Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Saz/57/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach, sudcom JUDr. Pavlom Naďom, v právnej veci žalobcu: Y. S. E. F. R., narodený XX.XX.XXXX v M., N., štátna príslušnosť N., toho času miesto pobytu L. R. XXXX/XX, V., zastúpený Mimovládnou organizáciou - Občianske združenie Marginal, Mlynské Luhy 3, Bratislava, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, Bratislava, o správnej žalobe vo veci azylu zo dňa 26.06.2018, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného ČAS: MU- PO-3-37/2017-Ž zo dňa 25.05.2018, takto

rozhodol:

I./ Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, Pivonková 6, 812 72 Bratislava ČAS: MU-PO-3-37/2017-Ž zo dňa 25.05.2018 týkajúce sa žalobcu: Y. S. E. F. R., narodený XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť N., doklad totožnosti číslo C. a vec v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.

II./ Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Rozhodnutím žalovaného ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž zo dňa 10.04.2017 žalovaný podľa § 13 ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o azyle“ resp. „ZoA“) neudelil azyl žalobcovi a podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle poskytol žalobcovi doplnkovú ochranu na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na to, že dňa 10.01.2017 počas povoleného pobytu na území SR žalobca požiadal pred pracovníkmi I. E. T. Q. o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany z dôvodu vojnových nepokojov v N. a kvôli zdravotným problémom jeho syna, ktorý na území SR podstúpil zákrok srdca a na ďalší sa pripravuje. Na územie SR pricestoval legálne v I. XXXX, pričom získal povolenie na prechodný pobyt za účelom štúdia na M. G. U. V., ktoré mu platí do XX.XX.XXXX, ktoré ho zároveň oprávňuje aj pracovať. Vo vstupnom pohovore dňa 24.01.2017 uviedol, že v krajine pôvodu absolvoval základnú aj strednú školu a od roku XXXX pokračoval v štúdiu na X. S. I. Y. W. Š. G. U. Y. V., X., kde štúdium nedokončil, nakoľko v roku XXXX vycestoval do U. F. za štúdiom, kde štúdium ukončil magisterskou skúškou v roku XXXX. Po skončení štúdia pôsobil ako školiaci pracovník v zahraničnej firme Z. U. Y. M., ale nakoľko chcel pokračovať v doktorandskom štúdiu, vrátil sa v roku XXXX do U. F. avšak nebol prijatý na tento typ štúdia a rozhodol sa v tom istom roku vycestovať do SR, kde dostal možnosť študovať na M. G. U. V., kde v novembri XXXX štúdium ukončil a získal titul T... V októbri XXXX sa oženil a počas manželstva sa mu narodili syn S. Y. S. F. R., dcéra I. Y. S. F. R., dcéra C. Y. S. F. R., pričom manželka aj deti sú na území SR legálne. Štúdium na území SR mu financovala N.Í. E. U. F.. Ako prvý dôvod prečo požiadal o poskytnutie medzinárodnej ochrany uviedol nepokojnú situáciu v N., boje rôznych militantných skupín o moc s poukazom na chaotickú situáciu, ako aj to, že tam nie je bezpečná situácia pre život a vysoké náklady na živobytie a zdravotnú starostlivosť. Ako druhý dôvod

uviedol, že jeho syn má zdravotné problémy, v máji XXXX bol v F. operovaný na L., o dva roky, teda v roku XXXX by sa mal podrobiť ďalšej operácii, pričom zdravotný stav jeho syna je vážny a v prípade návratu do N. by bol jeho život v ohrození. Počas pobytu na Slovensku je v kontakte so zastupiteľským úradom, v roku XXXX F. U. Y. M. E. U. Y. F. navštíviť rodinu, lebo chcel vidieť svoju rodinu a taktiež vidieť situáciu v N. na vlastné oči. Politicky sa v krajine pôvodu neangažoval, ani neuviedol že by mal počas pobytu v krajine pôvodu problémy so štátnymi orgánmi alebo inými skupinami alebo obyvateľstvom. Iné dôvody svojej žiadosti neuviedol.

3. Správny orgán poukazoval na to, že do konania zabezpečil prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce najaktuálnejšie informácie o bezpečnostnej situácii v N., ako aj o dostupnosti zdravotnej starostlivosti občanov N. na jej území. Zdôraznil, že počas konania objektívne vyhodnotil a komplexne posúdil všetky skutočnosti ktoré žiadateľ uviedol, pričom v jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky, teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov, pričom žalovaný dospel k záveru, že v prípade menovaného k uvedenému nedošlo. Jeho obavy z návratu do krajiny pôvodu súvisia ako s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, tak aj situáciou ohľadne obavy o život jeho syna. Z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d) zákona o azyle, kedy sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobných spôsobom. Dôvodmi, ktorými odôvodnil svoju žiadosť, je nestabilná bezpečnostná situácia v N. a nepriaznivý zdravotný stav jeho syna, ktoré nemajú nič spoločné s dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle. Rovnako nevykonával žiadnu politickú činnosť pre ktorú by mohol byť prenasledovaný, krajinu pôvodu opustil legálnym spôsobom letecky na vlastný cestovný pas, dokonca N. a prostredníctvom svojej ambasády v Bratislave dlhodobo financovala jeho štúdium, ako aj bežný život na území SR. Nečelil teda žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie a nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v zmysle § 8 zákona o azyle z čoho vyplýva, že objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle, či Ženevskej konvencie. Možno konštatovať, že žalobca nečelil žiadnemu takému konaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, respektíve Ženevskej konvencie. Keďže v prípade žalobcu neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do N., respektíve nepreukázalo sa, že by bol v N. prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k názoru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu ako poskytnutie najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušníkovi adekvátna, preto dôvody jeho žiadosti vzhľadom na vyššie uvedené považoval za irelevantné z hľadiska udelenia azylu.

4. V priebehu konania nebolo ničím preukázané, že voči žiadateľovi bolo vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi N. a ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, preto Migračný úrad dospel k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na území SR a preto rozhodol, že mu azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudelil.

5. Rovnako vo svojom rozhodnutí žalovaný poukázal na to, že žiadateľ je na území SR od roku 2010, ale o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal až v roku 2017, teda po siedmych rokoch pobytu, pričom je potrebné poukázať na to, že zákon o azyle neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej má žiadateľ o azyl požiadať, i keď udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na dôvodné obavy zo skutočností definovaných v § 2 písm. d) zákona o azyle, v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, výnimkou sú žiadatelia „sur place“ (namieste), pretože o žiadateľa („sur place“) ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z

krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti. Rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/17/2008 zo dňa 19.08.2008 (čo nie je v prípade žalobcu).

6. Žalovaný správny orgán sa zaoberal aj možnosťou udelenia azylu podľa § 9 zákona o azyle, pričom uviedol, že zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku rozhodnutia aj výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, lebo nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny orgán ex lege, ale o výsledok správneho uváženia, ktorý nie je preskúmateľný súdom. V prípade takzvaného humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodu, ktoré sú považované za výraz humanity. Ak žiadateľ ale v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k ním stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokovaný exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR, ako aj európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je právny nárok, takže nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky krajských súdov a Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných veciach, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody. Zároveň poukazoval na článok 11 Nariadenia ministra vnútra SR č. 1 z 11.01.2007 o postupe Migračného úradu a útvarov policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, kde za humanitné dôvody, na základe ktorých môže Migračný úrad udeliť azyl ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle, sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Zdravotný stav syna menovaného bol ale spolu s bezpečnostnou situáciou zhodnotený pri poskytnutí doplnkovej ochrany.

