Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/228/2018

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Zlochu a sudkýň JUDr. Renáty Deákovej a JUDr. Jany Haluškovej ako členiek senátu, v spore žalobcu: PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o., IČO: 35 792 752, so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, zastúpený Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 810 11 Bratislava, proti žalovanej: A. N., nar. XX. A. XXXX, trvale bytom N. XXX, XXX XX N., o zaplatenie 427,22 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Revúca, č.k. 4Csp/266/2017-36 zo dňa 15. marca 2018, takto

rozhodol:

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým okresný súd žalobu vo zvyšnej časti zamietol a závislom výroku o náhrade trov konania (výrok III.) p o t v r d z u j e .

II. Žalovanej náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Okresný súd Revúca (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“) odvolaním napadnutým rozsudkom zaviazal žalovanú povinnosťou zaplatiť žalobcovi sumu 131,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 131,90 Eur od 22.03.2015 do zaplatenia, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku (prvá výroková veta). Druhou výrokovou vetou žalobu vo zvyšnej časti zamietol a žalovanej náhradu trov konania nepriznal (tretia výroková veta).

1.1 Z odôvodnenia rozsudku okresného súdu vyplýva, že tento v konaní zistil, že žalobca ako veriteľ a žalovaná ako dlžník uzavreli dňa 15. októbra 2014 zmluvu o revolvingovom úvere č. 8500085201, na základe ktorej bol žalovanej poskytnutý úver vo výške 900,-Eur za celkový úrok vo výške 18,08% ročne. Za poskytnutie úveru si žalobca účtoval poplatok vo výške 90,-Eur, žalovaná sa zaviazala uhradiť žalobcovi celkovú sumu vrátane poplatku za poskytnutie úveru vo výške 1.285,32 Eur v 42 mesačných splátkach vo výške 28,46 Eur. RPMN ku dňu podpisu zmluvy predstavovala 26,10%. Priemerná ročná miera nákladov bola ku dňu podpisu zmluvy vo výške 44,06 Eur. Oznámením o zosplatnení úveru zo dňa 01.03.2015, ktoré žalovaná prevzala dňa 05.03.2015, bola vyzvaná na úhradu celého dlžného úveru v lehote 15 dní od doručenia oznámenia z dôvodu omeškania s úhradou splátok č. 2, 3, 4 v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere. Žalovaná žalobcovi uhradila sumu celkom vo výške 768,10 Eur.

1.2 Okresný súd mal preukázanú dôvodnosť žaloby v časti uplatneného nároku vo výške 131,90 Eur, vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Súd prvej inštancie zdôraznil, že žalobca preukázal platné uzavretie zmluvy o úvere medzi ním a žalovanou, táto zmluva má charakter spotrebiteľskej zmluvy. Okresný súd konštatoval, že zmluva o úvere obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti úverovej zmluvy, záväzok veriteľa poskytnúť dlžníkovi peňažné prostriedky, určenie sumy poskytovaných peňažných prostriedkov, ako aj záväzok dlžníka vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky a zaplatiť zmluvne

dohodnuté úroky. Na strane druhej však žalobca pri uzatváraní zmluvy o spotrebiteľskom úvere nekonal s odbornou starostlivosťou, hrubo porušil ustanovenie § 7 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č.129/2010 Z.z.“) ako špeciálneho právneho predpisu. Predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne neobsahuje náležitosti uvedené v § 7 ods.1 a § 9 ods.2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z. pokiaľ ide o údaje týkajúce sa príjmov, výdavkov a rodinného stavu spotrebiteľa, prípadne údaje svedčiace o nahliadnutí veriteľa do databázy údajov o spotrebiteľoch na účely individuálneho posudzovania jeho schopnosti splácať poskytnutý úver s prihliadnutím na výšku a príjem dlžníka ako spotrebiteľa. Zmluva neobsahuje ani údaje týkajúce sa termínov jednotlivých splátok úveru, ani dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.

