Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_62Cbi-2-2017.pdf
PDF · 120.94 KB
Case nature
Area
Subarea
62Cbi/2/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Banská Bystrica, konajúc sudkyňou Mgr. Radoslavou Strhárskou v právnej veci žalobcu SHELL Slovakia, s.r.o., so sídlom Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 361 081, právne zastúpený Majerník & Miháliková, s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Cukrová 14, 811 08 Bratislava, IČO: 47 232 200, proti žalovanému PAP TRANS s.r.o., so sídlom Dolná 73/14, 967 01 Kremnica, IČO: 44 801 602, právne zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Suchý, spol. s r.o., so sídlom Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 47 234 148, o určenie popretej pohľadávky, takto
rozhodol:
I. Súd u r č u j e, že žalobca je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky vo výške 55.683,81 Eur proti žalovanému, ktorá pozostáva z pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 45.055,26 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,05 % zo sumy 45.055,26 Eur od 16.06.2015 do začatia reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka v sume 4.993,54 Eur, náhrady trov konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 22Cb/1/2016 vo výške 4.619,47 Eur a náhrady trov exekučného konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2Er/183/2016 vo výške 970,54 Eur, uplatnenej v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica sp. zn. 2R/9/2016 prihláškou č. 1 zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8.
II. Žalobca m á n á r o k voči žalovanému na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1/ Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.12.2016 domáhal voči žalovanému ako dlžníkovi, určenia, že je veriteľom inej, vymáhateľnej pohľadávky, uplatnenej prihláškou č. 1 a zapísanej v zozname pohľadávok pod por. č. 8 v reštrukturalizačnom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2016, v celkovej výške 55.683,81 Eur, pozostávajúcej z pohľadávky z titulu bezdôvodného obohatenia vo výške 45.055,26 Eur, úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne zo sumy 45.055,26 Eur od 16.06.2015 do 05.09.2016, teda do začatia reštrukturalizačného konania na majetok dlžníka, t.j. v sume 4.993,54 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 5.590,01 Eur spočívajúcich v trovách konania vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 22Cb/1/2016 vo výške 4.619,47 Eur a v trovách exekučného konania vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2Er/183/2016 vo výške 970,54 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že po zverejnení uznesenia Okresného súdu Banská Bystrica o povolení reštrukturalizácie žalovaného v Obchodnom vestníku č. 188/2016, si prihláškou zo dňa 27.10.2016, doručenou správcovi dňa 28.10.2016, uplatnil v reštrukturalizačnom konaní vyššie uvedenú pohľadávku, pričom časť prihlásenej pohľadávky, čo do istiny, úroku z omeškania a časti nákladov vo výške 4.619,47 Eur, bola žalobcovi právoplatne priznaná platobným rozkazom Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Cb/1/2016 zo dňa 10. 02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2016 a časť nákladov vo výške 970,54 Eur má vecný súvis s exekučným konaním, prebiehajúcim na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2Er/183/2016 na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č.k. 22Cb/1/2016 zo dňa
10. 02. 2016. Správca oznámením zo dňa 30.11.2016 oznámil žalobcovi, že jeho pohľadávku popiera, čo do právneho dôvodu, výšky a vymáhateľnosti s odôvodnením, že judikovaná časť pohľadávky bola žalobcovi ako veriteľovi priznaná len v tzv. rozkaznom konaní, neprešla riadnym prieskumom a dokazovaním a dlžník sa na Okresnom súde Žiar nad Hronom v konaní sp. zn. 4Cb/19/2016 domáha obnovy tohto konania. Žalobca mal za to, že nakoľko bola pohľadávka v judikovanej časti priznaná žalobcovi platobným rozkazom, ktorý nadobudol právoplatnosť, správca ju nebol oprávnený poprieť, keď podľa právnej doktríny správca môže poprieť súdnym rozhodnutím právoplatne priznanú pohľadávku len na základe skutočností, ktoré nastali po vydaní rozhodnutia. V súvislosti s prebiehajúcim konaním vedeným pod sp. zn. 4Cb/19/2016 žalobca uviedol, že v uvedenom konaní nie sú splnené podmienky prípustnosti obnovy konania.
