo dňa 21.08.2014 a odstúpením od zmluvy zo dňa 22.12.2014 vznikli náklady. Príslušenstvom pohľadávky sú v zmysle § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vrátane nákladov súdneho konania. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, má dosah na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existuje právny dôvod plnenia, ale následne, v dôsledku
ďalšej právnej skutočnosti (odstúpenia od zmluvy), stratil svoje právne účinky. Tak je tomu aj v prípadoch platného odstúpenia od zmluvy. Náklady spojené s uplatnením pohľadávky sú spravidla trovy vzniknuté v súvislosti s jej uplatnením, a to aj v predsúdnom štádiu (napr. zaobstaranie znaleckého posudku objasňujúceho vznik a výšku škody, cestovné náklady a iné obdobné náklady, ktoré priamo súvisia s uplatnením pohľadávky). Tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania. Výnimočne môžu byť náklady spojené s uplatnením pohľadávky totožné s trovami súdneho konania. Právne úkony žalobcu spočívajúce vo vyzvaní žalovaných na zaplatenie dlhu a následné odstúpenie od zmluvy sú účelné právne úkony potrebné k vymoženiu dlžnej sumy od žalovaných.
Na základe uvedených skutočností dospel odvolací súd k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie bolo potrebné v zmysle § 389 ods. 1 písm. c) CSP zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. V ďalšom konaní v prvom rade súd prvej inštancie viazaný právnym názorom odvolacieho súdu posúdi, či zmluva o úvere uzavretá medzi žalobcom a žalovaným je spotrebiteľskou zmluvou v zmysle príslušných právnych predpisov v znení relevantnom pre jej posúdenie. Ak vyhodnotí, že sa jedná o spotrebiteľský spor, vykoná aj dôkazy, ktoré sú nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci samej v napadnutej časti. Posúdi odstúpenie od zmluvy a jeho následky podľa ustanovení Občianskeho zákonníka a na základe toho požadované plnenie žalobcu z titulu bezdôvodného obohatenia a nie plnenia zo zmluvy. Následne opätovne rozhodne v napadnutej časti a svoje rozhodnutie riadne právne a skutkovo odôvodní.
11. Žalobca v podaní z 5.6.2018, označenom ako čiastočné späťvzatie žaloby, súdu oznámil, že žalovaní od 5.12.2016 vykonali čiastočnú úhradu, celkovo vo výške 1.788 eur, ktorú započítal na zmluvnú pokutu vo výške 1.055,17 eur - uhradené v celosti, na 8% úrok z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 5.6.2018 vo výške 2.599,27 eur - zostáva uhradiť 1.866,44 eur. V závere uvedeného podania žalobca navrhol uložiť obom žalovaným povinnosť zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu 16.750,22 eur, s 2,6% úrokom ročne zo sumy 17.169,32 eur od 12.2.2015 do 17.11.2015, s 2,6% úrokom ročne zo sumy 16.750,22 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 5.6.2018 (vo výške 1.866,44 eur), s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 6.6.2018 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur.
12. Žalovaná v 1. rade v písomnom vyjadrení z 20.9.2018 navrhla žalobu v časti istiny, ktorú mesačne riadne splácajú, zamietnuť. Rovnako navrhla žalobu zamietnuť aj v časti 2,6% úroku ročne od 12.2.2015 z dôvodu, že zmluva bola zrušená, a preto žalobcovi nevznikol na tento úrok nárok. Súčasne uviedla, že sú 5 člennou rodinou, s 3 maloletými deťmi, pričom ona je na materskej dovolenke.
13. Súd opäť pojednával dňa 20.9.2018 v neprítomnosti riadne predvolaného žalovaného v 2. rade.
Na otázku súdu, či žalobca trvá na čiastočnom späťvzatí žaloby z 5.6.2018, keďže sa týka aj tých častí nárokov, o ktorých už súd právoplatne rozhodol, právny zástupca žalobcu uviedol, že čiastočné späťvzatie berie späť a žiada, aby bola poskytnutá lehota z dôvodu, že podstatná časť uplatneného nároku je už právoplatne priznaná a žalobca by sa pokúsil o mimosúdnu dohodu so žalovanými o zvyšku nároku a o výške splátok, v ktorých by žalovaní žalobcovi plnili.
