Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

35C/468/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Bowker v právnej veci žalobcov: 1. K., nar. XX.X.XXXX, bytom F., XXX XX Košice, štátna občianka SR, 2. GO INVEST s.r.o., so sídlom Buzulucká 11, 040 22 Košice, IČO: 36 749 737, obaja právne zastúpení AK Illeš, Šimčák, Bröstl, s.r.o., so sídlom Štúrova 27, 040 01 Košice, IČO: 36 861 472, 3.., nar. 27.6.1980, bytom CA. XXX XX Košice., štátna občianka SR, 4. T., nar.., bytom Z., XXX XX Košice, štátny občan SR, obaja právne zastúpení AK Bröstl & Čentík, s.r.o, so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanej: K., nar. XX.X.XXXX, bytom A., XXX XX Košice, štátna občianka SR, zastúpená Mgr. Monikou Dunčákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova 20, 040 01 Košice, IČO: 35 537 116, o určenie vlastníckeho práva takto

rozhodol:

1. Súd u r č u j e , že priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: Košice I, obec: Košice - Staré Mesto, katastrálne územie: Stredné mesto ako:

- priestor číslo XX-X - vchod X, 1. p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, pod BXX

- priestor číslo XX-X, vchod X, 1. p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, pod BXX a

- priestor číslo XX-X, vchod X, podkrovie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXX/XXXXX, pod BXX sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu na A., so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra " Z.", parc. číslo XXXX., ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., obec: V., katastrálne územie: L..

2. Súd u r č u j e , že:

- s vlastníckym podielom k bytu č. X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: KI., obec: Košice - L., katastrálne územie: L. pod F.e nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti XXXX/XXXX.0,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. I, obec: Košice - L. Y., katastrálne územie: L. Y. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1300/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, na druhom poschodí, ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. I, obec: V., katastrálne územie: L.od F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1089/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 2. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1215/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 2. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2009/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, v podkroví domu, ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L. Y. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky/ podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1199/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. X - NP 1, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. katastrálne územie: L. Y. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 777/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. XX-2, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A. X, súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. katastrálne územie: L. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 611/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. XX-X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo 1048, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. katastrálne územie: L. Y. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 768/10000."

3. Žalobcom v 1. až v 4. rade p r i z n á v a voči žalovanej náhradu trov konania v rozsahu 100%, o ktorej výške bude rozhodnuté samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom po právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou podanou tunajšiemu súdu dňa 20.12.2013 domáhali, aby súd určil, že žalovaný nie je vlastníkom:

- rozostavaného nebytového priestoru číslo X na prvom poschodí, vchod X, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 494/10000,

- rozostavaného nebytového priestoru číslo X na prvom poschodí, vchod X, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 329/10000,

- rozostavaného nebytového priestoru číslo X v podkroví, vchod X, s ktorým je spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 969/10000, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXXX, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Správou katastra Košice, pre okres V. katastrálne územie L. Y.. Súd určuje, že vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom a spoluvlastnícke podiely vlastníkov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu sú nasledovné:

- vlastníkom bytu č. X na prvom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 1032/10000 je žalovaný,

- vlastníkom bytu č. X na prvom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 1300/10000 je žalobca v 1. rade,

- vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 1089/10000 je žalovaný,

- vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 1215/10000 je žalobca v 2. rade,

- vlastníkom bytu č. X na druhom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 2009/10000 je žalobca v 1. rade,

- vlastníkom bytu č. X v podkroví so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 1199/10000 je žalobca v 1. rade,

- vlastníkom nebytového priestoru č. X na prvom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 777/10000 je žalovaný,

- vlastníkom nebytového priestoru č. X na prvom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 611/10000 je žalobca v 2. rade,

- vlastníkom nebytového priestoru č. X na prvom poschodí so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu o veľkosti 768/10000 je žalobca v 2. rade, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome na A.i, súpisné číslo XXX, postavenom na parcele číslo XXXX, zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Správou katastra Košice, pre okres V.o, katastrálne územie L. Y..

2. Žalobcovia v 1. a v 2. rade v žalobe uvádzali nasledovné skutočnosti: Dňa 27.6.2006 bola medzi žalovaným, žalobcom v 1. rade a Mestom Košice na jednej strane ako vlastníkmi bytov a nebytových priestorov a žalobcom v 1. rade a žalovanou na strane druhej ako stavebníkmi uzavretá Zmluva o vstavbe bytov a nebytových priestorov, predmetom ktorej bolo vykonanie vstavby bytov a nebytových priestorov v spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstva domu na A., súp. č. XXX v Košiciach. Dňa 13.9.2007 bol žalobcom v 1. rade podaný na Správu katastra Košice návrh na vklad vlastníckeho práva k tým bytom a nebytovým priestorom, ku ktorým mal žalobca v 1. rade nadobudnúť vlastnícke právo v zmysle čl. IV bod 8. v spojení s čl. II bod 11. Zmluvy o vstavbe bytov a nebytových priestorov (ďalej len „Zmluva o vstavbe“). Uvedený článok upravoval spôsob zápisu vlastníckych práv ako aj veľkosť spoluvlastníckych podielov vlastníkov bytov a nebytových priestorov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu, keďže išlo o jednu z troch alternatív nadobudnutia zápisu vlastníckych práv a veľkosti spoluvlastníckych podielov v závislosti od splnenia zmluvných podmienok tou ktorou zmluvnou stranou. O návrhu na vklad Správa katastra Košice rozhodla tak, že dňa 4.10.2007 vklad povolila. Keďže žalobcovia považovali toto rozhodnutie za nezákonný zápis vlastníckeho práva k nebytovým priestorom č. X, X a X v prospech žalovaného, nakoľko neboli naplnené zmluvné zákonné predpoklady, žalobca v 1. rade požiadal Správu katastra Košice na základe žiadosti zo dňa 24.2.2011 o prešetrenie skutočností v súvislosti s LV č. XXXXX k.ú. L. v zmysle § 59 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (). Žalobca v 1. rade poukázal, že príslušnej správe katastra bola predložená Zmluva o vstavbe spolu so znaleckým posudkom a ostatnými podkladmi potrebnými na zápis, ale len týkajúcich sa zápisu vlastníckeho práva podľa alternatívy v článku IV. bod 8. Zmluvy o vstavbe, t.j. výlučne v prospech žalobcu v 1. rade a preto žalobca v 1. rade navrhol, aby príslušná správa katastra vykonala opravu chýb v katastrálnom operáte týkajúcich sa zápisu nebytových priestorov č. X, X a X, ako aj s tým spojenú veľkosť spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu. Následne správa katastra začala katastrálne konanie opravy chyby v katastrálnom operáte a dňa 5.4.2011 vydala rozhodnutie č. X27/11- SU, ktorým opravila v časti B - vlastníci a iné oprávnené osoby LV č. XXXXX, k.ú. L. tak, aby boli v súlade so zmluvou, návrhom na vklad a právnym poriadkom. Voči tomuto rozhodnutiu bol podaný protest prokurátora č. Pd 92/2011 zo dňa 7.11.2011, ktorým žiadal preskúmanie zákonnosti a zrušenie uvedeného rozhodnutia. Správa katastra Košice protestu prokurátora nevyhovela a následne rozhodol Katastrálny úrad v Košiciach, ktorý o proteste okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II č. Pd 92/2011 rozhodol tak, že protestu nevyhovel. Proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 20.12.2011 č.k. UPO 22/2011/BE-17 podal žalovaný v 1. rade dňa 11.1.2012 odvolanie, na základe ktorého dňa 19.3.2012 vydal Úrad geodézie, kartografie a katastra SR ako príslušný odvolací orgán rozhodnutie, ktorým zrušil rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 20.12.2011 a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, pričom v uvedenom rozhodnutí skonštatoval, že v tejto otázke nie je daná právomoc orgánov verejnej správy, ale len právomoc súdu na základe návrhu na začatie konania v zmysle § 80 ods. 1 písm. a/ OSP. Následne Správa katastra Košice rozhodla dňa 11.6.2012 rozhodnutím č.k. X XX/XXXX/OV., ktorým žiadosť žalobcu v 1. rade zo dňa 25.2.2011 zamietla, opravila údaje katastra v zmysle ich prvého zápisu. Žalobca v 1. rade návrhom na vklad žiadal Správu katastra Košice povoliť vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II. bod 11. Zmluvy o vstavbe, čo správa katastra učinila, avšak v rozpore s návrhom na vklad a s rozhodnutím Správy katastra Košice č. V XXXX/XXXX. do listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. L. bol vykonaný okrem nehnuteľností

nadobudnutých žalobcom v 1. rade zápis nehnuteľnosti v prospech žalovaného. Predmetná zmluva o vstavbe v čl. IV bod 7, 8, 9 počítala so situáciami, že vklad vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom bude povolený v prospech oboch stavebníkov - žalobcu v 1. rade a žalovaného, alebo len v prospech žalobcu v 1. rade, alebo len v prospech žalobcu v 2. rade. Obsah návrhu na vklad č. V XXXX/XXXX korešpondoval s obsahom zmluvy o vstavbe v časti týkajúcej sa nadobudnutia vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom v prospech žalobcu v 1. rade a v súlade s týmto návrhom bolo o povolení vkladu aj rozhodnuté. V nadväznosti na § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona rozhodnutím Správy katastra Košice o povolení vkladu nevzniklo vlastnícke právo k všetkým bytom a nebytovým priestorom uvedeným v čl. II Zmluvy o vstavbe, ale len vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom žalobcu v 1. rade. S poukazom na § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona žalovaný nenadobudol vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko Správa katastra Košice nevydala rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedených v čl. II bod 1,2 Zmluvy o vstavbe, pretože tieto neboli predmetnom návrhu na vklad. Navyše tieto toho času po technickej stránke ani neexistovali. V prípade konania o návrhu na vklad č. V XXXX/XXXX j.e potrebné obsah a predmet zmluvy, ako aj účinky rozhodnutia o návrhu na vklad vykladať v úzkej spojitosti s návrhom na vklad zo dňa 13.9.2007 zvlášť, ak zmluva obsahuje viaceré alternatívy zápisu. Skutočnosť, že do LV č. XXXXX k.ú. L. boli zapísané nehnuteľnosti aj v prospech žalovaného, nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva, nakoľko samotný zápis bez vydania konštitutívneho rozhodnutia o povolení vkladu nie je vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva právne relevantný. Samotný faktický zápis má len technický charakter bez akéhokoľvek vplyv na vznik vlastníckeho práva v pravom slova zmysle. Keďže návrh na vklad nehnuteľnostiam a nebytovým priestorom č. X,X,X nebol vôbec podaný, nemohlo ani dôjsť k vzniku vlastníckeho práva v prospech žalovaného, nakoľko absentuje rozhodnutie o povolení vkladu k týmto nebytovým priestorom. Predmetný faktický zápis bol vykonaný v rozpore so zmluvou, s vyznačeným rozhodnutím o povolení vkladu vlastníckeho práva, preto ani nemohlo objektívne dôjsť k zásahu do vlastníckych práv žalovaného, ktoré mu ani nevznikli. Postupom Správy katastra pri technickom zapisovaní práv k nehnuteľnostiam tak došlo k zápisu nehnuteľnosti, ktoré zapísané byť nemali, lebo v danej časti neexistovali a rovnako došlo aj k chybnému zápisu zmeny jednotlivých veľkosti spoluvlastníckych podielov, ktoré sa automaticky zmenili v dôsledku chybného zápisu nových nebytových priestorov. Žalobcovia poukázali na § 46 ods. 6 Katastrálneho zákona, kedy uvádzali, že pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o vstavbe a znalecký posudok o stupni rozostavanosti, pričom v návrhu na vklad zo dňa 13.9.2007 takýto znalecký posudok, ktorý by preukazoval stupeň rozostavanosti nebytových priestorov č. X, X, X nebol priložený, čo zvýrazňuje nesprávnosť zápisu do Katastra nehnuteľnosti. Žalobcovia odôvodnili naliehavý právny záujem citáciou rôznej konštantnej judikatúry a tvrdili, že žalovaný nie je, ani sa nemal stať vlastníkom predmetných nebytových priestorov č. X, X, X, pričom táto skutočnosť, že žalovaný je evidovaný ako vlastník nebytových priestorov v katastri nehnuteľnosti predstavuje pre žalobcov prekážku a ohrozuje vo výkone ich vlastníckych práv. Má to vplyv na rozhodovanie aj podľa § 14 ods. 1 citovaného zákona, kedy o týchto spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domov rozhodujú vlastníci bytov a nebytových priestorov hlasovaním, pričom každý má jeden hlas pripadajúci na ich byt, alebo nebytový priestor. Vlastnícke právo žalobcov je v naznačenej argumentačnej línií ohrozené v tom zmysle, že pri hlasovaní o spoločných častiach, zariadeniach a príslušenstve domu nemôžu uplatňovať a vykonávať svoje hlasovacie práva v takom rozsahu, v akom im podľa skutočného právneho stavu oprávnene prináleží, resp. na každej schôdzi je sporná otázka počtu hlasov jednotlivých vlastníkov, čo dokazujú prebiehajúce súdne konania o zrušení rozhodnutí vlastníkov bytov a nebytových priestorov vedených pred Okresným súdom Košice I pod sp. zn. 37C/204/2011, 38C/327/2010 začaté na základe žalôb žalovanej.

3. Žalobcovia predložili a označili v žalobe nasledovné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX, Zmluva o vstavbe bytov a nebytových priestorov zo dňa 27.6.2006, Návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti zo dňa 11.9.2007, Žiadosť o prešetrenie skutočnosti v súvislosti s LV č. XXXXX zo dňa 24.2.2011, Rozhodnutie Správy katastra Košice, D., zo dňa 5.4.2011, Protest prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II, Pdd 92/2011, zo dňa 7.11.2011, Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, G., zo dňa 20.12.2011, Odvolanie proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Košiciach č.k. G. zo dňa 20.12.2011 zo dňa 11.1.2011, Rozhodnutie Úradu geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky, T. zo dňa 19.3.2012, Rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach, G. zo dňa 18.4.2012 a Rozhodnutie Správy katastra Košice D. zo dňa 11.6.2012.

4. Žalovaná sa k žalobe vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 19.6.2014, kde uviedla, že žiada určovaciu žalobu v celom rozsahu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa v navrhovanom výroku petitu rozsudku domáhajú určenia vlastníckeho práva vo vzťahu ku všetkým bytom a nebytovým priestorom nachádzajúcim sa v predmetnom bytovom dome a teda aj k tým, ktoré vlastnia samotní žalobcovia v 1. a v 2. rade bez preukázania naliehavého právneho záujmu, z akého dôvodu by mal súd rozhodovať o určení ich vlastníckeho práva vo vzťahu k všetkým bytom a nebytovým priestorom v predmetnom bytovom dome, pričom ako predbežnú otázku by bol súd povinný preskúmať platnosť všetkých nadobúdacích titulov, na základe ktorých účastníci tohto konania nadobudli vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v predmetnom bytovom dome. Z obsahu samotnej žaloby nevyplýva, že by bolo sporné, kto je vlastníkom bytu č. X, X, X, X, X, X a nebytového priestoru X, X, X.

5. Žalovaná k svojmu vyjadreniu nepredložila, neoznačila žiadne dôkazy, t.j. nepoužila žiadne prostriedky procesnej obrany.