7. Záverom zhodnotil, že všetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, že žiadateľ nesplnil stanovené podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9, ako aj § 10 zákona o azyle. V ďalšom sa zaoberal dôvodmi, z ktorých poskytol doplnkovú ochranu uvedenú v § 13a a v § 13b zákona o azyle, pričom z vyhodnoteného prípadu vyplýva, že v krajine pôvodu mu nehrozí trest smrti, ani jeho výkon, nakoľko nespáchal žiaden trestný čin, ani nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu trest smrti alebo jeho výkon hrozil, čo dokumentuje aj jeho samotné vyjadrenie, ako aj skutočnosť, že legálnym spôsobom z krajiny pôvodu vycestoval a N. a dlhodobo financovala prostredníctvom svojej ambasády v F. jeho štúdium, ako aj bežný život na území SR. Rovnako z jeho vyjadrenia možno usúdiť, že v krajine pôvodu mu nehrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, nakoľko nevykonával žiadnu činnosť, pre ktorú by mu uvedené hrozilo, krajinu pôvodu bez akýchkoľvek problémov navštívil, naposledy v roku XXXX. V konečnom dôsledku Migračný úrad uviedol, že zaoberal sa či žiadateľ v prípade návratu do N.Í. by mohol byť reálne, vážne a individuálne ohrozený na živote alebo nedotknuteľnosti jeho osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, pričom správny orgán zadovážil aktuálne informácie z krajiny pôvodu menovaného a na základe ich vyhodnotenia dospel k záveru, že v prípade jeho návratu do krajiny pôvodu, berúc pritom do úvahy rizikovú bezpečnostnú situáciu v mieste jeho bydliska, aktuálnu dostupnosť a úroveň špecializovanej zdravotnej starostlivosti, na ktorú je jeho syn odkázaný na území N. a tiež prístup individuálneho posudzovania potreby poskytnutia ochrany nemožno s dostatočnou istotou vylúčiť, že by nemohol byť spolu s rodinou vystavený reálnej hrozbe tejto formy vážneho bezprávia, preto mu správny orgán podľa § 13a zákona o azyle poskytol doplnkovú ochranu na území SR, ktorá nemá trvalý charakter, je poskytovaná iba na dobu bezprostredne nutnú na preklenutie všeobecne nepriaznivej situácie v krajine, kedy by mohol žiadateľ byť vystavený vážnej ujme.

II.

Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16. januára 2018

8. V súdnom preskúmavacom konaní, týkajúcom sa rozhodnutia žalovaného ČAS: MU-PO-3-17/2017- Ž zo dňa 10.04.2017 (body 1.-7. odôvodnenia tohto rozsudku), Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16. januára 2018 zmenil rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 5Saz/8/2017-95 z 11. augusta 2017, ktorým bola žaloba žalobcu zamietnutá tak, že hore uvedené rozhodnutie žalovaného z 10. apríla 2017 v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

9. Ako to vyplýva z obsahu odôvodnenia rozsudku NS SR č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16. januára 2018, kasačný súd nezistil nesprávnosť, respektíve nezákonnosť záverov žalovaného správneho orgánu a Krajského súdu v Košiciach vo vzťahu k zisťovaniu podmienok priznania azylu žalobcovi z právnych dôvodov uvedených v § 8 a § 10 zákona o azyle (základné právne kritériá pre udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle a udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 uvedeného zákona). Kasačný súd sa však v rozsudku zo 16. januára 2018 dôsledne zaoberal aj otázkou posúdenia skutkových okolností a právnych možností udelenia azylu z humanitárnych dôvodov postupom podľa § 9 zákona o azyle. Z obsahu dôvodov pôvodného rozhodnutia žalovaného z 10.04.2017 totiž nesporne vyplývalo, že žalovaný sa zaoberal aj možnosťou udelenia azylu z humanitárnych dôvodov, keďže druhým dôvodom žiadosti žalobcu o azyl bol zlý zdravotný stav jeho syna. V právnej nadväznosti na uvedené zistenia Najvyšší súd SR v predmetnom rozsudku poukázal na ustálenú judikatúru NS SR dotýkajúcu sa diskrečnej právomoci žalovaného správneho orgánu pri posudzovaní právnych a faktických podmienok pre udelenie humanitárneho azylu podľa § 9 zákona o azyle, predovšetkým na obsah rozsudku NS SR č. k. 10Sža/41/2015 z 03.02.2016, relevantná časť záverov ktorého je nasledovná:

„Na námietku navrhovateľa, že odporca nezvážil možnosť udelenia azylu navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov uvedených v § 9 zákona o azyle odvolací súd uvádza, že vlastné rozhodnutie udeliť či neudeliť azyl z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle je vecou voľnej správnej úvahy odporcu a vo vzťahu k výsledku tohto rozhodnutia nie je prieskum súdu možný. Z odôvodnenia rozhodnutia odporcu vyplýva, že dôvody navrhovateľa boli vyhodnotené a individuálne posúdené, pričom nebola zistená reálna hrozba vážneho bezprávia. Z uvedeného dôvodu navrhovateľ nespadá do žiadnej kategórie osôb, ktoré potrebujú nejakú formu medzinárodnej ochrany, a preto odporca v jeho prípade nepovažoval za potrebné mu poskytnúť akúkoľvek formu ochrany. Pokiaľ teda odporca nepovažoval dôvody navrhovateľa pre udelenie azylu za takú subjektívnu okolnosť, ktorá by zakladala sama o sebe dôvod pre udelenie azylu z humanitných dôvodov, pričom túto úvahu uviedol v odôvodnení svojho rozhodnutia, nebolo možné považovať uvedenú námietku navrhovateľa za dôvodnú.“

10. Špecifiká konania týkajúce sa právnej možnosti udelenia humanitárneho azylu žalobcovi podľa § 9 zákona o azyle pritom Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku zo 16. januára 2018 konkretizoval nasledovne:

„V danom prípade však kasačný súd uvádza, že sťažovateľ požiadal o humanitný azyl, ktorý odôvodnil vážnym zdravotným stavom jeho maloletého syna. Žalovaný však dôvod, pre ktorý azyl z humanitných dôvodov neudelil, neodôvodnil dostatočne, naopak uviedol len, že sťažovateľ nespĺňa podmienky na udelenie humanitárneho azylu, a sťažovateľov dôvod na udelenie humanitárneho azylu ďalej posudzoval v rámci poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorú odôvodnil aj zdravotným stavom sťažovateľovho syna.

Najvyšší súd v súvislosti s dôvodom, pre ktorý sťažovateľ žiadal o poskytnutie azylu, dáva do pozornosti ustanovenie § 39 zákona o azyle, podľa ktorého zraniteľnými osobami sa na účely tohto ustanovenia rozumejú najmä maloleté osoby, zdravotne postihnuté osoby, staršie osoby, tehotné ženy, osamelí rodičia s maloletými deťmi, obete obchodovania s ľuďmi, osoby so závažným ochorením, osoby s duševnou poruchou a osoby, ktoré boli podrobené mučeniu, znásilneniu alebo iným závažným formám psychického násilia, fyzického násilia alebo sexuálneho násilia.

