Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5Co-164-2017.pdf
PDF · 86.24 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/164/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu, v právnej veci žalobcu: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Žilina, Hodžova 11, proti žalovanému: Z. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom E., K H. tehelni XXXXX/X, o zaplatenie 463,57 Eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 15Csp/6/2016 - 48 zo dňa 11.05.2017 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalobu zamietol, II. vyslovil, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania, žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 52, § 53 ods. 1, 2, 3 a 5 Občianskeho zákonníka, ust. § 708 ods. 1, 2, a § 710 Obchodného zákonníka, ust. § 1 ods. 2 a § 5, § 9 ods. 2, § 10 ods. 1, § 11 Zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov.
3. Súd prvej inštancie konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané uzavretie zmluvy medzi stranami sporu zo dňa 23.9.2010 ako Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb, na základe ktorej sa banka zaviazala zriadiť a viesť účet žalovanému. Ku dňu 1.10.2013 vykazoval účet žalovaného debetný zostatok 463,57 Eur. Po prevedení debetného zostatku na interný účet sa tento ďalej úročil úrokovou sadzbou 28 % podľa VOP banky v spojení s výveskou úrokových sadzieb. Zmluva medzi stranami však nebola uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, nakoľko v prípade spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania mala spotrebiteľská zmluva obsahovať zákonom vyžadované obligatórne náležitosti. Zmluva však s výnimkou výšky limitu PK neobsahuje žiadnu z vyžadovaných obligatórnych náležitostí, napriek tomu si žalobca uplatňuje poplatky a úroky bez toho, aby tieto boli súčasťou zmluvných dojednaní strán sporu. Žalobca preto nepreukázal, že medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami existovali dojednania o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky v dohodnutej výške, ktoré boli vykonané na ťarchu účtu žalovaného a pokiaľ žalobca odkazuje na Všeobecné obchodné podmienky, na sadzobník poplatkov je potrebné uviesť, že nejedná sa o zmluvné dojednania medzi bankou a spotrebiteľom. Od spotrebiteľa dodávateľ nemôže požadovať poplatky, úroky, ktoré nie sú zmluvne individuálne vyjednané. Domáhal by sa tak nárokov z neprijateľných zmluvných podmienok, ktoré sú neprípustné a neplatné. Žaloba navyše nie je dostatočne zdôvodnená, neobsahuje listinné dôkazy tak, aby mohli byť podrobené súdnej kontrole a z ktorých by bol nárok žalobcu
nepochybný. Žiada sa pritom uviesť, že nie je povinnosťou súdu vyzývať stranu sporu na predloženie relevantných dôkazov preukazujúcich opodstatnenosť uplatneného nároku. V danom prípade sa jedná o konanie s ochranou slabšej strany - spotrebiteľa, kde súd vykonáva dokazovanie aj nad rámec v záujme ochrany spotrebiteľských práv aj s poukázaním na uvedené žalobca relevantným spôsobom nepreukázal opodstatnenosť ním uplatneného nároku.
4. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie ust. § 251 a § 255 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej CSP). Konštatoval, že rozhodol podľa pomeru úspechu a neúspechu, keď žalobca v konaní úspešný nebol a žalovaný nemal v súvislosti s uvedeným konaním preukázateľné trovy, preto súd rozhodol o tom, že žalobca nemá nárok na náhradu trov konania a žalovanému ich nepriznal.
5. Proti tomuto rozsudku včas podal odvolanie žalobca. S argumentami súdu prvej inštancie sa nestotožnil a považoval rozsudok za nesprávny s tým, že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Poukázal na znenie ust. § 31 ods. 2, 4 a 5 písm. d) Zákona o platobných službách s tým, že tento zákon výslovne nestanovuje, že poplatky za poskytovanie platobných služieb musia byť individuálne dojednané. Poukázal aj na bod 25. 5 VOP, ktoré sú súčasťou zmluvy o vkladovom účte. Sadzobník je neoddeliteľnou súčasťou VOP, teda aj rámcovej zmluvy. Zároveň v bode 25.4 VOP sú uvedené dôvody, z ktorých je banka oprávnená zmeniť VOP tak, že nie je naplnená podmienka neprijateľnosti zmluvnej podmienky a to jednostranná zmena zmluvných podmienok bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Zároveň zákon č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch nestanovuje, že všetky náležitosti zmluvy musia byť uvedené v jednom dokumente. Poukázal na výklad uvedený v rozsudku Súdneho dvora z 09.11.2016 vo veci C-42/15 Home Credit verzus Bíroóvá, ktorý ustálil, že zmluva o úvere nemusí byť nevyhnutne vyhotovená ako jediný dokument. Na základe uvedené teda dôvod na nepriznanie úrokov a poplatkov nie je daný. Preto navrhol, aby odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a vyhovel žalobe v plnom rozsahu a zaviazal žalovaného uhradiť dlžnú sumu do 3 dní od právoplatnosti z rozsudku a zároveň žalobcovi priznal náhradu trov konania aj náhradu trov odvolacieho konania vo výške zaplatených súdnych poplatkov.
6. Žalovaný sa k odvolaniu žalobcu nevyjadril.
7. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 385 CSP a contrario s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli aj webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 13.09.2018 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa plne stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP. Poukazuje na toto odôvodnenie a len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutie ako aj k odvolacím dôvodom uvádza nasledovné.
8. Nesprávnym právnym posúdením veci, tak ako namieta žalobca vo svojom odvolaní treba rozumieť nesprávnu aplikáciu hmotného práva na zistený skutkový stav alebo jeho nesprávny výklad, ktorý má za následok nesprávne rozhodnutie. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie zrozumiteľným spôsobom uviedol právne dôvody pre ktoré žalobu zamietol. Jeho rozhodnutie nemožno považovať za svojvoľné, zjavne neodôvodnené, respektíve ústavne nekomfomné. Súd prvej inštancie sa pri výklade aplikácie zákonných predpisov neodchýlil od znenia príslušných ustanovení a nepoprel ich účel a význam. Riadne vysvetlil, že ku dňu 01.10.2013 vykazoval účet žalovaného debetný zostatok 463,57 eur. Zmluva o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb zo dňa 23.09.2010 nebola uzavretá v súlade s platnou právnou úpravou a to zákonom č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a iných úveroch pôžičkách pre spotrebiteľov. V prípade spotrebiteľského úveru formou povoleného prečerpania mala spotrebiteľská zmluva obsahovať zákonom vyžadované obligatórne náležitosti tak ako to uviedol súd prvej inštancie v bode 17 odôvodnenia rozsudku. Zmluva zo dňa 23.09.2010 tak ako to uvádza súd prvej inštancie s výnimkou výšky limitu PK neobsahuje žiadnu z vyžadovaných obligatórnych náležitostí. Skutočne žalobca nepreukázal, že by medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami (respektíve právnym predchodcom žalobcu) existovali dojednania o povinnosti žalovaného platiť úroky a poplatky v dohodnutej výške, ktoré boli vykonané na ťarchu účtu žalovaného. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že ak žalobca odkazuje na všeobecné obchodné podmienky a na sadzobník poplatkov nejedná sa o zmluvné dojednanie medzi bankou a spotrebiteľom. Od spotrebiteľa skutočne dodávateľ nemôže požadovať poplatky a úroky, ktoré nie sú zmluvne individuálne vyjednané. Neprijateľnou zmluvnou podmienkou je podmienka ktorá vyvoláva v neprospech spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej
strany hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, napríklad neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo v rozpore s „ratio legis“ zákonného ustanovenia podľa ktorého je dojednaná. Za takúto neprijateľnú zmluvnú podmienku možno považovať aj zmluvnú podmienku ktorá vyjadruje finančný záväzok žalovaného ako spotrebiteľa za plnenie ktoré mu po materiálnej stránke nebolo dodané a slúži v skutočnosti záujmom dodávateľa, teda žalobcu. Takzvaná teória skutočného plnenia je spomínaná najčastejšie v súvislosti s poplatkami v spotrebiteľských vzťahoch. Odvolací súd súhlasí s názorom súdu prvej inštancie, že žaloba nie je dostatočne zdôvodnená a neobsahuje listinné dôkazy tak, aby mohli byť podrobené súdnej kontrole, z ktorých by bol nárok žalobcu nepochybný. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Povinnosť tvrdenia a tiež aj dôkazná povinnosť sú náležitosťami žaloby vyplývajúc z ust. § 131 až 135 CSP. Obidve uvedené procesné povinnosti vyplývajú stranám sporu aj z iných ustanovení a ich nedodržanie nie je procesne sankcionované. Môže sa však prejaviť nepriaznivo vo veci samej, keď predstavujú ujmu pre stranu sporu, ktorá si svoju procesnú povinnosť neplnila. Obidvom uvedeným povinnostiam zodpovedá dôkazné bremeno ako procesný inštitút, ktorý spočíva v zodpovednosti strany sporu za to, že v konaní bude preukazovať tie rozhodné skutočnosti ku ktorým sa dôkazné bremeno viaže. Iba ak by žalobca uniesol dôkazné bremeno bol by dôvod na vyhovenie jeho žalobe, ak ho neuniesol bol dôvod na vydanie opačného rozhodnutia, teda zamietnutia žaloby. Nebolo povinnosťou súdu prvej inštancie, tak ako to správne uvádzal v dôvodoch svojho rozhodnutia vyzývať žalobcu na doplnenie alebo opravu žaloby. Bolo povinnosťou žalobcu preukázať oprávnenosť svojho nároku a o tvrdených skutočnostiach predložiť aj dôkazy. Keďže uvedené procesné podmienky zo strany žalobcu neboli dodržané, správne súd prvej inštancie žalobu žalobcu zamietol. Správne rozhodol súd prvej inštancie i o trovách konania.
9. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa ust. § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne správny potvrdil.
10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 396 ods. 1 v spojení s ust. § 255 a § 257 CSP. V odvolacom konaní bol úspešný žalovaný. Tento si však náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a zo spisu mu žiadne trovy odvolacieho konania nevyplývajú. V odvolacom konaní neúspešný žalobca nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Preto odvolací súd rozhodol aplikujúc aj článok 17 základných princípov CSP a aj princíp procesnej ekonómie priamo tak, že stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).
Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.
Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.