Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_11C-85-2017.pdf
PDF · 104.51 KB
Case nature
Area
Subarea
11C/85/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Zuzanou Pribulovou v právnej veci sporu žalobcu: N.. K. F., R.. XX.XX.XXXX, T. D. O. XXX/XX, D. - W., proti žalovanému: N. N., R.. XX.XX.XXXX, T. D. H. XXXX/XX, T., o zaplatenie sumy 8.743,76 eura s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba sa z a m i e t a .
II. Žalovanému sa nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou zo dňa 16.11.2017, doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.11.2017, domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu sumu 22.372,84 eura, ako aj náhradu trov konania.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že strany uzavreli Zmluvu o pôžičke dňa 08.06.2009, na základe ktorej žalobca požičal žalovanému sumu 4.000,- eur. Podľa tejto zmluvy bola pôžička splatná dňa 08.06.2011. V uvedený deň žalovaný pôžičku nesplatil, preto bol niekoľkokrát telefonicky vyzvaný žalobcom, aby svoj dlh uhradil, čo sa nestalo. Preto žalobca poslal žalovanému písomnú výzvu na splatenie pôžičky dňa 09.10.2017 a druhú výzvu dňa 08.11.2017. Na istinu pôžičky nabiehali úroky vo výške 21,67% ročne, čo do dnešného dňa predstavuje sumu 18.372,84 eura. Na základe uvedeného istina spolu s úrokmi predstavuje sumu 22.372,84 eura. Žiadna suma z pôžičky ani z úrokov nebola do dnešného dňa uhradená.
3. V podaní zo dňa 12.02.2018 žalobca uviedol, že žalovaný je príbuzný zo strany jeho manželky a požiadal ho o pôžičku. Keďže ide o príbuzného, chcel mu žalobca vyhovieť. Žalobca sám peňažné prostriedky v danej výške nemal, preto si žalobca sám musel zobrať pôžičku od banky. Žalovanému by totiž banka nikdy pôžičku neposkytla vzhľadom na jeho osobné a sociálne pomery, preto si ju musel zobrať žalobca. Banka mu na predmetnú sumu účtovala podľa Zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001368611. Výška celkových nákladov dlžníka spojených s úverom: 663,76 eura, teda úver 4.000,- eur + 663,76 eura = 4.463,76 eura, ktoré bol žalobca povinný zaplatiť. Nárokuje si teda len to, čo tvorilo súčasť sumy (úroky a príslušenstvo), ktorú si bol nútený od banky požičať pre žalovaného. Prikladá výpočet úrokov vyplývajúcich zo zmluvy o pôžičke, t.j. 12% ročne od 17.06.2009 do 31.12.2017 v celkovej výške 4.080,- eur. Zhrnul: zaplatené banke 4.663,76 eura, 12% úroky 4.080,- eur, celkom 8.743,76 eura. Na základe konzultácie s Tatra bankou mení celkovú výšku na celkovú sumu 8.743,76 eura.
4. Súd žalobe v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č.k. 11C/85/2017-25 zo dňa 23.02.2018, proti ktorému podal žalovaný odpor s vecným odôvodnením, z ktorého dôvodu súd platobný
rozkaz uznesením č.k. 11C/85/2017-39 zo dňa 10.05.2018 zrušil. K čiastočnému späťvzatiu žalobcu v podaní zo dňa 12.02.2018 súd uvádza, že s poukazom na ustanovenie § 145 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) nebolo potrebné rozhodovať o čiastočnom zastavení konania, nakoľko žaloba bola vzatá späť sčasti pred jej doručením žalovanému, a preto súd konal ďalej o zvyšku nároku žalobcu vo výške 8.743,76 eura.
5. V odpore žalovaný uviedol, že vznáša námietku premlčania, nakoľko pôžička mala byť splatná 08.06.2011, t.j. pred takmer 7 rokmi. Nikdy z jeho strany nedošlo k uznaniu dlhu, preto ani nemohla byť premlčacia lehota predĺžená v zmysle ustanovení OZ. V jeho prípade premlčacia doba uplynula dňom 09.06.2014. V tejto lehote žalobca svoje právo neuplatnil. V druhom rade uvádza, že žalovaná suma nezodpovedá realite, istina bol vrátená v plnej výške riadne a včas. Záverom žiadal žalobu zamietnuť, pričom požiadal o oslobodenie od súdnych poplatkov.