14. Konanie o čiastočnom späťvzatí žaloby je charakteristické dispozičným princípom, t. j. bez čiastočného späťvzatia žalobcom nie je možné o čiastočnom späťvzatí rozhodovať. Civilný sporový poriadok výslovne neupravuje procesnú situáciu, keď žalobca súdu doručené čiastočné späťvzatie žaloby vezme následne späť. S poukazom na dispozičný princíp, ktorý je pre toto konanie príznačný, súd zastáva právny názor, že čiastočné späťvzatie žaloby, najmä v časti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté, je žalobca oprávnený zobrať späť. Pokiaľ si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie istiny vo výške 16.750,22 eur s 2,6 % úrokom ročne zo sumy 17.169,32 eur od 12.2.2015 do 17.11.2015, s 2,6 % úrokom ročne zo sumy 16.750,22 eur od 18.11.2015 do zaplatenia, s 8% úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do zaplatenia, ako aj náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur a zmluvnú pokutu vo výške 1.055,17 eur, z ktorých nárokov mu súd rozsudkom z 26.1.2017 právoplatne priznal sumu 16.045,45 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 21.11.2016 a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.045,45 eur od 22.11.2016 do zaplatenia a žalobca podaním z 5.6.2018 v dôsledku úhrad žalovaných, ktoré on (v
rozpore s § 566 ods. 2 OZ)) započítal na zmluvnú pokutu a na úrok z omeškania, zobral žalobu späť nielen v časti zmluvnej pokuty, ale aj v časti 8% úroku z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 5.6.2018 vo výške prevyšujúcej sumu 1.866,44 eur (teda v časti o 732,83 eur), je zrejmé, že žalobca zobrať späť žalobu aj v časti právoplatne priznaného úroku z omeškania, minimálne do 15.1.2017. Do uvedeného dňa totižto z právoplatne prisúdeného úroku z omeškania predstavuje vyčíslený úrok z omeškania sumu vo výške 733,24 eur (do 21.11.2016 vo výške 543,33 € a do 15.1.2017 + 189,91 €).
Následkom späťvzatia čiastočného späťvzatia je vznik procesnej situácie, kedy prichádza do úvahy zastavenie konania o čiastočnom späťvzatí v dôsledku absencie čiastočného späťvzatia. Nakoľko Civilný sporový poriadok neobsahuje ustanovenie o zastavení konania o čiastočnom späťvzatí žaloby, súd v súlade s článkom 4 ods. 1 CSP postupoval analogicky podľa § 161 CSP, ktorý upravuje podmienky konania (analógia legis).
Keďže konanie o späťvzatí žaloby (aj) v časti, o ktorej už bolo právoplatne rozhodnuté nemožno zastaviť podľa výslovného ustanovenia Civilného sporového poriadku, použitím analógie legis dospel súd k záveru, že právna úprava procesných podmienok konania podľa § 161 CSP je čo do obsahu a účelu najbližšia riešenej právnej otázke (obdobne, aj keď o inom dispozitívnom úkone, uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Cdo/28/2017 z 23.8.2018), a tak konanie o čiastočnom späťvzatí žaloby zastavil, najmä keď všeobecne platí, že prekážka rozhodnutej veci vedie k zastaveniu konania z dôvodu neodstrániteľnej podmienky konania.
15. Súd dôvod uvedený právnym zástupcom žalobcu na pojednávaní vo veci dňa 20.9.2018, aby za účelom dohody strán sporu im bola poskytnutá lehota, nepovažoval za dôležitý dôvod na prípadné odročenie pojednávania. Stranám sporu bolo rozhodnutie odvolacieho súdu doručené ešte v polovici mája roku 2018 (14.5.2018 - právny zástupca žalobcu, resp. 15.5.2018 - žalovaná v 1. rade), s výnimkou žalovaného v 2. rade, ktorému bolo uvedené rozhodnutie doručené až 4.6.2018. Lehotu od jeho doručenia do konania pojednávania vo veci dňa 20.9.2018 súd považuje za dostatočne dlhú lehotu na prípadné dohody strán sporu. Preto súd návrhu na poskytnutie (ďalšej) lehoty nevyhovel.
