Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27Csp-129-2018.pdf
PDF · 101.15 KB
Case nature
Area
Subarea
27Csp/129/2018
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žiar nad Hronom v konaní pred sudcom JUDr. Štefanom Juhásom v právnej veci žalobcu: I. E., P.. XX. XX. XXXX, X. E. P. N.: D. O. Č.. XXX, zast.: FALIS & Partners, s. r. o., so sídlom v Bratislave, Lermontovova 14, IČO: 51 769 654, proti žalovanej: TELERVIS PLUS, a. s., Staré Grunty 7, Bratislava, IČO: 35 717 769, zast.: JUDr. Alan Strelák, advokát so sídlom v Bratislave, Na vŕšku 12, o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 557,05 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi sumu 557,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15. 6. 2018 do zaplatenia.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa podanou žalobou, doručenou Okresnému súdu Žiar nad Hronom (ďalej len „okresný súd“ alebo „súd“) 20. 6. 2018, domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu sumu 557,05 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od 15. 6. 2018 do zaplatenia a trovy konania.
2. Svoj nárok odvodzuje zo zmlúv o spotrebiteľskom úvere, a to č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016, na základe ktorej žalobcovi poskytla žalovaná úver vo výške 700 € a č. XXXXXXXXX, z 21. 9. 2016, na základe ktorej mu poskytla úver vo výške 1 100 €.
3. Žalobca považuje uzatvorené zmluvy za spotrebiteľské zmluvy podľa § 52 a nasl. zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (ďalej len „OZ“), a taktiež sa na uvedený právny vzťah majú aplikovať ustanovenia zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, v znení účinnom ku dňu uzavretia zmlúv (ďalej len „ZSU“).
4. Poskytnutý úver žalobca považuje za bezúročný a bez poplatkov podľa § 11 ods. 1 písm. b) ZSU, pretože predmetná zmluva č. XXXXXXXXX neobsahuje termín konečnej splatnosti úveru podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSU a podľa jeho názoru nie je postačujúca informácia v rozsahu, že prvá splátka je splatná 30. deň po poskytnutí úveru, každá ďalšia splátka až do úplného splatenia je splatná 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V oboch zmluvách podľa názoru žalobcu došlo k porušeniu ust. § 11 ods. 1 psím. g) ZSU, pretože v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016 a rovnako tak v zmluve č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016 je ročná percentuálna miera nákladov (ďalej len „RPMN“) 84,95 %, pričom najvyššia prípustná výška odplaty predstavovala dvojnásobok priemernej RPMN pre daný typ úveru, čo v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016, bola v tom čase 37,58 % a v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016 bola priemerná RPMN 37,98 %. Uvedená skutočnosť ma za následok, že obidva úvery sú bezúročné a bez poplatkov.
5. Žalobca obidva úvery splatil, a to v prvom prípade (č. XXXXXXXXX) uhradil 852,25 €, t. j. o 152,25 € viac, ako predstavovala istina úveru 700 € a v druhom prípade (č. XXXXXXXXX) uhradil 1 504,80 €, t. j. o 404,80 € viac, ako predstavovala istina úveru 1 000 €. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobca zaplatil žalovanej o 557,05 € viac, ako mu bol poskytnutý úver. Pretože úver považuje žalobca za bezúročný a bez poplatkov, uvedená suma vo výške 557,05 € je bezdôvodným obohatením na strane žalovanej, ktoré v tomto konaní požaduje zaplatiť podľa § 451 odsek 1 a 2 OZ spolu so zákonným úrokom z omeškania od nasledujúceho dňa po dni uplynutia lehoty na dobrovoľné vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré žiadal žalovanú listom z 15. 6. 2018.
6. K žalobe priložil žalobca obidva zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016 a č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016, výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia z 12. 6. 2018, splátkový kalendár k zmluve č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016, potvrdenie žalovanej o splatení oboch úverov, najvyššia prípustná odplata za 3. štvrťrok 2015 a 2. štvrťrok 2016.
7. Žalovaná sa k podanej žalobe vyjadrila podaním z 17. 7. 2018, v ktorom uviedla, že zmluva o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016 obsahuje termín konečnej splatnosti, ktorý je uvedený v čl. 3 ods. 2 ako 365. deň po uzatvorení zmluvy. Vnútroštátna právna úprava jednoznačne nestanovuje, ako má byť uvedený v zmluve termín konečnej splatnosti. Žalovaná na podporu svojich tvrdení poukázala na viacero rozhodnutí súdov a taktiež na poslednú zmenu zákonnej úpravy predmetného znenia ust. § 9 ods. 2 písm. d) (v čase uzavretia zmlúv pod písm. f) ZSU, pozn. súdu) ZSU zákonom č. 279/2017 Z. z., podľa ktorého bolo znenie pozmenené na „dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere“ (došlo k vypusteniu požiadavky ohľadom termínu konečnej splatnosti úveru, pozn. súdu), ktorý tak reagoval na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 Home Credit Slovakia, a. s. vs. Klára Bíróová.
