Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-12C/176/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou Mgr. Zitou Leimbergerovou v spore žalobcu: EOS KSI Slovensko, s.r.o., IČO: 35724803, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, zast. advokátskou kanceláriou TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., IČO: 36613843, so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava proti žalovanému: F. G., nar. X.X.XXXX, trvale bytom N. XX, N., o zaplatenie 164,78 eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu z a m i e t a .

II. Žalovanému súd nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou súdu dňa 27.09.2013 sa žalobca domáhal voči žalovanému zaplatenia sumy 164,78 eur spolu s príslušenstvom a náhrady trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že pohľadávku žalovanú v tomto konaní mu postúpil postupca Všeobecná úverová banka, a.s., IČO: 31320155, so sídlom Mlynské nivy 1, Bratislava (ďalej len „postupca“) Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011. Postupca uzatvoril dňa 7.8.2006 so žalovanými Zmluvu č. XXXXXXXXXX, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Na základe uvedenej Zmluvy postupca poskytol žalovanému peňažné prostriedky. Podmienky čerpania peňažných prostriedkov, podmienky splácania peňažných prostriedkov, podmienky pri neplnení zmluvných povinností a ďalšie náležitosti sú upravené v Zmluve a vo Všeobecných obchodných podmienkach. Pohľadávka žalobcu ku dňu postúpenia predmetnej pohľadávky predstavovala sumu 164,78 eur, ktorá pozostávala len z istiny v uvedenej výške v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok. V špecifikácii nároku doručenej súdu dňa 30.10.2014 na základe výzvy súdu žalobca uvádza, že pôvodný veriteľ uzatvoril s odporcom dňa 7.8.2006 Zmluvu o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu, predmetom ktorej bolo otvorenie a vedenie účtu a poskytovanie produktov a služieb v zmysle Všeobecných obchodných podmienok VÚB, a.s. pre depozitné produkty, ako aj povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s. Žalovaná istina pozostáva z položiek Debetné operácie: 1. poplatky vo výške 103,50 eur - označenie transakcie obsahuje: „Vedenie konta Flexiúčet“ + „POPLATOK ZA SPRACOVANIE EXEKÚCIE“, 2. debetné úroky vo výške 62,48 eur - označenie transakcie obsahuje: „Debetný úrok - zinkasovaný“ a Kreditné operácie - kreditný zostatok na účte vo výške 1,20 eur. Súčet debetných operácií na účte žalovaného predstavuje sumu 165,98 eur a súčet kreditných operácií sumu 1,20 eur, rozdiel tak činí 164,78 eur.

2. Podľa ustanovenia § 219 ods. 3 veta prvá vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na verejnej tabuli súdu

a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku súd zverejnil na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu.

3. Podľa ustanovenia § 290 spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.

4. Podľa ustanovenia § 297 súd na prejednanie sporu nariadi pojednávanie. Pojednávanie nie je potrebné nariadiť, ak a) sa vo veci rozhoduje rozsudkom pre zmeškanie v prospech spotrebiteľa, b) ide iba o otázku jednoduchého právneho posúdenia veci, skutkové tvrdenia strán nie sú sporné a hodnota sporu bez príslušenstva neprevyšuje 1 000 eur.

5. Súd v zmysle ustanovenia § 297 rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania, pričom v konaní vykonal dokazovanie na základe listinných dôkazov predložených žalobcom, a to: Zmluva o bežnom účte a poskytovaní produktov a služieb flexiúčtu zo dňa 7.8.2006 (ďalej len „Zmluva“), Všeobecné obchodné podmienky VÚB, a.s. pre depozitné produkty (ďalej len „VOP“), Prehľad histórie transakcií, Zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011, vrátane prílohy.

6. Platobný rozkaz č. k. 26Ro/3638/2013-26a zo dňa 4.12.2013 súd uznesením č. k. 26Ro/3638/2013-30 zo dňa 3.3.2014 pre nemožnosť jeho doručenia do vlastných rúk žalovanému v celom rozsahu zrušil.

7. Žaloba vrátane príloh k nej bola žalovanému doručená v súlade s ust. § 116 ods. 1 až 3 oznámením na úradnej tabuli a webovej stránke súdu s tým, že ďalšie písomnosti súd žalovanému doručuje na adresu evidovanú v registri obyvateľov SR.

8. Postupca mal v čase uzavretia Zmluvy v predmete činnosti poskytovanie úverov. Pohľadávka uplatnená žalobcom ako postupníkom prešla na neho na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.2.2011.

9. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil nasledujúci skutkový stav: Na základe Zmluvy uzavretej dňa 7.8.2006 poskytol postupca žalovanému otvorenie a vedenie bežného účtu, možnosť zriadenia a používania produktov a služieb flexiúčtu a doplnkovú službu Internet banking Plus. Okrem iných služieb poskytoval postupca žalovanému aj službu „povolené prečerpanie na účte v prípade splnenia podmienok stanovených VÚB, a.s.“. V zmysle bodu a) a k) časť obsahu tejto zmluvy je určená VOP a Cenníkom, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť zmluvy s tým, že flexiúčet je spoplatňovaný v zmysle platného Cenníka VÚB, a.s. podľa aktuálneho počtu produktov a služieb zriadených v rámci flexiúčtu. Na Cenník VÚB, a.s. sa odvolávajú viaceré zmluvné ustanovenia, resp. ustanovenia VOP postupcu.

10. V predmetnej právnej veci si žalobca uplatnil voči žalovanému pohľadávku zo zmluvy o bežnom účte, pričom dôvodí, že žalovaná istina je nesplateným záväzkom žalovaného z dôvodu prečerpania peňažných prostriedkov na účte s tým, že Zmluva obsahuje všetky znaky a spĺňa všetky podstatné náležitosti zmluvy o úvere v zmysle Obchodného zákonníka a zákona o spotrebiteľských úveroch. 11. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase vzniku zmluvného vzťahu postupcu a žalovaného (ďalej len „ZoSÚ“) zákon sa nevzťahuje ani na úver formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutý bankou iným spôsobom ako na kreditnú kartu; tým nie je dotknuté ustanovenie § 3 ods. 6. 12. Podľa § 3 ods. 6 ZoSÚ pri úveroch formou povoleného prečerpania peňažných prostriedkov na bežnom účte poskytnutých bankou iným spôsobom ako na kreditné karty (§ 1 ods. 3) alebo, ak nemožno určiť ročnú percentuálnu mieru nákladov, musí byť spotrebiteľ najneskôr v čase uzatvorenia zmluvy písomne informovaný o a) úverovom limite, ak je stanovený, b) ročnej úrokovej sadzbe a poplatkoch platných od doby, keď bola zmluva uzatvorená a podmienkach, za ktorých môže byť zmenená a doplnená a c) postupe a spôsobe zániku alebo ukončenia zmluvy. Ak je na účte prípustné prečerpanie peňažných prostriedkov a toto prečerpanie trvá dlhšie ako tri mesiace, spotrebiteľ musí byť písomne informovaný o ročnej úrokovej sadzbe, poplatkoch a ďalších dôsledkoch. 13. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Z. z. (ďalej len „ObchZ“) zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

14. Podľa § 499 ObchZ za dojednanie záväzku veriteľa poskytnúť na požiadanie peňažné prostriedky možno dojednať odplatu, ak poskytovanie úveru je predmetom podnikania veriteľa.

15. Podľa § 502 ods. 1 prvá veta ObchZ od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona.

16. Podľa § 503 ods. 1 ObchZ záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.

17. Podľa § 503 ods. 2 ObchZ, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.

18. Podľa § 504 ObchZ dlžník je povinný vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky v dojednanej lehote, inak do jedného mesiaca odo dňa, keď ho o ich vrátenia veriteľ požiadal.

19. Na posúdenie dôvodnosti uplatneného nároku žalobcu bolo potrebné v prvom rade ustáliť charakter predmetnej zmluvy z hľadiska spotrebiteľského práva. Je zrejmé, že predmetná zmluva je predovšetkým zmluvou o bežnom účte podľa § 708 a nasl. ObchZ, pričom obsahuje zmluvné dojednania o poskytnutí bankových služieb, na základe ktorých sa postupca (banka) zaviazala poskytnúť dlžníkovi (žalovanému) peňažné prostriedky a dlžník sa zaviazal tieto peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky, teda obsahuje aj znaky zmluvy o úvere. Je teda nepochybné, že v danom prípade ide o tzv. absolútny obchod v zmysle § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, čo však na druhej strane nevylučuje možnosť, že svojím charakterom ide zároveň o spotrebiteľskú zmluvu, teda zmluvu, ktorú uzatvára dodávateľ v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti so spotrebiteľom - fyzickou osobou, ktorá nekoná ako obchodník. Vzhľadom na znenie ust. § 1 ods. 3 ZoSÚ zmluvný vzťah však v danom prípade nemožno podriadiť režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. 20. Podľa definície (https://www.vub.sk/financne-vzdelavanie/slovnik-pojmov/povolene-precerpanie- kontokorent-kontokorentny-uver.html) povolené prečerpanie je v podstate predschválený úver poskytovaný spolu s bežným účtom. Jeho veľkosť sa odvíja od výšky dokladovaného príjmu, alebo od výšky obratov na účte. Vo všeobecnosti platí, že čím je vyšší príjem, tým vyšší úver je možné získať. Podmienky povoleného prečerpania a tiež jeho výška musia byť dohodnuté medzi klientom a bankou v zmluve. Ak povolené prečerpanie klient získa, má ho stále k dispozícií a kedykoľvek ho môže, ale nemusí využiť. Spláca ho priebežne, postupným vkladaním prostriedkov na účet a znova ho môže čerpať do výšky splatenej sumy. Úroky sa platia len z požičanej sumy. Povolené prečerpanie banky poskytujú k bežným účtom.