16. Podľa názoru odvolacieho súdu, ktorým je súd prvej inštancie viazaný, v danej veci ide o vzťah dodávateľa a spotrebiteľa, nakoľko žalobca ako Štátny fond rozvoja bývania je samostatnou právnickou osobou podľa § 1 ods. 2 zákona číslo 124/1996 Z.z. v znení platnom ku dňu uzavretia zmluvy, pričom v § 1 ods. 1 citovaného zákona má žalobca vymedzený predmet svojej činnosti a z § 3 citovaného zákona sú zrejmé zdroje pre činnosť žalobcu, z ktorých vyplýva, že ide o právnickú osobu, ktorá má charakter subjektu hospodáriaceho so ziskom. Ide o činnosť obchodnú, ako aj činnosť poskytovania služieb širokej verejnosti. Navyše, v zmysle čl. XII bod 12.3 zmluvy strán sporu o poskytnutí podpory z 23.6.2003, zmluvné strany sa dohodli, že okrem zákona č. 124/1996 Z. z. sa ich zmluvný vzťah riadil predovšetkým Občianskym zákonníkom. Pri posudzovaní úverovej zmluvy ako spotrebiteľskej súd vychádzal z obsahu smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986, ktorá klienta úverového vzťahu, ktorému je úver poskytovaný, sama definuje označením „spotrebiteľ“. V rozsudku z 21. apríla 2015 sp. zn. 3MCdo 14/2014 Najvyšší súd SR konštatoval, že ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa použijú vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Obsahovo identické právne závery, ktoré zaujal najvyšší súd v bode 18. uvedeného rozsudku, zaujal najvyšší súd aj v iných skutkovo a právne obdobných veciach (viď rozsudky z 28. mája 2015 sp. zn. 8MCdo 13/2014 a z 26. novembra 2015 sp. zn. 4MCdo 17/2014).
S poukazom na uvedené súd dospel k záveru, že zmluva strán sporu je zmluvou typovou - spotrebiteľskou, a na danú vec, popri zákone č. 124/1996 Z.z. v znení účinnom k 23.6.2003, aplikoval aj § 2 ods. 1 a § 23a zákona č. 634/1992 Zb., ako aj § 52 a nasl. OZ v spojení s § 879f a nasl. OZ, ale aj § 497 a nasl. Obchodného zákonníka.
17. Žalobca, prostredníctvom svojho právneho zástupcu, podaniami sp. zn. 401/2051/2003 z 22.12.2014 oznámil každému zo žalovaných, že k 12.12.2014 sa dostali do omeškania s úhradou 11 splátok vo výške 1.020,64 eur a na základe uvedenej skutočnosti odstupuje od zmluvy, pričom podľa predložených doručeniek bolo uvedené podanie doručené každému zo žalovaných dňa 12.1.2015. Súd toto
odstúpenie žalobcu od zmluvy považuje nielen za dohodnuté (článok VIII. bod 8.4 Zmluvy), ale aj za zákonom upravené (§ 517 ods. 1 OZ). Vzhľadom na spotrebiteľský charakter daného právneho vzťahu strán sporu, účinky odstúpenia od zmluvy o úvere je potrebné posudzovať podľa ustanovení Občianskeho zákonník (OZ). Tieto účinky v danom prípade nastali s poukazom na § 48 ods. 2 OZ „ex tunc“, teda zmluva strán sporu sa zrušila od začiatku a žalobcovi vznikol (len) nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 451 ods. 1 OZ).
Žalovaní, ktorí na základe zmluvy z 23.6.2003 čerpali sumu vo výške 700.000,- Sk (23.235,74 eur), uhradili do vyhlásenia v poradí prvého rozsudku vo veci z 26.1.2017 sumu vo výške 15.349,28 eur, pričom súd ich uvedeným rozsudkom zaviazal právoplatne aj na zaplatenie sumy vo výške 16.045,45 eur s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.750,22 eur od 27.6.2016 do 21.11.2016 a s 8 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 16.045,45 eur od 22.11.2016 do zaplatenia. Vzhľadom na právny názor odvolacieho súdu, podľa ktorého sa zmluva strán sporu zrušila od začiatku, žalobcovi po zrušení zmluvy jeho odstúpením od zmluvy vznikol nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia získaného žalovanými plnením žalobcu z právneho dôvodu, ktorý odpadol v zmysle § 451 ods. 2 OZ. Z uvedeného je zrejmé, že žalobcov nárok bol úhradami žalovaných spolu s vyhovujúcim výrokom rozsudku súdu z 26.1.2017 na vydanie bezdôvodného obohatenia naplnený.
