Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_2T-101-2018.pdf
PDF · 93.59 KB
Case nature
Area
Subarea
2T/101/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Lučenec v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Stanislava Galoviča a prísediacich Jaromíra Rončáka a Eleny Susztekovej na hlavnom pojednávaní konanom dňa 20. septembra 2018 takto
rozhodol:
Obžalovaný U. F., nar. XX.XX.XXXX v N., trvale bývajúci v obci A. XX, t. č. výkon trestu v ÚVTOS Košice - Šaca,
s a u z n á v a z a v i n n é h o , ž e
od bližšie nezistenej doby roku 2012 až do dňa 18.07.2017, v priestoroch obecného bytu v A. č. XX, okres Poltár, ktorý spoločne obýva s družkou, poškodenou K. I. a ich maloletými deťmi Š. B., nar. XX.XX.XXXX, S. B., nar. XX.XX.XXXX a S. B, nar. XX.XX.XXXX, túto opakovane fyzicky napádal údermi a kopmi a to predovšetkým kvôli peniazom, ktoré mu nechcela dávať, nakoľko tieto prehrával na automatoch a kupoval si za ne alkohol, opakovane poškodenú aj s deťmi vyhadzoval z bytu, po čom musela s deťmi utekať ku svojej matke alebo sestre, kde taktiež za ňou chodil, poškodenú neustále sledoval a kontroloval, pokiaľ sa vzdialila z domácnosti, túto hľadal po celej dedine a keď ju našiel, musela ísť proti svojej vôli domov, poškodenej sa vyhrážal, že ak od neho odíde aj s deťmi, tak ju zabije, a aj počas tehotenstva a po operácii ju nútil chodiť požičiavať si peniaze, aby mali na jedlo a alkohol pre neho, lebo peniaze poškodenej, ktoré ona dostávala na deti, bral a tieto prehral na automatoch a prepil a naposledy dňa 18.07.2017, kričal po poškodenej, aby z domu vypadla aj s deťmi, hodil po nich popolník, ktorý sa rozbil o zárubňu a následne poškodenú aj s deťmi vyhodil z domu na ulicu, dvere zamkol a dnu ich nevpustil, po čom poškodená aj s troma deťmi zo strachu odišla ku svojej matke,
t e d a
inému sa vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu a spáchal taký čin závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe,
t ý m s p á c h a l
prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona.
Podľa § 44 Tr. zákona súd u obžalovaného upúšťa od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, nakoľko pokladá trest uložený Rozsudkom Okresného súdu Lučenec sp. zn. 22T/148/2017 zo dňa 30.11.2017 a to trest odňatia slobody v trvaní 2 roky nepodmienečne so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
odôvodnenie:
Okresná prokuratúra v Lučenci podala obžalobu na U. F. pre zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. b), j) Tr. zákona na tom skutkovom na základe, že obžalovaný od bližšie nezistenej doby roku 2012 až do dňa 18.07.2017, v priestoroch obecného bytu v A. č. XX, okres Poltár, ktorý spoločne obýva s družkou poškodenou K. I. a ich maloletými deťmi Š. B., nar. XX.XX.XXXX, S. B., nar. XX.XX.XXXX a S. B, nar. XX.XX.XXXX, túto opakovane fyzicky napádal údermi a kopmi, a to predovšetkým kvôli peniazom, ktoré mu nechcela dávať, nakoľko tieto prehrával na automatoch a kupoval si za ne alkohol, opakovane poškodenú aj s deťmi vyhadzoval z bytu, po čom musela s deťmi utekať ku svojej matke alebo sestre, kde taktiež za ňou chodil a fyzicky ju napádal a keď sa poškodenej zastali ich deti a prosili ho, aby poškodenú nebil, tak zbil aj tieto, poškodenú neustále sledoval a kontroloval, pokiaľ sa vzdialila z domácnosti, túto hľadal po celej dedine a keď ju našiel, musela ísť proti svojej vôli domov, poškodenej sa vyhrážal, že ak od neho odíde aj s deťmi, tak ju zabije, nútil poškodenú robiť všetky ťažké domáce práce, chodiť do hory na drevo a drevo píliť, a to aj keď bola poškodená tehotná a po operácii, taktiež poškodenú nútil chodiť požičiavať peniaze, aby mali na jedlo a alkohol pre neho, lebo peniaze poškodenej, ktoré ona dostávala