Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

PE-4Em/1/2014

Uznesenie

Okresný súd Partizánske vo veci výkonu rozhodnutia oprávneného L.. O. Š., D.. X.X.XXXX, N. N., U. X/X proti povinnej S. H., D.. X.X.XXXX, N. G. XX, zastúpenej JUDr. Ivanou Magdolenovou Joríkovou, advokátkou so sídlom Partizánske, Hrnčírikova 1/B, o nariadenie výkonu rozhodnutia o úprave styku oprávneného s maloletou G. H., D.. XX.X.XXXX, zastúpenou Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske ako kolíznym opatrovníkom, takto

rozhodol:

I. Súd nariaďuje výkon právoplatného a vykonateľného rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.02.2013 č. k. 4P/21/2012-351 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2013 č. k. 6CoP/56/2013-384 o úprave styku oprávneného s mal. G. H., D.. XX.XX.XXXX.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa podaným návrhom proti povinnej domáha nariadenia výkonu rozhodnutia o úprave styku s maloletou G. H., D.. XX.X.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že matka mu odmieta umožniť styk s maloletou podľa rozhodnutia súdu. Matka maloletú na styk riadne nepripravuje a v stanovený čas mu maloletú neodovzdáva. V poslednom období z jej strany dochádzalo pravidelne buď k úplnému znemožneniu, alebo k narušeniu jeho riadneho styku s maloletou. Viacnásobne sa zopakovala situácia, kedy matka maloletú na styk s ním úmyselne nepripravila, riadne ju neobliekla, neprichystala jej žiadne veci a nebola pripravená na to, že má s ním odísť na víkend k nemu domov. Tým zanedbáva svoje rodičovské povinnosti a nerešpektuje rozhodnutie súdu, pretože maloletú na styk riadne nepripravuje, nezodpovedne ju oblieka, nepripravuje jej príslušné oblečenie a osobné veci na víkend a neodovzdáva mu ju. Matka nechcela maloletej umožniť odísť s ním v určenú hodinu, maloletá mu viackrát povedala, že s ním nemôže odísť, pretože jej to matka zakázala a keď odíde, bude na ňu kričať a bude mať z toho doma zle. Maloletá vyšla z domu sama, matka ju nepriviedla pripravenú a neodovzdala mu ju. Niekedy matka vyhrotila situáciu do extrému a nedovolila maloletej s ním odísť. Svojím konaním mu úmyselne zamedzuje v styku s maloletou. Maloletá sa matky bojí, správa sa zlostne, podráždene, agresívne, na jeho adresu ako otca sa vulgárne vyjadruje. Uvedené skutočnosti sa snaží riešiť prostredníctvom ÚPSVaR Partizánske, ktorý spísal viaceré záznamy a matku predvolal, avšak matka akékoľvek kroky úradu práce nerešpektovala. Vo výchove matky sú závažné nedostatky, matka maloletú nevedie k úcte voči nemu, práve naopak, ničí jej vzťah k nemu. Neštíti sa maloletej sľubovať, že jej nájde iného otca, navádza ju, aby otca zapudila, na jeho adresu sa vulgárne vyjadrovala a odmietala sa s ním stretnúť. Matka maloletej tak koná prostredníctvom zastrašovania maloletej, kriku na maloletú , vydierania maloletej alebo sľubovania darčekov resp. nájdenia "nového otca". Výchova matky je výrazne nemorálna pričom si neuvedomuje , že takýmto konaním ohrozuje zdravý duševný a citový vývoj maloletej. Takýmto konaním matka zavinene porušuje svoje povinnosti rodiča vyplývajúce jej z jej rodičovských práv a povinností. Navrhuje, aby súd určil nad výchovou maloletej dohľad a uložil maloletej a matke povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu. Výkon rozhodnutia navrhuje nariadením odňatia

dieťaťa matke v hodinách určených pre styk maloletej dcéry s ním a jej odovzdaním na vymedzený čas jemu.

2. Uznesením č. k. 4Em/1/2014-23 zo dňa 21.10.2014 súd vylúčil návrh otca na nariadenie dohľadu nad výchovou maloletej G. H.I., D.. XX.X.XXXX a na uloženie povinnosti matke maloletej podrobiť sa odbornému poradenstvu na samostatné konanie. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.11.2014 a konanie sa viedlo na tunajšom súde pod sp. zn. 4P/55/2014.