2/ Žalobca ďalej dôvodil tým, že odhliadnuc od vyššie uvedenej argumentácie, právny dôvod aj výška jeho pohľadávky sú nesporné. Podľa názoru žalobcu, pohľadávka vznikla titulom bezdôvodného obohatenia, na tom skutkovom základe, že medzi žalobcom ako nájomcom a žalovaným ako prenajímateľom existoval ku dňu 16.04.2015 nájomný vzťah, pôvodne založený Nájomnou zmluvou č. 6/2003 zo dňa 16.06.2003, kde nájomnú zmluvu uzatvoril žalobca s právnym predchodcom žalovaného K.. R. H. - HAMMER, ktorému zaplatil časť nájomného formou zálohy za celé obdobie nájmu v súlade s čl. 3 bod 3.3 zmluvy dojednaného na 16 rokov a šesť mesiacov, a to jednorázovou platbou v zmysle čl. 5 bod 5.2 písm. b) v sume 7.055.000,- Sk (234.183,10 Eur). Na základe následne uzatvorenej kúpnej zmluvy medzi pôvodným prenajímateľom ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim, žalovaný vstúpil v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka do všetkých práv a povinností prenajímateľa vyplývajúcich z Nájomnej zmluvy. Pohľadávka žalobcu v časti istiny predstavuje bezdôvodné obohatenie žalovaného spočívajúce v nevrátení časti vopred zaplatenej platby nájomného, na úhradu ktorej žalobca vyzval žalovaného listom doručeným dňa 15.06.2015. Žalovaný na výzvu nereagoval. Pohľadávka žalobcu voči žalovanému, ku dňu úhrady, t.j. ku dňu 16.06.2015 predstavovala v časti istiny sumu 64.198,61 Eur. Žalobca, listom zo dňa 22.07.2015 jednostranne započítal časť svojej pohľadávky voči žalovanému s pohľadávkami žalovaného voči jeho osobe, čím došlo k stretu pohľadávok a ku dňu 16.06.2015 k ich zániku, pričom v zostávajúcej časti nezapočítaná pohľadávka žalobcu voči žalovanému predstavuje sumu 45.055,26 Eur, kde žalobca má v dôsledku právneho nástupníctva na strane prenajímateľa podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka právny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
3/ Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť s tým, že správca predmetnú pohľadávku prihlásenú v reštrukturalizačnom konaní poprel a popretie aj riadne odôvodnil, pričom žalovaný popretie pohľadávky správcom považuje za správne, dôvodné a v plnom rozsahu sa s ním stotožňuje. Podľa tvrdenia žalovaného žalobca nikdy nemal pohľadávku voči žalovanému z titulu vrátenia vopred zaplateného nájomného. Predmetnú pohľadávku mal žalobca voči inému subjektu, a to voči pôvodnému prenajímateľovi K.. R. H. - HAMMER, preto žalovaný pohľadávku neuznáva, táto pohľadávka voči nemu ako dlžníkovi neexistuje a žalobca si ju nemohol uplatniť v reštrukturalizačnom konaní. Žalovaný nepoprel skutkové tvrdenia žalobcu, že medzi žalobcom a K.. R. H. - HAMMER existoval nájomný vzťah založený Nájomnou zmluvou č. 6/2003 s dohodnutou dobou nájmu 16 rokov a šesť mesiacov a nájomné za celé obdobie nájmu bolo uhradené K.. R. H. - HAMMER. Potvrdil, že následne došlo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu nájmu na žalovaného, teda k zmene v osobe prenajímateľa, on ako nový nájomca od predmetnej nájomnej zmluvy odstúpil a nájomný vzťah skončil pred uplynutím dohodnutej doby, v dôsledku čoho vznikol žalobcovi nárok na vrátenie pomernej časti vopred zaplateného nájmu. Bol to však pôvodný prenajímateľ, ktorý mal povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie, ktoré získal na úkor žalovaného, plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, pretože žalovanému suma vopred zaplateného nájomného podľa čl. 5 bodu 5.2 písm. b) nájomnej zmluvy nikdy uhradená nebola, preto na neho ani neprešla povinnosť vydať žalobcovi bezdôvodné obohatenie. Žalovaný dôvodil tým, že podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka ide o osobitný prípad právneho nástupníctva, s ktorým je spojený ten dôsledok, že na nadobúdateľa predchádzajú práva a povinnosti z nájomného vzťahu priamo zo zákona, ak nastane skutočnosť, s ktorou zákon uvedený dôsledok spája, teda nadobudnutie vlastníckeho práva k prenajatej veci. Nadobúdateľ vstupuje do pôvodného nájomného vzťahu so všetkými jeho základnými obsahovými atribútmi, akými sú najmä predmet nájmu a práva a povinnosti subjektov daného vzťahu, s výnimkou tých práv a povinností, ktoré majú samostatný právny dôvod ich vzniku (napr. peňažné pohľadávky a dlh prenajímateľa). Právne nástupníctvo sa týka práv a povinností typických pre nájomný vzťah, teda tých, ktoré tvoria jeho pojmové znaky. So vstupom nadobúdateľa do nájomného vzťahu nemôže byť však spojený ten dôsledok, že na neho prešiel záväzok jeho právneho predchodcu, ktorý tento rámec presahuje. Žalobca teda nemôže mať pohľadávku voči žalovanému z titulu vydania
bezdôvodného obohatenia. Túto pohľadávku má iba voči pôvodnému prenajímateľovi, pretože záväzok pôvodného prenajímateľa na nového prenajímateľa neprešiel. Odstúpením od nájomnej zmluvy odpadol právny dôvod na plnenie, ktoré bolo poskytnuté pôvodnému prenajímateľovi. Žalovaný na podporu svojich tvrdení poukázal na viaceré rozhodnutia vyšších súdov (napr. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR p. zn. 26Cdo 493/2001, Rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR zo dňa 31.10.1997 sp. zn. 2 Cdon 863/97 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR p. zn. 26Cdo 866/2002). Žalovaný tiež poukázal na to, že žalobca si pohľadávku z rovnakého právneho titulu uplatnil aj v dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi K.. R. H. - HAMMER, na Notárskom úrade Mgr. Márie Kuteničovej v Žiari nad Hronom. V súvislosti s argumentáciou žalobcu, že časť prihlásenej pohľadávky bola žalobcovi právoplatne priznaná súdnym rozhodnutím, žalovaný uviedol, že pohľadávku je možné poprieť bez ohľadu na to, či bola veriteľovi priznaná právoplatným a vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, kde poukázal na Uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 10.04.1998, sp. zn. 3 Obo 71/2007.
