Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_5S-2-2022.pdf
PDF · 82.25 KB
Case nature
Subarea
5S/2/2022
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej žalobcu: LBG aréna s. r. o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 46 674 357, právne zastúpený: Werner & Co. s. r. o., so sídlom Žltá 2/F, 851 07 Bratislava, IČO: 36 869 643, proti žalovanému: Mestská časť Bratislava - Rača, Kubačova 21, 831 06 Bratislava 35, právne zastúpený: JELENČÍK A PARTNERI advokátska kancelária, s. r. o., so sídlom Tatranská 49, 841 06 Bratislava, IČO: 47 245 042, o preskúmanie zákonnosti opatrenia žalovaného č. 15857/2764/2021/ SU-MRV zo dňa 27.10.2021, o návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave priznáva správnej žalobe žalobcu zo dňa 30.12.2021 o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 15857/2764/2021/SU-MRV zo dňa 27.10.2021 odkladný účinok, a to až do právoplatnosti rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave vo veci samej.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave ako správnemu súdu (ďalej len „správny súd“) dňa 03.01.2022 sa žalobca domáha preskúmania zákonnosti opatrenia žalovaného č. 15857/2764/2021/SU- MRV zo dňa 27.10.2021 (ďalej aj „napadnuté opatrenie“), ktorým žalovaný nevyhovel žiadosti žalobcu o predĺženie doby výstavby podľa stavebného povolenia na hlavnú stavbu LBG ARÉNA, a to z dôvodu, ktorým je strata platnosti stavebného povolenia pre nezačatie stavby v lehote dvoch rokov odo dňa právoplatnosti stavebného povolenia.
2. Žalobca súčasne s podaním správnej žaloby navrhol, aby súd uznesením priznal jeho správnej žalobe odkladný účinok podľa ust. § 185 písm. a) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
3. Návrh na priznanie odkladného účinku žalobca odôvodnil tak, že vo vzťahu k prevažnej väčšine pozemkov dotknutej projektom uzavrel žalobca so žalovaným zmluvu o nájme pozemkov č. 53/2014 zo dňa 06.11.2014. Táto nájomná zmluva zaväzuje žalobcu zhotoviť stavbu v pomerne krátkej lehote, 24 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného z povolení, pričom jej nedodržanie je dôvodom na výpoveď nájomnej zmluvy a dokonca na uplatnenie práv z bankovej záruky vo výške XXX.XXX,- eur (čl. 5.1, 5.3, príloha č. 1 /banková záruka/ k zmluve o nájme pozemkov). Ďalej uviedol, že argumentácia žalovaného o strate platnosti stavebných povolení je mimoriadne nebezpečná, nakoľko znamená, že by žalobca musel opätovne žiadať o udelenie stavebného povolenia na najdôležitejšiu časť svojho projektu - hlavnú stavbu, čím by sa dostal do nebezpečenstva nedodržania zmluvne dohodnutej lehoty na dokončenie stavby, predčasného ukončenia zmluvy žalovaným a rizika uplatnenia práv žalovaným z bankovej záruky vo vysokej peňažnej sume XXX.XXX,- eur. Okrem toho, žalobca do dnešného dňa preinvestoval množstvo peňažných prostriedkov na prípravu dokumentácie, získanie povolení a začatie stavebných prác. Takáto skutočnosť by mala na žalobcu aj nepriaznivé reputačné dôsledky vzhľadom na to, že ohľadom projektu LBG aréna má už podpísané memorandá o spolupráci s národnými športovými zväzmi. Priznanie odkladného účinku opatreniu naviac podľa žalobcu nie je v rozpore s verejným záujmom. Stavba LBG arény je riadne povolená právoplatnými stavebnými povoleniami. Verejný záujem predstavuje aj rozvoj
športu, k čomu má projekt žalobcu nepochybne slúžiť, ako to vyplýva aj z nájomnej zmluvy a memoránd o spolupráci. Je aj v záujme žalovaného, ako samosprávnej jednotky a prenajímateľa, aby žalobca mohol svoj projekt dokončiť čo najskôr.