3. Povinná k návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia uviedla, že otec sa styku s maloletou domáha vtedy, keď mu to vyhovuje. Ona dcéru pripraví na stretnutie podľa rozsudku vždy. Uložením pokuty v akejkoľvek výške sa síce otec domnieva, že potrestá ju, ale v konečnom dôsledku potrestá samotné dieťa, keďže žije v spoločnej domácnosti so svojimi rodičmi. Otec maloletej o ňu nejavil dostatočný záujem, hoci sa teraz tak prezentuje,pretože ju vyhodil z jeho domácnosti. Jeho záujem spočíva len v tom, že sa občas domáha stretnutia s ňou, ale pritom ju nedokáže motivovať tak, aby o stretnutia javila záujem. Dokonca v prípadoch , kedy sa ju snaží nejakým programom , ktorý by s otcom mohla realizovať, motivovať, tak tento priamo pred dieťaťom reaguje podráždene a voči akémukoľvek programu pripravenému ňou má výhrady. Nájde si nejakú výhovorku ako ho neuskutočniť napriek tomu, že dieťa prejavilo záujem, že by kvôli programu , ktorý ho zaujal s ním odišlo. Prídavok na dieťa ani spolovice nekryje náklady na dieťa, čiže odňatím sa potrestá len dieťa a nie ona, pretože to sú peniaze dieťaťa. Je to ako keby jej otec neposlal výživné, ktoré slúži zase len pre maloletú. Otec maloletej sa nikdy nedomáhal toho, aby sa o dcéru riadne staral, domáha sa len toho, aby ju v čase, ktorý má vymedzený rozsudkom, mohol vidieť. Ak dôjde až k realizácii odňatia dieťaťa, tak otec maloletej sa môže dopracovať až k nenávisti zo strany maloletej a traumu, ktorú pri tom dieťa môže zažiť, už nikdy nenapraví žiadnym svojim správaním. Ona maloletú na stretnutie s otcom podľa rozsudku vždy pripraví, ale dcéra odmieta s otcom odísť. Dokonca odchod na stretnutie nepodmieňuje ani tým, aby išla aj ona ako matka. Niekoľkokrát sa snažila vymyslieť program, ktorý by s otcom mohla maloletá realizovať, aby ju upútala, ale otec ju hneď zrušil. Raz sa nemohol kúpať, inokedy nemohol ísť na ihrisko, do kina či do ZOO. Ťažko je potom motivovať dieťa a sľubovať mu niečo, čo otec nie je ochotný akceptovať. V súčasnosti maloletú oblečie a ona ide von na stretnutie s otcom. Niekedy mu odíde a ide za kamarátkou a otec maloletej jej prikazuje, aby kamarátku poslala preč, čo je jednoducho viac ako choré. Jediný problém v stretávaní je ten, že otec nemá záujem rešpektovať vôľu dieťaťa a tvrdošijne trvá na tom, že si ho nevezme, keď nechce ísť samé. O tomto orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately informovala, avšak s týmto sa nevysporiadal. Taktiež navrhla, aby sa orgán sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately zúčastnil odovzdávania dieťaťa, na čo jej oznámili, že nemajú na to auto a čas. Je možné o súčinnosť požiadať predstaviteľov samosprávy, aby zhodnotili priebeh realizácie preberania dieťaťa. Prípadne tak môže urobiť pred akýmkoľvek rozhodnutím vyšší súdny úradník. Jedine čoho sa doposiaľ dočkala, bolo testovanie maloletej projektívnymi metódami a tiež toho, že si mohla o sebe prečítať od znalkyne ako je matka, na ktorú je maloletá fixovaná. Nevie, na koho by mala byť fixovaná, keď jej otca nezaujímalo dieťa počas jej tehotenstva a aj teraz ho zaujíma nie pre dieťa samotné, pretože to k dispozícii má, ale skôr mu prekáža, ak ju na úpravu styku nesprevádza priamo do jeho blízkosti. Odmieta sa však vystavovať tomu, aby pokračoval v atakoch voči nej alebo jej výchove, keďže on si nedokáže ani len získať pozornosť maloletej. Úlohou rodičov by malo byť, aby sa svojím správaním približovali k takému stavu, aby opustili svoje egoistické, veľmi často dokonca nízke záujmy. Každý rodič by si mal byť vedomý toho, že priorita záujmu dieťaťa platí mimo iného preto, že dôsledky ignorovania záujmu dieťaťa sa v jeho sfére prejavia intenzívnejšie negatívne než v živote rodiča ako človeka dospelého. Dieťa totiž nie je hotová silná osobnosť, a nie je schopné sa s uvedenou situáciou vysporiadať, takže často nesie psychické šrámy pri ceste svojho dospievania po celý život. Matka poukázala na to, že súd pri zverení dieťaťa a rozhodovaní o úprave styku musí zohľadniť všetky okolnosti daného prípadu a z nich vyplývajúci záujem dieťaťa, ktorý musí byť vždy prioritným hľadiskom. Súdy musia nájsť riešenie, ktoré nebude obmedzovať ani právo rodičov, pričom záujem dieťaťa vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľala nielen matka, ale aj otec. Rodič, ktorému je dieťa zverené, musí uznávať aj rolu a dôležitosť druhého rodiča v živote dieťaťa, čo ona ako matka uznáva, ale žiada, aby nebola stavaná do úlohy, že má byť zodpovedná za to, že otec nie je schopný získať pozornosť dieťaťa. Ona sa s dieťaťom o jeho otcovi nebaví, ak sa na neho nepýta, tak túto tému nerozoberajú, pretože tým, že spolu nežili v spoločnej domácnosti, netuší, aký môže byť v reálnom správaní sa, netuší, čo s dcérou robia a nerobia. Právo dieťaťa byť vypočuté mu poskytuje možnosť, aby v konaní prejavilo svoje stanovisko k otázkam, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú, a to buď priamo alebo prostredníctvom svojho zástupcu, prípadne prostredníctvom príslušného zákonom zriadeného orgánu. Nemožno však prehliadnuť, že