1.3 Podľa záveru okresného súdu absencia podstatných obsahových náležitostí zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinností žalobcu ako veriteľa podľa § 7 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. má za následok, že spotrebiteľský úver sa v zmysle ustanovení § 11 ods.1 písm. b), ods.2 zákona č.129/2010 Z.z. považuje za bezúročný a bez poplatkov. Z uvedeného dôvodu žalobcovi vznikol nárok na vrátenie tých finančných prostriedkov, ktoré žalovanej reálne poskytol. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná žalobcovi uhradila čiastku v celkovej výške 768,10 Eur, okresný súd jej preto uložil povinnosť žalobcovi vrátiť dosiaľ nesplatenú sumu poskytnutých peňažných prostriedkov vo výške 131,90 Eur a vo zvyšnej časti žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.4 Nakoľko žalovaná sa dostala do omeškania s plnením svojho peňažného záväzku, žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania, ktoré súd žalobcovi priznal vo výške 5,05% ročne z dlžnej istiny nesplateného úveru od 22.03.2015, deň nasledujúci po márnom uplynutí 15-dňovej lehoty na zaplatenie zosplatneného úveru, ktorá výzva bola žalovanej doručená dňa 05.03.2015. Vo zvyšnej časti uplatnených úrokov z omeškania okresný súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

1.5 O trovách konania okresný súd rozhodoval podľa ustanovenia § 255 ods.2 zákona č.160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“). Úspech žalobcu predstavuje 30,87% a neúspech v sume 295,32 Eur, v ktorej bola žaloba zamietnutá, predstavuje 69,13%. Pomer úspechu a neúspechu žalobcu predstavuje čistý úspech žalovanej vo výške 38,26%. Z uvedeného dôvodu jej vznikol nárok na náhradu trov konania v rozsahu 38,26%, nakoľko si však náhradu trov konania neuplatnila a z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia rozsudku jej žiadne trovy konania neplynú, súd žalovanej náhradu trov konania nepriznal.

2. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal žalobca (ďalej v texte aj „odvolateľ“) včas odvolanie, v ktorom navrhol, aby odvolací súd rozsudok v napadnutej časti zmenil a žalobe vyhovel v rozsahu ako mu bola zamietnutá a aby žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania v plnom rozsahu. Rozsudok súdu prvej inštancie napadol v časti týkajúcej sa výrokov o zamietnutí žaloby a o náhrade trov konania.

2.1 Odvolateľ namietal, že súd prvej inštancie nesprávne interpretoval a následne použil zákon č.129/2010 Z.z., nakoľko žiadne ustanovenie uvedeného zákona neurčuje, že náležitosťou zmluvy majú byť náležitosti súvisiace s posudzovaním schopnosti splácať úver a taktiež tvrdil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje náležitosť podľa § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z.. Okresný súd svoj záver o nedostatku týchto náležitostí v uzavretej zmluve ani bližšie neodôvodnil.

2.2 V podrobnostiach žalobca tvrdil, že uvádzanie náležitostí alebo údajov týkajúcich sa posudzovania schopností spotrebiteľa splácať úver nie je v zmysle žiadneho zákonného ustanovenia náležitosťou zmluvy. Žalobca pritom pred poskytnutím úveru riadne posúdil schopnosť žalovanej splácať požadovaný úver a zisťoval údaje o výške jej príjmu aktuálne v danom čase, záväzkoch, rodinnom stave. Žalobca overoval údaje o žiadateľke aj v registri záujmového združenia právnických osôb SOLUS. Medzi sporovými stranami ani nebolo sporné, či žalobca postupoval podľa § 7 zákona č.129/2010 Z.z., ak bol súd prvej inštancie iného názoru, mal sporovým stranám umožniť k uvedenej otázke navrhnúť dokazovanie, resp. uplatniť iné prostriedky procesného útoku alebo procesnej obrany. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v prílohe predkladá konkrétne dokumenty podpísané žalovanou, z ktorých vyplýva, že údaje potrebné na posúdenie schopností žalovanej ako dlžníka splácať úver boli zisťované a na základe ktorých bolo ustálené, že žiadateľke aj po uhradení všetkých ňou deklarovaných záväzkov a výdavkov zostáva dostatočné množstvo voľných zdrojov. V tomto smere žalobca predovšetkým

namietal, že žiadny zákon ako náležitosť spotrebiteľskej úverovej zmluvy neurčuje uvádzanie údajov použitých pri posudzovaní schopností žiadateľa splácať úver a súd prvej inštancie neumožnil sporovým stranám predložiť dôkaz o splnení uvedenej povinnosti.