4. K žalobe a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 22.02.2022 a predložil správnemu súdu administratívne spisy. Vo vyjadrení žalovaný zaujal stanovisko k jednotlivým žalobným námietkam žalobcu a k návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Uviedol, že považuje požiadavku žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe za absolútne nedôvodnú a neopodstatnenú. Mal za to, že zo strany žalobcu nebol ani len osvedčený základný predpoklad pre priznanie odkladného účinku správnej žaloby podľa § 185 písm. a) SSP a to skutočnosť, že hrozba ujmy, škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku musí byť dôsledkom okamžitého výkonu napadnutého rozhodnutia alebo správneho aktu, prípadne ich iným právnym následkom. Vzhľadom na to, že napadnutý správny akt, nemá vykonateľný obsah (jeho obsahom nie je žiadna povinnosť), nie je podľa názoru žalovaného možný jeho (nútený) výkon. Nemožno hovoriť o účinnosti resp. nastúpení následkov z pohľadu nevyhovenia žiadosti o predĺženie lehoty na dokončenia stavby. Právne účinky v podobe zániku platnosti stavebného povolenia sú totiž účinkami priamo zo zákona, nie z úradného resp. správneho aktu. Napokon ani nastúpenie týchto právnych účinkov nemožno vnímať ako hrozbu, keďže podľa bodu 3. Záručnej listiny (žalobcom spomínanej bankovej záruky) takéto nastúpenie právnych účinkov ešte nenapĺňa bez ďalšieho preukázanie porušenia záväzku nájomcom (t. j. žalobcom). Návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe preto navrhol zamietnuť.
5. Podľa § 184 SSP podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
6. Podľa § 185 SSP správny súd môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, a) ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom, b) ak napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy má podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, a žalobcovi by inak hrozila vážna a nenapraviteľná ujma a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore so záujmom Európskej únie.
7. Podľa § 186 ods. 1 SSP nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa § 185 sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy.
8. Podľa § 186 ods. 2 SSP, odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.
9. Podľa § 149 ods. 2 SSP písomné vyhotovenie uznesenia, ktorým sa nerozhodlo vo veci samej, môže obsahovať iba stručné odôvodnenie.
10. Správny súd považuje za potrebné uviesť, že priznanie odkladného účinku správnej žalobe je výnimočný inštitút, ktorým sa pozastavujú všetky účinky napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie nemôže byť ani podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí alebo opatrení. Základným účelom priznania odkladného účinku správnej žalobe je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom ale musia byť rešpektované základné práva toho, voči komu takéto rozhodnutie smeruje.
11. Procesným predpokladom rozhodnutia správneho súdu o priznaní odkladného účinku správnej žalobe je predovšetkým návrh žalobcu, ktorým tvrdí, že okamžitým výkonom napadnutého rozhodnutia alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia
orgánu verejnej správy by mu hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Priznanie odkladného účinku pre tento zákonný dôvod nemôže byť v rozpore s verejným záujmom. Je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v § 185 SSP, a zároveň má tieto dôvody nielen uviesť, ale niektorý z týchto dôvodov musí správnemu súdu preukázať tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne mu privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok. Preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou žalobcu. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na odôvodnenie uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. 23S/124/2018-174 zo dňa 29.01.2019, v zmysle ktorého „...osvedčiť existenciu hrozby závažnej ujmy je povinnosťou navrhovateľa. Hrozba pritom musí byť priama a nesmie ísť len o hypotetickú možnosť. Rovnako nesmie byť nepatrná, ale musí mať závažný dopad. Z uznesenia Ústavného súdu SR sp zn. III. US 364/2017-16 zo dňa 30.05.2017 vyplýva, že preukázanie hrozby treba považovať za osobitnú náležitosť návrhu na priznanie odkladného účinku. To, že nesmie ísť len o hypotetickú možnosť tvrdenej hrozby vyplýva zo záverov uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžks/17/2018 zo dňa 30.05.2018. ...“. Vzhľadom na dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, má tento povinnosť preukázať existenciu hrozby možnej ujmy či iného nenapraviteľného následku, ktoré musí vyplývať z konkrétnych dôkazov ním predložených, ktoré by mohol správny súd vyhodnotiť. Pri svojom rozhodovaní o takomto návrhu musí správny súd brať na zreteľ výnimočnosť tohto inštitútu, ktorým sa zasahuje do právoplatného a vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy a musí sa posúdiť miera zásahu do práv žalobcu. Zároveň sa musí zhodnotiť intenzita preukázanej ujmy, škody a iného nenapraviteľného následku dotýkajúceho sa žalobcu, resp. životného prostredia, ako aj posúdenie z hľadiska rozporu s verejným záujmom.
