Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_14Pc-23-2021.pdf
PDF · 94.42 KB
Case nature
Area
Subarea
14Pc/23/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava v konaní vedenom pred sudkyňou Mgr. Andreou Tomašovičovou, v právnej veci manželov, na návrh navrhovateľa: C. D., U.. XX.X.XXXX, R. F. Č.. XXX, F.. Č.. G. Z. XXX, G., proti manželke, ktorá návrh na rozvod nepodala: H. D., U.. XX.X.XXXX, R. F. Č.. XXX, zastúpená: Mgr. Jaroslava Krajčovičová Šoková, advokátka so sídlom SNP 10, Hlohovec, o rozvod manželstva, takto
rozhodol:
I. Súd návrh na prerušenie konania zamieta.
II. Súd manželstvo C. D., U.. XX.X.XXXX a H. D., A.. D., U.. XX.X.XXXX uzavreté dňa 16.11.1996 v Trnave, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu Trnava, vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XX, pod por. č. XXX, rozvádza.
III. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľ sa návrhom doručeným Okresnému súdu Trnava dňa 16.11.2021 domáhal rozvodu manželstva. Vo svojom návrhu uviedol, že so svojou manželkou sa pred uzavretím manželstva poznali približne 1,5 roka a vo vážnom vzťahu boli od roku 1995. Do manželstva vstupovali s láskou a chceli týmto krokom posunúť ich vzťah do novej úrovne, pričom sa podľa navrhovateľa, neskôr ukázalo, že to nebol správny krok. Problémy v manželstve pritom spôsobovala hlavne obojstranná kritika a nespokojnosť vo vzťahu, opačné vnímanie sveta, odlišné životné ciele a rozdielnosť pováh oboch manželov. Mnohokrát sa manželia tieto problémy snažili riešiť, rozprávali sa o nich, dokonca sa snažili jeden pre druhého zmeniť, prispôsobiť sa, ale manželka prechádzala obrovskými výkyvmi nálady, prežívaním emócií a výbuchmi hnevu, ktoré vrcholili až k agresivite. Jej správanie je nevyspytateľné, pretože mení názory z minúty na minútu. Ich manželstvo bolo teda v mnohých ohľadoch skôr vyčerpávajúce a zrejme aj preto s postupom času prichádzalo presvedčenie, že takýto nefungujúci vzťah nemá zmysel neustále zachraňovať a umelo ho udržiavať. Manželia spolu dlhodobo ani intímne nežijú, nemajú spoločné aktivity a komunikujú spolu už len výlučne v praktickej rovine ohľadom rozvodu manželstva. V súčasnosti nebývajú ani v spoločnej domácnosti, pretože manželkino manipulatívne správanie vždy prešlo do fyzického násilia. Navrhovateľ vidí dôvod rozvratu manželstva v rozdielnosti pováh, rozdielnych názoroch na život a jeho spoločné trávenie, nezáujem o rodinný život a v psychickom utrpení, ktoré prežíva až natoľko, že musel vyhľadať lekársku pomoc. Ako jediné východisko zo súčasnej situácie vidí navrhovateľ rozvod, ktorý by aj formálne potvrdil ukončenie ich manželského zväzku. Vzhľadom na skutočnosť, že manželstvo s manželkou už dlhodobo neplní svoju spoločenskú funkciu, možno jednoznačne konštatovať, že rozvrat v manželstve je dlhodobý a s poukazom na vyššie uvedené, aj trvalý. Manželstvo neplní svoj spoločenský účel a ani ho v budúcnosti plniť nebude. Vzťahy medzi navrhovateľom a manželkou sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a nie je nádej na obnovu manželstva.