konečné rozhodnutie (posúdenie) záujmov maloletého dieťaťa prináleží všeobecnému súdu, v ktorého dispozícii je aj prípadný korektív predstáv a názorov dieťaťa o tom, čo je pre neho v konkrétnej veci vhodné, prípadne všeobecne prospešné a čo nie, preto k názoru maloletého dieťaťa súd prihliada, a to s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Práva detí v súdnych konaniach boli tiež predmetom odporúčania Výboru ministrov Rady Európy sformulovaných v Smernici o justícii ústretovej k deťom. Dokument najprv zdôrazňuje päticu základných princípov, medzi nimi na prvom mieste princíp účasti a ďalej princípy najlepšieho záujmu dieťaťa, dôstojnosti, ochrany pred diskrimináciou a vlády práva. Konkrétnejšie potom Výbor ministrov apeluje, aby sudcovia rešpektovali právo detí byť vypočuté vo všetkých veciach, ktoré sa ich týkajú, ak sú schopné dostatočne porozumieť prejednávanej otázke. Deti majú tiež právo na zodpovedajúce právne zastúpenie, ich zástupcovia by ich pritom mali považovať za plnohodnotných klientov a mali by im poskytnúť všetky potrebné informácie a vysvetlenia týkajúce sa možných dôsledkov ich postojov a názorov. Právo dieťaťa byť vypočuté a prítomné na pojednávaní je jeho privilégium, a ak ho využiť nechce, nemožno ho k tomu nútiť. Nesúhlasí preto s dôvodmi, ktoré otec maloletej uvádza a ak navrhuje uloženie výchovného opatrenia, tak žiada, aby ho súd neukladal jej, pretože ona má s maloletou dobrý vzťah, ale ten, kto má problém, je otec maloletej, preto by mala byť povinnosť poradenstva nariadená buď otcovi a maloletej, alebo maloletej a obom rodičom.

4. Uznesením č. k. 4Em/1/2014-58 zo dňa 8.1.2015 súd prvej inštancie nariadil výkon rozhodnutia - rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.02.2013, č. k. 4P/21/2012-351 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2013, č. k. 6CoP/56/2013-384 vo výroku o úprave styku otca (oprávneného) s maloletou G. H., D.. XX.XX.XXXX. Povinnej uložil pokutu vo výške 200 €. Zároveň povinnej uložil povinnosť zaplatiť uloženú pokutu v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia na účet Okresného súdu Partizánske. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd skonštatoval, že medzi účastníkmi konania bolo sporné, či matka maloletú na styk s otcom riadne pripravuje a v určený deň a hodinu maloletú otcovi riadne odovzdá. Súd z vykonaných dôkazov dospel k záveru, že matka nerešpektuje vykonávané rozhodnutie súdu tým, že maloletú na styk s otcom riadne nepripravuje a otcovi ju riadne v súdom určených termínoch neodovzdáva, a to ako po stránke materiálnej prípravy, tak aj po stránke prípravy psychologickej.

5. Proti tomuto uzneseniu podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinná. Uznesením č. k. 13CoE/92/2015-80 zo dňa 23.6.2015 Krajský súd v Trenčíne o odvolaní povinnej rozhodol tak, že rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozhodol tak z dôvodu, že súd prvej inštancie nedostatočne zistil skutkový stav, keď sa bližšie nevysporiadal s existenciou rozporov medzi správou obce G. zo dňa 10.11.2014, z ktorej jednoznačne vyplýva, že povinná neodmieta styk maloletej s oprávneným, na tento styk ju pripravuje a oprávnenému odovzdáva a závermi správy zo zisťovania informácií o dôvodoch nepodrobenia sa rozhodnutiu súdu zo dňa 10.11.2014 (č.l. 34) a správy z poradensko-psychologického procesu zo dňa 10.11.2014 (č.l. 38), z ktorých vyplýva, že maloletá G. sa k oprávnenému počas súdom určeného styku správa negatívne a styk odmieta, čo je výsledkom nevhodného výchovného pôsobenia povinnej na maloletú. Skonštatoval, že ak súd prvej inštancie posúdil správu obce G. ako nedostatočnú a neobsahujúcu všetky náležitosti podľa § 4 vyhlášky č. 474/2011 Z. z., mal obec vyzvať na odstránenie uvedených nedostatkov ešte pred vyhodnotením tejto správy v napadnutom rozhodnutí, resp. požiadať o opätovné prešetrenie plnenia rozhodnutia o úprave styku maloletej G. s oprávneným. Uložil súdu I. inštancie požiadať Obec G. o opätovné prešetrenie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutiu o styku s mal. dieťaťom a podanie písomnej správy tak, aby táto spĺňala všetky náležitosti podľa § 4 vyhl. č. 474/2011 Z.z. , túto správu vyhodnotiť, vyporiadať sa s prípadnými rozpormi medzi závermi tejto správy a závermi správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske / čl. 34,38/ a následne opätovne rozhodnúť o návrhu oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia tak, aby toto rozhodnutie bolo náležite odôvodnené.

6. Výzvou zo dňa 29.7.2015 súd opätovne vyzval obec G., aby prešetrila dôvody, pre ktoré sa matka nepodrobuje rozhodnutiu o úprave styku otca s maloletou. Zároveň bola obec G. poučená o náležitostiach, ktoré musí správa obsahovať. Obec G. doručila súdu správu dňa 12.08.2015. Uviedla v nej, že starosta obce osobne navštívil dom č. 88, v ktorom býva rodina Turčeková, dňa 2.8.2015, 5.8.2015 a 7.8.2015. Dňa 2.8.2015 s povinnou vykonal osobný pohovor a šetrenie dôvodov nepodrobenia sa rozhodnutia o úprave styku. Dospel k záveru, že matka nebráni styku otca s maloletou, podrobuje sa rozhodnutiu v plnej miere. Má už vlastný život a v plnej miere chápe súdne rozhodnutie, ako aj dôležitý význam otca pre maloletú. Porušenia z jej strany sa nezistili. Maloletá sa bráni styku s otcom, nudí ju to, lebo je to pre ňu málo zábavné, stále byť len v byte alebo chodiť na krátke prechádzky

na stále tie isté miesta. Nevie pochopiť, prečo ju matka núti ísť k otcovi, keď ona tam ísť nechce, z čoho vzniká napätie medzi matkou a dcérou pri odovzdávaní maloletej otcovi. Má už vlastný rozum, je veľmi tvrdohlavá. Raz má náladu ísť k otcovi, raz nie. Očakáva problémy zo strany maloletej.

