Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7P-187-2018.pdf
PDF · 99.42 KB
Case nature
Area
Subarea
7P/187/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Rožňava sudkyňou Mgr. Martou Hrenčukovou vo veci starostlivosti súdu o maloletého P. A., K.. XX.XX.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Ústredím práce, sociálnych vecí a rodiny, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Šafárikova 112, 048 01 Rožňava, dieťaťa rodičov W. A., K.. XX.XX.XXXX, O. XXX XX X. XXX a A. A., K.. XX.XX.XXXX, I. O. X. XXX, I.. Č.. O. XXX XX W. XX, na návrh otca, o zníženie výživného, takto
rozhodol:
I. Okresný súd Rožňava návrh otca z a m i e t a.
II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov tohto konania.
odôvodnenie:
1. Otec svojim písomným návrhom žiadal, aby súd znížil výživné na maloletého na 50,-€ mesačne od právoplatnosti rozsudku. Svoj návrh odôvodnil tým, že v dôsledku nedostatku zákaziek bol nútený odovzdať priestory, ktoré prenajímal na podnikateľskú činnosť v podnikateľskom inkubátore a s poskytovaním masérskych služieb v Bratislave úplne prestal, nakoľko náklady boli často krát vyššie ako získaný zárobok. Dňa 10. 07. 2018 sa mu narodil maloletý syn A. A. a v súčasnosti si vybavuje rodičovský príspevok. Jeho momentálnym príjmom je invalidný dôchodok vo výške 188,90 Eur. Ako živnostník na základe žiadosti o rodičovský príspevok požiadal o prerušenie živnostenskej činnosti na obdobie od 01. 08. 2018 do 01. 02. 2019. Otec na pojednávaní vo svojej výpovedi uviedol, že na svojom návrhu trvá a výživné na maloletého žiada znížiť od 01. 10. 2018 na 50,-Eur mesačne. Trvá aj na dôvodoch, ktoré uviedol v písomnom návrhu. V čase poslednej súdnej úpravy výživného v mesiaci január 2018, kedy bolo jeho manželstvo s matkou maloletou rozvedené mal živnostenské oprávnenie a pracoval ako masér. Poberal aj invalidný dôchodok. Od 01. 08. 2018 má prerušené živnostenské oprávnenie z dôvodu, že sa presťahoval na uvedené adresu v okrese Q.. Chce požiadať o príspevok na presťahovanie a preto sa zaevidoval ako nezamestnaný a zároveň požiadal o poskytovanie a vyplácanie príspevku na dieťa, ktoré sa mu narodila 10. 07. 2018 s jeho mimomanželského vzťahu s U. J.. S matkou maloletého žijú v spoločnej domácnosti, je na materskej dovolenke a matka maloletého opatruje svoju dcéru G. J. a poberá na ňu opatrovateľský príspevok v sume 430,-Eur mesačne. Jemu sa rodičovský príspevok na maloletého vypláca už dva mesiace vo výške 214,-Eur mesačne. Kúpil v Q. rodinný dom, kde sa presťahovali z dôvodu, že tam v mesiaci február 2019 chce otvoriť masérsky salón. Aj v Rožňave pracoval ako masér ale nebol taký záujem o jeho prácu aký bude v Q.. V Q. má jeho priateľka rodinu, jej príbuzná je taktiež masérka a budú pracovať spoločne. Živnostenskej činnosti sa prestal venovať aj v Bratislave, lebo sa zvýšili náklady. Od 01. 08. 2018 túto činnosť nevykonáva. Na výzvu sudkyne, aby odstránil rozpory ohľadom dôvodov pre ktoré sa živnostenskej činnosti v súčasnej dobe nevenuje, keď v návrhu uvádzal iné skutočnosti ako vo svojej výpovedi otec uviedol, že o prerušenie živnostenského oprávnenia požiadal jednak z dôvodu, že nemal dostatok objednávok ako