4/ Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného namietal, že nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevzniká okamihom prijatia plnenia, ale momentom zániku nájomného vzťahu. Až týmto okamihom začínajú plynúť lehoty na jeho vydanie. Vznik bezdôvodného obohatenia preto úzko súvisí nielen s nájomným vzťahom, ale priamo vyplýva z jeho skončenia, preto podľa názoru žalobcu by sa vyporiadanie nárokov malo uskutočniť medzi jeho aktuálnymi subjektmi, nakoľko v čase zmeny prenajímateľa ešte nie je zrejmé, či povinnosť vydať bezdôvodné obohatenia vôbec vznikne, keďže až v budúcnosti sa ustáli, či nájomné vopred predplatené nájomcom bude spotrebované, alebo nie. Pôvodný prenajímateľ po prevode vlastníckeho práva k predmetu nájmu nemôže ovplyvniť trvanie nájomného vzťahu a ani jeho dĺžku. Žalobca poukázal na novšiu judikatúru Najvyššieho súdu ČR, napr. Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 26 Cdo 652/2013 a Rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp.zn. 29 Cdo 4627/2010. V súvislosti s tvrdením žalovaného, že žalobca si prihlásil tú istú pohľadávku aj v dedičskom konaní vedenom po poručiteľovi K.. R.W. H. (pôvodnom prenajímateľovi), žalobca uviedol, že prihlášku podával len z dôvodu procesnej opatrnosti, pričom následne vzal žalobu v konaní vedenom na Okresnom súde v Žiari nad Hronom pod sp. zn. 20C/33/2017 späť, majúc za to, že vydať predmet bezdôvodného obohatenia je primárne povinný žalovaný v tomto konaní.
5/ Žalobca v konaní predložil listinné dôkazy, a to prihlášku pohľadávky k spisovej značke 2R/9/2016 por. č. 1 zo dňa 27.10.2016, vrátane dokladu o jej doručení správcovi, platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016, Nájomnú zmluvu č. 6/2003 (ČS PHM Kremnica) zo dňa 10.06.2003, Výpis z LV č. 332 vedený Okresným úradom Žiar nad Hronom, odstúpenie žalovaného od nájomnej zmluvy zo dňa 13.04.2015, výzvu žalobcu zo dňa 12. 06. 2015, vrátane dokladu o jej doručený žalovanému, jednostranné započítanie pohľadávok listom žalobcu zo dňa 22.07.2015, Upovedomenie o začatí exekúcie súdneho exekútora Mgr. Romana Vozára zo dňa 30.05.2016, vyjadrenie žalobcu ako oprávneného v exekučnom konaní zo dňa 26.08.2016, oznámenie o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 30.11.2016. Žalovaný v konaní predložil písomnú prihlášku pohľadávky žalobcu v dedičskom konaní po poručiteľovi K.. R. H. zo dňa 23.03.2017.
