Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6Co-137-2023.pdf
PDF · 121.68 KB
Case nature
Area
Subarea
6Co/137/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Jany Janics Bajánkovej a členiek senátu JUDr. Otílie Belavej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu: SOMAT Group a.s., so sídlom Mierová 127, Bratislava, IČO: 35 828 684, zast.: Accent Legal s. r. o., so sídlom Jakubovo námestie 9, Bratislava, IČO: 47 251 476, proti žalovaným: X/ Z.. Z. F., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. XXXX/XXA, C., X/ Z.. K. F., H.. XX.XX.XXXX, R. C. Z. XXXX/XXA, C., obaja zast.: JUDr. Martin Baláž, LL.M., advokát, so sídlom Kýčerského 2, Bratislava, IČO: 42 185 025, o zaplatenie 2.432,98 Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalovaných proti rozsudku bývalého Okresného súdu Bratislava II. z 03. apríla 2023, č.k. 53C/33/2022-185, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie sa v napadnutých výrokoch II. a III. p o t v r d z u j e . Žalobcovi sa p r i z n á v a voči žalovanému 1/ a žalovanej 2/ nárok náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol návrh žalovaných na prerušenie konania ( I. výrok), uložil žalovaným povinnosť zaplatiť spoločne a nerozdielne žalobcovi sumu 2.432,98 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 799,87 Eur od 28.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 829,18 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia, zo sumy 803,93 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku ( II. výrok) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v plnom rozsahu ( III. výrok). 2. Súd prvej inštancie z vykonaného dokazovania súd zistil, že žalobca, ako správcovská spoločnosť, na základe zmluvy o výkone správy zo dňa 18.09.2018 vykonáva správu bytového domu so súpisným číslom XXXXX, popis stavby: K. XX-B., K. XX-C., K. XX-L. a bytového domu so súpisným číslom XXXXX popis stavby: K. XX-M., nachádzajúcich sa na ulici D. N. C., číslo vchodu: D. XX-XX. Žalovaní sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nebytového priestoru č. B. s výmerou podlahovej plochy o veľkosti 50,44 m2, nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu so súpisným číslom XXXXX, popis stavby: K. XX-B., K. XX-C., K. XX-L., číslo vchodu D. XXB. Nebytový priestor je zapísaný na liste vlastníctva č. XXXX vedenom Okresným úradom Bratislava, katastrálnym odborom, pre Obec: Bratislava P., Okres: Bratislava - Q., Katastrálne územie: Q.. S vlastníctvom nebytového priestoru je spojený spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX-ín na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a príslušenstve bytových domov a spoluvlastnícky podiel o veľkosti XXXX/XXXXXXX-ín na zastavaných pozemkoch a priľahlom pozemku. Žalobca eviduje vo vzťahu k nebytovému priestoru nedoplatky z ročných vyúčtovaní za roky 2018, 2019 a 2020, a to v nasledovnej výške: 1. Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2018 v celkovej sume 799,87 Eur pozostávajúci z: neuhradených mesačných zálohových predpisov za
obdobie od 01/2018 do 05/2018, každý v sume 67,80 Eur, t.j. 5x 67,80 Eur = 339,00 Eur; neuhradených mesačných zálohových predpisov za obdobie od 06/2018 do 09/2018, každý v sume 68,03 Eur, t.j. 4x 68,03 Eur = 272,12 Eur; neuhradených mesačných zálohových predpisov za obdobie od 10/2018 do 12/2018, každý v sume 89,16 Eur, t.j. 3x 89,16 Eur = 267,48 Eur; tzv. "preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2018" v sume 78,73 Eur, ktorý by žalovaným vznikol v prípade, že by z ich strany došlo k úhrade všetkých mesačných zálohových predpisov za rok 2018 (339,00 Eur + 272,12 Eur + 267,48 Eur - 78,73 Eur = 799,87 Eur). V ročnom vyúčtovaní 2018 je uvedená celková výška nedoplatku v sume 2.326,92 Eur, táto suma zahŕňa aj nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2017 vo výške 1.527,05 Eur, ktoré si však žalobca už uplatnil v samostatnom konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn. 8C/40/2021 (799,87 Eur + 1.527,05 Eur = 2.326,92 Eur). 2. Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2019 v celkovej sume 829,18 Eur pozostávajúci z: neuhradených mesačných zálohových predpisov za obdobie od 01/2019 do 12/2019, každý v sume 64,66 Eur, t.j. 12x 64,66 Eur = 775,92 Eur; nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2019 v sume 45,56 Eur; poplatku za upomienku správcu v sume 7,70 Eur (775,92 Eur + 45,56 Eur + 7,70 Eur = 829,18 Eur). V ročnom vyúčtovaní za rok 2019 je uvedená celková výška nedoplatku v sume 3.156,10 Eur, ktorá okrem nedoplatku vzniknutého za rok 2019 zahŕňa aj nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok 2018 v sume 799,87 Eur a z ročného vyúčtovania za rok 2017 v sume 1.527,05 Eur. 3. Nedoplatok z ročného vyúčtovania za rok 2020 v celkovej sume 803,93 Eur pozostávajúci z: neuhradených mesačných zálohových predpisov za obdobie od 01/2020 do 06/2020, každý v sume 64,66 Eur, t.j. 6x 64,66 Eur = 387,96 Eur; neuhradených mesačných zálohových predpisov za obdobie od 07/2020 do 12/2020, každý v sume 73,18 Eur, t.j. 6x 73,18 Eur = 439,08 Eur; tzv. "preplatku z ročného vyúčtovania za rok 2020" v sume 23,11 Eur, ktorý by žalovaným vznikol v prípade, že by z ich strany došlo k úhrade všetkých mesačných zálohových predpisov za rok 2020 (387,96 Eur + 439,08 Eur - 23,11 Eur = 803,93 Eur). V ročnom vyúčtovaní za rok 2020 je uvedená celková výška nedoplatku v sume 3.960,03 Eur, ktorá okrem nedoplatku vzniknutého za rok 2020 zahŕňa aj nedoplatky z ročného vyúčtovania za rok 2019 v sume 829,18 Eur, z ročného vyúčtovania za rok 2018 v sume 799,87 Eur a z ročného vyúčtovania za rok 2017 v sume 1.527,05 Eur. Ročné vyúčtovanie za rok 2018 bolo žalovaným doručené dňa 28.05.2019, 30 dňová lehota na úhradu nedoplatku tak uplynula dňa 27.06.2019. V ročnom vyúčtovaní za rok 2019 a v ročnom vyúčtovaní za rok 2020 je uvedený presný dátum splatnosti nedoplatkov z ročného vyúčtovania, pre ročné vyúčtovanie za rok 2019 je týmto dátumom 30.06.2020 a pre ročné vyúčtovanie za rok 2020 30.06.2021, žalovaní sa tak dostali do omeškania dňom 01.07.2020, resp. 01.07.2021.
3. Z tohto skutkového stavu, právne odkazujúc na § 7b ods. 5, § 8a ods. 2, § 8b ods. 1, § 10 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon č. 182/1993 Z.z.“ a „bytový zákon"), článku V ods. 3, ods. 4 Zmluvy o výkone správy zo dňa 18.09.2018, § 101, § 103 § 517 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., § 162 ods. 3, § 164 § 255 ods. 1, § 262 ods. 1 C.s.p. dospel súd prvej inštancie k záveru o dôvodnosti žaloby. 3.1. Uviedol, že sa v prvom rade zaoberal návrhom žalovaných na prerušenie konania. Ozrejmil, že v podanom odpore žalovaní v zmysle ustanovenia navrhli, aby súd aktuálne konanie prerušil, vzhľadom na skutočnosť, že na tamojšom súde momentálne medzi identickými sporovými stranami (len v opačnom postavení, t.j. žalovaní sú v pozícii žalobcov a žalobca je v postavení žalovaného) prebieha konanie so sp. zn. 8C/76/2019 o určenie výšky mesačných platieb za plnenia spojené s prevádzkou sporného nebytového priestoru vo vlastníctve žalovaných (v aktuálnom konaní). Skonštatoval, že na rozdiel od obligatórneho prerušenia podľa § 162 ods. 1 písm. a) C.s.p. tu ide o otázky, ktoré by súd