21. Vzhľadom na nerovné postavenie jednej zo zmluvných strán je súd povinný ex offo posudzovať povahu zmluvných podmienok vychádzajúc z ochrany zavedenej smernicou 93/13/EHS, ktorá bola do nášho právneho poriadku transponovaná zákonom č. 568/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 527/2002 Z. z. o dobrovoľných dražbách a o doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 323/1992 Zb. o notároch a notárskej činnosti (Notársky poriadok) v znení neskorších predpisov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý nadobudol účinnosť 1.1.2008. Systém tejto ochrany vychádza z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti, a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred predajcom alebo dodávateľom bez toho, aby mohol vplývať na ich obsah. stanovené, že nekalé podmienky nie sú pre spotrebiteľa záväzné, pričom účelom tejto úpravy je nahradiť formálnu rovnováhu, ktorú zmluva nastoľuje medzi právami a povinnosťami zmluvných strán, skutočnou rovnováhou, ktoré medzi nimi môže znovu zaviesť rovnosť. Tento nerovný stav medzi spotrebiteľom a dodávateľom môže byť kompenzovaný len pozitívnym vonkajším zásahom k samotným účastníkom zmluvy.

22. V nadväznosti na uvedené teda žalovaného možno s určitosťou považovať za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“), keďže pri uzatváraní a plnení zmluvy nekonal v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti a na druhej strane žalobcu, resp. jeho právneho predchodcu možno považovať za dodávateľa podľa § 52 ods. 3 OZ, nakoľko

pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy konal v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

23. Podľa § 54 ods. 2 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší. 24. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že zmluva uzatvorená medzi zmluvnými stranami obsahovala v danom čase všetky zákonom vyžadované povinné náležitosti úverovej zmluvy. Ako vyplynulo z dokazovania listinami nie je možné žalobcovi priznať uplatnený nárok v žalovanej výške, nakoľko pohľadávka žalovaného je sporná, keďže žalobca ani napriek výzve súdu nepreukázal z čoho pozostáva uplatnená pohľadávka. Preukázanie existencie uplatneného nároku zaťažovalo v spore žalobcu (§ 132 ods. 3 , ktorý však nenavrhol, resp. nepredložil také dôkazy, ktoré by mali jednoznačný skutkový základ pre navrhované rozhodnutie. V prípade takejto dôkaznej núdze súd jej dopad - neúspech v spore pričíta strane sporu, na ktorej leží dôkazné bremeno, resp. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Žalobca sám uvádza, že výška pohľadávky je vyčíslená v súlade s prílohou k zmluve o postúpení, kde postupca deklaruje, že údaje, výška a špecifikácia jednotlivých pohľadávok sú generované bankovým systémom a predstavujú aktuálny záväzok toho ktorého dlžníka ku dňu postúpenia pohľadávok, resp. k rozhodujúcemu dátumu v zmysle zmluvy o postúpení pohľadávok, pričom má ísť o nedoplatok vyplývajúci z rozdielu medzi debetnými a kreditnými operáciami uvedenými v platobnej histórii žalovaného. Debetné položky sú označené ako „vedenie konta flexiúčet, vrátane poplatkov za spracovanie exekúcie a debetných úrokov“. Žalobca nijakým spôsobom nepreukázal existenciu zmluvného dojednania o výške poplatku vedenia konta flexiúčtu, ani výšku poplatku za spracovanie exekúcie a v konečnom dôsledku ani výšku debetných úrokov. Ak sa žalobca rozhodol s predloženými listinnými dôkazmi získanými pri postúpení pohľadávky od postupcu, ktorý „len“ deklaroval správnosť a dôvodnosť pohľadávky, iniciovať tento súdny spor, mal si byť vedomý, že dôkazná núdza môže mať za následok zamietnutie žaloby. Súd pripomína, že žalobca ani napriek výzve súdu dôvodnosť uplatneného nároku nepreukázal, hoci ust. čl. 8 v spojení 132 ods. 3 mu ukladá povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. S ohľadom na uvedené skutočnosti súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. 25. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého by nárok na náhradu trov konania patril žalovanému, ktorému však žiadne trovy konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Súd teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto rozsudku vychádzajúc pritom zo základných princípov Civilného sporového poriadku, najmä čl. 4 a rozumného usporiadania procesných vzťahov.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.