6/ Z predloženej Nájomnej zmluvy č. 6/2003 (ČS PHM Kremnica) zo dňa 10.06.2003 súd zistil, že medzi žalobcom ako nájomcom a fyzickou osobou, podnikajúcou pod obchodným meno K.. R. H. - HAMMER existoval nájomnú vzťah s dohodnutou dobou nájmu 16 rokov a šesť mesiacov (čl. 3 bod 3.3 zmluvy). Predmetom nájmu boli nehnuteľnosti špecifikované v čl. 2 Nájomnej zmluvy, pričom zmluvné strany sa v čl. 5 zmluvy dohodli na ročnom nájomnom za predmet nájmu, ktoré pozostávalo z dvoch zložiek: sumy 250.000,- Sk (čl. 5 bod 5.1 písm. a/ zmluvy) a sumy 427.575,75 Sk (čl. 5 bod 5.1 písm. b/ zmluvy), kde platba časti nájomného uvedeného v bode 5.1 písm. b/ zmluvy sa mala uskutočniť zálohovo za celé obdobie nájmu jednorázovou platbou sumy 7.055.000,- Sk. Prenajímateľ s nájomcom sa zároveň v čl. 5 bode 5.5 zmluvy dohodli, že záväzok na uvedenú jednorázovú platbu zaniká podľa § 580 a nasl. Občianskeho zákonníka formou započítania tejto pohľadávky proti pohľadávke nájomcu voči prenajímateľovi vo výške 7.055.000,- Sk, existujúcej na základe právneho dôvodu popísané v predmetnom článku zmluvy.
7/ Na základe zhodných tvrdení strán sporu a listinných dôkazov predložených žalobcom súd zistil, že v priebehu trvania nájomného vzťahu došlo k zmene vlastníka prenajatých nehnuteľností, ktorých nadobúdateľom sa stal žalovaný, pričom tento následne listom zo dňa 13.04.2015 od uvedenej nájomnej zmluvy odstúpil. Žalobca listom zo dňa 12.06.2015, doručeným právnemu zástupcovi žalovaného
dňa 15.06.2015, vyzval žalovaného na vrátenie časti predplatenej platby nájomného zodpovedajúcej obdobiu od odovzdania predmetu nájmu do konca dohodnutej doby, pohľadávku ktorú vyčíslil sumou 64.198,61 Eur. Listom zo dňa 22.07.2015 žalobca jednostranne započítal časť svojej uvedenej pohľadávky voči viacerým pohľadávkam žalovaného v celkovej výške 19.143,35 Eur, v dôsledku čoho ku dňu, ktorým sa pohľadávky stretli, t. j. ku dňu 16.06.2015, došlo k zániku časti pohľadávky žalobcu z titulu vrátenia zaplateného nájomného. Zostávajúca časť nájomného zaplatená formou jednorázovej zálohy predstavovala sumu 45.055,26 Eur. Žalovaný takto určenú výšku pohľadávky žalobcu v priebehu konania vo svojich vyjadreniach nerozporoval.
8/ Žalobca taktiež v konaní predložil kópiu prihlášky zo dňa 27.10.2016 s por. č. 1, ktorou si ako veriteľ v rámci reštrukturalizačného konania vedeného Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 2R/9/2016 uplatnil inú pohľadávku voči žalovanému ako dlžníkovi v celkovej sume 55.638,81 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 45.055,26 Eur, úroku z omeškania vo výške 4.993,54 Eur a nákladov z uplatnenia vo výške 5.590,01 Eur. Ako právny dôvod vzniku pohľadávky uviedol, bezdôvodné obohatenie dlžníka na úkor veriteľa s tým, že predmetná pohľadávka bola právoplatne priznaná veriteľovi na základe platobného rozkazu vydaného Okresným súdom Žiar nad Hronom sp. zn. 22 Cb/1/2016 zo dňa 10.02.2016, ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 10.03.2016. Žalobca zároveň v podanej prihláške popísal skutkový stav, na základe ktorého mu právoplatným platobným rozkazom mala byť priznaná uplatnená pohľadávka, pričom opis skutkového stavu zodpovedá skutkovému stavu opísanému v žalobe podanej v tomto konaní. Z fotokópie pripojenej doručenky súd zistil, že prihláška bola správcovi doručená dňa 28.10.2016.
9/ Žalobca ako veriteľ k podanej prihláške pripojil platobný rozkaz Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016, ktorý podľa vyznačenej doložky nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňom 10.03.2016. Predmetným platobným rozkazom súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi v lehote 15 dní od doručenia platobného rozkazu sumu 45.055,26 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9,05% ročne zo sumy 45.055,26 Eur od 16.06.2015 do zaplatenia a trovy konania v celkovej výške 4.619,47 Eur.
10/ Žalobca taktiež predložil fotokópiu upovedomenia súdneho exekútor Mgr. Romana Vozára o začatí exekúcie vedenej na základe platobného rozkazu Okresného súdu Žiar nad Hronom č. k. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016, právoplatného a vykonateľného dňa 10.03.2016, preukazujúc oprávnenosť uplatnenia časti trov exekučného konania vo výške 16,50 Eur a 636,02 Eur, ako aj vyjadrenie oprávneného v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 2Er/183/2016, preukazujúce oprávnenosť uplatnenia časti trov exekučného konania vo 318,02 Eur. Zároveň k podanej prihláške pripojil Nájomnú zmluvu č. 6/2003 zo dňa 10.06.2003, výpis z LV Č.. XXX, pre katastrálne územie Horná Ves, preukazujúci právne nástupníctvo dlžníka ako prenajímateľa a ďalšie listiny.