Kasačný súd na tomto mieste považuje za dôležité zdôrazniť, že maloleté osoby a závažné ochorenie, patria medzi signifikantné znaky zraniteľnej osoby, pričom z rozhodnutia žalovaného nevplýva, že by podrobil testu existencie znakov zraniteľnej osoby sťažovateľa resp. jeho maloleté deti. Nemožno opomenúť, že prípady neúspešných žiadateľov o azyl- maloletých osôb so závažným ochorením patria medzi dôvody hodné udelenia azylu z humanitných dôvodov, a preto kasačný súd považuje rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení humanitného azylu sťažovateľovi, ktorý žiadal aj z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho maloletého syna, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za

nelogické. Žalovaný totiž v dôvodoch rozhodnutia uvádza, že v zmysle Nariadenia ministra vnútra SR č.34 z 21.01.2014 o postupe migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle sa za humanitné dôvody , na základe ktorých migračný úrad môže udeliť azyl považujú: „najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl za radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť“ napriek tomu, prekvapivo prípad sťažovateľa za takýto dôvod, hodný udelenia azylu z humanitných dôvodov nevyhodnotil.

Podľa kasačného súdu ide o neúspešného žiadateľa o azyl, ktorý žiadosť o azyl aj v súvislosti so zdravotným stavom jeho maloletého syna, ktorý trpí závažným ochorením, pre ktoré možno prípad sťažovateľa, v súvislosti so žiadosťou o azyl jeho manželky ich detí (pozn. o žiadosti o azyl manželky sťažovateľa, ktorá podala žiadosť aj v mene ich maloletých detí rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozhodnutí sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13. decembra 2017) za prípad neúspešných žiadateľov o azyl z radov ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, preto záver, ktorý žalovaný učinil, vyhodnotil kasačný súd ako nelogický, vykazujúci znaky ľubovôle pri posudzovaní kritérií , ktorými sa žalovaný ako tvrdí v dôvodoch rozhodnutia zaoberal. Vo výsledku sa to však prejavilo prekvapivým, priam nelogickým záverom, s ktorým sa kasačný súd nemohol stotožniť.

Kasačný súd na základe vyššie uvedených dôvodov konštatuje, že krajský súd dospel k nesprávnemu záveru, keď žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu sťažovateľovi považoval za súladné so zákonom a správnu žalobu zamietol. Nakoľko samotné preskúmavané rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu trpí vadami, ktoré ho činia nezákonným, kasačný súd nezrušil napadnutý rozsudok krajského súdu, ale považoval za potrebné rozhodnúť v zmysle § 462 ods. 2 v spojení s § 457 ods. 1 S.s.p. tak, že rozhodnutie žalovaného v časti o neudelení azylu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

Pre úplnosť kasačný súd uvádza, že vo veci manželky a maloletých detí sťažovateľa bol rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10Sžak/18/2017 zo dňa 13.12.2017 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č. k. 4SaZ/1/2017-63 zo dňa 21. augusta 2017 zmenený tak, že rozhodnutie žalovaného ČAS: MU-PO-4-27/2017-Ž zo dňa 10. apríla 2017 v časti o neudelení azylu bolo zrušené a vec bola vrátaná žalovanému na ďalšie konanie.“

III.

Preskúmavané rozhodnutie žalovaného z 25.05.2018

11. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím ČAS:MU-PO-3-37/2017-Ž z 25.05.2018 rozhodol vo veci žiadosti žalobcu o udelenie azylu na území SR podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle tak, že neudelil žalobcovi azyl.

12. V odôvodnení rozhodnutia z 25.05.2018 žalovaný zopakoval skutkové zistenia vyplývajúce z obsahu administratívneho spisu uvedené v článku II. bod 2 odôvodnenia tohto rozsudku týkajúce sa žiadosti o azyl podanej žalobcom 10.01.2017, obsahu vstupného pohovoru so žalobcom vykonaným 24.01.2017, dôvodov žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany (nepokojná situácia v N. a zdravotné problémy syna, ktorý bol v máji XXXX U. F. operovaný na L. a jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že v prípade návratu do N. by bol jeho život v ohrození).

13. Dôvody neudelenia azylu žalobcovi žalovaný správny orgán formuloval v preskúmavanom rozhodnutí z 25.05.2018 nasledovne:

„Správny orgán po komplexnom vyhodnotení prípadu menovaného vydal 10. apríla 2017 rozhodnutie ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž, v ktorom menovanému podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle azyl neudelil, no súčasne podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona o azyle mu poskytol doplnkovú ochranu na dobu jedného roka od 20. apríla 2017, kedy uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. V zákonnej lehote prostredníctvom právneho zastúpenia podal na Krajský súd v Košiciach (ďalej len „KS“) menovaný správnu žalobu proti časti rozhodnutia o neudelení azylu. KS vydal 11. augusta 2017 rozsudok 5SaZ/8/2017, ktorom žalobu vo veci preskúmania zákonnosti rozhodnutia ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž z 10. apríla 2017 v časti rozhodnutia o neudelení azylu zamietol. V zákonnej lehote podal prostredníctvom

právneho zastúpenia proti tomuto rozhodnutiu kasačnú sťažnosť na Najvyšší súd SR (ďalej len „NS“), ktorý rozsudkom 10Sžak/17/2017 zo 16. januára 2018 zmenil rozhodnutie KS tak, že rozhodnutie migračného úradu ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž z 10. apríla 2017 v časti o neudelení azylu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Konštatoval, že migračný úrad v svojom rozhodnutí dostatočne neodôvodnil, prečo menovanému neudelil azyl z humanitných dôvodov.

Správny orgán pristúpil k opätovnému vyhodnoteniu a komplexnému posúdeniu prípadu menovaného aj vzhľadom na názor NS. Do konania zabezpečil informácie Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo 16. apríla 2018.

Podľa § 2 písm. a) zákona o azyle sa medzinárodná ochrana udelí vo forme udelenia azylu alebo poskytnutí doplnkovej ochrany.

Podľa § 8 písm. a) zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu.

Podľa § 8 písm. b) zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Všetky skutočnosti, ktoré žiadateľ uviedol, boli opätovne objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené. V jeho prípade nebola preukázaná opodstatnenosť jeho obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine tak, ako to vyplýva zo Ženevskej konvencie z roku 1951 o právnom postavení utečencov a zákona o azyle. Azyl je špecifickým právnym inštitútom, na základe ktorého sa poskytne adekvátna ochrana len tej fyzickej osobe, ktorá spĺňa zákonom stanovené podmienky - teda opodstatnené obavy pred reálne prebiehajúcou perzekúciou osôb, ktoré majú určité presvedčenie, a to buď zo strany štátu alebo neštátnych pôvodcov. Migračný úrad dospel k záveru, že v prípade menovaného k uvedenému nedošlo. Jeho obavy z návratu do krajiny pôvodu súvisia výlučne s nepriaznivou bezpečnostnou situáciou, ako aj situáciou ohľadne obavy o život svojho syna.

Z jeho výpovede je zrejmé, že v krajine pôvodu nečelil absolútne žiadnym problémom zo strany štátu, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 2 písm. d/ zákona o azyle, kedy sa prenasledovaním rozumie závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v:

1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2 zákona o azyle, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.

Dôvody, ktorými odôvodnil svoju žiadosť - nestabilná bezpečnostná situácia v N. a nepriaznivý zdravotný stav jeho syna, nemajú nič spoločné s dôvodmi pre udelenie azylu v zmysle § 8 zákona o azyle.