7. Súd výzvou zo dňa 29.7.2015 vyzval oprávneného, aby sa vyjadril, či na návrhu trvá a či sa v súčasnosti styk s maloletou riadne realizuje v súlade so súdnym rozhodnutím, ak nie, z akých dôvodov. Oprávnený vo vyjadrení zo dňa 13.8.2015 uviedol, že styk s maloletou sa nerealizuje v súlade so súdnym rozhodnutím. Od podania návrhu na výkon rozhodnutia sa v priebehu styku nič nezmenilo. Styk prebieha naďalej podľa ľubovôle matky, ktorá aj napriek začatému výkonu rozhodnutia nerešpektuje súdom stanovený rozsah styku. Zmenu v chovaní a prístupe matky nepriniesli ani šesť mesiacov prebiehajúce konzultácie u pani Mgr. P. realizované v rámci konania o uložení výchovného opatrenia. Od podania návrhu sa matka ešte viacej začala negatívne vyjadrovať na jeho adresu, v dôsledku čoho sa mení aj správanie maloletej k nemu. Negatívny postoj matky vyústil až k fyzickému útoku voči nemu zo strany starých rodičov, ktorý v súčasnosti rieši policajné oddelenie v Partizánskom. Z uvedených dôvodov bol nútený styk s maloletou opakovane prerušiť. K obnoveniu styku došlo až po konzultácii zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske. Akonáhle prebehne jeden deň bez konfliktu a v pokojnom duchu, pri ďalšej návšteve nasleduje opakujúca sa situácia a maloletá sa znovu odmieta s ním stretnúť. Za prítomnosti matky alebo kohokoľvek z rodiny matky maloletá s ním nekomunikuje, správa sa k nemu nepriateľsky , je podráždená a plačlivá. Maloletá je matkou traumatizovaná a je názoru, že takéto konanie matky hraničí až s psychickým týraním maloletej. Maloletá sa matky bojí , pretože je ňou zastrašovaná a vydieraná a v dôsledku toho sa obáva s ním stretnúť alebo v prítomnosti matky s ním komunikovať. Neprimerané chovanie matky sa už dlhodobo odzrkadľuje aj na psychickom stave maloletej, ktorá sa chová zlostne, podráždene a agresívne. Na podanom návrhu preto trvá a žiada, aby súd vo výkone rozhodnutia pokračoval.

8. Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 7.8.2015 vyplynulo, že v termíne od 16.3.2015 do 3.8.2015 sa oprávnený a povinná pravidelne zúčastňovali psychologických konzultácií. Maloletá sa ich zúčastnila 15.5.2015 a 3.8.2015. Psychologička Mgr. P. uviedla, že počas konzultácie matka pripustila, že v minulosti podala dieťaťu negatívne informácie o otcovi (že ju údajne bil a týral). Vysvetlila to tým, že s maloletou má dobrý vzťah a hovorí jej vždy pravdu. Počas konzultácii s maloletou G. bolo zistené, že dieťa prežíva vnútorný konflikt. Na jednej strane uvádza, že sa u otca nudí a nechce tam chodiť, na druhej strane v dopytovaní spomína množstvo aktivít a zážitkov, ako s otcom trávili spoločný čas, čo je sprevádzané viditeľnými pozitívnymi emóciami, maloletá priznáva, že sa na neho niekedy aj teší. Na verbálnej úrovni je dieťa voči otcovi kritické, snaží sa ho opísať v negatívnom svetle. Pri konfrontácii niektorých tvrdení však zostáva maloletá G. viditeľne neistá. Na priamu otázku, prečo nechce zostať u otca prespať, odpovedá: "Lebo by to maminka bezo mňa nevydržala a ja ju chcem potešiť!" Podobné vyjadrenia vzbudzujú dojem manipulácie dieťaťom. Od 5.6.2015 sa styk otca s maloletou nerealizoval pre konflikt starých rodičov s otcom. Psychologička Mgr. P. záverom skonštatovala, že počas šesťmesačnej práce s klientmi nedošlo k zásadným zmenám v realizácii styku dieťaťa s otcom. Naďalej má dojem, že správanie dieťaťa je ovplyvnené postojmi matky a starých rodičov a dieťa cíti vinu, keď mu je s otcom dobre. Následne ho odmieta v snahe vyhnúť sa negatívnej reakcii svojho okolia. Pokiaľ nedôjde k zmene postojov rodinného systému, v ktorom maloletá vyrastá, perspektíva na zlepšenie je len minimálna.