11/ Z oznámenia o popretí pohľadávky zapísanej do zoznamu pohľadávok správcom zo dňa 30.11.2016 súd zistil, že správca poprel prihlásenú pohľadávku, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti a výšky s odôvodnením, že správcovi bol dňa 22.11.2016 doručený podnet dlžníka v zmysle § 124 ods. 3 ZKR, ktorý tento odôvodnil prebiehajúcim súdnym konaním o obnovu konania na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4Cb/19/2016, ktorý sa týka práve pohľadávky uplatňovanej veriteľom v predmetnej reštrukturalizácii, ako aj tou skutočnosťou, že veriteľ nikdy túto pohľadávku, ktorá by predstavovala dlžníkom nevrátenú časť vopred zaplateného nájomného voči dlžníkovi nemal, ale túto mal voči pôvodnému prenajímateľovi. Zároveň správca uviedol, že pohľadávka bola priznaná Okresným súdom Žiar nad Hronom veriteľovi len v tzv. rozkaznom konaní a teda neprešla riadnym súdnym prieskumom a dokazovaním.
Podľa § 114 ods. 1 písm. b) zák. č. 7/2005 Z. z. zákona o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení neskorších predpisov (ďalej len „ZKR“), pre pohľadávku, ktorá sa v reštrukturalizácii uplatňuje prihláškou, nemožno začať konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie na majetok patriaci dlžníkovi; už začaté konanie o výkon rozhodnutia alebo exekučné konanie sa prerušujú.
Podľa § 118 ods. 3 vety prvej ZKR, povolením reštrukturalizácie sa konania prerušené podľa § 114 ods. 1 písm. b) zastavujú.
Podľa § 118 ods. 4 ZKR, súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou, sa povolením reštrukturalizácie prerušujú; tieto nároky možno uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4.
Podľa § 120 ods. 1 ZKR, ak tento zákon neustanovuje inak, právo uplatňovať svoje nároky počas reštrukturalizácie majú len veritelia, ktorí spôsobom ustanoveným týmto zákonom prihlásili svoje pohľadávky. Ak sa tieto nároky v reštrukturalizácii riadne a včas neuplatnia prihláškou, právo vymáhať tieto nároky voči dlžníkovi v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká.
Podľa § 121 ZKR, prihláška sa podáva v jednom rovnopise u správcu, pričom správcovi musí byť doručená do 30 dní od povolenia reštrukturalizácie. Na prihlášku doručenú po lehote sa neprihliada. Ustanovenie § 28 ods. 6 sa použije primerane.
Podľa § 124 ods. 2 ZKR, prihlásenú pohľadávku môže poprieť len správca do 30 dní od uplynutia lehoty na prihlasovanie pohľadávok. Prihlásenú pohľadávku správca poprie tak, že popretie pohľadávky spolu s dôvodom a rozsahom jej popretia zapíše do zoznamu pohľadávok; ak správca poprie pohľadávku čo do výšky, v zozname pohľadávok uvedie aj zistenú sumu prihlásenej pohľadávky. Uplynutím lehoty na popieranie pohľadávok sa prihlásená pohľadávka v rozsahu, v akom nebola popretá, považuje za zistenú. Na účely výkonu práv spojených s prihlásenou pohľadávkou sa prihlásená pohľadávka považuje za zistenú aj vtedy, ak je popretá len čo do jej výšky. Popretie pohľadávky správca bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámi veriteľovi, ktorého pohľadávka bola popretá.
Podľa § 124 ods. 3 ZKR, dlžník alebo veriteľ, ktorý doručil správcovi prihlášku, je oprávnený podať správcovi podnet, aby prihlásenú pohľadávku poprel. Správca je povinný každý podnet s odbornou starostlivosťou vyhodnotiť a po vyhodnotení podnetu písomne informovať toho, kto podnet podal, ako podnet vybavil. Podnet na popretie pohľadávky a spôsob jeho vybavenia správca zapíše do zoznamu pohľadávok.
Podľa § 124 ods. 4 ZKR, veriteľ popretej pohľadávky sa môže do 30 dní od uplynutia lehoty na popieranie pohľadávok žalobou podanou voči dlžníkovi domáhať, aby súd určil právny dôvod, vymáhateľnosť, výšku, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky; v žalobe sa veriteľ môže domáhať najviac toho, čo uviedol v prihláške.
Podľa § 124 ods. 6 ZKR, rozhodnutie súdu o určení popretej pohľadávky je účinné voči každému. Právoplatnosťou rozhodnutia súdu o určení pohľadávky sa popretá pohľadávka v rozsahu určenom súdom považuje za zistenú; vo zvyšnom rozsahu nemožno pohľadávku voči dlžníkovi vymáhať.