2. Manželka sa k podanému návrhu navrhovateľa vyjadrila podaním, doručeným súdu dňa 21.2.2022 v ktorom uviedla, že s návrhom na rozvod manželstva nesúhlasí a navrhuje ho ako nedôvodný zamietnuť. Manželka uviedla, že z manželstva pochádzajú dve, dnes už plnoleté deti, dcéra K. a syn G.. Dcéra je plne samostatná, syn G. je však zdravotne ťažko postihnutý, má diagnostikovanú mentálnu retardáciu
- ťažký stupeň, a je preto úplne nesamostatný, dezorientovaný, nehovorí, potrebuje neustálu pomoc a opateru, nedokáže sa o seba postarať a z uvedeného dôvodu bol obmedzený na spôsobilosti na právne úkony. Spočiatku nebol umiestnený v špecializovanom zariadení, aktuálne je od septembra 2021 umiestnený v DSS v Šoporni. Syn týmito diagnózami trpí od útleho detstva, jeho stav vyžadoval a vyžaduje neustálu opateru, ktorú mu doma zabezpečovala prevažne manželka s pomocou manžela, pričom táto starostlivosť o syna veľmi zaťažovala ich manželské spolužitie. Problémy vo vzťahu vznikali tak zo zdravotného stavu syna, ako aj z dôvodu, že manželka žiadala manžela o zmenu jeho práce, aby mohol viac času tráviť s rodinou a byť tak manželke nápomocný. Toto manžel dlhodobo odmietal, cez týždeň pracoval 11 hodín denne, v piatok a v sobotu 8 hodín, pričom občas chodil do práce aj v nedeľu, takže s rodinou trávil minimum času. Napriek všetkému však bolo možné považovať manželstvo za fungujúce, ktoré si plnilo svoje funkcie, manželia si veľmi dobre rozumeli aj v intímnej oblasti. K najväčšiemu nedorozumeniu medzi manželmi došlo vtedy, keď sa navrhovateľ na manželku sťažoval na opekačke u svojho brata, manžel telefonicky prisľúbil manželke, že sa vráti domov do hodiny, vrátil sa však až po polnoci a bol pod vplyvom alkoholu. Alkoholu začal čoraz častejšie prepadávať, po upozornení zo strany manželky toto zľahčoval a kričal na ňu. Navrhovateľov brat a švagriná štvali manželov proti sebe, tiež počas jednej návštevy navrhli manželovi, aby u nich v Maduniciach zostal bývať a od manželky odišiel, na čo manžel pod ich nátlakom a pod vplyvom alkoholu pristúpil. Manžel sa od rodiny odsťahoval 24.10.2021, kedy odišiel na oslavu k svojej sestre do Maduníc a už sa nevrátil, prišiel si zobrať iba svoje veci a manželke svoj odchod bližšie nevysvetlil. Keď manželka po týždni navštívila manžela a chcela sa s ním porozprávať, manželov brat s manželkou zasahovali do ich rozhovoru, nenechali im priestor na pokojný rozhovor a tvrdili, že manželka manželovi ubližovala, čo však nebola pravda. Manžel od tej doby býva u svojej sestry alebo brata a manželke zablokoval aj prístup k účtu, čím ohrozuje chod domácnosti a starostlivosť o rodinu. Manžel podľa manželky často konal impulzívne, trpel podľa nej nejakým psychickým problémom. Tiež sa domnieva, že manžel sa svojho brata bojí a je silne ovplyvnený svojou rodinou, ktorá ho zmanipulovala natoľko, že podal návrh na rozvod manželstva, sám by k takému kroku nikdy nepristúpil, pretože manžel je silne veriaci človek a rozvádzať sa nikdy nechcel, lebo rodinu ľúbi a je pre neho dôležitá. V nadväznosti na to, podľa manželky, nie sú splnené podmienky na rozvod, pretože manželstvo nie je tak rozvrátené, že by nebola nádej na jeho obnovenie. S manželom sa nechce rozviesť, má ho stále veľmi rada a navrhovala návrh ako nedôvodný zamietnuť.
3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa a manželky, ktorá návrh na rozvod nepodala, písomným vyjadrením manželky, oboznámil sa so sobášnym listom manželov a zistil nasledovný skutkový stav veci.