mohol sám vyriešiť ako prejudiciálne. V danom prípade nepovažoval za potrebné počkať do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 8C/76/2019, v ktorom sa žalobcovia Z.. F. B. Z.. F. (t.j. v tomto konaní žalovaní) žalobou prehlasovaného vlastníka o určenie výšky mesačných zálohových platieb domáhali, aby súd určil výšku zálohových platieb spojených s prevádzkou nebytového priestoru č. B. sumou 10 Eur / mesačne. Uviedol, že sa stotožnil s názorom žalobcu, že petit žaloby o určenie výšky mesačných zálohových platieb žiadnym spôsobom nešpecifikuje časový okamih, od ktorého takéto určenie výšky mesačných platieb žalobcovia (v tomto konaní žalovaní) požadujú. S ohľadom na uvedené mal za to, že rozhodnutie súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8C/76/2019 je pre rozhodnutie v konaní 53C/33/2022 irelevantné, nakoľko súd nemôže spätne určiť výšku mesačných zálohových platieb (a samotný petit žaloby takýto návrh vôbec neuvádza), t.j. akékoľvek rozhodnutie v tejto veci nebude mať žiaden vplyv na už uplatnený nárok žalobcu. Zároveň zdôraznil, že žalovaní sa písomného hlasovania, ktorého predmetom bolo aj rozhodnutie vlastníkov o výške mesačných zálohových platieb za užívanie nebytového priestoru č. B., vôbec nezúčastnili. Podľa názoru súdu tak neexistujú objektívne dôvody na
prerušenie tohto konania vedeného pod sp. zn. 53C/33/2022. Vzhľadom na uvedené návrh žalovaných na prerušenie konania zamietol. 3.2. Vo vzťahu k samotnému nároku žalobcu poukázal na to, že žalovaní žiadnym spôsobom nespochybnili žalobcom uplatnenú výšku vyššie uvedených nedoplatkov z ročných vyúčtovaní, spôsob výpočtu jednotlivých nedoplatkov ani riadne doručenie jednotlivých ročných vyúčtovaní. Obrana žalovaných spočívala výlučne vo vznesení námietky premlčania s odôvodnením, že mesačné zálohové platby sa stávajú splatnými v priebehu kalendárneho roka, a preto nie je ich vymožiteľnosť podmienená zaslaním resp. vyhotovením ročného vyúčtovania. Zdôraznil, že žiadne ďalšie tvrdenia zo strany žalovaných uvedené neboli, pričom žalovaní vznik ani dôvodnosť nároku žalobcu žiadnym relevantným spôsobom nepopierali.
3.3. Čo sa týka námietky premlčania vznesenej žalovanými, súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že táto námietka je nedôvodná. Žalovaní námietku premlčania odôvodnili s poukazom na ustanovenia § 101 a § 103 Občianskeho zákonníka, ako aj článok III. ods. 2, článok VII. ods. 1 a článok VII. ods. 3 zmluvy o výkone správy, pričom námietku premlčania vzniesli voči nárokom žalobcu splatným pred 13.04.2019 (teda platby za marec 2019 ako aj všetky skoršie platby, ktorých sa žalobca od žalovaných domáha - t.j. všetky platby za rok 2018 a platby za január 2019 a február 2019), nakoľko podľa názoru žalovaných došlo v rámci objektívnej trojročnej doby k ich premlčaniu. Podľa názoru súdu však námietka premlčania vznesená žalovanými nie je dôvodná. Okresný súd mal za to, že z charakteru mesačných preddavkov vyplýva, že sa jedná o zálohové platby. Skutočný preplatok, príp. nedoplatok vzniká až vyhotovením ročného vyúčtovania, pri ktorom dochádza k porovnaniu skutočných nákladov na jednotlivé plnenia a služby spojené s užívaním bytu alebo nebytového priestoru a predpísaných záloh, ktoré sa v ideálnom prípade rovnajú aj výške uhradených zálohových platieb. Nakoľko však žalovaní od nadobudnutia nebytového priestoru neuhradili jedinú zálohovú platbu, zahŕňa nedoplatok z vyúčtovania, ku ktorého vzniku dochádza až vyhotovením ročného vyúčtovania, aj súčet všetkých zálohových platieb, ktoré boli žalovaní počas daného kalendárneho roka povinní uhradiť. Ako