Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15T-43-2018.pdf
PDF · 176.92 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
NM-15T/43/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nové Mesto nad Váhom, v senáte zloženom z predsedu Mgr. Jána Odnogu a členov senátu Jána Sedílka a Mgr. Petra Čechvalu, v trestnej veci obžalovaného D. G., U.. X.XX.XXXX H. G., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 20.9.2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný: D. G., U..X.XX.XXXX H. G., trvale bydliskom G., X.G. Č.. XXX/XX, t.č. ÚVV Ilava,
sa podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku
oslobodzuje ,
spod obžaloby prokurátora Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom, sp. zn. Pv 254/18/3304 - 35 zo dňa 16.7.2018, ktorá mu kladie za vinu spáchanie zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že:
že v presne nezistenom čase po 12.4.2003 v obci Kostolné donútil obžalovaný D. G. svoju manželku D. G.Ú., U.. XX.XX.XXXX k análnemu styku proti jej vôli,
pretože nebolo dokázané, že sa stal skutok pre ktorý je obžalovaný stíhaný
a obžalovaný D. G., U..X.XX.XXXX H. G., trvale bydliskom G., X.G.Á. Č.. XXX/XX, t.č. ÚVV Ilava,
sa uznáva za vinného, že
-od presne nezisteného času v roku 2008 po nástupe poškodenej Petronely G., U.. XX.XX.XXXX, manželky obžalovaného do práce v spoločnosti SVAMAN spol. s.r.o. Myjava najneskôr do 28.3.2018, v Myjave na ul. X.G. Č.. XX H. R. Č.. XX opakovane svoju manželku D. G. upodozrieval z nevery, psychicky ju deptal opakovaným kontrolovaním prostredníctvom mobilného telefónu na pracovisku, opakovane vyvolával žiarlivostné scény, a to aj keď išla poškodená len na prechádzku so psom, obviňoval ju z nevery, čím u nej vyvolával opakovane stres, opakovane sa jej vyhrážal bitkami, ak neurobí čo povie, v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2015 ju urážal, že je pedofilka, vyhrážal sa jej, že keď príde domov z Rakúska, tak ju zbije a vyvraždí polovicu jej rodiny, opakovane ju ponižoval a urážal, že je hlúpa, a že načo je mu taká žena, keď príde domov a „zasa nemôže“ alebo že „nafukovacia ho vyjde lepšie“, opakovane si od poškodenej vynucoval sex aj v čase, keď ho poškodená nechcela a odmietala, pričom jej hovoril, že povedala, že urobí všetko, ale táto sa mu radšej podvolila, pretože sa inak bála jeho hrubosti, hnevu a reakcie, kedy v takých prípadoch ju ešte viac podozrieval z nevery, opakovane
jej rozkazovačným tónom prikazoval, aby sa vyzliekla, opakovane chcel po poškodenej análny sex napriek vedomosti, že poškodená ho odmieta, kedy v presne nezistenom čase jedenkrát sa poškodená roztriasla, plakala a zložila na zem pri stoličke v kuchyni, pričom celé toto konanie obžalovaného vyvolávalo u poškodenej stres a strach a spôsobovalo jej psychické utrpenie, a vyvrcholilo tým, že dňa 28.3.2018 obžalovaný poškodenú začal hladkať najskôr po kolene, potom stehne, rozkazovačne jej povedal, aby sa vyzliekla, že ju chce vidieť nahú, čo poškodená už nevydržala, hovorila, že sa nevyzlečie, nevyzlečie, začala obžalovaného biť dlaňou, ten sa ju snažil zadržať, poškodená však utiekla zo spoločného obydlia a vyhľadala pomoc polície,
teda
blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním - sexuálnym komunikovaním, ktoré ohrozuje jej psychické zdravie
čím spáchal
zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona
za to sa odsudzuje
Podľa § 208 ods. 1 Trestného zákona, § 39 ods. 1 Trestného zákona, s prihliadnutím na § 38 ods. 2, ods. 3, § 36 písm. j) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 2 (dva) roky.
Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a zároveň ukladá probačný dohľad nad jeho správaním v skúšobnej dobe.
Podľa § 51 ods. 2 Trestného zákona obžalovanému určuje skúšobnú dobu na 3 (tri) roky.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 3 písm. b) Trestného zákona obžalovanému ukladá obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 Trestného zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť podrobiť sa na vyzvanie súdu alebo príslušníka Policajného zboru Slovenskej republiky skúške na alkohol a iných návykových látok za účelom kontroly dodržiavania zákazu požívať alkoholické nápoje.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona obžalovanému ukladá povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej D. G.O., U.. XX.XX.XXXX, trvale bytom X.G. XXX/XX G. na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti obydlia poškodenej s výnimkou úradného styku.
Podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. i) Trestného zákona obžalovanému ako súčasť probačného dohľadu ukladá povinnosť podrobiť sa v skúšobnej dobe psychoterapii alebo zúčastniť sa na psychologickom poradenstve.
Podľa § 73 ods. 2 písm. c), písm. d) Trestného zákona obžalovanému ukladá ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou.
odôvodnenie:
Prokurátor Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom podal dňa 16.7.2018 na tunajšom súde obžalobu sp. zn. Pv 254/18/3304 zo dňa 16.7.2018 na obžalovaného D. G., U.. X.XX.XXXX H. G., pre zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona a zločin sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, ktorých sa mal obžalovaný dopustiť na skutkovom základe, že od presne nezisteného času od roku 2003 do dňa
28.03.2018 do 28.03.2018 v Myjave na ul. X. G. Č.. XX H. R. Č.. XX a na presne nezistenom mieste v obci Kostolné opakovane svoju manželku D. G. opakovane ju upodozrieval z nevery, pod rôznymi vyhrážkami ju neustále prostredníctvom mobilného telefónu kontroloval, psychicky ju deptal neustálou kontrolou, čím u nej vyvolával strach, citovo ju vydieral, v presne nezistenom čase po 12.4.2003 donútil obv. D. G. svoju manželku k análnemu styku proti jej vôli, od roku 2008 ju viackrát za deň telefonicky kontaktoval na pracovisku, v škole počas toho ako neboli vo svojej blízkosti, vyvolával žiarlivostné scény, vyhrážal sa jej bitkou, vyvraždením polovici jej rodiny, v nočných hodinách ju opakovane budil a vyžadoval od nej pohlavný styk proti jej vôli, tak, že jej nasilu roztiahol zovreté nohy, pričom sa bála odmietnuť sex a podvolila sa mu, prikazoval jej aby sa vyzliekla, čo vyvrcholilo dňa 28.03.2018 o 17:00 h keď ju začal hladkať po ľavom stehne a aj napriek jej nesúhlasu ju narážkami žiadal o pohlavný styk a keď poškodená odmietla, tak u obvineného svojím nesúhlasom vyvolala hnev, načo obvinený poškodenú chytil za ruky, poškodená sa mu vyšmykla a ušla zo spoločného obydlia a vyhľadala pomoc a polície.
Súd na hlavnom pojednávaní v dňoch 31.8.2018 a 17.9.2018 vykonal dokazovanie výsluchom obžalovaného D. G., poškodenej D. G., svedka N. W., znalkyne N.. G.. C. I. Q., prečítaním svedeckých výpovedí svedkov C. L., L. R. z prípravného konania, prečítaním znaleckého posudku č. 102/2018 G.. V. N. Q., E..A..O.. a oboznámením listinných dôkazov tak ako to vyplýva zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 17.9.2018.