6. Žalobca sa vyjadril v replike zo dňa 28.05.2018 v tom zmysle, že žalovaný mu nikdy pôžičku nevrátil a jeho tvrdenie o vrátení je účelová lož, nemôže o tom predložiť žiaden dôkaz. Žalovanému je táto skutočnosť veľmi dobre známa, preto sa domáha premlčania dlhu. Pokiaľ ide o premlčanie, žalobca uvádza nasledovné skutočnosti hodné zreteľa. Žalovaný bol vo výkone trestu odňatia slobody za prechovávanie drog a omamných látok od novembra 2009 do januára 2016. V tomto čase nemohol žalobca nemohol od neho splatenie dlhu vymáhať. Aby mu ako rodina trest uľahčili, posielali mu do výkonu trestu pravidelné mesačné príspevky 30,- eur a navyše predplatili časopis Trend. Po návrate z trestu bol žalovaný nezastihnuteľný na adrese, ktorú má registrovanú ako trvalé bydlisko v T., na tejto adrese nebýval a jeho pobyt bol neznámy. Preto nebolo nožné po návrate z výkonu trestu zasielať žalovanému výzvy na zaplatenie dlhu. Až neskôr žalobca zistil, kde pracuje a výzvy na zaplatenie mu obratom zasielal na adresu do zamestnania. Len pre informáciu žalobca uvádza, že žalovaný zdedil v r. 2017 byt po mame v J. R. H.. Žalobca predpokladal, že z predaja bytu im žalovaný pôžičku vráti, no nestalo sa tak, hoci niektorým iným veriteľom pôžičky splatil. V telefonických hovoroch žalovaný stále sľuboval, že pôžičku vráti, ale neskôr na žiadne telefonické hovory nereagoval. Pre dlžníka je jednoduché zatajovať sa, aby veriteľ nemohol pohľadávku vymáhať a potom tvrdiť, že je premlčaná. Pre veriteľa je v takomto prípade vymáhanie pohľadávky prakticky nemožné.
7. Žalovaný v duplike zo dňa 19.06.2018 uviedol, že trvá na tom, že pôvodná suma bola vrátená. Skutočnosť, že k tomu neexistuje doklad je irelevantná, nakoľko ani o prebratí peňazí neexistuje doklad. Samotná zmluva o pôžičke neobsahuje potvrdenie o prebratí peňazí, nakoľko sa jednalo o pôžičku v rámci rodiny. Plnú sumu vrátila v zastúpení mama. Počas jej života nevzniesol žalobca žiadny nárok na údajný dlh, napriek skutočnosti, že opakovane boli v osobnom kontakte. Naopak prvá výzva zaslaná 09.10.2017 prišla účelovo po jej smrti. Zomrela XX.XX.XXXX. Počas výkonu trestu bol žalovaný v osobitnom režime tzv. otvoreného oddelenia, čo znamená, že žalovaný pravidelne v rozmedzí až 5 dní opakovane opúšťal miesto výkonu trestu. Počas toho boli opakovane so žalobcom v kontakte. V danom čase ani raz nevzniesol akýkoľvek nárok. Po ukončení výkonu trestu sa žalovaný zdržiaval na adrese trvalého pobytu, čo bolo oznámené aj probačnému úradníkovi ako i žalobcovi to bolo známe, až do času, kedy bol byt predaný a následne ešte ďalšie dva roky pošta bola riadne doručovaná. Takže nie je pravda, že bol nezastihnuteľný. Žalobca zavádza údajom, že do januára 2016 nemohol vymáhať dlh. Naopak boli v pravidelnom kontakte mimo osobného aj v písomnom. Výkon trestu bol ukončený v januári roku 2015, kedy žalovaný žalobcu opakovane niekoľkokrát osobne navštívil u neho doma. Taktiež boli spolu na rodinnej oslave 07.05.2015 mamy žalovaného, kde opäť žalobca nevzniesol žiadny nárok na akúkoľvek podlžnosť voči nemu. Žalovaný má za to, že v danom čase už žiadna pohľadávka neexistovala. Miesto prevádzky, kde žalovaný pracuje, žalobca vie od začiatku, tak isto mal k dispozícii aj jeho telefónne číslo, adresu a boli preukázateľne v osobnom kontakte a napriek tomu pokiaľ žila mama žalovaného, sa nikdy nepokúsil o zaslanie akejkoľvek výzvy či vznesenia požiadavky na dlh.