Z dôvodu zrušenia zmluvy od začiatku v dôsledku odstúpenia žalobcu od zmluvy nevznikol žalobcovi nárok na žiadny zmluvný úrok vo výške 2,6% ročne.
Súd poznamenáva, že žalobca v rozpore s § 566 ods. 2 OZ čiastočné úhrady žalovaných pri plnení ich peňažného dlhu nezapočítaval a nezapočítava na istinu, ale tieto neprípustne započítava na príslušenstvo ako aj na uspokojenie iných (nedôvodných) nárokov.
Po zrušení zmluvy odstúpením žalobcu od zmluvy podľa názoru súdu nevznikol žalobcovi ani nárok na zmluvnú pokutu ako sankciu za odstúpenie žalobcu od zmluvy. Odstúpenie od zmluvy však nie je porušením zmluvnej povinnosti, ale je oprávnením zmluvnej strany, za predpokladov upravených v § 517 ods. 1 OZ alebo v zmluve. Preto nie je možné sankcionovať zmluvnou pokutou uplatnenie práva na odstúpenie zmluvy, najmä keď nárok na zmluvnú pokutu podľa § 544 a nasl. OZ predpokladá porušenie zmluvnej povinnosti upravenej v zmluve. V danom prípade porušenie zmluvnej povinnosti žalovanými malo za následok odstúpenie žalobcu od zmluvy.
18. Za dôvodný súd naďalej nepovažuje ani nárok žalobcu na náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 485,36 eur, ktorý žalobca na čl. 160 súdneho spisu špecifikoval ako náklad za odstúpenie od zmluvy - úkon v sume 336,94 eur, režijný paušál 8,04 eur a 20% DPH vo výške 68,99 eur - úhrnom 413,97 eur a náklad za výzvu na úhradu - úkon v sume 51,45 eur, režijný paušál 8,04 eur a 20% DPH v sume 11,90 eur - úhrnom 71,39 eur. Z uvedeného vyplýva, že žalobca si uplatnil nárok na náhradu nákladov, ktoré mu mali vzniknúť úkonmi jeho právneho zástupcu v danom súdnom konaní. Súd opätovne konštatuje, že žalobca až do vyhlásenia dokazovania za skončené nepreukázal, ale ani netvrdil, že by mu uvedenými úkonmi jeho právneho zástupcu v súdnom konaní vznikli akékoľvek náklady, keď nepreukázal, že by sumu vo výške 485,36 eur uhradil svojmu právnemu zástupcovi za výzvu na úhradu a za odstúpenie od zmluvy, teda že v súvislosti s uvedenými úkonmi svojho právneho zástupcu mal výdavok vo výške 485,36 eur. Pritom aj odvolací súd konštatoval, že tieto náklady sa musia týkať zročnej pohľadávky a musia byť účelne vynaložené na to, aby sa dali úspešne uplatniť aj v súdnom spore ako hmotnoprávny nárok odlišný od trov konania.
19. Súd má za to, že žalobcovi vzhľadom na rozsah prísudku v poradí prvom rozsudku z 26.1.2017 a výšku úhrad žalovaných, ako aj § 566 ods. 2 OZ, nevznikol nárok na ďalší úrok z omeškania podľa § 517 ods. 1, 2 OZ, prevyšujúci právoplatný prísudok. Z uvedených dôvodov súd žalobu zamietol aj v prevyšujúcej časti úroku z omeškania.