Taktiež je potrebné uviesť, že menovaný nevykonával žiadnu politickú činnosť, pre ktorú by mohol byť prenasledovaný. Krajinu pôvodu opustil legálnym spôsobom, letecky na svoj vlastný cestovný pas, dokonca N. prostredníctvom svojej ambasády v Bratislave dlhodobo financovala jeho štúdium, ako aj bežný život na území SR. Je v kontakte so svojim zastupiteľským úradom, v roku XXXX vycestoval navštíviť rodinu do miest M. E. F. O. U. N. a bez problémov sa vrátil na územie SR.

Keďže menovaný nečelil žiadnemu konaniu, ktoré by mohlo byť subsumované pod pojem prenasledovanie, ako bolo vyššie uvedené, nemožno v jeho prípade hovoriť ani o prenasledovaní v

zmysle § 8 zákona o azyle. Preto z uvedeného jednoznačne vyplýva, že objektívne nebol vystavený žiadnemu prenasledovaniu zo strany štátu v zmysle zákona o azyle či Ženevskej konvencie. Obdobne možno skonštatovať, že menovaný nečelil žiadnemu takému konaniu ani zo strany neštátnych pôvodcov, ktoré by mohlo byť považované za prenasledovanie v zmysle § 8 zákona o azyle, resp. Ženevskej konvencie.

Keďže na základe vyššie uvedeného v prípade menovaného neboli preukázané opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a ani to, že vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do N. resp. nepreukázalo sa, že by bol v N. prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd, migračný úrad dospel k názoru, že jeho situácia nie je z hľadiska použitia inštitútu azylu, ako poskytnutia najvyššej formy právnej ochrany zo strany SR cudziemu štátnemu príslušnosti, adekvátna. Preto dôvody jeho žiadosti v zmysle uvedeného možno považovať za irelevantné z hľadiska udelenia azylu.

Nakoľko v priebehu celého konania nebolo ničím preukázané, že bolo voči žiadateľovi vyvíjané závažné alebo opakované konanie spôsobujúce ohrozenie života alebo slobody, alebo iné konanie spôsobujúce psychický nátlak na jeho osobu, vykonávané, podporované alebo trpené oficiálnymi štátnymi orgánmi N., ani nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania v zmysle zákona o azyle, dospel migračný úrad k záveru, že v jeho prípade neboli splnené zákonné podmienky v zmysle § 8 zákona o azyle pre udelenie azylu na území SR, preto rozhodol mu azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudeliť.

V danom prípade je žiadateľ na území SR od roku 2010, ale o udelenie medzinárodnej ochrany požiadal až v roku 2017, teda po 7 rokoch pobytu na území SR. V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že zákon o azyle neurčuje žiadnu lehotu, v ktorej má žiadateľ o azyl požiadať, i keď udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle je viazané objektívne na prítomnosť prenasledovania ako skutočnosti definovanej v § 2 písm. d) zákona o azyle alebo na odôvodnené obavy zo skutočnosti definovaných v 2 písm. d) zákona o azyle, v oboch prípadoch v dobe podania žiadosti o azyl, teda spravidla v dobe bezprostredne nasledujúcej po odchode z krajiny pôvodu, výnimkou z tohto pravidla sú žiadatelia „sur place“ (na mieste), pretože o žiadateľa „sur place“ ide vtedy, keď osoba, ktorá v okamžiku odchodu z krajiny pôvodu nebola utečencom, ale stala sa ním neskôr v dôsledku okolností, ktoré nastali v dobe jej neprítomnosti (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža 17/2008 zo dňa 19. augusta 2008), čo nie je prípad menovaného.

Udelenie azylu na účel zlúčenia rodiny podľa § 10 zákona o azyle sa vzťahuje iba na prípady, ak manželovi cudzinca, jeho deťom, prípadne rodičom maloletého cudzinca bol udelený azyl, čo sa ale v žiadnom prípade nevzťahuje na jeho prípad.

Zákon výslovne neukladá povinnosť správnemu orgánu uviesť do výroku svojho rozhodnutia aj výrok o neudelení azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle, lebo nejde o nárok, o ktorom musí rozhodnúť správny súd „ex lege“, ale o výsledok správneho uváženia, ktorý nie je preskúmateľný súdom.

V prípade tzv. humanitného azylu ide o medzinárodnú ochranu sui generis poskytovanú žiadateľom o azyl, u ktorých sa zistí, že nespĺňajú zákonné podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle. Tento druh ochrany nemožno odvodiť od Ženevského dohovoru z roku 1951, ani z Ústavy SR. Nejde ani o formu ochrany, ktorá by podliehala harmonizácii v rámci práva Európskej únie. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať medzinárodnú ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity.

Ak žiadateľ ale v priebehu administratívneho konania uvádza aj humanitné dôvody, v odôvodnení rozhodnutia musí správny orgán zaujať k nim stanovisko a teda náležite odôvodniť, prečo azyl z humanitných dôvodov neudelil. Samotné humanitné dôvody nie sú bližšie špecifikované v právnych predpisoch a keďže ide o nenárokový, exaktne nevymedzený právny inštitút, je v medziach správnej úvahy, aké konkrétne dôvody bude za ne považovať v súlade s právnym poriadkom SR ako aj európskym a medzinárodným právom. Na udelenie azylu z humanitných dôvodov nie je ale právny nárok. Taktiež nie sú taxatívne určené prípady, na základe ktorých by bolo možné udeliť azyl z humanitných dôvodov, lebo to patrí do výsostnej právomoci ministerstva. Takúto prax potvrdzujú aj rozsudky Krajských súdov

Bratislava a Košice a Najvyššieho súdu SR vydané v obdobných prípadoch, kde žiadateľ uvádzal humanitné dôvody.

Podľa článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21. februára 2014 o postupe migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle, za humanitné dôvody, na základe ktorých môže migračný úrad udeliť azyl, ak žiadateľ nespĺňa podmienky na udelenie azylu podľa § 8 zákona o azyle sa považujú najmä prípady neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Na tomto mieste je potrebné uviesť, že podľa názoru správneho orgánu menovaného nemožno označiť za osobu prestarnutú, traumatizovanú alebo ťažko chorú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť. Správny orgán v tomto rozhodnutí a vyhodnotení posudzoval výlučne osobu menovaného, nakoľko maloleté deti menovaného nie sú účastníkmi tohto konania. Spolu s manželkou menovaného sú účastníkmi konania o udelenie azylu na území SR vedeného na migračnom úrade pod číslom ČAS: MU-PO-4/2017-Ž.

Pred vydaním rozhodnutia vzal migračný úrad na vedomie aj stanovisko právneho zástupcu menovaného zo 16. mája 2018, v ktorom v stručnosti popísal priebeh konania menovaného pred správnym orgánom, KS, NS a navrhuje, aby bol menovanému udelený azyl z humanitných dôvodov.

Všetky skutočnosti uvedené žiadateľom boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, že menovaný nesplnil stanovené podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9 ako aj § 10 zákona o azyle, preto sa mu azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudeľuje.

Migračný úrad súčasne rozhodol aj o žiadosti jeho manželky s tromi maloletými deťmi menovaného, kedy v rozhodnutí ČAS:MU-PO-4-59/2017-Ž z 23. mája 2018 im nebol udelený azyl.