8. Na pojednávaní žalobca uviedol, že nie je pravdou tvrdenie žalovaného, že jeho matka mu peniaze vrátila, ani žalovaný mu dlh nevrátil. Keď žalovaný bol vo výkone trestu, nepodávali návrh na súd, nevyzývali ho písomne o vrátenie pôžičky, nakoľko vedeli, že ju nemá z čoho vrátiť. Do výkonu trestu mu posielali po 30,- eur mesačne s tým, že mali za to, že po výkone trestu im peniaze vráti. Keď sa vrátil z výkonu trestu, bol u nich len raz, nie opakovane ako uvádza. Neskôr už len odpovedal na SMS, nechcel sa s nimi kontaktovať telefonicky. Občas mu do výkonu poslali aj 100,- eur, tieto však žalobca naspäť nežiada. Stále mali za to, že im dlh z pôžičky vráti. Na pojednávaní žalovaný uviedol, že trvá na tom, že bol prepustený z výkonu trestu odňatia slobody v januári 2015, nakoľko v decembri 2014 požiadal
o podmienečné prepustenie a v máji 2015 sa zúčastnil na rodinnej oslave. K tomu žalobca uviedol, že pokiaľ ide o dátum roku návratu žalovaného z výkonu trestu, tento uviedol nesprávne, súhlasí s tým, že žalovaný ukončil výkon trestu odňatia slobody v roku 2015.
9. Žalobca ako dôkazy predložil Zmluvu o pôžičke zo dňa 08.06.2009, 1. Výzvu na zaplatenie pôžičky zo dňa 09.10.2017, 2. Výzvu na zaplatenie pôžičky zo dňa 07.11.2017, Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru s poistením pre fyzické osoby č. 00-0001368611 zo dňa 17.06.2009, Výpočet úrokov.
10. Súd vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
11. Zo Zmluvy o pôžičke zo dňa 08.06.2009 (č.l. 2) vyplýva, že ju uzatvorili žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník, pričom jej predmetom bol záväzok žalobcu poskytnúť žalovanému peňažnú pôžičku vo výške 4.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi do 08.06.2011 spolu s 12%-ným úrokom a s nákladmi banky potrebnými na pôžičku. Žalovaný nepoprel prevzatie sumy pôžičky od žalobcu. V konaní sa stalo nesporným, že žalovaný bol v období od novembra 2009 do januára 2015 vo výkone trestu odňatia slobody, pričom počas výkonu trestu boli žalobca a žalovaný v kontakte. Žalobca žalovaného vyzval na vrátenie dlhu 1. Výzvou na zaplatenie pôžičky zo dňa 09.10.2017 (č.l. 3). Sporným zostalo, či bola suma pôžičky vrátená žalobcovi matkou žalovaného. Žalovaný zároveň v konaní vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, voči ktorej sa žalobca bránil tým, že sú tu skutočnosti hodné zreteľa, pre ktoré by súd nemal na námietku prihliadať.
12. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
13. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
14. Podľa § 494 OZ, z platného záväzku je dlžník povinný niečo dať, konať, niečoho sa zdržať alebo niečo trpieť a veriteľ je oprávnený to od neho požadovať.
15. Podľa § 657 OZ, zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené podľa druhu, najmä peniaze, a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu.