20. Žalobca bol v konaní len čiastočne úspešný (85,96%), pričom neúspech žalobcu v časti istiny, úroku (vyčísleného v súlade s uplatneným nárokom 2,6% ročne zo sumy 17.169,32 eur od 12.2.2015 do 17.11.2015 sumou 341,22 eur a zo sumy 16.750,22 eur od 18.11.2015 do termínu pojednávania dňa 26.1.2017 sumou 520,22 eur, resp. do 20.9.2018 sumu 1.237,31 eur), zmluvnej pokuty a úroku z omeškania je úspechom žalovaných (14,04%), ktorý sa odrátava od úspechu žalobcu. Preto súd o náhrade trov konania rozhodol s poukazom na § 262 ods. 1 CSP podľa § 255 ods. 1, 2 CSP a § 396
ods. 3 CSP tak, že v konaní procesne úspešnejšiemu žalobcovi priznal podľa pomeru jeho úspechu 71,92% náhradu trov konania.
21. Lehotu na plnenie spoločného záväzku (§ 511 ods. 1 OZ) oboch žalovaných určil súd žalovaným v súlade s § 232 ods. 3 veta druhá CSP, pričom žalovaným povolil plniť prísudok v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur, pod hrozbou straty výhody splátok. Súd žalovaným povolil plniť v splátkach nielen vzhľadom na výšku prisúdenej istiny, keď nepochybne nie je v možnostiach a schopnostiach žalovaných platiť prísudok žalobcovi právoplatne prisúdený rozsudkom Okresného súdu Komárno z 26.1.2017 inak, ako v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur, pričom výška takto určenej mesačnej splátky je vyššia ako úverovou zmluvou strán sporu z 23.6.2003 dohodnutá výška splátok (93,04 eur), preto aj lehota na plnenie, v ktorej majú žalovaní plniť, bude pre žalobcu nepochybne výhodnejšia ako lehota, ktorú on určil žalovaným na plnenie v zmluve strán sporu z 23.6.2003. Súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalovaní majú v osobnej starostlivosti tri maloleté deti, pričom s najmladším je žalovaná v 1. rade na rodičovskej dovolenke. Súd pri povolení splátok prihliadol aj na obsah mailovej komunikácie zamestnankyne žalobcu so žalovanou v 1. rade, resp. komunikácie právneho zástupcu žalobcu, keď právny zástupca podmieňoval, na rozdiel od samotným žalobcom pripustené zrušenie odstúpenia od zmluvy (po úhrade dlhu neprevyšujúceho 600 eur), potrebou úhrady sumy 2.548,66 eur titulom jeho bližšie nešpecifikovaných trov. Žalovaní osvedčili svojimi pravidelnými úhradami po zrušení zmluvy, ale aj od vyhlásenia v poradí prvého rozsudku vo veci, snahu pokračovať pravidelnými platbami v riadnej úhrade čerpanej sumy štátnej podpory. Vyššie splátky by pre žalovaných nepochybne predstavovali ohrozenie zabezpečenia minimálnych životných potrieb žalovaných a ich troch maloletých detí, existencia ktorých je zrejmé aj z výsledkov lustrácie v Sociálnej poisťovni. Navyše, žalovaných si za svojho klienta zvolil sám žalobca, so všetkými do úvahy prichádzajúcimi rizikami návratnosti žalovanými čerpaných úverových prostriedkov. Preto súd žalovaným povolil plniť tretím výrokom rozsudku Okresného súdu Komárno č,k, 13C/699/2015 - 170 z 26.1.2017 žalobcovi priznané peňažné plnenie, keď spomenutý rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť 19.4.2017, v pravidelných mesačných splátkach po 200 eur, pod hrozbou straty výhody splátok, v súlade s § 232 ods. 3 CSP.
22. Z dôvodu, že žalobca je podľa § 4 ods. 2 písm. a/ zákona č. 71/1992 Zb. oslobodený od platenia súdneho poplatku, od ktorého sú oslobodení aj spotrebitelia (§ 4 ods. 2 písm. u/ zákona č. 71/1992 Zb.), súd v súlade s § 12 ods. 3 zákona č. 71/1992 Zb. zrušil nesprávne rozhodnutie z 26.1.2017 o poplatkovej povinnosti žalovaných spotrebiteľov.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6, Komárno, na Krajský súd v Nitre.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky
procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.