6. Žalovaná v konaní ďalej uviedla, že negatívny určovací petit nie je prípustný, tento je prípustný len pri určovaní neplatnosti zmluvy, pretože takýto výrok by bol nevykonateľný. Okrem iného zákonnosť postupu Katastrálneho úradu pri povolení vkladu vlastníckeho práva na základe návrhu žalobkyne v 1. rade bola preskúmavaná v konaní o proteste prokurátora v správnom konaní katastrálneho úradu. Žalobkyňa v 1. rade nikdy nepodala na súd žalobu o preskúmanie zákonnosti tohto postupu Katastrálneho úradu. Konanie nebolo, ani nemôže byť vedené, pretože uplynula dvojmesačná lehota. Ak by žalobkyňa v 1. rade spochybňovala zákonnosť postupu KÚ pri povolení vkladu vlastníckeho práva k rozostavaným nebytovým priestorom, ktoré sú vo vlastníctve žalovanej č. X, X, X., tak tým spochybňuje zákonnosť postupu KÚ pri povolení vkladu vlastníckeho práva k rozostavaným bytom a nebytovým priestorom, ktoré nadobudla samotná ona. Ak by súd vyhovel návrhu na začatie konania, tak by sama žalobkyňa išla proti sebe a preto žalovaná nevidí naliehavý právny záujem na takomto určení zo strany žalobcov. Takéto rozhodnutie nebolo nikdy zrušené. Ak by bolo zrušené, muselo byť účastníkom konania aj Mesto a vlastne všetky vlastnícke vzťahy by sa vrátili do predošlého stavu. Všetky rozhodnutia, či už prokuratúry, alebo správnych orgánov uviedli vo svojich odôvodneniach, že povolenie vkladu bolo zákonné. Čo sa týka zmluvy o vstavbe, táto síce obsahuje bod X. a X.., t.j. dve rôzne alternatívy, ale tieto alternatívy zákon nepripúšťa. Zmluva je jeden celok a mohol byť povolený vklad len ako k celku. Ak kataster nepostupoval zákonne pri povolení vkladu, nevyžiadal predloženie znaleckého posudku o stupni rozostavanosti, išlo by len o nezákonný postup KÚ, ktorý mohlo byť napravený preskúmaním nezákonnosti daného rozhodnutia súdom, ale v inom type konania, ktoré tu však nebolo. Ďalšie konanie, kde by bolo potencionálne možné zrušiť nezákonné rozhodnutie KÚ, bolo konanie o proteste, kde mohla žalobkyňa podať do troch rokov protest prokurátorovi, avšak vždy keby to bola urobila, tak by dosiahla zrušenie aj svojich vlastných zápisov. Okrem iného podľa judikatúry Najvyššieho súdu sa chráni dobromyseľnosť nadobúdateľa, takže žalovaná trvá na tom, že nadobudla tieto nebytové priestory dobromyseľne. Nemala vedomosť o tom, že zmluva o vstavbe mala nejaké vady, že by bola neplatná. Návrh na vklad podávala žalobkyňa v 1. rade a preto žalovaná nemala žiadnu vedomosť, že by sa v katastrálnom konaní postupovalo nejakým nezákonným spôsobom. Návrh na výmaz žalovanej stavby podala žalobkyňa až potom, keď sa začali spory o spôsob užívania bytového domu. Vzhľadom na dobromyseľnosť žalovanej tu nie je dôvod, aby ju súd pozbavil jej vlastníckych práv a zákon to momentálne ani nepripúšťa, aj keby sa preukázalo, že by zmluva o vstavbe bola neplatná.

7. Žalobcovia v 1. a v 2. rade v konaní uviedli, že majú naliehavý právny záujem na pozitívnom, ako aj negatívnom určení v zmysle § 80 písm. c/ OSP. Pozitívne určenie je nevyhnutné, aby sa zosúladil skutočný stav zapísaný v katastri s právnym stavom a preto je potrebné prepočítať podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach, nakoľko nebytové priestory žalovanej nemajú byť zapísané v katastri nehnuteľnosti a nemá k nim vlastnícke právo. Z toho dôvodu je pozitívne určenie dôležité, lebo s vlastníctvom bytového resp. nebytového priestoru je nerozlučne spojené aj spoluvlastníctvo resp. vyjadrenie podielu na spoločných častiach. Pokiaľ ide o negatívnu určovaciu žalobu, nakoľko žalobcovia tvrdia, že žalovaná nie je vlastníčkou sporných nebytových priestorov, toto iným spôsobom nevedia dosiahnuť, nakoľko právny poriadok nepozná inštitút výmaznej žaloby. Pozitívnu určovaciu žalobu je potrebné doplniť negatívnou určovacou žalobou, aby sa dosiahol výmaz priestorov, ktoré sú nezákonne zapísané. V čase, keď došlo k nezákonnému zápisu do katastra nehnuteľnosti, kataster nepoznal v podstate inštitút vydania rozhodnutia o zápise, ale vklad sa vyznačoval tak, že sa dala pečiatka na zmluvu, ktorá sa prekladala na vklad. V podstate kataster pochybil tým spôsobom, že on správne vyznačil

pečiatku na tej zmluve, ale až následne keď to nejaký technický pracovník prepisoval do systému, zapísal aj priestory, ktoré sa nenavrhovali zapísať a v podstate v tom čase ani nemali povahu nebytových priestorov. Boli to spoločné priestory, prerábkou resp. stavbou ktorých mal vzniknúť nebytový priestor. Zo strany žalovanej nebolo preukázané, že nadobudla vlastnícke právo k týmto nebytovým priestorom a keby sa dalo záznamom zapisovať, tak je k tomu potrebné priložiť nejaké rozhodnutie, napr. kolaudačné, ktoré doteraz nebolo vydané. Žalobcovia tvrdia, že tieto priestory nie sú dobudované. Sú to stále tie spoločné priestory. Ďalej sa žalobca v 1. a v 2. rade vyjadrili, že v spise sa nachádza stavebné povolenie, ktoré nebolo vydané na stavbu podľa zmluvy, ale na rekonštrukciu a prístavbu dvorového krídla. To bolo aj konštatované v liste Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 15.3.2011. Žalovaná nepožiadala ani o vydanie stavebného povolenia a teda priestory, ktoré sú predmetom žaloby, sú stále spoločnými priestormi a nerozostavanými nebytovými priestormi.

8. Žalovaná sa k tomu vyjadrila, kedy uviedla, že navrhovaný petit zo strany žalobcov v 1. a v 2. rade nie je vykonateľný, pretože by z jeho nebolo zrejmé, kto je vlastníkom rozostavaných nebytových priestorov. Charakter nehnuteľnosti, či ide o byt, nebytový priestor, resp. rozostavaný nebytový priestor určuje stavebný úrad. Stavba rozostavaných priestorov bola povolená s tým, že žalovaná začala zo stavbou, avšak zákon neukladá nejakú lehotu, v akej to má dokončiť. Nakoľko ide o konanie o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR účastníkmi takéhoto konania musia byť všetci účastníci nadobúdacích titulov kúpnych zmlúv a zmluvy o vstavbe. Súd ako predbežnú otázku skúma platnosť nadobúdacích titulov a preto sa takéto konanie jednoznačne týka všetkých účastníkov týchto nadobúdacích titulov. K nadobudnutiu vlastníckeho práva žalovanej k rozostavaným nebytovým priestorom 4, 5, 6 sú právne významné nadobúdacie tituly a to zmluva o vstavbe, ktorej vklad bol povolený Správou katastra Košice dňa 4.10.2007, vkladové konanie U. a ďalšie konanie, ktoré bolo vedené na Katastrálnom úrade a to rozhodnutie o oprave údajov v Katastri nehnuteľnosti spis D. zo dňa 11.6.2012, právoplatné dňa 25.7.2012. Proti tomuto rozhodnutiu z roku 2012 nebol zo strany žalobkyne podaný návrh na Krajský súd v Košiciach o preskúmanie zákonnosti tohto rozhodnutia, takéto konanie nebolo vedené. Bolo vedené len konanie o proteste prokurátora. Ak sa žalobkyňa domnieva, že rozostavané nebytové priestory nie sú rozostavanými nebytovými priestormi, ale sú spoločnými zariadeniami bytového domu, mala podať iný typ žaloby. Na základe takto podaného návrhu nemožno vyhovieť. V čase, keď povoľoval kataster vklad v roku 2007 na základe predmetnej zmluvy o vstavbe, ani vyhláška ku katastrálnemu zákonu neukladala povinnosť predkladať znalecký posudok o stupni rozostavanosti, pričom vklad v tomto čase sa mal posudzovať ako celok a preto nebol problém, že návrh na vklad podala len jedna účastníčka zmluvy. Žalovaná sa stala vlastníčkou v roku 2007, nie až v roku 2012. Čo sa týka listu zo dňa 15.3.2011, v tej veci nebolo vydané žiadne rozhodnutie Stavebného úradu, je to list, že stavebné povolenie stratilo platnosť, avšak v priebehu konania, na ktoré dala podnet žalobkyňa v 1. rade sa preukázalo, že toto rozhodnutie nestratilo platnosť a námietka k tomu, že tie rozostavané nebytové priestory už existovali, tak je to pravda, ale existovali aj tie rozostavané nebytové priestory, ktoré rekonštruovala žalobkyňa, čiže boli tam obvodové múry, nešlo len o podlahovú plochu a nie je zakázané, aby do už existujúcich priestorov bolo niečo vstavané. Stavebný úrad posúdil charakter nehnuteľnosti žalovanej, že sa jedná o nebytové priestory.

9. Na pojednávaní dňa 29.9.2015 navrhol právny zástupca žalobcov v 1. a v 2. rade zmenu návrhu v časti druhého výroku o doplnenie textu v odrážkach „vo vchode č. X“ a čo sa týka zmeny názvy zo Správy katastra na Okresný úrad odboru katastra. Súd rozhodol uznesením zo dňa 16.10.2015, ktorým danú zmenu pripustil. Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2015.

10. Podaním zo dňa 6.11.2015 žalobcovia v 1. a v 2. rade zopakovali svoje tvrdenia prezentované v konaní, že aktuálny zápis vlastníckeho práva k rozostavaným nebytovým priestorom X, X, X v prospech žalovanej bol vykonaný v rozpore so zákonom v dôsledku nezákonnosti zápisu. Nemohlo po právnej stránke vzniknúť žalovanej vlastnícke právo k predmetným priestorom. Poukázali na ustanovenie § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona a poukázali aj na § 28 Katastrálneho zákona, z ktorého vyplýva, že pre vznik vlastníckeho práva na základe zmluvy o vstavbe sa vyžaduje vklad vlastníckeho práva vykonaný v súlade so zákonom, na základe ktorého vzniká vlastnícke právo - pri vstavbe na základe zmluvy, teda nevzniká vlastnícke právo k rozostavaným nebytovým priestorom zo zákona ich vytvorením, ale vkladom ktorým má právotvorné (konštitutívne) účinky. Inak povedané, súd by mohol akceptovať a prihliadať na vznik vlastníckeho práva na strane žalovanej iba v tom prípade, keby sa na nadobudnutie vlastníctva na základe vstavby nebytových priestorov vyžadoval záznam vlastníckeho práva s deklaratórnym, t.j. nekonštutívnym charakterom. S poukazom na § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona žalobcovia uviedli,

že ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu, ak je to účelné Katastrálny úrad môže rozhodnúť len o časti návrhu. Návrh na vklad podaný žalobkyňou sa nevzťahoval na rozostavané nebytové priestory X, X, X a nebol k nemu priložený ani znalecký posudok o stupni rozostavanosti. Z tohto dôvodu nemohla žalovaná pre nesplnenie uvedených podmienok nadobudnúť vlastnícke právo k predmetným priestorom. Pochybenie Katastrálneho úradu spočívalo v tom, že vklad vlastníckeho práva č.. iba v prospech žalobkyne v 1. rade bol vykonaný správne, avšak nesprávnym bol následne vykonaný fakticky technický zápis do evidencie vedenej na Katastri nehnuteľnosti, kedy v dôsledku nezákonného zápisu vznikol nezákonný stav. Žalobcovia poukázali aj na ust. § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, čo sa rozumie k rozostavaným nebytovým priestorom, z ktorého plynie logicky záver, že tam kde nie stavebné povolenie, nemožno ani uvažovať ani o rozstavanom nebytovom priestore. Na zmenu zápisu z rozostavaného nebytového priestoru na nebytový priestor sa podľa Katastrálneho zákona vyžaduje kolaudačné rozhodnutie, ktorému logicky musí predchádzať vydanie stavebného povolenia. Žalovanej na vstavbu nebytových priestorov v zmysle zmluvy o vstavbe nebolo vydané žiadne stavebné povolenie, pričom stavebné povolenie nachádzajúce sa v súdnom spise, jeho predmetom nie je vstavba predmetných nebytových priestorov, ale vzťahuje sa na rekonštrukciu a prístavbu dvorného krídla, ktorá pozostáva zo stavebných úprav časti jestvujúceho dvorového krídla v jeho východnom závere v dôsledku havarijného stavu a to odstránením poškodenej časti a nahradením novej hmoty, v ktorej bude umiestnené schodisko sprístupňujúce byt a podkrovie. V tomto stavebnom povolení nie je ani zmienka o vstavbe nebytových priestorov X, X, X.. Skutočnosť, že predmetné stavebné povolenie sa nevzťahuje na uvedené rozostavané nebytového priestory, potvrdila aj vtedajšia Správa katastra Košice v dokumente označenom ako vrátenie listiny A. zo dňa 29.3.2011, zo dňa 27.5.2011, v ktorom je vyslovene uvedené, že uvedené nebytové priestory neboli predmetom priloženého stavebného povolania č. Y.. Z výkonu štátneho stavebného dohľadu vyplynulo, že práce v rozostavaných nebytových priestoroch neboli ku dňu 9.3.2011 vôbec realizované, ako aj to, že predmetné stavebné povolenie stratilo v zmysle § 67 ods. 2 Stavebného zákona platnosť dňom 14.10.2010. Žalobcovia poukázali na článok VII. bod 3. Zmluvy o vstavbe, podľa ktorého stavebník sa zaväzuje najneskôr do 24 mesiacov od účinnosti zmluvy o vstavbe požiadať príslušný stavebný úrad o vydanie stavebného povolenia. Nakoľko žalovaná v tejto lehote o vydanie stavebného povolenia nepožiadala, jej právo zaniklo, z tohto dôvodu stratila zmluva o vstavbe svoje opodstatnenie. Nevykonanie stavebných prác a nezrealizovanie stavby ku dňu vyhotovenia znaleckého posudku vyplýva aj z tej skutočnosti, že žalovaná požiadala Krajský pamiatkový úrad Košice dňa 29.6.2011, t.j. 3 mesiace po vypracovaní znaleckého posudku o vydanie záväzného stanoviska, ktoré bolo vydané až dňa 3.8.2011 a ktoré súvisí s rekonštrukciou a prístavbou dvorového krídla objektu A., V.. Na strane žalovanej nemohlo dôjsť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k týmto rozostavaným nebytovým priestorom X, X, X, nakoľko tieto nestratili status spoločných priestorov. Stavba nebytového priestoru predpokladá v prvom rade vykonanie stavebných prác a v druhom rade ich vykonanie v takom rozsahu, aby pôvodne existujúci spoločný priestor začal vykazovať určité prvky rozostavaného nebytového priestoru. V prípade rozostavaného nebytového priestoru č. X bolo preukázané ohliadkou priestoru, že tam neboli vykonané žiadne stavebné práce a tento spoločný priestor je v pôvodnom stave. V tejto súvislosti žalobcovia vzniesli námietky týkajúce sa správnosti a hodnovernosti listinného dôkazu znaleckého posudku č. 12/2011 zo dňa 28.3.2011 vypracovaného znalcom Ing. H., ktorý predložila žalovaná. Nakoľko tento pri rozostavanom nebytovom priestore č. X určil dokončenosť na 75%, pričom z vykonaného dokazovania je zrejmé, že tento priestor nebol stavebne žiadnym spôsobom upravovaný. Navyše tento znalecký posudok je znaleckým posudkom na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti a nie znaleckým posudkom na určenie stupňa rozostavanosti nebytových priestorov, pričom daný znalecký posudok ani nehovorí o rozostavanosti priestorov, ale stupni dokončenosti priestorov. Taktiež predmetné rozostavané nebytové priestory nie sú posudzované izolovane, t.j. ich samotná dokončenosť, ale v kontexte dokončenosti spoločných častí a zariadení celého bytového domu, čo výrazne skresľuje percentuálne vyjadrenie ich dokončenosti. Predmetný znalecký posudok je právne irelevantný, nakoľko znalec vychádzal z nesprávnych údajov na LV č. XXXXX a priestory X, X, X nezákonne zapísané hodnotil ako rozostavané nebytové priestory a nie ako spoločné časti a spoločné zariadenia bytového domu. Súd musí za každých okolnosti rešpektovať hmotnoprávnu úpravu nadobúdania vlastníctva obsiahnutého v § 132, 133 Občianskeho zákonníka, v zmysle ktorých sa vyžaduje kumulatívne splnenie dvoch právnych skutočnosti na nadobudnutie vlastníckeho práva. Prvou je uzatvorenie platnej zmluvy (titulus acquirendy) a druhou je vklad do katastra nehnuteľnosti (modus acquirendy). Ak nebol Správou katastra povolený vklad vlastníckeho práva, je daný reálne len titulus, nie však modus, t.j. vklad do katastra nehnuteľnosti. Zápis nehnuteľnosti v prospech žalovanej bol vykonaný v rozpore s návrhom na vklad a s rozhodnutím Správy katastra Košice U.. Zápis v prospech žalovanej bol vykonaný v rozpore s povoleným vkladom vlastníckeho práva č. V 9XXX/XXXX, nakoľko