vyplýva aj z komentára k zákonu č. 182/1993 Z. z., preddavky sú de facto len zálohovými platbami, ktoré vlastník pravidelne uhrádza podľa zálohových predpisov vystavených predsedom spoločenstva na základe odhadu, ktorý však vychádza z výšky platieb za plnenia z predchádzajúceho obdobia, resp. z ročného vyúčtovania nákladov. Zálohové platby za plnenia môže správca meniť aj počas roka, ak dôjde k zmene výšky alebo rozsahu služieb poskytovaných zo strany dodávateľov alebo ak sa zmení počet užívateľov bytu (Komentár k ZoVB, M. N. a kol., 1. vydanie 2012, str. 356). Podľa názoru súdu tak žalobca správne počítal splatnosť a s tým súvisiaci začiatok a koniec premlčacej doby od splatnosti nedoplatku z ročného vyúčtovania za rok 2018, ktorá nastala dňa 27.06.2019. Naopak, žalovaní mylne interpretujú charakter zálohových platieb, na základe čoho dochádza z ich strany k vznášaniu námietky premlčania voči uplatneným nárokom žalobcu, ku ktorých premlčaniu nedošlo. V tejto súvislosti podčiarkol, že žalobca si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z ust. § 8a ods. 2 zákona č. 182/1993 Z. z., v zmysle ktorej je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Žalobca vykonal ročné vyúčtovanie za rok 2018 listom zo dňa 10.05.2019, pričom toto ročné vyúčtovanie bolo žalovaným doručené dňa 28.05.2019 (žalovaní uvedené tvrdenie nespochybnili). Žalobca tak vyhotovil ročné vyúčtovanie za rok 2018 v zákonom stanovenej lehote do 31.05.2019. Na uplatnenie jeho práva mu plynula trojročná premlčacia lehota, ktorá skončila najneskôr dňa 01.06.2022. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie nedoplatku titulom ročného vyúčtovania žalobou doručenou súdu dňa 13.04.2022 a teda včas, t.j. pred uplynutím premlčacej lehoty. Rovnako tak si žalobca včas splnil svoju povinnosť vykonať ročné vyúčtovanie najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka aj vo vzťahu k ročným vyúčtovaním za rok 2019 a 2020. S ohľadom na uvedené dospel súd prvej inštancie k záveru, že námietka premlčania vznesená žalovanými je nedôvodná. Navyše zdôraznil, že ako vyplýva z aktuálnej analýzy nedoplatkov, od nadobudnutia vlastníckeho práva nedošlo zo strany žalovaných k žiadnej úhrade nákladov spojených s užívaním a prevádzkou tohto priestoru. Žalovaní sa tak dlhodobo a opakovane vyhýbajú akejkoľvek úhrade finančných prostriedkov do fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrady za plnenia v rozpore s ust. § 7b ods. 5 zákona č. 182/1993 Z. z.
3.4. Napokon ozrejmil, že úrok z omeškania si žalobca uplatnil v súlade so zákonom vo výške 5,00 % ročne, t. j. vo výške o päť percentuálnych bodov vyššej ako je základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania. Ročné vyúčtovanie za rok 2018 bolo žalovaným doručené dňa 28.05.2019, 30 dňová lehota na úhradu nedoplatku tak uplynula dňa 27.06.2019. V ročnom vyúčtovaní za rok 2019 a v ročnom vyúčtovaní za rok 2020 je uvedený presný dátum splatnosti
nedoplatkov z ročného vyúčtovania, pre ročné vyúčtovanie za rok 2019 bol týmto dátumom deň 30.06.2020 a pre ročné vyúčtovanie za rok 2020 to bol dátum 30.06.2021, žalovaní sa tak dostali do omeškania dňom 01.07.2020, resp. 01.07.2021. Vzhľadom na uvedené súd uložil žalovaným zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 799,87 Eur od 28.06.2019 do zaplatenia, zo sumy 829,18 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia a zo sumy 803,93 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia. Z uvedeného dôvodu žalobe v celom rozsahu vyhovel a žalovaným uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.432,98 Eur spolu s úrokmi z omeškania.
4. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol zmysle § 255 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 262 ods. 2 C.s.p. tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 5. Proti tomuto rozsudku proti jeho výrokom II. a III. podali včas odvolanie žalovaní z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a navrhli odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil tak, že žalovaní sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi sumu 1.509,79 Eur spolu s úrokom s omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 699,86 Eur od 01.07.2020 do zaplatenia a zo sumy 803,93 Eur od 01.07.2021 do zaplatenia to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovaným v rozsahu 23,6 %. Žalovaní považovali záver prvoinštančného súdu o nedôvodnosti námietky premlčania za právne nesprávny. Zotrvali na svojej argumentácii uvádzanej v priebehu prvoinštančného konania a vyslovili presvedčenie, že pri posudzovaní premlčacej lehoty je treba posudzovať mesačné platby jednotlivo tak, ako sa stávali splatnými v priebehu príslušného kalendárneho roka. Splatnosť ani vymožiteľnosť podľa názoru žalovaných nie je podmienená zaslaním ročného vyúčtovania. Žalovaní preto voči nárokom žalobcu splatným pred 13.04.2019 (teda všetky platby za rok 2018 a platby za január 2019 a február 2019) zotrvali na vznesenej námietke premlčania, keďže došlo v rámci objektívnej trojročnej premlčacej doby k ich premlčaniu. Následkom uvedeného by mal žalobca voči žalovaným nárok iba na sumu 1.509,79 Eur. Následkom uvedeného považovali za nesprávny aj výrok III. napadnutého rozsudku týkajúci sa náhrady trov konania, keďže žalobca nebol vo veci úspešný v plnom rozsahu. Vo vzťahu k rozhodnutiam Krajského súdu v Nitre - sp. zn. 5Co/128/2012 zo dňa 19.06.2013 a Krajského súdu v Bratislave - sp. zn. 10Co/96/2018 zo dňa 29.11.2018, na ktoré poukázal súd prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí zastali názor, že tieto sa však otázkou premlčania vôbec nezaoberali. 6. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaných uviedol, že sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým rozhodnutím a považuje ho za vecne správne a náležite odôvodnené. Odvolanie žalovaných považoval v celom rozsahu za účelové a neopodstatnené. V odôvodnení vyjadrenia sa celom rozsahu pridržal svojich doterajších písomných vyjadrení a ústnych prednesov. Zdôraznil, že predmetom konania sú nedoplatky žalovaných z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru v ich výlučnom vlastníctve v celkovej sume 2.432,98 Eur s príslušenstvom, pričom táto suma pozostáva z nedoplatkov z ročného vyúčtovania nákladov za rok 2018 v sume 799,87 Eur, za rok 2019 v sume 829,18 Eur a za rok 2020 v sume 803,93 Eur. Vo vzťahu k posudzovaniu charakteru zálohových platieb a vymáhaniu nedoplatkov z ročných vyúčtovaní žalobca v celom rozsahu odkázal na svoje doterajšie písomné podania a na citovanú ustálenú rozhodovaciu prax krajských súdov. V rozsahu tvrdenia žalovaných, v zmysle ktorého má žalobca nárok len na úhradu čiastky 1.509,79 Eur a s tým spojeného návrh petitu, považoval odvolanie žalovaných za zmätočné a neodôvodnené. Za zmätočný a neodôvodnený považoval aj navrhovaný petit, v ktorom žalovaní jednak nesprávne vypočítali čiastku vo výške 1.509,79 Eur a odvodili uplatňované úroky z omeškania od splatnosti jednotlivých ročných vyúčtovaní. V prípade, že žalovaní tvrdili, že sa splatnosť jednotlivých zálohových platieb posudzuje bez ohľadu na vykonanie resp. na splatnosť ročných vyúčtovaní, žalobcovi nebolo zrejmé, z akého dôvodu žalovaní stotožňujú splatnosť jednotlivých zálohových platieb so splatnosťou ročných vyúčtovaní. Záverom poukázal na to, že k zlepšeniu platobnej disciplíny zo strany žalovaných nedošlo ani po vydaní napadnutého rozhodnutia, pričom výška nedoplatkov žalovaných ku dňu podania tohto vyjadrenia predstavuje sumu 6.340,84 Eur. Podanie odvolania zo strany žalovaných preto považoval za snahu žalovaných oddialiť povinnosť uhradiť vzniknuté nedoplatky. V zmysle uvedených skutočností navrhol, aby Krajský súd v Bratislave, v súlade s ust. § 387 C.s.p., v celom rozsahu potvrdil napadnuté rozhodnutie a priznal žalobcovi voči žalovaným nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. 7. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 C.s.p.) oprávnenou osobou - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.) proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 ods. 1 C.s.p.) po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 363 C.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 C.s.p.) a dôvodmi odvolania (§ 380 C.s.p.) postupom
bez nariadenia odvolacieho pojednávania a viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 C.s.p.) dospel k záveru, že odvolanie žalovaných nie je dôvodné. 8. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, s poukazom na obsah preskúmavaného rozhodnutia a argumenty žalovaných uvedené v odvolaní, bolo posúdiť dôvodnosť žalovanými vznesenej námietky premlčania voči nároku žalobcu na zaplatenie žalovanej sumy vo výške prevyšujúcej sumu 1.509,79 Eur. 9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku i konania, ktoré mu predchádzalo, dospel k záveru, že súd prvej inštancie v prejednávanej veci zistil skutkový stav v dostatočnom rozsahu, na základe toho dospel ku správnym skutkovým zisteniam a tieto aj správne právne posúdil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil právo strán na spravodlivý proces, pretože v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť. Naopak, prvoinštančný súd ich náležitým spôsobom posúdil súhrnne v celom rozsahu a aj ich náležite vyhodnotil (rešpektujúc zásady formálnej logiky).