aj z dôvodu, že príspevok na bývanie sa mu môže poskytnúť iba v prípade, že bude evidovaný ako nezamestnaný na príslušnom úrade práce. Rodinný dom v okrese Q. v obci W. kúpil pred 2 mesiacmi a za tým účelom čerpal úver v sume 25.000,-Eur od Slovenskej sporiteľni a. s. Úver bude splácať po 166,- Eur mesačne a poistenie úveru bude splácať po 36,-Eur mesačne. Je výlučným vlastníkom rodinného domu. V dome je 5 izieb kuchyňa a príslušenstvo. Náklady za plyn sa uhrádzajú po 100,-Eur a za plyn, elektrinu a vodu sa uhrádzajú po 60,-Eur mesačne. Úver a náklady uhrádzajú spoločne s priateľkou. Priateľka okrem opatrovateľského príspevku dostáva aj výživné na maloletú dcéru G. od jej otca po 120,- Eur mesačne. Priateľka má aj ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči synovi S.K. J., ktorý má 13 rokov. Jej dospelý syn P., je už samostatný. Na maloletú G. dostáva aj príspevok od neziskovej organizácie Dobrý Anjel. Jej príjem činí 850,-Eur. Otec ďalej uviedol, že svoju vyživovaciu povinnosť si plní naďalej po 80,- Eur mesačne. Inou formou sa na potrebách maloletého nepodieľa. S maloletým sa nestýka pravidelne. Od kedy sa presťahoval, stretáva sa s ním asi raz za mesiac na dve hodiny. Matka sa o neho dobre stará. Minulý školský rok nemal najlepšie výsledky a v septembri 2018 už nastúpil do ôsmeho ročníka základnej školy. Na sviatky mu dáva peňažné dary. Otec ako dôkaz predložil súdu potvrdenie o pozastavení prevádzkovania živnosti od Okresného úradu Rožňava odbor živnostenského podnikania z ktorého vyplýva, že má pozastavenú živnostenské činnosť od 01. 08. 2018 do 01. 02. 2019 na svoju žiadosť. Predložil súdu aj potvrdenie od Sociálnej poisťovne pobočka Bratislava o tom, že invalidný dôchodok poberá po 188,90 Eur mesačne. Predložil súdu aj ďalšie písomné dôkazy - výpis z účtu ako dôkaz o svojich nákladoch. Otec ďalej uviedol podľa daňového priznania za rok 2017 daň neodvádzal a najmä posledný mesiac v roku bol stratový. Pokiaľ z výpisu z účtu vyplýva, že na účet vložil 700,-Eur tieto peniaze mu poskytla družka, lebo bol v mínuse a tieto peniaze tam musel vložiť. Otec trval na tom, že v súčasnej dobe masérsku činnosť nevykonáva. V Rožňave býva s rodinou v podnájme. V apríly 2018 si kúpil motorové vozidla I. Y. 4, rok výroby 2008 za 7000,-Eur. Finančné prostriedky mu poskytli rodičia. Rodinný dom v W. kúpil za 38.500,-Eur. Kúpnu cenu uhradil z čerpaného úveru ako aj z hotovosti, s ktorou disponoval, lebo po rozvode manželstva s matkou maloletého sa majetkoprávne vysporiadali a matka maloletého mu vyplatila 24.000,-Eur. Aj tieto peniaze použil na kúpu a rekonštrukcii rodinného domu. Na pohonné hmoty dával mesačne 70,-Eur a za mobil dával 24,-Eur a jeho úspory sú v sume 700,-Eur.