9. Zo správy referátu poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 9.3.2016 vyplynulo, že dňa 19.2.2016 sa konala psychologická konzultácia na úrade práce, ktorej sa zúčastnila maloletá G.. Pohovor s dieťaťom sa realizoval za prítomnosti matky. V jej prítomnosti bolo správanie maloletej plačlivé, maznavé, celkovo jej prejav nezodpovedal veku dieťaťa. Po odchode matky z miestnosti sa správanie maloletej G. rapídne zmenilo v pozitívnom zmysle, jej komunikácia a neverbálny prejav bol adekvátny situácii. Dieťa začala komunikovať prislúchajúc vekovému obdobiu bez sprievodných znakov plaču a maznania. Zmena správania len podporila ich doterajšie vyjadrenia, že matka síce dieťa verbálne pripraví a informuje ho, svojím správaním však nepriamo podporuje u dieťaťa odmietanie otca a realizáciu styku s ním. Následne bol do konzultačnej miestnosti pozvaný otec, samotná príprava na realizáciu styku trvala asi 15-20 minút. Konzultácia skončila tým, že dieťa odišlo v sprievode otca. V pondelok 22.2.2016 ich telefonicky kontaktoval otec maloletej, že dieťa u neho odmietlo prespať, hľadalo údajne výhovorky, prečo zostať nemôže. Podľa jeho slov sa vyjadrilo , že je mama doma povedala, že ak nechce spať u neho , nemusí. Otec ďalej uviedol, že dieťa priniesol domov v piatok večer. Zo záveru vyplynulo, že matka pred dieťaťom síce

verbálne prezentuje jej súhlas s prespaním dieťaťa u otca, samotná psychologická príprava dieťaťa v domácom prostredí však neprebieha. Svedčí o tom aj fakt, že dieťa nezažilo proces balenia vecí , napríklad pyžama k otcovi, čo taktiež patrí do psychickej prípravy dieťaťa. Matka prichystala veci dieťaťu bez jej vedomia a doručila ich na Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v 2 týždňovom predstihu taktiež bez vedomia dieťaťa.

10. Na pojednávaní konanom dňa 10.3.2016 oprávnený uvádzal, že došlo k miernemu zlepšeniu prevzatia dieťaťa ním ako oprávneným, pretože k nemu dochádza pred školou maloletej, avšak v období pred preberaním maloletej pred školou preberanie prebiehalo výlučne podľa ľubovôle povinnej. Oprávnený uviedol, že od jesene roku 2015 v stredy s maloletou čas trávi. Keď pre ňu príde v piatok, niekedy ide, niekedy nie. Odkedy sa preberanie deje pred školou, nie je s tým problém. Keď jej povie, že idú do A., tak súhlasí, ale žiada, aby ju potom zaviezol späť. Jej želanie rešpektuje a vždy ju domov zavezie. V súčasnej dobe preto v stredu prebieha styk podľa rozsudku s tým, že maloletú si preberá pred školou, nie v mieste bydliska a v piatok sa s ním stretáva po škole s tým, že si ju pred školou preberie, je s ňou do večera, než sa zotmie, pretože maloletá chce ísť domov. S matkou sa dohodli, že zatiaľ styk bude prebiehať takto, preto návrh na zmenu úpravy styku nepodal. Chcel počkať, aby to matka s maloletou prebrala a pripravila ju na zmenu. Posledné odovzdanie prebehlo 19.2.2016 na úrade práce. Problém je len v psychologickej príprave dieťaťa.

11. Na pojednávaní konanom 10.3.2016 povinná uvádzala, že od septembra 2015 si otec maloletú preberá pred školou. Nevznikajú tým medzi nimi konflikty. V stredu si dieťa preberie pred školou, maloletá ide na hudobnú a dovezie ju o 15.00 hod. V piatok si dieťa preberie pred školou o 12.30 hod. a dovezie ju večer o 17.00 hod. alebo o 20.30 hod., ako kedy. Počas prázdnin nikdy u otca nebola štyri dni, maximálne 2-3 dni a dovezie ju domov. Poprela, že by maloletej hovorila, že jej bude smutno a že bude plakať, keď pôjde k otcovi. Naopak, povie jej, že ju ľúbi, že sa na ňu nebude hnevať, keď pôjde k otcovi.

12. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 28.09.2016 vyplýva, že v auguste 2016, dňa 1.8.2016 bola vykonaná psychologická konzultácia. V porovnaní s predošlými stretnutiami bolo správanie dieťaťa výrazne negatívne. Maloletá bola značne v odpore, aj napriek množstvu aktivít , ktoré otec pre ňu vymyslel. Počas konzultácie uvádzala, že sa počas pobytu u otca nudí a keď ju otec začal konfrontovať ohľadne poskytnutých informácii bolo možné v správaní maloletej pozorovať zmenu v zmysle zjavnej neistoty. Následne hľadala podporu svojich vyjadrení pohľadom na matku. Zmena správania dieťaťa v nich vzbudzovala dojem, že maloletá v matkinej prítomnosti zaujíma voči otcovi negatívny postoj a poskytuje informácie , s ktorými je jej matka spokojná. Pri pohovore maloletá verbalizovala, že otec chce byť s ňou naschvál, aby nemohla byť s matkou . Je teda zrejmé, že rodinné prostredie, v ktorom maloletá vyrastá podporuje negatívny obraz otca. Dieťa vzhľadom na uvedené nevníma skutočný záujem otca o dcéru a jeho konanie je pravdepodobne maloletej prezentované v negatívnom zmysle. V porovnaní s predošlými stretnutiami bola počas tejto konzultácie matka negatívne naladená , nesúhlasila s ďalšou realizáciou styku. Maloletá začala zrkadliť postoj matky, okrem negatívnych vyjadrení na adresu otca, začala trucovať. Namiesto aktívnej spolupráce matka zaujala hyperprotektívny postoj, čo dieťa podporilo v odpore. Následne ochranársky vzala dcéru a predčasne z konzultácie s maloletou odišla s tým, že svoje dieťa nenechá traumatizovať. Ďalšia konzultácia určená na deň 19.08.2016 sa už neuskutočnila. Výchovné opatrenie uložené rodičom a maloletej si plnilo svoj účel do 01.08.2016. Na začiatku vplyvom opakovaných konzultácii a neustálych intervencií ich zamestnancov sa začal upevňovať vzťah otca a dcéry. Otec sa pravidelne stretával s maloletou , i keď s výhradami a obmedzeniami. Od 01.07.2016 do 03.07.2016 mal otec maloletú na tri dni, aj u neho prespala, čo považujú za pozitívny signál vo vzťahu medzi dcérou a otcom. Od 01.08.2016 sa správanie matky a maloletej zmenilo. Od 01.08.2016s a stretávanie otca s maloletou neuskutočňovalo. Maloletá začala otca odmietať a otec pre zdravý vývoj maloletej sa vzdal stretávanie, nakoľko má záujem na tom, aby matka zmenila správanie voči nemu a neovplyvňovala maloletú pri stretávaní s ním. Stretávanie sa dieťaťa s otcom po počiatočnom zlepšení sa opätovne vrátilo do stavu pred uložením výchovného opatrenia.