10. Súd prvej inštancie sa dôsledne zaoberal posúdením dôvodnosti podanej žaloby, a to z hľadiska všetkých relevantných prostriedkov procesného útoku, ktorými žalobca preukazoval opodstatnenosť svojej žaloby a prostriedkov procesnej obrany, ktorými sa žalovaní bránili proti uplatňovanému nároku, správne zameral svoje dokazovanie na zisťovanie všetkých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia danej veci, jeho skutkové zistenia majú oporu vo vykonanom dokazovaní, keď vzal do úvahy všetky rozhodujúce skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, z prednesov sporových strán a z obsahu spisu vyplynuli najavo, následne tieto, v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov (čl. 15 C.s.p. v spojení s § 191 C.s.p.), vyhodnotil a dospel tak k správnym skutkovým záverom, z ktorých vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia zákona č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, ako aj ustanovenia zmluvy o výkone správy, ktoré aj správne vyložil a svoje závery, pre ktoré žalobe vyhovel.
11. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie písomného vyhotovenia rozsudku je dostatočne vyčerpávajúce a zodpovedá kritériám uvedeným v ustanovení § 220 ods. 2 C.s.p. Dôvody, pre ktoré žalobe vyhovel riadne ozrejmil, pričom sa vysporiadal so skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi sporových strán. Keďže v odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie zodpovedal na v konaní nastolené otázky majúce pri rozhodovaní o tomto nároku podstatný význam, pričom sa v rozhodnutí vysporiadal i s podstatnými vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie (§ 387 ods.2,3 C.s.p.), odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 387 ods.2 C.s.p. v odôvodnení sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku preto poukazuje len na určité najzásadnejšie aspekty, ktorými reaguje na argumenty žalovaných v odvolaní.
12. K tvrdeniu žalovaných v podanom odvolaní, že rozhodnutie súdu prvej inštancie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. 13. V danej veci sa žalobca ako správca bytového domu domáhal od žalovaných zaplatenia žalovanej istiny titulom nedoplatkov z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s prevádzkou nebytového priestoru č. B., ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve žalovaných, za roky 2018, 2019, 2020. 14. Podľa § 8a ods. 2 veta prvá a druhá bytového zákona je správca povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Podľa § 10 ods. 1 veta prvá bytového zákona vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome sú povinní v súlade so zmluvou o spoločenstve alebo so zmluvou o výkone správy poukazovať preddavky mesačne vopred do fondu prevádzky, údržby a opráv, a to od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností.
Podľa § 10 ods. 6 veta prvá bytového zákona úhrady za plnenia sú vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome povinní mesačne vopred uhrádzať na účet domu v banke.
15. Povinnosť žalovaných ako vlastníkov nebytového priestoru uhrádzať mesačne zálohové platby je určená zákonom a vyplýva aj zo Zmluvy o výkone správy, pričom v prípade neplnenia tejto povinnosti sa jej splnenia možno domáhať aj žalobou na súde. Na jednej strane je teda povinnosť vlastníka bytu platiť mesačne zálohové platby, na strane druhej je však povinnosť správcu vykonať za každý rok ročné vyúčtovanie, z ktorého vyplynie buď pohľadávka správcu voči vlastníkovi bytu z titulu nedoplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú vyššie ako zaplatené zálohové platby) alebo záväzok správcu voči vlastníkovi bytu z titulu preplatku (v prípade, ak skutočné náklady sú nižšie ako zaplatené zálohové platby).