2. Matka s návrhom otca nesúhlasila poukázala na to, že maloletý rastie a jeho odôvodnené potreby sa zvyšujú. V čase poslednej súdnej úpravy výživného pracovala u toho istého zamestnávateľa ako teraz. Pracuje ako chyžná so zárobkom asi 400,-Eur čistého mesačne. V súčasnej dobe má skrátený pracovný úväzok na 6 hodín a preto sa jej príjem ešte znížil. Poslednú výplatu obdržala iba v sume 280,-Eur. So synom žije sama v rodinnom dome. V mesiaci júl 2018 vyplatila otcovi maloletého v rámci vysporiadania majetku 24.000,-Eur. Za tým účelom čerpala hypotekárny úver v sume 24.000,-Eur. Plyn spláca po 100,- Eur mesačne a elektrinu v sume 40,-eur mesačne. Ďalšie náklady súvisia s vedením domácnosti a s nákladmi za internet a telefón. Cestovné do práce činí 15,-Eur mesačne, zamestnávateľ jej cestovné neprepláca. Maloletý nastúpil do ôsmeho ročníka základnej školy a jeho zdravotný stav je dobrý. Zle znášal odchod otca z domácnosti a preto s ním navštevovala psychológa. Jeho starostlivosť zvláda. Otec o neho neprejavuje dostatočný záujem. Vyživovaciu povinnosť si voči nemu plní, ale inou formou sa na jeho potrebách nepodieľa. Maloletý na sviatky dostáva od otca peniaze. Hradí náklady za stravu v školskej jedálni po 22,-Eur mesačne, v septembri mu zakúpila školské potreby a pomôcky vrátane školskej taške v sume 150,-Eur a maloletý potrebuje aj oblečenie, obuv a hygienické potreby. Uhrádza aj poplatky v škole. Maloletý sa mimoškolskej činnosti nevenuje ale rád hrá futbal. Cestovné do školy mu uhrádza po 15,-Eur a vreckové mu dáva po 10,-Eur mesačne. Matka poukázala aj na to, že v čase spolužitia kúpili s otcom maloletého aj motorové vozidlo, ktoré otec predal , ale finančné prostriedky jej z predaja auta neposkytol. Auto, ktoré v súčasnosti užíva dostala jeho priateľka od štátu, kvôli chorému dieťaťu, dostávajú aj príplatky na pohonné hmoty. O tom , že požiadal o prerušenie živnostenského oprávnenia nevedela.
3. Zo spisu tunajšieho súdu 7P/208/2017 súd zistil, že rozsudkom zo dňa 25. 01. 2018 bolo manželstvo rodičov maloletého rozvedené. Maloletý na čas po rozvode bol zverený do starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na jeho výživu po 80,-Eur mesačne. Súd styky otca s maloletým upravil neobmedzene na základe mimosúdnej dohody rodičov. Rozsudok nadobudol právoplatnosť 16. 03. 2018. V čase tejto súdnej úpravy výživného maloletý navštevoval siedmy ročník základnej školy. Rodičia okrem neho nemali ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Čistý priemerný mesačný zárobok matky maloletého činil 406,60 Eur mesačne, otec maloletého poberal invalidný dôchodok v sume 184,80 Eur mesačne a venoval sa aj živnostenskej činnosti. Podľa správy od daňového úradu za rok 2016 vykazoval stratu, jeho
príjem činil 2340,60 Eur a daňová povinnosť mu nevznikla. Z jeho výpovede súd zistil, že jeho príjem zo samostatnej zárobkovej činnosti činil 600,-Eur mesačne a invalidný dôchodok poberal po 184,-Eur mesačne. Už aj v čase poslednej súdnej úpravy výživného žil so svojou terajšou partnerkou a náklady uhrádzali spoločne po 340,-Eur mesačne.
4. Z predloženého rozhodnutia Sociálnej poisťovne Bratislava súd zistil, že otec invalidný dôchodok poberá od júla 2017 v sume 184,-Eur mesačne.
5. Podľa správy od Sociálnej poisťovne pobočka Rožňava rodičia nepoberajú dávky v nezamestnanosti ani dávky nemocenského poistenia.
6. Zo správy od Daňového úradu Košice pobočka Rožňava súd zistil, že otec maloletého v daňovom priznaní za rok 2017 základ dane vykázal sumou 4321,40 Eur a daň odviedol vo výške 98,43 Eur.
7. Podľa správy od Mestského úradu Y. otec maloletého nie je prihlásený v meste ani k trvalému ani k prechodnému pobytu v čase šetrenia 27.08.2018 sa na uvedenej adrese v Rožňave nezdržiaval. So svojou partnerkou U. J. sa presťahoval do Michaloviec XX.XX. XXXX sa im narodil syn A. A. a vzhľadom na nízky príjem požiadal o rodičovský príspevok. Pracoval na živnosť ako masér, ale uviedol, že jeho príjmy boli nízke. Preto požiadal o rodičovský príspevok a podal žiadosť o pozastavenie živnosti na obdobie od 01. 08. 2018 do 01. 02. 2019. Poberá aj invalidný dôchodok po 188,90 Eur mesačne.