2.3 Pokiaľ ide o náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z. odvolateľ zdôraznil, že v tomto smere konajúci súd neprihliadal na eurokonformný výklad ustanovení zákona č.129/2010 Z.z. najmä vo vzťahu k rozsudku Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/2015. Bezúročnosť úveru môže byť konštatovaná len vtedy, ak ide o náležitosť, ktorej neuvedenie je spôsobilé objektívne spochybniť rozsah záväzku spotrebiteľa, rozsah záväzku spotrebiteľa pritom definujú iné ukazovatele, ako uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z., a to celková čiastka, ktorú má spotrebiteľ zaplatiť, RPMN a výška úveru. Namietané náležitosti nemôžu byť vykladané automaticky takým spôsobom, že spôsobujú bezúročnosť úveru.

2.4 Pokiaľ ide o termín konečnej splatnosti úveru, žalobca zdôraznil, že zmluva o úvere je tvorená ustanoveniami nachádzajúcimi sa nielen v listine označenej ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere, ale aj zmluvnými dojednaniami v zmysle článku 13, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy a súčasťou zmluvy sú rovnako aj jej prílohy. Zo zmluvných dojednaní, konkrétne článku 4 ods. 4, 5 pritom vyplýva deň splatnosti poslednej splátky úveru, ktorý je zároveň dňom konečnej splatnosti úveru. Z ustanovenia článku 9 ods.1 zmluvných dojednaní tiež vyplýva, že zmluva o revolvingovom úvere je uzavretá na dobu neurčitú. Deň splatnosti poslednej splátky je uvedený tiež v Oznámení veriteľov o schválení úveru dlžníkovi, čím je splnená požiadavka vyplývajúca z uvedeného zákonného ustanovenia. V tomto smere odvolateľ poukázal na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove, č.k. 13Co/111/2014-66, v ktorom vyslovil názor, že Oznámenie o schválení úveru predstavuje neoddeliteľnú časť zmluvy o úvere.

2.5 Doba trvania zmluvy a termín konečnej splatnosti úveru sú tak riadne uvedené a je splnená zákonná požiadavka. Termín konečnej splatnosti vyplýva z oznámenia o schválení úveru a je totožný s dátumom splatnosti poslednej splátky úveru. Požiadavka na uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu, inak by zákonodarca logicky použil spojenie „dátum.“ S poukazom na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci C-42/15 zdôraznil, že pokiaľ podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s istotou identifikovať dátumy splátok, nie je nevyhnutné, aby zmluva uvádzala splatnosť splátok spotrebiteľa odkazom na konkrétny dátum. Pre naplnenie náležitosti „termín konečnej splatnosti“ postačuje také uvedenie údajov, ktoré termín konečnej splatnosti umožňuje identifikovať na základe v zmluve uvedených údajov. Uvedené bolo zo strany žalobcu splnené.

2.6 Žalovaná tak namietala správnosť a zákonnosť záveru súdu prvej inštancie v tom, že poskytnutý úver zo zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500085201 by mal byť bezúročný a bez poplatkov. Súd prvej inštancie podľa názoru žalobcu dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil.

3. Žalovaná sa k podanému odvolaniu písomne napriek výzve súdu prvej inštancie nevyjadrila.

4. Ďalšie relevantné vyjadrenie podané nebolo.

5. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní, vec preskúmal v rozsahu určenom § 380 ods. 1, 2 C.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 385 ods. 1 C. s. p. a rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II., ktorým okresný súd zaviazal žalovanú k zaplateniu sumy vo výške 131,90 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,05% ročne zo sumy 131,90 Eur od 22.03.2015 do zaplatenia a závislom výroku o trovách konania podľa § 387 ods. 1, ods. 2 C.s.p. ako vecne správny potvrdil.

6. Podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

7. Odvolací súd preskúmal všetky podstatné odvolacie námietky žalobcu, ako aj predchádzajúce konanie spolu s napadnutým rozhodnutím súdu prvej inštancie. Súd prvej inštancie dospel k správnym skutkovým

zisteniam, na ktoré aplikoval správne ustanovenie právneho predpisu a súčasne vec správne právne posúdil. Z dôvodu, že odvolací súd je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný, pri posudzovaní veci sa zaoberal len námietkami, uvedenými v odvolaní a procesným postupom súdu prvej inštancie, ktorý predchádzal vydaniu napadnutého rozhodnutia z hľadiska, či v konaní došlo k vadám, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 380 ods. 2 C.s.p.).

8. Okresný súd správne vzal do úvahy skutočnosť, že právny vzťah strán konania, ktorý mal byť založený na základe Zmluvy o revolvingovom úvere č. 8500085201 zo dňa 15.10.2014 je potrebné posudzovať ako vzťah spotrebiteľský podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, správne poukázal tiež na to, že tento právny vzťah podlieha aj právnej úprave uvedenej v zákone č.129/2010 Z.z. v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy. Tento záver okresného súdu podaným odvolaním spochybnený nebol. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie založil na konštatovaní, že v predloženej zmluve absentovali podstatné náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z. a zároveň došlo k hrubému porušeniu povinnosti žalobcu ako veriteľa v zmysle ustanovenia § 7 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z.. Z uvedených dôvodov okresný súd považoval poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b), ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. a žalovanú zaviazal k zaplateniu sumy, ktorá predstavuje rozdiel medzi poskytnutými a vrátenými finančnými prostriedkami.

8.1 Z podaného odvolania vyplýva, že žalobca so závermi súdu prvej inštancie nesúhlasil a tvrdil, že náležitosťou zmluvy (tu o revolvingovom úvere) nie sú náležitosti súvisiace s posudzovaním schopnosti splácať úver a zároveň tvrdil, že zmluva o revolvingovom úvere obsahuje náležitosti uvedené v § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona č.129/2010 Z.z..

8.2 Žalobca namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyslovil, že zmluva neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy, termíne konečnej splatnosti (§ 9 ods. 2 písm. f/) a rozpisu splátok (§ 9 ods. 2 písm. k/) a v tomto smere poukázal na „Zmluvné dojednania Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT, s.r.o.“ a prílohy, ktoré majú tvoriť neoddeliteľnú súčasť zmluvy.

8.3 V danom prípade formulárová zmluva vo vzťahu k dobe splatnosti úveru a termínu konečnej splatnosti uvádza splatnosť úveru (počet splátok 42), uvedenie konkrétneho termínu absentuje. Podľa bodu 7 zmluvných dojednaní, bod 7.1.g) „súčasťou tejto zmluvy je príloha č. 7: Oznámenie veriteľa o schválení úveru Dlžníkovi obsahujúce všetky identifikačné údaje schváleného úveru“. V zmysle zákonnej úpravy spotrebiteľských úverov (tu zákon č.129/2010 Z.z.) je zrejmé, že údaje vyžadované ustanovením § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. ako náležitosti zmluvy musí zmluva obsahovať v čase jej uzavretia. Spotrebiteľ už pri uzatváraní zmluvy, pred jej podpisom, má právo vedieť podstatné náležitosti zmluvy, dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. f/), výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia (§ 9 ods. 2 písm.k/ citovaného zákona). V danom prípade ale spotrebiteľ takúto možnosť nemal, zo žiadosti/zmluvy v čase jej podpisu dlžníkom (14.10.2014) zákonné náležitosti zmluvy nevyplývajú a vyplýva z nej len počet splátok úveru 42. Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 15.10.2014 logicky nemožno považovať v tomto smere za listinu, tvoriacu súčasť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v čase jej podpisu spotrebiteľom, ide iba o jednostranné oznámenie veriteľa vo vzťahu k dlžníkovi a toto nie je súčasťou dvojstranného právneho úkonu strán sporu - Žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru/Zmluvy o revolvingovom úvere.