8. V prípade výšky odplaty žalovaná uviedla, že obidva zmluvy spĺňali podmienky, pretože odplata bola v oboch prípadoch 36,80 % a najvyššia prípustná výška odplaty podľa žalovanej bola 37,58 %, resp. 37,98 %. Vzhľadom na uvedené, považuje žalobu v celom rozsahu za nedôvodnú a navrhuje, aby ju súd zamietol.
9. Na pojednávaní dňa 20. 9. 2018 strany sporu zotrvali na svojich písomných vyjadreniach. Žalobca predložil ako písomný dôkaz kópiu elektronickej správy, ktorým zasielal výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia na emailovú adresu žalovanej info@kesovka.sk, 12. 6. 2018.
10. Okresný súd na základe vyjadrení strán a predložených listinných dôkazov zistil nasledovný skutkový a právny stav.
11. Žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 2. 2. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 700 €, ktorý mal žalobca splatiť 12 mesačnými splátkami vo výške 79,80 €. Celkovú čiastku, ktorú mal dlžník uhradiť predstavovala sumu 957,60 €. Žalobca zaplatil všetky splátky, o čom svedčí aj potvrdenie žalovanej o splatení úveru z 13. 3. 2018, v ktorom žalovaná informovala žalobcu o splatení celého úveru 21. 9. 2016. Celkovo tak žalobca uhradil žalovanej sumu 852,25 €. RPMN za úver predstavovala od 84,95 %, ročná úroková sadzba 36,80 %, odplata 36,80 % z istiny za rok, priemerná RPMN za úver 23,66 % ku dňu podpisu zmluvy. Prvá splátka úveru bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia 30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V časti III. bod 2 predmetnej zmluvy je uvedený termín splatnosti poslednej splátky a teda aj termín končenej splatnosti úveru ako 365. deň po uzavretí zmluvy.
12. Následne žalobca a žalovaná uzatvorili dňa 21. 9. 2016 zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. XXXXXXXXX. Na základe uvedenej zmluvy žalovaná poskytla žalobcovi úver vo výške 1 100 €, ktorý mal žalobca splatiť 12 mesačnými splátkami vo výške 125,40 €. Celkovú čiastku, ktorú mal dlžník uhradiť predstavovala sumu 1 504,80 €. Žalobca zaplatil všetky splátky, o čom svedčí aj potvrdenie žalovanej o splatení úveru z 13. 3. 2018, v ktorom žalovaná informovala žalobcu o splatení celého úveru 3. 5. 2017. Celkovo tak žalobca uhradil žalovanej sumu 1 504,80 €. RPMN za úver predstavovala od 84,95 %, ročná úroková sadzba 36,80 %, odplata 36,80 % z istiny za rok, priemerná RPMN za úver 31,71 % ku dňu podpisu zmluvy. Prvá splátka úveru bola splatná 30. deň po poskytnutí úveru a každá ďalšia
30. deň po splatnosti predchádzajúcej splátky. V časti III. bod 2 predmetnej zmluvy je uvedený termín splatnosti poslednej splátky, a teda aj termín končenej splatnosti úveru ako 365. deň po uzavretí zmluvy.
13. Listom z 12. 6. 2018 vyzval žalobca žalovanú o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 557,05 €, ktoré zasielal elektronicky 12. 6. 2018.
14. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších predpisov, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
15. Podľa § 52 ods. 1, 3 a 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
16. Podľa § 53 ods. 6 OZ, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata prevyšovať najvyššiu prípustnú odplatu, ktorú možno od spotrebiteľa pri poskytnutí peňažných prostriedkov požadovať. Odplatu, podrobnosti o stanovení odplaty, kritériách jej stanovenia a najvyššiu prípustnú výšku odplaty ustanovuje vykonávací predpis.
17. Podľa § 1 ods. 4 nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z. z. ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov (ďalej len „nariadenie“), Na účely stanovenia najvyššej prípustnej výšky odplaty podľa § 1a sa použije priemerná hodnota ročnej percentuálnej miery nákladov bánk a pobočiek zahraničných bánk pre jednotlivé typy novoposkytnutých spotrebiteľských úverov zverejnená podľa osobitného predpisu, naposledy v čase predchádzajúcom uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy.