Nad rámec tohto rozhodnutia je potrebné uviesť, že menovaný 24. januára 2018 požiadal o predĺženie poskytnutej doplnkovej ochrany na území SR. Správny orgán vydal 17. apríla 2018 rozhodnutie ČAS: MU-PO-46-13/2018 v ktorom menovanému podľa § 13a a § 20 ods. 3 zákona o azyle predĺžil poskytnutú doplnkovú ochranu na území SR na dva roky od 18. apríla 2018, kedy uvedené rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť. Zhodne rozhodol v rozhodnutí ČAS: MU-PO-47-15/2017-Ž zo 17. apríla 2018 v prípade manželky menovaného J. E. Y. E., nar. X. Y. XXXX, povolenie na pobyt č. C., spolu s ich maloletými deťmi S. Y. S. F. R., nar. XX. I. XXXX, povolenie na pobyt č. C., C. Y. S. F. R., nar. XX. H. XXXX, povolením na pobyt č. C., I. Y. S. F. R., nar. XX. E. XXXX, povolenie na pobyt č. C..“

IV.

Správna žaloba a vyjadrenie žalovaného

14. V správnej žalobe z 26.06.2018, podanej v súlade s ustanoveniami § 207 a nasl. SSP žalobca zastúpený Občianskym združením Marginal poukázal na obsah súdneho preskúmavacieho konania vzťahujúceho sa na pôvodné rozhodnutie žalovaného z 10. apríla 2017 ČAS: MU-PO-3-17/2017-Ž vyplývajúce z rozsudku NS SR č.k. 10Sžak/17/2017 zo 16.01.2018. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v § 8 ods. 1, § 9 a § 19a ods. 1 a 2 zákona o azyle a § 32 ods. 1 až 3, § 46, § 47 ods. 3 Správneho poriadku žalobca namietal nesprávnosť a nezákonnosť napadnutého rozhodnutia z 25.05.2018 tvrdiac, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.

15. Žalobca ďalej citoval časti odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z 25.05.2018 dotýkajúce sa podmienok pre udelenie azylu, v rámci ktorých žalovaných uviedol, že „správny orgán pristúpil k opätovnému vyhodnoteniu a komplexnému posúdeniu prípadu menovaného aj vzhľadom na názor NS. Do konania zabezpečili informáciu Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce MÚ MV SR zo 16.04.2018“, argumentáciu žalovaného vzťahujúcu sa na jeho diskrečnú právomoc obsiahnutú v § 9 zákona o azyle pri posudzovaní podmienok pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov a tiež časť

dôvodov v preskúmavanom rozhodnutí poukazujúcich na obsah článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 o postupe Migračného úradu a útvarov Policajného zboru pri vykonávaní zákona o azyle.

16. V ďalšej časti žaloby žalobca citoval relevantné časti rozsudku NS SR č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16.01.2018, obsah ktorých zhrnul do námietky, podľa ktorej „je potrebné uviesť, že napriek tomu, že žalobca v priebehu administratívneho konania uviedol aj humanitárne dôvody - zlý zdravotný stav svojho syna, správny orgán nezdôvodnil, prečo azyl z humanitárnych dôvodov neudelil. Vo svojom rozhodnutí sa obmedzil na konštatovanie, že žalobca nesplnil podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9 a § 10 zákona o azyle, preto sa mu azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle na území SR neudeľuje.“

17. Vo vzťahu k danému nasmerovaniu zrušujúcich dôvodov v rozhodnutí kasačného súdu zo 16. januára 2018 poukázal žalobca na obsah rozhodnutia NS SR č. k. 1Sža/19/2009 a tvrdil, že žalovaný v preskúmavanej právnej veci nezdôvodnil, prečo azyl z humanitárnych dôvodov neudelil. Vo svojom rozhodnutí sa správny orgán obmedzil podľa žalobcu len na konštatovanie, že všetky skutočnosti uvedené žiadateľom (žalobcom) boli počas konania objektívne vyhodnotené a komplexne posúdené, pričom správny orgán dospel k záveru, že menovaný nesplnil stanovené podmienky na udelenie azylu podľa § 8, § 9, ako aj § 10 zákona o azyle. Akými úvahami bol správny orgán vedený pri hodnotení dôkazov a ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie o neudelení humanitárneho azylu, správny orgán neuviedol.

18. Žalobca poukázal zároveň na obsah lekárskych správ týkajúcich sa zdravotného stavu jeho syna z kardiologickej ambulancie a taktiež z očnej, neurologickej a pediatrickej ambulancie, s ktorými sa žalovaný správny orgán opätovne nevysporiadal, pričom v napadnutom rozhodnutí nie je o nich žiadna zmienka a nenachádza sa tam ani zmienka o tom, ako tieto lekárske správy správny orgán vyhodnotil. V tejto súvislosti uviedol zákonnú požiadavku na správny orgán uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie.

19. Žalobca sa v podanej žalobe ďalej zmienil o právnych podmienkach udelenia azylu podľa § 10 zákona o azyle na účel zlúčenia rodiny poukazujúc v súvislosti s touto časťou odôvodnenia rozhodnutia žalovaného z 25.05.2018 aj na ustanovenie § 28 ods. 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine, podľa ktorého rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia a zároveň nám obsah Článku 41 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého majú deti právo na rodičovskú výchovu a starostlivosť. Ďalej citoval Článok 9 Dohovoru o právach dieťaťa, podľa ktorého musia zmluvné strany zabezpečiť, aby dieťa nesmelo byť oddelené od vlastných rodičov proti ich vôli. Žalobca tvrdil, že jeho syn, ktorý má vážne zdravotné problémy, bol lekármi označený za rizikového pacienta a potrebuje vo viacerých zdravotných oblastiach pravidelnú lekársku starostlivosť, taktiež sa pripravuje, respektíve čaká pre nízky vek na operáciu srdca. Zároveň žalobca poukázal na obsah právnej úpravy uvedenej v zákone č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia zvýrazňujúc skutočnosť, že účastníkmi právnych vzťahov podľa tejto úpravy sú len osoby s udeleným azylom na území SR.

20. V závere žaloby žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sža 34/2008, podľa ktorého „súd preskúmava úvahu správneho orgánu len v tom smere, či nevybočila z medzí a hľadísk stanovených zákonom, či je v súlade s pravidlami logického myslenia a či podklady pre takýto úsudok boli zistené úplne a riadnym procesným spôsobom“ a tvrdil, že jeho toho názoru, že úvaha správneho orgánu pri rozhodnutí o neudelení azylu z humanitárnych dôvodov vybočila z medzí stanovených zákonom, pretože v predmetnom rozhodnutí absentuje odôvodnenie, pričom azyl z humanitárnych dôvodov nebol žalobcovi uvedený. Do pozornosti správneho súdu dal zároveň rozhodnutie Najvyššieho súdu SR č. k. 1 Sža/12/2010 dotýkajúce sa Dohovoru o právach dieťaťa a zásady najlepšieho záujmu dieťaťa, podľa ktorej akékoľvek rozhodnutia štátnych orgánov krajín, ktoré k dohovoru pristúpili, musia byť s ňou v súlade aj pri rozhodovaní s použitím voľnej úvahy. Z hore uvedených dôvodov žalobca navrhol zrušiť napadnuté rozhodnutie žalovaného z 25.05.2018 o neudelení azylu a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.