8.4 V tomto smere odvolací súdu poukazuje aj na skutočnosť, že údaje o schválenom úvere majú byť podľa Zmluvných dojednaní Zmluvy o revolvingovom úvere spoločnosti PROFI CREDIT Slovakia, s.r.o. (bod 2.2) uvedené až v Oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, ktoré podpisuje len žalobca ako veriteľ a nie sú tak súčasťou samotných zmlúv o revolvingovom úvere, podpísaných žalobcom a žalovanou. Nemožno tak dôvodne tvrdiť, že náležitosť zmluvy, vyplývajúca z ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z., je dodržaná. Pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalovanou, ale len žalobcom, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi sporu. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru uvedený v Oznámení pre naplnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Pokiaľ v bode 5 žiadostí/zmluvy je pri splatnosti úveru uvedený len počet splátok, takýto údaj nemožno považovať za splnenie zákonnej náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle ustanovenia § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.129/2010 Z.z. a aj z uvedeného dôvodu treba úver poskytnutý žalovanej na základe

predloženej žiadosti/zmluvy podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. považovať za bezúročný a bez poplatkov. Pokiaľ zákon č.129/2010 Z.z. v záujme ochrany spotrebiteľa vyžaduje, aby bol výslovne v zmluve o spotrebiteľskom úvere uvedený údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, tak nie je prípustné argumentovať tým, že údaj o konečnej splatnosti úveru je možné vyvodiť z počtu splátok, pretože je to obchádzanie zákonom vyžadovaných obligatórnych obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorých absenciu zákon sankcionuje bezpoplatkovosťou a bezúročnosťou úveru. Termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru v zmluve uvedený nie je a to ani tak, aby sa dal bez pochybností určiť odkazom na dohodnutý termín splatnosti jednotlivých splátok a ich počet. Termín konečnej splatnosti úveru musí byť v zmluve vyjadrený presným dátumom a nie udalosťou, ktorá je závislá na vôli ktorejkoľvek zmluvnej strany. Žalobca v odvolaní odkazuje na článok 4 ods. 4.5 zmluvných dojednaní zmluvy o revolvingovom úvere z ktorého vypláva, že ,,Deň splatnosti poslednej splátky úveru, resp. revolvingu podľa posledného splátkového kalendára je dňom konečnej splatnosti úveru“. K uvedenému odvolací súd dodáva, že z uvedeného nie je možné bez pochýb jednoducho zistiť dokedy bude trvať zmluvný vzťah, určiť, kedy nastane konečná splatnosť úveru. Pokiaľ teda žalobca v odvolaní tvrdil, že deň splatnosti poslednej splátky je termínom konečnej splatnosti, jeho odvolacia námietka neobstojí. Vzhľadom na odvolacie dôvody odvolací súd udáva, že vyššie uvedený výklad nie je ani v rozpore so Smernicou Európskeho parlamentu a Rady 2008/48/ES, ktorá v Čl. 10 ods. 2 pís. c) vyžaduje ako náležitosť zmluvy uvedenie dĺžky trvania zmluvy o úvere (teda má byť jasné ako dlho bude trvať zmluvný vzťah), a ak zmluva o úvere neobsahuje všetky náležitosti uvedené v článku 10 ods. 2 smernice, táto zmluva sa bude považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Údaje v zmluve musia byť uvedené tak, aby ich bolo možné bez pochybností a bez matematických prepočtov zistiť, neuvedenie údajov tak, aby bolo jednoducho zistiteľné do kedy bude trvať zmluvný vzťah, spochybňuje možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Spôsob určenia konečnej splatnosti, tak ako ju vyvodzuje žalobca nie je v súlade so zákonom a ním sledovaným cieľom. Smernica 2008/48 bola prijatá v záujme boja proti nespravodlivým úverovým podmienkam a na to, aby sa dlžníkovi umožnilo poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Článok 4 Smernice 87/102 vyžaduje, aby dlžník pri uzatváraní zmluvy poznal všetky okolnosti, ktoré môžu mať vplyv na rozsah jeho záväzku (rozsudok zo dňa 09.07.2015, Bucura, C 348/14), aj podľa Smernice treba zmluvu považovať za zmluvu o úvere bez úrokov a poplatkov, pokiaľ ide o okolnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku. Okresný súd správne považoval predmetný úver s odkazom na ust. § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. v tomto smere za bezúročný a bez poplatkov. Takýto záver súdu je aj v súlade so Smernicou 2008/48, nakoľko neurčitý údaj o konečnej splatnosti úveru dlžníkovi neumožňuje poznať všetky podmienky budúceho plnenia uzavretej zmluvy. Ide pritom o skutočnosť, ktorej neuvedenie môže spochybniť možnosť spotrebiteľa posúdiť rozsah svojho záväzku.