Obžalovaný D. G. na hlavnom pojednávaní uviedol, že s poškodenou sa zoznámil v Bratislave, v obchodnom dome. Iniciátorkou ich vzťahu bola poškodená. Prvý krát mali spolu pohlavný styk u obžalovaného na byte v Bratislave, odvtedy mávali styk pravidelne a nevedeli prestať, aj tri krát za deň. Nikdy zo strany poškodenej nebol ani náznak, že by robil niečo zle. Takto spolu fungovali a to aj keď chodili do Nových Zámkov ku starkej stále, až do narodenia prvej dcéry. Okrem toho sa spolu aj rozprávali, pričom poškodená mu povedala akú situáciu mala doma, rozprávala o otcovi. Jej otec pil a doma ich bil. Povedala mu, že nebola bitka, keď netiekla krv. Otec sa správal k nim tak zle, že sa pokúsila aj o samovraždu a rezala si žily. Otec ju aj ťahal za chlpy v rozkroku, poškodená mu povedala, že ak to spraví, tak ho zabije. Poškodená začala chodiť na džudo bola v tom dobrá. Otec od poškodenej stále chcel, aby mu ukázala, čo sa naučila a poškodená otcovi zlomila nohu. Obžalovaný poškodenú nikdy nezbil. Po narodení dcéry sa obžalovaný s poškodenou presťahoval do rodinného domu v Kostolnom, s čím poškodená súhlasila. Obžalovaný neskôr začal pracovať v spoločnosti Svaman, s.r.o. na rozrábke. Uviedol, že je pravdou, že mal s poškodenou análny styk. Predtým ju požiadal, poprosil, či by to skúsili, s čím súhlasila. Potom mu povedala, aby to už nerobil, preto to viac krát nespravil ani po nej nežiadal. Nebolo to nasilu proti jej vôli. Odmietol, že by k análnemu styku došlo násilím. Stalo sa, že nechal poškodenú s dcérami u starkej v Nových Zámkoch, vadilo mu, keď šla so sesternicou na diskotéku, poškodená sa mu za to ospravedlnila. A opäť bol sex, stále mali sex, poškodená mu nikdy nepovedala, aby nemali sex. Stávalo sa, že obžalovaný v noci ešte nespal keď poškodená už spala, vzrušil sa, onanoval, na čo sa sama poškodená zobudila a povedala mu, že načo tam je ona a opäť bol sex. Obžalovaný po predchádzajúcich neúspechoch v banke vybavil pôžičku na byt v Myjave, kde sa s poškodenou nasťahovali. Aby stíhali splácať úver, obžalovaný vybavil poškodenej prácu v spoločnosti Svaman, s.r.o., s čím poškodená súhlasila. On robil za porážke od 5.30hod a poškodená na rozrábke od 6.30hod, pričom chodila na bicykli, preto po nej obžalovaný vyžadoval, aby mu zavolala, keď príde do roboty, či v poriadku prišla, nič viac nechcel, mal o ňu strach, jazdila rýchlo. Po čase sa stalo, že každý deň vyžadoval od poškodenej smsku. Začalo sa stávať, že poškodená ostávala dlho v práci, jej kolegyne už boli dávno doma, obžalovaného to hnevalo, telefonoval poškodenej, aj hodil telefón o zem, trvalo to asi dva mesiace, kým si nerozbil telefón, potom vyžadoval, nech sa mu ozve. Tu podľa obžalovaného sa začali s poškodenou prvé vážnejšie problémy, čo on pociťoval. Až tak na ňu v tej dobe ešte nežiarlil a telefonovať jej prestal. Vtedy mu nepovedala, že by jej to vadilo. Poškodená začala mať zdravotné problémy v práci, preto navrhla, že by si spravila kurz opatrovateľky, s čím obžalovaný súhlasil a kurz jej zaplatil. Poškodená začala pracovať ako opatrovateľka v Rakúsku. Obžalovaný ju prosil aby sa mu ozvala, keď príde. Potom ich kontakt prebiehal tak, že poškodená mu z Rakúska prezvonila a on jej zavolal. Všetko bolo v poriadku. Prvého pol roka bolo všetko v poriadku, obžalovaný ju nekontroloval. Začali spolu skypovať cez počítač. Všetko bolo v poriadku, kým ich rakušania nepozvali v roku 2015 na jarné prázdniny do Rakúska, čo bola v podstate ich prvá dovolenka, predtým netrávili spolu veľa spoločného času, maximálne do Nových zámkov ku príbuzným. Tam sa stalo, že obžalovaný videl ako 12-ročný rakúsky chlapec pohladkal poškodenú po zadku, keď ona stála a pozerala do tabletu. Vtedy sa v obžalovanom niečo zlomilo, mal rád stále poškodenú ale už nie tak ako predtým. V tomto období začal aj viac piť alkohol. Alkohol u neho nevzbudzuje sexuálnu chuť, s manželkou boli dohodnutí, že keď
má vypité, nebude žiadny sex, čo obžalovaný dodržiaval, avšak pohlavný styk iniciovala poškodená, on ju iba pohladkal ale nenútil ju k sexu. Keď sa vrátili z Rakúska na Myjavu, obžalovaný bol odmeraný, nevyžadoval od poškodenej sex. Keď sa aj pritúlil k poškodenej, ona bola tá, ktorá sa vyzliekla a chcela sex, on nie. Rád poškodenú hladkal v rozkroku aj na prsiach a robil to, kým mu nepovedala, že je jej to nepríjemné. Poškodená sa správala k iným milšie a k obžalovanému len ako ku kamarátovi. Obžalovaný uviedol, že sa nevedel vyrovnať s tým ako videl hladkanie po zadku a začal viac piť. Žiarlil viac asi 3 mesiace a upodozrieval poškodenú z nevery, hoci mu nikdy nebola neverná. Upodozrieval ju z nevery preto, lebo bola v spoločnosti vždy milá aj pri iných mužoch. V noci si s poškodenou aj dlho skypovali a povedal jej aj, že keď ju ešte uvidí ako ju niekto hladká po zadku, rozseká jej riť. Takú vyhrážku použil iba jeden krát, hoci v prípravnom konaní uviedol, že jej to povedal viac krát. To bolo v utorok, vo štvrtok prišla domov a poškodená čakala, že ju obžalovaný zbije, ale on ju objal. Od roku 2015, keď poškodená prišla domov, on nepil alkohol. Iniciátorkou sexu bola vždy poškodená. Keď sa nedalo sexovať, obžalovaný povedal, že sa nič nedeje. Obžalovanému sa to zdalo, že sex zo strany poškodenej, hoci ho začala, bol akoby nasilu. Poškodená v roku 2016 začala mať pravidelné zápaly a ostala suchá. Poškodená ho obvinila, že je necitlivý, napriek tomu ho nútila stále ďalej k sexu. Viac sa s poškodenou hádali, ale nepil keď bola doma. Poškodená si začala robiť ďalšiu školu - zdravotnú. On jej nevolával do školy, to ona volávala jemu s tým, že sa vypýtala na záchod aby mu zavolala. Poškodená chcela, aby spolu začali chodiť do manželskej poradne, kde začali spolu chodiť k psychológovi do Nového Mesta nad Váhom. Poškodená ho obviňovala zo všetkého. Dôvodom bolo, že mu poškodená povedala, že má psychické problémy. Stalo sa aj to, že ho poškodená nútila do sexu aj keď nechcel a tak bol zasa sex. Rovnako ho nútila k sexu, keď bola chorá, pričom mu povedala, že keď má obžalovaný sex, tak je kludnejší, k čomu povedal, že každý chlap je kludnejší, keď má sex. Takto to fungovalo do 13.12.2017, kedy bol posledný sex. Poškodená chcela stále sex, nie obžalovaný. S poškodenou sa nerozprávali spolu o ich intímnom živote a o tom, komu čo vyhovuje. Od januára 2018 obžalovaný s poškodenou nespával v spoločnej spálni, čo bol nápad obžalovaného. Vo februári 2018 mu poškodená uviedla, aby pre záchranu ich vzťahu a manželstva navštívil psychiatričku z dôvodu alkoholu a žiarlivosti, k čomu obžalovaný povedal, že od januára nepil alkohol. Obžalovaný navštívil psychiatričku G.. G., ktorá mu predpísala dva lieky. V marci opätovne navštívil G.. G., predpísala mu ďalšie lieky a dohodli sa, že obžalovaný k nej bude chodiť pravidelne. Obžalovaný uviedol, že je pravdou, že povedal poškodenej, aby sa vyzliekla ale nenútil ju nikdy. Dňa 28.3.2018 sa stalo, že si sadol k poškodenej na gauč, vonkajšou stranou ruky ju pohladkal po kolene, pričom trval na tom, že to nebolo po stehne ako tvrdil v prípravnom konaní, styk vtedy nechcel, ale aby ho ešte v budúcnosti mali, na čo poškodená uviedla, že čo to spravil, tak si obžalovaný odsadol oproti nej. Obžalovaný jej rozkázal, aby sa vyzliekla, na čo ona povedala, že sa nevyzlečie. Poškodená ho začala biť, on jej chytil ruky, vyšmykla sa, zobrala si kľúče od auta, preto ju obžalovaný znova chytil aby nešla v takom stave autom a poškodená sa vyšmykla, spravila kotrmelec a utiekla preč z bytu do garáže. Obžalovaný ju sledoval a postavil sa pred garáž, nechcel aby išla autom.