vklad bol povolený len vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalobkyne a iba k týmto nehnuteľnostiam boli predložené potrebné prílohy. Tu je potrebné rozlišovať medzi samotným vkladom, ktorý má právotvorné účinky a ktorý spôsobuje vznik nadobudnutia vlastníckeho práva a medzi následným technickým úkonom katastra, ktorým dochádza iba k jeho prepísaniu do katastrálnej evidencie a ktorý na nadobudnutie vlastníctva nemá žiaden vplyv. Vklad vlastníckeho práva v prospech žalovanej nebol nikdy povolený, nenadobudla vlastnícke právo k predmetným priestorom a z toho dôvodu je nevyhnutné zosúladiť nezákonný zápis v Katastri nehnuteľnosti so skutočným právnym stavom, nakoľko priestory, ktoré sú zapísané ako rozostavané nebytové priestory majú v skutočnosti právny status spoločných častí bytového domu, ktoré sú v spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytového domu.

11. Žalovaná sa k tomu vyjadrila, že jej vlastnícke právo je chránené Ústavou, medzinárodnými dohovormi a pre prípadnú administratívnu chybu katastrálneho úradu nie je prípustné, ak by bolo pozbavená vlastníckych práv. Či rozostavané nebytové priestory boli v čase uzavretia zmluvy o vstavbe, či existovali ako reálne postavené priestory a teda nešlo o vstavbu, ktorá sa mala postúpiť odkúpenej podlahovej ploche, ale išlo o prevod vlastníckeho práva k existujúcim priestorom. Pre tento prípad označila dôkazy: spisy Krajského pamiatkového úradu a spisy Stavebného úradu vedeného na Q. ulici v Košiciach, Mestská časť Košice - Staré mesto. V týchto spisoch bol vždy daný popis aj zakreslenie priestorov, čiže je možné zistiť stav týchto priestorov v určitom konkrétnom čase a tvrdí, že tieto priestory existovali, nešlo o stavbu, vybudovanie nejakého priestoru, alebo miestnosti na ploche, kde predtým nič nebolo, alebo vstavanie nového priestoru do existujúce priestoru. V skutočnosti išlo len v zmysle pamiatkových zákonov o obnovu v zmysle stavebného zákona o rekonštrukciu už existujúcich priestorov. Účastníci tohto konania to riešili zmluvou o vstavbe po porade s katastrálnym a stavebným úradom, ktoré mu odporučili takýto typ zmluvy uzavrieť, aj keď v skutočnosti išlo o prenos vlastníckeho práva k existujúcim priestorom, ktoré v zmysle zákona č. 182/93 Zb. boli spoločnými zariadeniami bytového domu v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytového domu. Čiže v skutočnosti zmluva o vstavbe bola podľa obsahu kúpnou zmluvou k priestorom v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytového domu. Ani Katastrálny úrad, ani Stavebný úrad v rozhodnom období nepoznal iný typ zmluvy, odporučil uzavrieť zmluvu o vstavbe. Táto spĺňala zákonné náležitosti, bola platná a kataster povolil jej vklad, ktoré skutočnosti museli byť známe stavebnému aj katastrálnemu úradu z predložených projektových dokumentácií v čase povolenia vkladu a neskôr následne z posudku predloženým žalovanou zo strany znalca dodatočne, kde namietala, že je nezákonne vymazaná z listu vlastníctva. Zmluvu o vstavbe nemožno uzavrieť, ale ide o vstavanie nového priestoru, resp. rozdelenie nejakého existujúceho priestoru na viacero priestorov buď vo vnútri bytového domu, t.j. vytvorenie nového priestoru vo vnútri bytového domu. Podľa názoru žalovanej je žaloba podaná z jediného dôvodu a to ekonomického a finančného tým, že ona bude pozbavená svojich výlučných vlastníckych práv a uvedené priestory by sa stali spoločnými oprávnene užívať a nakladať s nimi by mala aj žalobkyňa, resp. žalobcovia.

12. Žalobcovia k tomuto uviedli, že Úrad geodézie, kartografie a katastra z rozhodnutia zo dňa 19.3.2012 konštatoval, že nemá v právomoci riešiť vlastnícke spory, táto právomoc patrí výlučne a jediným právnym prostriedkom ako zosúladiť tento nezákonný stav je určovacia žaloba.

13. Na základe návrhu žalobcov v 1. a v 2. rade zo dňa 3.1.2017 o návrhu na pristúpenie dokonania žalovaných v 3. a v 4. rade za ich súčasného udelenia súhlasu s týmto pristúpením do konania, súd o tomto rozhodol uznesením č.k. 35C/468/2013-285 zo dňa 23.1.2017, kedy pripustil, aby do konania na strane žalobcov pristúpili žalobcovia Bc..ó - ako žalobkyňa v 3. rade a T. - ako žalobca v 4. rade.

14. Zároveň žalobcovia v 1. až v 4. rade uviedli, že priestory X a X boli stavebne oddelené, čiže existovali ako oddelené miestnosti už v čase podpisy zmluvy o vstavbe. Priestor č. X je podkrovím, je v pôvodnom stave a v tomto priestore neprebehli žiadne stavebné úpravy. Tieto priestory vždy boli aj sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami v zmysle § 2 ods. 4 a 5 zák. č. 182/1993 Z.z.. Tieto priestory nemohli byť nebytovými priestormi, nebola naplnená litera zákona a to konkrétne § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., pretože neexistovalo a neexistuje žiadne rozhodnutie stavebného úradu, ktorými by tieto miestnosti boli určené ako priestory slúžiace na iný účel než na bývanie a zároveň tieto miestnosti neboli a nie sú rozostavanými nebytovými priestormi podľa § 3 ods. 16 Katastrálneho zákona, keďže nebolo vydané žiadne stavebné povolenie týkajúce sa týchto miestnosti. Sporné priestory sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu a stav, ktorý je v súčasnosti uvedený na LV č. XXXXX nezodpovedá skutočnému stavu. V súlade s tým podiely na spoločných častiach a

spoločných zariadeniach spojené s vlastníctvom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú iné než sú zapísané na predmetnom liste vlastníctva a vyplývajú zo Zmluvy o vstavbe ustanovenia 8, článku IV v spojení s ustanovením článku II bod 11 zmluvy.

15. Žalovaná reagovala na uvedený návrh elektronickým podaním zo dňa 21.9.2017, kedy uviedla, že žalovaná je stavebníkom v zmysle vydaného stavebného povolenia stále platného, pričom začatie prác v zákonnej lehote oznámila Stavebnému úradu, ktorý potvrdil na miestnom šetrení začatie prác. Navrhla vykonať dôkaz pripojením spisu Stavebného úradu Mesta Košice č. Y., že sporné rozostavané nebytové priestory tvoria dvorné krídlo.

16. K tomuto žalobcovia uviedli, že toto stavebné povolenie bolo dávané na rekonštrukciu spoločných častí domu a iné stavebné povolenie, než to čo bolo vydané na túto rekonštrukciu, vydané nebolo, pričom v danom stavebnom povolení bolo jasne uvedené, že priestory X, X, X nie sú obsahom tohto stavebného povolenia. Týkalo sa to spoločných častí domu odlišných od tých, v ktorých sa podľa žalovanej nachádza nebytový priestor.

17. Žalobcovia v konaní doručili podanie zo dňa 31.10.2017, kde uviedli, že aby sa vôbec dalo uvažovať nad rozostavaným nebytovým priestorom, ktorý by mohol byť zákonným spôsobom zapísaný na príslušný list vlastníctva, je podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona nevyhnutným predpokladom predošlé stavebné povolenie, v ktorom je miestnosť, alebo súbor miestnosti určený na iný účel ako bývanie. V rámci súdneho konania boli predložené dve stavebné povolenia a to stavebné povolenie č. Y. zo dňa 7.6.2007 pre stavebníka - žalobkyňu v 1. rade ako prestavba priestorov mestského domu na A. v Košiciach, kde sa uvádza, že stavba pozostáva zo stavebných úprav časti bytového domu na Zvonárskej 9 v Košiciach za účelom zachovania jeho základnej obytnej funkcie zmenou oproti pôvodnému využitiu s úpravami hlavne v časti prvého podzemného podlažia a druhého nadzemného podlažia s podkrovím. Toto povolenie bolo vydané a nadobudlo právoplatnosť pred podaním návrhu a povolením vkladu vlastníckeho práva a obsahovalo aj určenie konkrétnej miestnosti, resp. súboru miestnosti ako bytu a to byt č. X, X a X, resp. nebytového priestoru kaviareň a kaderníctvo, t.j. určenie na bývanie, aj určenie na iný účel ako bývanie. Ďalej bolo vydané stavebné povolenie č. Y. zo dňa 19.9.2008 pre stavebníka - žalovanú s názvom „Rekonštrukcia, prístavba dvorného krídla objektu A.“, ktoré však v zmysle vyjadrenia Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 15.3.2011 stratilo dňa 14.10.2010 platnosť. Predmetný obsah stavebného povolenia uvádza, že stavba pozostáva zo stavebných úprav časti jestvujúceho dvorového krídla v jeho východnom závere v dôsledku jeho havarijného stavu a to odstránením poškodenej časti a nahradením novej hmoty, v ktorej bude umiestnené schodisko sprístupňujúce byty a podkrovie. V priestore medzi štítovou stenou a oplotením parcely vznikne priestor pre zimnú záhradu bytom X a X. na nadzemnom podlaží s prístupom z nového schodiska. Predmetný obsah stavebného povolenia nekorešponduje s popisom bytov, resp. nebytových priestorov, ktoré mala nadobudnúť na základe zmluvy o vstavbe zo dňa 27.6.2006 žalovaná, konkrétne popísané v článku II. bod 1,2 a článku III. bod 5,6,7,8,9 zmluvy o vstavbe, ide len o rekonštrukciu v časti už jestvujúceho dvorového krídla v dôsledku havarijného stavu. V stavebnom povolení nie je určená žiadna konkrétna miestnosť, resp. súbor miestnosti na iný účel ako bývanie, nakoľko v prípade tohto stavebného povolenia nedošlo ani k splneniu časovej podmienky, bolo vydané až rok po povolení vkladu a nakoľko nedošlo k začatiu prác, došlo 14.10.2010 k uplynutiu jeho platnosti a nedošlo ani k splneniu podmienky týkajúcej sa určenia miestnosti, resp. súboru miestností na iný účel ako bývanie. V žiadnom prípade ho nemožno považovať za podklad pre legálny zápis sporných rozostavaných nebytových priestorov X,X,X na príslušný list vlastníctva. Pre úplnosť dodali, že v rámci bytových domov je bežná údržba, realizácia opráv, prípadne rekonštrukcia spoločných častí a zariadení bytového domu hradené z fondu prevádzky, údržby a opráv a ak teda aj neskôr došlo k faktickej úprave, resp. oprave sporných priestorov zapísaných ako nebytový priestor X,X,X., resp. by boli v nich urobené nejaké malé faktické stavebné úpravy, v žiadnom prípade to neznamená, že tieto priestory sa takýmito malými faktickými stavebnými úpravami bez predchádzajúce stavebného povolenia stávajú rozostavanými nebytovými priestormi. Keďže rozhodnutie súdu bude mať priamy dopad na vlastnícke právo tej ktorej strany sporu, v tomto konaní v spore o vlastníctvo žalobcovia majú právo domáhať sa ochrany svojich vlastníckych práv pred súdom určovacou žalobou v civilnom konaní. Poukázali na ustálenú rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR a to rozsudok NS SR č.k. 1Sžo/93/2009 a rozsudok NS SR č.k. 10Sžo/301/2015, kde Najvyšší súd odkazuje účastníkov konania na riešenie sporov o vlastníctvo v rámci civilného konania o určenie vlastníckeho práva.

18. Žalobcovia v 1. až v 4. rade podaniami zo dňa 22.2.2017 žiadali o zmenu žaloby, o ktorej súd rozhodol uznesením č.k. 35C/468/2013-347 zo dňa 9.11.2017, kedy pripustil zmenu žaloby zo dňa 19.12.2013 tak, že petit žaloby mal znieť: "Súd určuje, že priestory, ktoré sa nachádzajú v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX,. postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX . a sú zapísané na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. obec: V., katastrálne územie: L.to ako:

- priestor číslo XX-X - vchod X, 1. p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 494/10000, pod F.

- priestor číslo XX-X, vchod X, 1. p., s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 329/10000, pod F.

- priestor číslo 1X-X, vchod X, podkrovie, s ktorým je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 969/10000, pod F. sú spoločnými časťami a spoločnými zariadeniami bytového domu na A., so súpisným číslom XXX, postavenom na parcele registra " Z.", parc. číslo XXXX, ktorý je zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L.. Súd určuje, že:

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C", parc. číslo 1048, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: Košice I, obec: V., katastrálne územie: L. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1032/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo 11444, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L. pod B 3 je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1300/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, na druhom poschodí, ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. obec: V. Y., katastrálne územie: SM. pod B X. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1089/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 2. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "C", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V., katastrálne územie: L. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1215/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, 2. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. katastrálne územie: L. B 6 je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 2009/10000,

- s vlastníckym právom k bytu č. X, vchod X, v podkroví domu, ktorý sa nachádza v bytovom dome na A. súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. Y., katastrálne územie: Stredné mesto pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky/ podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 1199/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. 1 - NP 1, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: V. Y., katastrálne územie: Stredné mesto pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 777/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. XX-2, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: Košice I, obec: V. katastrálne územie: L. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 611/10000,

- s vlastníckym právom k priestoru č. XX-X, vchod X, 1. p., ktorý sa nachádza v bytovom dome na A., súpisné číslo XXX, postavenom na parcele registra "Z.", parc. číslo XXXX, zapísaný na liste vlastníctva

číslo XXXXX, vedenom Okresným úradom Košice - katastrálny odbor, pre okres: Košice I, obec: V., katastrálne územie: SM. pod F. je nerozlučne spojený spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu o veľkosti 768/10000."