Podľa § 156 vety prvej ZKR, zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku zanikajú účinky začatia reštrukturalizačného konania a zastavujú sa konania prerušené podľa § 118 ods. 4.
Podľa § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Podľa § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 456 Občianskeho zákonníka, predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.
Podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak dôjde k zmene vlastníctva k prenajatej veci, vstupuje nadobúdateľ do právneho postavenia prenajímateľa a nájomca je oprávnený zbaviť sa svojich záväzkov voči prvšiemu vlastníkovi, len čo mu bola zmena oznámená alebo nadobúdateľom preukázaná.
Podľa § 151 ods. 1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa § 217 ods. 1 CSP, pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia. Ustanovenia o sudcovskej koncentrácii konania tým nie sú dotknuté.
12/ Súd na základe skutočností všeobecne známych, resp. skutočností známych z činnosti súdu, konštatoval nespornú skutočnosť, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/9/2016 zo dňa 26.08.2016, ktoré bolo zverejnené v Obchodnom vestníku č. 170/2016 dňa 05.09.2016, bolo začaté reštrukturalizačné konanie voči žalovanému - dlžníkovi PAP TRANS s.r.o., so sídlom Dolná 73/14, 967 01 Kremnica, IČO: 44 801 602. Následne uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/9/2016 zo dňa 26. 09. 2016, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 188/2016 dňa 30. 09. 2016 súd povolil reštrukturalizáciu dlžník a uznesením Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 2R/9/2016 zo dňa 06. 03. 2017, zverejneným v Obchodnom vestníku č. 50/2017 zo dňa 13.03.2017 potvrdil reštrukturalizačný plán dlžníka, prijatý schvaľovacou schôdzou dňa 09.02.2017 a zároveň ukončil reštrukturalizácia dlžníka.
13/ Z dôkazných prostriedkov navrhnutých stranami a vykonaných v priebehu incidenčného konania súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobca po povolení reštrukturalizácie žalovaného dňa 28.10.2016, teda v zákonnej lehote v zmysle § 121 ZKR, ktorá uplynula dňom 31.10.2016, doručil správcovi prihlášku, ktorou si ako veriteľ v rámci reštrukturalizačného konania dlžníka uplatnil pohľadávku v celkovej výške 55.638,81 Eur. Následne správca dňa 30.11.2016 oznámil žalobcovi popretie prihlásenej pohľadávky, žaloba proti dlžníkovi bola podľa odtlačku pečiatky nachádzajúcej sa na č.l. 1 spisu podaná na tunajšom súde dňa 23.12.2016, teda v zákonnej lehote 30 dní v zmysle § 124 ods. 4 ZKR, keď lehota na popieranie pohľadávok uplynula 31.11.2016.
14/ Ďalej súd vyhodnotil, ako nespornú skutočnosť, že žalobca si v reštrukturalizačnom konaní podanou prihláškou uplatnil pohľadávku v celkovej výške 55.638,81 Eur, pozostávajúcu z istiny vo výške 45.055,26 Eur ako pohľadávky vzniknutej titulom bezdôvodného obohatenia dlžníka, úroku z omeškania vo výške 9,05 % ročne z dlžnej istiny od 16.06.2015 do začatia reštrukturalizácie, a to vo výške 4.993,54 Eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, ktoré pozostávali jednak z trov konania vedeného na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 22Cb/1/2016 vo výške 4.916,47 Eur a trov konania súvisiacich s exekučným konaním vedeným na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2Er/183/2016 vo výške 970,54 Eur.