16. Podľa § 658 ods. 1 OZ, pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.
17. Podľa § 559 ods. 2 OZ, dlh musí byť splnený riadne a včas.
18. Podľa § 517 ods. 1 veta prvá OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
19. Podľa § 100 ods. 1 a 2 veta prvá OZ, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( § 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (1) Premlčujú sa všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. (2)
20. Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
21. Zmluvou o pôžičke veriteľ prenecháva dlžníkovi na voľné nakladanie (zastupiteľné) veci určené podľa druhu a na druhej strane dlžník sa zaväzuje vrátiť veriteľovi po uplynutí dohodnutej doby veci toho istého druhu. Právny vzťah založený zmluvou o pôžičke môže byť tak odplatný, ako aj bezodplatný. Pre platnosť zmluvy o pôžičke zákon nevyžaduje osobitnú formu a táto môže byť uzatvorená tak písomne, ústne alebo aj konkludentným prejavom. Pojmovými znakmi zmluvy o pôžičke sú prenechanie vecí na voľné nakladanie (príp. aj spotrebovanie) dlžníkovi, druhovo určené veci, dočasnosť právneho vzťahu a povinnosť vrátiť veci rovnakého druhu. Doba splatnosti obvykle býva, no nemusí byť výslovne dohodnutá, resp. možno ju dohodnúť aj neskôr. Zmluva o pôžičke je svojou povahou reálnou zmluvou,
preto k dohode strán musí pristúpiť aj skutočné (reálne) odovzdanie predmetu pôžičky dlžníkovi. Uzatvorením zmluvy preto vzniká medzi stranami záväzný právny vzťah, obsahom ktorého sú práva a povinnosti, avšak až odovzdaním vecí dlžníkovi sa tento vzťah stáva právnym vzťahom z pôžičky.
22. V konaní bolo preukázané, že medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom bola dňa 08.06.2009 uzatvorená zmluva o pôžičke, na základe ktorej žalobca žalovanému poskytol peňažnú pôžičku vo výške 4.000,- eur, ktorú sa žalovaný zaviazal vrátiť žalobcovi spolu s úrokmi a nákladmi banke do 08.06.2011. V konaní nebolo preukázané, že by žalovaný žalobcovi na zmluvu niečo plnil alebo že by bola suma pôžičky vrátená matkou žalovaného. Žalovaný však vzniesol námietku premlčania nároku žalobcu, vzhľadom k čomu bolo potrebné sa zaoberať dôvodnosťou vznesenej námietky a otázkou možného premlčania nároku.
23. Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo vykonané. Premlčaním právo nezaniká, iba sa oslabuje a trvá ďalej vo forme naturálneho záväzku, čo znamená, že jeho uplatniteľnosť je obmedzená na dobrovoľné splnenie zo strany povinného subjektu. Účelom premlčania je tak jednak stimulovať subjekty k včasnému vykonaniu subjektívnych občianskych práv, jednak zamedziť tomu, aby dlžníci neboli ohľadom svojich povinností vystavení po časovo neurčitú dobu donucujúcemu zákroku zo strany súdov.
24. V konaní sa uplatňuje nárok žalobcu na vrátenie sumy pôžičky spolu s príslušenstvom, ktorý sa premlčuje vo všeobecnej 3-ročnej premlčacej dobe podľa § 101 OZ, ktorá začína plynúť odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať (uplatniť) po prvý raz podaním žaloby na súde. Pri záväzkových právnych vzťahoch je prvým dňom možného uplatnenia práva na súde deň nasledujúci po splatnosti pohľadávky, ktorá doba splatnosti je daná dňom, keď mal dlžník splniť dlh. V zmluve o pôžičke si zmluvné strany dohodli deň splatnosti pôžičky na 08.06.2011, čo znamená, že žalobca si mohol uplatniť svoj nárok na súde už nasledujúci deň, t.j. 09.06.2011, pričom všeobecná trojročná premlčacia doba uplynula dňa 09.06.2014. Žalobca podal žalobu na súde dňa 20.11.2017, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby. Námietka premlčania vznesená žalovaným tak bola vznesená dôvodne, súd na ňu prihliadol a z dôvodu premlčania nároku žalobcu vo výroku I. rozsudku žalobu zamietol.