13.Zo správy odboru sociálnych vecí a rodiny Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske zo dňa 11.9.2018 vyplynulo, že od 1.8.2016, kedy bol uskutočnený posledný pohovor na RPPS, začala matka s maloletou chodiť na konzultácie k psychológovi Mgr. F. z CPPPP v Partizánskom. Boli tam asi tri razy. U maloletej sa vyskytli brušné problémy, keď sa mala stretnúť s otcom. Od 1.8.2016 sa stretávanie s otcom už neuskutočnilo. Od októbra 2016 maloletej brušné problémy ustúpili, preto stretnutia so psychológom

ukončili. Otec maloletú nenavštevuje, zasiela jej iba pohľadnice k sviatkom. Rovnako otec pri pohovore uviedol, že od 1.8.2016 sa s maloletou nestretáva. Po konzultácii u psychológa sa dohodli, že by nebolo v tomto období vhodné, aby sa s maloletou dcérou stretával vzhľadom na to, že maloletá mala negatívny postoj k otcovi. Po dohode so psychológom bol otec pozrieť dcéru na športových pretekoch. Snažil sa s maloletou skontaktovať, prihovoril sa jej, ale dcéra ho so zaťatou päsťou odohnala preč. Po tomto stretnutí odporučil psychológ dcéru nekontaktovať, príležitostne jej len posielať pozdravy na sviatky. Pravidelne sa informuje u triednej učiteľky na prospech a správanie maloletej.

14. Na pojednávaní konanom 20.9.2018 obaja rodičia zotrvali na svojich stanoviskách a vyjadreniach. Svoje postoje vo veci nezmenili.

15. Súd vykonal dokazovanie výsluchom oprávneného i povinnej, oboznámením obsahu rozsudku Okresného súdu Partizánske zo dňa 26.02.2013 č. k. 4P/21/2012-351 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 28.05.2013 č. k. 6CoP/56/2013-384, vyjadrení účastníkov v priebehu konania, správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, odboru sociálnych vecí a rodiny a referátu poradensko-psychologických služieb, správy psychológa CPPPP v Partizánskom, spisu OS Partizánske sp. zn. 4P/55/2014 a zistil, že podľa rozsudku OS Partizánske zo dňa 26.02.2013 č.k. 4P/21/2012-351 v spojení s rozsudkom KS v Trenčíne zo dňa 28.05.2013 č.k. 6Cop/56/2013-384 bol upravený styk oprávneného s mal. G. tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou G., D.. XX.X.XXXX každý párny kalendárny týždeň v stredu v čase od 16.00 hod do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny týždeň v sobotu od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý párny kalendárny rok dňa 24.12. od 10.00 hod do 25.12. do 18.00 hod., každý nepárny kalendárny rok od 26.12. od 10.00 hod. do 31.12. do 18.00 hod., každý párny kalendárny rok počas jarných prázdnin od pondelka od 10.00 hod. do nedele do 16.00 hod., každý kalendárny rok od 01.07. od 10.00 hod. do 07.07. do 18.00 hod. a od 01.08. od 10.00 hod. do 07.08. do 18.00 hod. s tým, že matka je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v určený deň a hodinu maloleté dieťa otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu maloleté dieťa od otca prevziať. Rozsudok nadobudol vo výroku o úprave styku právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 23.4.2013.

16. Z vyjadrení oprávneného i povinnej a tiež z listinných dôkazov vyplýva, že v súčasnej dobe sa styk otca s maloletou nerealizuje vôbec a to od 1.8.2016. Dovtedy k stretávaniu dochádzalo, aj keď nie v rozsahu určenom súdnym rozhodnutím. Aj k preberaniu dieťaťa dochádzalo mimo miesta určeného súdnym rozhodnutím a to pred budovou školy /okrem prázdnin/. Priebeh stretávania sa oprávneného s maloletou od právoplatnosti rozhodnutia o úprave styku, ako aj dôvody, pre ktoré nedochádzalo k styku otca s maloletou, resp. dochádzalo k nemu len v obmedzenej miere vyplýva z vyjadrení účastníkov konania, zo správ Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske, či psychológa CPPPP v Partizánskom uvedených, ktoré sú uvedené v odsekoch 8. až 14.

17. Toto konanie o výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou G. sa začalo 14.10.2014. Dňa 1. júla 2016 nadobudli účinnosť nové procesnoprávne kódexy - Civilný sporový poriadok a Civilný mimosporový poriadok, pričom zákonodarca zaviedol princíp okamžitej aplikability /použiteľnosti/ procesnoprávnych noriem, čo znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, t. j. aj na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona, s určitými výnimkami. Súd preto ďalej postupoval už podľa prípadne podľa ustanovení CSP.