15/ V konaní súd vyhodnotil ako nesporné, že pohľadávka spočívajúca v istine, úroku z omeškania a nákladov spojených s jej uplatnením v časti 4.619,47 Eur bola judikovaná platobným rozkazom Okresného súde Žiar nad Hronom č.k. 22Cb/1/2016-31 zo dňa 10.02.2016, právoplatným dňa 10.03.2016. Medzi stranami bol spor, či takto priznanú pohľadávku právoplatným rozhodnutím súdu možno poprieť správcom v rámci reštrukturalizačného konania, pričom správca ako dôvod popretia okrem iného uvádzal aj tú skutočnosť, že pohľadávka bola súdom priznaná len v tzv. rozkaznom konaní, neprešla riadnym súdnym prieskumom a dokazovaním. V tomto kontexte súd vyhodnotil, že právoplatný platobný rozkaz má rovnaké právne účinky a rovnakú právnu silu ako právoplatný rozsudok súdu, preto obranu žalovaného, že pohľadávka bola žalobcovi priznaná len v skrátenom konaní nepovažoval za dôvodnú. Napriek tomu súd uznal argumentáciu žalovaného, že aj takúto judikovanú pohľadávku možno poprieť v reštrukturalizačnom konaní správcom a následne preskúmať v incidenčnom konaní. Podľa názoru súdu by však preskúmavanie pohľadávok nemalo byť vykonávané duplicitne a preto úlohou súdu v incidenčnom konaní je preskúmavanie len tých skutočností, ktoré nastali od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, ktorým bola pohľadávka priznaná, teda či po právoplatnosti rozhodnutia nedošlo k jej zániku a pod. V danom prípade správca pohľadávku poprel odvolávajúc sa na podnet dlžníka, podaný v zmysle § 124 ods. 3 ZKR s tým, že na Okresnom súde Žiar nad Hronom prebieha pod sp. zn. 4Cb/19/2016 konanie o povolenie obnovy konania, v ktorom bol predmetný platobný rozkaz vydaný. Avšak vzhľadom na to, že v zmysle ustanovenia § 118 ods. 4 ZKR sa povolením reštrukturalizácie prerušujú súdne a rozhodcovské konania o pohľadávkach, ktoré sa v reštrukturalizácii uplatňujú prihláškou a tieto je možné uplatniť voči dlžníkovi len spôsobom uvedeným v § 120 ods. 1 ZKR, teda prihlásením pohľadávky v reštrukturalizačnom konaní alebo postupom podľa § 124 ods. 4 ZKR, teda podaním žaloby veriteľa popretej pohľadávky proti dlžníkovi, ako aj vzhľadom na to, že zverejnením uznesenia súdu o skončení reštrukturalizácie v Obchodnom vestníku sa zastavujú konania prerušené podľa § 118 ods. 4 ZKR „ex lege“, bol súd toho názoru, že s prihliadnutím na charakter spornej
pohľadávky akékoľvek rozhodnutie súdu (vyhovujúce i zamietajúce) v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom pod sp. zn. 4Cb/19/2016, v dôsledku ukončenia reštrukturalizácie dlžníka, ktoré má za následok zastavenie všetkých súdnych konaní, nemá pre právne postavenie veriteľa a dlžníka pohľadávky prihlásenej v reštrukturalizačnom konaní žiadny právny význam, keď žalobca dodržal postup podľa § 120 ods. 1 a § 124 ods. 4 ZKR. Súd preto i napriek vyššie konštatovanému názoru v tomto incidenčnom konaní preskúmal prihlásenú pohľadávku v celom rozsahu, nečakajúc na výsledok konania o povolení obnovy konania na Okresnom súde Žiar nad Hronom.
16/ Súd konštatoval, že právny vzťah bezdôvodného obohatenia, titulom ktorého si žalobca podanou prihláškou uplatnil pohľadávku vo výške 45.055,26 Eur, vznikne len za splnenia určitých zákonných predpokladov, kde jedným z nich je získanie majetkového prospechu, objektívne merateľného v peňažných jednotkách. V tomto kontexte súd vyhodnotil ako nespornú skutočnosť, že žalobca sa domáhal vydania peňažného plnenia vo výške 45.055,26 Eur, ktoré poskytol právnemu predchodcovi žalovaného - K.. R. H., podnikajúcemu pod obchodným menom K.. R. H. - HAMMER, ako zálohu na nájomnom v súvislosti s Nájomnou zmluvou č. 6/2003 zo dňa 10.06.2003 formou započítania s inou pohľadávkou žalobcu voči právnemu predchodcovi žalovaného. V danom prípade sa teda jedná o peniazmi vyjadriteľný majetkový prospech, ktorý podľa tvrdenia žalobcu mal získať žalovaný (ako právny nástupca K.. R. H.), nakoľko žalovaný v dôsledku nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetu nájmu nadobudol aj všetky práva a záväzky vyplývajúce z tohto nájomného vzťahu.
17/ Ďalším zákonným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je získanie majetkového prospechu na základe právnych skutočností, ktoré sú výslovne uvedené v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kde jednou z nich je plnenie z právneho dôvodu, ktorý odpadol. Tým sa rozumie situácia, keď právny dôvod na plnenie spočiatku existoval a až následne v dôsledku inej právnej skutočnosti, napr. v dôsledku odstúpenia od zmluvy, tento dôvod pominul. Skutková podstata bezdôvodného obohatenia získaného plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, dopadá preto na tie prípady, keď v okamihu poskytnutia plnenia existoval právny dôvod plnenia, ktorý až následne v dôsledku ďalšej právnej skutočnosti stratil svoje právne účinky. Až okamihom odpadnutia právneho dôvodu sa poskytnuté plnenie stáva bezdôvodným obohatením. V tejto súvislosti súd vyhodnotil ako nesporné, že právny dôvod plnenia zo strany žalobcu existoval titulom nájomného zaplateného vo forme zálohy jednorázovo na celé obdobie trvania nájomného vzťahu, ktorý bol v nájomnej zmluve dohodnutý na obdobie 16 rokov a 6 mesiacov. Následne po tom, čo došlo k zmene vlastníka prenajatej veci, žalovaný ako nový vlastník vstúpil v zmysle § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka do právneho postavenia pôvodného prenajímateľa a až okamihom odstúpenia od zmluvy, ku ktorému nesporne došlo zo strany žalovaného listom zo dňa 13.04.2015, nastala právna skutočnosť, v dôsledku ktorej vzniklo žalobcovi právo na vydanie bezdôvodného obohatenia v podobe vopred zaplateného a nespotrebovaného nájomného.