21. Žalovaný v písomnom vyjadrení z 27.07.2018 poukázal na obsah a závery administratívneho konania, pričom vo vzťahu k obsahu argumentácie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku zo 16.01.2018 v časti týkajúcej sa neudelenia azylu z humanitárnych dôvodov argumentoval nasledovne:

„Menovaný o azyl z humanitných dôvodov vo vyhlásení ani v zápisnici nežiadal. Počas pohovoru na migračnom úrade požiadal o udelenie azylu z dvoch dôvodov. Prvým bola zlá bezpečnostná situácia v N. a druhým, hlavným dôvodom bol zdravotný stav jeho syna (bod 39. zápisnice z 24.1.2017). V máji XXXX bol jeho syn operovaný a existoval predpoklad, že ďalšia operácia bude nutná v priebehu dvoch rokov. Právny zástupca počas konania namietal možnosť udelenia azylu z humanitných dôvodov. Po vrátení veci na ďalšie konanie rozsudkom Najvyššieho súdu SR bol s menovaným vykonaný doplňujúci pohovor. Do spisu bola zabezpečená správa o krajine pôvodu a taktiež správa ohľadom zdravotnej starostlivosti o cudzincov na území SR. Po opätovnom vyhodnotení dôvodov žiadosti o azyl žalobcu rozhodnutím ČAS: MU-PO-3-37/2017-Ž zo dňa 25.5.2018 sa mu neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 zákona o azyle, pričom v rámci konania o predĺženie doplnkovej ochrany rozhodnutím ČAS: MU-PO-46-13/2018-Ž mu bola predĺžená doplnková ochrana na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dňa 18.4.2018.“

22. Svoj nesúhlas s obsahom žaloby ďalej žalobca vyjadril v konkrétnostiach nasledovnou právnou argumentáciou:

„Správna žaloba vychádza z toho, že právny zástupca žalobcu formuluje „nárok“ na udelenie azylu z humanitných dôvodov. Je však zrejmé, že na udelenie azylu z humanitných dôvodov právny nárok neexistuje, ako vyplýva z judikatúry krajských súdov a najvyššieho súdu. Možnosť udelenia takéhoto azylu nespadá pod udeľovanie azylu na základe Ženevského dohovoru o právnom postavení utečencov z roku 1951, ani z právnych noriem EÚ, ktoré regulujú udeľovanie azylu, ale je suverénnym rozhodnutím poskytnutia azylu na základe národného práva. Možnosť udeliť azyl z humanitných dôvodov je vyjadrením zvrchovaného práva SR na základe svojej suverenity poskytovať ochranu z dôvodov, ktoré sú považované za výraz humanity. Je potrebné zdôrazniť, že táto možnosť je v zákone o azyle od jeho prijatia v roku 2002 a mala za úlohu umožniť výnimku z takej situácie, keď žiadateľ nespĺňal podmienky na udelenie azylu, ako sú stanovené Ženevským dohovorom, a návrat neúspešného žiadateľa do krajiny pôvodu pre neho predstavovalo nebezpečenstvo značných fyzických alebo psychických útrap, prípadne až smrti. V tej dobe neexistoval inštitút doplnkovej ochrany, ktorá môže byť poskytnutá aj na základe iných dôvodov a ide o subsidiárnu úpravu, keď osoba nemá nárok na udelenie azylu. V rozsudku Najvyššieho súdu SR sp.zn.1 Sža17/2008 zo dňa 19. augusta 2008, je zdôraznený jej subsidiárny charakter: „Vo vzťahu k druhej forme medzinárodnej ochrany, a to doplnkovej ochrany, odvolací súd uvádza, že jej zmyslom a účelom je poskytnúť subsidiárnu ochranu a možnosť legálneho pobytu na území SR tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiaduce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase, než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelenie či neudelenie doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žiadateľa, z nich je potrebné vychádzať.“ Najvyšší súd v svojom rozhodnutí 10 Sžak/17/2017 konštatoval, že správny orgán sa nedostatočne zaoberal dôvodmi, pre ktoré neudelil azyl z humanitných dôvodov. Tiež poukázal na skutočnosť, že sťažovateľ vo svojej kasačnej sťažnosti poukazoval na rozdiely pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a s tým súvisiace nároky na peňažné príspevky osôb, ktorým bol poskytnutý azyl, a osobám, ktorým bola poskytnutá doplnková ochrana s tým, že tieto rozdiely sa dotýkali aj jeho maloletého syna. Išlo o nemožnosť kompenzácie ťažkého zdravotného postihnutia podľa zákona č. 447/2008 Z.z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Išlo o hypotetickú situáciu, ak by sa v dôsledku zhoršenia zdravotného stavu musel jeden z rodičov starať dlhodobo o syna, neprináležala mu finančná náhrada, pokiaľ by mal syn poskytnutú len doplnkovú ochranu. Zákon č. 191/2018 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 447/2008 Z. z. o peňažných príspevkoch na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov túto nerovnosť odstránil, s účinnosťou od 1. júla 2018. Podotýkame, že pokiaľ bola žalobcovi, rovnako jeho žene a ich deťom, poskytnutá doplnková ochrana, už im nehrozil návrat do krajiny pôvodu a s tým spojené „nebezpečenstvo“ psychických a fyzických útrap, prípadne až smrti. Pokiaľ má byť využitý inštitút azylu z humanitných dôvodov, musí žiadateľovi hroziť návrat do krajiny pôvodu a s tým spojené „nebezpečenstvo“. Všetky práva ohľadne adekvátnej zdravotnej starostlivosti pre jeho maloletého syna boli pokryté poskytnutím doplnkovej ochrany.