18. Podľa § 1a ods. 1 nariadenia, ak odseky 2 a 3 neustanovujú inak, odplata pri poskytnutí peňažných prostriedkov spotrebiteľovi nesmie prevýšiť dvojnásobok priemernej ročnej percentuálnej miery nákladov podľa § 1 ods. 4 pri obdobnom úvere alebo pôžičke ročne. Na účely tohto nariadenia vlády sa obdobným úverom alebo pôžičkou rozumie obdobný produkt, ktorý je svojou povahou najbližší forme poskytnutia peňažných prostriedkov spotrebiteľovi podľa predchádzajúcej vety.
19. Podľa § 1a ods. 4 nariadenia, najvyššia prípustná výška odplaty sa posudzuje podľa pravidiel uvedených v odsekoch 1 až 3 ku dňu uzavretia spotrebiteľskej zmluvy, ktorej predmetom je poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi.
20. Podľa § 1 ods. 2 ZSU, spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.
20. Podľa § 2 písm. a), b) a d) ZSU, na účely tohto zákona sa rozumie spotrebiteľom fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojho podnikania alebo povolania, veriteľom fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojej podnikateľskej činnosti, zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom.
21. Podľa § 9 ods. 2 písm. f) ZSU, zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti: dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru.
22. Podľa § 11 ods. 1 písm. b) a g) ZSU, poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak b) zmluva o spotrebiteľskom úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y), g) ročná percentuálna miera nákladov spotrebiteľského úveru prekračuje najvyššiu prípustnú výšku odplaty stanovenej podľa osobitných predpisov.
23. Podľa § 21 ods. 2 ZSU, ministerstvo alebo ním určená osoba zverejňuje na webovom sídle ministerstva informácie z údajov podľa odseku 1. Národná banka Slovenska na svojom webovom sídle zabezpečí komunikačné prepojenie umožňujúce sprístupnenie informácií zverejnených podľa predchádzajúcej vety.
24. Okresný súd mal z predložených dôkazov preukázané, že žalobca uzavrel so žalovanou zmluvy o úvere, ktoré sú zároveň spotrebiteľskou zmluvou uzatvorenou medzi žalobcom ako spotrebiteľom a žalovanou ako dodávateľom. Zároveň sa na predmetné zmluvy vzťahujú aj ustanovenia ZSU, pretože spĺňajú všetky zákonné definičné znaky, ktorými zákonodarca vymedzil, ktoré zmluvy sa budú spravovať uvedeným zákonom. Uvedené nebolo medzi stranami sporné, ani jedna zo strán túto skutočnosť nespochybnila a uvedené vyplýva aj z ustanovení zmlúv, ktoré odkazujú na ustanovenia citovaných zákonov. Sporným medzi stranami bola skutočnosť, či predmetné zmluvy majú všetky náležitosti a či v dôsledku ich prípadnej absencie, resp. nesprávnej hodnoty údajov uvedených v zmluvách, bol úver bezúročný a bez poplatkov.
25. Vzhľadom na uvedené, okresný súd, pristúpil ku kontrole zmluvných podmienok, či obsahujú všetky náležitosti tak, ako to ustanovuje § 9 ods. 2 ZSU.
26. V prvom rade okresný súd zistil, že v obidvoch štandardných úverových zmluvách je uvedený údaj o splatnosti jednotlivých splátok a doba splatnosti celého úveru, ktorý zároveň požaduje aj § 9 ods. 2 písm. f) ZSU. V obidvoch úverových zmluvách je uvedená v časti III. bod. 2 ako doba trvania zmluvy, resp. termín konečnej splatnosti úveru 365. deň po uzavretí zmluvy, teda presné označenie dňa, v ktorom, ak by žalovaný pravidelne splácal všetky splátky, resp. by nedošlo k predčasnému splateniu úveru, tak by došlo k ukončeniu právneho vzťahu založeného predmetnými zmluvami. Podľa názoru súdu, nie je podstatné, aký je gramatický výklad slova termín, i keď nepochybne aj gramatický výklad má svoje opodstatnenie, pretože slovo termín neznemená presný dátum, ale iba presné časové vymedzenie pre určitý úkon, teda napr. aj formou počtu dní od zavretia zmluvy. Účelom, pre ktorý sa má v zmluve uviesť termín konečnej splatnosti úveru je predovšetkým informácia pre spotrebiteľa, v akom časovom horizonte bude posledná splátka úveru v prípade jeho riadneho a včasného splácania a teda aj zániku zmluvného vzťahu medzi ním a veriteľom. S odkazom na rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie vo veci C-42/15 z 9. 11. 2016 (ECLI:EU:C:2016:842, bod 59), na ktoré odkazuje aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v uznesení z 22. 2. 2018, sp. zn. 3 Cdo 146/2017, okresný súd konštatuje, že ak spotrebiteľ vie zo zmluvy identifikovať termín konečnej splatnosti, nemusí byť v zmluve uvedený presný dátum poslednej splátky.