8.5 Pokiaľ ide o náležitosť zmluvy o spotrebiteľskom úvere v zmysle § 9 ods. 2 písm.k) zákona č.129/2010 Z.z. okresný súd správne konštatoval, že predložená zmluva neobsahuje (ani) údaje týkajúce sa termínov jednotlivých splátok úveru. Podľa aplikovaného ustanovenia zákona zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. Z predloženej zmluvy vyplýva, že pokiaľ ide o splátku, žiadosť/zmluva definuje len výšku splátky a počet splátok bez toho, aby bol akýmkoľvek spôsobom stanovený termín splatnosti splátky. K uvedenému platia konštatovania uvedené v bode 8.4 tohto rozsudku; pokiaľ Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi nie je podpísané žalovanou, ale len žalobcom, v tomto rozsahu toto oznámenie nie je možné považovať za zmluvu, podpísanú obidvomi účastníkmi sporu. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru uvedený v Oznámení pre naplnenie zákonných náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere nepostačuje. Aj uvedené zistenie je predpokladom pre aplikáciu ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) zákona č.129/2010 Z.z. V konečnom dôsledku si žalobca protirečí, pokiaľ v odvolaní uvádza, že dátum splatnosti splátky bol stanovený na prvý deň v mesiaci, nakoľko z Oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi vyplýva, že dátum splatnosti prvej splátky úveru mal byť 16.11.2014 a dátum splatnosti splátky v priebehu periódy splácania je 16- ty deň (v mesiaci).

8.6 Súd prvej inštancie aplikoval aj ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. a bezúročnosť a bezpoplatkovosť poskytnutého úveru videl aj v hrubom porušení povinnosti poskytovateľa úveru podľa

§ 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z.. Za hrubé porušenie tejto povinnosti sa považuje posudzovanie schopnosti splácať úver veriteľom bez akýchkoľvek údajov o príjmoch, výdavkoch a rodinnom stave spotrebiteľa alebo bez nahliadnutia do príslušnej databázy údajov o spotrebiteľoch na účely posudzovania ich schopnosti splácania úverov. Súd je ex offo povinný zmluvný vzťah majúci charakter spotrebiteľského vzťahu posudzovať z hľadiska noriem na ochranu spotrebiteľa; je povinný ex offo skúmať, či niektorá zo zmluvných podmienok nemá charakter neprijateľnej zmluvnej podmienky, na neprospech spotrebiteľa. Smernica Rady 92/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách v čl. 7 ods.1 ukladá členským štátom zabrániť súvislému používaniu neprijateľných zmluvných podmienok. Ak teda súd prvej inštancie predloženú spotrebiteľskú zmluvu takejto súdnej kontrole podrobil, jeho postup je plne zákonný. Ustanovenia zákona č.129/2010 Z.z. nemožno vykladať inak ako ustanovenia na ochranu spotrebiteľa tým, že definujú práva a povinnosti súvisiace s poskytovaním spotrebiteľského úveru na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere, podmienky poskytovania spotrebiteľského úveru, náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, spôsob výpočtu celkových nákladov spotrebiteľa spojených s poskytovaním spotrebiteľského úveru a ďalšie opatrenia. Predmetný zákon v ustanovení § 11 definuje, kedy je potrebné považovať poskytnutý úver za bezúročný a bez poplatkov. Dôvodom takéhoto záveru (o bezúročnosti a bezpoplatkovosti) je aj hrubé porušenie povinnosti podľa § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z., splnenie tejto povinnosti preukazuje dodávateľ, ktorého zaťažuje v tomto smere dôkazné bremeno. Z obsahu spisu pred rozhodnutím súdu prvej inštancie splnenie tejto povinnosti - posúdenia schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver nevyplýva. Pokiaľ potom súd prvej inštancie v rámci svojho rozhodovania aplikoval aj ustanovenie § 11 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z. jeho závery nie sú výsledkom nesprávneho právneho posúdenia.