8. Zo správy od Obecného úradu X. súd zistil, že matka maloletého žije so synom na uvedenej adrese v obci. Je zamestnaná a o syna sa riadne stará. Otec maloletého sa v obci nezdržiava.
9. Zo správy od zamestnávateľa matky S. Y. W.. Y.. R.. Y. súd zistil, že matka pracuje od 01. 04. 2017 ako chyžná a pracovné povinnosti si plní k spokojnosti svojich nadriadených. Dosahuje v priemere 361,76 Eur čistého mesačného zárobku.
10. Zo správy od Ústredia práce sociálnych vecí a rodiny, Úradu práce sociálnych vecí a rodiny Rožňava súd zistil, že manželstvo rodičov maloletého bolo rozvedené právoplatným rozsudkom tunajšieho súdu v mesiaci január 2018. Starostlivosť o maloletého zabezpečuje matka v poschodovom murovanom rodinnom dome, kde sú vytvorené podmienky pre starostlivosť o maloletého. Matka v súčasnej dobe pracuje na skrátený 6 hodinovú pracovný úväzok ako chyžná v hoteli a jej hrubá mzda činí 350,-Eur mesačne. Hradí všetky potreby maloletého, ktorý je žiakom ôsmeho ročníka základnej školy. Nemá s výchovou maloletého problémy, ale po rozvode manželstva s ním navštevovala psychológa. Maloletý je zdravý a vo voľnom čase sa venuje práci na počítači a športovým aktivitám. Otec si vyživovaciu povinnosť voči maloletému plní, ale inou formou sa na potrebách maloletého nepodieľa, iba v príležitosti sviatkov mu poskytuje finančný dar. Otec sa presťahoval z Rožňavy a od tej doby sú jeho styky so synom nepravidelné. Šetrenie u otca na uvedenej adrese v Rožňave nebolo vykonané, lebo v byte býva už iná rodina. Otec sa odsťahoval do okresu Michalovce. Otec telefonicky uviedol, že býva v obci W., kde sa presťahoval kvôli práci. Matke sa vyplácajú rodinné prídavky na maloletého a otec maloletého je poberateľom rodičovského príspevku od júla 2018 vo výške 214,70 Eur a poberá aj prídavky na dieťa od apríla 2005 vo výške 47,36 Eur. Od 01. 08. 2018 je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie.
11. Súd vo veci vykonal dokazovanie aj ďalšími predloženými písomnými dôkazmi o príjmoch a prídavkoch otca dieťaťa.
12. Po takto vykonanom dokazovaní kolízny opatrovník maloletého poukázal na to, že zníženie výživného nie je v samotnom záujme maloletého a rozhodnutie vo veci ponechal na zváženie súdu.
13. V zmysle ustanovenia § 78 ods. 1, 2, 3 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
14. V zmysle ustanovenie § 77 ods. 1, 2 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak súd na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Právo na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z toho zákona sa premlčujú.