16. Z uvedenej konštrukcie vzájomných práv a povinností vlastníka bytu/nebytového priestoru a správcu bytového domu vyplýva, že správca má právo od vlastníka bytu/nebytového priestoru požadovať zaplatenie mesačných zálohových platieb v dobe ich splatnosti, avšak po vzniku povinnosti vykonať ročné vyúčtovanie sa už môže domáhať len zaplatenia skutočného nedoplatku vyplývajúceho z ročného vyúčtovania, avšak tým nie je dotknutá prípadná povinnosť vlastníka bytu/nebytového priestoru zaplatiť zmluvnú pokutu ako sankciu za oneskorenú úhradu mesačných zálohových platieb. Pokiaľ teda žalobcovi ako správcovi bytového domu vznikne v priebehu konania povinnosť vykonať ročné vyúčtovanie, aby bol v konaní úspešný, musí uviesť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie uplatneného nároku ako nároku z ročného vyúčtovania a tieto svoje tvrdenia musí aj preukázať, predovšetkým predložením ročného vyúčtovania.
17. Vyúčtovanie nákladov spojených s užívaním bytu a nebytového priestoru predstavuje doklad, ktorý obsahuje údaje o tom, či boli náklady na prevádzku bytu/ nebytového priestoru a aj samotného bytového domu vyššie alebo nižšie ako suma, ktorú povinný zaplatil, respektíve mal zaplatiť, na základe zálohového predpisu. Vyúčtovanie špecifikuje údaje o nákladoch na byt a nebytový priestor, ako aj základné údaje o dome a jeho celkových spotrebách v jednotlivých položkách, aby vlastník bol schopný vyúčtovanie skontrolovať. 18. V posudzovanej veci odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne. Aj podľa názoru odvolacieho súdu nie je možné úspešne sa domáhať zaplatenia nedoplatku na zálohových platbách (preddavkoch) za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru, ako to mylne interpretujú žalovaní, pokiaľ už správcovi bytového domu vznikla zákonom uložená povinnosť vykonať do 31. mája nasledujúceho roka vyúčtovanie predpísaných zálohových platieb a skutočných nákladov spojených s užívaním nebytového priestoru za predchádzajúci rok. Preto, keď žalobca skutkovo vymedzil svoj nárok uplatnený v žalobe tak, že od žalovaných požadoval úhradu ním žalovanej sumy titulom nedoplatkov z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s prevádzkou nebytového priestoru č. B. za roky 2018, 2019 a 2020 a súd takejto žalobe vyhovel, tento postup bol správny. Vzhľadom na vyššie uvedené je argumentácia žalovaných uvedená v odvolaní, že pri posudzovaní premlčacej lehoty je treba posudzovať mesačné platby jednotlivo tak, ako sa stávali splatnými v priebehu príslušného kalendárneho roka, nakoľko splatnosť ani vymožiteľnosť podľa názoru žalovaných nie je podmienená zaslaním ročného vyúčtovania, irelevantná.
19. Nedôvodná je tak aj nimi vznesená námietka premlčania voči nárokom žalobcu splatným pred 13.04.2019 (teda všetky platby za rok 2018 a platby za január 2019 a február 2019) z dôvodu, že žalobca sa v predmetnom konaní nedomáhal úhrady ním žalovanej sumy titulom nedoplatkov žalovaných na zálohových platbách (preddavkoch) za plnenia poskytované s užívaním nebytového priestoru, ale titulom nedoplatkov žalovaných z ročných vyúčtovaní nákladov spojených s prevádzkou nebytového priestoru, ktorý je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve. 20. Súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranou, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzal do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces (IV. ÚS 115/03). Za odňatie možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že súd neodôvodnil svoje rozhodnutie podľa predstáv, či požiadaviek strany, ktorá je nespokojná s právnymi závermi, tým nemohlo dôjsť k porušeniu práva sporovej strany na spravodlivý súdny proces. Do práva na spravodlivý proces totiž nepatrí právo účastníka konania (strany), aby sa súd stotožnil s jeho právnymi názormi,
navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV. ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania (strana) pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I. ÚS 50/04).
21. Na základe uvedeného obsah odvolania žalovaných nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu, alebo by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie. Na základe uvedeného odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne a právne správny vrátane výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. V odvolacom konaní bol plne úspešný žalobca, preto mu vznikol nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania v zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie v lehote 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 23. Výrok I. napadnutého rozsudku, ktorým bol návrh žalovaných na prerušenie konania zamietnutý nebol napadnutý odvolaním a nadobudol tak právoplatnosť. 24. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozsudku odvolacieho súdu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.). (1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C. s. p.). (1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C. s. p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.). (1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C. s. p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.). (1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C. s. p.). (1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C. s. p.). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C. s. p.). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C. s. p.).