4. Manželia uzavreli manželstvo dňa 16.11.1996 v Trnave. U oboch manželov ide o prvé manželstvo, obaja sú slovenskej národnosti. V ich manželstve sa narodili 2 deti, ktoré sú v súčasnej dobe už plnoleté. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo na adrese F. Č.. XXX, avšak v súčasnosti tam žije iba manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, čím bola daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie o rozvod manželstva podľa § 92 Civilného mimosporového konania.
5. Navrhovateľ na pojednávaní pred súdom uviedol, že nezhody začali už asi pred 5 rokmi, kedy sa manželka vyhrážala, že sa s ním rozvedie. Hádali sa každý týždeň, dokonca ho škrtila káblom od nabíjačky. Dôvodom ich hádok bolo, že si nerozumejú v sexe. Asi dva roky dozadu sa jej správanie začalo stupňovať, pobalila mu veci a vyhadzovala ho z domu, búchala ho päsťami a dokonca hodila po ňom fľašu a vybila mu zub. Tiež mu písala SMS správy, že medzi nimi je koniec a že s ním nezostane. Napriek tomu navrhovateľ z domácnosti neodišiel. Manželka následne chytala amok, nadávala mu, nevie čo bolo príčinou týchto jej stavov ale prišlo mu, že nie je psychicky normálna, príčinou čoho bolo asi úmrtie jej otca, na ktorého bola naviazaná. Posledné dva roky sa to už nedalo vydržať, navrhovateľa úplne ovládala, nakazovala mu čo má robiť a riadila mu život. Napriek tomu mal navrhovateľ snahu zotrvať v manželstve, pretože je silno veriaci. Psychické týranie však ďalej pokračovalo, preto podal návrh potom, ako raz manželka chytila nôž, že ho zabije. Navrhovateľov brat sa ponúkol, že mu pomôžu a prichýli ho, a že musí od manželky odísť. Spoločnú domácnosť opustil dňa 24.10.2021 a išiel bývať ku svojmu bratovi, kde býva doteraz. Navrhovateľ nemá záujem zotrvať v tomto manželstve a nechce v ňom už viac žiť, je o tom na 100 % presvedčený, pretože manželka stále robí to isté, snaží sa ho ovládať. Aj
po odchode z domácnosti sa občas stretávajú pri ich synovi, ktorý je umiestnený v zariadení. Tiež ide za synom domov k manželke, ktorá si syna bráva domov, ale vždy sa znovu hádajú, pretože manželka teraz chce, aby sa vrátil. Intímne sa nestýkajú od leta 2021. Okrem toho, že si manželia nerozumeli v sexe, vadilo navrhovateľovi aj to, že sa musel starať o syna napriek tomu, že bol 11 hodín v práci a nechce to už viac podstúpiť. Manželka navrhovateľa psychicky aj fyzicky týrala, preto nemá záujem absolvovať párovú terapiu s manželkou. Tiež nie je možné, že by manželke odpustil a dal jej novú šancu.
6. Manželka, ktorá návrh na rozvod nepodala, na pojednávaní pred súdom uviedla, že začala mať zmeny nálad v súvislosti s tým, že jej v roku 2015 diagnostikovali cukrovku a musela si začať pichať inzulín. Nezvládala to, že ochorela, že majú chorého syna a aj to, že jej zomrel otec, ktorý im so synom veľmi pomáhal. Manželka priznala, že občas na navrhovateľa kričala a povedala mu, že sa s ním rozíde, pretože jej nepomáha a nemá v ňom oporu, tiež že občas stratila nervy, pretože celá starostlivosť o chorého syna bola na nej. Pokiaľ ide o tvrdenie, že si nerozumeli v sexe, manželka bola opačného názoru a myslí si, že v tejto oblasti si rozumeli. K poslednému intímnemu styku prišlo v októbri 2021. Poprela, že by manžela škrtila, prípadne že by na neho zaútočila nožom. Manželka bola ale toho názoru, že navrhovateľ je pod vplyvom svojej rodiny a jeho súrodenci ho štvali proti nej, keď mu hovorili, že je na manželku mäkký a má si ju vychovať. Dňa 24.10.2021 od nej navrhovateľ odišiel potom, ako bol na oslave svojej sestry, kde do neho celú noc hučali, aby od nej odišiel. Manželka naďalej zastáva názor, že k obnoveniu spolužitia s manželom ešte môže dôjsť.