Poškodená D. G. na hlavnom pojednávaní uviedla, že v roku 2002 začala s obžalovaným chodiť, stretli sa v podniku, kde pracovali. Rozumeli si a to aj po intímnej sexuálnej stránke, čo sa trochu zhoršovalo, keď spolu začali bývať, najmä vtedy, keď bola poškodená aj tehotná, vtedy nemala toľko chuť na intímny styk. V tom čase, aj keď poškodená nechcela sex, tak tento nebol. Obžalovaný spočiatku nepil, s týmto začal až neskôr. Keďže si rozumeli, splodili spolu dieťa. Od januára 2003 začali spolu žiť v podnájme, v apríli mali svadbu. Po svadbe začal obžalovaný viac požívať alkohol, najmä tvrdý alkohol. Keď bola tehotná, v treťom trimestri, na intímnosti nemala takú chuť, napriek tomu na nej obžalovaný, keď bol pod vplyvom alkoholu vykonal análny sex. Mali spolu bežný intímny pomer, následne obžalovaný vykonal análny styk, následne klasický, poškodenú nenútil proti jej vôli ani sa nevyhrážal násilím, ani násilie nepoužil. Bolo to pred 15-timi rokmi, všetko si už presne nepamätá. Dopredu sa ale na análny styk nedohodli, nerozprávali sa o ňom. Bolo jej to nepríjemné. Ona plakala. Na druhý deň obžalovaného prosila, aby to už nikdy neurobil, mala z toho zdravotné problémy, čo ohrozovalo aj dieťa. Obžalovaný keď mal viac vypité, mal väčší sexuálny apetít, vtedy sa vedel niekedy správať aj hrubo a poškodená ho žiadala, že aby, keď bude chcieť mať sex, nemal vypité. Obžalovaný to rešpektoval a chvíľu to aj fungovalo a mali aj dobré spoločné obdobia. Okrem toho sa moc o intímnych veciach nerozprávali. V roku 2006 sa im narodila dcéra A.. S obžalovaným si hľadali nové bývanie a osamostatnili sa. Poškodená nastúpila do práce v roku 2008, do spoločnosti Swaman, tej istej spoločnosti, v ktorej pracoval aj obžalovaný. Ten pracoval na porážke, poškodená na výrobe, kde sa robí od pol 7-mej, dokedy nie je spravené, obžalovaný pracoval do 3- tej. Poškodenú začali dávať na rôzne zastupovania. Ich vzťah sa výrazne zhoršil, obaja boli vyčerpaní a obžalovaný začal viac žiarliť, hoci ona ho nikdy nepodviedla. Poškodená mu napríklad zavolala, keď skončila, následne išla do šatne sa prezliecť a obžalovaný jej doma pod vplyvom alkoholu vyčítal, že
prečo mu nezavolala ešte aj zo šatne. Vtedy aj hodil telefón o stenu. Takýchto žiarlivostných scén začalo byť v ich domácnosti viacero. Obžalovaný žiarlil neskôr na každého s kým sa rozprávala, či to bol muž, žena alebo dieťa, napríklad aj na to, keď sa na niekoho viac usmiala ako na neho. Poškodená neskôr dala výpoveď v práci a začala robiť opatrovateľku v Rakúsku v dvojtýždňových turnusoch. Prvé dva mesiace v tejto práci sa poškodenej zdalo, že ich vzťah s obžalovaným je lepší a toto obdobie prežívala pokojnejšie. Až neskôr u psychológa sa dozvedela, že prvého pol roka bolo pre obžalovaného najťažšie obdobie. Aj pre poškodenú to bolo ťažké obdobie, lebo bola bez detí. Poškodená si myslela, že by sa mohol zlepšiť ich vzťah aj po sexuálnej stránke, nakoľko by si boli vzácnejší, avšak opäť sa začalo upodozrievanie zo strany obžalovaného. Vo februári v roku 2015 bola s obžalovaným a deťmi v Rakúsku. Stala sa taká situácia, keď 12-ročný opatrovanec v Rakúsku pohladkal poškodenú po zadku, čo obžalovaný videl. Poškodená nevie, prečo to urobil, mala hrubé nohavice a skoro to ani necítila, povedala o tom aj rodičom chlapca. Dovtedajšia nie najhoršia (taká nijaká) situácia sa menila na horšiu a horšiu, nakoľko obžalovaný to nezvládal po žiarlivostnej stránke, neustále vyžadoval telefonické hlásenia a robil telefonické kontroly. Následne, keď bola v marci 2015 opäť v Rakúsku, tak jej obžalovaný pod vplyvom alkoholu volal, pýtal sa, či je pedofilka, vyhrážal sa jej, že keď príde domov, tak ju zbije, že ju to bude bolieť viac než jeho, že vyvraždí polku jej rodiny, čo bude pre ňu väčším trestom, trvalo to dlho, poškodená bola roztrasená, bála sa ísť domov, obžalovaného prosila, aby nepil, lebo sa bála, že zasa bude robiť scény. Obžalovaný sa jej v tomto období opakovane vyhrážal bitkami. Keď prichádzala domov a obžalovaný mával vypité, vždy bol problém, že sa napríklad najskôr privítala s deťmi a až potom sa išla porozprávať s ním do spálne. Býval problém aj v tom, keď prišla po dvoch týždňoch domov a mala periódu, ponižoval a urážal ju tým, že hovoril, na čo mu je taká žena, že „zasa nemôže“. Prosila deti, že keď príde domov, že sa zvítajú a pôjdu do izby, poškodená šla za obžalovaným do izby. Keď bolo po sexe, obžalovaný sa šiel najesť a poškodená až potom mohla ísť aj za deťmi. Poškodená mala z obžalovaného strach a úzkosť. Opakovane sa jej vyhrážal bitkami, ale nikdy ju nezbil. Napriek tomu aj v tomto čase bola situácia aj lepšia, keď bola doma z Rakúska, teda obžalovaný sa nesprával tak stále a mali aj lepšie obdobia. Vždy bolo horšie, keď bola v Rakúsku, vtedy mal obžalovaný viac žiarlivostných narážiek. V tomto období sa stala aj taká situácia, že obžalovaný chcel análny styk, poškodená nechcela, strašne sa roztriasla, plakala a zložila sa na zem pri stoličke v kuchyni. K análnemu styku neprišlo. Bola aj situácia, keď poškodená nechcela styk, napríklad bola chorá a obžalovaný sa ho aj napriek jej nesúhlasu domáhal, nasilu sa chcel bozkávať, pre poškodenú to boli nepríjemné situácie a tieto sa opakovali. Obžalovaný jej povedal, že je vynervovaný z práce a nechcel sa rozprávať o tom, čo sa dialo. Obžalovaný ju opakovane podozrieval z nevery, aj vtedy, keď išla so psom von, preto poškodená začala na prechádzky chodiť radšej aj s deťmi. Keď si bola aj sadnúť s kolegami z práce od 5tej do 8mej, obžalovaný ju kontroloval a žiarlil, na ďalšie stretnutia, boli ešte asi dve, si už zobrala zo sebou radšej aj deti, aby nežiarlil. Poškodená ďalej uviedla, že situáciu už nezvláda, začala navštevovať psychológa, neskôr ku psychológovi začali chodiť spolu, lebo poškodená chcela zachrániť manželstvo. Od posledného leta sa zhoršila ešte viac ich intimita, lebo poškodená mala k sexuálnemu styku nechuť, odpor, ale obžalovaný to stále potreboval. Obžalovaný ju opäť urážal a ponižoval tým spôsobom, že hovoril, na čo mu je taká žena, to ho nafukovacia vyjde lepšie, na čo ide za ním do postele. Keď ju v posteli hladkal a ona sa neotočila, urážal ju, že je doska a nič nerobí. Stávalo sa, že obžalovaný si potom sex vynucoval, on ho musel mať, poškodená nechcela mať sex ale podvolila sa obžalovanému, triasla sa, keď nemal uspokojenie, bol nahnevaný, podozrievavý, preto to radšej vydržala. Obžalovaný chcel po poškodenej aj orálny styk, o čom vedel, že to poškodená neurobí, poškodená sa rozplakala. Obžalovaný začal až neskôr (po 13.12.2017) vnímať, že sa čosi deje medzi nimi. Vo februári 2018 prišiel za ňou, nech ide s ním do spálne pod paplón, ona odmietala, roztriasla sa. Hladkal ju po nohe, ale aj po genitáliach, poškodená sa odtiahla, odišla na čo jej obžalovaný povedal, že čo vystrája. Opakovane ju urážal a ponižoval ju, že je hlúpa ako baganec, čo sa ešte dalo zniesť. Poškodená sa už bála byť preč z domu v čase, keď sa mal obžalovaný vrátiť domov z práce. Dňa 28.3.2018 obžalovaný začal poškodenú chytať za koleno, následne stehno, začal hovoriť zasa, že ju chce vidieť nahú, rozkazovačne jej povedal aby sa vyzliekla s tým, že jej hovoril, že povedala, že spraví všetko. Poškodená to už nevydržala, začala ho biť dlaňou a hovorila, že sa nevyzlečie, nevyzlečie, možno mu dala aj facku, nevie už presne čo sa stalo, utiekla obžalovanému, ktorý sa ju snažil zadržať, utiekla a volala mediátorke, pani R., bála sa vrátiť sa domov a išla na políciu, kde sa pýtala čo má robiť pri psychickom týraní.