19. Na pojednávaní dňa 9.11.2017 žalovaná uviedla, že žalobcovia v 3. a v 4. rade požiadali o vstup do konania s tým, že oni majú informácie od správcu bytového domu BYTY servis, ktorí im potvrdili, že 30.6.2015 bola ukončená správa bytového domu a BYTY servis už nebol správcom bytového domu a že po ukončení výkony správy správcom BYTY servis nebol platne zo zákona zvolený žiaden ďalší správca, t.j. vklad vlastníckeho práva kúpnej zmluvy U. zo dňa 16.12.2016 zapísaný na LV č. XXXXX nebol vykonaný, zrealizovaný v súlade so zákonom a asi Katastrálny úrad nemal informácie, že neexistuje správca bytového domu a žalovaná predpokladá, že Katastrálnemu úradu bolo za účelom zavkladovania predložené nejaké nepravdivé potvrdenie, že správcom toho domu je BYTY servis, ktorí dali potvrdenie, že neexistujú nedoplatky, lebo inak by nebolo možné, že by bol zákonne povolený vklad vlastníckeho práva v prospech žalobcov v 3. a v 4. rade vo vzťahu k bytu č. 2. Podľa názoru žalovanej vklad vlastníckeho práva na žalobcov v 3. a v 4. rade bol povolený nezákonne, tzn. že nie sú vlastníkmi tohto bytu, nemali by byť účastníkmi tohto konania. Žalovaná ďalej uviedla, že požiada spoločnosť BYTY servis vydať písomné potvrdenie o tom, že ukončili správu bytového domu k 30.6.2015. Tu sa spoločnosť GO INVEST, t.j. žalobca v 2. rade tvári, že je správcom, no v skutočnosti správcom nie je. 20. Žalobcovia k tomuto uviedli, že toto vyjadrenie považujú za nepravdivé. Rozhodnutie o povolení vkladu nebolo napadnuté, či už v rámci správneho konania na katastri, alebo správnou žalobou, je právoplatné. Poukázali na § 70 katastrálneho zákona o tom, že údaje, ktoré sú uvedené v katastri nehnuteľnosti sú hodnoverné pokiaľ sa nepreukáže opak. O tomto žalovaná nepredložila žiadne doklady.

21. V podaní zo dňa 22.1.2017 žalobcovia uviedli, že žalobkyňa v 1. rade pri realizácii prevodu vlastníckeho práva k bytu č. 2 na žalobcu v 3. a v 4. rade splnila všetky zákonné podmienky a katastrálne konanie o povolení vkladu prebehlo v súlade so zákonom. Opätovne poukázali na § 70 ods. 1 katastrálneho zákona a poukázali na to, že žalovaná nijako nepreukázala svoje tvrdenia o nezákonnosti vyššie uvedeného rozhodnutia a preto strany sporu v predmetnom súdnom konaní sú v súlade so zákonom. Čo sa týka návrhu na vykonanie dôkazu pripojením spisu Stavebného úradu mesta Košice č. Y., toto stavebné povolenie už je obsahom súdneho spisu a preto pripojenie celého spisu stavebného úradu považujú za zbytočné a označenie takéhoto dôkazu zo strany žalovanej za jej ďalšiu obštrukciu v konaní.

22. Žalovaná v konaní uviedla, že predložila súdu v písomnej podobe na pojednávaní odpoveď zo dňa 14.2.2011 vystavený pracovníčkou stavebného úradu Ing. Kušnírovou, kde sa konštatuje, že stavebný úrad má za to, že stavebné povolenie č. Y. zo dňa 19.9.2008, právoplatné 14.10.2008 je platné, nakoľko so stavbou sa začalo ešte pre uplynutím zákonom stanovenej zákonnej dvojročnej lehoty. To považuje za rozhodné, že žalovaná začala v zákonom stanovenej lehote so stavebnými prácami. Zákon nestanovuje lehoty na ukončenie stavebných prác. Žalovaná ďalej poukázala na určitý paragraf Civilného sporového poriadku, kde súd nesmie priznať ochranu niekomu kto svoje práva zneužíva, pričom v konaní ide o zneužívanie práv zo strany žalobkyne v 1. rade. Žalobca v 2. rade je spoločnosť prepojená personálne na ňu a uvádza, že dôvod podania žaloby je nerešpektovanie nedotknuteľnosti vlastníckych práv a zneužitie práva, ktorému súdu nemá poskytovať ochranu.

23. Žalovaná na preukázanie svojich tvrdení predložila, resp. označila nasledovné dôkazy: Výpis z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. L.o zo dňa 4.9.2018, List Mesta Košice zo dňa 14.2.2011, Záväzné stanovisko Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 18.6.2008, List Obvodného úradu životného prostredia Košice zo dňa 7.8.2008 (2x), List Obvodného úradu životného prostredia zo dňa 26.6.2008, List Mesta Košice zo dňa 25.11.2010 - oznámenie o výkone štátneho stavebné dohľadu, Oznámenie o začatí rekonštrukčných prác na rekonštrukcie prístavby dvorného krídla objektu A. zo strany žalovanej doručené Mestu Košice 1.10.2010, Stavebné povolenie č. Y., Žiadosť žalovanej doručená Mestu Košice 18.6.2008, Žiadosť o stavebné povolenie rekonštrukcie prístavby dvorného krídla, Projektová dokumentácia a ďalej rekonštrukcia a prístavba dvorného krídla objektu A. zo dňa 19.9.2008, Dokument stavebnej a projekčnej kancelárie - požiarna bezpečnosť stavby, Projekt pre stavebné povolenie Y., Sprievodná správa z júna 2008, Statické posúdenie rekonštrukcie a prístavby dvorného krídla objektu ZU. Ing. E. Technická správa z júna 2008 Ing. R., Protokol o určení prostredia Ing. Janky Koškovej.

24. Žalovaná použila nasledovné prostriedky procesnej obrany: skutkové tvrdenia uvedené vo svojich vyjadreniach, návrhy na vyššie uvedených dôkazov.

25. Súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov tvoriacich obsah spisu, výsluchom strán sporu a na základe týchto zistil skutkový stav veci:

26. Z výpisu z listu vlastníctva č. XXXXX k.ú. L. z 2.1.2017 súd zistil, že výlučnou vlastníčkou bytu č. 1 na 1. poschodí, vo vchode X je žalovaná s príslušným podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu XXX/XXXXX, bezpodielovými vlastníkmi bytu č. X na 1. poschodí sú žalobcovia v 3. a 4. rade s veľkosťou podielov na spoločných častiach a zariadeniach 1061/10000, výlučnou vlastníčkou bytu č. X na 2. poschodí je žalovaná s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 911/10000, výlučným vlastníkom bytu č. X na 2. poschodí je žalobca v 2. rade s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 992/10000, výlučnou vlastníčkou bytu č. X na 2. poschodí je žalobkyňa s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 1640/10000, výlučnou vlastníčkou bytu č. X v podkroví je žalobkyňa s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 979/10000, výlučnou vlastníčkou priestoru č. X-NP. na 1. poschodí je žalovaná s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 634/10000, výlučným vlastníkom priestoru č. XX-X . na 1. poschodí je žalobca v 2. rade s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 499/10000, výlučným vlastníkom priestoru č. XX-X na 1. poschodí je žalobca v 2. rade s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 627/10000, výlučnou vlastníčkou rozostavaného nebytového priestoru XX-X na 1. poschodí je žalovaná s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 464/10000, výlučnou vlastníčkou rozostavaného nebytového priestoru č. XX-X na 1. poschodí je žalovaná s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 329/10000 a výlučnou vlastníčkou rozostavaného nebytového priestoru č. XX-X v podkroví je žalovaná s veľkosťou podielu na spoločných častiach a zariadeniach 969/10000.

27. Dňa 27.6.2006 bola uzatvorená Zmluva o vstavbe bytov a nebytových priestorov medzi vlastníkmi bytov a nebytového priestoru v dome na ulici A., súp. č. domu XXX a to žalobkyňa v 1. rade, žalovaná a Mesto Košice na strane jednej ako vlastníci so žalobkyňou v 1. rade označenou ako stavebník 1 a žalovanou označenou ako stavebník 2, ktorej predmetom bolo umožnenie stavebníkom stavať byty, resp. nebytové priestory v spoločných častiach a zariadeniach a príslušenstva domu na A. v Košiciach súp. č. XXX vedenej Katastrálnym úradom v Košiciach, Správe katastra Košice na LV č. XXXXX pre k.ú. L. a umožnenie stavebníkom nadobudnúť vlastnícke právo k vstavaným bytom, resp. nebytovým priestorom v dome, ako aj nadobudnúť spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach v príslušenstve domu a právo zodpovedajúce vecnému bremenu pozemku. Predmetom zmluvy o vstavbe bola u stavebníka 1 po a/ vstavba bytu č. 6, po b/ vstavba nových miestnosti stavebnou úpravou, ktorou sa zväčší veľkosť bytu č. 5 a to vstavbou miestnosti na treťom nadzemnom podlaží, ktoré sa pričlenia k existujúcemu bytu č. 5, po c/ vstavba nebytového priestoru č. 2, po d/ vstavba nebytového priestoru č. 3. U stavebníka 2 to bola po a/ vstavba nebytového priestoru č. 4, po b/ vstavba nebytového priestoru č. 5, po c/ vstavba nebytového priestoru č. 6, po d/ stavebná úprava

- pričlenenie spoločného zariadenia spoločného priestoru k existujúcemu bytu č. 1, po e/ stavebná úprava - pričlenenie spoločného zariadenia spoločného priestoru k existujúcemu bytu č. 3. V zmluve boli dohodnuté alternatívy nadobudnutia vlastníckeho práva, ak bude vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom nadobudnuté, čo sa týka všetkých vstavieb v článku IV bod 7 aj s príslušnými podielmi na spoločných častiach a zariadeniach domu. V článku IV bod 8 v prípade, že vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bude povolený len k bytom, resp. nebytovým priestorom uvedeným v časti II bod 1.1 tejto zmluvy, t.j. k nehnuteľnostiam, ktoré mal zámer vstavať stavebník 1 a v článku VII bod 9 v prípade, že vklad vlastníckeho práva podľa tejto zmluvy bude povolený len k bytom, resp. nebytovým priestorom uvedeným v časti II bod 1.2 tejto zmluvy, t.j. nehnuteľnostiach, ktoré má záujem vstavať stavebník 2. V článku VII bod 7 je uvedené, že ak stavebník 1, resp. 2 nedostane stavebné, kolaudačné, alebo iné povolenie potrebné na začatie trvania a skončenie stavebných a súvisiacich prác a to z dôvodu protiprávneho konania, resp. nečinnosti, alebo zbytočných prieťahov aj jedného vlastníka bytu, resp. nebytového priestoru, alebo nenadobudne vlastnícke právo k vstavanému bytu, resp. nebytovému priestoru, môže si stavebník uplatniť voči vlastníkovi, ktorý uvedenú situáciu zavinil okrem vlastníka Mesto Košice zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 100.000,- Sk. Prílohou k zmluve bolo potvrdenie o prepočte právnych podielov pre dom Zvonárska 9 v Košiciach prepočítané firmou Stavoprojekting a.s. v prípade ak budú nehnuteľnosti vstavané len stavebníčkou 2, t.j. žalovanou, resp. stavebníčkou 1, t.j. žalobkyňou v 1. rade, ako aj alternatíva keď budú vstavané nehnuteľnosti oboma stavebníkmi.

28. Dňa 13.9.2007 bol Správe katastra Košice doručený návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností podaný žalobkyňou v 1. rade, ktorá týmto navrhla rozhodnúť o vklade nehnuteľnosti a to vlastníckeho práva k bytom, resp. nebytovým priestorom vstavbe bytu č. 6, vstavbe nebytového priestoru č. 2, vstavbe nebytového priestoru č. 3 a stavebnej úpravy stavby nových miestnosti, ktorou sa zväčší veľkosť bytu č. 5. Prílohami k uvedenému návrhu bolo stavebné povolenie, zmluva o vstavbe, znalecký posudok, kolok. Návrh bol zaevidovaný pod číslom konania U.. Vklad bol povolený dňa 4.10.2007 pod č. U.. Právne účinky vkladu nastali dňa 4.10.2007, ktorá skutočnosť bola vyznačená pečiatkou Správy katastra na prvej strane zmluvy o vstavbe.

29. Na základe žiadosti o prešetrenie skutočností v súvislosti s LV č. XXXXX k.ú. L. podľa § 59 ods. 3 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam podané právnym zástupcom žalobkyne v 1. rade Správa katastra Košice vydala dňa 5.4.2011 rozhodnutie X27/11-Su, ktorým upravila údaje katastra v liste vlastníctve č. XXXXX k.ú. L. v časti B/ vlastníci a iné oprávnené osoby tak, že zrušila zápis rozostavaných nebytových priestorov 4,5,6, ktoré boli zapísané do výlučného vlastníctva žalovanej a zároveň v tomto dôsledku zrušila pôvodné zápisy podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a zapísala nové podiely na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. V odôvodnení bolo uvedené, že vzhľadom na obsah návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 13.9.2007 v spojení s obsahom zmluvy o vstavbe je zrejmé, že v rámci konania o návrhu na vklad pod č. U.7 došlo k naplneniu podmienok podľa čl. IV bod 8 predmetnej zmluvy a v nadväznosti na citované ust. § 30 ods. 5 z katastrálneho zákona rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva nevzniklo vlastnícke právo k všetkým bytom a nebytovým priestorom uvedeným v čl. II zmluvy o vstavbe, ale len vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v prospech navrhovateľky (t.j. stavebníka č. 1 v zmysle zmluvy o vstavbe). V zmysle § 31 ods. 3 a 4 katastrálneho zákona bolo účelné, aby Správa katastra nerozhodla o povolení vkladu skrátenou formou, t.j. iba vyznačením v zmluve, ale vydala rozhodnutie s náležitosťami § 47 správneho poriadku v rozsahu predmetného návrhu zo dňa 11.9.2007. Forma rozhodnutia o povolení vkladu č. V 9688/2007 viedla k tomu, že zápis vlastníckeho práva na LV č. 11444 k.ú. Stredné mesto vykonaný pod položkou U. je nesprávny. Nebytové priestory č. X,X,X nemali byť zapísané a výmera podlahovej plochy bytov č. 1 a 3 mala zostať bez zmeny. Zároveň veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a príslušenstve domu spojené s vlastníctvom jednotlivých bytov a nebytových priestorov mali byť súlade s prílohou č. 1 - potvrdenie Magistrátu Mesta Košice o prepočte právnych podielov zo dňa 8.3.2006, ktorý je prílohou zmluvy o vstavbe.

30. Dňa 14.11.2011 podala Okresná prokuratúra Košice II na Správu katastra Košice protest prokurátora na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra Košice č.k. X27/11-Su zo dňa 5.4.2011, nakoľko týmto rozhodnutím Správy katastra bolo porušené ustanovenie § 31 ods. 5 druhá veta zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľnosti, § 52 Správneho poriadku článku 2 ods. 2 a článku 13 ods. 1 Ústavy SR, preto prokurátor navrhol protestom napadnuté rozhodnutie Správy katastra Košice č. X 27/2011 ako nezákonné v lehote 30 dní zrušiť.