na deti, bral a tieto prehral na automatoch a prepil, a naposledy dňa 18.07.2017, kričal po poškodenej, aby z domu vypadla aj s deťmi, hodil po nich popolník, ktorý sa rozbil o zárubňu a následne poškodenú aj s deťmi vyhodil z domu na ulicu, dvere zamkol a dnu ich nevpustil, po čom poškodená aj s troma deťmi zo strachu odišla ku svojej matke. Súd na hlavnom pojednávaní vypočul obžalovaného, ktorý uviedol, že zo žalovaného skutku sa necíti byť vinný. Na svoju obhajobu uviedol, že všetko si na neho jeho družka vymyslela. Potvrdil, že sa s ňou občas aj pohádal, no poprel, že by ju bol bil alebo kopal. Poprel, že by sa jej vyhrážal zabitím. Tiež uviedol, že ju nenútil robiť žiadne ťažké práce a keď ju aj poslal von, tak to myslel tak, aby sa venovala deťom a aby sa s nimi išla prejsť. Dňa 18.07.2017 sa s družkou znovu pohádal. Počas hádky strčil popolník, no nehodil ho do nej. Po tejto hádke ona s deťmi odišla. Potvrdil, že je nezamestnaný a to preto, lebo v mieste bydliska si prácu nájsť nevedel. Svedkyňa K. I. vypovedala, že s obžalovaným žila asi 6 rokov. Boli spolu aj v Nemecku a keď sa odtiaľ vrátili, tak obžalovaný odvtedy nepracoval a žili z jej materskej. Kvôli peniazom sa často hádali a zvykol ju zbiť kvôli rôznym maličkostiam. Tiež sa stalo, že ju viackrát vyhnal von a vtedy išla k mame, no vždy sa k nemu vrátila a jeho správanie na polícii neoznámila. Hovoril jej tiež, že ak pôjde na políciu, tak by ju zabil. Potvrdila, že keď ju bil, tak ju udrel päsťou do hlavy alebo ju kopol do zadku. Fyzicky ju napadol asi štyri alebo päťkrát do mesiaca. Ďalej uviedla, že niekedy v roku 2012 keď ju zbil, tak bola privolaná aj záchranka, no v nemocnici nezostala a v ten deň sa vrátila domov. Vtedy ju zbil preto, lebo mali problém s pripojením elektriky do bytu. Uviedla, že do lesa na drevo chodila ona aj obžalovaný a ona tam chodila aj počas tehotenstva a to preto, aby deti nemrzli. Všetky hádky, ktoré sa medzi nimi odohrali, boli výhradne kvôli peniazom. Potvrdila, že k nim domov chodili aj pracovníčky z úradu práce, no týmto sa na správanie obžalovaného nesťažovala. Potvrdila, že prišla do Lučenca s tým, že na polícii chcela stiahnuť trestné oznámenie, no keď došla do Lučenca, tak si to rozmyslela a trestné oznámenie späť nezobrala. Svedkyňa Bc. Y. G. vypovedala, že na základe anonymného oznámenia v rodine obžalovaného v rokoch 2014-2015 robili šetrenie, či obžalovaný netýra ženu alebo deti. Počas tohto šetrenia nič nezistili. Pani I. na obžalovaného nadávala, že nikde nerobí, že aj na drevo ona sama musí chodiť. Do tejto rodiny chodila aj pani N., no ani ona nezistila, že by sa v tejto rodine jednalo o nejaké týranie. Svedkyňa R. N. vypovedala, že ako terénna pracovníčka viackrát vykonávala šetrenie v rodine obžalovaného, kde mali tri deti, no počas týchto šetrení nezistila, že by obžalovaný týral svoju družku
alebo deti. Tiež nezistili, že by svoju družku zbil. V tom období mala ona asistentku, ktorá bola Rómka a chodila do tejto rodiny často, no ani ona nezistila v tejto rodine týranie zo strany obžalovaného. Svedok L. F., ktorý je bratom obžalovaného, uviedol, že on svojho brata navštevoval každý deň, aj tam občas prespával, no počas jeho prítomnosti svoju družku nikdy nebil. Potvrdil, že sa občas pohádali, lebo družka na jeho brata žiarlila. K. sa mu nikdy nesťažovala, že by ju jeho brat zbil. Svedkyňa Y. Z. využila svoje právo a vo veci odoprela vypovedať, nakoľko poškodená K. I. je jej sestra a obžalovaný je jej švagor. Súd ďalej prečítal zápisnice o výsluchu svedkov: Y. Y., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že v obci pracuje ako starostka, pričom obžalovaný po narodení prvého dieťaťa odišiel s družkou do Nemecka. Boli to problémoví