Z výpovede svedka G.. N. W. na hlavnom pojednávaní vyplynulo, že poškodená navštívila prvýkrát referát poradensko-psychologických služieb u svedka dňa 8.2.2017 a spoločne s obžalovaným navštívili referát asi mesiac potom, ktorých spoločných stretnutí bolo viac. Poškodená na prvom stretnutí poukázala na široký partnerský diskomfort, žiarlivosť manžela a jej neschopnosť vyrovnať sa s tým tak
ako predtým. Obžalovaný sa sedení zúčastňoval, počúval poškodenú, reagoval, ale stretnutia prežíval s určitým „odstupom“ akoby s mierou vytesnenia, popretia. Svedok nespozoroval počas stretnutí, že by poškodená mala strach z obžalovaného. Na spoločných stretnutiach poškodená poukazovala okrem žiarlivosti aj na problémy v intímnej oblasti, nechceného sexuálneho styku, telefonickej kontroly, keď bola v zahraničí aj v časoch, ktoré nemali dohodnuté, boli naznačené aj hrozby zo strany obžalovaného jej alebo rodine. Poškodená sa vyjadrovala v tom smere, že chce urobiť všetko pre záchranu vzťahu. Na stretnutiach sa nerozoberali ťažšie témy, kĺzalo sa tak po povrchu, keď sa otvorila ťažšia téma, obžalovaný odišiel na 5 minút z miestnosti a potom sa vrátil. Poškodená kládla podmienky, aby obžalovaný začal navštevovať ambulantne liečenie v súvislosti s užívaním alkoholu a aby nedochádzalo k nevyžiadanému pohlavnému styku ale aj širšieho pohľadu na intimitu, že sa nebudú vnímať do určitej doby ako intímni partneri. Obžalovaný a poškodená nevedeli spolu komunikovať o ich intímnej oblasti.
Z výsluchu znalkyne doc. G.. C. I. Q. D.. na hlavnom pojednávaní ako aj zo záverov jej znaleckého posudku zo dňa 16.6.2018, na ktorý sa odvolala vyplýva, že kognitívne, mnestické, poznávacie pamäťové procesy sú nenarušené, narušená je tolerancia, zvládanie úzkosti. Udalosti si pamätá, vie ich reprodukovať, ale je pri tom veľká miera subjektivizmu pod vplyvom jej ranného vývinu je úzkostlivejšia. Emočná stránka hrá veľký význam pri zvládaní a vyrovnávaní emócii. Má posunutú mieru tolerancie. Medzi obžalovaným a poškodenou nebol súlad v intímnej oblasti a poškodená seba vnímala iba cez telo, mala narušené vnímanie samej seba. Konanie obžalovaného subjektívne vnímala ako utrpenie a ťažkosť, ale subjektivizmus nezodpovedá objektívnej stránke, lebo subjektívnu stránku má posunutú pod vplyvom depresie. Poškodená má posunuté subjektívne vnímanie aj pod vplyvom skúseností z detstva a správania jej otca. V tomto kontexte subjektívne pociťovala strach, zažila príkorie strednej intenzity sexuálnym komunikovaním a správaním svojho manžela a jeho verbálnymi reakciami na jej konanie, ale jej vnímanie je práve posunuté vplyvom prežitých udalostí v detstve a depresie. Intenzita jej prežívania psychického utrpenia je vysoká a to vplyvom subjektívneho posunu citlivosti. Takéto subjektívne utrpenie zažívala poškodená pre správanie obžalovaného aj v intímnej sfére vtedy, keď vnímala samú seba iba ako telo, ako nástroj uspokojenia a zabezpečenia pokoja v rodine. Obžalovaný počas takmer celého vzťahu nevedel vnímať, že jeho konanie poškodenej spôsobuje utrpenie. Znalkyňa u poškodenej nenachádza typické známky týraných osôb, poškodená určitým spôsobom niesla utrpenie aj pre zachovanie rodiny, hoci objektívne by z tohto vzťahu mohla odísť.
Zo znaleckého posudku V. N. Q., E..A..O.. Č.. XXX/XXXX prečítaného na hlavnom pojednávaní v zmysle § 268 ods. 2 Trestného poriadku vyplýva, že obžalovaný v čase páchania skutku netrpel ani v súčasnosti netrpí žiadnou duševnou poruchou v zmysle choromyseľnosti, mohol a vedel rozpoznať protiprávnosť svojho konania. Jedná sa u neho o podozrievavú emulatórnu poruchu osobnosti a závislosť od alkoholu s odbrzďovaním beztak vyššieho eroticko-sexuálneho apetítu pri neochote zosúladiť svoje predstavy a nastavenia v tejto oblasti s predstavami a nastaveniami partnerky. Obžalovaný je vo vzťahovej oblasti podozrievavejší, čo sa i za prispenia abúzu alkoholu rozvinulo do obrazu emulačne podozrievavej poruchy osobnosti. Do oblasti psychopatológie sa jeho nastavenia, prístupy, postoje dostávajú necitlivým zohľadňovaním a zosúlaďovaním s potrebami a nastaveniami partnerky, čo je potencované alkoholom, ktorý má už charakteristiky závislosti, čo vedie k partnerskému nesúladu U obvineného bola zistená závislosť na alkohole, pričom v dôsledku ebriet u neho dochádzalo k dezinhibícii beztak zvýšeného sexuálneho apetítu. Znalec odporučil uloženie ochranného protialkoholického liečenia ambulantnou formou.
Z prečítanej výpovede svedkyne Y. D. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 Trestného poriadku vyplýva, že svedkyňa chodí s poškodenou do školy, na odbor zdravotný asistent a sú dobré kamarátky. Poškodená sa jej zdôverila pred asi rokom a pol, aké má problémy v manželskom živote so svojím manželom. Majú veľmi zlý pohlavný život. Zo správania manžela je psychicky na dne a dosť pochudla. Hovorila, že manžel od nej vyžaduje sex nasilu a ona sa podriadi, aby rodina bola pokope a to už aj ráno okolo tretej, keď vstáva do práce. Poškodená jej hovorila, že vykonal análny sex bez jej súhlasu, a že ju to bolelo. Stalo sa, že škola im skončila skôr, kedy jej poškodená povedala, aby ju autom vyložili niekde v meste, lebo sa bojí, nemôže prísť zo školy skôr. Obžalovaný jej rozkáže, že musí byť do siedmej, tak musí byť do siedmej. Poškodenú nechce púšťať von si sadnúť s kamarátkami a v škole ju neustále telefonicky kontroluje, kedy prišla, kedy končí a vyvoláva jej aj cez prestávky. Poškodená svedkyni nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný fyzicky bil ani nevidela na nej žiadne zranenia.
Z prečítanej výpovede svedkyne C. L. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 Trestného poriadku vyplýva, že svedkyňa sa pozná s poškodenou zo školy, navštevujú spolu Strednú zdravotnú školu v Skalici. Poškodená jej rozprávala, že má problémy s manželom a to hlavne v intímnej sfére, že sa mu musí podvoliť a mať pohlavný styk aj keď nechce, čo sa stalo aj ráno, keď obžalovaný vstáva do práce. Uviedla, že sa tomu podvoľuje, aby rodina bola pokope, chcela ju zachrániť. Poškodená jej spomínala aj to, že obžalovaný na nej vykonal análny styk a že mala pri tom bolesti. Chcela poradiť aj s gynekológom, nakoľko mala v tej oblasti zdravotné problémy. Počas školy ju obžalovaný kontroluje po telefóne a ona sa snaží byť potichu. Poškodená svedkyni nikdy nepovedala, že by ju obžalovaný bil ani nevidela na nej nikdy žiadne zranenia.
Z prečítanej výpovede svedkyne G.. L. R. na hlavnom pojednávaní v zmysle § 263 Trestného poriadku vyplýva, že pracuje ako stredoškolský psychológ na Strednej zdravotníckej škole v Skalici a je registrovaná ako mediátorka. S poškodenou mala osobný pohovor dňa 14.12.2017 na základe požiadania triednej učiteľky poškodenej. Poškodená počas rozhovoru pôsobila utrápene. Zdôverila sa jej o ťažkostiach v manželstve. Popísala, že manžel je dominantný, žiarlivý, holduje alkoholu. V oblasti sexuálneho života od nej vyžaduje sexuálny styk aj keď ona s tým nesúhlasí. Spomínala aj, že mala s manželom análny styk a ju to dosť bolelo a bojí sa, že to bude chcieť znova. Manžel ju v noci budí a chce s ňou mať pohlavný styk. Povedala jej aj o tom, že obžalovaný sa vyhrážal, že pozabíja celú rodinu. Premýšľala aj o rozvode, ale chce zachrániť rodinu. V januári 2018 ju poškodená kontaktovala a poškodenej povedala o možnosti ambulantnej liečby pre obžalovaného, pričom neskôr jej povedala, že obžalovaný k psychiatričke začal chodiť. Niekedy vo februári 2018 ju poškodená opätovne kontaktovala a povedala jej, že bola s obžalovaným u psychológa a obžalovaný sa na ňu rozčúlil, že ho tam očierňuje, a že tam viac chodiť nebude a zámerne si znižoval dávky liekov. Dňa 28.3.2018 poškodená svedkyni volala, plakala v telefóne a bola rozrušená. Povedala, že bola doma a manžel chcel sexuálny styk, z čoho sa ona roztriasla, ušla a bála sa ísť domov. Poškodená jej uviedla, že z obžalovaného má strach pre jeho agrestivitu, hrubosť a žiarlivostné scény.