31. Katastrálny úrad v Košiciach vydal dňa 20.12.2001 rozhodnutie č.k. UT. ktorým protestu Okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II č. Pd 92/2011 zo dňa 7.11.2011 proti rozhodnutiu Správy katastra Košice č. X 27/2011-Su zo dňa 5.4.2011 podľa § 27 ods. 1 v nadväznosti na § 26 zákona č. 653/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení nevyhovel. V odôvodnení Katastrálny úrad uviedol, že v rozpore s návrhom na vklad a rozhodnutím Správy katastra Košice č. V XXXX/XXXX. bol do LV č. XXXXX k.ú. Stredné mesto vykonaný okrem nehnuteľností, ktoré nadobudla žalobkyňa v 1. rade aj zápis nehnuteľností v prospech žalovanej a to vstavba nebytových priestorov č. X,X,X a stavebné úpravy týkajúce sa existujúcich bytov č. 1 a 3. V nadväznosti na § 30 ods. 5 Katastrálneho zákona rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva nevzniklo vlastnícke právo k všetkým bytom a nebytovým priestorom uvedeným v čl. 2 Zmluvy o vstavbe, ale len vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v prospech navrhovateľky, t.j. stavebníka č. 1. V zmysle § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona platného a účinného ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad č. V XXXX/XXXX. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 (aj vlastnícke právo) vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s uvedeným žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko Správa katastra nevydala rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II bod 1.2 Zmluvy o vstavbe zo dňa 27.6.2006. Skutočnosť, že do LV č. XXXXX k.ú. L. boli na základe vkladu vlastníckeho práva č. V

XXXX/XXXX. zapísané nehnuteľnosti aj v prospech stavebníka č. 2 - žalovanej, nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva, nakoľko samotný zápis bez vydania rozhodnutia o povolení vkladu s konštitutívnymi účinkami nie je vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práve právne relevantný.

32. Žalovaná podala na Katastrálny úrad v Košiciach dňa 11.1.2012 odvolanie proti rozhodnutiu Katastrálneho úradu v Košiciach č.k. G. zo dňa 20.12.2011, na základe ktorého rozhodoval Úrad geodézie, kartografie a katastra SR a dňa 19.3.2012 vydal rozhodnutie č. T. ktorým v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach č. G. zo dňa 20.12.2011 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení uviedol, že katastrálne konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte je konanie, ktoré slúži na opravu formálnych chýb katastra nehnuteľnosti, ako informačného systému, ktorý poskytuje údaje o nehnuteľnostiach a o právach k týmto nehnuteľnostiam. Aj keď citované ust. § 59 ods. 4 Katastrálneho zákona uvádza zákonnú výnimku, kedy oprava chyby v katastrálnom operáte má vplyv na vznik, zmenu, alebo zánik práv k nehnuteľnostiam, je potrebné poukázať na to, že v tomto konaní správa katastra nemá právomoc rozhodovať, či určitý subjekt má právo k určitej nehnuteľnosti, alebo nemá. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 93/2009 a to, že rozhodnutie vo veci opravy chyby v Katastrálnom konaní nenahrádza, ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva, alebo právneho vzťahu k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu. Oprava údajov nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. Podľa názoru úradu iba z predloženej verejnej listiny, ktorou je rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva U. nie je zrejmé, či vykonaný zápis vlastníctva č. XXXXX bol vykonaný správne, alebo nie. Katastrálny úrad, ako aj Správa katastra si vyložila správnosť zápisu v úzkej spojitosti s návrhom na vklad a jeho príloh. Nakoľko konaním o oprave chyby sa odstraňujú formálne nedostatky súladu verejných alebo iných listín s vykonaným zápisom, z uvedeného vyplýva, že Správa katastra nemôže v rámci zisťovania skutočného stavu veci v konaní o oprave chyby preskúmavať zákonnosť zápisov, prípadne splnenia alebo nesplnenia podmienok vyplývajúcich z vkladového konania v spojitosti s inými listinami, ktoré slúžia ako podklad pre vkladové konanie. Opak toho, čo je zapísané na LV, t.j. vyvrátenie hodnovernosti údajov katastrálneho operátu možno preukázať iba ďalšou verejnou, alebo inou listinou, ktorá potvrdzuje, alebo osvedčuje vlastnícke, alebo iné práva k nehnuteľnostiam. Touto listinou nemôže byť rozhodnutie o oprave chyby č. X-27/11-SU zo dňa 5.4.2011. Vzhľadom na to bolo potrebné protestu prokurátora vyhovieť a rozhodnúť tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

33. Následne Katastrálny úrad v Košiciach vydal dňa 18.4.2012 rozhodnutie č.k. G. ktorým protestu okresného prokurátora Okresnej prokuratúry Košice II č. Pd 92/2011 zo dňa 7.11.2011 proti rozhodnutiu Správy katastra Košice č. X27/11-SU zo dňa 5.4.2011, podľa § 27 ods. 1 v nadväznosti na § 26 ods. 6 zák. č. 15/2001 Z.z. o prokuratúre v platnom znení vyhovel, rozhodnutie Správy katastra Košice č. X24/11-SU zo dňa 5.4.2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie, kedy v odôvodnení zopakoval skutočnosti uvádzané v rozhodnutí Úradu geodézie, kartografie a katastra.

34. Na to Správa katastra Košice vydala dňa 11.6.2012 rozhodnutie X-27/2011/Ov, ktorým v zmysle § 59 ods. 3 katastrálneho zákona návrh účastníčky konania žalobkyne v 1. rade zo dňa 25.2.2011 zamietla a upravila údaje katastra v k.ú. Stredné mesto podľa rozhodnutia o povolení vkladu č. U. zo dňa 4.10.2007, tak ako to bolo pôvodne. V odôvodnení Správa katastra Košice poukázala na vyššie citované rozhodnutia nadriadených orgánov.

35. Súd z obsahu spisu Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru vedeného pod č. A. zistil, že žalovaná podala na Katastrálny úrad v Košiciach, Správu katastra Košice dňa 29.3.2011 návrh na vykonanie záznamu vlastníckeho práva konanie vedené pod A. a navrhla správe katastra, aby na základe zmluvy o vstavbe bytov a nebytových priestorov zo dňa 27.6.2006 vykonala na LV č. XXXXX k.ú. Stredné mesto záznam vlastníckeho práva v prospech nej k nehnuteľnostiam a to rozostavaným nebytovým priestorom č. X,X,X. a s tým súvisiacich podielov na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu. K návrhu na záznam priložila zmluvu o vstavbe bytov, znalecký posudok o stupni rozostavanosti nebytových priestorov a stavebné povolenie č. Y..

36. Zo stavebného povolenia vydaného mestom Košice dňa 19.9.2008 č. Y. súd zistil, že Mesto Košice ako stavebný úrad prvého stupňa rozhodol o povolení stavby „rekonštrukcia a prístavba dvorného krídla objektu Zvonárska 9, Košice“ na pozemku parc. č. XXXX v k.ú. Stredné mesto, nachádzajúci sa na území mestskej pamiatkovej rezervácie Mesta Košice pre stavebníka - žalovanú. Uvedené stavebné

povolenie nadobudlo právoplatnosť dňa 14.10.2008. Stavba mala pozostávať zo stavebných úprav časti jestvujúceho dvorového krídla v jeho východnom závere v dôsledku jeho havarijného stavu a to odstránením poškodenej časti a nahradením novej hmoty, v ktorej bude umiestnené schodisko sprístupňujúce byty a podkrovie. V priestore medzi štítovou stenou a oplotením parcely vznikne priestor pre zimnú záhradu bytom 2 a 3 na nadzemnom podlaží s prístupom z nového schodiska.

37. Zo znaleckého posudku vystaveného znalcom Ing. H.. č. 12/2011 súd zistil, že uvedený znalecký posudok mal určiť všeobecnú hodnotu nehnuteľnosti zapísanej vo výpise z KN v liste vlastníctva č. XXXXX - rozostavaný nebytový priestor č. XX-X, XX-X, XX-X vchod č. X na prvom nadzemnom podlaží a podkroví bytového domu, súp. č. XXX na parcele č. XXXX k.ú. Stredné mesto, . obec V., okres Košice I, kedy pri nebytovom priestore č. XX-X . určil rozostavanosť bytu 91,35%, nedokončenosť bytu 8,75%. U nebytového priestoru č. XX-X u.rčil rozostavanosť bytu 88,78%, nedokončenosť bytu 11,22% a u nebytového priestoru č. XX-X určil rozostavanosť bytu 75,58% a nedokončenosť bytu 24,42%.

38. Katastrálny úrad v Košiciach listom zo dňa 27.5.2011 vo veci Z-2234/11 vrátil žalovanej listinu zo dňa 29.3.2011 a to na opravu z dôvodu zistených nedostatkov: Uvedené nebytové priestory neboli predmetom priloženého stavebného povolenia č. Y. Dňa 26.5.2011 bolo na tunajšiu Správu katastra doručené stanovisko Krajského stavebného úradu v Košiciach, podľa ktorého uvedené stavebné povolenie stratilo ku dňu 14.10.2010 platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona. Ďalej zápis rozostavaných nebytových priestorov č. X,X,X do LV XXXXX k.ú. Stredné mesto podľa priloženej zmluvy o vstavbe zo dňa 27.6.2006 bol zrušený rozhodnutím Správy katastra Košice X27/11-SU. Podľa znaleckého posudku č. 12/2011 sa rozostavané nebytové priestory X,X,X . nachádzajú na 1. poschodí (v žiadosti uvádzané prvé podzemné podlažie, t.j. suterén) a priestor č. X v podkroví (v žiadosti tretie nadzemné podlažie, t.j. druhé poschodie). Účastníkmi zmluvy o vstavbe musia byť všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov. Mesto Košice už nie je na LV evidované ako vlastník nebytového priestoru č. 1 na prvom poschodí. Z uvedeného vyplýva, že listina nie je spôsobilá na zápis do Katastra nehnuteľnosti. Po úprave je potrebné vrátiť celú listinu s vykonanou opravou, resp. doplnením.

39. Súd vykonal ohliadku predmetných nehnuteľnosti dňa 27.10.2015 na A., kedy sa dostavila žalobkyňa v 1. rade, žalovaná, ich právni zástupcovia a znalec Ing. L., ktorý bol predvolaný za účelom ohliadky a stotožnenia a vysvetlenia, ako dospel k záveru o stupni rozostavanosti nebytových priestorov žalovanej ak žalobkyňa tvrdí, že tieto nemôžu byť v takom rozsahu, ako on určil v znaleckom posudku. Znalec uviedol, že na danú rekonštrukciu, resp. modernizáciu bola vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá pri ukončení predstavuje určitú hodnotu. On urobil stav, ktorý bol v danom momente na základe danej metodiky a v zmysle platnej vyhlášky a porovnal to, čo je v skutočnosti urobené v hodnote, ktorá by mala byť, kedy by sa to ukončilo. Určuje sa to percentuálnym podielom k celku. Následne súd ohliadkou zistil, že v dvorovej časti sú nebytové priestory č. X,X., v hlavnej dvorovej časti by mal byť nebytový priestor č. 2. Všetky boli dotknuté zmluvou o vstavbe. V nebytovom priestore dole boli urobené nové omietky, mala byť urobená kompletne elektroinštalácia. Je tu privedený jeden záchod, urobená prípojka vody. Záchod je provizórne urobený pre remeselníkov. Žalovaná uviedla, že práce, ktoré tam boli vykonané sú uvedené v znaleckom posudku, vzhľadom na odstup času si to nepamätá. Čo sa týka nebytových priestorov č. X súd zistil, že sú oddelené dvojitými dverami, ktoré sú replikami starých dverí. V priestore sú urobené nové okná, omietky, stará podlaha je tam, ktorá je zrekonštruovaná. Je to miestnosť zhruba o výmere 3,5 x 2,5 m, sú tam uložené osobné veci, šatstvo. V oboch nebytových priestoroch sú vymenené nové dvere aj okná. Čo sa týka nebytových priestorov č. X súd zistil, že vchod nie je prístupný, je založený polystyrénom a to z dôvodu, že z uvedenej časti ide chlad a holuby. V podkroví následne po odšraubovaní polystyrénov súd skonštatoval, že v podkroví sú staré trámy, staré steny neomietnuté, neovakované, plné vtáčieho trusu ako aj vtákov, rozbité tehly na zemi, diery v stenách, diery v streche. Podľa znaleckého posudku by mal uvedený nebytový priestor byť rozostavaný na 75,58%. Následne na otázku na znalca ako mohol takto stanoviť stupeň rozostavanosti ak v priestore sú len staré pôvodné trámy, deravé steny, deravá strecha bez omietky, bez podlahy, plné trusu a vtákov, tak znalec sa k tomuto nevedel vyjadriť.

40. Zo záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Košice zo dňa 29.6.2011 súd zistil, že tento úrad súhlasil s predloženou prípravnou dokumentáciou obnovy „Rekonštrukcia, prístavba dvorového krídla objektu A.“ v časti dvorového krídla, kultúrnej pamiatky A., v tam uvedenom rozsahu, kedy žalovaná mala zabezpečiť spracovanie zmeny projektovej dokumentácie obnovy, rekonštrukcie a prístavby dvorového krídla objektu A., Košice, ktorú dňa 7.7.2008 dotknutý orgán

odsúhlasil v záväznom stanovisku z registratúrnou značkou V. Projektová dokumentácia mala okrem iného obsahovať výkresy búracích prác a návrh nových smien predmetnej steny, prípadne ďalších dotknutých konštrukcií železobetónových vencov s tým, že búracie práce nesmú zasahovať do muriva a mestského opevnenia. V tejto novej projektovej dokumentácie má byť zabezpečené spracovanie zmien projektovej dokumentácie obnovy a má byť presne vyznačený rozsah búracích prác, medziparcelácie vrátane technologického popisu búrania a demontáže. Fotodokumentáciou vyhotovenou na ohliadke nehnuteľnosti bolo zdokumentované a bol zachytený stav nebytového priestoru č. 6 tak, ako to bolo popisované v ohliadke.

41. Zo zápisnice Stavebného úradu Mesta Košice č.k. E. spísanej 18.10.2016 pracovníkmi stavebného úradu Mesta Košice súd zistil, že vo veci prešetrenia podnetu MUDr. U. zo dňa 12.9.2016 bola vykonaná miestna ohliadka a bolo zistené, že časť stavby v zadnej dvorovej časti na prízemí a prvé nadzemné podlažie vo vlastníctve žalovanej žalovaná predložila fotodokumentáciu a doklad o dezinfekcii predmetných priestorov, pričom právna zástupkyňa sa vyjadrila, že strecha, obvodové múry bytového domu sú v podielovom spoluvlastníctve vlastníkov bytového domu súp. č. XXX a správca bytového domu zodpovedá za údržbu. Na miestnej ohliadke bola vyhotovená fotodokumentácia, pričom boli prijaté opatrenia, že bolo odporúčané na otvory dverné a okenné osadiť pevné siete s malými okami, alebo dočasne ich zadebniť drevenou výdrevou, alebo plechom v prípade východného štítu a stavu súvisiacim s pádom uvoľnených tehál odporúčali štít zasieťovať, alebo veľmi uvoľnené časti opätovne lokálne vymurovať. Pokiaľ žalovaná navrhuje iný postup, je povinná zaslať aj súhlas s nimi požiadať osobitne KPÚ Košice. Záver bol učinený nasledovný, že Stavebný úrad vyzve vlastníčku žalovanú na vykonanie údržby stavby v zmysle § 86 stavebného zákona, ktoré predmetné práce majú byť vykonané do 30 dní.