8.7 Žalobca síce tvrdil, že svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. splnil, splnenie tejto povinnosti ničím nepreukázal. Aj keď v odvolaní tvrdí, že v prílohe odvolania takéto konkrétne dokumenty predkladá, okrem splnomocnenia zo dňa 15.01.2013 žiadnu inú listinu v odvolacom konaní nepredložil. Neobstojí ani argument, že súd prvej inštancie žalobcovi neumožnil predložiť dôkaz o splnení uvedenej povinnosti; v žalobe absentuje skutkové tvrdenie (o splnení povinnosti) a dôkaz skutkového tvrdenia. Dôkazné bremeno bolo v tomto smere na strane žalobcu ako dodávateľa. Neunesenie dôkazného bremena nemožno považovať za vadu podania, v prípade ktorej by bol súd povinný vyzvať na odstránenie, resp. doplnenie podania.

8.8 Žalobca napokon tvrdil, že súd prvej inštancie vec nesprávne právne posúdil, ak konštatoval, že náležitosti súvisiace s posudzovaním schopnosti splácať úver sú náležitosťami zmluvy o (revolvingovom) úvere. Vychádzal zrejme zo záveru okresného súdu v bode 30 odvolaním napadnutého rozsudku, podľa ktorého: „predmetná zmluva neobsahuje všetky náležitosti spotrebiteľskej zmluvy, konkrétne náležitosti uvedené v § 7 ods. 1 a § 9 ods. 2 písm. f) a k) zákona o spotrebiteľských úveroch“. Na inom mieste ale súd prvej inštancie konštatuje, že: „absencia podstatných obsahových náležitostí zmluvy o úvere a hrubé porušenie povinností žalobcu ako veriteľa podľa § 7 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch má za následok...“. Ak keď povinnosť podľa ustanovenia § 7 ods.1 zákona č.129/2010 Z.z. nie je náležitosťou zmluvy o úvere, ktoré sú obsiahnuté v § 497 Obchodného zákonníka a zároveň ako zmluvy o spotrebiteľskom úvere aj v ustanovení § 9 ods. 2 zákona č.129/2010 Z.z., prípadná nesprávna formulácia nespôsobuje nesprávnosť napadnutého rozhodnutia. Podstatné je, že žalobca svoju povinnosť vyplývajúcu z ustanovenia § 7 ods. 1 nesplnil, resp. jej splnenie v spore nepreukázal.

8.9 Za daného stavu odvolací súd konštatuje, že záver súdu prvej inštancie o bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru z dôvodu absencie obligatórnych náležitostí (§ 9 ods. 2 písm. f/ a k/ zákona č.129/2010 Z.z.), resp. nesplnenia povinnosti uvedenej v § 7 ods. 1 zákona č.129/2010 Z.z. bol správny.

9. Súd prvej inštancie vyhodnotil všetky dôkazy, ktoré vykonal na návrh strán; závery súdu prvej inštancie zodpovedajú zistenému skutkovému stavu a jeho právne posúdenie je správne. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku II. s poukazom na ustanovenie § 387 ods. 1, 2 C.s.p. ako vecne správne potvrdil, vrátane závislého výroku o náhrade trov konania v konaní pred okresným súdom.

10. Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania vychádzal odvolací súd z ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p., z ktorého vyplýva: „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí“. Odvolací súd pri svojom rozhodovaní aplikoval zásadu zodpovednosti za výsledok (zásadu úspechu) vyplývajúcu z ustanovenia § 255 ods. 1 C.s.p.. V

predmetnom prípade bola v odvolacom konaní plne úspešná žalovaná, preto jej podľa vyššie uvedených ustanovení vzniklo právo na náhradu trov odvolacieho konania, ktoré si ale neuplatnila.

11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Banskej Bystrici, ako súdu odvolacieho, pomerom hlasov 3 : 0 (§ 393 ods. 2, druhá veta C.s.p.).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.).