7. Právna zástupkyňa manželky, ktorá návrh na rozvod nepodala na pojednávaní uviedla, že manželstvo nie je úplne rozvrátené, bolo zaťažené starostlivosťou o zdravotne hendikepovaného syna. Manželia síce spoločne nežijú, podľa manželky je to len z dôvodu ovplyvnenia manžela zo strany príbuzných. Manžel navštevuje psychiatra a preto má manželka za to, že jeho úsudok o tom, že manželstvo nie je možné obnoviť je ovplyvnené. Z toho dôvodu navrhovala, aby súd konanie prerušil za účelom podrobenia sa párovej terapie, alebo za účelom, aby manželia našli k sebe cestu, prípadne navrhovala, aby návrh súd zamietol z dôvodu, že nie sú splnené predpoklady rozvodu manželstva.
8. Podľa § 18 Zákona o rodine, manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
9. Podľa § 23 ods. 1 a ods. 2 veta prvá Zákona o rodine, súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada.
10. Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine, súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
11. Účelom manželstva je vytvoriť harmonické a trvalé životné spoločenstvo, ktoré zabezpečí riadnu výchovu detí. Počas svojej existencie plní funkciu sociálnu, ekonomickú, biologickú a výchovnú. Manželstvo možno rozviesť len vtedy, keď sa už žiadna z týchto funkcií v manželstve nerealizuje.
12. Zákon o rodine upravuje rozvod manželstva ako jeden zo spôsobov zániku manželstva, na ktorý však zo zákona nie je právny nárok. Pri rozhodovaní o rozvode musí súd prihliadať najmä na to, či je medzi manželmi vážny, a hlavne trvalý rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel, a pre ktorý už nemožno od manželov očakávať ani obnovenie manželského spolužitia. Vážnosť rozvratu je teda daná jeho intenzitou a trvaním. Intenzita rozvratu je závislá od toho, do akej miery sa nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia, a v akom rozsahu manželia porušujú vo vzájomnom správaní sa pravidlá manželského spolužitia. Záver o vážnosti rozvratu vzťahov medzi manželmi je teda odôvodnený vtedy, ak sa rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu.
13. Na základe výsledkov dokazovania súd dospel k záveru, že sú splnené zákonné podmienky pre rozvod manželstva navrhovateľa a jeho manželky. Navrhovateľ ako dôvody rozvratu manželstva uviedol predovšetkým nezhody medzi manželmi, diagnózu ich syna, ktorá veľmi zaťažovala manželské
spolužitie, obojstrannú kritiku, nespokojnosť vo vzťahu, odlišné názory na život, postupné ochladenie citov a neskôr úplné odcudzenie oboch manželov, čo vyvrcholilo tým, že navrhovateľ dňa 24.10.2021 odišiel zo spoločnej domácnosti a odmieta sa do nej vrátiť. Tento vzťah je konfliktný, v dôsledku čoho navrhovateľ k manželke stratil citový vzťah a nemá záujem na obnovení manželského spolužitia. Tvrdenia o konfliktoch medzi manželmi potvrdila aj samotná manželka, ktorá priznala, že občas kričala a stratila nervy, tiež že manželovi povedala že od neho odíde. Priamo z výsluchu účastníkov konania mal teda súd preukázané, že manželia spolu riadne už od októbra 2021 nežijú, spolu sa intímne nestýkajú a ani spolu nehospodária. Navrhovateľ v dôsledku nezhôd k manželke stratil citový vzťah a preto sa už nechce k manželke vrátiť. Na rozdiel od neho, manželka však naďalej má záujem na obnovení manželského spolužitia. Z vyššie uvedeného je ale zrejmé, že manželstvo navrhovateľa a jeho manželky si v súčasnej dobe neplní žiadnu zo svojich základných funkcií a obnovenie manželského