42. Žalovaná v konaní predložila projektovú dokumentáciu prislúchajúcu k stavebnému povoleniu č. Y.

43. Z listu zo dňa 14.2.2011 mesto Košice uviedlo, že dňa 14.12.2010 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe „Rekonštrukcia a prístavba dvorného krídla objektu Zvonárska 9, Košice“ s konštatovaním, že stavebné práce vyplývajúce zo stavebného povolenia č. Y. podľa stavebného denníka začala zhotoviteľ (žalovaná) uskutočňovať v mesiaci september 2010 a preto uvedené stavebné povolenie je platné, nakoľko so stavbou sa začalo ešte pred uplynutím zákonom stanovenej dvojročnej lehoty (§ 67 stavebného zákona).

44. Z listu Krajského stavebného úradu v Košiciach zo dňa 15.3.2011 vo veci preskúmania rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. Y. zo dňa 19.9.2008 mimo odvolacieho konania - odpoveď súd zistil, že Krajský stavebný úrad v Košiciach na podnet žalobkyne v 1. rade doručenom 21.2.2011 na preskúmanie rozhodnutia Stavebného úradu Mesta Košice, pracovisko Košice - Staré mesto č. Y. zo dňa 19.9.2008 (ďalej len stavebné povolenie) uviedol, že vychádzajúc z uvedeného rozhodnutia Stavebného úradu stavebné práce na stavbe mali pozostávať zo stavebných úprav časti jestvujúceho dvorového krídla v jeho východnom závere v dôsledku havarijného stavu a to odstránením poškodenej časti a nahradením novej hmoty, v ktorom bude umiestnené schodisko sprístupňujúce byty a podkrovie. Priestor medzi štítnou stenou a oplotením parcely vznikne priestor pre zimnú záhradu bytom na 2. a 3. nadzemnom podlaží s prístupom s nového schodiska. V nadväznosti na vyššie špecifikované stavebné povolenie so sprievodnej správy projektová dokumentácia časť B vyplýva, že riešenie malo spočívať v odstránení nevyhovujúcej prístavby (hygienické zariadenie a sklady) a nahradenie jej objemu vnútorným schodišťom sprístupňujúcim byty a podkrovie a mala byť medzi štítnou stenou a oplotením parcely navrhovaná prístavba so zimnými záhradami k obidvom bytom prístupnými s nového vnútorného schodišťa. Odstránením dreveného záklopu stropných trámov medzi obývacou izbou bytu na treťom nadzemnom podlaží a podkrovím existujúcej časti vznikne otvorený obytný priestor s prezentovaním historickej krovnej konštrukcie s možnosťou prepojenia z novovzniknutým ateliérom v podkroví do dvojpodlažného bytu. Z uvedeného vyplýva, že stavebným povolením boli povolené stavebné práce na časti jestvujúceho dvorového krídla v jeho východnom závere v dôsledku havarijného stavu, t.j. odstránenie starých hygienických priestorov a ich nahradenie schodiskom a prístavba so zimnými záhradami k obidvom bytom sprístupnenými s navrhovaného schodiska. Stavebné práce, ktoré vyplývali z obsahu stavebného denníka a ktoré Ing. Ondro pri výkone ŠSD označil ako stavebné práce vykonané v súlade so stavebným povolením a ďalšie vykonané stavebné práce zistené na mieste nie sú stavebnými prácami týkajúcimi sa stavby, ktorá bola povolená stavebným povolením. Realizované stavebné práce sú takého charakteru, na ktoré podľa § 55 ods. 2 písm. d/ stavebného zákona postačuje ohlásenie stavebnému úradu. Z predloženého spisového

materiálu zo dňa 1.10.2010 síce stavebník oznámil stavebnému úradu začatie stavebných prác ku dňu 15.9.2010 v zmysle stavebného povolenia č. Y., avšak zo stavebného denníka vyplýva, že v čase od 15.9.2010 až do 20.9.2010 stavebník vykonával vypratávanie pivničných priestorov a vyvážal suť. Zo stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nevyplýva, že súčasťou rekonštrukcie a prístavby dvorového krídla objektu A. má byť aj rekonštrukcia pivničných priestorov, pričom ani z pôdorysu prvého nadzemného podlažia pôvodný stav nevyplýva existencia pivničného priestoru a z pôdorysu prvé nadzemné podlažie navrhovaný stav nevyplýva, že by rekonštrukciou priestoru sa mal vytvoriť pivničný priestor. To, že niekto nejaký priestor užíva ako pivnicu ešte neznamená, že takto užívaný priestor pivnicou je. Tzn. že práce uvedené v stavebnom denníku v čase od 15.9.2010 do 20.9.2010 nemožno považovať za začatie stavby podľa podnetom napadnutého stavebného povolenia. Okrem iného rozhodnutie stavebného úradu MX. č. Y. zo dňa 19.9.2008 právoplatné a vykonateľné dňa 14.10.2008 stratilo platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona, t.j. 14.10.2010.

45. V konaní vypovedala žalobkyňa v 1. rade, ktorá uviedla, že kataster pochybil. Katastru ona predložila všetky náležitosti spojené s návrhom na vklad do katastra a kataster to zapísal tak, že urobil chybu v zápise, kde si nepreštudovali riadne návrh na zápis, kde bolo jasne uvedené, že zapisujem stavby iba ona, čo vyplýva aj zo zmluvy o vstavbe, kde boli jednotlivé varianty rozpísané, že môže zapísať vstavbu len žalovaná, alebo len ona, alebo obidve spoločne. Fyzicky pani žalovaná nekonala a nemala ani stavebné povolenie. Čo sa týka nebytových priestorov 4,5,6 v podstate je to kvázi pôvodný stav, bez nejakých zásadných stavebných zásahov. Posudok predkladaný žalovanou bol asi urobený nezákonne, pretože nemala stavebné povolenie, nemala ohlášku na nejaké úpravy. Určite to nie je rozostavané tak, ako je uvedené v znaleckom posudku, pretože pavlače sú tak, ako boli v pôvodnom stave, sú tam stále holuby

46. V konaní vypovedala žalovaná, ktorá uviedla, že ona v čase, ktorý bol dohodnutý v zmluve o vstavbe riadne vybavila stavebné povolenie. Potom začala rekonštruovať tie priestory a dala som na prvostupňový Stavebný úrad oznámenie v zmysle zákona, teda oznámenie o začatí týchto prác. Začala rekonštruovať a zo strany žalobkyne stále dochádzalo k nejakým obštrukciám a k snahe zneplatniť jej stavebné povolenie. Krajský stavebný úrad prišiel preskúmať rozsah prác, ktoré boli urobené, pričom pracovníčka Stavebného úradu tvrdila, že vstavané priestory, ktoré sú tam, nie sú dotknuté projektom. To ale nebola pravda. To bola chyba tej pracovníčky, ktorá to preskúmavala, lebo si ten projekt nepreštudovala. Ešte predtým toto preskúmaval prvostupňový Stavebný úrad - pani V.torá prišla preskúmať, či je tam naozaj začaté s tými stavebnými prácami a urobila súpis prác, ktoré sú tam urobené a v rozhodnutí, ktoré vydala, konštatovala, že so stavebnými prácami sa začalo v zákonnom stanovenej lehote. Až potom to prišiel preskúmavať Krajský stavebný úrad, ktorý vyjadril názor, že si myslí, že to stavebné povolenie nie je platné a keďže to nebolo vydané formou rozhodnutia alebo akéhosi listu, alebo názoru, nedalo sa voči tomu odvolať. Žalobkyňa má snahu a vyvíja enormnú aktivitu, aby ju týchto priestorov pozbavila, nechala vymazať na katastri tieto jej priestory, hrubo ju obmedzila aj čo sa týka čerpania úveru v banke na celú rekonštrukciu objektu. Do dnes na liste vlastníctva sú stále nejaké poznámky, čo jej znemožňuje jednak nakladať s vlastnou nehnuteľnosťou, jednak ju to obmedzuje finančne, pretože nie je možné získať žiadne finančné prostriedky na nejakú činnosť v tom dome a celé je to o tom, že protistrana by tie nebytové priestory rada získala čo najlacnejšie alebo najjednoduchšie. Žalovaná dala urobiť posudok o stupni rozostavanosti ale až potom, čo jej kataster priestory vymazal.

47. Súd posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, vykonal všetky dôkazy predložené stranami sporu, z týchto vychádzal a následne vec právne vyhodnotil, pričom nasledovné skutočnosti považuje za preukázané:

48. Žalobkyňa v 1. rade a žalovaná boli v zmysle Zmluvy o vstavbe zo dňa 27.6.2006 oprávnené vykonať úpravy v bytovom dome súpisné číslo 144 na Zvonárskej 9 v Košiciach a to ich vstavbou. Žalobkyňa v 1. rade mala vstavať byt č. 6 v podkroví, vstavbou nových miestností stavebnou úpravou sa mal zväčšiť byt č. 5 a to vstavbou na 3. nadzemnom podlaží, mala vstavať nebytový priestor č. 2 a 3 v prvom podzemnom podlaží. Žalovaná mala vstavať nebytový priestor 4,5,6, vykonať stavebnú úpravu

- pričlenenie spoločného zariadenia - spoločného priestoru k existujúcemu bytu č. 1, vykonať stavebnú úpravu - pričlenenie spoločného zariadenia - spoločného priestoru k existujúcemu bytu č. 3. V dôsledku uvedených zmien malo dôjsť aj zmene podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu. Zmluva rátala s 3 alternatívami, a to ak vykoná vyššie citované zmeny iba žalobkyňa v 1. rade, iba žalovaná resp. ak vykonajú uvedené zmeny obidve. Uvedené zmeny vykonala v roku 2007 iba žalobkyňa v 1. rade

a preto dňa 13.9.2007 podala návrh na vklad vlastníckeho práva k vyššie uvedených novovzniknutým resp. upraveným častiam nehnuteľnosti na Zvonárskej ulici 9 v Košiciach. Návrh na vklad obsahoval iba vstavbu bytu č. 6 v podkroví, stavebnou úpravou vykonané zväčšenie bytu č. 5 na 3. nadzemnom podlaží, a vstavbu nebytového priestoru č. 2 a 3 v prvom podzemnom podlaží. Správa katastra uvedený vklad vlastníckeho práva povolila dňa 4.10.2007 pod č. V-9688/07 a to tak, že vyznačila pečiatku na prvej strane zmluvy. Následne boli na LV č. 11444 k.ú. Košice - Stredné mesto zapísané aj nehnuteľnosti, ktoré mala vybudovať (vstavať) resp. upraviť aj žalovaná.

49. Žalobkyňa v 1. rade podala dňa 24.2.2011 na Správu katastra Košice podnet o prešetrenie danej skutočnosti v zmysle § 59 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z.z., o ktorej žiadosti Správa katastra Košice rozhodla dňa 5.4.2011 pod č.. kedy v LV č. XXXXX k.ú. V. zrušila zápis rozostavaných nebytových priestorov žalovanej č. X,X,X a z toho dôvodu aj zrušila zápisy príslušného podielu na spoločných častiach a zriadeniach domu u všetkých ostatných bytov a nebytových priestorov a zapísala podiel, ktorý prislúchal pre alternatívu, že úpravy podľa Zmluvy o vstavbe vykoná iba žalobkyňa v 1. rade.

50. Proti uvedenému rozhodnutiu bol dňa 14.11.2011 podaný protest prokurátora, o ktorom rozhodol Katastrálny úrad v Košiciach dňa 20.12.2011 pod č. G., ktorým protestu prokurátora nevyhovel. Na základe odvolania žalovanej rozhodol dňa 19.3.2012 Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky pod č. T. ktorým rozhodnutie Katastrálneho úradu v Košiciach zo dňa 20.12.2011 zrušil a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie. V odôvodnení ÚGKK SR uviedol, že konanie o oprave chyby v katastrálnom operáte nie je možné použiť na určovanie vlastníkov nehnuteľností, riešenie vlastníckych sporov, na zapisovanie práv k nehnuteľnostiam alebo na preskúmavanie zákonnosti zápisov. Táto právomoc prislúcha súdom alebo iným orgánom podľa osobitných právnych predpisov. Správe katastra neprislúcha právomoc urobiť si úsudok o tom, či tu nejaké právo k nehnuteľnosti je alebo nie je. Túto právomoc má jedine súd podľa § 80 písm. c) OSP.

51. Katastrálny úrad v Košiciach následne vydal dňa 18.4.2002 rozhodnutie pod č. G., ktorým protestu prokurátora vyhovel, rozhodnutie Správy katastra Košice č. D. zo dňa 5.4.2011 zrušil a vec vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Následne Správa katastra Košice vydala dňa 11.6.2012 rozhodnutie, ktorým návrh žalobkyne v 1. rade zo dňa 25.2.2011 zamietla a opravila údaje katastra v katastrálnom územnV.dľa rozhodnutia o povolení vkladu č. U. zo dňa 4.10.2007. Správa katastra Košice viazaná právnym názorom uvedeným v rozhodnutí ÚGKK SR č. T. zo dňa 19.3.2012, ako aj právnym názorom uvedeným v rozhodnutí Katastrálneho úradu v Košiciach č. UT. zo dňa 18.4.2012 dospela k názoru, že v katastrálnom konaní podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona nemá oprávnenie rozhodovať o právnych vzťahoch týkajúcich sa vecných práv účastníkov. Oprava údajov katastra nehnuteľností nemôže obsahovo zodpovedať výmazu iného vlastníka. V katastrálnom konaní o oprave chyby nie je možné určovať vlastníkov nehnuteľností, riešiť vlastnícke spory alebo preskúmavať zákonnosť zápisov, takisto v katastrálnom konaní nemožno preskúmavať vkladové konanie, skúmať návrh na vklad a spätne hodnotiť obsah návrhu na vklad resp. jeho prílohy.

52. Podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

53. Vychádzajúc z ustanovenia § 137 písm. c) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku, určovacou žalobou takéhoto typu sa žalobca môže domáhať vydania rozhodnutia súdu o tom, že tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý by mal spočívať v tom, že právne postavenie žalobcu bez takéhoto určenia je ohrozené alebo neisté. To znamená, že tu musí existovať aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Povinnosť preukázať prítomnosť naliehavého právneho záujmu na určení, či tu právo je alebo nie je, v konaní zaťažuje žalobcu, pričom naliehavý právny záujem musí nutne existovať v čase vyhlásenia rozsudku.

54. Ak je žalovaný odporca zapísaný v katastri nehnuteľnosti ako vlastník nehnuteľnosti, má navrhovateľ naliehavý právny záujem na určení svojho vlastníckeho práva, lebo také rozhodnutie súdu môže byť aj podkladom pre vykonanie zmeny zápisu v katastri nehnuteľností (Rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp.zn. 1 Cdo 3/2003, 1Cdo 56/2003, 48/2004 ZSP).

55. Výpis z listu vlastníctva je doklad o stave zápisov v evidencii nehnuteľností, resp. v katastri nehnuteľností, tento stav však nemusí zodpovedať reálne existujúcim právnym vzťahom. Môže byť preto tiež preukázaný opak (nález ÚS ČR z 16.9.1998, sp. zn. II.ÚS 91/1998).