občania, robievali „cirkusy“ aj úrade. Jeden večer prišla po I. aj sanitka, lebo krvácala, pričom sa domnievali, že bola tehotná, ale sa potvrdilo, že tehotná nebola a vtedy obžalovaný to chcel hodiť na ňu, že ona jeho družku strčila zo schodov. Po tom, čo bol obžalovaný vzatý do väzby, tak jej I. uviedla, že obžalovaný ju vtedy zbil, R. L., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že pozná aj obžalovaného aj jeho družku, pričom obžalovaný družke peniaze bral a prepil ich, R. V., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že obžalovaný bol lenivý a I. sa starala o celú domácnosť. Uviedol, že on nevidel, že by obžalovaný svoju družku fyzicky napádal. O tom vie len z počutia, E. Q., ktorý v prípravnom konaní vypovedal, že je sused obžalovaného a viackrát počul hádku medzi ním a jeho družkou. I. sa mu zvykla posťažovať, že F. ju udrel. Tiež videl, že I. sedela viackrát s deťmi vonku na schodoch, keď ju obžalovaný z bytu vyhodil, A. I., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že býva v tej istej bytovke ako obžalovaný so svojou družkou. Vie o tom, že spolu nežili dobre a I. jej povedala, že obžalovaný ju aj bije, no zranenia na nej nevidela. Ani osobne nevidela, že by ju bil, K. I., ktorá v prípravnom konaní vypovedala, že je matka poškodenej a obžalovaný keď si vypil, tak bol agresívny. Dcéra jej povedala, že ju zvykol aj zbiť, vyhodiť z domu a nútil ju pýtať si aj peniaze. No na dcére si nikdy zranenia nevšimla. Vie o tom, že dcéra aj v zime musela ísť do hory na drevo, K. F., matky obžalovaného, v prípravnom konaní uviedla, že jej syn I. netýral a uviedla, že je utiahnutej povahy, ale nesmie piť alkohol, K. S., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že do rodiny obžalovaného chodila skoro každý deň a to preto, že je sestra obžalovaného, no nevšimla si, že by jej brat ubližoval poškodenej, U. F., ktorý v prípravnom konaní uviedol, že svojho brata navštevoval každý deň a o tom, že by jeho brat niekedy zbil I., tak o tom on nevie a U. I., ktorá v prípravnom konaní uviedla, že obžalovaný je vo väzení preto, že jej ublížil a počula aj o tom, že obžalovaný ubližoval aj jej sestre, K. I.. Súd ďalej prečítal znalecký posudok MUDr. A. L. ohľadom vyšetrenia duševného stavu obžalovaného, pričom z tohto znaleckého posudku bolo zistené, že obžalovaný netrpí duševnou chorobou alebo poruchou a nie sú ovplyvnené ani jeho rozpoznávacie a ovládacie schopnosti. Správanie obžalovaného je spojené s nerešpektovaním bežných noriem a pravidiel správania. Príznaky na závislosti od alkoholu u obžalovaného znalkyňa nezistila. Z prečítaného znaleckého posudku MUDr. A. L. a Mgr. E. M. bolo zistené, že znalkyne vyšetrili aj poškodenú K. I., u ktorej nebola zistená prítomnosť duševnej choroby alebo poruchy. U poškodenej zistili afektívnu labilitu so sklonom k reaktívne podmienenému úzkostnému prežívaniu pri chronickej frustrácii a dyskomfortnom spolunažívaní v partnerskom vzťahu, ktoré však nedosahujú úroveň duševnej poruchy. Zistili, že pod tlakom môže byť ovplyvniteľná a prispôsobuje sa situácii. U poškodenej neboli zistené psychopatologické zmeny, ktoré by chorobne ovplyvňovali jej vnímanie, myslenie a pamäťové funkcie. Nebol zistený sklon k fantazijnému spracovaniu skutočnosti, nemá sklon ku klamstvu a vymýšľaniu si. Súd sa ďalej oboznámil s listinnými dôkazmi a to s pripojeným rozsudkom, fotokópiami zo šetrení v domácnosti zo strany úradu práce, lekárskymi správami, odpisom registra trestov, výpisom z Evidencie priestupkov a posudkami na obžalovaného. Po takto vykonanom dokazovaní súd konanie obžalovaného právne nekvalifikoval ako zločin týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, ale ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona.