Z lekárskych potvrdení zo dňa 29.3.2018 vyplýva, že poškodená bola daného dňa vyšetrená všeobecných lekárom G.. G., kde ako zranenie uvádzala psychické týranie manželom spojené so strachom. Ďalej bola vyšetrená G.. I.D. na gynekologickom oddelení NsP v Myjave, kde boli zistené drobné hematómy na prednej strane stehna ľavej nohy, pričom pri vyšetrení poškodená uvádzala, že tieto boli spôsobené násilím k pohlavnému styku. Išlo o ľahký úraz. K vykonanému dôkazu sa na hlavnom pojednávaní vyjadrila poškodená, ktorá uviedla, že hematómy nemali nič spoločné s pohlavným stykom, vtedy už nemali tri mesiace nemali pohlavný styk. Myslí, že boli spôsobené tým ako utekala z domu.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Mesto nad Váhom zo dňa 18.4.2018 vyplýva, že Úrad práce potvrdil, že poškodená v januári 2017 kontaktovala Referát poradensko- psychologických služieb s požiadavkou o absolvovanie psychologického poradenstva. Dňa 8.2.2018 absolvovala individuálnu konzultáciu, na ktorej sa dohodla so psychológom D.. N. W. na pokračovaní psychologického poradenstva formou párového poradenstva s čím obžalovaný D. G. súhlasil. Manželia G. v období od 3.8.2017 do 7.3.2018 absolvovali 12 spoločných konzultácií, ktorých cieľom bola psychologická pomoc zameraná na zlepšenie vzájomných vzťahov. Posledná dohodnutá konzultácia dňa 28.4.2018 sa nerealizovala z dôvodu väzby obžalovaného.
Z lekárskej správy psychiatričky, G.. E. M., zo dňa 12.3.2018 vyplýva, že poškodená trpela depresívnou poruchou stredne ťažkého stupňa. Lekárkou bola konštatovaná u poškodenej depresívna nálada, afektívna labilita, vegetatívna symtomatika, dysfunkčné matrimonium. V správe zo dňa 4.4.2018 lekárka konštatuje tú istú poruchu a afekty úzkosti. V oboch prípadoch hodnotí poškodenú ako obeť psychického týrania.
Zo správy G.. G. G., všeobecného lekára, Stará Turá zo dňa 21.5.2018 vyplýva, že poškodená opakovane navštívila jeho ambulanciu, zdôverila sa, že má problémy s manželom v zmysle žiarlivosti a nepochopenia, o týraní nepovedala ani pri rozhovore neidentifikoval známky týrania, doporučil psychologické vyšetrenie obžalovanému aj poškodenej. Lekár na poškodenej nespozoroval žiadne zranenia a poškodená sa nesťažovala na žiadne fyzické týranie alebo napádanie manželom.
Zo správy GYNA MS, s.r.o., G.. Q. O., zo dňa 18.4.2018 vyplýva, že poškodená bola opakovane v ambulancii vyšetrená v období od 1.1.2015 do 28.3.2018, pričom ani pri jednej návšteve neuviedla
psychické alebo fyzické týranie zo strany manžela, takisto pri vyšetrení neboli pozorované zranenia týkajúce sa uvedeného konania.
Zo správy psychiatrickej ambulancie G.. B. G. zo dňa 7.5.2018 vyplýva, že obžalovaný je vedený v evidencii ambulancie od januára 2018
Podľa § 278 ods. 2 Trestného poriadku súd ďalej pri svojom rozhodovaní prihliadal len na skutočnosti, ktoré boli prebraté na hlavnom pojednávaní a opieral sa o dôkazy na hlavnom pojednávaní vykonané.
Podľa § 2 ods. 12 Trestného poriadku hodnotil dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia, založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne, nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Podľa § 285 Trestného poriadku súd oslobodí obžalovaného spod obžaloby, ak
nebolo dokázané, že sa stal skutok, pre ktorý je obžalovaný stíhaný, skutok nie je trestným činom, nebolo dokázané, že skutok spáchal obžalovaný, obžalovaný nie je pre nepríčetnosť trestne zodpovedný, obvinený mladistvý, ktorý v čase činu neprekročil pätnásty rok veku, nedosiahol takú úroveň rozumovej a mravnej vyspelosti, aby mohol rozpoznať jeho protiprávnosť alebo ovládať svoje konanie, trestnosť činu zanikla, alebo prokurátor na hlavnom pojednávaní ustúpil od obžaloby podľa § 239 ods. 2.
Podľa § 208 ods. 1, ods. 3 písm. d) Trestného zákona kto blízkej osobe alebo osobe, ktorá je v jeho starostlivosti alebo výchove, spôsobí fyzické utrpenie alebo psychické utrpenie
a) bitím, kopaním, údermi, spôsobením rán a popálenín rôzneho druhu, ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu alebo stresu, násilnou izoláciou, citovým vydieraním alebo iným správaním, ktoré ohrozuje jej fyzické alebo psychické zdravie alebo obmedzuje jej bezpečnosť, b) bezdôvodným odopieraním stravy, oddychu alebo spánku alebo odopieraním nevyhnutnej osobnej starostlivosti, ošatenia, hygieny, zdravotnej starostlivosti, bývania, výchovy alebo vzdelávania, c) nútením k žobrote alebo k opakovanému vykonávaniu činnosti vyžadujúcej jej neúmernú fyzickú záťaž alebo psychickú záťaž vzhľadom na jej vek alebo zdravotný stav alebo spôsobilej poškodiť jej zdravie, d) vystavovaním vplyvu látok spôsobilých poškodiť jej zdravie, alebo e) neodôvodneným obmedzovaním v prístupe k majetku, ktorý má právo užívať, potrestá sa odňatím slobody na tri roky až osem rokov.
(3) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 závažnejším spôsobom konania.
Podľa § 200 ods. 1, ods. 2 Trestného zákona kto násilím alebo hrozbou bezprostredného násilia donúti iného k orálnemu styku, análnemu styku alebo k iným sexuálnym praktikám alebo kto na taký čin zneužije jeho bezbrannosť, potrestá sa odňatím slobody na päť rokov až desať rokov. (2) Odňatím slobody na sedem rokov až pätnásť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a) závažnejším spôsobom konania, b) na chránenej osobe, c) z osobitného motívu, alebo d) na osobe vo výkone väzby alebo vo výkone trestu odňatia slobody.
Oslobodenie obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku sa uplatní vtedy, ak na základe výsledkov dokazovania, ktoré bolo vykonané na hlavnom pojednávaní, súd nemôže urobiť jednoznačný záver, že sa vôbec stal skutok, ktorý je uvedený v obžalobe. Podanou obžalobou sa obžalovanému kládlo, hoci neoddelene, v jednom bode obžaloby spáchanie dvoch samostatných trestných činov a to zločinu sexuálneho násilia podľa § 200 ods. 1, 2 písm. a) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona a zločinu týrania blízkej
a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že v prípade prvého trestného činu, zločinu sexuálneho násilia, bola obžaloba na obžalovaného podaná nedôvodne. Súd pri dokazovaní k tomuto samostatnému skutku dospel k záveru, že skutok sa neodohral, resp. nestal tak ako bol popísaný v obžalobe, teda, že by obžalovaný donútil poškodenú k análnemu styku proti jej vôli a preto súd vo vzťahu k tomuto trestného činu obžaloby oslobodil obžalovaného spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Trestného poriadku, pretože nebolo dokázané, že sa skutok tak ako ho popisovala obžaloba stal. Súd pritom vychádzal z vykonaného dokazovania a to priamo z výpovedí obžalovaného a poškodenej, teda priamych aktérov. V tejto súvislosti obžalovaný poprel spáchanie skutku v zmysle, že by donútením a proti vôli poškodenej vykonal na nej análny styk. Uviedol, že k análnemu styku medzi ním a poškodenou došlo, avšak po predchádzajúcej dohode, resp. súhlasu. Spáchanie skutku tak ako bol uvedený v obžalobe poprela nakoniec aj sama poškodená, ktorá uviedla, že ju k tomu obžalovaný nedonútil, proti jej vôli sa to nestalo a vylúčila, že by použil násilie alebo hrozbu násilia. Všetko si už presne nepamätá, keďže to bolo pred 15-timi rokmi, vie však, že sa na tom dopredu nedohodli, ale nebolo to ani proti jej vôli, stalo sa to pri bežnom intímnom styku, kedy obžalovaný vykonal análny a zasa vaginálny styk. Mala z toho problémy a bolelo ju to, z ktorého dôvodu žiadala obžalovaného, aby to už nerobil. Nepriamo skutočnosť, že sa skutok nestal tak ako bolo uvedené v obžalobe, teda proti vôli poškodenej vyplýva aj z prečítaných svedeckých výpovedí z prípravného konania svedkýň Y. D., C. L. K. L. R., ktoré sprostredkovane od poškodenej mali informácie akurát o tom, že obžalovaný a poškodená mali spolu análny styk, a že to poškodenej nebolo príjemné. Skutočnosť, ktorá v konaní nebola preukázaná, a to, či sa obžalovaný a poškodená vopred na análnom styku dohodli, keďže v tomto smere mali rozdielne vyjadrenia, nie je rozhodujúca, nakoľko aj v prípade verzie poškodenej, že sa to udialo v priebehu klasického pohlavného styku, kedy prešiel obžalovaný na análny styk bez predchádzajúcej dohody, nie je zrejmé žiadne donútenie zo strany obžalovaného pred týmto stykom ani v jeho priebehu. Zároveň nemožno prijať ani záver o tom, že by sa styk uskutočnil proti vôli poškodenej, pričom vôľu, resp. nevôľu (proti vôli poškodenej) poškodenej možno v tomto smere vyložiť ako niečo, čo by dopredu jednoznačne odmietala a o čom by obžalovaný musel mať vedomosť, že to odmieta a to v čase, keď sa to malo udiať alebo udialo. Čo súd však považuje za preukázané aj z ďalších dôkazov (okrem vyjadrenia poškodenej) je, že poškodenej análny styk nevyhovoval a mala strach z jeho opakovania avšak až po jeho skúsenosti.