12. Správny súd s prihliadnutím na ustanovenie § 185 písm. a) SSP v predmetnej veci skúmal, či sú splnené podmienky na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. V danom prípade žalobca poukázal na hrozbu závažnej ujmy v podobe možnosti výpovede nájomnej zmluvy a uplatnenia práv z bankovej záruky vo výške XXX.XXX,- eur, ak stavba nebude zhotovená v lehote 24 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného zo stavebných povolení. Poukázal aj na nepriaznivé reputačné dôsledky vzhľadom na to, že ohľadom projektu LBG aréna má už podpísané memorandá o spolupráci s národnými športovými zväzmi. V tejto súvislosti správny súd zdôrazňuje, že okrem všeobecných náležitostí podania (§ 57 SSP) musí návrh na priznanie odkladného účinku správnej žalobe obsahovať aj dostatočnú identifikáciu dôvodu pre priznanie odkladného účinku (či už v zmysle písm. a/ alebo b/ § 185 SSP). Pri dôvode týkajúcom sa písm. a/ ust. § 185 (prejednávaný prípad) je žalobca zároveň povinný dostatočne vymedziť aj konkrétny dôvod a skutkové okolnosti s ním spojené. Inštitút odkladného účinku má dočasný charakter a je výlučne na žalobcovi, aby označil zákonné dôvody hrozby vymedzené v ust. § 185 SSP. Pri návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe má žalobca povinnosť dôvody na jeho priznanie nielen uviesť, ale má i povinnosť niektorý z týchto dôvodov správnemu súdu osvedčiť tak, aby bolo zrejmé, že nepriznanie odkladného účinku žalobe je spôsobilé reálne privodiť závažnú ujmu, hospodársku či finančnú škodu, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok.
13. V prejednávanom prípade k osvedčeniu dôvodu pre priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu došlo, nakoľko žalobca svoju argumentáciu týkajúcu sa priznania odkladného účinku správnej žalobe náležite preukázal priloženými dôkazmi. Po dôkladnom preskúmaní spisového materiálu dospel správny súd k záveru, že v danom prípade sú splnené zákonné podmienky vyplývajúce z ust. § 185 písm. a) SSP na priznanie odkladného účinku správnej žalobe žalobcu.
14. Dôvody uvedené v návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe vyhodnotil správny súd ako opodstatnené. Priznanie odkladného účinku správnej žalobe je dôvodné nielen v prípade, ak okamžitým výkonom žalobou napadnutého rozhodnutia hrozí žalobcovi závažná ujma, ale aj v prípade ak je daná reálna hrozba takejto ujmy v dôsledku iných právnych následkov napadnutého opatrenia. Napriek skutočnosti, že správnou žalobou napadnuté opatrenie žalovaného neukladá žalobcovi žiadnu povinnosť, v dôsledku iných právnych následkov napadnutého opatrenia hrozí žalobcovi závažná ujma spočívajúca v možnosti výpovede nájomnej zmluvy, uplatnenia práv z bankovej záruky vo výške XXX.000,- eur, ak stavba nebude zhotovená v lehote 24 mesiacov odo dňa právoplatnosti posledného zo stavebných povolení, a teda je daná reálna hrozba značnej straty preinvestovaných finančných prostriedkov, čo žalobcovi môže spôsobiť značnú finančnú škodu. Ďalším takýmto dôsledkom napadnutého opatrenia je aj možnosť ohrozenia riadneho dokončenia stavby LGB
aréna, čo v predmetnom prípade nekorešponduje s verejným záujmom v oblasti športu, najmä vzhľadom na už podpísané memorandá o spolupráci s národnými športovými zväzmi. Podľa názoru správneho súdu priznanie odkladného účinku nie je v danom prípade v rozpore s verejným záujmom a žalovaný neuviedol žiadne okolnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť rozpor priznania odkladného účinku správnej žalobe s verejným záujmom.
15. Podľa komentáru k ustanoveniu § 186 ods. 1 SSP: „Ustanovenie špecifikuje obsah odkladného účinku vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu alebo opatreniu tak, že sa nielen pozastavuje jeho vykonateľnosť, ale na takéto rozhodnutie nemožno počas trvania odkladného účinku hľadieť ani ako na právoplatné. Aj v prípadoch, keď napadnuté administratívne rozhodnutie alebo opatrenie neukladá povinnosť, ale iba autoritatívne konštatuje existenciu určitého právneho stavu, nemôže byť použité ako podkladové rozhodnutie pre iné administratívne konania. Týka sa to najmä stavebných vecí.“(zdroj ASPI)
16. Správny súd záverom dodáva, že aj samotné ustanovenie § 186 ods. 1 SSP predpokladá, priznanie odkladného účinku správnej žalobe, ktorej predmetom je preskúmanie zákonnosti iného správneho aktu, ako je rozhodnutie/opatrenie, ukladajúce vykonateľnú povinnosť. V takomto prípade priznanie odkladného účinku správnej žalobe nemá za následok nemožnosť núteného výkonu napadnutého správneho aktu, ale to, že takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom pre vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy, pričom sa jedná najmä o správne akty vydané v stavebnom konaní.
17. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP v spojení s § 147 ods. 2 SSP).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť (§ 439 ods. 2 písm. e) SSP).