Na to, aby obžalovaný svojím konaním naplnil skutkovú podstatu zločinu týrania blízkej osoby a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 písm. a), c), ods. 3 písm. d) Tr. zákona, je potrebné, aby sa dopustil týrania, za čo sa považuje zlé zaobchádzanie s blízkou osobou a zverenou osobou, ktoré sa vyznačuje vyšším stupňom hrubosti a bezcitnosti s určitou trvalosťou, ktoré táto osoba pociťuje ako ťažké príkorie. Nemusí ísť o sústavné alebo dlhší čas trvajúce konanie. Tohto trestného činu sa možno dopustiť aj opomenutím povinnej starostlivosti, nevyžaduje sa, aby u zverenej osoby vznikli následky na zdraví, musí však ísť o konanie, ktoré týraná osoba pre jeho krutosť, bezohľadnosť alebo bolestivosť pociťuje ako ťažké príkorie. Na naplnenie znakov tohto trestného činu je potrebné, aby v dôsledku páchateľovho týrania bolo spôsobené fyzické alebo psychické utrpenie a to ktorýmkoľvek konaním taksatívne uvedeným v § 208 ods. 1 Tr. zákona. Pod pojmom fyzické alebo psychické utrpenie treba rozumieť taký stav, ktorý sa vyznačuje telesnými alebo duševnými bolesťami ovplyvňujúcimi obvyklý spôsob života týranej osoby a netrvajú celkom krátky prechodný čas. K zmene kvalifikácie súd viedol aj znalecký psychiatrický posudok, kde znalkyňa v závere posudku v bode 18 uviedla, že na základe zisteného stavu nie sú naplnené u poškodenej všetky znaky potrebné na konštatovanie syndrómu týranej osoby. Nejednalo sa o striedanie násilia a nepriateľstva s láskavosťou. Nejavia sa známky opätovného prežívania traumy v snoch, nie sú prítomné nočné mory, ani nutkavé vracanie sa k udalostiam v priebehu dňa v myšlienkach, či v prežívaní, neboli u nej identifikované ani znaky naučenej bezmocnosti. Spánkový rytmus je u nej nenarušený, nie sú zasiahnuté jej vzťahy s inými ľuďmi, nedošlo ani k projektívnej identifikácii posudzovanej s obžalovaným. K samotnej prekvalifikácii skutku okrem znaleckého posudku viedli v podstate všetky vykonané dôkazy, okrem výpovede obžalovaného, ktorý sa ku skutku nedoznal. Súd výpovedi poškodenej uveril, a to v tom, že ju skutočne obžalovaný viackrát zbil, že sa často hádali kvôli peniazom, ktoré on prehrával na automatoch a tiež uveril v podstate celej jej výpovedi. Jej výpoveď nepriamo potvrdili aj svedkovia, ako napr. E. Q., A. I., K. I., ktorým sa poškodená mala sťažovať, že obžalovaný ju bije, no nikto zo svedkov si na nej žiadne zranenia nevšimol. Z tejto skutočnosti je zrejmé, že fyzické násilie voči nej nebolo veľkej intenzity. Súd okrem výpovedí svedkov, ktorí jednak boli rodinnými príslušníkmi obžalovaného a poškodenej, považoval za objektívne výpovede sociálnych pracovníčok, ako aj písomné správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny z rokov 2014-2015, kedy robili viaceré šetrenia v rodine obžalovaného, no nezistili tam žiadne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali obavu, že poškodená alebo jej deti sú týraní. Po takto vykonanom dokazovaní bolo nepochybne preukázané, že obžalovaný od bližšie nezistenej doby roku 2012 až do dňa 18.07.2017, v priestoroch obecného bytu v A. č. XX, okres T., ktorý spoločne obýva s družkou, poškodenou K. I. a ich maloletými deťmi Š. B., nar. XX.XX.XXXX, S. B., nar. XX.XX.XXXX a S. B, nar. XX.XX.XXXX, túto opakovane fyzicky napádal údermi a kopmi