Pokiaľ ide o druhý trestný čin, súd po vykonanom dokazovaní obžalovaného uznal za vinného zo spáchania zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona na tom skutkovom základe ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku pri zmene skutkovej vety oproti obžalobe ale pri zachovaní totožnosti skutku. Súd sa ale nestotožnil s právnou kvalifikáciou skutku podľa obžalobného návrhu i záverečného prednesu prokurátora a bol toho názoru, že k naplneniu znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda spáchania činu závažnejším spôsobom konania - po dlhší čas nedošlo.
Podľa konštantnej judikatúry týraním osoby v zmysle ustanovenia § 208 ods. 1 Trestného zákona sa rozumie také zlé zaobchádzanie, ktorým páchateľ prejavuje hrubší stupeň necitlivosti a bezohľadnosti, vyznačujúci sa určitou mierou trvalosti, prípadne aj sústavnosti, pričom sa však nevyžaduje, aby blízkej osobe alebo zverenej osobe vznikla ujma na zdraví. Musí však ísť o konanie, ktoré blízka osoba alebo zverená osoba pre jeho intenzitu, hrubosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Trvalosť konania páchateľa je pritom potrebné posudzovať v závislosti od intenzity zlého nakladania. Dlhšie trvanie inkriminovaného stavu môže byť v jednotlivých prípadoch nahradené intenzitou útokov. Pre záver o tom, že konanie páchateľa naplňuje znaky kvalifikovanej skutkovej podstaty podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona, teda týrania závažnejším spôsobom konania po dlhší čas (§ 138 písm. b/), sa vyžaduje, aby konanie bolo nielen ohraničené dlhším časovým úsekom napríklad obdobím viacerých rokov, ale aby toto konanie bolo stále, dlhodobo nemenné, bez akýchkoľvek prestávok a lepších období, aby jeho intenzita neklesala a aby toto konanie po celé obdobie konštantne poškodená osoba pociťovala ako príkorie. Logicky preto týrania závažnejším spôsobom konania po dlhší čas sa nemožno dopustiť v prípade, ak síce jednotlivé činy skutkovej podstaty sa udiali i opakovane, avšak nie denno denne či s veľmi častým pravidelným opakovaním ale boli medzi nimi aj prestávky, počas ktorých poškodená osoba nepociťovala príkorie a s páchateľom trestnej činnosti vychádzala bez konfliktov.
V prejednávanej veci v prvom rade súd uvádza, že k naplneniu znakov skutkovej podstaty zločinu týrania v zmysle § 208 Trestného zákona sa vyžaduje spôsobenie fyzického alebo psychického utrpenia.
V tomto prípade nebolo zistené (a ani obžalobou kladené za vinu) žiadne fyzické násilie zo strany obžalovaného a tým pádom logicky nemohlo dôjsť ani k spôsobeniu fyzického utrpenia u poškodenej. Rozhodujúcim bolo tzv. psychické utrpenie, pričom súd má za to, že obžalovaný spôsoboval poškodenej psychické utrpenie tým, že ju upodozrieval z nevery, psychicky ju deptal opakovaným kontrolovaním prostredníctvom mobilného telefónu na pracovisku, opakovane vyvolával žiarlivostné scény, a to aj keď išla poškodená len na prechádzku so psom, obviňoval ju z nevery, čím u nej vyvolával opakovane stres, opakovane sa jej vyhrážal bitkami, ak neurobí čo povie, v presne nezistenom čase v mesiaci marec 2015 ju urážal, že je pedofilka, vyhrážal sa jej, že keď príde domov z Rakúska, tak ju zbije a vyvraždí polovicu jej rodiny, opakovane ju ponižoval a urážal, že je hlúpa, a že načo je mu taká žena, keď príde domov a „zasa nemôže“ alebo že „nafukovacia ho vyjde lepšie“, opakovane si od poškodenej vynucoval sex aj v čase, keď ho poškodená nechcela a odmietala, pričom jej hovoril, že povedala, že urobí všetko, ale táto sa mu radšej podvolila, pretože sa inak bála jeho hrubosti, hnevu a reakcie, kedy v takých prípadoch ju ešte viac podozrieval z nevery, opakovane jej rozkazovačným tónom prikazoval, aby sa vyzliekla, opakovane chcel po poškodenej análny sex napriek vedomosti, že poškodená ho odmieta, kedy v presne nezistenom čase jedenkrát sa poškodená roztriasla, plakala a zložila na zem pri stoličke v kuchyni a vyvrcholilo tým, že dňa 28.3.2018 obžalovaný poškodenú začal hladkať najskôr po kolene, potom stehne, rozkazovačne jej povedal, aby sa vyzliekla, že ju chce vidieť nahú, čo poškodená už nevydržala, hovorila, že sa nevyzlečie, nevyzlečie, začala obžalovaného biť dlaňou, ten sa ju snažil zadržať, poškodená však utiekla zo spoločného obydlia a vyhľadala pomoc polície.
Súd v rámci hodnotenia dokazovania pri ustálení skutku vychádzal najmä z výpovede samotnej poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní popísala konanie obžalovaného ako je uvedené vyššie. V prípade poškodenej nemožno mať vzhľadom na závery znaleckého posudku a vyjadrenia znalkyne pochybnosti o schopnosti poškodenej pamätať si a reprodukovať prežité udalosti. U poškodenej nebol zistený sklon konfabulovať. Súd teda nemal dôvod neveriť výpovedi poškodenej na hlavnom pojednávaní, pričom nebol zistený ani žiadny motív poškodenej, pre ktorý by si mala vyššie uvedené udalosti vymýšľať. Nepriamo je spáchanie skutku preukázané aj ďalšími vykonanými dôkazmi, resp. tieto dôkazy spolu s výpoveďou poškodenej tvoria ucelenú reťaz, ktorá podporuje výpoveď poškodenej. Ide najmä o výsluch svedka D.. N. W., ktorého najskôr poškodená navštívila sama, pričom mu popísala problémy s obžalovaným, ktoré neskôr riešili na sedeniach aj spolu s obžalovaným, pričom sa to týkalo problému žiarlivosti obžalovaného, jeho opakovaných kontrol poškodenej, nechceného sexuálneho styku i vyhrážania sa obžalovaného poškodenej. O problémoch v manželstve s obžalovaným, a to najmä v intímnej sfére a žiarlivosti sa poškodená zverila aj svedkyniam, ktorých svedecké výpovede boli prečítané na hlavnom pojednávaní a dotvárajú celkový obraz spolužitia obžalovaného a poškodenej a určitým spôsobom podporujú pravdivosť tvrdení poškodenej, hoci nie v prípade každého konania obžalovaného, minimálne v oblasti nežiaducej intimity ale aj kontrole zo strany obžalovaného, keď poškodená chodila na Strednú zdravotnú školu. Zároveň obžalovaného čiastočne zo spáchania skutku usvedčuje aj to, že sa od januára 2018 začal liečiť v psychiatrickej ambulancii G.. E.Á. M. kvôli žiarlivosti a závislosti od alkoholu. Pokiaľ ide o obranu obžalovaného, čo sa týka intímnej oblasti a vynucovania pohlavného styku, že to bola stále poškodená, ktorá chcela styk a nie on, táto podľa názoru súdu neobstojí, pretože práve poškodená bola tou osobou, ktorá vyhľadala najskôr pomoc psychológa, kde jednou z vecí, o ktorej hovorila bola aj nechcená intimita, taktiež je obrana obžalovaného vyvrátená aj svedeckými výpoveďami svedkýň z prípravného konania, keďže poškodená sa im v tomto smere zdôverila a sťažovala sa na správanie obžalovaného v intímnej oblasti. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané aj to, že poškodená, hoci nechcela, v intímnej oblasti sa radšej obžalovanému podvolila, pre pokoj v rodine, pričom popísala aj situácie, kedy v prípade, ak sa nestalo ako chcel obžalovaný, bol hrubý a prehnane žiarlivý a podozrievavý, že by mohla mať niekoho iného, čo rovnako korešponduje s obrazom žiarlivosti zo strany obžalovaného. Pokiaľ ide o vyhrážanie obžalovaného, že vyvraždí polovicu rodiny poškodenej, obžalovaný síce poprel, že by niečo také povedal, avšak uviedol aj to, že v čase, kedy poškodená tvrdí, že sa to stalo veľa pil, keďže zle znášal to ako videl ako poškodenú hladká po zadku chlapec v Rakúsku. Súd teda opätovne nemá dôvod neveriť poškodenej, ktorá sa s uvedeným zdôverila aj svedkyni L. R.. Obžalovaný nepopieral, že by poškodenú kontaktoval, resp. kontroloval, uvádzal, že to bolo preto, lebo sa o ňu bál. Súd je však v tomto smere toho názoru, že kontrola zo strany obžalovaného tak ako ju popísala poškodená, že sa musela hlásiť pravidelne od nástupu v spoločnosti Svaman obžalovanému prvé mesiace ako aj z Rakúska a zo školy, prekračuje rámec bežného správania a starostlivosti, pričom to, že sa musela pravidelne hlásiť obžalovanému zo školy potvrdili aj prečítané svedecké výpovede. Pri celkovom hodnotení dokazovania súd poukazuje aj na závery znaleckého posudku znalca V. N. Q. č. 102/2018, ktorý u obžalovaného preukázal podozrievavú emulatórnu poruchu
osobnosti so závislosťou na alkohole s odbrzďovaním beztak vyššieho eroticko-sexuálneho apetítu pri neochote zosúladiť svoje predstavy s predstavami partnerky. Súd však musí dodať, že konkrétne násilný styk spôsobom, že by obžalovaný nasilu rozťahoval poškodenej nohy v konaní nebol preukázaný výpoveďou poškodenej na hlavnom pojednávaní a poškodená pri výpovedi ani neuvádzala opakované nočné budenie, resp. odopieranie spánku zo strany obžalovaného.