V zmysle rozhodovacej praxe migračného úradu je nedostupnosť zdravotnej starostlivosti dôvod na poskytnutie doplnkovej ochrany. K uvedenému názoru sa priklonili vo svojich rozsudkoch Krajský súd v Košiciach (5Saz/3/2015-30) a následne aj Najvyšší súd SR (10Sža/28/2015). Jednalo sa o obdobný prípad rodiny z N.. V odvolaní proti rozsudku krajského súdu navrhovateľ (teraz „žalobca“) uvádzal, že je otcom dvoch maloletých hendikepovaných detí, pochádzajúcich z N.. Svoju azylovú žiadosť založil nanasledujúcich skutočnostiach: obava o život svojich dvoch maloletých, mentálne i fyzicky postihnutých detí a obava o vlastný život z dôvodu zlej bezpečnostnej situácie v krajine pôvodu. Podľa žiadateľa jeho žiadosť o azyl mala byť posudzovaná v súvislosti s postavením a chorobou jeho maloletých detí, zároveň mal byť posúdený stav zdravotnej starostlivosti potrebnej pre riadny život maloletých detí, či možnosť uplatnenia ich ostatných práv, a to všetko so zohľadnením bezpečnostnej situácii v N.. Vzhľadom na skutočnosť, že žiadateľ uviedol aj dôvody, pre ktoré bolo potrebné zvážiť udelenie azylu z humanitných dôvodov, mal sa odvolací súd aj migračný úrad zaoberať poskytnutím azylu podľa § 9 zákona o azyle. Vo veci bolo vydané rozhodnutie migračného úradu, ktorým žiadateľovi poskytol doplnkovú ochranu, avšak neudelil mu azyl. Najvyšší súd vo svojom rozsudku konštatoval, že odvolacie námietky žiadateľa neboli spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku, ktorý rozhodnutie migračného úradu potvrdil. Námietka menovaného, že spĺňa podmienky na udelenie azylu z humanitných dôvodov neobstojí. Migračný úrad totiž v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že dôvody pre ktoré menovaný žiadal udeliť azyl nepovažoval ani za dôvody pre udelenie azylu podľa § 9 zákona o azyle. Nemožno súhlasiť so záverom právneho zástupcu, že správny orgán nedostatočne odôvodnil neposkytnutie azylu z humanitných dôvodov. Správny orgán sa primárne zaoberal zdravotným stavom syna žalobcu v konaní ČAS: MU-PO-4/2017-Ž, kedy bola posudzovaná žiadosť o udelenie azylu manželky a ich detí samostatne. Následne rozhodnutím ČAS: MU- PO-47-15/2018-Ž zo dňa 17.4.2018, bola manželke žalobcu a ich deťom na základe tohto dôvodu poskytnutá doplnková ochrana, ktorá im bola rozhodnutím predĺžená na dobu dvoch rokov odo dňa nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia dňa 18.4.2018. Na rovnaké obdobie bola predĺžená doplnková ochrana rozhodnutím ČAS: MU-PO-46-13/2018-Ž aj menovanému. Námietka, že sa správny orgán nezaoberal synom žalobcu a jeho stavu zraniteľnej osoby nie je dôvodná, nakoľko účelom zistenia statusu zraniteľnej osoby je poskytnutie im zodpovedajúcej starostlivosti v azylovom zariadení a ich ochrane v zmysle § 39 ods. 1 zákona o azyle: „Ministerstvo vytvára v azylových zariadeniach vhodné podmienky na ubytovanie cudzincov a starostlivosť o nich, pritom zohľadňuje osobitné potreby zraniteľných osôb zistené na základe individuálneho posúdenia ich stavu; vhodnými podmienkami sa rozumie aj prijímanie primeraných opatrení na zabránenie útokom a násiliu, ako aj poskytnutie ochrany obetiam obchodovania s ľuďmi.“ K udeleniu azylu z humanitných dôvodov by sa podľa názoru migračného úradu malo pristupovať v tom zmysle, že predpokladá situáciu, keď nebude možné žiadateľovi poskytnúť medzinárodnú ochranu podľa zákona o azyle, avšak neúspešnému žiadateľovi hrozí v prípade návratu do krajiny pôvodu nebezpečenstvo značných psychických alebo fyzických útrap, prípadne až smrti. Zároveň po novele zákona č. 447/2008 Z.z. už nie je rozdiel v poskytovaní peňažných príspevkov na kompenzáciu ťažkého zdravotného postihnutia medzi osobami s udeleným azylom a s poskytnutou doplnkovou ochranou. Pokiaľ teda poskytnutie doplnkovej ochrany saturuje všetky zdravotné nároky žalobcovho syna, ktoré boli posudzované v samostatnom konaní, boli zdravotné dôvody posúdené ako dôvodné na poskytnutie doplnkovej ochrany. Nemožno teda súhlasiť s právnym názorom právneho zástupcu, že správny orgán nedostatočne vyhodnotil dôvody na poskytnutie azylu z humanitných dôvodov, keďže sa zdravotným stavom žalobcovho syna zaoberal v samostatnom konaní a na základe nich poskytol manželke žalobcu a ich deťom doplnkovú ochranu. Poskytnutím doplnkovej ochrany odpadol dôvod na udelenie azylu z humanitných dôvodov, ktorý sa uplatní najmä vtedy, ak návrat neúspešného žiadateľa o azyl do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne až smrť, čo však v prípade, ak má poskytnutú doplnkovú ochranu, nie je možné. Je tiež otázne, či je možné cudzinca, ktorému sa poskytla doplnková ochrana považovať za neúspešného žiadateľa o udelenie azylu, ak v zmysle § 2 písm. 2 písm. h) je „žiadateľom cudzinec, ktorý na útvare Policajného zboru (ďalej len „policajný útvar") podľa § 3 ods. 2 vyhlási, že žiada o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany na území Slovenskej republiky, alebo iná osoba, o ktorej to ustanovuje tento zákon;“ Nie je dôvodná ani námietka právneho zástupcu, že boli porušené jeho rodičovské práva, keďže nebola jeho žiadosť posudzovaná spoločne s jeho deťmi. Rodinné väzby žalobcu boli zohľadnené. Deti žalobcu boli posudzované spoločne s jeho manželkou. a rozhodnutím ČAS: MU-PO-4-59/2017-Ž zo dňa

25.05.2018 im nebol poskytnutý azyl z humanitných dôvodov, ale zdravotné dôvody boli dôvodom na poskytnutie doplnkovej ochrany rozhodnutím ČAS: MU-PO-47-15/2018-Ž zo dňa 17.4.2018.“

V.

Právne závery krajského súdu

23. Krajský súd v Košiciach, ako správny súd, v konaní o správnej žalobe vo veciach azylu (§ 207 a nasl. SSP) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie v právnych medziach žaloby (§ 212 ods. 1 písm. d/, e/ SSP, § 182 ods. 1 písm. e/ SSP) oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

24. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (§ 107 ods. 1, 2 SSP).

25. Podľa § 27 ods. 2, prvá veta SSP pri rozhodnutí, opatrení alebo inom zásahu, ktorý orgán verejnej správy vydal alebo vykonal na základe zákonom povolenej správnej úvahy, správny súd preskúmava iba, či také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom.

26. Správny súd teda nie je oprávnený posudzovať, či orgán verejnej správy aplikoval svoju diskrečnú právomoc vhodným spôsobom, ale predmet prieskumu sa bude vzťahovať na to, či preskúmavané rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah nevybočili z medzí a hľadísk ustanovených zákonom. Použitie správnej úvahy preto nemôže byť nikdy arbitrárne a preto musí byť náležite odôvodnené a súčasne byť v súlade so zásadami logického myslenia (Správny súdny poriadok - Komentár, Autorský kolektív pod vedením JUDr. Jany Baricovej, C.A.Beck, 2018, str. 212).

27. Podľa § 9 zákona o azyle (Udelenie azylu z humanitárnych dôvodov) ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní nezistia dôvody podľa § 8.

28. Podľa § 52 ods. 1, prvá veta zákona o azyle na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní.

29. Podľa § 3 ods. 1 Správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.

30. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.

31. Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti (§ 34 ods. 4, 5 Správneho poriadku).

32. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

33. Správny súd v preskúmavanej právnej veci, vychádzajúc zo znenia hore citovaných zákonných ustanovení zákona o azyle a Správneho poriadku podrobil súdnemu prieskumu rozhodnutie žalovaného z 25.05.2018 napadnuté správnou žalobou, a to v právnych medziach vznesených žalobných námietok (bodov) a dospel k záveru, že žalovaný správny orgán v rozhodnutí o neudelení azylu žalobcovi z 25.05.2018 nenaplnil právne závery obsiahnuté v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/17/2017 z 16.01.2018, a to v zásadnej časti argumentácie Najvyššieho súdu SR týkajúcej sa posúdenia dôvodov pre udelenie azylu žalobcovi z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.