spolužitia je vzhľadom na dlhodobý a absolútne odmietavý postoj navrhovateľa nereálne. Navrhovateľ a manželka nežijú spolu ako manželia, nevytvárajú harmonické a trvalé životné spoločenstvo, dokonca spolu ani nekomunikujú, čo je prejavom minimálneho slušného správania voči druhému manželovi s ktorým prežil desiatky rokov, preto ďalšie trvanie tohto zväzku je už len formálne. Ako sa navrhovateľ opakovane vyjadril, nemá záujem absolvovať párovú terapiu a v žiadnom prípade nemá záujem na obnovení spolužitia s manželkou, keď priamo uviedol, že manželke už novú šancu dať nechce. Týmto jasne vyjadril svoj postoj z ktorého je zrejmé, že v tomto manželstve už zotrvať nechce. Z uvedených dôvodov aj napriek nesúhlasu manželky s návrhom na rozvod, bol súd v tomto prípade toho názoru, že je potrebné akceptovať stanovisko navrhovateľa, ktorý najlepšie dokáže odhadnúť, či danú situáciu dokáže naďalej zvládať psychicky aj fyzicky a či jeho manželstvo s manželkou, ktorá návrh na rozvod nepodala, je možné naďalej umelo formálne predlžovať.
14. Nesúhlas jedného z manželov nemôže sám o sebe zabrániť vysloveniu rozvodu manželstva. Navrhovateľ uvádza vážne dôvody pre rozvod manželstva, z jeho postojov je zrejmé, že je pevne rozhodnutý, že s manželkou nechce ďalej žiť v manželstve. K zmene jeho názoru, či dokonca obnoveniu manželského spolužitia ho nemožno žiadnym spôsobom nútiť. Vo vzťahu účastníkov teda existuje vážny a trvalý rozvrat a ich manželstvo viac neplní svoj účel, keď sa tieto nezhody manželov týkajú podstatných vecí manželského spolužitia. Súd považoval návrh navrhovateľa na rozvod manželstva za odôvodnený, pretože vzhľadom na výsledok zhodnotenia intenzity a trvalosti rozvratu, sa tento rozvrat vzťahov javí ako neodstrániteľný a nenapraviteľný stav. Z toho dôvodu súd manželstvo účastníkov konania rozviedol, a to aj napriek nesúhlasu manželky, keď považoval návrh navrhovateľa na rozvod manželstva za odôvodnený a manželstvo účastníkov konania rozviedol, pričom konštatuje, že sú splnené zákonné podmienky na rozhodnutie o rozvode manželstva, keď v manželstve účastníkov absentujú všetky znaky uvedené v ustanovení § 18 Zákona o rodine. Príčinu rozvratu manželstva súd videl predovšetkým v tom, že manželia spolu viac ako pol roka nežijú, nehospodária, intímne sa nestýkajú, ich manželstvo je nefunkčné a neplní svoj žiadny účel.
15. Podľa § 98 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku, ak to účastníci zhodne navrhnú, súd konanie preruší.
16. Manželka navrhovala, aby súd konanie prerušil za účelom poskytnutia času manželom, aby sa podrobili párovej terapii, alebo za účelom, aby manželia našli k sebe cestu. Súd tomuto návrhu nevyhovel, keď konanie o rozvod manželstva v zmysle vyššie citovaného ustanovenia súd preruší na návrh oboch manželov, ktorý návrh v prejednávanej veci absentoval. Okrem tohto, navrhovateľ v priebehu konania jasne prezentoval svoju neochotu spolužitie s manželkou obnoviť, rovnako tak neochotu podrobiť sa párovej terapii, preto súd nevidel dôvod na prerušenie konania, keď tento návrh manželky považoval za nehospodárny, s cieľom oddialiť rozhodnutie vo veci. Z tohto dôvodu súd návrh na prerušenie konania vo výroku I. zamietol.
17. Podľa § 52 Civilného mimosporového poriadku, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal nárok na ich náhradu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava.
Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.