27. Vzhľadom na uvedené, považuje súd námietku žalobcu, pokiaľ ide o absenciu termínu konečnej splatnosti úveru v predmetnej zmluve č. XXXXXXXXX, za nedôvodnú. Okrem toho, uvedený nedostatok namietal iba v zmluve č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016, pričom aj zmluva č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016, mala termín konečnej splatnosti úveru uvedený rovnako, čo už žalobcovi neprekážalo a splácal jednotlivé splátky úveru v súlade so zmluvou. Z údajov uvedených oboch zmlúv mal a mohol žalobca ako spotrebiteľ bez najmenších pochybností zistiť termín konečnej splatnosti úverov.
28. Pokiaľ ide o námietku žalobcu, že v oboch zmluvách došlo k naplneniu ust. § 11 ods. 1 písm. g) ZSU, súd vyhodnotil námietku ako dôvodnú. Podľa informácii zverejnených na webovej stránke Ministerstva financií Slovenskej republiky v súlade s § 21 ods. 2 ZSU, bola priemerná RPMN 21,61 %, pre spotrebiteľské úvery do 1 500 €, poskytnutých na 6 až 12 mesiacov, uvedená v riadku č. 6 za 4. štvrťrok 2015, zverejnené naposledy pred uzavretím zmluvy č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016 (29. 1. 2016) a 31,71 % za 2. štvrťrok 2016, zverejnené naposledy pred uzavretím zmluvy č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016 (29. 7. 2016). Najvyššia prípustná výšku odplaty podľa § 1 ods. 4 nariadenia je dvojnásobok priemernej RPMN. Teda v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX z 2. 2. 2016, nesmela RPMN prevýšiť hodnotu 43,22 % a v prípade zmluvy č. XXXXXXXXX z 21. 9. 2016, nesmela RPMN prevýšiť hodnotu 63,42 %. Vzhľadom na to, že v oboch zmluvách bola RPMN 84,95 %, sú oba žalovanou poskytnuté spotrebiteľské úvery bezúročné a bez poplatkov. Súdu nie je zrejme, prečo žalovaná vo svojom vyjadrení z 17. 7. 2018 porovnávala výšku odplaty s priemernou RPMN, ak znenie ust. § 11 ods. 1 písm. g) ZSU jednoznačne stanovuje, že RPMN úveru nesmie prevýšiť najvyššiu prípustnú odplatu s odkazom na § 1 ods. 4 nariadenia. V tomto smere považuje tvrdenia žalovanej bez právneho významu.
29. Žalobca plnil žalovanej čiastočne bez právneho dôvodu, čím došlo na strane žalovanej k bezdôvodnému obohateniu podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, a to v rozsahu sumy prevyšujúcej istinu poskytnutých úverov, t. j. v sume 557,05 €. Okresný súd mal preukázané, že žalobcovi boli poskytnuté dva úvery v celkovej sume 1 800 € a žalovanej uhradil doposiaľ sumu 2 357,05 €. Okresný súd preto zaviazal vo výroku žalovanú zaplatiť žalobcovi sumu predstavujúcu bezdôvodné obohatenie s poukazom na to, že plnenie v časti presahujúcej rámec istiny predstavuje plnenie bez právneho dôvodu, pretože poskytnuté úvery sú bezúročné a bez poplatkov v súlade s § 11 ods. 1 písm. g) ZSU.
30. Podľa § 517 ods. 2 OZ, ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
31. Podľa § 3 nariadenia, výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
32. Žalobca si podanou žalobou uplatnil aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne z dlžnej sumy od prvého dňa omeškania žalovanej zo zaplatením žalovanej sumy. Okresnému súdu žalobca preukázal, že žalovanú vyzval na dobrovoľné plnenie listom z 12. 6. 2018, v ktorom určila lehotu na dobrovoľné plnenie do 28. 3. 2018, čo je zrejmý omyl v písaní. Žalobca poslal výzvu žalovanej elektronicky 12. 6. 2016, teda 15. 6. 2018 už žalovaná bola v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu, čím žalobcovi vzniklo právo na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 5 % (5 + 0,00 %), pretože základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (hlavné refinančné operácie podľa § 17 ods. 1 z. č. 659/2007 Z. z. o zavedení meny euro v Slovenskej republike) k 15. 6. 2018 bola 0,00 %. Súd teda priznal žalobcovi právo na úrok z omeškania tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
33. Podľa § 255 ods. 1 a 2 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
34. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. Žalobca bol v konaní úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania voči žalovanej v plnom rozsahu.
36. O výške náhrady trov konania rozhodne okresný súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Žiar nad Hronom v potrebnom počte rovnopisov s prílohami v prípade jeho doručenia iným spôsobom ako do elektronickej schránky súdu. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovú značku tohto konania) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť a odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie môže meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie dôkazy alebo tvrdenia, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1 § 365 CSP, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.