25. Súd sa nestotožnil s názorom žalobcu, že sú tu dôvody, pre ktoré by súd nemal na námietku premlčania prihliadnuť, keď súd vznesenie námietky premlčania žalovaným za zneužitie práva nepovažoval. V zásade totiž platí, že vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, a len výnimočne možno dospieť k záveru, že ide o uplatnenie práva v rozpore s dobrými mravmi, pričom tento záver musí byť odôvodnený okolnosťami toho-ktorého prípadu.
26. Žalobca žalobu podal až po viac ako šiestich rokoch od splatnosti pohľadávky, čo nie je možné hodnotiť inak ako bezdôvodné nedbanie na svoje práva. Žalobca neuviedol žiadne také skutočnosti, pre ktoré by bolo na mieste na námietku premlčania neprihliadať pre jej rozpor s dobrými mravmi. Samotná skutočnosť, že išlo o pôžičku medzi príbuznými, takýmto dôvodom nie je. Hoci bol žalovaný od novembra 2009 do januára 2015 vo výkone trestu odňatia slobody, uvedené nebolo dôvodom, aby sa žalobca nedomáhal svojho nároku podaním žaloby na súd v rámci premlčacej doby. Nedostatok finančných prostriedkov na vrátenie pôžičky zo strany dlžníka nie je dôvodom na vyčkávanie veriteľa s podaním žaloby na súd. Nedostatok majetku dlžníka bráni prípadne iba vedeniu exekučného konania voči dlžníkovi, resp. vedie k zastaveniu exekučného konania, nie je však prekážkou v dosiahnutí exekučného titulu voči nemu. Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že žalovaný ukončil výkon trestu odňatia slobody v januári 2015 (čo na pojednávaní žalobca uznal a tento údaj sa tak stal nesporným), a teda žalobca mal možnosť podať žalobu na súd minimálne v tom čase, čo však neurobil a žalobu podal až takmer po ďalších troch rokoch. Ak by aj bolo pravdivým tvrdenie žalobcu, že po návrate z výkonu trestu bol žalovaný nezastihnuteľný na adrese trvalého bydliska, toto rovnako nie je dôvodom na nedomáhanie sa svojich práv súdnou cestou, keď žalobca vedel označiť dlžníka identifikačnými údajmi pre potreby súdneho konania. Predchádzajúca výzva na zaplatenie dlhu pritom nebola podmienkou úspešnosti žaloby, keďže splatnosť pôžičky vyplývala zo zmluvy o pôžičke. Ak žalobca predpokladal, že žalovaný mu vráti sumu pôžičky z peňazí z predaja bytu zdedeného v roku 2017, uvedené nemohlo byť dôvodom na nepodanie žaloby v rámci trojročnej premlčacej doby, nakoľko k nadobudnutiu bytu žalovaným došlo až po uplynutí premlčacej doby a v čase plynutia premlčacej doby žalobca nemohol vedieť, že žalovaný bude nejaký byt vlastniť. Žalovaný poprel skutkové tvrdenie žalobcu, že by ho žalobca vyzýval pred smrťou matky žalovaného na vrátenie pôžičky, pričom žalobca uvedené nepreukázal. Nebolo
potom možné považovať za nesporné tvrdenie žalobcu, že by mu žalovaný sľuboval, že mu dlh uhradí. Avšak i keby bol žalobca zo strany žalovaného ubezpečovaný, že peňažný záväzok splní, nemohlo by to byť samo o sebe dôvodom na nepodanie žaloby. Naviac, žalobca uviedol, že počas výkonu trestu žalovaného na splnenie dlhu ani nevyzýval, pričom premlčacia doba uplynula ešte počas výkonu trestu odňatia slobody. Z uvedeného je zrejmé, že žalovaný nemohol zaviniť vyčkávanie žalobcu so žalobou, keď dôvodom na nepodanie žaloby v rámci premlčacej doby nebolo to, že by žalovaný žalobcu ubezpečoval o vrátení pôžičky po výkone trestu, ale slobodné, hoci neopodstatnené, rozhodnutie žalobcu nedomáhať sa svojho nároku počas doby, kým bude žalovaný vo výkone trestu.