18. Podľa § 376 ods. 1 Civilného mimosporového poriadku ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

19. Podľa § 3 ods. 1, ods. 2 vyhlášky MS SR č. 207/2016 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti výkonu rozhodnutia vo veciach maloletých, súd po podaní návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia (§ 376 ods. 1 zákona) alebo po začatí konania, ktoré sa začína bez návrhu (§ 376 ods. 2 zákona), pred vydaním uznesenia o nariadení výkonu rozhodnutia zisťuje, či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže podrobovať rozhodnutiu. Pri zisťovaní existencie ospravedlniteľných dôvodov podľa odseku 1 súd zohľadňuje najmä správanie sa povinného pri plnení povinností a správanie sa oprávneného pri realizácii práv vyplývajúcich z rozhodnutia, ako aj správanie sa a názor maloletého.

20. Cieľom konania o výkon rozhodnutia upravujúceho styk rodiča s maloletým dieťaťom je zabezpečiť, aby rodič, do ktorého osobnej starostlivosti nebolo maloleté dieťaťa zverené, mal možnosť stretávať sa s maloletým dieťaťom minimálne v čase určenom súdnym rozhodnutím. Základným predpokladom pre nariadenie výkonu rozhodnutia je, že povinný dobrovoľne neplní povinnosť, ktorú mu súd uložil vo vykonateľnom rozhodnutí. Pred rozhodnutím o návrhu na nariadenie výkonu rozhodnutia je tak dôležité zistiť , či sa povinný podrobuje rozhodnutiu a ak nie, či existujú ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa povinný nemôže rozhodnutiu podrobovať, resp. nepodrobuje.

21. Z vykonaného dokazovania súd považoval za preukázané to, že rozhodnutie o úprave styku, ktoré oprávnený žiada nútene vykonať, nadobudlo vykonateľnosť dňa 23.4.2013. Bol ním upravený rozsah styku otca s maloletou a matke bola uložená povinnosť maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť, v uvedený deň a hodinu maloleté dieťa otcovi odovzdať a v určený deň a hodinu ho od otca prevziať. Táto skutočnosť medzi účastníkmi nebola a nie je sporná. V priebehu konania prestala byť problémom aj materiálna príprava dieťaťa na styk s otcom, teda to, že by matka maloletú na styk nepripravila po materiálnej stránke. Problémom, ktorý oprávnený považuje za dôvod toho, že sa jeho styk s maloletou nerealizuje v súlade s rozsudkom je nedostatočná psychologická príprava dieťaťa zo strany matky a to, že matka, prípadne príslušníci jej rodiny negatívnymi vyjadreniami o ňom ovplyvňujú postoj dieťaťa voči nemu, dôsledkom čoho maloletá najskôr nechcela u neho prespávať a v súčasnosti sa s ním už vôbec nechce stretávať.

22. Súd pri rozhodnutí vychádzal z toho, že pri úprave styku je povinný rodič povinný poskytnúť oprávnenému rodičovi všetko materiálne zabezpečenie tak, aby styk oprávneného rodiča s maloletým dieťaťom prebehol bezproblémovo. V rámci prípravy dieťaťa na styk s oprávneným rodičom, je však súčasťou povinnosti riadnej prípravy dieťaťa na styk aj psychologická príprava dieťaťa, teda výchovné pôsobenie povinného rodiča na dieťa tak, aby styk s oprávneným rodičom neodmietalo. Súčasťou tejto prípravy je zrejme veku primeraná informácia dieťaťa, najmä vo veku , v akom je už mal. Karin o tom, ako je styk s otcom súdom upravený, odkedy, dokedy by u otca mala byť, za akých podmienok. Tiež informácia o tom, že oprávnený ako jej otec má právo podieľať sa na starostlivosti o ňu, na jej výchove, o tom, že otec sa s ňou chce stretávať, má o ňu záujem a záleží mu na nej. Samozrejme by sa rodič , ktorému bolo dieťa zverené prípadne jeho blízki príbuzní, s ktorými žije v spoločnej domácnosti nemali vyjadrovať na adresu druhého rodiča v negatívnom zmysle. Aj táto povinnosť je však limitovaná. Nie je možné povinnému rodičovi klásť za vinu, že jeho pôsobenie na dieťa sa u dieťaťa nestretne s pozitívnou odozvou, aj keď urobil všetko, čo mohol, aby dieťa na styk s oprávneným rodičom pripravil. Dalo by sa povedať, že povinný rodič si povinnosť riadnej prípravy dieťaťa na styk musí splniť. Ak však napriek jeho úsiliu dieťa odmieta styk s oprávneným rodičom a na styk v konečnom dôsledku pripravené nie je, nie je mu možné klásť za vinu nesplnenie tejto povinnosti. Potom ide o ospravedlniteľný dôvod, pre ktorý nedošlo k realizácii rozhodnutia o úprave styku.