Skutočnosť, že vyššie uvedeným konaním obžalovaného bolo poškodenej spôsobované psychické utrpenie je okrem jej výpovede preukázané aj znaleckým posudkom C. I. Q., kedy intenzita prežívania psychického utrpenia bola u poškodenej vysoká aj keď treba prihliadnuť, že aj vplyvom subjektívneho posunu citlivosti pri úzkostlivosti a depresívnom ladení. Aj napriek tomu poškodená zažila príkorie strednej intenzity sexuálnym komunikovaním, správaním obžalovaného a jeho verbálnymi reakciami na jej konanie. Na základe uvedeného súd potom konanie obžalovaného vo vzťahu k poškodenej posúdil ako konanie napĺňajúce znaky zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, pretože obžalovaný svojím konaním poškodenej ako blízkej osobe spôsobil psychické utrpenie ponižovaním, pohŕdavým zaobchádzaním, neustálym sledovaním, vyhrážaním, vyvolávaním strachu a stresu, citovým vydieraním a iným správaním - sexuálnym komunikovaním, ktoré ohrozovalo jej psychické zdravie.
Súd bol však toho názoru, že toto konanie obžalovaného nemožno z časového hľadiska určiť od roku 2003, ale až od roku 2008 po nástupe poškodenej do práce v spoločnosti Svaman, s.r.o., kedy aj poškodená, aj obžalovaný uviedli, že došlo k zhoršeniu ich vzťahu a poškodená začala vnímať správanie obžalovaného viac negatívne, pričom dovtedy sa poškodená pri svojom výsluchu jednoznačne nevyjadrila, že by zažívala zo strany obžalovaného také konanie, ktorý by jej spôsobovalo utrpenie. Boli aj hádky, ale je treba prihliadnuť, že obžalovaný s poškodenou dlhodobo žil a z daného obdobia poškodená neuvádzala žiadne konkrétne skúsenosti, resp. správanie obžalovaného, ktoré by mohlo napĺňať znaky skutkovej podstaty zločinu týrania a preto ani subjektívne poškodená nemohla konanie a správanie obžalovaného v danom období pociťovať ako príkorie.
Pokiaľ ide o naplnenie znakov kvalifikovanej skutkovej podstaty zločinu týrania podľa § 208 ods. 3 písm. d) Trestného zákona s poukazom na § 138 písm. b) Trestného zákona, teda po dlhší čas, súd uvádza, že z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by vzťah medzi obžalovaným a poškodenou bol po celé obdobie od roku 2008 do 2018 tak intenzívne narušený, resp. prejavujúci sa správaním obžalovaného takým nepretržitým a neprerušeným spôsobom, že by toto konanie bolo stále, dlhodobo nemenné, bez akýchkoľvek prestávok a lepších období medzi obžalovaným a poškodenou. Bolo síce preukázané, že niektoré konania obžalovaného, ktoré spôsobovali poškodenej utrpenie (urážky, ponižovanie, „vynucovanie si pohlavného styku, kontrolovanie, či žiarlivosť) sa opakovali, ale ani opakovanie nemožno považovať za tak intenzívne (pokiaľ sa nedialo denno-denne, čo nebolo preukázané), že by ho bolo možné subsumovať pod kvalifikovanú skutkovú podstatu týrania po dlhší čas. Zároveň je potrebné prihliadnuť aj k tomu, že podľa znaleckého dokazovania u poškodenej nebol zistený syndróm týranej ženy a charakteristické znaky prejavujúce sa u týraných žien. Intenzita správania sa obžalovaného zároveň nebola nemenná, klesala a stúpala, pretože aj sama poškodená sa opakovane vyjadrila, že počas rozhodného obdobia mali s obžalovaným aj dobré, resp. lepšie obdobia, veď spolu dlhodobo žili, pričom takto sa vyjadrila dokonca aj k obdobiu po roku 2015, kedy boli vzťahy medzi obžalovaným a poškodenou vážnejšie narušené z dôvodu výrazne zvýšenej žiarlivosti obžalovaného na poškodenú po incidente, ktorý sa odohral v Rakúsku. Je teda zrejmé, že poškodená nepociťovala psychické utrpenie z konania obžalovaného neustále a neprerušovane počas ich vzťahu, keďže mali spolu aj lepšie obdobia, preto súd neprijal záver o tom, že by obžalovaný spáchal zločin týrania aj spôsobom uvedeným v kvalifikovanej skutkovej podstate v odseku 3.
Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou.
Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.
Podľa § 36 písm. j) Trestného zákona poľahčujúcou okolnosťou je to, že páchateľ viedol pred spáchaním činu riadny život.
Podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona, pri určovaní druhu trestu a jeho výmery musí súd prihliadnuť na pomer a mieru závažnosti poľahčujúcich okolností a priťažujúcich okolností.
Podľa § 38 ods. 3 Trestného zákona ak prevažuje pomer poľahčujúcich okolností, znižuje sa horná hranica zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu.
Podľa § 38 ods. 8 Trestného zákona zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice trestnej sadzby podľa odsekov 3 až 6 sa vykoná iba v rámci zákonom ustanovenej trestnej sadzby; základom na zníženie alebo zvýšenie trestnej sadzby je rozdiel medzi hornou a dolnou hranicou zákonom ustanovenej trestnej sadzby. Zníženie hornej hranice alebo zvýšenie dolnej hranice zákonom ustanovenej trestnej sadzby sa nepoužije v prípadoch, keď v osobitnej časti zákona je ustanovený iba trest odňatia slobody na dvadsaťpäť rokov alebo doživotie.
Podľa § 39 ods. 1 Trestného zákona ak súd vzhľadom na okolnosti prípadu alebo vzhľadom na pomery páchateľa má za to, že by použitie trestnej sadzby ustanovenej týmto zákonom bolo pre páchateľa neprimerane prísne a na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje aj trest kratšieho trvania, možno páchateľovi uložiť trest aj pod dolnú hranicu trestu ustanoveného týmto zákonom.