a to predovšetkým kvôli peniazom, ktoré mu nechcela dávať, nakoľko tieto prehrával na automatoch a kupoval si za ne alkohol, opakovane poškodenú aj s deťmi vyhadzoval z bytu, po čom musela s deťmi utekať ku svojej matke alebo sestre, kde taktiež za ňou chodil, poškodenú neustále sledoval a kontroloval, pokiaľ sa vzdialila z domácnosti, túto hľadal po celej dedine a keď ju našiel, musela ísť proti svojej vôli domov, poškodenej sa vyhrážal, že ak od neho odíde aj s deťmi, tak ju zabije, a aj počas tehotenstva a po operácii ju nútil chodiť požičiavať si peniaze, aby mali na jedlo a alkohol pre neho, lebo peniaze poškodenej, ktoré ona dostávala na deti, bral a tieto prehral na automatoch a prepil a naposledy dňa 18.07.2017, kričal po poškodenej, aby z domu vypadla aj s deťmi, hodil po nich popolník, ktorý sa rozbil o zárubňu a následne poškodenú aj s deťmi vyhodil z domu na ulicu, dvere zamkol a dnu ich nevpustil, po čom poškodená aj s troma deťmi zo strachu odišla ku svojej matke. Súd konanie obžalovaného právne kvalifikoval ako prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. a), b) Tr. zákona, nakoľko sa inému vyhrážal smrťou, ťažkou ujmou na zdraví, alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu a taký čin spáchal závažnejším spôsobom konania a na chránenej osobe s poukazom na znenie § 138 písm. b) a § 139 ods. 1 písm. c) Tr. zákona. Zo samotného skutku súd vypustil to, že obžalovaný mal biť aj deti, lebo na hlavnom pojednávaní to nepotvrdila ani samotná poškodená a tiež súd vypustil, že obžalovaný mal poškodenú nútiť robiť všetky domáce práce, chodiť do hory na drevo a drevo píliť, nakoľko samotná poškodená uviedla, že k tomuto ju obžalovaný nenútil, ale do hory chodila na drevo preto, aby s deťmi neboli v zime. Obžalovaný požíva priemernú povesť, doposiaľ bol jedenkrát súdne trestaný
a to Rozsudkom Okresného súdu Lučenec zo dňa 30.11.2017 sp. zn. 22T/148/2017, kedy bol odsúdený pre zločin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), ods. 3 písm. a) Tr. zákona a pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 písm. b) Tr. zákona, na úhrnný nepodmienečný trest odňatia slobody v trvaní dvoch rokov so zaradením do ústavu na výkon trestu odňatia slobody s minimálnym stupňom stráženia. Tento rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 30.11.2017. Za prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, 2 Tr. zákona je zákonom ustanovený trest odňatia slobody 6 mesiacov až 3 roky. Súd hodnotil okolnosti a príčiny trestnej činnosti obžalovaného, doterajší spôsob jeho života, možnosti prevýchovy a nápravy, pričom súd u neho upustil od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona, nakoľko pokladal trest uložený hore uvedeným rozsudkom v trvaní dvoch rokov nepodmienečne, na ochranu spoločnosti a nápravu páchateľa za dostatočný.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku môže obžalovaný a prokurátor podať odvolanie do 15 dní od oznámenia, pokiaľ sa pred uplynutím tejto lehoty tohto svojho práva výslovne nevzdávajú. V rovnakej lehote s obžalovaným môžu podať odvolanie v jeho prospech aj príbuzní obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Poškodený môže podať odvolanie pre nesprávnosť výroku o náhrade škody. Včas podané odvolanie má odkladný účinok.