15. V zmysle ustanovenia § 75 ods. 1 citovaného zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. V zmysle ustanovenia § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z., plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery, je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
17. Predpokladom zmeny rozhodnutia o výživnom je výrazná zmena pomerov na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, pričom musí ísť o zmenu trvalú, nie len prechodnú a musí sa jednať o zásadnú zmenu v tých okolnostiach, z ktorých vychádzalo predchádzajúce rozhodnutie súdu o výživnom. Súd pritom vychádza zo základných zásad, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, najmä zo zásady, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj možnosti schopnosti a majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb ako výžive vo vlastnom zmysle slova, šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie ako aj ďalšie potreby súvisiace s prehlbovaním a rozširovaním záujmov dieťaťa, jeho prípravou na budúce povolanie a tiež aj jeho kultúrne, športové a rekreačné potreby. Dieťa má pritom právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Z prevedeného dokazovania vyplýva, že od poslednej súdnej úpravy výživného, ktorá bola v januári 2018 uplynula iba krátka doba siedmich mesiacov. Napriek tomu sa odôvodnené potreby maloletého zvýšili, lebo rastie a dospieva a od septembra 2018 nastúpil d vyššieho ročníka základnej školy. Jeho potreby pritom súvisia aj s jeho zdravotným stavom a mimoškolskou záujmovou činnosťou. Matka sa o maloletého dobre stará a zabezpečuje aj jeho potreby. Pomery u matky od poslednej súdnej úpravy výživného sú takmer nezmenené, lebo naďalej žije sama s dieťaťom v rodinnom dome a pracuje u toho istého zamestnávateľa. Jej príjem je nižší ako v čase poslednej súdnej úpravy výživného najmä po tom, keď zamestnávateľ skrátil jej pracovný úväzok na 6 hodín. Na rozdiel od matky, pomery na strane otca sa zmenili a spočívajú najmä v tom, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť voči maloletému dieťaťu, ktoré je v útlom veku. Otec svoj návrh na zníženie výživného však odôvodnil aj ďalšou zmenou v pomeroch keď uvádzal, že požiadal o prerušenie živnostenskej činnosti a v súčasnej dobe poberá rodičovský príspevok na maloletého s ktorým je na materskej dovolenke a naďalej sa mu vypláca invalidný dôchodok pri čom iný príjem nemá. Jeho tvrdenia v tomto smere sú protichodné, lebo kým v návrhu uviedol, že v dôsledku nepravidelného príjmu a nedostatku zákaziek požiadal o prerušenie živnostenského oprávnenia vo svojej výpovedi uvádzal, že to bolo najmä z toho dôvodu, že sa s terajšou rodinou rozhodol sa presťahoval do okresu Michalovce a nárok na príspevok presťahovanie mu vznikol iba za predpokladu, že bude evidovaný ako nezamestnaný, teda najmä tá skutočnosť ho viedla k tomu, že požiadal o prerušenie živnostenskej činnosti. Z výpovede otca ďalej vyplýva, že si kúpil rodinný dom v obci W. a za tým účelom čerpal aj hypotekárny úver, ktorý bude splácať po 160,-Eur mesačne. Je preukázané aj to, že po rozvode manželstva s matkou maloletého mu matka v mesiaci júl 2018 vyplatila 24.000,-Eur ako vyporiadanie
bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Otec aj túto čiastku použil na kúpu a rekonštrukciu rodinného domu. Z jeho výpovede pritom vyplýva ja to, že spolu s príbuznou jeho priateľky pripravuje priestory a podmienky pre výkon živnostenského oprávnenia v Michalovciach kde sa bude naďalej venovať práce maséra. Je teda preukázané, že otec v súčasnej dobe zo subjektívnych dôvodov sa dostal do horšej finančnej situácie a táto situácia je len prechodná a bude trvať najdlhšie do februára 2019 kedy vo svojom živnostenskom oprávnení bude pokračovať. Podľa názoru súdu otec aj v súčasnej dobe si môže plniť svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému aspoň v takej výške ako mu to bolo určené posledným rozhodnutím súdu a to, že si zabezpečujem súčasnú rodinu a potreby svojho novorodeného dieťaťa nemôže byť na úkor maloletého najmä pokiaľ ide o jeho zabezpečovanie každodenných potrieb už aj vychádzajúc zo zásady vyživovacia povinnosť rodičov voči dieťaťu je prednostná pohľadávka a vychádzajúc zo zásady, že životná úroveň dieťaťa má zodpovedať životnej úrovni rodičov. Vychádzajúc z týchto skutočností preto súd návrh otca nepovažoval za dôvodný a v celom rozsahu ho zamietol.
18. Výrok o trovách konania sa opiera o ustanovenie § 52 Civilného mimosporového poriadku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní od doručenia v troch vyhotoveniach, ktoré sa podáva na Okresný súd Rožňava a o odvolaní rozhodne Krajský súd v Košiciach.
Podľa § 363 CSP , v odvolaní sa musí okrem všeobecných náležitostí podania stanovených v § 127 ods. 1, 2 CSP (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, jeho podpísania a uvedenia spisovej značky tohto konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) .
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP). V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy (§ 63 CMP).
Podľa § 376 CMP, ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.