56. Pri posudzovaní otázky naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva podľa žalobného petitu pripusteného súdom uznesením č.k. 35C/468/2013-347 zo dňa 9.11.2017 súd prihliadal na to, že žalovaná je zapísaná v katastri nehnuteľností ako vlastníčka predmetných rozostavaných nebytových priestorov č. X,X,X., s čím súvisia aj prináležiace podiely na spoločných častiach a zariadeniach domu a preto žalobcom svedčí naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva v zmysle žalobného petitu. Žalobcovia sa jedine súdnou cestou môžu domôcť zápisu vlastníckeho práva k bytom a nebytovým priestorom a najmä podielov k spoločným častiam a zariadeniam domu, ktorý by zodpovedal tomu stavu, keby kataster nehnuteľností obsahovú stránku návrhu na vklad žalobkyne v 1. rade pretavil do zápisu na príslušný list vlastníctva, t.j. ak by bol zapísal iba byty a nebytové priestory žalobkyne v 1.rade. Zároveň súd pri posudzovaní naliehavosti právneho záujmu na takomto určení vlastníckeho práva, akého sa žalobcovia domáhajú, prihliadol na rozhodnutie ÚGKK SR zo dňa 19.3.2012 a následných rozhodnutí správnych orgánov nižšieho stupňa, ktoré boli viazané právnym názorom ÚGKK SR, ktorý sa jednoznačne vyslovil, že danú situáciu nemožno riešiť v rámci katastrálneho konania o oprave chyby v katastrálnom operáte podľa § 59 ods. 3 katastrálneho zákona, ale jedine iba určovacou žalobou na súde v zmysle § 80 pís. c) O.s.p. (teraz tomu zodpovedá § 137 písm. c) . Zároveň súd mal za to, že žalobcovia viazaní ustanovením § 31 ods. 6 katastrálneho zákona účinného v tom čase, ani nemohli voči rozhodnutiu o povolení vkladu vlastníckeho práva č. U. zo dňa 4.10.2007 podať odvolanie, návrh na obnovu konania a uvedené rozhodnutie ani nebolo možné preskúmavať súdom, nakoľko to neumožňovala právna úprava katastrálneho zákona a preto naozaj jedinou možnosťou, akou sa môžu domôcť nimi tvrdeného práva, je určovacia žaloba. Z tohto pohľadu svedčí žalobcom aj aktívna legitimácia v konaní, t.j. žalobcovia sú nositeľmi tvrdeného vlastníckeho práva, ktoré žiadajú v konaní určiť. Vzhľadom na tieto všetky vyššie uvedené skutočnosti súd mal za to, že žalobcom je daný naliehavý právny záujem na určení, ktorého sa touto žalobou domáhajú. V prípade, ak by súd prisvedčil argumentácii žalovanej, išlo by odmietnutie spravodlivosti (denegatio iustitie), čo nie je prípustné.

57. Súd vec právne posúdil podľa nasledovných ustanovení:

58. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.

59. Podľa § 132 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa vlastníctvo nadobúda rozhodnutím štátneho orgánu, nadobúda sa vlastníctvo dňom v ňom určeným, a ak určený nie je, dňom právoplatnosti rozhodnutia.

60. Podľa § 1 ods. 1 katastrálneho zákona (účinného do 31.12.2007), kataster nehnuteľností (ďalej len "kataster") je geometrické určenie, súpis a popis nehnuteľností. Súčasťou katastra sú údaje o právach k týmto nehnuteľnostiam, a to o vlastníckom práve, záložnom práve, vecnom bremene, práve zodpovedajúcom vecnému bremenu a o predkupnom práve, ak má mať účinky vecného práva, a o iných právach a povinnostiach z vecného bremena, ak boli zriadené ako vecné práva k nehnuteľnostiam, ako aj o právach vyplývajúcich zo správy majetku štátu, zo správy majetku obcí, zo správy majetku vyšších územných celkov, o nájomných právach k pozemkom, ak nájomné práva trvajú alebo majú trvať najmenej päť rokov (ďalej len "právo k nehnuteľnosti").

61. Podľa § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, rozostavaný byt alebo rozostavaný nebytový priestor je miestnosť alebo súbor miestností určených v súlade so stavebným povolením na bývanie alebo na iný účel ako bývanie, ak sa nachádza v dome, ktorý je aspoň v takom stupni rozostavanosti, že navonok je uzavretý obvodovými stenami a strešnou konštrukciou.

62. Podľa § 4 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam sa do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "vklad"), záznamom práv k nehnuteľnostiam do katastra (ďalej len "záznam") a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri (ďalej len "poznámka"). Zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

63. Podľa § 4 ods. 2 katastrálneho zákona, zápisom práv k nehnuteľnostiam sa rozumie vklad, záznam a poznámka.

64. Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam 8) zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

65. Podľa § 28 ods. 2 katastrálneho zákona, práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 vznikajú, menia sa alebo zanikajú vkladom do katastra, ak tento zákon neustanovuje inak.

66. Podľa § 28 ods. 3 katastrálneho zákona, právne účinky vkladu vznikajú na základe právoplatného rozhodnutia správy katastra o jeho povolení.

67. Podľa § 30 ods. 2 katastrálneho zákona, konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania.

68. Podľa § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, správa katastra je návrhom účastníka konania viazaná.

69. Podľa § 31 ods. 3 katastrálneho zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí; inak návrh zamietne. Ak sú podmienky na vklad splnené len v časti návrhu a ak je to účelné, správa katastra môže rozhodnúť len o časti návrhu.

70. Podľa § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, správa katastra vyznačí v zmluve.

71. Podľa § 31 ods. 5 katastrálneho zákona, vyznačenie obsahuje a) deň, keď správa katastra o vklade rozhodla, b) podpis osoby, ktorá vklad povolila, c) odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra.

72. Podľa § 31 ods. 6 katastrálneho zákona, rozhodnutie o povolení vkladu nadobúda právoplatnosť dňom jeho vyznačenia. Proti rozhodnutiu, ktorým sa vklad povoľuje, nemožno podať opravný prostriedok. 10c)

73. Podľa § 46 ods. 6 katastrálneho zákona, pri zápise údajov o práve k rozostavanému bytu alebo rozostavanému nebytovému priestoru sa predkladá zmluva o výstavbe domu spolu s geometrickým plánom, zmluva o vstavbe alebo nadstavbe domu a znalecký posudok o stupni ich rozostavanosti; ako vlastník sa zapíše osoba uvedená v zmluve.

74. Podľa § 59 ods. 1 katastrálneho zákona, správa katastra aj bez návrhu a) opraví údaje katastra, ak sú v rozpore s verejnou listinou alebo s inou listinou, alebo s výsledkami prešetrovania zmien údajov katastra, alebo s výsledkami revízie údajov katastra, b) v súčinnosti s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví v katastrálnej mape chybne zakreslené hranice pozemkov, c) v súčinnosti so štátnymi orgánmi, obcami, notármi, ako aj s vlastníkmi a inými oprávnenými osobami opraví údaje katastra spôsobené chybami v písaní a počítaní a inými zrejmými nesprávnosťami v písomných vyhotoveniach právnych úkonov, vo verejných listinách a v iných listinách.

75. Podľa § 59 ods. 4 katastrálneho zákona, oprava chýb v katastrálnom operáte nemá vplyv na vznik, zmenu ani na zánik práv k nehnuteľnostiam; to neplatí, ak ide o opravu podľa § 59 ods. 1 písm. a) a § 78 ods. 1.

76. Podľa § 70 ods. 1 katastrálneho zákona, údaje katastra uvedené v § 7 sú hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

77. Podľa § 70 ods. 2 katastrálneho zákona, údaje katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti, druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia, výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky, údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Hodnoverným a záväzným údajom katastra je aj výmera parcely, ak je určená v digitálnej forme obnovou katastrálneho operátu novým mapovaním vykonaným po účinnosti tohto zákona.

78. Podľa § 2 ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov účinného v tom čase (ďalej len „citovaný zákon“), nebytovým priestorom sa na účely tohto zákona rozumie miestnosť alebo súbor miestností, ktoré sú rozhodnutím stavebného úradu určené na iné účely ako na bývanie; nebytovým priestorom nie je príslušenstvo bytu 5) ani spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu.

79. Podľa § 2 ods. 4 citovaného zákona, spoločnými časťami domu sa na účely tohto zákona rozumejú časti domu nevyhnutné na jeho podstatu a bezpečnosť, najmä základy domu, strechy, chodby, obvodové múry, priečelia, vchody, schodištia, spoločné terasy, podkrovia, povaly, vodorovné nosné a izolačné konštrukcie a zvislé nosné konštrukcie.

80. Podľa § 2 ods. 5 citovaného zákona, spoločnými zariadeniami domu sa na účely tohto zákona rozumejú zariadenia, ktoré sú určené na spoločné užívanie a slúžia výlučne tomuto domu, a to aj v prípade, ak sú umiestnené mimo domu. Takýmito zariadeniami sú najmä výťahy, práčovne a kotolne vrátane technologického zariadenia, sušiarne, kočikárne, spoločné televízne antény, bleskozvody, komíny, vodovodné, teplonosné, kanalizačné, elektrické, telefónne a plynové prípojky.

81. Podľa § 4 ods. 1 citovaného zákona, vlastníctvo bytu alebo nebytového priestoru v dome sa nadobúda a) na základe zmluvy o prevode vlastníctva bytu alebo nebytového priestoru v dome s vlastníkom domu alebo s právnickou osobou, ktorá má právo hospodárenia k domu, s vlastníkom bytu alebo nebytového priestoru, b) na základe zmluvy o výstavbe domu, vstavbe alebo nadstavbe, c) dedením, d) rozhodnutím štátneho orgánu.

82. Podľa § 21 ods. 1 citovaného zákona, vlastníctvo bytov a nebytových priestorov v dome môže vzniknúť na základe zmluvy o výstavbe, vstavbe alebo nadstavbe domu (ďalej len "zmluva") uzavretej medzi stavebníkmi alebo medzi doterajšími vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome a stavebníkmi. Stavebníkom môže byť právnická osoba alebo fyzická osoba.

83. Podľa § 21 ods. 2 citovaného zákona, zmluvou sa vymedzia vzájomné práva a povinnosti pri výstavbe medzi stavebníkmi alebo pri vstavbe alebo nadstavbe domu medzi stavebníkmi a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

84. Podľa § 21 ods. 3 citovaného zákona, na účinnosť zmluvy a jej zmien je potrebný zápis do katastra nehnuteľností. 24f)

85. Podľa § 22 ods. 2 citovaného zákona, ak vstavbou alebo nadstavbou vzniknú v dome nové byty alebo nebytové priestory, zmluvu so stavebníkom uzatvára vlastník domu alebo vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome. Zmluva musí okrem náležitostí uvedených v odseku 1 obsahovať presné vymedzenie spoločných častí domu, spoločných zariadení domu alebo spoločných nebytových priestorov, v ktorých sa bude uskutočňovať vstavba alebo nadstavba.

86. Podľa § 22 ods. 5 citovaného zákona, stavebník je povinný v zmluve vymedziť vzájomné práva a povinnosti aj pri stavebných úpravách, ktorými sa mení veľkosť bytu, nebytového priestoru alebo príslušenstva na úkor spoločných častí domu alebo spoločných zariadení domu; zmluvu uzatvára vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome (stavebník) s ostatnými vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v dome.

87. Podľa § 22 ods. 6 citovaného zákona, k zmluve sa musí na účely zápisu do katastra nehnuteľností predložiť dokumentácia, z ktorej je zrejmá plocha a poloha jednotlivých bytov, nebytových priestorov, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu a príslušenstva.

88. Podľa § 67 ods. 2 stavebného zákona, stavebné povolenie stráca platnosť, ak sa so stavbou nezačalo do dvoch rokov odo dňa, keď nadobudlo právoplatnosť, pokiaľ stavebný úrad v odôvodnených prípadoch neurčil na začatie stavby dlhšiu lehotu.

89. Podľa § 37 ods. 1 a 2 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. Právny úkon, ktorého predmetom je plnenie nemožné, je neplatný.

90. Podľa § 38 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, pokiaľ ten, kto ho urobil, nemá spôsobilosť na právne úkony. Takisto je neplatný právny úkon osoby konajúcej v duševnej poruche, ktorá ju robí na tento právny úkon neschopnou.

91. Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

92. Podľa 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka¸ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný.

93. Podľa § 40a Občianskeho zákonníka, ak ide o dôvod neplatnosti právneho úkonu podľa ustanovení § 49a, 140, § 145 ods. 1, § 479, § 589, § 701 ods. 1 a § 741b ods. 2, považuje sa právny úkon za platný, pokiaľ sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti právneho úkonu nedovolá. Neplatnosti sa nemôže dovolávať ten, kto ju sám spôsobil. To isté platí, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje dohoda účastníkov (§ 40). Ak je právny úkon v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom o cenách, je neplatný iba v rozsahu, v ktorom odporuje tomuto predpisu, ak sa ten, kto je takým úkonom dotknutý, neplatnosti dovolá.

94. Je zrejmé, že dňa 4.10.2007 bolo povolený vklad vlastníckeho práva na návrh žalobkyne v 1. rade, kedy uvedený vklad bol vyznačený pečiatkou na prvej strane zmluvy. Aj napriek tomu, že návrh na vklad obsahoval iba návrh zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré vstavala žalobkyňa, správa katastra nehnuteľností povolila vklad danej Zmluvy o vstavbe ako celku, kedy pri technickom zápise do príslušného listu vlastníctva LV č. XXXXX k.ú. L. zapísala vlastnícke právo k rozostavaným nebytovým priestorom č. X,X,X. žalovanej. Týmto vlastne správa katastra porušila ust. § 30 ods. 5 katastrálneho zákona, kedy nedodržala povinnosť viazanosti návrhom na vklad a rozhodla v podstate nad rámec návrhu. Súd sa tu v plnej miere priklonil k argumentácii žalobcov a mal za to, že v nadväznosti na § 30 ods. 5 a 6 Katastrálneho zákona rozhodnutím Správy katastra o povolení vkladu vlastníckeho práva naozaj nemohlo vzniknúť vlastnícke právo k všetkým bytom a nebytovým priestorom uvedeným v čl. 2 Zmluvy o vstavbe, ale len vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom v prospech žalobkyne v 1. rade, t.j. stavebníka č. 1. V zmysle § 28 ods. 2 Katastrálneho zákona platného a účinného ku dňu vydania rozhodnutia o návrhu na vklad č. U. práva k nehnuteľnostiam uvedené v § 1 ods. 1 (aj vlastnícke právo) vznikajú, menia sa, alebo zanikajú vkladom do katastra ak tento zákon neustanovuje inak. V súlade s uvedeným žalovaná nenadobudla vlastnícke právo k vyššie uvedeným nehnuteľnostiam, nakoľko Správa katastra nevydala rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam uvedeným v čl. II bod 1.2 Zmluvy o vstavbe zo dňa 27.6.2006. Skutočnosť, že do LV č. XXXXX k.ú. L. boli na základe vkladu vlastníckeho práva č. U. zapísané nehnuteľnosti aj v jej prospech, nemá vplyv na vznik vlastníckeho práva, nakoľko samotný zápis bez vydania rozhodnutia o povolení vkladu s konštitutívnymi účinkami nie je vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva právne relevantný.

95. Uvedenú argumentáciu nevyvracia ani samotné rozhodnutie ÚGKK SR zo dňa 15.3.2011, kde tento správny orgán s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo 93/2009 uviedol iba, že v konaní o oprave chyby v katastrálnom operáte správa katastra nemá právomoc rozhodovať, či určitý subjekt má právo k určitej nehnuteľnosti, alebo nemá. Rozhodnutie vo veci opravy chyby v katastrálnom konaní nenahrádza, ani nemôže nahrádzať rozsudok súdu vo veci určenia práva, alebo právneho vzťahu

k nehnuteľnostiam. Účelom konania o oprave chýb nie je riešiť vlastnícky spor, riešenie ktorého patrí do výlučnej právomoci súdu.