V súvislosti s rozhodovaním o treste je vždy potrebné zohľadniť základné pravidlá pre ukladanie trestu uvádzané v § 34 Trestného zákona. Toto ustanovenie v odseku 1 zakotvuje účel trestu, podľa ktorého trest má zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým, že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou. Trest je pritom jedným z prostriedkov na dosiahnutie účelu Trestného zákona. Tým je určená aj jeho funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť zákon na ochranu spoločnosti, jednak pred páchateľom trestného činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabráneniu v trestnej činnosti) a prvok individuálnej prevencie (výchovy k riadnemu životu - rehabilitácia), a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti - potenciálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovné pôsobenie trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa tak uskutočňuje dvoma základnými prvkami, a to prvkom donútenia (represie) a prvkom výchovy. Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou a prevenciou. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie ostatných potenciálnych páchateľov od páchania trestných činov, ale i utvrdenie pocitu právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Spravodlivé a včasné uloženie trestu dáva ostatným členom spoločnosti najavo, že konanie, za ktoré bol uložený trest, je protiprávne a nežiaduce, varuje ich pred páchaním trestnej činnosti a posilňuje pocit právnej istoty a právneho štátu. Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie, pričom obe tieto zložky sa navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu, tak na páchateľa trestného činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Ďalšou nevyhnutnou zásadou pri ukladaní trestu je aj zásada proporcionálnosti (úmernosti) trestu, z ktorej vyplýva, že trest musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu. Úmernosť trestu okrem iného určuje aj pohnútka páchateľa a možnosti jeho nápravy. Úsudok o možnosti nápravy páchateľa si súd vytvára z veľkej časti už na základe hodnotenia povahy a závažnosti spáchaného trestného činu (t.j. či ide o prečin, zločin, obzvlášť závažný zločin) pri náležitom zhodnotení osoby páchateľa. Možnosť nápravy páchateľa konkretizuje jeho osobu vo všetkých zásadných súvislostiach. Primárne ide o stanovenie prognózy budúceho vývoja správania sa páchateľa na základe objasnenia jeho osobnostných vlastností a ich spojitostí so spáchaným trestným činom, vrátane vplyvu sociálnej mikroštruktúry. Z hľadiska posúdenia možnosti nápravy páchateľa má veľký význam celkový spôsob jeho života a jeho správanie pred spáchaním trestného činu a jeho postoj k spáchanému trestnému činu (Rt 23/1967). Záver súdu o možnosti nápravy páchateľa musí byť vždy v plnom súlade s ochranou, ktorú súd uloženým trestom poskytuje záujmom spoločnosti, štátu a členom spoločnosti pred útokmi páchateľov trestných činov a výchovným pôsobením na ostatných členov spoločnosti.
Pri ukladaní trestu pritom treba vždy vychádzať zo spojenia a vzájomnej vyváženosti dvoch princípov, a to z princípu zákonnosti trestu a z princípu individualizácie trestu. Podľa odpisu registra trestov, obžalovaný nebol doposiaľ odsúdený za trestný čin a z lustrácie v registri priestupkov vyplýva, že nespáchal žiadny priestupok.
Zo správy o povesti Mesta Myjava vyplýva, že bol zamestnaný v spoločnosti Svaman v Myjave. Mestskou políciou nebol riešený pre spáchanie priestupku.
Zo správy Sociálnej poisťovne vyplýva, že obžalovaný v podstate stále pracoval od 1.1.1993 s tým, že od 23.6.2004 v spoločnosti Svaman, s.r.o..
Zo správy spoločnosti Svaman, s.r.o. vyplýva, že obžalovaný pracuje na pozícii mäsiara. Jeho správanie na pracovisku je výborné, nekonfliktné, bezproblémové, je ochotný vždy vykonať aj mimoriadne úlohy a prácu nadčas. Je obľúbený, dochádzku má bezproblémovú a nebolo u neho zaznamenané porušenie pracovnej disciplíny. V intenciách vyššie uvádzaných základných zásad pre ukladanie trestu súd pri prihliadnutí na spôsob spáchania činu, jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť nápravy uložil obžalovanému ako druh trestu trest odňatia slobody a to pod dolnú hranicu zákonnom ustanovenej trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Pri obligatórnom skúmaní pomeru a miery závažnosti poľahčujúcich a priťažujúcich okolností súd u obžalovaného zistil jednu poľahčujúcu okolnosť a to podľa § 36 písm. j) Trestného zákona, že obžalovaný viedol pred spáchaním trestného činu riadny život, pričom nezistil žiadnu priťažujúcu okolnosť. Obžalovaného súd odsúdil za zločin týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, kde je základná trestná sadzba v rozmedzí od 3 do 8 rokov. Vzhľadom na prevahu poľahčujúcich okolností sa v zmysle § 38 ods. 3 Trestného zákona postupom podľa § 38 ods. 8 znižovala horná hranica trestnej sadzby o jednu tretinu. V takom prípade po úprave bola trestná sadzba od 3 rokov do 6 rokov a 4 mesiace. Súd bol však toho názoru, že v tomto prípade vzhľadom na okolnosti prípadu a pomery páchateľa by bolo použitie trestnej sadzby ustanovenej trestným zákonom pre obžalovaného neprimerane prísne, pričom na zabezpečenie ochrany spoločnosti podľa názoru súdu postačuje aj trest kratšieho trvania, preto súd aplikoval pri ukladaní trestu § 39 ods. 1 Trestného zákona o mimoriadnom znížení trestu. V rámci okolností prípadu súd uvádza, že išlo o dlhodobé spolužitie medzi obžalovaným a poškodenou aj s lepšími obdobiami, kedy obžalovaný v podstate po dlhú dobu ani nevedel, že spôsobuje poškodenej trápenie. Nepochybne podľa názoru súdu aj samotné pomery páchateľa odôvodňujú uloženie trestu pod zákonom ustanovenú dolnú hranicu trestnej sadzby, nakoľko obžalovaný viedol pred spáchaním činu riadny život, nikdy nebol postihnutý za žiadny priestupok, nespáchal trestný čin a riadne pracoval po celý svoj dospelý život, pričom pracovne je hodnotený výborne. Vzhľadom na takéto hodnotenie obžalovaného ako aj s prihliadnutím na jeho osobu súd má za to, že aj na zabezpečenie ochrany spoločnosti postačuje trest kratšieho trvania ako tri roky a preto súd obžalovanému uložil trest pod dolnú hranicu zákonnej trestnej sadzby vo výmere 2 roky. Pri ukladaní trestu súd prihliadol aj na to, že u obžalovaného je potrebné absolvovať aj ochranné protialkoholické liečenie, pretože pod vplyvom alkoholu sa zhoršovalo jeho negatívne správanie voči poškodenej. Aj preto uložený trest vo výmere až 3 rokov by nebol primeraný vzhľadom na zásady ukladania trestov v § 34 ods. 4 Trestného zákona. Je nepochybné, že hoci obžalovaný spáchal zločin, teda závažnejší trestný čin, možnosť jeho nápravy v budúcnosti vzhľadom na jeho osobnosť za predpokladu absolvovania liečby je pozitívna. Vzhľadom na uvedené, súd považuje uložený trest za zákonný a spravodlivý. Zároveň bol súd toho názoru, že vzhľadom na osobu obžalovaného s prihliadnutím na jeho doterajší život a prostredie, v ktorom žije a pracuje a na okolnosti prípadu na zabezpečenia ochrany spoločnosti a nápravu páchateľa výkon trestu odňatia slobody nie je nevyhnutý a preto postupom podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona, § 51 ods. 1 Trestného zákona obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil a zároveň mu uložil probačný dohľad nad jeho správaním v 3-ročnej skúšobnej dobe. Pre lepšie dosiahnutie účinkov trestu súd obžalovanému uložil aj obmedzenie spočívajúce v zákaze požívania alkoholických nápojov a povinnosť podrobiť sa výzve súdu alebo príslušníka policajného zboru skúške na alkohol. Zároveň podľa § 51 ods. 2, ods. 4 písm. a) Trestného zákona uložil obžalovanému povinnosť nepriblížiť sa k poškodenej na vzdialenosť menšiu ako 5 metrov a nezdržiavať sa v blízkosti jej obydlia, nakoľko poškodená vyslovila, že má strach z obžalovaného. Okrem toho súd pre lepšie pochopenie obžalovaného k jeho správaniu a vzhľadom aj na závery znaleckého posudku, že sa u neho jedná o podozrievavú emulatórnu poruchu osobnosti, uložil mu povinnosť podrobiť sa psychoterapii alebo psychologického poradenstva.
Pretože znalec v znaleckom posudku navrhol obžalovanému uložiť ochranné protialkoholické liečenie ambulantnou formou, súd obžalovanému toto uložil postupom podľa § 73 ods. 2 písm. c), d) Trestného zákona.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho oznámenia prostredníctvom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom na Krajský súd v Trenčíne. Právo podať odvolanie neprináleží tomu, kto sa tohto práva už výslovne vzdal. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku.
Odvolanie môže podať prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného.
Odvolanie môže podať obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka.
Odvolanie môžu podať v prospech obžalovaného okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka obžalovaného). Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného.
Odvolanie môžu podať zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môže i proti vôli obžalovaného za neho v jeho prospech odvolanie podať aj jeho zákonný zástupca alebo jeho obhajca.
Odvolanie môže podať štátny orgán starostlivosti o deti a mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa týka mladistvého obžalovaného, a t len v jeho prospech, a to aj proti jeho vôli.
Odvolanie môže podať poškodený, ktorý si uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu.
Odvolanie môže podať zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.