18/ Medzi stranami konania bolo sporné, ktorý subjekt je povinný bezdôvodné obohatenie vydať, keď žalovaný tvrdil, že suma vopred zaplateného nájomného mu nikdy uhradená nebola a túto prijal len jeho právny predchodca. Súd uvedenú spornú otázku vyhodnotil ako otázku právnu, nie otázku skutkových zistení a dospel k záveru, že nový vlastník nehnuteľnosti, ktorý podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka vstupuje do právneho postavenia prenajímateľa, nadobúda práva a povinnosti z tohto nájomného vzťahu a teda aj povinnosť vrátiť prijatú zálohu, povinnosť ktorá vzniká práve v dôsledku ukončenia nájomného vzťahu. Preto táto povinnosť nemá samostatný právny režim a nie je vylúčená z prechodu práv a povinností podľa § 680 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podľa názoru súdu všetky nároky súvisiace s predmetnou nehnuteľnosťou tvoriacou predmet nájmu, kde nájomný vzťah v čase prevodu vlastníckeho práva trval, si mal žalovaný vysporiadať s jeho právnym predchodcom. Ak by súd totiž pripustil argumentáciu žalovaného, že žiadne nájomné mu vopred zaplatené nebolo a teda nie je aktívne legitimovanou osobou na vrátenie tejto zálohy a vydanie bezdôvodného obohatenia, došlo by v prípade opačnom, teda ak by po zmene osoby vlastníka prenajatej veci nájomný vzťah ukončený nebol, k absurdnej situácii, keď žalovaný ako nový prenajímateľ by bol oprávnený uplatňovať voči žalobcovi svoj nárok na nájomné za ponechanie predmetu nájmu v užívaní nájomcu v plnej výške, a to i napriek tomu, že toto už bolo uhradené pôvodnému prenajímateľovi, čo pripustiť nemožno. Podľa názoru súdu je preto vecou žalovaného, či sumu vopred zaplateného nájomného bude požadovať od pôvodného prenajímateľa (resp. jeho dedičov). Táto skutočnosť ale nič nemení na tom, že žalovaný ako právny nástupca pôvodného prenajímateľa prevzal na seba všetky záväzky súvisiace s nájomnou zmluvou, teda aj záväzok vrátiť vopred zaplatené nájomné, pretože k ukončeniu nájomného vzťahu došlo až v dôsledku odstúpenia od zmluvy v čase, keď bol vlastníkom nehnuteľnosti tvoriacej predmet nájmu žalovaný.
Odstúpením od nájomnej zmluvy právny dôvod prijatého plnenia odpadol, čím došlo k naplneniu znakov skutkovej podstaty bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka a žalovaný je povinný bezdôvodné obohatenie vydať.
19/ Keďže žalovaný na základe výzvy žalobcu, doručenej žalovanému dňa 15.06.2015 dlžnú sumu dobrovoľne neuhradil, pričom jej samotnú výšku v priebehu tohto konania žalovaný nerozporoval, súd dospel k záveru, že žalobca si správne podanou prihláškou uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,05% ročne z dlžnej sumy 45.055,26 Eur od 16.06.2015 do začatia reštrukturalizačného konania, t.j. do 05.09.2016 v sume 4.993,54 Eur, ako aj nárok na náhradu nákladov, ktoré mu vznikli v súvislosti s uplatnením tejto pohľadávky, a to jednak v konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 22Cb/1/2016 vo výške 4.619,47 Eur a jednak v exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Žiar nad Hronom sp. zn. 2Er/183/2016 vo výške 970,54 Eur (pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 16,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 636,02 Eur v čase do vydania upovedomenia o začatí exekúcie a trov právneho zastúpenia vo výške 318,02 Eur za podaného vyjadrenie po vydaní upovedomenia o začatí exekúcie), výška ktorých zo strany žalovaného taktiež v tomto konaní namietaná nebola.
20/ Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti súd za takto preukázaného skutkového a právneho stavu konštatoval, že pohľadávka žalobcu je v celom rozsahu oprávnená, žalobca je veriteľom prihlásenej pohľadávky, a preto súd dôvodne podanej žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Podľa § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
21/ O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods. 1 CSP a za použitia zásady úspechu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný, priznal nárok na náhradu trov konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu, pričom o samotnej výške trov konania bude rozhodnuté postupom podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.