34. Ako to vyplýva z obsahu článku II. odôvodnenia tohto rozsudku, dotýkajúceho sa východiskových právnych záverov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v rozsudku č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16.01.2018, kasačný súd upriamil pozornosť žalovaného správneho orgánu v súvislosti so zrušením jeho rozhodnutia z 10.04.2017 v časti o neudelení azylu žalobcovi na potrebu naplnenia obsahu jeho

diskrečnej právomoci vyplývajúcej z ustanovenia § 9 zákona o azyle upravujúcej právnu možnosť udelenia azylu z humanitárnych dôvodov. Kasačný súd pritom stanovil jasné procesnoprávne medze súdneho preskúmavacieho konania na jednej strane a argumentačnej povinnosti žalovaného na strane druhej poznamenanej zákonodarcom predpokladanou potrebou vydania rozhodnutia s logickým a nediskriminačným obsahom nemajúcim rozpor so zákazom ľubovôle vyplývajúceho pre orgány verejnej moci z ústavne zakotvených náležitostí demokratického a právneho štátu. Najvyšší súd SR pritom poukázal na obsah svojho rozhodnutia sp. zn. 10Sža/41/2015 z 03.02.2016, ktoré je kontinuálne premietané aj do ďalšej judikatúry Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k diskrečnej právomoci žalovaného správneho orgánu pri posudzovaní podmienok pre udelenie azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle.

35. V preskúmavanej právnej veci však kasačný súd zároveň uviedol, že „sťažovateľ požiadal o humanitný azyl, ktorý odôvodnil vážnym zdravotným stavom jeho maloletého syna. Žalovaný však dôvod, pre ktorý azyl z humanitných dôvodov neudelil neodôvodnil dostatočne, naopak uviedol len, že sťažovateľ nespĺňa podmienky pre udelenie humanitárneho azylu a sťažovateľ dôvod na udelenie humanitárneho azylu ďalej posudzoval v rámci poskytnutia doplnkovej ochrany, ktorú odôvodnil aj zdravotným stavom sťažovateľovho syna.“ Ako to ďalej vyplýva z obsahu bodu 41 uvedeného rozsudku, kasačný súd považoval rozhodnutie žalovaného z 10.04.2017 v časti o neudelení azylu žalobcovi, ktorý žiadal aj z dôvodu zlého zdravotného stavu jeho maloletého syna, za nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, ale súčasne za nelogické.“ Správny súd v tejto súvislosti poukazuje, zhodne s právnym názorom Najvyššieho súdu SR aj na obsah Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.01.2014 o postupe Migračného úradu MV SR pri vykonávaní zákona o azyle. Žalovaný v rámci správnej úvahy v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia z 25.05.2018 podľa názoru správneho súdu nedôsledným spôsobom, povrchne a bez akéhokoľvek bližšieho odôvodnenia v nadväznosti na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo 16.01.2018 poukázal iba na text uvedeného Nariadenia ministra vnútra SR z 21.01.2014, nezohľadňujúc pritom skutočnosť, že kasačný súd vyhodnotil ako nelogický a náležite neodôvodnený práve predmetný záver žalovaného o neudelení azylu podľa § 9 zákona o azyle.

36. Je pritom nesporné, že žalobca, ako žiadateľ o azyl, formuloval ako druhý z dôvodov žiadosti o poskytnutie medzinárodnej ochrany vážne zdravotné problémy jeho syna, ktorý bol operovaný na L., má podstúpiť ďalšiu operáciu a jeho zdravotný stav je natoľko vážny, že v prípade návratu do N. by bol jeho život v ohrození. Najvyšší súd SR v rozsudku zo 16.01.2018 jednoznačne nastolil požiadavku zaoberať sa týmto dôvodom žalobcu v ďalšej rozhodovacej činnosti žalovaného ako dôvodom pre možné udelenie azylu z humanitárnych dôvodov, a to bez ohľadu na to, či žalobca svoju žiadosť z 10.01.2017 v rámci administratívneho konania a súdneho preskúmavacieho konania takto jednoznačne právne kategorizoval.

37. Právny výklad východiskových záverov obsiahnutých v odôvodnení rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 10Sžak/17/2017 zo 16.01.2018 má byť podľa názoru súdu v preskúmavanej právnej veci súladný s obsahovým významom postavenia žalobcu ako rodiča starajúceho sa o ťažko nemocné dieťa. Takýto stav na strane žalobcu Najvyšší súd SR postavil na roveň k demonštratívnemu výpočtu prípadov „neúspešných žiadateľov o azyl z radov prestarnutých, traumatizovaných alebo ťažko chorých osôb, ktorých návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne smrť.“

38. Ohľadom medzí a hľadísk správneho uváženia a diskrečnej právomoci žalovaného pri rozhodovaní podľa § 9 zákona o azyle v obsahovej právnej konfrontácii s požiadavkami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvedenými v rozsudku zo 16.01.2018 teda správny súd právne uzatvára, že žalovaný sa v rozhodnutí z 25.05.2018 o neudelení azylu žalobcovi nevenoval náležitým spôsobom obsahovému zameraniu rozsudku Najvyššieho súdu SR zvýrazňujúceho potrebu presvedčivého odôvodnenia administratívneho rozhodnutia. Mimo právny základ uvedeného rozsudku kasačného súdu je argumentácia žalovaného v odôvodnení rozhodnutia z 25.05.2018 poukazujúca na obsah článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014 takým spôsobom, že „podľa názoru správneho orgánu menovaného nemožno označiť za osobu prestarnutú, traumatizovanú alebo ťažko chorú osobu, ktorej návrat do krajiny pôvodu by mohol predstavovať značné fyzické alebo psychické útrapy, prípadne smrť.“ Pokynom Najvyššieho súdu SR totiž bolo vyhodnotiť v ďalšom administratívnom konaní osobu žalobcu ako žiadateľa o azyl nie vo vzťahu k jeho osobnému statusu, ale práve v špecifickom postavení rodiča maloletého dieťaťa, ktoré je ťažko nemocné.

39. Bude preto v ďalšom správnom konaní povinnosťou žalovaného vydať rozhodnutie v azylovej veci žalobcu, ktoré by zohľadňovalo predmetné požiadavky nastolené kasačným súdom. V prípade neudelenia azylu žalobcovi v právnom režime § 9 zákona o azyle má podľa názoru súdu v preskúmavanej veci žalovaný právnu povinnosť uviesť, prečo zložité rodičovské postavenie žalobcu, do ktorého sa dostal v súvislosti so starostlivosťou o ťažko nemocného syna, nepovažuje za dôvod postavený svojou intenzitou a závažnosťou na roveň demonštratívne uvádzaných prípadov v článku 13 Nariadenia ministra vnútra SR č. 34 z 21.02.2014.

40. Jasné vymedzenie právnych požiadaviek na kvalitu administratívneho rozhodnutia v právnych veciach týkajúcich sa azylu z humanitárnych dôvodov podľa § 9 zákona o azyle zadaný rozsudkom Najvyššieho súdu SR č. k. 10Sža/41/2015 z 03.02.2016 je pritom potrebné považovať za konštantnú a ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu SR k danej právnej problematike. Takéto závery možno vyvodiť napríklad z rozsudkov NS SR č. k. 10Sžak/9/2017 z 20.06.2017 a č.k. 10Sžak/9/2018 z 28.08.2018.

41. Vychádzajúc z hore uvedených skutkových a právnych dôvodov Krajský súd v Košiciach v preskúmavanej právnej veci postupujúc podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, pretože je nepreskúmateľným pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Podľa § 191 ods. 6, prvá veta SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.

42. Správny súd v danej právnej veci rozhodol v obsadení sudcom podľa § 23 ods. 2 písm. c) SSP.

43. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím (§ 175 ods. 2 SSP).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Krajskom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu.

V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.

Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom.

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.