96. Ak žalovaná namietala, že zvrátiť daný zápis nehnuteľností aj v prospech žalovanej bolo možné iba v rámci správneho súdnictva, t.j. v konaní o preskúmanie rozhodnutí a postupov správnych orgánov, v zásade táto argumentácia je správna. Súd si dovoľuje k tomuto citovať konštantnú judikatúru, ktorá uvádza, že predpokladom postupu súdu podľa druhej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku je, aby žalobca využil riadny opravný prostriedok proti rozhodnutiu vydanému v správnom konaní. V tomto prípade však opravný prostriedok nebol prípustný. Súd k tomuto odkazuje na svoje vyššie citované odôvodnenie, ktoré uvádza, že rozhodnutie o povolení vkladu v zmysle § 31 ods. 6 katastrálneho zákona nebolo možné preskúmavať súdom, nakoľko to neumožňovala právna úprava katastrálneho zákona. Práve preto je jediným zákonným prostriedkom použiteľným na nápravu vzniknutého stavu žaloba o určenie vlastníckeho práva.

97. Zároveň si súd dovoľuje poukázať aj na rozsudok NS SR sp. zn. 2Cdo 67/2000 (57/2001 ZSP), ktorý hovorí: Rozhodnutie okresného úradu - odboru katastra nehnuteľností, ktorým bol zapísaný vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, nie je rozhodnutím správneho orgánu o vlastníckom práve, ktorým by bol súd viazaný v tom zmysle, že by nemohol ako predbežnú otázku riešiť otázku vlastníctva nehnuteľností alebo sa odchýliť pri posúdení otázky, kto je vlastníkom, od stavu zaevidovaného v katastri nehnuteľností.

98. Súd mal za to, že pochybením príslušnej správy katastra, ktorá nerešpektovala obsahovú stránku návrhu na vklad, došlo k zápisu vlastníckeho práva aj k nehnuteľnostiam, ktoré mala vstavať podľa Zmluvy o vstavbe žalovaná. Avšak tu je nutné konštatovať, že omyl pri technickom zapisovaní údajov do LV č. XXXXX nad rámec návrhu na vklad s poukazom na príslušné rozhodnutie o povolení vkladu (ktoré je potrebné striktne vykladať len v nadväznosti na návrh na vklad) nemožno považovať za rozhodnutie správneho orgánu s konštitutívnymi účinkami aj vo vzťahu k nehnuteľnostiam žalovanej. Vlastnícke právo žalovanej k daným nehnuteľnostiam takto nevzniklo a preto súd mu ani nemôže poskytnúť právnu ochranu. Z uvedeného dôvodu súd žalobe žalobcov vyhovel v celom rozsahu tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

99. K námietke žalovanej, že účastníkmi konania mali byť všetci účastníci tých titulov, ktorými žalobcovia v 1. až 4. rade a žalovaná nadobudli vlastnícke práva k dotknutým nehnuteľnostiam, súd sa s touto argumentáciou nestotožnil.

100. Ak sa konania o určenie neplatnosti zmluvy nezúčastnia všetci účastníci zmluvy, nie je daný naliehavý právny záujem na takomto určení (NS ČR sp. zn. 33Odo 217/2005). Ak rieši súd platnosť právneho úkonu ako predbežnú otázku, môže si záver o tom urobiť aj v prípade, že účastníkom konania nie je žiadny z účastníkov tohto právneho úkonu (NS ČR sp. zn. 20Cdo 663/2009).

101. Nakoľko predmetom konania nie je určenie neplatnosti zmluvy resp. zmlúv, ale určenie vlastníckeho práva, okruh účastníkov konania nemusel byť rozšírený ešte o ďalších žalovaných, ktorí boli pôvodne účastníkmi nadobúdacích titulov - zmlúv, na základe ktorých nadobudli vlastnícke práva žalobcovia a žalovaná.

102. Čo sa týka stavebného povolenia č. Y. zo dňa 19.9.2008, žalovaná k otázke jeho platnosti poukazovala na list Mesta Košice z 14.2.2011 ako stavebného úradu (orgánu prvého stupňa), v ktorom bolo uvedené, že dňa 14.12.2010 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe „Rekonštrukcia a prístavba dvorného krídla objektu Zvonárska 9, Košice“ s konštatovaním, že stavebné práce vyplývajúce zo stavebného povolenia podľa stavebného denníka začal zhotoviteľ (žalovaná) uskutočňovať v mesiaci september 2010 a preto uvedené stavebné povolenie je platné, nakoľko so stavbou sa začalo ešte pred uplynutím zákonom stanovenej dvojročnej lehoty (§ 67 stavebného zákona).

103. K tomuto sa však vyjadroval nadriadený správny orgán - Krajský stavebný úrad vo svojom liste zo dňa 15.3.2011, kde výslovne uviedol, že stavebné práce, ktoré vyplývali z obsahu stavebného denníka a ktoré Ing. I. pri výkone ŠSD označil ako stavebné práce vykonané v súlade so stavebným povolením a ďalšie vykonané stavebné práce zistené na mieste nie sú stavebnými prácami týkajúcimi sa stavby, ktorá bola povolená stavebným povolením. Zo stavebného denníka vyplývalo, že v čase od

15.9.2010 až do 20.9.2010 stavebník (žalovaná) vykonával vypratávanie pivničných priestorov a vyvážal suť. Zo stavebného povolenia, ani projektovej dokumentácie nevyplýva, že súčasťou rekonštrukcie a prístavby dvorového krídla objektu A. má byť aj rekonštrukcia pivničných priestorov, pričom ani z pôdorysu prvého nadzemného podlažia pôvodný stav nevyplýva existencia pivničného priestoru a z pôdorysu prvé nadzemné podlažie navrhovaný stav nevyplýva, že by rekonštrukciou priestoru sa mal vytvoriť pivničný priestor. Tzn. že práce uvedené v stavebnom denníku v čase od 15.9.2010 do 20.9.2010 nemožno považovať za začatie stavby podľa podnetom napadnutého stavebného povolenia. Okrem iného rozhodnutie stavebného úradu Y. pracovisko V. Y.. Y.XX/XXXXXX-XXX/I/KUS zo dňa 19.9.2008 právoplatné a vykonateľné dňa 14.10.2008 stratilo platnosť v zmysle § 67 ods. 2 stavebného zákona, t.j. 14.10.2010.

104. Súd sa v plnej miere priklonil k stanovisku Krajského stavebného úradu ako orgánu oprávneného posudzovať predmetné otázky a teda sa priklonil k hodnoteniu žalovanou vykonaných stavebných prác pre účely posúdenia, či k začatiu stavebných prác podľa stavebného povolenia č. Y. naozaj v lehote dvoch rokov došlo alebo nie. Nakoľko Krajský stavebný úrad ako nadriadený orgán stavebnému úradu prvého stupňa - mestu Košice sa k tejto otázke vyjadril úplne jednoznačne, súd na dané stanovisko môže už len odkazovať. Žalovanou predložená projektová dokumentácia nemohla byť súdom vyhodnocovaná, nakoľko ide o vysoko odborné otázky, ktoré môžu byť zodpovedané len odborníkmi v danej oblasti, čo súd nie je. Nakoľko žalovaná takýto dôkaz v konaní nepredložila, súd si pri hodnotení otázky začatia stavebných prác žalovanou plne osvojil stanovisko Krajského stavebného úradu.

105. K ďalšej námietke žalovanej, že v čase, keď povoľoval kataster vklad v roku 2007 na základe predmetnej zmluvy o vstavbe, ani vyhláška ku katastrálnemu zákonu neukladala povinnosť predkladať znalecký posudok o stupni rozostavanosti, pričom vklad v tomto čase sa mal posudzovať ako celok a preto nebol problém, že návrh na vklad podala len jedna účastníčka zmluvy.

106. Je pravdou, že návrh na vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnosti môže podať iba jeden účastník zmluvného vzťahu. K námietke, že vklad sa mal v tom čase posudzovať ako celok, súd uvádza, že v tomto prípade však správa katastra rozhodla o návrhu na vklad nad rámec jeho samotného obsahu. Zároveň tvrdenie žalovanej o to, že ani vyhláška ku katastrálnemu zákonu neukladala povinnosť predkladať znalecký posudok o stupni rozostavanosti, neobstojí, pretože zákon č. 162/1995 Z.z. účinný v čase podania návrhu na vklad ako aj účinný v čase povolenia vkladu túto povinnosť výslovne ukladal v ustanovení § 46 ods. 6.

107. K obrane žalovanej, že vlastnícke právo je chránené Ústavou, medzinárodnými dohovormi a pre prípadnú administratívnu chybu katastrálneho úradu nie je prípustné, aby bola pozbavená vlastníckych práv, súd uvádza, že na týchto princípoch je naozaj postavený základný zákon štátu - SR. Avšak v tomto prípade vlastnícke právo žalovanej v predmetným nehnuteľnostiam nevzniklo, a preto súd nemal čomu poskytnúť právnu ochranu.

108. Čo sa týka ďalšej obrany žalovanej ohľadom toho, že žalobcovia v 3. a 4. rade nie sú vlastníkmi bytu č. X z dôvodu, že k návrhu na vklad ich vlastníckeho práva bol priložený nejaký fiktívny doklad o neexistencii nedoplatkov vystavený asi žalobcom v 2. rade, žalovaná neprodukovala žiaden dôkaz tak ako avizovala, že predloží súdu potvrdenie spoločnosti BYTY Servis o tom, že od 30.6.2015 nevykonávajú správu predmetného bytového domu (čo však neučinila) a preto súd k takémuto ničím nepodloženému tvrdeniu neprihliadal.

109. Súd posudzoval aj Zmluvu o vstavbe zo dňa 27.6.2006 a mal za to, že táto je platná, nakoľko je to právny úkon uzatvorený slobodne, vážne, určito a zrozumiteľne, plnenie z uvedenej zmluvy bolo možné, obe zmluvné strany mali spôsobilosť na právne úkony, nie sú to osoby konajúce v duševnej poruche, ktorá ich robí na tento právny úkon neschopnou, právny úkon, svojím obsahom alebo účelom neodporoval zákonu alebo ho obchádzal alebo sa priečil dobrým mravom. Právny úkon bol urobený vo forme, ktorú vyžadoval zákon alebo dohoda účastníkov. Súd sa nestotožnil s posúdením danej zmluvy o vstavbe len ako kúpnej zmluvy k priestorom v podielovom spoluvlastníctve všetkých vlastníkov bytového domu, kedy malo ísť jedine o obnovu v zmysle stavebného zákona, o rekonštrukciu už existujúcich priestorov. Zmluva o vstavbe je špecifickou zmluvou v zmysle § 21 a nasl. zákona č. 162/1993 Z.z. práve na takéto situácie, kedy stavebníci už z existujúcich spoločných častí a zariadení chcú vybudovať iné priestory napr. nové byty resp. nové nebytové priestory.

110. Čo sa týka znaleckého posudku Ing. L. Phd., súd v súlade s vykonanou ohliadkou musel konštatovať, že znalcom určená rozostavanosť daných priestorov, minimálne priestoru č. X v podkroví vôbec nezodpovedá reálnemu stavu, a preto celý uvedený posudok predložený žalovanou súd nebral do úvahy ako relevantný dôkaz preukazujúci tvrdenú rozostavanosť nebytových priestorov a už vôbec nie v čase podania návrhu na vklad žalobkyňou v 1. rade resp. v čase vydania rozhodnutia o povolení tohto vkladu.

111. V neposlednom rade súd prihliadal v plnom rozsahu na definíciu rozostavaného nebytového priestoru v zmysle § 3 ods. 16 katastrálneho zákona, kedy priestory žalovanej určite neboli vybudované s súlade so stavebným povolením č. Y.. Súd opätovne poukazuje na stanovisko Krajského stavebného úradu zo dňa 15.3.2011, ktorý úplne jednoznačne uviedol, že predmetné stavebné povolenie povoľovalo Rekonštrukciu a prístavbu dvorného krídla objektu A., Košice tak, ako je to v samotnom stavebnom povolení popísané, a nie úpravy bytov či nebytových priestorov vykonaných žalovanou.

112. Súd prípadné ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania považoval za nehospodárne a nadbytočné, vzhľadom k dokazovaniu vykonanému do rozhodnutia súdu. Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozhodnutia, t.j. o vlastníctve predmetných bytov a nebytových priestorov s prihliadnutím aj na zmenu veľkosti spoluvlastníckych podielov na spoločných častiach a zariadeniach domu prislúchajúcich k jednotlivým bytom a nebytovým priestorom.

113. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

114. Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

115. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

116. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

117. V citovanom ustanovení § 257 Civilného sporového poriadku je (podobne ako predtým pri § 150 O.s.p.) fixované moderačné absolučné právo súdu zmierniť dôsledky upravujúcich platenie a náhradu trov konania. Je výrazom toho, že tam, kde zákon nemôže byť natoľko kazuistický, aby postihol celú rozmanitosť života, dotvára sa právo sudcovským výkladom. Záver súdu o tom, že je tu splnený predpoklad na priznanie práva na náhradu trov konania (podľa § 255 Civilného sporového poriadku), nevylučuje, aby súd súčasne nedospel k záveru, že sú splnené aj predpoklady na aplikáciu § 257 Civilného sporového poriadku. A tak napriek úspechu vo veci súd skonštatuje, že niektorému z účastníkov konania vzniklo právo na náhradu trov konania, lenže sa mu nepriznalo, pretože bolo treba použiť § 257 Civilného sporového poriadku.

118. K uplatneniu zmierňovacieho práva súdu môže dôjsť s prihliadnutím najmä na sociálne aspekty konkrétneho prípadu. Stáva sa tak vtedy, keď súd dôjde k záveru, že povinná strana sporu nemôže uhradiť náhradu trov konania z dôvodov, ktoré sama nezavinila, alebo ich môže uhradiť len s veľkými ťažkosťami.

119. V tomto konkrétnom prípade súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa a to tak v majetkovom či sociálnom postavení žalobkyne, či s ohľadom na predmet sporu. Je nutné uviesť, že žalovaná nie je osobou ekonomicky slabou, ak vykonáva stavebné úpravy, aké boli vykonaným dokazovaním preukázané, naviac si zabezpečila aj právne zastúpenie a teda súd nemohol z dôvodu jej sociálneho, majetkového či finančného postavenia prihliadať. Súd nevidel dôvody hodné osobitného zreteľa ani v predmete sporu, pretože žalovaná v konaní zaujala riadnu obranu, produkovala tvrdenia, argumentácie, dôkazy, nepristúpila na dohodu zo strany žalobcov a teda samotná sa pričinila k rozsahu konania.

120. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 a úspešným žalobcom priznal náhradu trov konania v rozsahu 100%. O konkrétnej výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti tohto rozsudku rozhodnutím vydaným vyšším súdnym úradníkom.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd v troch písomných vyhotoveniach.

Podľa § 359 Civilného sporového poriadku odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 a ods. 2 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa § 364 Civilného sporového poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 366 Civilného sporového poriadku prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak žalovaný nesplní povinnosť uloženú týmto rozsudkom, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku. Exekúciu vykoná ten exekútor, ktorého v návrhu na vykonanie exekúcie označí oprávnený (§ 38 zákona č. 233/1995 Z.z.) a ktorého vykonaním poverí súd, ak osobitný predpis alebo tento zákon neustanovuje inak (§ 29 zákona č. 233/1995 Z.z.).