23. Z vykonaného dokazovania mal však súd za preukázané, že povinná dieťa na styk s otcom riadne nepripravovala a nepripravuje po psychologickej stránke, v dôsledku čoho si dieťa k otcovi vytvorilo odmietavý postoj. Spočiatku maloletá odmietala u otca prespať, neskôr sa u nej začali prejavovať výraznejšie negatívne postoje, ako napríklad zahnanie sa päsťou na otca počas športových pretekov, na ktorých dieťa kontaktoval. Výsledky šetrení realizovaných odborom sociálnych vecí a rodiny a poradensko-psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Partizánske konštantne v priebehu celého konania poukazujú na záver, že samotná psychologická príprava dieťaťa v domácom prostredí neprebiehala a neprebieha. Matka síce navonok verbálne pred dieťaťom prezentuje súhlas s tým, aby sa maloletá s otcom stretávala, ale svojim postojom k otcovi, rozprávaním o ňom v negatívnom zmysle v prítomnosti maloletej vyvoláva u dieťaťa dojem, že ho musí odmietnuť, aby sa tak vyhlo negatívnej reakcii svojho okolia (matky, starých rodičov zo strany matky). Matka v priebehu konania deklarovala, že maloletú v rámci prípravy na styk ubezpečuje, že ju ľúbi, že sa na ňu nebude hnevať, nebude jej smutno, nebude plakať, keď pôjde k otcovi. Na druhej strane však je zrejmé, že správanie maloletej v jej prítomnosti je iné ako správanie v čase keď jej matka nie je prítomná. To, že správanie matky má vplyv na maloletú vyplýva aj zo správy zo dňa 28.09.2016 a 11.09.2018 , keď v dôsledku zmeny správania matky sa zmenilo aj správanie maloletej, ktorá začala otca úplne odmietať hoci predtým v dôsledku konzultácii na ÚPSVAR i v dôsledku intervencie zamestnancov ÚPSVAR sa začal styk otca s maloletou realizovať aj keď nie v súlade s právoplatným rozhodnutím. Povinná nepreukázala plnenie povinností súvisiacich s riadnou prípravou maloletej na styk s otcom, ktoré by maloletú povzbudilo v rozvíjaní vzťahu s otcom.

24. Dôkazmi, ktoré však súd hodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, ktoré do určitej miery potvrdzujú plnenie povinností povinnou sú správy obce G. zo dňa 10.11.2014, resp. zo dňa 12.8.2015. Súd pri hodnotení týchto dôkazov vo vzájomnej súvislosti s ostatnými vykonanými dôkazmi dospel k záveru, že tieto správy potvrdzujú len to, či sa styk otca s maloletou realizoval alebo nie, prípadne či matka dieťa na styk pripravila po materiálnej stránke (či bolo dieťaťa na styk pripravené alebo nie, či otca v stanovenú hodinu čakalo nachystané, vhodne oblečené, či malo pripravené a zbalené veci potrebné na súdom určený styk otca s maloletou a pod.). Toto však medzi účastníkmi konania sporné nebolo. Napokon od správy obce nemožno očakávať, aby sa obec dokázala vyjadriť aj k výsledkom psychologickej prípravy na styk, ktorá prebieha v domácom prostredí a tiež sa na zhodnotenie psychologickej prípravy vyžadujú odborné znalosti, zvlášť psychológie mal. dieťaťa. Súd preto v rámci voľného hodnotenia dôkazov zhodnotil tieto dôkazy vo vzájomnej súvislosti s ostatnými , ktoré v podstate v priebehu celého konania poukazovali na to, že odmietavý postoj dieťaťa k otcovi je výsledkom nedostatočnej prípravy dieťaťa na styk matkou.

25. Okrem uvedených skutočností súd vzal do úvahy aj správanie sa otca počas konania o výkon rozhodnutia, kedy sa otec najmä pod vplyvom negatívnej reakcie maloletej na neho na športovom podujatí a vyjadrení psychológa prestal domáhať realizácie styku s maloletou a styk do rozhodnutia súdu úplne prerušil, s výnimkou písomnej korešpondencie, prípadne informovania sa o prospechu a školských aktivitách maloletej a to aj za cenu narušenia vzťahu s maloletou. Otcovia v obdobných konaniach a správajú skôr tak, že bez ohľadu na to, aký to môže mať v konkrétnom prípade negatívny vplyv na maloleté dieťa sa dožadujú realizácie styku, v tomto prípade sa otec snaží nezhoršiť už dosť napätú situáciu vznikajúcu pri realizácii styku.

26. Súd na základe všetkých uvedených skutočností dospel k záveru, že povinná dobrovoľne dôsledne neplní vykonateľné rozhodnutie súdu o úprave styku, keďže styk oprávneného s maloletou sa dlhodobo nerealizuje v súlade s právoplatným a vykonateľným rozsudkom o úprave styku otca s maloletou. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že povinná dobrovoľne neplní, čo jej ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie a preto návrh oprávneného na nariadenie výkonu rozhodnutia súd považoval za dôvodne podaný. Povinná neplní právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu tým, že maloletú na styk s otcom riadne nepripravuje vo forme jej psychologickej prípravy na styk s otcom tým, že by jej poskytla informácie primerané jej veku o úprave styku, o tom, odkedy, dokedy by mala u otca byť, že tam má prespať, tým, že sa o otcovi negatívne vyjadruje, ona sama má k nemu negatívny postoj aj keď verbálne uvádza, že maloletú na styk s otcom riadne pripravuje. Z vykonaného šetrenia i z konzultácií s psychológom jednoznačne vyplýva, že maloletá je v jej postoji k otcovi ovplyvňovaná postojom povinnej k oprávnenému. Neexistujú preto ospravedlniteľné dôvody, pre ktoré sa styk oprávneného s maloletou nerealizuje. Súd rozhodol preto tak, že výkon rozhodnutia nariadil. Následne bude súd postupovať podľa § 378 a nasl. Civilného mimosporového poriadku.

27. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 373 v spojení s § 52 tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Partizánske, písomne, v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Odvolanie proti nariadeniu výkonu rozhodnutia možno odôvodniť len tým, že exekučný titul nie je vykonateľný alebo že okolnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, spôsobili zánik uloženej povinnosti (§ 377 ods. 2 .