27. Súd pritom odkazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR II. ÚS 176/2011, podľa ktorého „vo všeobecnosti nie je vylúčené, aby vznesenie námietky premlčania žalovaným mohlo byť považované za konanie, ktoré je v rozpore s dobrými mravmi, pretože výkon žiadneho práva nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. O takýto prípad však môže ísť iba výnimočne. V rozpore s dobrými mravmi môže byť však len taký výkon práva účastníkom v občianskom súdnom konaní, ktorý je výrazom zneužitia tohto práva na úkor druhého účastníka konania, pričom vo vzťahu ku vznesenej námietke premlčania môže o takýto prípad ísť len vtedy, ak druhý účastník konania márne uplynutie premlčacej doby nezavinil a voči nemu by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerane tvrdým postihom. Pre posúdenie primeranosti postihu je potrebné vychádzať z konkrétnych okolností prípadu, najmä vziať do úvahy charakter uplatneného práva, jeho rozsah a dôvody, pre ktoré právo nebolo uplatnené pred uplynutím premlčacej doby.“ Súd nenašiel žiaden výnimočný dôvod, pre ktorý by malo byť vznesenie námietky premlčania žalovaným odporujúce dobrým mravom.
28. Súd dospel k záveru, že v konaní nebol tvrdený žiaden relevantný dôvod, pre ktorý by mohlo byť považované vznesenie námietky premlčania žalovaným za zneužitie práva, ale išlo o zákonom predpokladanú obranu dlžníka proti zanedbaniu svojich práv zo strany veriteľa. Súd pritom poukazuje na rímsku právnu zásadu „vigilantibus iura scripta sunt“, t.j. „práva patria bdelým“ alebo „nech si každý stráži svoje práva“, v zmysle ktorej práva patria tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ich ochranu a výkon s dostatočnou predvídavosťou, inak tieto práva podcenením či zanedbaním môžu strácať (viď napr. uznesenie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1 M Cdo 8/2008 zo dňa 31.07.2009), k čomu došlo aj v tu prejednávanej veci.
29. Keďže žalobca podal žalobu na súd dňa 20.11.2017, teda až po uplynutí trojročnej premlčacej doby a zároveň žalovaný vzniesol námietku premlčania, na ktorú nebolo dôvodné neprihliadnuť, nezostalo súdu nič iné ako žalobu vo výroku I. rozsudku zamietnuť.
30. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
31. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
32. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
33. Podľa Čl. 4 ods. 1 a 2 CSP, ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona, právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci. (1) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít. (2)
34. Podľa Čl. 17 CSP, súd postupuje v konaní tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá, predchádza zbytočným prieťahom, koná hospodárne a bez zbytočného a neprimeraného zaťažovania strán sporu a iných osôb.
35. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď žalovaný bol v konaní plne úspešný, z čoho vyplýva nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu trov konania. Nakoľko však žalovanému v konaní žiadne trovy nevznikli (žiaden súdny poplatok nebol zaviazaný zaplatiť; v konaní právne zastúpený nebol), pričom takúto situáciu CSP neupravuje, súd mu vo výroku II. s poukazom na ustanovenie čl. 4 ods. 2 CSP (princíp racionálneho zákonodarcu) a čl. 17 CSP (princíp hospodárnosti konania) nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi nepriznal.
36. Nad rámec súd uvádza, že z dôvodu hospodárnosti konania nebolo potrebné rozhodovať o žiadosti žalovaného o oslobodenie od platenia súdneho poplatku za odpor obsiahnutú v odpore, nakoľko mu súdny poplatok vyrubený nebol, keďže s podaním odporu poplatková povinnosť v súčasnosti nevzniká.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. m) CSP). Odvolanie podané žalovaným by však bolo právne neúčinné, nakoľko sa po vyhlásení a odôvodnení rozsudku práva podať odvolanie výslovne vzdal.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.